Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Co/39/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Martina Valentová a členov senátu: JUDr. Ľubica Spálová a JUDr. Anton Jaček, v právnej veci žalobkyne: Doc. RNDr. K. O. CSc., nar. X.XX.XXXX, bytom L., J. XXX/XX, zastúpenej spoločnosťou TORA Legal, s.r.o. so sídlom Laurinská 18, Bratislava, IČO: 36 866 326, proti žalovanej: Mgr. G. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom L., K. XXXX/XXX, zastúpenej spoločnosťou: Advokátska kancelária KUHAJDA, s.r.o. so sídlom Bratislava, Karadžičova 47, IČO: 47 232 773, o neplatnosť darovacej zmluvy a určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľovi, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 27.10.2015, č.k. 8C/269/2010-533, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo vzťahu k zamietnutiu žaloby v časti o určenie neplatnosti darovacej zmluvy p o t v r d z u j e a vo vzťahu k zamietnutiu žaloby v časti o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľovi a v časti o náhrade trov konania napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec mu v zrušenom rozsahu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd zamietol žalobu žalobkyne, ktorou sa domáhala určenia neplatnosti darovacej zmluvy zo dňa 18.7.2007, na základe ktorej sa žalovaná stala vlastníčkou popísaných darovaných nehnuteľností pôvodne patriacich už zomrelej P. R., ktorá bola starou mamou žalovanej a matkou žalobkyne, ako i určenia, že popísané darované nehnuteľnosti patria do dedičstva po P. R. zomrelej dňa X.X.XXXX. Žalobkyňu zaviazal k povinnosti zaplatiť žalovanej titulom náhrady trov konania sumu 236,- Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 2.603,57 Eur všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne ustanoveniami § 34, § 37 ods. 1, § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ako i § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a vecne najskôr konštatovaním, že pri právnych úkonoch - pričom právny úkon urobila aj P. R. uzavretím darovacej zmluvy - základným pojmovým znakom je prejav vôle. To reprezentujú dve služby a to vôľu a prejav. Vôľa ako prvok právneho úkonu je psychickým vzťahom konajúceho človeka k zamýšľanému právnemu následku. Od vôle treba odlišovať pohnútku (motív) a cieľ právneho úkonu. Vôľa i pohnútka označujú psychické stavy konajúceho, avšak pohnútka na rozdiel od vôle nedeterminuje správanie konajúceho priamo. Pohnútka je vždy súčasťou vôle. Individuálne sa existencia skutočnej vôle v konkrétnom prípade skúma len vtedy, ak posúdený prejav vôle vyvolá závažné pochybnosti o jej existencii alebo keď to vyplýva zo zákona. Ďalšou otázkou spojenou s vôľou ako predpokladom vzniku právneho úkonu je to, čia vôľa sa prejavom vôle manifestuje. Prejavom vôle rozumieme jej vonkajšiu manifestáciu. Vôľu možno prejaviť akýmkoľvek spôsobom, ktorý umožňuje spoznanie jej obsahu. Prejav vôle, ktorý je základom právneho úkonu, okrem chcených právnych následkov spôsobuje aj právne následky pre tento prípad

predvídané a ustanovené právnymi predpismi. Prejav vôle teda smeruje k spôsobeniu týchto zákonných právnych následkov bez požiadavky, aby aj ich spôsobenie bolo priamym predmetom prejavenej vôle. V zmysle § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka, duševná porucha sa musí zistiť v súlade s poznatkami príslušných vedných disciplín (z odboru zdravotníctva, z odvetvia psychiatrie, patopsychológie a pod.) musí sa viazať na okamih urobenia právneho úkonu. Je už vecou konkrétneho posúdenia, či osoba konala v prechodnej alebo trvale duševnej poruche. Pozornosť treba venovať aj tomu, či osoba konajúca v duševnej poruche v konkrétnom prípade nemala tzv. jasný okamih (dilucida intervalla). Keď znalecký posudok (bez ktorého sa tieto typy sporov nezaobídu) nevytvorí spoľahlivý podklad pre záver súdu o nespôsobilosti konajúceho ku konkrétnemu právnemu úkonu je treba vychádzať z toho, že právny úkon bol učinený platne (viď komentár k Občianskemu zákonníka Praha - Panorama - 1987). Neplatnosť právneho úkonu podľa § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka vyžaduje spoľahlivé zistenie, že účastník právneho úkonu nedokáže posúdiť následky svojho konania alebo svoje konanie ovládať (viď R 4/71). Čo sa týka pohnútky - motívu cieľa právneho úkonu, ktorý učinila P. R. bolo zistené, že dom chcela darovať žalovanej o čom svedkyni H. hovorila pred uzavretím tohto úkonu. Svedkyňa E. potvrdila motív darkyne. Podľa svedkyne všetky tri sestry si zavolala P. R. a dohodli sa tak, že dom bude prepísaný na žalovanú, ktorá dve svoje sestry vyplatí. Motívom P. R. bola tá skutočnosť, že žalobkyni darkyňa kúpila chalupu, a preto chcela svoj rodinný dom darovať dcéram po jej nebohej dcére. Aj svedkyňa L. Y. , ktorá robila opatrovateľku P. R. na pojednávaní uviedla, že pani R. jej spomínala, že s domom naloží tak, že ho daruje dievčatám - vnučkám. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že P. R. dávno pred učinením darovacej zmluvy mala premyslené ako naloží so svojim domom. Jej vôľová zložka učiniť právny úkon

- darovanie - bola daná. Po tom, čo uzatvorila darkyňa darovaciu zmluvu povedala svedkyni H. H., že už môže zomrieť, že už to má na poriadku. Darkyňa bola uzrozumená s následkami právneho úkonu. Jej snahou bola tá okolnosť, že keď jednej dcére finančne pomohla s kúpou nehnuteľnosti, tak dcéram svojej druhej nebohej dcéry zanechá svoj dom. Svedok O. uviedol, že po tom, čo sa so svojou starou matkou rozprával o darovacej zmluve, ona mu mala uviesť, že nevedela o tom, že v darovacej zmluve nemá zakotvené právo doživotného užívania. Aj z tejto svedeckej výpovedi vyplýva, že P. R. chcela, mala vôľu uzavrieť darovaciu zmluvu a rozpoznala jej právne dôsledky. Aj keď nebolo vecné bremeno

- právo doživotného užívania zakotvené v zmluve, fakticky bolo zrealizované, nakoľko až do smrti mala možnosť darkyňa bývať v darovanej nehnuteľnosti.

3. Následne súd prvej inštancie uzavrel, že i keď žalobkyňa tvrdila, že od roku 2003 sa u jej matky P. R. prejavovalo psychické ochorenie, okrem úvodnej návštevy psychiatra - MUDr. D.- od roku 2003 do smrti matky nenavštívila s ňou psychiatra. Zo zdravotnej dokumentácie P. R. vyplýva, že aj keď bola niekoľkokrát u všeobecných lekárov ako aj u špecialistov a to aj v období pred podpisom a po podpise darovacej zmluvy, nikde sa nenachádza záznam o tom, že v dôsledku jej psychického stavu by bolo nutné odporučiť ju na psychiatrické vyšetrenie. Čo sa týka jej fyzického zdravotného stavu výsluchom svedkov bolo zistené, že bola samoobslužná, že pracovala v záhrade, že bola komunikatívna a chodila do kostola, pričom k zhoršeniu jej zdravotného stavu prišlo 3 mesiace pre smrťou. Súd sa pri svojom rozhodovaní opieral najmä o znalecké posudky. V konaní boli podané tri znalecké posudky, ktoré riešili otázku, či v čase podpisu darovacej zmluvy mala P. R. spôsobilosť k tomuto právnemu úkonu. Znalecký posudok podala Znalecká organizácia - Psychiatrická nemocnica Philippa Pinela, FORENZA - znalecká organizácia psychiatrická spol. s.r.o. a znalec MUDr. Miroslav Čerňan - znalec pre odvetvie psychiatria. Súd ako znalecké posudky v konaní hodnotil znalecké posudky, ktoré nariadil a ktoré vypracovala Psychiatrická nemocnica Philippa Pinela a posudok FORENZA - psychiatrická organizácia spol. s.r.o. Znalecký posudok vyhotovený znalcom MUDr. Miroslavom Čerňanom bol predložený žalobkyňou - súd vypracovanie tohto znaleckého posudku nenariaďoval a tento znalecký posudok bol hodnotený ako listinný dôkaz. Zo znaleckého posudku Psychiatrickej nemocnice Philippa Pinela jednoznačne vyplýva, že P. R. v čase spísania právneho úkonu netrpela demenciou a nemala narušenú rozumovú a vôľovú zložku. Zo znaleckého posudku spoločnosti FORENZA vyplýva, že u P. R. nebola zistená demencia. Prejavovala sa u nej znížená výkonnosť mozgu. Bola schopná porozumieť obsahu darovacej zmluvy, čiže rozpoznať právny úkon bola schopná, v tomto jej schopnosť narušená nebola. Znalecká organizácia uviedla, že čo sa týka vôľovej zložky pokiaľ sa preukáže, že konala na základe vlastnej úvahy s dlhodobým zámerom bez ovplyvňovania inými osobami v tom prípade jej vôľová zložka nebola narušená. To, že darkyňa konala na základe vlastnej úvahy s dlhodobým zámerom bez ovplyvňovania bolo preukázané svedeckými výpoveďami. Znalecké posudky sa prakticky zhodujú - spoločnosť FORENZA hodnotila posudok z Pezinka tak, že: „Súhlasíme s tým, že menovaná v čase realizácie právneho úkonu netrpela demenciou a nemala narušenú vôľovú a rozumovú zložku. K tomu dodávame, že menovaná v čase realizácie právneho úkonu nemala narušenú rozumovú zložku, vedela o aký úkon ide. Jej

zložka vôľová - pokiaľ sa preukáže, že menovaná konala v čase úkonu slobodne bez ovplyvnenia a na základe dlhodobým zámerov, v tom prípade nemala narušenú vôľovú zložku a bola schopná právny úkon realizovať.“ Výsluchom svedkov bolo zistené, že P. R. konala na základe dlhodobého zámeru, ktorý nezmenila ani po podpise darovacej zmluvy, čiže z toho vyplýva, že nemala narušenú ani vôľovú zložku. MUDr. Miroslav Čerňan uvádza, že P. R. trpela demenciou, čo však vylučujú vo veci vykonané znalecké posudku. Z toho vyvodil záver, že obsahu predmetnej darovacej zmluvy nemohla porozumieť a tiež jej právnym následkom.

4. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol v súlade s ustanovením § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a priznal žalovanej ako úspešnej účastníčke v konaní náhradu trov konania. Trov konania pozostávajú z trov žalovanej vo výške 236,- Eur, ktorú sumu zaplatila za znalecký posudok a trov právneho zastúpenia podľa príslušnej špecifikácie v sume 2.603,57 Eur. Súd nepriznal žalovanej trovy konania, ktoré pozostávajú z cestovného vlastným motorovým vozidlom vzhľadom na to, že v zmysle Spravovacieho poriadku má účastník konania nárok na cestovné hromadným dopravným prostriedkom, pričom žalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu nepredložila doklady o výške cestovného hromadným dopravným prostriedkom.

5. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podala žalobkyňa prostredníctvom právneho zastúpenia odvolanie, ktorým žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe v plnom rozsahu vyhovie a žalovanú zaviaže k povinnosti nahradiť jej trovy konania. Dôvodila tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d) Občianskeho súdneho poriadku), a že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 205 ods. 2 písm. b) Občianskeho súdneho poriadku). Má za to, že súd prvej inštancie v rozpore so zásadou uvedenou v § 132 Občianskeho súdneho poriadku (zásada hodnotenia dôkazov), podľa ktorej súd hodnotí dôkazy jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci, dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, ktoré sa týkajú spôsobilosti P. R. na právne úkony v čase uzatvorenia darovacej zmluvy. Má za to, že na základe vykonaného dokazovania je zrejmé, že u darkyne P. R. sa v čase uzatvorenia darovacej zmluvy jednalo o také poškodenie mozgu, ktoré malo za následok stratu rozlišovacej schopnosti a vôľovej zložky do takej miery, ktorá ju robila neschopnou na právne úkony, čo má za následok absolútnu neplatnosť darovacej zmluvy. Podľa odvolateľky na základe vykonaného dokazovania je zrejmé, že P. R. dňa 26.9.2003 navštívila psychiatrickú ambulanciu MUDr. G. D., ktorá v náleze z vyšetrenia stanovila P. R. diagnózu organický psychosyndróm stredne ťažkej formy - poškodenie mozgu. Na pojednávaní dňa 6.10.2015 MUDr. G. D. vo svojej výpovedi výslovne uvádza: „Pacientka P. R. už v roku 2003 mala demenciu.“ Psychiatrička ďalej uvádza, že dôvod, pre ktorý túto diagnózu neuviedla konkrétne v náleze zo dňa 26.9.2003 je skutočnosť, že z prvého vyšetrenia nebolo možné zistiť, či sa jedná o demenciu spôsobenú vekom, o sklerotickú demenciu alebo demenciu podmienenú telesným stavom. Ďalšie psychiatrické vyšetrenie už P. R. neabsolvovala, avšak na otázku, či je možné očakávať zlepšenie stavu pacientky v čase od vykonaného vyšetrenia v roku 2003 do času podpisu darovacej zmluvy v roku 2008 psychiatrička jednoznačne uvádza, že je vylúčené, aby došlo k zlepšeniu jej zdravotného stavu po psychickej a telesnej stránke, nakoľko mozog sa s diabetom a vysokým krvným tlakom poškodzuje naďalej. Vo vzťahu k stanovenej diagnóze psychiatrička výslovne uvádza, že pri organickom psychosyndróme je narušená súdnosť a kritičnosť, je predpoklad, že pacient nevie svoje konanie zhodnotiť, nevie posúdiť dôsledky svojho konania. Za daných okolností je dôvodné usudzovať, že stav P. R. bol v čase podpisu darovacej zmluvy (rok 2008) natoľko vážny, že nerozpoznala právne následky svojho konania. Pre účely konania boli vypracované tri znalecké posudky v súvislosti s ktorým znaleckým dokazovaním súd v odôvodnení napadnutého rozsudku konštatuje, že zo znaleckého posudku Psychiatrickej nemocnice Philippa Pinela jednoznačne vyplýva, že P. R. v čase spísania právneho úkonu netrpela demenciou a nemala narušenú rozumovú a vôľovú zložku, znalecký posudok psychiatra MUDr. Miroslava Čerňana jednoznačne konštatoval, že P. R. v čase podpisu darovacej zmluvy trpela demenciou, nemohla porozumieť obsahu darovacej zmluvy, ani jej právnym následkom. Posudok znaleckej organizácie Forenza sa má predovšetkým vyjadriť k rozpornosti výsledkov predchádzajúceho znaleckého dokazovania, keď súd sa v odôvodnení napadnutého rozsudku priklonil k názoru obsiahnutému práve v uvedenom posudku znaleckej organizácie Forenza, ktorá konštatovala, že súhlasí so závermi znaleckého posudku Psychiatrickej nemocnice Philippa Pinela, že P. R. v čase realizácie právneho úkonu netrpela demenciou, nemala narušenú vôľovú a rozumovú zložku. Zdôrazňuje však, že už znalecký posudok Psychiatrickej nemocnice Philippa Pinela trpel vážnymi kvalitatívnymi nedostatkami, nakoľko zo 17 súdom kladených otázok neodpovedal na otázky 2 až 11,

v dôsledku čoho súd na pojednávaní dňa 15.5.2012 uložil psychiatrickej nemocnici, aby predmetný posudok dopracoval. Závery znaleckého posudku napriek dopracovaniu jeho doplnením sú však naďalej založené predovšetkým na výpovediach svedkov. Tento posudok nedostatočne zohľadňuje zdravotnú dokumentáciu P. R. namieta nevhodnosť použitia diagnózy organický psychosyndróm stredne ťažkej formy obsiahnutým v náleze MUDr. D.. Vo vzťahu k znaleckému posudku znaleckej organizácie Forenza už vo svojom vyjadrení zo dňa 9.12.2013 poukázala na skutočnosť, že tento nepovažuje najmä s ohľadom na nedostatočný rozsah podkladovej zdravotnej dokumentácie, ignorovanie zdravotnej histórie a vývoja P. R., za relevantný pre posúdenie spôsobilosti na právne úkony P. R. v čase podpisu darovacej zmluvy, na ktoré vyjadrenie v celom rozsahu odkazuje a ďalej v odvolaní odvolateľka poukázala i na jeho obsah. Ďalej má za to, že konanie na súde prvej inštancie má aj inú vadu, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie súdu vo veci, ktoré spočíva v nesprávnej aplikácii § 132 Občianskeho súdneho poriadku vo vzťahu k vyhodnocovaniu dôkazov. Zdôrazňuje, že v zmysle konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je potrebné i znalecký posudok podrobiť hodnoteniu súdu ako akýkoľvek iný dôkaz v občianskom súdnom konaní. V tejto súvislosti poukazuje i na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 8Co/65/2012, rovnako i na odôvodnenie rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1M Obdo V 11/2008 zo dňa 28.1.2010. Má pritom za to, že súd prvej inštancie v konaní uprednostnil závery znaleckých posudkov bez toho, aby tieto posúdil vo vzťahu k iným vo veci vykonaným dôkazom, čo malo za následok nesprávne rozhodnutie súdu vo veci.

6. K odvolaniu žalobkyne sa prostredníctvom právneho zastúpenia vyjadrila žalovaná, ktorá uviedla, že zo svedeckých výpovedí vykonaných v priebehu súdneho konania jednoznačne vyplynulo, že nebohá P. R. za života mala v úmysle previesť svoje nehnuteľnosti na vnučky po svojej zosnulej dcére - sestre žalobkyne. O tejto skutočnosti hovorila nielen s nimi, ale aj so svojou najlepšou priateľkou H. H.. Po uzatvorení darovacej zmluvy P. R. túto skutočnosť nasledujúci deň oznámila aj svojej dcére - žalobkyni, čo potvrdila aj samotná žalobkyňa, ako aj jej deti. Už z uvedeného správania P. R. možno vyvodiť záver, že P. R. si bola vedomá toho, čo robí, ako aj následkov svojho konania. V priebehu súdneho konania bolo rovnako preukázané, že dôvodom psychiatrického vyšetrenia P. R. bolo získanie opatrovateľského príspevku pre jej vnuka J. O. po tom, ako bola žiadosť o tento príspevok pre nepriaznivý fyzický stav P. R. zamietnutá. Uvedenú skutočnosť potvrdzuje aj výpoveď samotnej MUDr. G. D., ktorá vo svojej výpovedi uviedla, že sa asi jednalo o vyšetrenie pre účely získania potvrdenia pre domov dôchodcov, alebo niečo podobné, čo bolo vtedy bežnou praxou. Samotná lekárska správa z psychiatrického vyšetrenia vykonaného MUDr. G. D. zo dňa 26.9.2003 postráda základné náležitosti lekárskej správy z odborného psychiatrického vyšetrenia. Ďalej lekárska správa neobsahuje stanovenie liečby s indikáciou potrebných liekov, ani potrebu ďalších vyšetrení. Uvedené skutočnosti spojené s vyjadrením MUDr. G. D. zo dňa 6.10.2015 vyvolávajú záver, že sa jednalo o účelovú správu pre získanie opatrovateľského príspevku pre J. O., toho času nezamestnaného vnuka P. R.. Žalobkyňa v podanom odvolaní vytýka okresnému súdu, že sa nestotožnil so závermi znaleckého posudku vypracovanom MUDr. Miroslavom Čerňanom, z ktorého jednoznačne vyplýva, že P. R. už v roku 2003 trpela demenciou. I napriek skutočnosti, že vypracovanie tohto znaleckého posudku nenariadil súd, ale bol vypracovaný na objednávku žalobkyne, pričom znalec vychádzal z vyššie uvedenej lekárskej správy, ako aj iných podkladov, ktoré neboli v súdnom konaní predložené, okresný súd vykonal vypočutie MUDr. Miroslava Čerňana, ako aj zástupcu znaleckej organizácie Forenza - znalecká organizácia, psychiatrická spoločnosť, s.r.o., súčasne na jednom pojednávaní. Z vykonaného dokazovania - lekárskej správy P. R., svedeckých výpovedí a troch znaleckých posudkov, ako aj vypočutia troch znalcov, ktorí vypracovávali znalecké posudky, okresný súd dospel k záveru, že P. R. v čase uzatvárania darovacej zmluvy netrpela demenciou, ani inou duševnou poruchou, alebo chorobou, ktorá by narušila jej schopnosť rozpoznať právny úkon a jeho následky. Rovnako v konaní bolo preukázané, že P. R. konala na základe vlastnej slobodnej vôle. Z uvedeného dôvodu preto navrhuje, aby odvolací súd uznesením potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny a zároveň jej priznal náhradu trov odvolacieho konania vo výške 89,50 Eur.

7. K vyjadreniu žalovanej k podanému odvolaniu, podala písomné stanovisko prostredníctvom právneho zastúpenia žalobkyňa, z ktorého vyplýva, že podľa tvrdení svedkýň Y. E. a S. L. (vnučiek P. R.) mala P. R. svoje údajné „dlhoročné želanie darovať im nehnuteľnosti“ uviesť na jedinom stretnutí, a to výlučne v prítomnosti žalovanej a jej sestier, pričom výpovede svedkýň sa rozchádzajú aj v samotnom termíne údajného stretnutia. Z výpovede týchto svedkýň je rovnako zrejmé, že obe sestry žalovanej mali záujem, aby nehnuteľnosti pripadli žalovanej, keďže sa so žalovanou dohodli na tom, že ich z hodnoty nehnuteľnosti pomerne vyplatí, a preto je podľa jej názoru dôvodné mať pochybnosti o vierohodnosti týchto tvrdení. Vo vzťahu k výpovedi svedkyne H. H. uvádza, že svedkyňa neuvádza žiaden časový

údaj, kedy sa mala P. R. údajne zmieniť, že nehnuteľnosti daruje žalovanej. Zdôrazňuje, že o tom, že by P. R. mala mať záujem o darovanie nehnuteľnosti žalovanej vo výťahu k iným blízkym rodinným príslušníkom nikdy neprezentovala, o čom svedčia svedecké výpovede J. O., E. O., ktorí jednoznačne uviedli, že ani tri dni pred podpisom darovacej zmluvy pri rodinnom obede pri príležitosti promócií sestry žalovanej sa P. R. žiadnym spôsobom nezmienila o tom, že by chcela darovať nehnuteľnosti žalovanej. Zo svedeckých výpovedí vyplýva, že darkyňa po tom, ako jej boli ozrejmené dôsledky uzatvorenia darovacej zmluvy, žiadala žalovanú o vrátenie daru, tá však reagovala podráždene s tým, že chce celý dom a nie len polovicu domu. O skutočnosti, že P. R. si zjavne neuvedomovala dôsledky svojho konania v čase podpisu darovacej zmluvy svedčí aj fakt, že po tom, ako žalobkyňa, po prevode nehnuteľností na žalovanú, vrátila svojej mame P. R. kľúče od domu, tá jej ho vrátila späť so slovami, že predsa ako dcéra nebude v jej dome zvoniť. Poukazuje tiež na skutočnosť, že iba dva týždne po podpise darovacej zmluvy dňa 6.8.2007 absolvovala P. R. neurologické vyšetrenie, na ktorom nebola schopná podpísať informovaný súhlas. Zdôrazňuje skutočnosť, že P. R. viackrát počas svojho života prezentovala snahu o spravodlivé rozdelenie majetku, čo vyplýva z výpovede svedkyne H. D., ako aj z čestného vyhlásenia prof. MVDr. E. R., DrSc., s ktorými sa však súd v odôvodnení napadnutého rozsudku žiadnym spôsobom nevysporiadal. Svedkyňa Y. E. pritom sama vo svojej výpovedi priznala, že má vedomosť o tom, že rodičovský dom po nebohej dcére P. R. kúpila práve P. R., z čoho jednoznačne vyplýva, že uzatvorenie darovacej zmluvy nebolo spravodlivým rozdelením majetku. Žalobkyňa ďalej zdôraznila i skutočnosti uvádzané v jej odvolaní ohľadne návštevy P. R. dňa 26.9.2003, psychiatrickú ambulanciu MUDr. G. D., ako i okolnosti tejto návštevy a rovnako výsledky správy z uvedeného vyšetrenia. Žalobkyňa tiež odkazuje aj na ďalšie namietané skutočnosti vo svojom odvolaní a to v súvislosti s hodnotením podaných znaleckých posudkov a ich záverov, ako i na pochybenie súdu prvej inštancie pri ich hodnotení a uprednostnení záverov znaleckých posudkov bez toho, aby tieto posúdil vo vzťahu i k iným vo veci vykonaným dôkazom. V nadväznosti na argumentáciu obsiahnutú v odvolaní a na základe uvedených skutočností má za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam vo vzťahu k spôsobilosti P. R. na právne úkony v čase uzatvorenia darovacej zmluvy. Ďalej má za to, že konanie na súde prvej inštancie trpí inou vadou spočívajúcou v nesprávnej aplikácii ustanovenia procesnoprávneho predpisu vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov, pričom táto vada mala za následok nesprávne rozhodnutie súdu vo veci. Navrhuje preto, aby odvolací súd rozhodol v súlade s jej návrhom obsiahnutým v odvolaní.

8. K doručenému stanovisku žalobkyne k vyjadreniu žalovanej k jej odvolaniu sa žalovaná písomne vyjadrila, v ktorom vyjadrení zdôraznila, že úmysel P. R. darovať rodinný dom žalovanej bol preukázaný viacerými svedeckými výpoveďami, pričom nepriaznivosť fyzického o psychického zdravotného stavu P. R., ktorý mal zapríčiniť jej nespôsobilosť na právne úkony preukázaný nebol. Súd prvej inštancie postupoval v konaní v súlade s § 191 Civilného sporového poriadku a dostatočne a správne zistil skutkový stav, na základe ktorého následne vydal dňa 27.10.2015 rozsudok, ktorý považuje za vecne a právne správny.

9. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z. z., ďalej , ktorý nahradil a zrušil do 30.6.2016 účinný zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej OSP). Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016, postupoval na základe prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa CSP. Keďže ale odvolanie bolo podané ešte pred 1. júlom 2016, podmienky jeho podania bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení OSP. Dôvodom pre takýto postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní strán odvolacieho konania, ktoré začalo, avšak neskončilo, za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (čl. 2 ods. 1 a 2 , ako aj potreba ústavne konformného i eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (čl. 3 ods. 1 .

10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 , po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 OSP, aktuálne § 362 ods. 1 , oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201 OSP, akt. § 359 , proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťal (§ 201 a 202 OSP, akt.§ 355 ods. 1 , po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP, akt. § 127 a § 365 a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. b), d) OSP, ktoré

má ekvivalent v § 365 ods. 1 písm. d), f) , preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom odvolania (§ 379 a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 , s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 , súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 , postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 , a dospel k právnemu záveru, že odvolaniu je možné priznať úspech len čiastočne, keďže rozsudok súdu prvej inštancie je vo veci samej v časti výroku o zamietnutí žaloby o určenie neplatnosti darovacej zmluvy vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v tejto časti v zmysle § 387 ods. 1 a 2 CSP. Potom pokiaľ ide o zamietnutie žaloby o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po zomrelej P. R., v tejto časti je zase nevyhnutné s použitím § 389 ods. 1 písm. b) a c) rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

11. Skôr než by odvolací súd mohol pristúpi k zaoberaniu sa odvolacím dôvodmi žalobkyne, jeho pozornosti nemohlo uniknúť, že napriek tomu, že v danom prípade ide o určovaciu žalobu (pôvodne podľa § 80 písm. c) OSP, ktorý má ekvivalentu v § 137 písm. c), d) , súd prvej inštancie nezhodnotil naliehavosť právneho záujmu na žiadaných určeniach, len z neho vo vzťahu k určovaciemu nároku o neplatnosť darovacej zmluvy vychádzal, čo napokon procesnými stranami ani namietané nebolo.

12. V danom prípade sa žalobkyňa domáha určenia neplatnosti darovacej zmluvy, ktorou darkyňa (zomrelá matka žalobkyne a zároveň stará matka žalovanej) darovala žalovanej nehnuteľnosti, ktoré ďalším určovacím nárokom žiada žalobkyňa určiť, že patria do dedičstva po zomrelej darkyne.

13. Predpokladom úspešnosti žaloby o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je (určovacie žaloby v zmysle ustanovenia § 80 písm. c) OSP, teraz § 137 písm. c) , po procesnej stránke spočíva v tom, že strany sporu (žalobkyňa a žalovaná) majú vecnú legitimáciu a že na požadovanom určení je naliehavý právny záujem. Vecnú legitimáciu v konaní o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, má ten, kto je účastný právneho vzťahu alebo práva, o ktoré v konaní ide, alebo ktorého právnej sféry sa sporný právny vzťah alebo sporné právo týka (pozri rozsudok NS ČR sp. zn. 21 Cdo 679/2001). Naliehavý právny záujem na požadovanom určení potom vyjadruje spôsob právnej ochrany, ktorej sa má dostať súdnym rozhodnutím tomu, kto má v konaní o určovacej žalobe aktívnu vecnú legitimáciu, a to voči tomu, kto je k požadovanému určeniu pasívne vecne legitimovaný.

14. Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha (žalobcu). Pokiaľ chce žalobca osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi stranami a k potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, na druhej strane vysvetliť, že práve podaná žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši (odstraňuje neistotu vzťahu účastníkov konania alebo vytvára pevný základ pre jeho usporiadanie). Ak žalobca svoj naliehavý právny záujem na požadovanom určení nepreukáže (nevysvetlí, neosvedčí), predstavuje nedostatok naliehavého právneho záujmu samostatný a prvoradý dôvod, pre ktorý určovacia žaloba nemôže obstáť a ktorý sám osebe a bez ďalšieho vedie k zamietnutiu žaloby (pozri rozhodnutie NS SR sp. zn. 1 Cdo 91/2006 <.). Žalobkyňa napáda absolútnu neplatnosť právneho úkonu darovacej zmluvy, zároveň však žiada určiť i to, že neplatne darované nehnuteľnosti patria do dedičstva po zomrelej darkyni, ktorej je žalobkyňa dcérou a žalovaná vnučkou, spolu ešte s dvomi sestrami, ako právnymi nástupkyňami ich zomrelej matky, ktorá bola jedinou sestrou žalobkyne a druhým dieťaťom - dcérou zomrelej darkyne ako poručiteľky. Naliehavý právny záujem na určovacej žalobe je daný najmä v prípadoch, keby bez tohto určenia by bolo ohrozené právo žalobkyne, alebo by sa bez tohto určenia stalo jej právne postavenie neisté.

15. Súdna prax rešpektuje názor, že ak vyslovením neplatnosti sa má riešiť len predbežná otázka vo vzťahu k otázke, či tu právo je alebo nie je, nie je na takejto žalobe daný naliehavý právny záujem (pozri rozsudok NS SR sp. zn. 3 Cdo 98/04 <.). Ten je v takomto prípade daný na samotnom určení práva. Určenie neplatnosti nemusí znamenať, že účastník je nositeľom práva, ktoré mu malo v dôsledku zmluvy zaniknúť, alebo že nie je nositeľom práva, ktoré mal zmluvou nadobudnúť, pretože právo mu mohlo zaniknúť na základe inej právnej skutočnosti, resp. by ho mohol nadobudnúť iným spôsobom. V prípade nehnuteľností potom z uvedeného vznikajú ťažkosti, keď treba riešiť zložité otázky dôsledkov

neplatnosti zmluvy, na čo ale správa katastra nie je oprávnená. Autoritatívnym spôsobom môže o týchto otázkach rozhodnúť opäť iba súd, čo znamená, že určením neplatnosti zmluvy sa spor obvykle nevyrieši, len sa posunie do inej roviny a len žaloba na určenie vlastníckeho práva, prípadne žaloba na určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva po poručiteľovi (čoho sa žalobkyňa napokon v predmetnom konaní tiež domáha) povedie k základnému cieľu sporového konania, ktorým je úplné odstránenie sporu.

16. Navyše po vydaní preskúmavaného rozsudku i po podaní odvolania, skôr ako odvolací súd rozhodol o odvolaní, ako už bolo uvedené i vyššie nadobudla dňom 1.7.2016 účinnosť nová procesná norma upravujúca občianske súdne konanie - zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorý v prechodných ustanoveniach v § 470 v ods. 1 zakotvil, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

17. Z vyššie citovaného prechodného ustanovenia vyplýva, že zákonodarca uplatnil princíp okamžitej aplikovateľnosti novej procesnej normy, čo znamená, že nová právna úprava sa použije na všetky konania, aj začaté pred dňom účinnosti s tým, že právne účinky procesných úkonov, ktoré už nastali do 30.6.2016 zostávajú zachované.

18. Pôvodná procesná právna úprava zakotvená v Občianskom súdnom poriadku neobsahovala všeobecné ustanovenie, ktoré by upravovalo prípustnosť žalobného návrhu na určenie právnej skutočnosti, ktorou je i určenie neplatnosti právneho úkony, žiadané v prejednávanej veci. V praxi sa však žaloby na určenie právnej skutočnosti (zvyčajne) pripúšťali vo všeobecnej rovine, ak žalobca preukázal na určení naliehavý právny záujem. Zmluvy a iné právne úkony, ich existencia, platnosť, či neplatnosť sú právnymi skutočnosťami (§ 2 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Určenie existencie právnej skutočnosti (napríklad, že právny úkon je neplatný) odporuje vo svojej podstate zásadu, že súd má určiť aktuálny právny stav. Pri určení právnej skutočnosti hovorí rozsudok o tom, čo bolo v minulosti, nie však nevyhnutne o tom, čo je v prítomnosti. Preto nová právna úprava Civilného sporového poriadku pripúšťa žalobu na určenie právnej skutočnosti iba za predpokladu, že tak vyplýva z právneho predpisu (najmä z hmotného práva). Žalobný návrh znejúci na určenie právnej skutočnosti, ktorý z osobitného predpisu nevyplýva, je tak podľa súčasnej procesnej právnej úpravy nového civilného kódexu neprípustný.

19. Vychádzajúc z uvádzaného potom nemôže byť pochybnosti o tom, že žalobkyňa, a to navyše pri súčasnom žalovaní na určenie, že nehnuteľnosti darované žalovanej pre tvrdenú neplatnosť darovacej zmluvy patria do dedičstva po zomrelej darkyni ako poručiteľovi, nemôže mať naliehavý právny záujem i na určení neplatnosti darovacej zmluvy, ktoré posúdenie má len povahu prejudiciálnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je alebo nie je právny vzťah alebo právo, keďže takáto predbežná otázka nerieši alebo nemôže (objektívne vzaté) riešiť celý obsah alebo dosah sporného právneho vzťahu alebo práva. Stav ohrozenia práva žalobkyne alebo neistota v jej právnom postavení sa totiž v takom prípade neodstráni iba tým, že bude vyriešená predbežná otázka, z ktorej bez ďalšieho právny vzťah (právo) významný pre právny pomer sporových strán ešte nevyplýva, ale až určením, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je. Ak možno (teda) žalovať o určenie práva alebo právneho vzťahu, nie je daný naliehavý právny záujem na určenie neplatnosti zmluvy, ktorá sa tohto práva alebo právneho vzťahu týka.

20. Súd pritom v každom štádiu konania musí mať za doloženú existenciu takéhoto záujmu, inak (a to bez skúmania vecnej stránky žaloby) musí žalobný návrh zamietnuť (ako neprípustný). Či tento záujem jestvuje, skúma súd ex offo, t.j. z úradnej povinnosti, platí to ako pre súd prvej inštancie, tak aj pre súd odvolací. Nie je teda potrebné pre skúmanie súdu, aby takúto obranu (nastolenie tejto otázky) v konaní žalovaný vôbec urobil, napr. v podanom odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie.

21. Ak potom prvoinštančný súd zamietol žalobu v celom rozsahu, teda i v časti žiadaného určenia neplatnosti právneho úkonu - darovacej zmluvy, jeho rozhodnutie je vo vzťahu k tomuto určovaciemu žalobnému návrhu vo výroku vecne správne, bez potreby zaoberania sa čímkoľvek iným, teda i odvolacou argumentáciou, preto napadnutý rozsudok v tejto časti podľa § 387 ods. 1 potvrdil.

22. Inak tomu je vo vzťahu k žalobnému návrhu na určenie, že popísané nehnuteľnosti (ktoré mali byť predmetom neplatného prevodu namietanou darovacou zmluvou) patria do dedičstva po poručiteľke - zomrelej darkyni.

23. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu bolo posúdiť, či súd prvej inštancie preskúmavaným rozsudkom správne a zákonným spôsobom žalobu zamietol, tým potom i uvedený žalobný návrh na určenie, že popísané nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľke.

24. Ako to z doposiaľ uvedeného vyplýva, súd prvej inštancie zamietnutie žaloby o uvedenom žalobnom návrhu vôbec neodôvodnil.

25. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

26. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

27. Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky ak súd koná vo veci uplatnenia práva osoby určenej v čl. 46 ods. 1 ústavy inak ako v rozsahu a spôsobom predpísaným zákonom, porušuje ústavou zaručené právo na súdnu ochranu (I. ÚS 4/1994).

28. Vady konania vymedzené v § 389 ods. 1 písm. a) až d) sú porušením základného práva strany sporu (účastníka súdneho konania) na spravodlivý proces, toto právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj cit. čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/a Španielsko z roku 1993, sťažnosť č. 18390/91) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález sp. zn. I. ÚS 226/03), treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia.

29. Podľa § 157 ods. 2 OSP - účinného v čase vyhlásenia rozhodnutia, v odôvodnení rozsudku súd uvedie čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania. Stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal, a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

30. Obdobne podľa aktuálne účinného § 220 ods. 2 v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Podľa odseku 3, ak sa súd odkloní od ustálenej rozhodovacej praxe, odôvodnenie rozsudku obsahuje aj dôkladné odôvodnenie tohto odklonu.

31. Odôvodnenie rozsudku súdu a primerane i uznesenia (§ 234 ods. 2 musí mať náležitosti uvedené v § 157 ods. 2 OSP, resp. od 1.7.2016 v § 220 ods. 2 CSP. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež s poukazom na ním prijaté právne závery. V odôvodnení rozhodnutia musí súd spôsobom logicky kompaktným a bez rozporov a vnútorných protirečení vysvetliť, k akým skutkovým zisteniam dospel, ktorú právnu normu a z akých dôvodov aplikoval a ako ju interpretoval. Účelom odôvodnenia je logicky, vnútorne kompaktne a neprotirečivo vysvetliť postup súdu

a dôvody jeho rozhodnutia. Ak rozhodnutie súdu neobsahuje náležitosti uvedené v § 157 ods. 2 OSP, resp. § 220 ods. 2 CSP, je nepreskúmateľné.

32. Pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami strany; porušením uvedeného práva strany a povinnosti súdu sa strane sporu (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky i s jeho dôvodmi) v rámci využitia prípadne riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov.

33. Ak potom absencia riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá dôvodnosť podaného odvolania podľa § 205 ods. 2 písm. a) OSP v spojení s § 221 ods. 1 písm. f) OSP, resp. § 365 ods. 1 písm. b) v závislosti od miery znemožnenia stranám realizovať ich právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia.

34. Nepreskúmateľnosť, či arbitrárnosť súdneho rozhodnutia musí byť napravená, pretože bráni jeho vecnému preskúmaniu; konvalidácia tohto nedostatku súdom vyššieho stupňa neprichádza z logických a systematických dôvodov do úvahy (tiež pre zachovanie princípu dvojinštančnosti). Tomu zodpovedá aj znenie ust. § 388 CSP, ktoré odvolaciemu súdu umožňuje zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie len za predpokladu, že nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie. Pokiaľ teda existujú dôvody pre zrušenie rozhodnutia, čo zároveň vylučuje, aby mohlo byť rozhodnutie potvrdené, nemožno ho ani zmeniť (pozri rozhodnutie NS SR sp. zn. 7 Cdo 157/2011).

35. Keďže v danom prípade došlo nesprávnym procesným postupom súdu prvej inštancie (neodôvodnením rozhodnutia v súlade so zákonnými požiadavkami) k znemožneniu stranám realizovať ich procesné právo na vysvetlenie dôvodov rozhodnutia v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom s poukazom na mieru zlyhania súdu prvej inštancie, keď rozhodnutie o uvedenom žalobnom nároku neodôvodnil vôbec, teda ani právne a ani vecne, nie je možné tento nedostatok napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

36. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu potom odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti, v ktorej zamietol i žalobný nárok o určenie, že popísané nehnuteľnosti (ktoré mali byť predmetom neplatného prevodu namietanou darovacou zmluvou) patria do dedičstva po poručiteľke, s použitím ust. § 389 ods. 1 písm. b) a c) OSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

37. Povinnosťou súdu prvej inštancie, súc pritom viazaný vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 , bude postupovať v zmysle vyššie uvedených intencií. Po opätovnom oboznámení sa s obsahom spisu, posúdení naliehavého právneho záujmu na žalovanom určení, ktoré zostalo predmetom konania, ktorý vyjadruje spôsob právnej ochrany, ktorej sa má dostať súdnym rozhodnutím tomu, kto má v konaní o určovacej žalobe aktívnu vecnú legitimáciu, a to voči tomu, kto je k požadovanému určeniu pasívne vecne legitimovaný, čo je potrebné mať tiež osvedčené, keďže v sporoch s inými osobami, ktoré sa týkajú vecí alebo majetkových práv patriacich do dedičstva (ako je i tento spor), sa uvedený vzťah dedičov k majetku poručiteľa prejavuje tým, že majú postavenie tzv. nerozlučných spoločníkov (§ 91 ods. 2 OSP, teraz § 77 ods. 1 , pretože ide o také spoločné práva a povinnosti, že sa rozhodnutie v spore musí vzťahovať na všetkých dedičov, uvedené pritom platí aj v prípade sporu medzi dedičmi navzájom potiaľ, že sa takého konania musia všetci (či už na žalujúcej alebo žalovanej strane) i zúčastniť, v prípade potreby i využití doposiaľ rozsiahlo vykonaného dokazovania, ktoré ak to bude potrebné i doplní, súd prvej inštancie výsledky vykonaného dokazovania vyhodnotí, posúdi podľa všetkých náležitých procesnoprávnych a hmotnoprávnych ustanovení a až následne o veci, ktorá zostala predmetom konania (o určení, že popísané nehnuteľnosti patria do dedičstva po zomrelej P. R.) opätovne rozhodne, pričom rozhodnutie je nevyhnutné adekvátne v súlade s ust. § 220 odôvodniť.

38. O náhrade trov tohto odvolacieho konania bude rozhodnuté v rozhodnutí, ktorým sa toto konanie bude končiť (§ 262 v spojení s § 396 ods. 1 .

39. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je podľa § 421 prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 . Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 . Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 . Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 . Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 . V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 .