Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_10Er-1805-2002.pdf
PDF · 78.12 KB
Case nature
Subarea
10Er/1805/2002
Uznesenie
Okresný súd Humenné v exekučnej veci oprávneného INKASO Pohľadávok, spol. s r.o., Hronského 2712, Vranov nad Topľou, IČO: 36 039 039, zast. JUDr. Róbertom Gombalom, advokátom, P. Rádayho 14/A, Lučenec proti povinnému N. L., U.. XX.X.XXXX, R. N. XXXX/XX, XXX XX T., o vymoženie 165,97 eur s prísl. a trov exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu zastavuje.
II. Súdny exekútor JUDr. Andrea Cimermanová, Francisciho 1044/6, 960 01 Zvolen má nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému, o výške ktorých súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.
III. Súd povinnej náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Humenné poverením dňa 17.7.2002 poveril súdneho exekútora JUDr. Andreu Cimermanovú vykonaním exekúcie za účelom uspokojenia pohľadávky oprávneného a trov exekúcie, a to na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie a exekučného titulu - Zmenkový platobný rozkaz Krajského súdu v Prešove č.k. 2Zm/801/1999-6 zo dňa 12.1.2000. Exekučné konanie začalo dňa 13.6.2002 doručením návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi.
2. Podaním doručeným súdu dňa 25.01.2016 predložil súdny exekútor podanie oprávneného označené ako „Doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie“.
3. Oprávnený v Doplnení návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 13.01.2016 uviedol, že v tomto exekučnom konaní sa nejedná o vymáhanie nároku, ktorý by vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, pretože pri právnom vzťahu povinného a spoločnosti TRANSINVEST, a.s. sa jednalo o obchodnoprávny vzťah a uvedenú skutočnosť potvrdzuje aj to, že vec bola na príslušnom krajskom súde, ktorý vydal exekučný titul, prejednávaná ako obchodnoprávna. Ďalej uviedol, že označuje dôkazy, z ktorých vyplývajú opísané skutočnosti a to súdny spis, ktorý vedie Krajský súd v Prešove pod sp. zn. 2Zm/801/1999-6 zo dňa 12.1.2000. Nakoľko spoločnosť TRANSINVEST, a.s. medzičasom zanikla a oprávnený vzhľadom na právny stav platný do 22.12.2015 nebol povinný v zmysle žiadneho právneho predpisu platného v Slovenskej republike preukazovať vlastný vzťah s povinným, má v držbe len zmenku, zmenkový platobný rozkaz a dokumentáciu týkajúca sa vymáhaní pohľadávky po vydaní rozhodnutia, ktorým bol priznaný nárok zo zmenky proti povinnému. Poukázal na abstraktný charakter zmenky, vyplývajúci z právneho stavu platného v čase podávania návrhu na vykonanie exekúcie. Podľa názoru oprávneného v súčasnosti nie je možné žiadať doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie pod sankciou zastavenia exekučného konania, pretože by šlo o aplikáciu neprípustnej retroaktivity. Z ním uvedených dôvodov žiada súd o pokračovanie v exekúcii.
4. Podľa ustanovenia § 243h ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, ak tento zákon v §243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
5. Podľa ust. § 243f ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.
6. Podľa ust. § 243f ods. 4 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m).
7. Podľa ust. § 243f ods. 6 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.
8. Podľa ust. § 39 ods. 4 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31. marca 2017, v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.
9. Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. m) zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31. marca 2017, exekúciu súd zastaví ak, rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
10. Predmetom tohto konania je vymoženie pohľadávky oprávneného priznanej exekučným titulom, ktorým je Zmenkový platobný rozkaz Krajského súdu v Prešove 2Zm/801/1999-6 zo dňa 12.1.2000. Týmto súd uložil odporcovi, aby do 3 dní od doručenia zmenkového platobného rozkazu zaplatil navrhovateľovi zmenkovú sumu 5.000,00 Sk so 6% zmenkovým úkorom od 29.12.1996 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 1/3 percenta zmenkovej sumy a trovy konania vo výške 1.300,00 Sk na účet právnej zástupkyne navrhovateľa. Predmetný zmenkový platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 7.3.2000.
11. Z vyššie citovaných ustanovení Exekučného poriadku vyplýva, že v exekučných konaniach vykonávaných na podklade, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným opíše oprávnený. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie je oprávnený povinný pripojiť dôkazy, ktoré skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným osvedčujú. Oprávnený súdu predmetné rozhodujúce skutočnosti nepopísal, iba odkázal na konanie, v ktorom bol vydaný exekučný titul. Taktiež nepredložil dôkazy na osvedčenie týchto skutočnosti. Keďže v konaní nebol preukázaný opak v zmysle ust. § 243 ods. 4 Exekučného poriadku platí, že súd tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017). Súd preto v súlade s týmto ustanovením exekúciu zastavil.
12. Krajský súd v Košiciach sp.zn. 13CoE/126/2019 uznesením zo dňa 26.11.2019 poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 27.10.2016, č.k. II. ÚS 774/2016-7, z ktorého odvolací súd citoval „okresný súd v posudzovanej veci postupoval a rozhodol ústavne akceptovateľným spôsobom, keď predmetnú exekúciu zastavil podľa §243f ods. 5 Exekučného poriadku z dôvodu, že návrh na vykonanie exekúcie nebol v zmysle § 243fods. 1 Exekučného poriadku doplnený podaním doručeným v zákonnej lehote priamo exekučnému súdu. Hoci ustanovenie § 243f ods. 1 Exekučného poriadku výslovne neurčuje, komu bolo potrebné v ustanovenej lehote doručiť doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie (či exekučnému súdu, alebo súdnemu exekútorovi), z napadnutého uznesenia vyvoditeľný právny záver okresného súdu, že návrh bolo potrebné doplniť priamo exekučnému súdu, považuje ústavný súd za ústavne udržateľný, a to najmä vzhľadom na skutočnosť, že predmetné zákonom požadované doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie slúžilo vo vymedzených prípadoch na posúdenie prípustnosti ďalšieho pokračovania exekúcie, o ktorej bol oprávnený rozhodnúť výlučne exekučný súd, a nie súdny exekútor (§ 243f ods. 6Exekučného poriadku). Aj preto bolo tiež vecou náležitej odbornej starostlivosti a predvídavosti samotnej sťažovateľky, k predmetu činnosti ktorej patrí aj vymáhanie pohľadávok, aby doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v konkrétnej veci doručila v zákonnej lehote aj príslušnému exekučnému súdu, nielen poverenému súdnemu exekútorovi. V nadväznosti na uvedené ústavný súd tiež poukazuje nato, že právne dôsledky vyplývajúce z právneho záveru okresného súdu zároveň prispievajú k naplneniu princípu právnej istoty účastníkov exekučného konania, keďže sa ním vylučujú možné pochybnosti o skutočnom čase vykonania zákonom požadovaného procesného úkonu, a teda o dodržaní či nedodržaní zákonom ustanovenej lehoty na jeho vykonanie (podobne viď uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa8.11.2016, sp.zn. III. ÚS 752/2016 a zo dňa 13.9.2016, sp.zn. III. ÚS 564/2016)“.
13. Podľa bodu 11 Odôvodnenia uznesenia Krajského súdu v Prešove č.k. 2CoE/90/2020 - 70 zo dňa 26.1.2021: „Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že návrh na vykonanie exekúcie je potrebné v lehote 30 dní, t. j. do 22.01.2016 doplniť priamo exekučnému súdu. Odvolací súd nevidí dôvod na odklon od judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky. Ústavný súd SR vo viacerých rozhodnutiach uviedol, že „Podľa názoru ústavného súdu okresný súd v posudzovanej veci postupoval a rozhodol ústavne akceptovateľným spôsobom, keď predmetnú exekúciu zastavil podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku z dôvodu, že návrh na vykonanie exekúcie nebol v zmysle § 243f ods. 1 Exekučného poriadku doplnený podaním doručeným v zákonnej lehote priamo exekučnému súdu. Hoci ustanovenie § 243f ods. 1 Exekučného poriadku výslovne neurčuje, komu bolo potrebné v ustanovenej lehote doručiť doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie (či exekučnému súdu, alebo súdnemu exekútorovi), z napadnutého uznesenia vyvoditeľný právny záver okresného súdu, že návrh bolo potrebné doplniť priamo exekučnému súdu, považuje ústavný súd za ústavne udržateľný, a to najmä vzhľadom na skutočnosť, že predmetné zákonom požadované doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie slúžilo vo vymedzených prípadoch na posúdenie prípustnosti ďalšieho pokračovania exekúcie, o ktorej bol oprávnený rozhodnúť výlučne exekučný súd, a nie súdny exekútor (§ 243f ods. 6 Exekučného poriadku). Aj preto bolo tiež vecou náležitej odbornej starostlivosti a predvídavosti samotnej sťažovateľky, k predmetu činnosti ktorej patrí aj vymáhanie pohľadávok, aby doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v konkrétnej veci doručila v zákonnej lehote aj príslušnému exekučnému súdu, nielen poverenému súdnemu exekútorovi. V nadväznosti na uvedené ústavný súd tiež poukazuje na to, že právne dôsledky vyplývajúce z právneho záveru okresného súdu zároveň prispievajú k naplneniu princípu právnej istoty účastníkov exekučného konania, keďže sa ním vylučujú možné pochybnosti o skutočnom čase vykonania zákonom požadovaného procesného úkonu, a teda o dodržaní či nedodržaní zákonom ustanovenej lehoty na jeho vykonanie.“ (viď uznesenie ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 564/2016 z 13. septembra 2016, uznesenie ústavného súdu sp. Zn. II. ÚS. 774/2016-7 zo dňa 27.10.2016.)“ 14. Z citovaného rozhodnutia Ústavného súdu SR jednoznačne vyplýva, že návrh na vykonanie exekúcie je potrebné v lehote 30 dní nielen doplniť, ale návrh je potrebné v lehote 30 dní, t.j. do 22.1.2016 doplniť priamo exekučnému súdu.
15. V posudzovanom prípade bolo nepochybne preukázané splnenie predpokladov pre zastavenie exekúcie v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, pretože oprávnený nedoplnil návrh na vykonanie exekúcie v zmysle ust. § 39 ods. 4 EP včas, t. j. do 22.01.2016 ale doplnenie bolo súdu doručené až dňa 25.01.2016.
16. S poukazom na uvedené a v súlade s citovaným uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky súd preto rozhodol, že nebude pokračovať v exekúcii a exekúciu zastavil.
17. Podľa ust. § 262 ods.1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, (ďalej len „ CSP“), o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
18. Podľa ustanovenia § 203 odsek 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Oprávnený zavinil zastavenie exekúcie, lebo nedoplnil návrh včas, preto je povinný nahradiť exekútorovi trovy exekúcie. Povinná mala úspech v exekúcii, ale jej žiadne trovy nevznikli, preto jej ich súd nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Krajský súd v Prešove prostredníctvom tunajšieho súdu v lehote 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia ( § 362 ods.1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok /ďalej len „CSP“/ ). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 ods.1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), ( § 363 CSP).