Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 3 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (8)Uznesenie_13CoE-126-2019.pdf
PDF · 76.91 KB
Case nature
Area
Subarea
13CoE/126/2019
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Brixiovej a z členov senátu JUDr. Jozefa Vancu a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752 zastúpený advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516 proti povinnému: Z. B., nar. XX.X.XXXX, bytom K. 6, 04X XX C., o vymoženie 4.994,12 eur s prísl. a trov exekúcie vedenej pred súdnou exekútorkou JUDr. Lenkou Borovskou, Exekútorský úrad, Kováčska 32, 040 01 Košice, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 23.3.2018, č.k. 39Er/2110/2007-18, takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie.
II. Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice II (ďalej len „súd prvej inštancie“) uznesením zo dňa 23.3.2018, č.k. 39Er/2110/2007-18 (ďalej len „uznesenie“) zastavil exekúciu.
2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že dňa 24.9.2007 vydal poverenie pre súdneho exekútora na vykonanie exekúcie na základe rozhodcovského rozsudku č. RK-13/05-MM zo dňa 4.4.2005, ktorý vydal rozhodca JUDr. Marianna Mochnáčová. Oprávnený dňa 25.1.2016 doručil súdnemu exekútorovi doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 243f zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), v ktorom uviedol, že predmetné exekučné konanie je vedené na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou. Súd citoval § 39 ods. 4, § 243f ods. 1, 3, 4, 5 a 6 Exekučného poriadku a uviedol, že v zmysle § 243f ods. 1 v spojení s § 39 ods. 4 Exekučného poriadku bol oprávnený povinný predložiť doplnenie návrhu buď súdu alebo súdnemu exekútorovi do 22.1.2016, a to spolu s pripojenými listinnými dôkazmi. Mal za to, že ustanovenie § 243f ods. 1 Exekučného poriadku je kogentného charakteru a v prípade jeho nedodržania to má obligatórne za následok zastavenie exekúcie podľa § 243f ods. 5 exekučného poriadku. Nakoľko oprávnený doplnil svoj návrh na vykonanie exekúcie až po zákonom stanovenej lehote, súd exekúciu podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku zastavil.
3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal oprávnený odvolanie, ktorým navrhol napadnuté uznesenie zrušiť v celom rozsahu a vrátiť na pokračovanie v exekúcii, pričom si uplatnil náhradu trov konania vo výške 239,22 eura.
4. Oprávnený namietal, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav a vec posúdil nesprávne po právnej stránke. Uviedol, že dňa 20.1.2016 podal doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v súlade s ustanovením § 243f ods. 1 Exekučného poriadku. Keďže lehota na doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie je lehotou procesnou, oprávnený nesporne splnil zákonom stanovenú povinnosť doplniť návrh
na vykonanie exekúcie. Namietal, že Exekučný poriadok v ustanovení § 243f nestanovuje povinnosť „doručiť“ doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi v lehote 30 dní, pretože pokiaľ by uvedené bolo úmyslom zákonodarcu, bolo by to v predmetnom ustanovení explicitne uvedené, tak ako je to v iných ustanoveniach Exekučného poriadku, napr. v § 37 ods. 3. Uviedol, že pokiaľ by pripustil záver súdu, kedy by doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie malo byť v lehote 30 dní súdnemu exekútorovi aj doručené, potom by zachovanie lehoty záviselo od skutočnosti, ktoré oprávnený nemá možnosť ovplyvniť, t.j. od rýchlosti doručovania zásielky zo strany pošty ako aj včasnosti jej prevzatia súdnym exekútorom. Uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za arbitrárne a pre nedostatok dôvodov za nepreskúmateľné. V súdnej praxi je pritom ustálené, že nezdôvodnenie rozhodnutia predstavuje odňatie práva konať pred súdom a podľa platného Civilného sporového poriadku predstavuje porušenie práva oprávneného na spravodlivý súdny proces, nakoľko oprávnený nemôže prostredníctvom odvolania napádať skutočné dôvody, pre ktoré súd zastavil exekúciu.
5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok /ďalej len „C.s.p./) po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario. Po preskúmaní uznesenia dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
6. Odvolací súd z pripojeného spisu zistil, že oprávnený a povinný uzavreli dňa 4.6.2004 zmluvu o revolvingovej pôžičke č. 40227-72136, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému pôžičku vo výške 3.253,34 eura, ktorú sumu sa povinný zaviazal vrátiť spolu so zmluvnou odmenou vo výške 992,27 (ďalej len /„zmluva“/).V posudzovanom prípade je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok vydaný JUDr. Mariannou Mochnáčovou dňa 4.4.2005, sp. zn. RK-13/05-MM. Rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 7.4.2005 a vykonateľnosť dňa 12.4.2005. Oprávnený a povinný zabezpečili zmluvu neúplnou zmenkou vystavenou dňa 4.6.2004, kde oprávnený vystupuje ako remitent a povinný ako vystaviteľ.
7. Podľa § 243h zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
8. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku účinného od 23.12.2015 v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.
9. Podľa prechodných ustanovení k úpravám účinným dňom vyhlásenia § 243f ods. 1 Exekučného poriadku v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona. Podľa odseku 5 ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nedoplní v lehote podľa odseku 1, súd exekúciu zastaví.
10. Zákon č. 438/2015 Z.z., ktorým došlo k novelizovaniu Exekučného poriadku, bol schválený dňa 15.12.2015 a vyhlásený dňa 23.12.2015, pričom účinnosť nadobudol dňom vyhlásenia, teda dňa 23.12.2015.
11. Oprávnený tak bol povinný doplniť návrh do 30 dní počítaných od 23.12.2015, teda najneskôr do 22.1.2016.
12. V posudzovanom prípade mal odvolací súd z predloženého súdneho spisu, sp. zn. 39Er/2110/2007 preukázané, že oprávnený doručil doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle § 39 ods. 4 v spojení s § 243f ods. 1 Exekučného poriadku súdnej exekútorke JUDr. Lenke Borovskej dňa 25.1.2016. Zo spisu ďalej vyplýva, že súdna exekútorka predmetné doplnenie doručila súdu prvej inštancie dňa 17.2.2016.
13. V súvislosti s uvedeným odvolací súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 27.10.2016, č.k. II. ÚS 774/2016-7, z ktorého odvolací súd cituje „okresný súd v posudzovanej veci postupoval a rozhodol ústavne akceptovateľným spôsobom, keď predmetnú exekúciu zastavil podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku z dôvodu, že návrh na vykonanie exekúcie nebol v zmysle § 243f ods. 1 Exekučného poriadku doplnený podaním doručeným v zákonnej lehote priamo exekučnému súdu. Hoci ustanovenie § 243f ods. 1 Exekučného poriadku výslovne neurčuje, komu bolo potrebné v ustanovenej lehote doručiť doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie (či exekučnému súdu, alebo súdnemu exekútorovi), z napadnutého uznesenia vyvoditeľný právny záver okresného súdu, že návrh bolo potrebné doplniť priamo exekučnému súdu, považuje ústavný súd za ústavne udržateľný, a to najmä vzhľadom na skutočnosť, že predmetné zákonom požadované doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie slúžilo vo vymedzených prípadoch na posúdenie prípustnosti ďalšieho pokračovania exekúcie, o ktorej bol oprávnený rozhodnúť výlučne exekučný súd, a nie súdny exekútor (§ 243f ods. 6 Exekučného poriadku). Aj preto bolo tiež vecou náležitej odbornej starostlivosti a predvídavosti samotnej sťažovateľky, k predmetu činnosti ktorej patrí aj vymáhanie pohľadávok, aby doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v konkrétnej veci doručila v zákonnej lehote aj príslušnému exekučnému súdu, nielen poverenému súdnemu exekútorovi. V nadväznosti na uvedené ústavný súd tiež poukazuje na to, že právne dôsledky vyplývajúce z právneho záveru okresného súdu zároveň prispievajú k naplneniu princípu právnej istoty účastníkov exekučného konania, keďže sa ním vylučujú možné pochybnosti o skutočnom čase vykonania zákonom požadovaného procesného úkonu, a teda o dodržaní či nedodržaní zákonom ustanovenej lehoty na jeho vykonanie (podobne viď uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 8.11.2016, sp.zn. III. ÚS 752/2016 a zo dňa 13.9.2016, sp.zn. III. ÚS 564/2016).
14. Z citovaného rozhodnutia Ústavného súdu SR jednoznačne vyplýva, že návrh na vykonanie exekúcie je potrebné v lehote 30 dní nielen doplniť, ale návrh je potrebné v lehote 30 dní, t.j. do 22.1.2016 doplniť priamo exekučnému súdu. V posudzovanom prípade bolo doplnenie návrhu doručené súdu prvej inštancie (až) dňa 17.2.2016.
15. S poukazom na uvedené a v súlade s citovaným uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky odvolací súd preto považoval odvolacie námietky oprávneného za nedôvodné. Súd prvej inštancie v danej veci postupoval správne podľa zákonného ustanovenia § 243f ods. 5 Exekučného poriadku. Keďže oprávnený nedoplnil návrh na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej lehote, súd prvej inštancie správne exekúciu zastavil a odvolací súd stotožňujúc sa so závermi súdu prvej inštancie, uznesenie súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správne potvrdil.
16. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Oprávnený nemal v tomto konaní úspech a povinnému preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli.
17. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení § 419 C.s.p.
Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má dovolateľ sám, alebo
jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) C.s.p.
V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).