Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Co/247/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Martina Valentová a sudkýň: JUDr. Ľubica Spálová a Mgr. Lucia Mizerová, v právnej veci žalobkyne: Doc. RNDr. K. O. CSc., nar. X.XX.XXXX, adresa L., J. XXX/XX, zastúpenej spoločnosťou TORA Legal, s.r.o. so sídlom Laurinská 18, Bratislava, IČO: 36 866 326, proti žalovaným: 1. Mgr. G. Y., nar. XX.X.XXXX, adresa K. XXXX/ XXX, L., 2. Y. G. nar. XX.XX.XXXX, adresa H., R. X, 3. S. L., nar. X.X.XXXX, adresa L., P. XXXX/ XX, všetky právne zastúpené advokátom: Mgr. Ing. Bohumil Kuhajda, so sídlom Považská Bystrica, ul. Slovenských partizánov 1130/50-5, o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľovi, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 19.4.2018, č. k. -664, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovanej 1., 2. a 3. p r i z n á v a voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd opätovne (rovnako ako jemu predchádzajúcim a tunajším súdom zrušeným rozsudkom zo dňa 12.4.2017) zamietol žalobu žalobkyne, ktorou sa domáhala určenia, že darované nehnuteľností pôvodne patriace už zomrelej P. R., ktorá bola starou mamou žalovaných a matkou žalobkyne, patria do dedičstva po P. R. zomrelej dňa X.X.XXXX. Žalovaným 1., 2., a 3. priznal voči žalobkyni právo na náhradu trov konania vo výške 100%, o ktorých bude rozhodnuté osobitným uznesením súdom prvej inštancie.

2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne ustanoveniami , , , ako i , a vecne najskôr konštatovaním, že pri právnych úkonoch - pričom právny úkon urobila aj P. R. uzavretím darovacej zmluvy - základným pojmovým znakom je prejav vôle. To reprezentujú dve služby a to vôľu a prejav. Vôľa ako prvok právneho úkonu je psychickým vzťahom konajúceho človeka k zamýšľanému právnemu následku. Od vôle treba odlišovať pohnútku (motív) a cieľ právneho úkonu. Vôľa i pohnútka označujú psychické stavy konajúceho, avšak pohnútka na rozdiel od vôle nedeterminuje správanie konajúceho priamo. Pohnútka je vždy súčasťou vôle. Individuálne sa existencia skutočnej vôle v konkrétnom prípade skúma len vtedy, ak posúdený prejav vôle vyvolá závažné pochybnosti o jej existencii alebo keď to vyplýva zo zákona. Ďalšou otázkou spojenou s vôľou ako predpokladom vzniku právneho úkonu je to, čia vôľa sa prejavom vôle manifestuje. Prejavom vôle rozumieme jej vonkajšiu manifestáciu. Vôľu možno prejaviť akýmkoľvek spôsobom, ktorý umožňuje spoznanie jej obsahu. Prejav vôle, ktorý je základom právneho úkonu, okrem chcených právnych následkov spôsobuje aj právne následky pre tento prípad predvídané a ustanovené právnymi predpismi. Prejav vôle teda smeruje k spôsobeniu týchto zákonných

právnych následkov bez požiadavky, aby aj ich spôsobenie bolo priamym predmetom prejavenej vôle. V zmysle , duševná porucha sa musí zistiť v súlade s poznatkami príslušných vedných disciplín (z odboru zdravotníctva, z odvetvia psychiatrie, patopsychológie a pod.) musí sa viazať na okamih urobenia právneho úkonu. Je už vecou konkrétneho posúdenia, či osoba konala v prechodnej alebo trvale duševnej poruche. Pozornosť treba venovať aj tomu, či osoba konajúca v duševnej poruche v konkrétnom prípade nemala tzv. jasný okamih (dilucida intervalla). Keď znalecký posudok (bez ktorého sa tieto typy sporov nezaobídu) nevytvorí spoľahlivý podklad pre záver súdu o nespôsobilosti konajúceho ku konkrétnemu právnemu úkonu je treba vychádzať z toho, že právny úkon bol učinený platne (viď komentár k Občianskemu zákonníka Praha - Panorama - 1987). Neplatnosť právneho úkonu podľa vyžaduje spoľahlivé zistenie, že účastník právneho úkonu nedokáže posúdiť následky svojho konania alebo svoje konanie ovládať (viď R 4/71). Čo sa týka pohnútky - motívu cieľa právneho úkonu, ktorý učinila P. R. bolo zistené, že dom chcela darovať žalovanej, o čom svedkyni H. hovorila pred uzavretím tohto úkonu. Svedkyňa E. potvrdila motív darkyne. Podľa svedkyne všetky tri sestry si zavolala P. R. a dohodli sa tak, že dom bude prepísaný na žalovanú, ktorá dve svoje sestry vyplatí. Motívom P. R. bola tá skutočnosť, že žalobkyni darkyňa kúpila chalupu, a preto chcela svoj rodinný dom darovať dcéram po jej nebohej dcére. Aj svedkyňa L. Y., ktorá robila opatrovateľku P. R. na pojednávaní uviedla, že pani R. jej spomínala, že s domom naloží tak, že ho daruje dievčatám - vnučkám. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že P. R. dávno pred učinením darovacej zmluvy mala premyslené ako naloží so svojim domom. Jej vôľová zložka učiniť právny úkon

- darovanie - bola daná. Po tom, čo uzatvorila darkyňa darovaciu zmluvu povedala svedkyni H. H., že už môže zomrieť, že už to má na poriadku. Darkyňa bola uzrozumená s následkami právneho úkonu. Jej snahou bola tá okolnosť, že keď jednej dcére finančne pomohla s kúpou nehnuteľnosti, tak dcéram svojej druhej nebohej dcéry zanechá svoj dom. Svedok O. uviedol, že po tom, čo sa so svojou starou matkou rozprával o darovacej zmluve, ona mu mala uviesť, že nevedela o tom, že v darovacej zmluve nemá zakotvené právo doživotného užívania. Aj z tejto svedeckej výpovedi vyplýva, že P. R. chcela, mala vôľu uzavrieť darovaciu zmluvu a rozpoznala jej právne dôsledky. Aj keď nebolo vecné bremeno

- právo doživotného užívania zakotvené v zmluve, fakticky bolo zrealizované, nakoľko až do smrti mala možnosť darkyňa bývať v darovanej nehnuteľnosti.

3. Následne súd prvej inštancie uzavrel, že i keď žalobkyňa tvrdila, že od roku 2003 sa u jej matky P. R. prejavovalo psychické ochorenie, okrem úvodnej návštevy psychiatra - MUDr. Gonosovej - od roku 2003 do smrti matky nenavštívila s ňou psychiatra. Zo zdravotnej dokumentácie P. R. vyplýva, že aj keď bola niekoľkokrát u všeobecných lekárov ako aj u špecialistov a to aj v období pred podpisom a po podpise darovacej zmluvy, nikde sa nenachádza záznam o tom, že v dôsledku jej psychického stavu by bolo nutné odporučiť ju na psychiatrické vyšetrenie. Čo sa týka jej fyzického zdravotného stavu výsluchom svedkov bolo zistené, že bola samoobslužná, že pracovala v záhrade, že bola komunikatívna a chodila do kostola, pričom k zhoršeniu jej zdravotného stavu prišlo 3 mesiace pre smrťou. Súd sa pri svojom rozhodovaní opieral najmä o znalecké posudky. V konaní boli podané tri znalecké posudky, ktoré riešili otázku, či v čase podpisu darovacej zmluvy mala P. R. spôsobilosť k tomuto právnemu úkonu. Znalecký posudok podala Znalecká organizácia - Psychiatrická nemocnica Philippa Pinela, FORENZA - znalecká organizácia psychiatrická spol. s.r.o. a znalec MUDr. Miroslav Eeroan - znalec pre odvetvie psychiatria. Súd ako znalecké posudky v konaní hodnotil znalecké posudky, ktoré nariadil a ktoré vypracovala Psychiatrická nemocnica Philippa Pinela a posudok FORENZA - psychiatrická organizácia spol. s.r.o. Znalecký posudok vyhotovený znalcom MUDr. Miroslavom Eeroanom bol predložený žalobkyňou - súd vypracovanie tohto znaleckého posudku nenariaďoval a tento znalecký posudok bol hodnotený ako listinný dôkaz. Zo znaleckého posudku Psychiatrickej nemocnice Philippa Pinela jednoznačne vyplýva, že P. R. v čase spísania právneho úkonu netrpela demenciou a nemala narušenú rozumovú a vôľovú zložku. Zo znaleckého posudku spoločnosti FORENZA vyplýva, že u P. R. nebola zistená demencia. Prejavovala sa u nej znížená výkonnosť mozgu. Bola schopná porozumieť obsahu darovacej zmluvy, čiže rozpoznať právny úkon bola schopná, v tomto jej schopnosť narušená nebola. Znalecká organizácia uviedla, že čo sa týka vôľovej zložky pokiaľ sa preukáže, že konala na základe vlastnej úvahy s dlhodobým zámerom bez ovplyvňovania inými osobami, v tom prípade jej vôľová zložka nebola narušená. To, že darkyňa konala na základe vlastnej úvahy s dlhodobým zámerom bez ovplyvňovania bolo preukázané svedeckými výpoveďami. Znalecké posudky sa prakticky zhodujú

- spoločnosť FORENZA hodnotila posudok z Pezinka tak, že: „Súhlasíme s tým, že menovaná v čase realizácie právneho úkonu netrpela demenciou a nemala narušenú vôľovú a rozumovú zložku. K tomu dodávame, že menovaná v čase realizácie právneho úkonu nemala narušenú rozumovú zložku, vedela o aký úkon ide. Jej zložka vôľová - pokiaľ sa preukáže, že menovaná konala v čase úkonu slobodne

bez ovplyvnenia a na základe dlhodobým zámerov, v tom prípade nemala narušenú vôľovú zložku a bola schopná právny úkon realizovať.“ Výsluchom svedkov bolo zistené, že P. R. konala na základe dlhodobého zámeru, ktorý nezmenila ani po podpise darovacej zmluvy, čiže z toho vyplýva, že nemala narušenú ani vôľovú zložku. MUDr. Miroslav Čerňan uvádza, že P. R. trpela demenciou, čo však vylučujú vo veci vykonané znalecké posudku. Z toho vyvodil záver, že obsahu predmetnej darovacej zmluvy nemohla porozumieť a tiež jej právnym následkom.

4. Súd prvej inštancie v závere poukázal, že darovacia zmluva, ktorou P. R. darovala žalovanej v 1. rade nehnuteľnosti bola uzavretá dňa 18.7.2007. Žalobkyňa v žalobe uvádza, že krátko po podpise darovacej zmluvy jej matka tvrdila, že bola oklamaná, a že nemá zaistené v dome doživotné bývanie. V zápisnici o pojednávaní je uvedené žalobkyňou, že jej matka hovorila, že keď išli zmluvu podpísať, neter jej povedala, že idú na zmrzlinu. V spore bolo preukázané, že žalobkyňa krátko po podpise darovacej zmluvy sa dozvedela o jej existencii. Keď sa žalobkyňa domnievala, že jej matka bola podvedená alebo že zmluvu nepodpísala pri plnom vedomí, mohla urobiť právne kroky smerujúce k neplatnosti zmluvy. Keď sa žalobkyňa domnievala, že zdravotný stav jej matky je taký ako to popisovala v spore, je nepochopiteľné prečo nepodala návrh na obmedzenie, resp. pozbavenie spôsobilosti na právne úkony. Dedičstvo po P. R. sa viedlo na súde prvej inštancie pod sp. zn. . V tomto dedičskom konaní bola dňa 6.4.2009 uzavretá dedičská dohoda, na základe ktorej dedičia, t.j. žalobkyňa a žalované uzavreli dohodu, v zmysle ktorej pohľadávku voči Sociálnej poisťovni vo výške 346,30 euro prevezme K. O. a S. L., každá v 1/2-ici. Všetky ostatné nehnuteľnosti prevezme K. O. s tým, že ustupujúce spoludedičky, t.j. žalované sa zriekli svojich zákonných dedičských podielov v prospech preberajúcej spoludedičky bezodplatne. V tomto dedičskom konaní žalobkyňa nenamietala, že do dedičstva by malo patriť aj to, čo je predmetom tohto sporu. Možno usudzovať z konania žalobkyne, že ako v čase keď žila jej matka, tak aj po jej smrti, aj v priebehu dedičského konania po nej, bola si vedomá toho, že jej matka pri plnom vedomí a dobrovoľne darovala žalovanej 1. nehnuteľnosti. Žalobkyňa nepožiadala o prerušenie dedičského konania s tým, že sa obráti na súd so žalobou, že do dedičstva patrí aj ďalší majetok, ktorý je predmetom tohto sporu. Žalobkyňa v dedičskom konaní uzavrela dedičskú dohodu, v ktorej sa žalované v jej prospech zriekli svojich zákonných podielov a až s odstupom času, po tom čo osvedčenie o dedičstve nadobudlo právoplatnosť podala žalobu na súd, čo bolo 27.8.2010, čiže viac ako 3 roky po tom, čo sa dozvedela o existencii darovacej zmluvy.

5. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol v súlade s ustanovením , a , a priznal žalovaným ako úspešným účastníčkam v konaní náhradu 100% trov konania.

6. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podala žalobkyňa prostredníctvom právneho zastúpenia odvolanie, ktorým žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe v plnom rozsahu vyhovie a žalované zaviaže k povinnosti nahradiť jej trovy konania. Dôvodila tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ( ), že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ), a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Má za to, že súd prvej inštancie v rozpore so zásadou uvedenou v a (zásada hodnotenia dôkazov), podľa ktorej súd hodnotí dôkazy jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci, dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, ktoré sa týkajú spôsobilosti P. R. na právne úkony v čase uzatvorenia darovacej zmluvy. Na základe vykonaného dokazovania je zrejmé, že u darkyne P. R. sa v čase uzatvorenia darovacej zmluvy jednalo o také poškodenie mozgu, ktoré malo za následok stratu rozlišovacej schopnosti a vôľovej zložky do takej miery, ktorá ju robila neschopnou na právne úkony, čo má za následok absolútnu neplatnosť darovacej zmluvy. K svedeckým výpovediam sestier žalovanej 1. - pôvodne svedkýň Y. G., rod. E. (aktuálne žalovaná 2.) a S. L. (aktuálne žalovaná 3.) uvádza, že tieto sa rozchádzajú v termíne údajného stretnutia, keďže žalovaná 1. vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 10.2.2011 uvádza ako termín jar roku 2007, pričom na pojednávaní dňa 29.3.2011 Y. Dočolomanská uvádza termín júl alebo august 1997, neskôr uvádza rok 2007, S. L. uvádza obdobie leto 2007. Vzhľadom na skutočnosť, že obe sestry žalovanej 1. mali záujem, aby nehnuteľnosti pripadli žalovanej 1. je, aj vzhľadom na rozpor v ich výpovediach, podľa jej názoru dôvodné mať pochybnosť o vierohodnosti týchto tvrdení. Súd prvej inštancie tak dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď v odvodnení napadnutého rozsudku konštatoval, že motívom P. R. darovať nehnuteľnosti žalovanej 1.

bola tá skutočnosť, že žalobkyni kúpila chalupu, a preto chcela svoj rodinný dom darovať dcéram po nebohej druhej dcére.

7. Podľa odvolateľky ďalej, na základe vykonaného dokazovania je zrejmé, že P. R. dňa 26.9.2003 navštívila psychiatrickú ambulanciu MUDr. G. D., ktorá v náleze z vyšetrenia jej stanovila diagnózu organický psychosyndróm stredne ťažkej formy - poškodenie mozgu. Na pojednávaní dňa 6.10.2015 MUDr. Daniela Gonosová vo svojej výpovedi výslovne uvádza: „Pacientka P. R. už v roku 2003 mala demenciu.“ Psychiatrička ďalej uvádza, že dôvod, pre ktorý túto diagnózu neuviedla konkrétne v náleze zo dňa 26.9.2003 je skutočnosť, že z prvého vyšetrenia nebolo možné zistiť, či sa jedná o demenciu spôsobenú vekom, o sklerotickú demenciu alebo demenciu podmienenú telesným stavom. Ďalšie psychiatrické vyšetrenie už P. R. neabsolvovala, avšak na otázku, či je možné očakávať zlepšenie stavu pacientky v čase od vykonaného vyšetrenia v roku 2003 do času podpisu darovacej zmluvy v roku 2008 psychiatrička jednoznačne uvádza, že je vylúčené, aby došlo k zlepšeniu jej zdravotného stavu po psychickej a telesnej stránke, nakoľko mozog sa s diabetom a vysokým krvným tlakom poškodzuje naďalej. Vo vzťahu k stanovenej diagnóze psychiatrička výslovne uvádza, že pri organickom psychosyndróme je narušená súdnosť a kritickosť, je predpoklad, že pacient nevie svoje konanie zhodnotiť, nevie posúdi dôsledky svojho konania. Za daných okolností je dôvodné usudzovať, že stav P. R. bol v čase podpisu darovacej zmluvy (rok 2008) natoľko vážny, že nerozpoznala právne následky svojho konania. Pre účely konania boli vypracované tri znalecké posudky, v súvislosti s ktorým znaleckým dokazovaním súd v odôvodnení napadnutého rozsudku konštatuje, že zo znaleckého posudku Psychiatrickej nemocnice Philippa Pinela jednoznačne vyplýva, že P. R. v čase spísania právneho úkonu netrpela demenciou a nemala narušenú rozumovú a vôľovú zložku, znalecký posudok psychiatra MUDr. Miroslava Čerňana jednoznačne konštatoval, že P. R. v čase podpisu darovacej zmluvy trpela demenciou, nemohla porozumieť obsahu darovacej zmluvy, ani jej právnym následkom. Posudok znaleckej organizácie Forenza sa mal predovšetkým vyjadriť k rozpornosti výsledkov predchádzajúceho znaleckého dokazovania, keď súd sa v odôvodnení napadnutého rozsudku priklonil k názoru obsiahnutému práve v uvedenom posudku znaleckej organizácie Forenza, ktorá konštatovala, že súhlasí so závermi znaleckého posudku Psychiatrickej nemocnice Philippa Pinela, že P. R. v čase realizácie právneho úkonu netrpela demenciou, nemala narušenú vôľovú a rozumovú zložku. Zdôrazňuje však, že už znalecký posudok Psychiatrickej nemocnice Philippa Pinela trpel vážnymi kvalitatívnymi nedostatkami, nakoľko zo 17 súdom kladených otázok neodpovedal na otázky 2 až 11, v dôsledku čoho súd na pojednávaní dňa 15.5.2012 uložil psychiatrickej nemocnici, aby predmetný posudok dopracoval. Závery znaleckého posudku napriek dopracovaniu jeho doplnením sú však naďalej založené predovšetkým na výpovediach svedkov. Tento posudok nedostatočne zohľadňuje zdravotnú dokumentáciu P. R. namieta nevhodnosť použitia diagnózy organický psychosyndróm stredne ťažkej formy obsiahnutým v náleze MUDr. D.. Vo vzťahu k znaleckému posudku znaleckej organizácie Forenza už vo svojom vyjadrení zo dňa 9.12.2013 poukázala na skutočnosť, že tento nepovažuje najmä s ohľadom na nedostatočný rozsah podkladovej zdravotnej dokumentácie, ignorovanie zdravotnej histórie a vývoja P. R., za relevantný pre posúdenie spôsobilosti na právne úkony P. R. v čase podpisu darovacej zmluvy, na ktoré vyjadrenie v celom rozsahu odkazuje a ďalej v odvolaní odvolateľka poukázala i na jeho obsah. Odvolateľka namieta, že súd prvej inštancie nezohľadnil závery znalca MUDr. Miroslava Čerňana. Ďalej má za to, že konanie na súde prvej inštancie má aj inú vadu, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie súdu vo veci, ktoré spočíva v nesprávnej aplikácii vo vzťahu k vyhodnocovaniu dôkazov. Zdôrazňuje, že v zmysle konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je potrebné i znalecký posudok podrobiť hodnoteniu súdu ako akýkoľvek iný dôkaz v občianskom súdnom konaní. V tejto súvislosti poukazuje i na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. , rovnako i na odôvodnenie rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1M Obdo V 11/2008 zo dňa 28.1.2010. Má pritom za to, že súd prvej inštancie v konaní uprednostnil závery znaleckých posudkov bez toho, aby tieto posúdil vo vzťahu k iným vo veci vykonaným dôkazom, čo malo za následok nesprávne rozhodnutie súdu vo veci.

8. Odvolateľka poukazuje i na to, že súd prvej inštancie pochybil, keď súkromný znalecký posudok MUDr. Miroslava Čerňana č. 5/2013 zo dňa 28.1.2013 predložený v tomto konaní žalobkyňou hodnotil iba ako listinný dôkaz, pričom na zistený skutkový stav neaplikoval príslušnú právnu normu, a to ustanovenia .

9. Podľa odvolateľky nie je pravdou, že v následnom dedičskom konaní po poručiteľke nenamietla skutočnosť, že do dedičstva majú patriť aj nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom Darovacej zmluvy.

Naopak túto skutočnosť namietala, čo je zrejmé z obsahu listu zo dňa 7.7.2008 adresovanom notárke JUDr. 0ľge Melišíkovej, PhD., notárka sa však jej námietkami odmietla zaoberať. Napokon absolútna neplatnosť právneho úkonu, ani vlastnícke právo sa nepremlčujú, preto konštatovanie súdu, že podala žalobu po uplynutí troch rokov od kedy sa dozvedela o uzavretí Darovacej zmluvy, považuje za irelevantné. Rovnako za absolútne absurdné a nelogické považuje i ten záver súdu, podľa ktorého z tohto jej konania možno usudzovať, že si údajne mala byť vedomá, že jej matka mala byť pri darovaní nehnuteľností pri plnom vedomí..

10. K odvolaniu žalobkyne sa prostredníctvom právneho zastúpenia vyjadrili všetky žalované, ktoré k tvrdeniu žalobkyne, že darkyňa v čase uzavretia darovacej zmluvy mala poškodený mozog v takom rozsahu, že toto poškodenie malo za následok stratu rozlišovacej schopnosti a vôľovej zložky v takej miere, že to darkyňu robilo neschopnou na právne úkony, uviedli, že z vykonaného dokazovania táto skutočnosť nebola žiadnym z dôkazov jednoznačne potvrdená a preukázaná. Svedeckú výpoveď MUDr. G. D. nepovažujú za relevantnú, nakoľko nemala všetky potrebné informácie o zdravotnom stave darkyne a tieto nezískala ani dodatočne. Svedkovia J. O., E. O. a E. O. ako osoby blízke vo vzťahu ku žalobkyni môžu mať záujem na výsledku konania, a preto vzniká pochybnosť o objektívnosti a dôveryhodnosti ich svedeckých výpovedí. Ako smerodajnú považujú výpoveď priateľky darkyne pani H. H., ktorá potvrdila vôľu darkyne podarovať nehnuteľnosť žalovanej 1., a ktorej svedecká výpoveď je objektívna nakoľko nemá žiadny vzťah k stranám sporu ani žiadny záujem na výsledku konania. Namietajú tvrdenie žalobkyne, ktorým spochybňuje objektívnosť pozorovacích a vnímacích schopností svedkyne H. H. s poukazom na vek svedkyne, nakoľko vyšší vek svedkyne nemôže automaticky spôsobiť obmedzenie jej schopnosti vnímania. K námietke žalobkyne ohľadne toho, že sa súd nevyporiadal so skutočnosťou, že darovaná nehnuteľnosť bola ešte za života darkyne podstatným spôsobom zhodnotená stavebnými úpravami a teda jej podarovaním nedošlo k spravodlivému rozdeleniu majetku tak akosi darkyňa priala s poukazom, na to že žalobkyni darkyňa len prispela na kúpu chalupy, zastávajú názor, že posudzovanie hodnoty jednotlivých nehnuteľností nie je predmetom tohto konania. Pokiaľ by darkyňa nepovažovala darovanie „zveľadenej“ nehnuteľnosti za spravodlivé rozdelenie majetku mohla so žalovanou 1. uzatvoriť kúpnu zmluvu, kde „spravodlivé rozdelenie majetku“ mohlo byť zohľadnené, nakoľko však darkyňa využila inštitút darovacej zmluvy nevidia dôvod spochybňovať spravodlivé rozdelenie majetku v poňatí darkyne. K tvrdeniu žalobkyne, že darkyňa žiadala žalovanú 1. o vrátenie daru poukazujú na skutočnosť, že v konaní nebol predložený žiadny dôkaz, ktorý by preukazoval toto tvrdenie žalobkyne. K námietke žalobkyne ohľadne nesprávneho vyhodnotenia dôkazov zo strany súdu odkazujú na ustanovenie a majú za to, že súd prvej inštancie v konaní postupoval v súlade s dostatočne a správne zistil skutkový stav. V závere navrhli, aby odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne.

11. K vyjadreniu žalovaných k podanému odvolaniu, podala písomné stanovisko prostredníctvom právneho zastúpenia žalobkyňa, v ktorom reagovala na tvrdenie žalovaných o irelevancii svedeckej výpovedi MUDr. G. D. a uvádza, že psychiatrička výslovne uvádza, že pri organickom psychosyndróme je narušená súdnosť a kritičnosť, je predpoklad, že pacient nevie svoje konanie zhodnotiť, nevie posúdiť dôsledky svojho konania. Na základe nálezu zo dňa 26.9.2003 a výpovede psychiatričky MUDr. D. je zrejmé, že pri stanovení diagnózy organický psychosyndróm uvažovala o demencii, pričom už v roku 2003 stanovila P. R. ochorenie, pri ktorom je narušená súdnosť a kritičnosť. Na základe uvedeného je zrejmé, že výpoveď psychiatričky MUDr. G. Gonosovej na pojednávaní dňa 6.10.2015 je nielen relevantná, ale spolu s jej lekárskym nálezom zo dňa 26.9.2003 preukazuje skutočnosť, že u darkyne P. R. sa v čase uzavretia Darovacej zmluvy jednalo o také poškodenie mozgu, ktoré malo za následok stratu rozlišovacej schopnosti a vôľovej zložky do takej miery, ktorá ju robila neschopnou na právne úkony. Nie je pravdou, že by spochybňovala výpoveď svedkyne H. H. iba s poukazom na jej vysoký, ale poukazovala na celkový obsah výpovede tejto svedkyne, z ktorého je možné usudzovať, že svedkyňa si dostatočne neuvedomovala vážnosť zdravotného stavu P. R., o čom svedčí aj fakt, že P. R. vídala aj v čase, keď už mávala vidiny (videla ľudí, kvetiny). K argumentácii žalovaných vo vzťahu k jej námietkam o nespravodlivosti rozdelenia majetku uvádza, že aj keď jej P. R. prispela na kúpu chalupy (dom z roku 1930), nebola žiadnym spôsobom motivovaná darovať svoju nehnuteľnosť žalovanej 1., keďže svojej druhej dcére (a teda žalovaným) kúpila rodinný dom, v tom čase ako novú nehnuteľnosť - dom (rok 1971-72). V závere opäť odvolateľka poukázala na to, že súd prvej inštancie pochybil, keď súkromný znalecký posudok predložený v tomto konaní žalobkyňou hodnotil, v rozpore s , iba ako listinný dôkaz.

12. Ďalšie vyjadrenie procesné strany nepodali.

13. Skôr ako odvolací súd pristúpi k preskúmaniu napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie považuje za vhodné zhrnúť nasledovné. Napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je už druhé v poradí, keď ostatným rozhodnutím súd prvej inštancie o žalobnom návrhu rozhodol tak, že žalobu v tom čase podanú len voči žalovanej 1. zamietol, žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovanej náhradu trov konania, ktoré rozhodnutie zo dňa 12.4.2017, č. k. -533 na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Trnave rozsudkom zo dňa 12.4.2017, č. k. -580 zrušil a vec vrátil Okresnému súdu Galanta na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Po vrátení veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie súd o veci rozhodol znovu napadnutým rozsudkom.

14. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť (, ďalej ), ktorý nahradil a zrušil do 30.6.2016 účinný (ďalej ). Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016, postupoval na základe prechodného ustanovenia (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa , pričom ale právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované ( ).

15. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (, , ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil ( ), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením ( ) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle a .

16. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vo veci správne, ak žalobu žalobkyne domáhajúcej sa určenia, že darované nehnuteľností pôvodne patriace už zomrelej P. R., ktorá bola starou mamou žalovaných a matkou žalobkyne, patria do dedičstva po P. R. zomrelej dňa X.X.XXXX, keďže predmetný právny úkon je (absolútne) neplatným právnym úkonom v zmysle .

17. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav pokiaľ ide o zistené skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, pričom sa v základnom a podstatnom stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s poukazom na ust. odvolací súd konštatuje v kľúčovom na správnosť jeho dôvodov a odkazuje na odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa nasledovné:

18. Predovšetkým je potrebné zdôrazniť a poukázať na to, že v sporoch, ktoré sa dotýkajú platnosti právnych úkonov podľa , t.j. i predmetný spor, v ktorom sa rieši otázka neplatnosti právneho úkonu urobeného osobou, ktorá už v čase začatia sporu nežila, je podľa odvolacieho súdu pre preukázanie konania v duševnej poruche možné použiť tzv. dôkazný štandard, založený na tom, že spravodlivá rovnováha medzi protichodnými oprávnenými záujmami bude najlepšie dosiahnutia stanovením vysokej miery pravdepodobnosti preukázania, že plne svojprávna osoba konala v duševnej poruche, ktorá ju v daný moment predstavovala neschopnú právne konať, oproti postupu hodnotenia vykonaných dôkazov cez prizmu nadmerne vysokého dôkazného štandardu. Judikatúra pritom nikdy nebola postavená na jednoznačnom závere, že k aplikácii je možné pristúpiť len na základe stopercentne zisteného skutkového stavu. Takto formulovaná vysoká miera pravdepodobnosti zistenia neschopnosti osoby posúdiť následky

svojho konania alebo svoje konanie ovládnuť nevedie k úplnému znemožneniu uplatnenie ustanovenia , Možno si totiž predstaviť množstvo situácií, v ktorých bude právne konanie zneplatnené na základe nespôsobilosti posúdiť následky svojho konania, a to aj na základe ex post vykonaných dôkazov. A to napr. keď svedkovia dosvedčia, že osoba bola v kritickom momente neschopná právne konať, či v situáciách, kedy si je tohto stavu vedomá druhá strana alebo ho priamo zneužíva, alebo ak diagnostikované ochorenie či choroba vylučujú svetlé okamihy a pod.. (pozri nález ÚS ČR a sp. zn. )

19. Podľa odvolacieho súdu, súd prvej inštancie v danej veci postupoval starostlivo, vykonal rozsiahle dokazovanie a pri svojom rozhodovaní zohľadnil všetky relevantné skutočnosti. Nemožno prehliadnuť, že vo veci existujú aj dôkazy a argumenty v neprospech žalovaných, tieto ale nedosahujú požadovanú vysokú mieru pravdepodobnosti preukázania konania darkyne v duševnej poruche, ktorá by ju k posudzovanému právnemu úkonu (darovacej zmluve) diskvalifikovala.

20. I keď je to práve znalecký posudok z príslušného odboru, ktorý je základným dôkazným podkladom v konaní, v ktorom je posudzované, či predmetné právne konanie fyzickej osoby bolo urobené v duševnej poruche alebo nie, nezbavuje to ešte súd povinností, aby sa pri hodnotení dôkazov v zmysle zaoberal úplnosťou a presvedčivosťou spracovaného posudku a tento dôkazný prostriedok spôsobom predvídaným v ustanovení hodnotil s ďalšími dôkaznými prostriedkami a s prihliadnutím ku všetkému, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli strany sporu.

21. Znalecký posudok v zmysle (ako i v zmysle predním platného ) predstavuje jeden z mnohých dôkazov, hoci je svojou povahou nezastupiteľný. Znalec je pritom osobou (fyzickou alebo právnickou), ktorá prostredníctvom svojich odborných znalostí posudzuje skutočnosti, ktoré boli súdom určené, a v znaleckom posudku súdu oznamuje subjektívne výsledok tohto posúdenia. (pozri rozhodnutie NSČR sp. zn. )

22. Znalecký posudok je ako už zhora bolo uvedené - jedným z dôkazov, ktorý súd síce hodnotí ako každý iný dôkaz, od iných sa však líši tým, že odborné závery v ňom obsiahnuté nepodliehajú hodnoteniu súdom.

23. Nesporným vo veci zostalo, že žalobkyňou predložený znalecký posudok, i keď obsahoval požadované náležitosti súkromného znaleckého posudku podľa , bol súdu prvej inštancie predložený v štádiu konania, kedy platil , ktorý procesný inštitút súkromného znaleckého posudku nepoznal a takto predložený znalecký posudok mal charakter listinného dôkazu. I keď v zmysle ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Preto pokiaľ súd prvej inštancie v čase rozhodovania napadnutým rozsudkom za účinnosti hodnotil znalecký posudok predložený žalobkyňou ako listinný dôkaz, nedopustil sa procesného pochybenia, pretože jeho predložením súdu ešte za účinnosti pôvodného procesného kódexu, si tento zachoval charakter listinného dôkazu, ktorý ale napokon bol súdom prvej inštancie posudzovaný rovnocenne ako ostatné dôkazy, t.j. rovnocenne ako i ostatné dva znalecké posudky podané na žiadosť súdu. Súd prvej inštancie dokonca vykonal i vzájomnú konfrontáciu podávateľa znaleckého posudku predloženého žalobkyňou MUDr. Čerňana a doc. MUDr. Ivana Dóciho, PhD., ako osoby zodpovednej za podanie kontrolného znaleckého posudku znaleckej organizácii FORENZA - znalecká organizácia psychiatristická spol. s.r.o..

24. Pritom to bol jedine znalecký posudok predložený žalobkyňou, z ktorého záverov vyplýva veľká pravdepodobnosť, že posudzovaná osoba obsahu právneho úkonu zo dňa 18.7.2007 nebola schopná dostatočne porozumieť, t.j. ani jeho právnym účinkom a to pre jej zdravotný stav z psychiatrického hľadiska, ktorý znalec vyhodnotil na júl 2007 ako na veľmi pravdepodobný stredný stupeň vaskulárnej demencie. Naopak z prvého a kontrolného znaleckého posudku, ktoré posudky vypracovala Psychiatrická nemocnica Philippa Pinela a už spomínaná znalecká organizácia FORENZA

- psychiatrická organizácia spol. s.r.o. nevyplýva, žeby P. R. v čase uskutočnenia posudzovaného právneho úkonu trpela demenciou s narušenou rozumovou a vôľovou zložkou, i keď kontrolný znalecký posudok pripúšťa pri vôľovej zložke istú možnosť jej narušenia, ale to len pre prípad preukázania jej ovplyvnenia inými osobami, s vylúčením vlastnej úvahy s dlhodobým zámerom.

25. Podľa odvolacieho súdu kontrolný znalecký posudok znaleckej organizácie FORENZA - znalecká organizácia psychiatristická spol. s.r.o. je dostatočne presvedčivým a to aj v kontexte s výsluchom doc. MUDr. Ivana Dóciho, PhD., v rámci jeho konfrontácie s MUDr. Miroslavom Čerňanom, ktorý vypracoval znalecký posudok predložený žalobkyňou. Obaja odborníci, i keď sa zhodli v posúdení psychického a fyzického stavu darkyne - posudzovanej osoby, tento hodnotili odlišne vo vzťahu k posúdeniu jej schopnosti vzhľadom na tento stav dostatočne porozumieť a pochopiť význam uzatvorenej darovacej zmluvy, t.j. uskutočneného právneho úkonu. Je nesporné, že P. R. bola v čase uskutočnenia posudzovaného právneho úkonu telesné chorá, vyplýva to nie len zo znaleckých posudkov ale aj z ostatného dokazovania. V konaní ale nebolo s vysokou mierou pravdepodobnosti preukázané, že táto darkyňa súčasne mala narušenú i rozumovú a vôľovú zložku. I keď je možné pripustiť, že telesný stav P. R. ovplyvnil i jej psychický stav, v konaní nebolo dostatočne preukázané, že sa tak stalo aj v čase uskutočnenia darovania. Napokon z dokazovania dosť jednoznačne vyplynulo, že uskutočnený úkon P. R. plánovala dlhodobo. Vyplýva to nielen z výpovede žalovaných sestier ale aj z výpovede nezainteresovanej osoby - opatrovateľky H. H., ktorej svedeckú výpoveď odvolateľka síce spochybňuje pre jej vysoký vek a jej dostatočné neuvedomovanie si vážnosti zdravotného stavu P. R., o čom má svedčiť aj fakt, že ju vídala aj v čase, keď už mávala vidiny (videla ľudí, kvetiny), ktorá namietaná nespôsobilosť tejto svedkyne však preukázaná nebola. Napokon nie každá porucha psychických funkcií musí byť dlhodobá, rozhodujúcim zostáva, či daná osoba práve v inkriminovanom čase mala (a ak áno v akom rozsahu) znížené ovládacie a rozpoznávacie schopnosti.

26. Dlhodobý zámer P. R. obdarovať spornou nehnuteľnosťou práve svoje vnučky ako siroty, ktorým zomrelá matka, ktorá bola rovnako ako žalobkyňa dcérou P. R., čo malo i racionálny dôvod (vnučky prišli o matku skoro, zostali siroty, lebo ich zomrelá matka bola s ich otcom rozídená, o ktoré deti sa za pomoci žalobkyne stará mama i starala dokedy to potrebovali, keď i z listu adresovaného žalobkyňou notárke zo dňa 7.7.2008 pripojeného k jej odvolaniu, zároveň zaslaného s odvolaním i protistrane na oboznámenie vyplýva, že sporná nehnuteľnosť mala podľa želania P. R. a dohody oboch jej dcér najskôr pripadnúť práve zomrelej matke žalovaných), z vykonaného dokazovania je možné vyhodnotiť. Či to bolo podľa žalobkyne, alebo i iných osôb spravodlivé, už rozhodujúce nie je, pretože i vzhľadom na možný finančný nepomer obdarovávania ako žalobkyňu, tak i jej zomrelú sestru a následne ako jej detí vnučky (po vzájomnej dohode práve cez žalovanú 1.), to z pohľadu P. R. spravodlivé byť mohlo.

27. Na závere nepreukázania požadovanej miery vysokej pravdepodobnosti, že plne svojprávna P. R. konala pri posudzovanom právnom úkone darovania v duševnej poruche, ktorá ju v daný moment predstavovala neschopnú právne konať, nemohla nič zmeniť ani svedecká výpoveď psychiatričky MUDr. G. D., ktorá výpoveď v podstate predstavovala len vysvetlenie a dodatočné doplnenie nejednoznačného a nepodloženého lekárskeho nálezu, ktorý vystavila táto psychiatrička v dávnejšej minulosti, konkrétne dňa 26.9.2003, t.j. 12 rokov dozadu pred jej výsluchu na pojednávaní dňa 6.10.2015, čomu skutočne nie je možné priznať vo vzťahu k posudzovaným skutočnostiam so závažnými následkami požadovanú relevanciu.

28. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. , , a podobne). Preto na ostatnú argumentáciu žalobcu zaoberajúcu sa ďalšími okolnosťami prejednávanej veci, no už nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie, odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

29. Vzhľadom na uvedenú argumentáciu, odvolací súd v súlade s ustanovením rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým žalobu žalobkyne zamietol, vrátane súvisiaceho a odvolaním osobitne nenapadnutého výroku o náhrade trov konania, ako vecne správny potvrdil.

30. O náhrade trov odvolacieho konania, s použitím v zmysle , rozhodol odvolací súd ex offo podľa a v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešným žalovaným priznal plnú náhradu trov konania proti neúspešnej žalobkyni. O výške náhrady trov

odvolacieho konania v zmysle rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

31. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).