Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5S/33/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Slávikovej a členov senátu JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD., a JUDr. Ingrid Kalinákovej v právnej veci žalobcu Profi Golf, s.r.o., so sídlom Tatranská 697/148, Veľká Lomnica, právne zastúpeného JUDr. Marekom Radačovským, advokátom, so sídlom Žriedlová 3, Košice, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 31.januára 2018 na základe všeobecnej správnej žaloby, takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a.

N e p r i z n á v a účastníkom nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

I.

1. Správny súd z obsahu administratívneho spisu žalovaného zistil, že Daňový úrad A. (ďalej len „správca dane“) začal u žalobcu dňa 07.06.2016 opätovnú daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2012 na základe podnetu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Prezídium Policajného výboru, NAKA, Národná jednotka finančnej polície, zo dňa 26.01.2016.

2. V zdaňovacom období II. štvrťrok 2012 si žalobca uplatnil nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty v sume 11.694,99 eura za tovar a služby (golfové potreby) a to na základe faktúr od dodávateľa L., T. Išlo celkovo o 41 faktúr.

3. Za účelom preverenia oprávnenosti nároku žalobcu na odpočítanie dane z pridanej hodnoty správca dane vykonal dokazovanie predvolaním na výsluch svedka A. S., ktoré však bolo neúspešné. Dňa 21.06.2016 zaslal správca dane Daňovému úradu Košice ako miestne príslušnému správcovi dane spoločnosti L. dožiadanie, ktorým ho žiadal o vykonanie miestneho zisťovania za účelom preverenia faktúr, ktoré boli vyhotovené pre žalobcu a preverenie uskutočnenia zdaniteľných obchodov uvedených na faktúrach. Z odpovede miestne príslušného správcu dane Daňového úradu Košice zo dňa 25.10.2016 vyplynulo, že spoločnosť L.. bola vymazaná ex offo na základe uznesenia Okresného súdu Košice I. č. k.: -44 zo dňa 20.04.2016 s účinnosťou od 28.07.2016. Dňa 19.09.2016 sa uskutočnil výsluch svedka A. (Zápisnica o ústnom pojednávaní č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 19.09.2016), o ktorom bol upovedomený aj žalobca, v ktorej potvrdil obchodovanie so žalobcom, avšak nevedel predložiť žiadne daňové a účtovné doklady preukazujúce jeho tvrdenie, pretože doklady boli odobraté NAKA.

4. Správca dane preverovaním skutočností zo systému finančnej správy zistil, že u spoločnosti L.. sa v roku 2014 vykonávala daňová kontrola za zdaňovacie obdobie január až apríl, jún až december 2012 a z protokolu vyplýva, že spoločnosť so správcom dane nespolupracovala, daňové doklady k daňovej kontrole nepredložila, preto správca dane postupoval v súlade so zákonom a dňa 11.08.2014 prešiel na proces určovania dane podľa pomôcok.

5. Správca dane sa skontaktoval so zamestnancami NAKA za účelom vyžiadania daňových a účtovných dokladov spoločnosti L. a zistil, že doklady potvrdzuje zdaniteľné obchody so žalobcom za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2012 (resp. jún až november 2012) sa medzi týmito dokladmi nenachádzali.

6. Správca dane žiadal Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Prezídium Policajného zboru, NAKA, o nazretie do vyšetrovacieho spisu vedeného pod ČVS: A. a po nahliadnutí boli správcovi dane vyhotovené fotokópie Zápisnice o výsluchu svedka A. zo dňa 26.02.2016 a Úradné záznamy o podaní vysvetlenia zo dňa 24.04.2014 a 31.03.2014. Z výsluchu A. dňa 26.02.2016 ako aj z podaných vysvetlení vyplynulo, že spoločnosť L. v skutočnosti žiadnu reálnu podnikateľskú činnosť nevykonávala, konateľ vystavoval nepravdivé faktúry, bez reálneho uskutočnenia zdaniteľného plnenia. Predmetom fakturácie boli fiktívne tovary.

7. Na základe zistených skutočností a pochybností o reálnosti obchodných transakcií medzi žalobcom a dodávateľom L. správca dane zaslal žalobcovi dňa 27.01.2017 výzvu na predloženie dôkazov č. XXXXXXXXX/XXXX. Na túto výzvu reagoval žalobca písomným podaním doručeným správcovi dane 07.02.2017, v ktorom konateľ žalobcu konštatoval, že všetky potrebné podklady, dokumenty, t. j. faktúry, prílohy a výpisy z účtov predložil, tovar mu bol doručovaný na služobných autách spoločnosti L. a to konkrétne Peugeot Partner bielej farby, ev. č.: G. a druhé auto, ktoré videl, bolo biele skriňové, myslí si, že to bolo IVECO s cudzou poznávacou značkou. Zároveň k tomuto listu predložil aj čestné prehlásenie konateľa A. zo dňa 03.02.2017, v ktorom tento prehlásil, že na nižšie uvedených faktúrach vystavených pre žalobcu uvedený tovar/služby dodal v plnom rozsahu na svoje náklady, na svojich služobných autách.

8. Dňa 01.03.2017 sa pred správcu dane dostavil konateľ spoločnosti L., ktorý bol vypočutý ako svedok (Zápisnica o ústnom pojednávaní č. XXXXXXXXX/XXXX), ktorý vypovedal opätovne tak, že potvrdil vykonávanie podnikateľskej činnosti a vystavenie faktúr pre žalobcu. Výsluch svedka sa uskutočnil za prítomnosti štatutárneho zástupcu žalobcu. Pri výpovedi A. nepredložil žiadne doklady spoločnosti L.., ani údaje na elektronických nosičoch dát a vyjadril sa, že predloží knihy jázd, technické preukazy a e- maily so záznamom vyhotovených faktúr, objednávky, v lehote do 15.03.2017. V uvedenom termíne však nepredložil žiadne z uvedených dôkazov.

9. Správca dane vykonával dokazovanie aj nahliadnutím do spisu žalobcu z daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacia obdobia I. až IV. štvrťrok 2012, ukončenej dňa 10.04.2014, zo spisov z daňovej kontroly u iných daňových subjektov (N., z ktorých sa oboznámil so skutočnosťami týkajúcimi sa spoločnosti L..

10. Žalobca bol oboznámený so skutočnosťami zistenými pri daňovej kontrole na ústnom pojednávaní dňa 23.02.2017 (Zápisnica č. XXXXXXXXX/XXXX) a následne dňa 03.05.2017 vyhotovil Protokol z opätovnej daňovej kontroly č. XXXXXXXXX/XXXX, ktorý spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole doručil žalobcovi dňa 04.05.2017. Žalobca sa k protokolu vyjadril podaním doručeným správcovi dane dňa 25.05.2017. Dňa 05.10.2017 správca dane uskutočnil ústne pojednávanie za účasti štatutárneho zástupcu žalobcu a splnomocneného zástupcu spoločnosti, na ktorom prerokoval pripomienky predložené žalobcom k protokolu s konštatovaním, že ide o poslednú zápisnicu.

11. Správca dane vydal dňa 17.10.2017 rozhodnutie č. XXXXXXXXX/XXXX, ktorým podľa o správe daní vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 11.694,99 eura na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2012. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolenie, o ktorom žalovaný rozhodol preskúmavaným rozhodnutím.

II.

12. Žalovaný preskúmavaným rozhodnutím č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 31.01.2018 rozhodnutie správcu dane Daňového úradu Prešov zo dňa 17.10.2017 č. XXXXXXXXX/XXXX potvrdil.

13. Žalovaný v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia uviedol odvolacie námietky žalobcu proti rozhodnutiu správcu dane, popísal zistený skutkový stav, úkony správcu dane vykonávané v priebehu daňovej kontroly a jeho procesný postup, citoval ustanovenia , , a , a , o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „“), , a , , a , a , a , o správe daní (ďalej len „“).

14. Žalovaný konštatoval, že zo spisového materiálu vyplýva, že žalobca si v zdaňovacom období II. štvrťrok 2012 uplatnil právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty v celkovej výške 11.694,99 eura na základe faktúr za nákup tovaru od dodávateľa L..

15. K námietkam žalobcu, že rozhodnutie správcu dane vychádza výlučne z dôkazov získaných zo spisu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Prezídium PZ, NAKA, vedeného pod ČVS: A., žalovaný uviedol, že správca dane vykonal opätovne podľa v znení neskorších predpisov daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za uvedené obdobie na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní. Podľa vyjadrenia A. konateľa dodávateľskej spoločnosti L. pred orgánmi činnými v trestnom konaní im odovzdal všetky doklady spoločnosti týkajúce sa preverovaných skutočnosti. Zároveň poskytol informácie priamo sa vzťahujúce k obchodnej činnosti so žalobcom s tým, že predmetom fakturácií boli fiktívne tovary. Vo všetkých vyššie uvedených fakturačných tokoch chýba hospodárska podstata podnikania, t. j. tvorba reálneho zisku reálnymi ekonomickými aktivitami vyplývajúcimi z reálnych požiadaviek trhu. Podľa vyjadrenia A. S. išlo len o fikciu a reálne ku žiadnemu zdaniteľnému obchodu v skutočnosti nedošlo. Správca dane preto vychádzal zo zistení týchto orgánov v danej veci, predovšetkým však vykonal dokazovanie vlastnou činnosťou v súlade s v znení neskorších predpisov. Cieľom vykonaného dokazovania bolo preskúmať a preukázať reálnu existenciu uskutočnenia preverovaných obchodných transakcií, ktoré deklaroval žalobca, čo je v súlade s platnými právnymi predpismi. Žalovaný na základe uvedeného neakceptoval vyjadrenie žalobcu, že z odôvodnenia rozhodnutia získal dojem, že išlo o daňovú kontrolu daňového subjektu L. C. s.r.o., nie Profi Golf, s.r.o. Zo zisteného skutkového stavu je zrejmé, že dodávateľom tovarov a služieb deklarovaných na predložených faktúrach bol daňový subjekt L. C. s.r.o. Na ich základe si žalobca uplatnil nárok na odpočítanie dane podľa o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a správca dane bol povinný pre správne určenie dane preveriť oprávnenosť uplatneného nároku, a to aj preverením dokladov a evidencie u dodávateľa. Správca dane teda postupoval správne, keď preveroval, či platiteľ uvedený na faktúre skutočne dodal predmet fakturácie odberateľovi a či mu pri dodaní vznikla daňová povinnosť podľa v znení neskorších predpisov. K ďalším námietkam žalovaný uviedol, že správca dane v rámci dokazovania zaslal dožiadanie Daňovému úradu Košice ako miestne príslušnému správcovi dane daňového subjektu L. C. s.r.o. za účelom preverenia faktúr vystavených pre žalobcu. Z odpovede na dožiadanie vyplýva,· že daňový subjekt bol nekontaktný (výzva na predloženie dokladov, predvolania na ústne pojednávania). Vo svojej svedeckej výpovedi (zápisnica o ústnom pojednávaní č. XXXXXXXXX/ XXXX zo dňa 1 9.9.2016) na Daňovom úrade Košice A. S. okrem iného potvrdil, že nevie predložiť žiadne daňové a účtovné doklady, keďže ich odovzdal orgánom činným v trestnom konaní. Správca dane preto vyžiadal daňové a účtovné doklady od týchto orgánov. Ich preverením zistil, že sa medzi nimi nenachádzajú doklady preukazujúce zdaniteľné obchody so spoločnosťou Profi Golf, s.r.o., ani doklady, ktoré by preukazovali nákup komodít, ktoré predávala L. C. s.r.o. žalobcovi. Išlo pritom o špeciálne tovary určené ku hre golfu, nezameniteľné s iným tovarom. Orgány činné v trestnom konaní nedisponovali ani žiadnymi zmluvami, dokladmi preukazujúcimi prepravu, výpisy z účtov, pokladničné knihy a pod. Ďalej správca dane z evidencie finančnej správy zistil, že u daňového subjektu L. C. s.r.o. bola už v roku 2014 vykonaná daňová kontrola za obdobie január - apríl, jún - december 2012, pričom daňový subjekt so správcom dane nespolupracoval a daňové doklady k daňovej kontrole nepredložil, na základe čoho správca dane prešiel na proces určovania dane podľa pomôcok.

16. K námietke žalobcu, že konateľ dodávateľskej spoločnosti L. C. s.r.o. A. S. nemusel orgánom činným v trestnom konaní dobrovoľne odovzdať všetky doklady, žalovaný uviedol, že pri svedeckej výpovedi A. S. (zápisnica o ústnom pojednávaní č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 1.3.2017) uviedol, že odovzdal všetky doklady L. C. s.r.o. Na pojednávaní bol prítomný aj konateľ Profi Golf, s.r.o. L.. O. N., ktorý však

nemal na svedka žiadne otázky na vysvetlenie rozporných tvrdení a nežiadal od neho predložiť prípadné chýbajúce doklady. K námietke žalobcu, že nezodpovedá za subdodávateľské vzťahy, ani za to, či si dodávateľ dôsledne vedie účtovnú evidenciu a odovzdá im všetky doklady, žalovaný uviedol, že pri uplatňovaní práva na odpočítanie dane je daňový subjekt tým subjektom, ktorý zodpovedá za to, či mu toto právo vzniklo na základe faktúr od dodávateľa deklarovaného na týchto faktúrach. Platiteľ dane z pridanej hodnoty, ktorý si uplatňuje odpočet dane, musí byť schopný sám preukázať, že zdaniteľné obchody boli uskutočnené. Podľa zodpovedá za svoju ekonomickú činnosť. V danom prípade bol priamym dodávateľom pre žalobcu L. C. s.r.o. Správca dane preveroval existenciu tovaru u tohto dodávateľa a zistil, že tovar ani služby dodávateľ od nikoho neprijal a tovar neprepravoval. K námietke žalobcu, že správcovi dane sa nepodarilo zistiť, od koho L. C. s.r.o. nadobudla tovar a služby, preto musí znášať dôkaznú núdzu, pričom správca dane dôkazné bremeno preniesol na neho, žalovaný uviedol, že dodávateľ nepredložil žiadne účtovné a daňové doklady, žiadnych dodávateľov nevedel uviesť ani konateľ dodávateľskej spoločnosti A. S.. Podľa zistenia správcu dane v účtovníctve odovzdanom orgánom činným v trestnom konaní sa nenachádzali žiadne dodávateľské faktúry, nebolo v ňom účtované o nákupe tovaru a prijatí služieb, nemá daň uvedenú v záznamoch. Z uvedeného je zrejmé, že dodávateľ nedisponoval tovarmi a službami fakturovanými pre odberateľa Profi Golf, s.r.o. A. S. síce vypovedal vo svedeckej výpovedi u správcu dane, že vystavil faktúry pre Profi Golf, s.r.o., avšak nepredložil o tejto skutočnosti žiadne dôkazy a doklady. Podľa skutkového stavu sa na zdaniteľných obchodoch zúčastňoval sám konateľ žalobcu. Správca dane mu zaslal výzvu na predloženie dôkazov. Žalobca predložil iba faktúry a ich úhrady. Nepredložil žiadnu fotodokumentáciu, žiadne dôkazy, a jeho tvrdenia, že nakupoval od L. C. s.r.o., tak boli len v teoretickej rovine bez preukázania relevantných dôkazov. Žalovaný zároveň uviedol, že podmienky uvedené v ods. l a ods. 2 a v o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť. Uplatnenie nároku na odpočítanie dane teda nie je možné iba na základe splnenia formálnych náležitostí tým, že prijaté faktúry budú zaúčtované. Hlavnou podmienkou je preukázanie skutočného dodania tovaru a služieb. Dôkazné bremeno v zmysle v znení neskorších predpisov znáša daňový subjekt, preto je tým subjektom, ktorý preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane. V prípade, ak tieto skutočnosti nepreukáže, nesie z toho dôsledky. Žalobca bol povinný preukázať svoj nárok na odpočítanie dane relevantnými dôkazmi a správca dane bol oprávnený deklarované skutočnosti preveriť, pričom ako dôkaz mohol použiť v zmysle v znení neskorších predpisov akékoľvek prostriedky za účelom preukázania a objasnenia rozhodujúcich skutočností, ktoré neboli získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Žalobca predložil faktúry a ďalšie doklady vyžadované zákonom, avšak z uvedených skutočností je zrejmé, že reálne uskutočnenie zdaniteľných obchodov v zmysle v znení neskorších predpisov nepreukázal. Žalobca poukazuje na to, že nárok na odpočítanie dane nemôže byť dotknutý skutočnosťou, že v reťazci dodávok je iná predchádzajúca alebo následná transakcia zaťažená daňovým podvodom, o ktorom platiteľ nevie alebo nemôže vedieť. Žalovaný k tomu konštatoval, že v tomto prípade nešlo o reťazec dodávok. Správca dane preveroval iba dodanie od priameho dodávateľa pre odberateľa Profi Golf, s.r.o. Správca dane nepreveroval žiadnych subdodávateľov, ani následných odberateľov tovaru a služieb. Námietka žalobcu je preto nedôvodná. K námietke žalobcu, že vyčerpal vlastné dôkazné bremeno, ak disponuje existenciou materiálneho plnenia, žalovaný uviedol, že žalobca svoje tvrdenia, že tovar a služby boli reálne dodané, a to dodávateľom uvedeným na faktúre, spoľahlivo nepreukázal, správca dane preto nemohol uznat' odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Podľa o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Deň vzniku daňovej povinnosti je stanovený v citovaného zákona, a je to deň dodania tovaru. Ak dodávateľovi nevznikla daňová povinnosť podľa v znení neskorších predpisov, čo je aj tento prípad, žalobcovi nemohlo vzniknúť právo na odpočítanie dane. Pre nepriznanie uplatneného odpočtu dane bola podstatná skutočnosť, že žalobca nepreukázal dodanie tovaru od deklarovaného dodávateľa a iné doklady a dôkazy nepredložil.

17. K argumentácii žalobcu, že správca dane tvrdil, že nejaký tovar aj vykonané práce videl. Žalovaný uviedol, že zo spisového materiálu nikde nevyplýva takéto tvrdenie správcu dane. Daňová kontrola za zdaňovacie obdobie 2. štvrťrok 2012 bola vykonaná opätovne v roku 2016, teda bola vykonávaná až následne po realizácii deklarovaných obchodov, kedy už tovar alebo služba môžu byť spotrebované konečným spotrebiteľom. Správca dane nepreveroval existenciu tovaru u žalobcu, ktorý si ho mohol zabezpečiť aj od iných dodávateľov. V danom prípade správca dane zistil, že tovar a služby neboli

dodané deklarovaným dodávateľom L. C. s.r.o. K námietke žalobcu, že na výzvu správcu dane predložil relevantné dôkazy o realizácii obchodných transakcií, uviedol, že žalobca predložil k daňovej kontrole faktúry a výpisy z účtov, na výzvu správcu dane nepredložil žiadne písomnosti, iba v odpovedi uviedol, že už žiadne iné doklady nemá. K svojim tvrdeniam teda nepredložil žiadne dôkazy. Vyjadrenia konateľa Profi Golf, s.r.o. L.. O. N. a A. S., konateľa L.. C. s.r.X., neboli pritom vždy zhodné, bol rozpor pri opísaní postupu pri objednávaní tovaru a pri jeho preprave, A. S. tvrdil, že tovar prepravoval dodávateľ aj odberateľ, L.. N. tvrdil, že prepravu vykonával len dodávateľ. A. S. potvrdil v čestnom vyhlásení vyhotovenom L., že dodal tovar na vystavených faktúrach, avšak nevedel uviesť, aké dodania, aké druhy tovaru boli uskutočnené pri jednotlivých faktúrach (41 faktúr).

18. Žalovaný ďalej uviedol, že námietky daňového subjektu o nesprávnosti a nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia sú neopodstatnené. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že správca dane vychádzal pri neuznaní odpočítania dane nielen z predložených daňových dokladov, ale v súlade s v znení neskorších predpisov aj zo zistení orgánov činných v trestnom konaní a preverenia deklarovaných zdaniteľných obchodov u dodávateľa. Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že nebolo preukázané, že deklarovaný dodávateľ L. C. s.r.o. dodal tovar tak, ako je uvedené na predložených faktúrach. Správca dane v tomto prípade správne konštatoval porušenie ods. l a v nadväznosti na v znení neskorších predpisov, keďže dodávateľovi nevznikla daňová povinnosť podľa citovaného zákona, čo má priamu nadväznosť na uplatnenie odpočítania dane u žalobcu. Dokazovanie a vyrubovacie konanie boli vykonané v súlade s ustanoveniami v znení neskorších predpisov, ich vykonaním bol dostatočne zistený skutkový stav, pričom správca dane postupoval v súlade so základnými zásadami daňového konania podľa citovaného zákona.

III.

19. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím správcu dane. Podľa názoru žalobcu napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánu verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnymi spismi a nemá v nich oporu a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej.

20. Žalobca namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, ktoré podľa jeho názoru vykazuje závažné nedostatky, znaky nezákonnosti, ľubovôle a arbitrárnosti. Správca dane pri zisťovaní a preverovaní skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a pri vyhodnotení nazhromaždených dôkazov nerešpektoval základné práva žalobcu, daňovú kontrolu účelovo a nezákonne predlžoval, dôkazné bremeno neopodstatnene preniesol na neho a postupoval v rozpore s judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, Ústavného súdu Slovenskej republiky a Súdneho dvora Európskej únie, keď na neho neprípustne preniesol ťarchu nedostatkov žiadnym spôsobom ním nezavinených, ku ktorým malo dôjsť u jeho dodávateľa, a o ktorých nevedel a ani vedieť nemohol.

21. Ďalej žalobca namietal, že dôkazné bremeno žalobcu nie je absolútne a je limitované tým, že nezodpovedá za preukázanie skutočnosti, ktoré svojou účasťou nezabezpečoval. Ak disponuje existenciou materiálneho plnenia, faktúrou a prílohami s popisom druhu a ceny u dodávaných služieb a tovarov od určitého dodávateľa, vyčerpal vlastné dôkazné bremeno. Na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u dodávateľa, znáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správca dane.

22. Žalobca uviedol, že nárok na odpočet nemôže byť dotknutý skutočnosťou, že transakcia u dodávateľa je zaťažená daňovým podvodom, o ktorom platca nevie alebo nemôže vedieť. Každá transakcia musí byť posudzovaná sama o sebe a charakter jednotlivých transakcií nemôže byť zmenený predchádzajúcimi alebo nasledovnými udalosťami. Nie je možné spravodlivo požadovať, aby sledoval a kontroloval dodávateľské procesy u jeho priameho dodávateľa, resp. zisťoval dodávateľov jeho priameho dodávateľa pred samotným dodaním tovaru.

23. Žalobca argumentoval, že právne významné okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje úmysel a vedomosť žalobcu o podvodnom konaní dodávateľa, zisťuje a dokazuje správca dane. Ich výber musí byť v rozumnej miere a s ohľadom na obvyklú opatrnosť, ktorú možno predpokladať v obchodnom styku daňových subjektov. Ak dodávateľ žalobcu nespolupracoval s daňovými úradmi, táto skutočnosť nepredstavuje dostatočný dôkaz na prijatie záveru, že k dodaniu tovaru nedošlo, resp. nenesie žalobca zodpovednosť za spôsobilosť jeho dodávateľa byť kontaktný a už vôbec nemôže niesť zodpovednosť za nedostatočné vedenie účtovníctva jeho dodávateľa.

24. Závery žalovaného vo vzťahu k hodnoteniu svedeckej výpovede A. S., v ktorej uviedol, že predmetom fakturácie boli fiktívne tovary, považuje žalobca za nesprávne a nezákonné, keďže správca dane nezobral v úvahu inú výpoveď svedka A. S., ktorá bola zaznamenaná v zápisnici Daňového úradu Košice zo dňa 19.09.2016, kde bol ako svedok vypočutý a potvrdil vystavenie faktúr žalobcovi za dodaný tovar, potvrdil dodanie tovaru a úhrady na základe vystavených faktúr. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia žiadnym spôsobom nezdôvodnil, prečo neakceptoval tento dôkaz a dôkazy predložené žalobcom.

25. Žalobca považuje úradné záznamy vyhotovené Národnou kriminálnou agentúrou za nespôsobilý dôkazný prostriedok, pretože nemal možnosť byť pri výsluchu danej osoby. Vzhľadom na skutočnosť, že v trestnej veci, z ktorej správca dane čerpal informácie, je zrejmé, že A. S. je obvineným, je možné uzatvoriť, že ako obvinený môže uvádzať len to, čo uzná za vhodné a to tak, aby sa nevystavil trestnému stíhaniu. Z uvedeného dôvodu považuje žalobca akékoľvek dôkazy získané správcom dane v trestnom konaní za nezákonne získaný dôkaz. Z dôvodu, že mu nebola umožnená účasť pri získavaní dôkazov dôkaznými prostriedkami v trestnom konaní vedenom NAKA, správca dane mu odňal právo na účasť pri dokazovaní a následne aj žalovaný týmto zaťažil svoje rozhodnutie arbitrárnosťou, keď dôkazy získané správcom dane nemožno považovať za zákonné. Závery uvedené v napadnutom rozhodnutí sú v zmysle uvedeného zaťažené podstatným porušením ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy.

26. Namietal, že správca dane a následne aj žalovaný neodstránili značné rozpory vo výpovediach svedka A. S. a žalovaný svojvoľne vybral iba tie výpovede svedka, ktoré sa mu pre vydanie potvrdzujúceho rozhodnutia hodili a nezaoberal sa výpoveďami, ktoré podrobne opisovali dodanie tovaru, spôsobilosť dodania, miesto jeho dodania, prostriedky, ktorými mal byť tovar dodaný a pod.

27. Žalobca namietal, že správca dane nezákonne preniesol svoje dôkazné bremeno na neho, keď v jedinom svojom, aj to nezákonnom zdroji informácií - trestnom spise NAKA, nenašiel podklady pre svoje závery. Poukázal na to, že správcovi dane doručil čestné prehlásenie svedka - konateľa jeho dodávateľa zo dňa 03.02.2017, ktoré preukazuje, že došlo k reálnemu dodaniu objednaného tovaru. Žalovaný aj napriek tomu vydal napadnuté rozhodnutie, ktoré je v rozpore s administratívnym spisom. Poukázal aj na vypočutie svedka A. S. dňa 01.03.2017 na Daňovom úrade Prešov, pobočka A., ktorý opätovne potvrdil dodanie tovaru žalobcovi, priebeh dodania, spôsob dodania, ako aj potvrdil, že podpísal čestné prehlásenie zo dňa 03.02.2017.

28. Ďalej žalobca namietal, že žalovaný sa nevysporiadal s jeho námietkou v odvolaní, keď v napadnutom rozhodnutí uvádza, že správca dane ako prvostupňový orgán nezistil v účtovníctve obchodnej spoločnosti L. C. s.r.o. doklady preukazujúce nákup golfových potrieb. Tieto zistenia však kolidujú a sú vo vzájomnom rozpore s listinným dôkazom a to čestným prehlásením A. S., aj s jeho výpoveďami zo dňa 19.09.2016 a 01.03.2017. Nesúhlasil ani s tvrdením žalovaného, že dodávateľ žalobcu tovar ani služby neprijal a tovar neprepravoval. Považuje to za svojvoľné tvrdenie, ničím nepodložené. Tvrdenie žalovaného, že mal predložiť fotodokumentáciu prepravovaného tovaru, taktiež považuje za absolútnu ignoráciu spôsobu bežného podnikateľského styku, pričom žalovaný sám uvádza, že žalobca predložil iba faktúry a úhrady. Toto tvrdenie je v celom rozsahu nesprávne, pretože žalobca predložil aj písomné čestné prehlásenie svedka, ktorého obsah potvrdzujú svedecké výpovede tohto svedka.

29. Žalobca je toho názoru, že dostatočným spôsobom preukázal splnenie nároku na odpočítanie dane, pričom ak mal správca dane, resp. žalovaný za to, že k dodaniu nedošlo, musel preukázať opak. Správca dane ani žalovaný však tento opak nepreukázali jediným zákonným dôkazom, ktorý by preukazoval, že tvrdenia žalobcu a svedka A. S. o dodaní tovaru nie sú pravdivé.

30. Žalobca namietal, že žalovaný nerešpektuje závery judikatúry Súdneho dvora Európskej únie a poukázal na závery Súdneho dvora vo veci C-80/11 a C-142/11 Mahagében a Dávid. Taktiež poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: , a ďalšiu judikatúru Súdneho dvora Európskej únie vo veci Optigen a i. C-354/03, C-355/03, C-484/03, vo veci Marxspen C-18/13 a vo veci Bonik C-285/11.

31. Žalobca ďalej namietal, že protokol z opakovanej daňovej kontroly neobsahuje podstatnú náležitosť a to preukázané kontrolné zistenia a vyhodnotenie dôkazov, správca dane porušil základné zásady správy daní a zákonnú povinnosť vymedzenú v ustanovení § 3 ods. 3 Daňového poriadku a to, že neprihliadol na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo, nevyhodnotil získané dôkazy vo vzájomnej súvislosti a taktiež považuje za nepreskúmateľné napadnuté rozhodnutie žalovaného, keďže v administratívnom spise nie je kompletný vyšetrovací spis Ministerstva vnútra Slovenskej republiky NAKA Košice sp. zn.: A. XXX/G.- XXXX. Z uvedeného dôvodu nie je administratívny spis žalovaného kompletný, čím zaťažil napadnuté rozhodnutie nezákonnosťou, ktorá má za následok dôvodnosť zrušenia napadnutého rozhodnutia v celom rozsahu.

IV.

32. K žalobe sa vyjadril žalovaný písomným podaním zo dňa 13.07.2018, v ktorom nesúhlasil so žalobnými námietkami uvedenými v žalobe a zotrvával na tvrdeniach a argumentácii, ktorá je uvedená aj v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

33. K vyjadreniu žalovaného zo dňa 13.07.2018 sa vyjadril žalobca písomným podaním zo dňa 26.07.2018, ktorý zotrval naďalej na žalobných dôvodoch. Nesúhlasil s obsahom vyjadrenia žalovaného k žalobe a navrhol zrušiť rozhodnutia žalovaného a prvostupňového správneho orgánu.

V.

34. Podľa (ďalej len „“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

35. Podľa každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

36. Podľa správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

37. Podľa žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

38. Podľa žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.

39. Predmetom preskúmania v tomto konaní je napadnuté rozhodnutie žalovaného č. XXXXXXXXX/ XXXX zo dňa 31.01.2018, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Prešov (ďalej len „správca dane“) č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 17.10.2017, ktorým podľa o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 11.694,99 eura na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2012.

40. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe podľa , oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného, vypočul účastníkov konania a po posúdení žalobných námietok dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

41. Podľa o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „“) v znení neskorších predpisov (prvá veta pred bodkočiarkou) dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak.

42. Podľa daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru.

43. Podľa právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

44. Podľa platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byt' platiteľovi dodané.

45. Podľa právo na odpočítanie dane podľa môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa iná faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa .

46. Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

47. Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

48. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

49. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

50. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

51. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočnosti rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

52. Podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

53. Podľa § 44 ods. 4 písm. d) Daňového poriadku daňovú kontrolu tej istej dane za zdaňovacie obdobie, za ktoré už bola vykonaná, je možné vykonať u toho istého daňového subjektu aj opätovne na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní.

54. Podľa § 45 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola, má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim.

55. Podľa § 45 ods. 2 písm. d) Daňového poriadku kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane povinnosť predkladať v priebehu daňovej kontroly záznamy, ktorých vedenie ukladá osobitný predpis, a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady, vo forme požadovanej správcom dane, ak ich v tejto požadovanej forme vedie, vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené, a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia.

56. Podľa v znení neskorších predpisov kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane povinnosť predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia.

57. Úlohou správneho súdu v predmetnom konaní bolo posúdiť správnosť postupu a právnych záverov daňových orgánov pri rozhodovaní o určení rozdielu dane z pridanej hodnoty u žalobcu za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2012 pri daňovej kontrole vykonanej u žalobcu a zistiť, či daňové orgány pri rozhodovaní vo veci dodržali základné zásady daňového konania, či vychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu pri vyslovení záveru o dôvodnosti určenia rozdielu dane na dani z pridanej hodnoty pri deklarovanom, ale podľa názoru daňových orgánov dostatočne nepreukázanom zdaniteľnom plnení zo strany žalobcom tvrdeného dodávateľa L. C. s.r.o. za dodanie tovaru golfových potrieb na základe predložených faktúr.

58. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného správny súd zistil, že správca dane vykonal u žalobcu opätovnú daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2012, ktorá začala dňa 07.06.2016 a to na základe podnetu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Prezídium Policajného zboru, NAKA, Národná jednotka finančnej polície. V zdaňovacom období II. štvrťrok 2012 si žalobca uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty v sume 11.694,99 eura za tovar a služby na základe faktúr (41 faktúr) od dodávateľa L. C. s.r.o., so sídlom P. XXX/XX, T.. Za účelom oprávnenosti nároku žalobcu na uplatnenie odpočítania dane z pridanej hodnoty z deklarovaných faktúr správca dane preveroval dodávateľa spoločnosť L.. Prostredníctvom miestne príslušného správcu dane spoločnosti L. C. s.r.o. Daňového úradu Košice získal dožiadaním zo dňa 25.10.2016 informácie, že táto spoločnosť bola vymazaná ex offo na základe uznesenia Okresného súdu Košice I. s účinnosťou od 28.07.2016 (uznesenie Okresného súdu Košice I. č. k.: -44 zo dňa 20.04.2016). Dňa 19.09.2016 bol vypočutý konateľ spoločnosti A. S., ktorý vo svojej výpovedi potvrdil obchodovanie so žalobcom, avšak nevedel predložiť žiadne daňové a účtovné doklady potvrdzujúce jeho tvrdenia, ktoré mu boli odobraté NAKA. Žalobca sa vypočutia svedka nezúčastnil aj napriek tomu, že o tejto skutočnosti bol upovedomený listom zo dňa 23.08.2016 č. XXXXXXXXX/XXXX. Správca dane sa kontaktoval so zamestnancami NAKA za účelom vyžiadania daňových a účtovných dokladov spoločnosti L. C. s.r.o., preveril všetky odobraté doklady od tejto spoločnosti a zistil, že doklady potvrdzujúce zdaniteľné obchody so žalobcom za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2012 sa medzi týmito dokladmi nenachádzali. Správca dane zároveň požiadal listom č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 28.06.2016 NAKA o nazretie do vyšetrovacieho spisu vedeného pod sp. zn.: ČVS: A.-XXX/D.-XXXX. Na základe tejto žiadosti bola správcovi dane vyhotovená fotokópia Zápisnica o výsluchu svedka A. S. zo dňa 26.02.2016 a Úradné záznamy zo dňa 31.03.2014 a 24.04.2014 o podaní vysvetlenia. Z výsluchu svedka A. S. dňa 26.02.2016 vyplynulo, že predmetom činnosti bola obchodná činnosť a poskytovanie rôznych služieb. Koncom roku 2011 sa stretol s I. K. v Košiciach, ktorý ho zoznámil aj s M. K. Po viacerých stretnutiach prišlo k ponuke vystavovania nepravdivých faktúr. V prvom polroku roku 2012 prebiehala spolupráca medzi ním a K. Po pol roku s ním skončil spoluprácu, keďže K. sľúbil, že mu bude dávať vstupy, avšak túto dohodu nedodržal. Potom ho na priamo oslovil M. K. a spolupráca prebiehala už iba medzi nimi. Boli vystavované faktúry pre spoločnosti, pre ktoré podklady mu nosil M. K., t. j. sumy, predmet fakturácie, obdobia, ktoré sa vystavovali pre spoločnosti O., ktorého zo začiatku osobne nepoznal. Neskôr ho s ním zoznámil G. Platby

sa v skutočnosti nerealizovali, iba fiktívne sa vystavili doklady o úhrade z pokladničnej pokladne. Faktúry vystavoval pre spoločnosti Profi Golf, s.r.o., A. a iné. V súvislosti s týmito vymenovanými spoločnosťami reálne k uskutočneniu dodania tovaru nedošlo. Peniaze sa delili medzi neho, spočiatku aj K. a G.. K. neskôr vynechali. Peniaze vyberal z bankového účtu on, ktoré odovzdával spočiatku G. a neskôr osobne L.. N. do S. U.. Požiadavky na vystavenie faktúr posielal L.. N. mailom alebo telefonicky. Táto spolupráca prebiehala od začiatku roka 2012 do začiatku roka 2014.

59. Správca dane sa dňa 17.02.2017 dostavil na Prezídium Policajného zboru NAKA, Expozitúra Východ, a nahliadol do všetkých dokladov a písomností, ktoré sa tam nachádzali, a ktoré boli prevzaté od A. S. dňa 24.04.2014. V dokladoch spoločnosti L. C. s.r.o. sa nenachádzali žiadne dodávateľské faktúry, ktorých predmetom dodávky boli tovary a služby, v ktorej sa nachádzali na faktúrach zistených u žalobcu a spoločnosť L. C. s.r.o. nemá vo svojom účtovníctve faktúry za nákup špeciálnych tovarov (golfové potreby) ani služieb, ktoré by korešpondovali s tovarom a službami, ktoré vyfakturovala žalobcovi. Medzi dokladmi sa nenachádzali žiadne zmluvy, doklady s pokladne, doklady o preprave, bankové výpisy, záznamy o prevádzke motorových vozidiel, pokladničné knihy, uzávierky s ERP, účtovný denník, hlavná kniha, pokladňa a pod.

60. Správny súd ďalej z obsahu administratívneho spisu žalovaného zistil, že dňa 01.03.2017 sa A. S., konateľ spoločnosti L. C. s.r.o. sám dostavil s iniciatívy konateľa žalobcu L.. O. N. a správca dane ho vypočul ako svedka na ústnom pojednávaní dňa 01.03.2017 (Zápisnica o ústnom pojednávaní č. XXXXXXXXX/XXXX). Predmetom výsluchu bolo vypočutie svedka v súvislosti s vykonávanou opakovanou daňovou kontrolou u žalobcu za zdaňovacie obdobie II., III. a IV. štvrťrok 2012. Správca dane svedka podrobne dotazoval ohľadom vykonávania podnikateľskej činnosti spoločnosti L. C., okolnosti realizovania zdaniteľného obchodu so žalobcom na základe predložených faktúr, k čestnému vyhláseniu zo dňa 03.02.2017, k predloženiu dokladov, ako aj konfrontoval jeho predchádzajúce výsluchy pred správcom dane. K uvedeným skutočnostiam svedok vypovedal, že v rokoch 2012 až do januára 2014 podľa jeho vedomostí vykonával podnikateľskú činnosť v troch spoločnostiach, nespomína si, že by bol zamestnaný v inej spoločnosti. Spoločnosť L. C. s.r.o. mala v rokoch 2012, 2013 a 2014 zamestnancov, presné číslo nevedel uviesť. Spoločnosť používala motorové vozidlo IVECO, ktoré malo poľské značky, sedan Mercedes Benz G. XXX, ktorý patril jeho priateľke S. Z., bytom G. XX, B., Peugeot Boxer, značku si nepamätá, asi G.x, ktoré patrilo O., využíval motorové vozidlá, ktoré boli vo vozovom parku mäsokombinátu zo Z. H., vozidlá riadil on alebo S. Z., mal sa pokúsiť zabezpečiť knihu jázd a technické preukazy. K vedeniu účtovníctva spoločnosti L. C. s.r.o. v rokoch 2012 až 2014 A. S. uviedol, že od začiatku to bola spoločnosť Z. s.r.o., L.. O. O., kompletné účtovné doklady začiatkom roka 2014 za asistencie NAKA, expozitúry Východ, odd. násilnej organizovanej činnosti odovzdal zo spoločnosti Z. s.r.o., ktoré boli následne uskladnené v priestoroch NAKA na F. 7, G., neskôr za jeho asistencie ich preniesli do budovy F. XX, G., kde následne asistoval pri ich roztriedení; toto už vypovedal aj na NAKA. Keďže svedok do zápisnice na DŮ Košice dňa 19.9.2016 uviedol, že vystavil pre spoločnosť Profi Golf, s.r.o. faktúry - v zápisnici bol uvedený zoznam s počtom 41 faktúr s číslami, dátumami a sumami za obdobie júl až november 2012, ale nevedel uviesť, čo bolo predmetom zdaniteľných obchodov, lebo faktúry mu neboli predložené, správca dane mu položil otázku, na základe čoho vedel, že práve toto boli ním vyhotovené faktúry a pre koho boli vyhotovené. A. S. uviedol, že na základe čísla faktúry a spôsobu zoradenia usúdil, že boli vlastne faktúry vystavené spoločnosťou L. C. s.r.o. Svedok uviedol, že faktúry vyhotovil, a to na základe objednávky, ktorú mu poslala spoločnosť Profi Golf, s.r.o. Poslal ponuku na daný objednávaný tovar alebo službu, keď bola ponuka akceptovaná, vystavil faktúru, ktorú poslal mailom, zabezpečil tovar a tovar dodal do spoločnosti Profi Golf, s.r.o. K tomu, čo konkrétne dodávala spoločnosť L. C. s.r.o. spoločnosti Profi Golf, s.r.o. a kedy boli dodávky uskutočnené, A. S. uviedol, že v polovici roka 2012, napr. pomôcky pre golf, golfové loptičky, reklamné prospekty, výpočtovú techniku, kamerovú techniku, bol to väčší rozsah. Na otázku správcu dane, aby povedal, čo dodala spoločnost' L. C. s.r.o., ak na faktúre uviedla H.. odpovedal, že T. - nevie, M. - nevie, musí si to pozrieť na e-maili. On dostal objednávku e-mailom, túto objednávku poslal ďalej dodávateľovi, ktorého našiel napríklad na internete alebo osobne, poslal to viacerým dodávateľom, po zvážení cena, kvalita bola poslaná ponuka do Profi Golfu, s.r.o., keď bola schválená, obchod sa uskutočnil. Svedok uviedol, že L. nakupovala tovar, ktorý bol predmetom fakturácie pre spoločnosť Profi Golf, s.r.o. od tuzemských a zahraničných spoločností, nevie uviesť konkrétne, pretože doklady sú na NAKA, pre rozsah a závažnosť faktúr nebude uvádzať neúplné informácie. K čestnému vyhláseniu zo dňa 3.2.2017 svedok uviedol, že ho podpísal on osobne.

61. Ďalej z výpovede svedka A. S. zo dňa 01.03.2017 vyplynulo, že správca dane žiadal svedka o vyjadrenie v súvislosti s jeho výpoveďou zo dňa 26.02.2016 pred vyšetrovateľom Prezídia Policajného zboru, Národná kriminálna agentúra, národná jednotka finančnej polície, expozitúra Východ v Košiciach, kde vypovedal vo veci obchodných vzťahov spoločnosti L.. so spoločnosťou Profi Golf, s.r.o., pričom uviedol, že reálne k uskutočneniu dodania tovaru nedošlo, požiadavky na vystavenie faktúr posielal L. mailom alebo telefonicky, peniaze z bankového účtu vyberal osobne a odovzdával ich osobne L. do S., platby sa v skutočnosti nerealizovali, iba sa fiktívne vystavili doklady. Pred vyšetrovateľmi vypovedal inak na Daňovom úrade Košice a inak pri výpovedi dňa 01.03.2017. Pred vyšetrovateľmi Prezídia Policajného zboru, Národná kriminálna agentúra, národná jednotka finančnej polície, expozitúra Východ v Košiciach vypovedal aj v dňoch 15.07.2015 a 04.02.2016 zhodne ako vypovedal dňa 26.02.2016. Pred správcom dane vypovedal inak. Správca dane ho žiadal, aby sa k rozdielnym výpovediam vyjadril. A. uviedol, že sa nebude k tomu vyjadrovať. Po ukončení výsluchu svedka bol ponechaný daňovému subjektu priestor na položenie otázok svedkovi, ten svoje právo nevyužil a uviedol, že nemá nijaké otázky.

62. Správca dane nahliadal aj do spisu z daňovej kontroly u iných daňových subjektov (D.) vo vzťahu k dokladom týkajúcich sa spoločnosti L. vyhodnotil dôkazy získané v priebehu daňovej kontroly a dospel k záveru, že vystavovanie faktúr v mene daňového subjektu L.. bolo účelové, bez preukázania uskutočnenia zdaniteľných obchodov. Konštatoval, že žalobca porušil a .

63. Správny súd na základe vyššie uvedených skutočností mal za preukázané, že zo strany správcu dane vykonaným dokazovaním vznikli dôvodné pochybnosti o reálnosti obchodných transakcií - dodávky tovaru, ktoré deklaroval žalobca pri uplatňovaní nároku na odpočet dane z pridanej hodnoty faktúrami od dodávateľa L. C. C. s.r.o. Žalobca okrem faktúr od dodávateľa správcovi dane nepredložil žiadne ďalšie dôkazy, ktoré by preukazovali reálne uskutočnenie zdaniteľného obchodu. Žalobca teda neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal splnenie hmotnosprávnych podmienok pre nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty podľa a v spojení s .

64. Žalobca namietal, že správca dane pri zisťovaní a preverovaní skutočnosti rozhodujúcich pre správne určenie dane a pre vyhodnotenie nazhromaždených dôkazov nerešpektoval jeho základné práva a dôkazné bremeno neopodstatnene preniesol na neho, čím postupoval v rozpore s judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, Ústavného súdu Slovenskej republiky ako aj Súdneho dvora Európskej únie. Uviedol, že dôkazné bremeno nie je absolútne a je limitované tým, že žalobca nezodpovedá za preukázanie skutočnosti, ktoré svojou účasťou nezabezpečoval. Ak disponuje existenciou materiálneho plnenia, faktúrou a prílohami s opisom druhu a ceny dodaných služieb tovarov od určitého dodávateľa vyčerpal vlastné dôkazné bremeno a na preukázanie opaku v dôsledku skutočnosti, ktoré nastali u dodávateľa, znáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správca dane. Poukázal vo vzťahu k tomu na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky rozhodnutia sp. zn.: a .

65. K spornej otázke rozloženia dôkazného bremena medzi daňovníka a správcu dane, poukazuje správny súd na aktuálnu judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31.01.2018 pod sp. zn. , ktorý bol publikovaný v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 39/2018, v ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky uviedol “V prípade, že daňové orgány oprávnene a dôvodne spochybnia existenciu a pôvod tovaru, ktorý mal byť predmetom obchodovania, je dôvodne na mieste otázka, s akou odbornou starostlivosťou daňový subjekt pristupoval k realizácii zdaniteľného obchodu, keď obchodoval s niečím, čo existovalo. Obchod, o ktorom svedčí len existencia formálnych dokladov, nevystihuje reálnu podstatu a ekonomický účel podnikania, naopak, dá sa hovoriť o podieľaní sa na zneužití práva vyplývajúceho zo zásady neutrality z pridanej hodnoty všetkými zúčastnenými článkami v obchodnom reťazci. Správca dane je oprávnený v prípade spochybnenia reálneho obchodu v rámci obchodného reťazca žiadať od daňového subjektu, aby preukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia a starostlivosť vyplývajúcu z rizika podnikateľskej zodpovednosti za dosiahnutie účelu jeho hospodárskej činnosti. Správca dane má právo preveriť pôvod tovaru, ako aj doplnením dokazovaním odstrániť vzniknuté pochybnosti, ak vierohodnosť vo vzťahu k ich obsahu bola vyhodnotením výsledku dokazovania spochybnená, preukázať pravdivosť tvrdení daňového subjektu, že so sporným tovarom skutočne obchodoval. Dôkazné bremeno spočíva na daňovom subjekte, aby predložil dôkazy potvrdzujúce, že predmet obchodu skutočne existoval.“

66. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu uvádzané ním v daňovom priznaní. Je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a na jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícií. Ak správca dane pri preverovaní predložených písomných podkladov spochybní vierohodnosť, pravdivosť, alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, nespája sa to teda so vznikom jeho dôkaznej povinnosti. V takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či preloží alebo navrhne ďalšie dôkazy (rozsudok NS SR p. zn. ).

67. Z ustanovení § 24 ods. 1 a ods. 2 vyplýva, že dokazovanie v daňovom konaní nie je založené výlučne na uplatňovaní zásady vyhľadávacej, ale v závislosti od priebehu dokazovania i na jej vzájomnom prelínaní s uplatňovaním zásady prejednávacej, ktorá zdôrazňuje dôkaznú povinnosť daňového subjektu týkajúcu sa jeho tvrdení. V daňovom konaní ťažisko dôkazného bremena je na daňovom subjekte. Dôkazná povinnosť je spojením povinnosti tvrdenia a povinnosti doložiť svoje tvrdenia dôkazmi.

68. V zmysle nálezu Ústavného súdu SR č. -17 zo dňa 16.12.2009 daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Najčastejšie ide o účtovné doklady podľa o účtovníctve v znení neskorších predpisov. Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov, hoci aj v rámci daňovej kontroly, preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť ( Daňového poriadku), a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením, alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie už uvedenej kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednávacej.

69. Nedôvodná je námietka žalobcu, že nie je možné od neho spravodlivo žiadať, aby sledoval a kontroloval procesy u jeho priameho dodávateľa, resp. aby zisťoval dodávateľov jeho priameho dodávateľa pred dodaním tovaru. Správny súd považuje za potrebné v súvislosti s touto námietkou zdôrazniť, že nesplnenie hmotnoprávnych podmienok uvedených v ustanovení a a v nie je možné odpustiť ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani pri dobromyseľnosti platiteľa. Daňový subjekt koná vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. Ak má preukázať zodpovedný prístup, mal by sa snažiť vo vlastnom záujme, v reálnom čase, kedy sa uskutočňuje zdaniteľný obchod získavať dôkazy o tom, že bol uskutočnený a o jeho realizácii tak, aby v budúcnosti nemohli vzniknúť akékoľvek pochybnosti.

70. Správny súd sa nestotožňuje s námietkou žalobcu, že správca dane a žalovaný neprihliadali v napadnutom rozhodnutí na písomný dôkaz predložený žalobcom - čestné prehlásenie A. zo dňa 03.02.2017 a uvádza, že Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom svojej rozhodovacej činnosti už viackrát riešil otázku týkajúcu sa problematiky uplatňovania čestných prehlásení v daňovom konaní. Čestné vyhlásenia predložené daňovým subjektom nemožno považovať v daňovom konaní za dôkaz, a to napriek tomu, že Daňový zákon obsahuje len demonštratívny výpočet dôkazných prostriedkov. (viď. rozhodnutia Najvyššieho súdu SR napr. rozsudok č. k. z 18. apríla 2012, rozsudok č. k. z 3. februára 2016; rozsudok č. k. z 12. decembra 2017; rozsudok č. k. z 21. februára 2018 a pod.).

71. Čestné vyhlásenie nie je dôkazom v pravom zmysle, ale dôkaz iba nahrádza, pričom pripustenie čestného vyhlásenia ako dôkazu je vecou voľnej úvahy správneho orgánu. Čestné vyhlásenie predstavuje jednostranný úkon, ktorý nemôže nahrádzať dôkaz, pretože to v spojení s nedovoľuje. Čestné vyhlásenie môže nahradiť dôkaz len

za výnimočnej procesnej situácie a za splnenia striktných podmienok, ktoré sú upravené v Správnom poriadku (čestné vyhlásenie nemôže byť v rozpore so všeobecným záujmom, ani ním nemôže byť porušená rovnosť medzi účastníkmi konania), ktorý sa však na daňové konanie nevzťahuje, preto predloženie čestných vyhlásení je v daňovom konaní právne irelevantné. Na základe uvedeného správny súd sa stotožnil s postupom správcu dane a názorom žalovaného vyslovenom v napadnutom rozhodnutí, keď neprihliadol na čestné prehlásenie A. zo dňa 03.02.2017. Nie je preto možné súhlasiť s tvrdením žalobcu o porušení povinnosti správcu dane a žalovaného vykonať a vyhodnotiť dôkazy predložené v daňovom konaní, keďže bolo nesporne preukázané, že žalovaný a tiež správca dane sa otázkou posúdenia predloženého čestného prehlásenia v kontexte s ďalšími získanými dôkazmi riadne zaoberali a svoje stanovisko v svojom rozhodnutí premietli.

72. K namietanej zákonnosti a použiteľnosti výsluchu svedka A. S., ktorý bol získaný v trestnom konaní a následne použitý v daňovom konaní, správny súd sa stotožňuje s argumentáciou žalovaného, teda taktiež považuje tento dôkaz za prípustný v daňovom konaní. Správny súd sa nestotožnil s tvrdením v žalobe o nemožnosti použiť pre účely daňového konania svedecké výpovede získané orgánmi činnými v trestnom konaní.

73. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku možno ako dôkaz použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní, o ohliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. Zákon vymenúva dôkazy len demonštratívne. Použité svedecké výpovede získané od orgánov činných v trestnom konaní, uvedené v rozhodnutí, nemožno považovať za dôkaz použitý v rozpore s Daňovým poriadkom.

74. Zásadný právny názor v tejto otázke, a k výkladu korešpondujúceho ustanovenia českého daňového poriadku vyslovil Najvyšší správny súd Českej republiky najmä v rozsudku zo dňa 30.01.2008, číslo jednania -119 (EURO PRIM, spol. s r.o.), publikované pod č. 1570/2008 Zb. NSS. V tomto rozsudku Najvyšší správny súd Českej republiky uviedol: „Listiny, ktorými je poznateľný celý obsah výpovedí svedkov z iných konaní môžu byť za splnenia určitých podmienok podkladom pre rozhodnutie v daňovom konaní: V prvom rade musia byť vyhotovené nezávisle na príslušnom daňovom konaní (to znamená najmä nesmú byť v inom konaní vyhotovené účelovo preto, aby sa správca dane vyhol povinnosti umožniť žalobcovi byť prítomný výsluchu svedka a klásť mu otázky). Ďalej je potrebné, aby v inom ako daňovom konaní boli vyhotovené v súlade so zákonom (túto predbežnú otázku správca dane má vyriešiť v zmysle ustanovení daňového poriadku) a rovnako je potrebné, aby sa do sféry správcu dane dostali zákonným spôsobom. (Nie je teda možné ako dôkaz použiť napríklad listiny, ktoré boli súčasťou spisu, ku ktorého obsahu správca dane z tých či oných dôvodov nemal podľa zákona prístup). V konečnom dôsledku musia byť uvedené listiny žalobcovi sprístupnené, aby sa mohol zoznámiť s ich obsahom a prípadne navrhnúť ďalšie dôkazy, ktoré by zistenia vyplývajúce z dotyčných listín upresnili, korigoval či vyvrátili. V prípade, že výpovede svedkov zaznamenané v listinách sú v rozpore s tými dôkazmi prevedenými v daňovom konaní, je potrebné tieto rozpory odstrániť, pričom, ak je to možné, príslušného svedka je potrebné predvolať - najvhodnejšou cestou spravidla bude jeho výsluch, pri ktorom mu budú nejasnosti predostreté. Svedka je potrebné vypočuť vždy, pokiaľ to požaduje žalobca, ibaže ak by sa jednalo o požiadavku vedenú výlučne snahou mariť, či účelovo predlžovať daňové konanie, napríklad požiadavka na výsluch svedka, ktorý sa zdržuje v cudzine, zjavne sa nehodlá do Českej republiky k výsluchu dostaviť, takže jeho predvolané k výsluchu bude neúčelné a jeho výpoveď nie je možné zabezpečiť, ani iným spôsobom, najmä cestou medzinárodnej spolupráce v daňových)."

75. V tomto smere správny súd poukazuje na skutočnosť, že dôkazy použité z trestného konania v predmetnom daňovom konaní sú v súlade so závermi citovaného rozsudku, boli vyhotovené zákonným spôsobom v rámci trestného konania o daňovom trestnom čine, správca dane ich získal legálnym spôsobom, žalobca mal možnosť sa v rámci daňového konania k jednotlivým takto získaným listinným dôkazom vyjadriť, a to tak v rámci prejednania protokolu o daňovej kontrole, ako aj v rámci vyrubovacieho konania, čo vyplýva z obsahu administratívneho spisu žalovaného. A. S. bol v trestnom konaní vypočutý v postavení svedka, teda bol obdobne poučený o svojich právach a povinnostiach ako v daňovom konaní a taktiež bol poučený o trestnoprávnych následkoch podania krivej výpovede. Správny súd navyše

poukazuje aj na skutočnosť, že správca dane aj v daňovom konaní vykonal výsluch svedka A. S., ako bolo už vyššie uvedené.

76. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd zastáva názor, že ustanovenie § 24 ods. 4 Daňového poriadku nevylučuje, aby správca dane v rámci zisťovania skutkového stavu prihliadal okrem iných aj na dôkazy získané v trestnom konaní. Uvedený postup správcu dane je prejavom základnej zásady správy daní (§ 3 ods. 3 Daňového poriadku), v zmysle ktorej správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Je pravdou, že použiteľnosť dôkazov v konaní je podmienená ich zákonnosťou, avšak nemožno súhlasiť s argumentáciou žalobcu, ktorý nezákonnosť uvedených dôkazov vyvodzoval len z titulu ich získania v inom (trestnom) konaní. Na základe uvedeného správny súd má za to, že nebolo preukázané, že uvedená výpoveď bola získaná nezákonným spôsobom, a teda že ako dôkaz je nepoužiteľná v daňovom konaní.

77. Správny súd vo vzťahu k svedeckým výpovediam A. pred správcom dane ako aj pred orgánmi činnými v trestnom konaní uvádza, že nie je dôvodná námietka žalobcu, že žalovaný sa s rozpornosťou týchto výpovedí nezaoberal a tieto nevyhodnotil. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného nesporne vyplýva, že správca dane a žalovaný poukazovali na výsluch svedka A. S. pred Daňovým úradom Košice (miestne príslušným správcom dane) dňa 19.09.2016, kde síce A. S. potvrdil realizáciu zdaniteľného plnenia so žalobcom, avšak nevedel predložiť žiadne daňové, účtovné doklady, ktoré odovzdal orgánom činným v trestnom konaní, kde následne správca dane zistil, že medzi dokladmi, ktoré odovzdal orgánom činným v trestnom konaní, sa nenachádzajú doklady, ktoré by preukazovali zdaniteľné obchody so žalobcom, ani doklady, ktoré by preukazovali nákup komodít, ktoré predával za spoločnosť L. C. s.r.o. žalobcovi, pričom išlo o špeciálne tovary určené ku hre golfu nezameniteľné s iným tovarom. Teda dodávateľ nedisponoval tovarmi a službami fakturovanými pre odberateľa, teda žalobcu. A. S. síce vypovedal vo svedeckej výpovedi u správcu dane, že vystavil faktúry pre žalobcu, avšak nepredložil o tejto skutočnosti žiadne dôkazy a doklady. Správny súd je toho názoru, že tvrdenie konateľa spoločnosti L. C. s.r.o. A. S., že zrealizoval zdaniteľné plnenia žalobcu, a že s ním obchodoval, nemôžu byť dostatočným dôkazným prostriedkom na preukázanie nároku žalobcu na odpočet dane z pridanej hodnoty.

78. Pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty zo zdaniteľných plnení nie je podstatné len ich formálne preukázanie faktúrami, dodacími listami a pod., ale aj ich materiálne naplnenie, t. j. skutočnosť, že k uskutočneniu dodávky tovarov a služieb aj reálne došlo od dodávateľa, ktorý je uvedený na faktúre. Žalobca síce predložil faktúry a ďalšie doklady vyžadované zákonom, avšak reálne uskutočnenie zdaniteľných obchodov nepreukázal. Žalobca teda neuniesol svoju dôkaznú povinnosť a nepreukázal splnenie hmotnoprávnych podmienok pre právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty podľa a v spojení s .

79. Správny súd považuje za nedôvodnú aj námietku žalobcu, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné, pretože v administratívnom spise nie je kompletný vyšetrovací spis Ministerstva vnútra Slovenskej republiky NAKA Košice sp. zn. A XXX/D.-XXXX. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia správneho orgánu podľa môže vyplývať z jeho nezrozumiteľnosti alebo nedostatku dôvodov. Za nepreskúmateľné rozhodnutie pre nezrozumiteľnosť možno považovať napr. rozhodnutie, z ktorého výroku nie je možné zistiť ako správny orgán vo veci rozhodol, výrok rozhodnutia je rozporný, čo je výrok a odôvodnenie, kto je účastníkom konania, pre koho je rozhodnutie záväzné. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov je založená na nedostatku skutkových zistení, na ktorých správny orgán zakladá dôvody rozhodnutia, v odôvodnení rozhodnutia sú uvedené iné dôvody ako tie, v ktorých má mať rozhodnutie podľa zákona oporu, rozhodnutie neobsahuje žiadne hodnotenie dôkazov a pod.

80. Podľa § 63 ods. 2 Daňového poriadku rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

81. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,

vysporiadania sa s názormi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

82. Správca dane a žalovaný ako jeden z dôkazov použili pri posudzovaní práva žalobcu na odpočítanie dane z pridanej hodnoty aj informácie Národnej kriminálnej agentúry, expozitúry Východ Košice (NAKA) a to úradné záznamy, zápisnice o výsluchu svedka č. ČVS: A.-XXX/D.-XXXX. Tak ako to správny súd uviedol vyššie išlo o legálne nadobudnutý dôkaz v súlade s § 24 ods. 1 a 2 Daňového poriadku. Predmetné dôkazy tvoria aj obsah administratívneho spisu žalovaného. Trestné konanie a daňové konanie sú dvomi samostatnými inštitútmi, ktoré sledujú aj odlišný účel konania. V oblasti správy daní ide o postup súvisiaci so správnym zistením dane a zabezpečením úhrady dane a ďalšie činnosti podľa Daňového poriadku a osobitných predpisov (nap. ). Daňovou kontrolou správca dane zisťuje a preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu ( Daňového poriadku). Zo strany správcu dane a žalovaného preto nebolo nevyhnutné pre posúdenie veci pripojiť vyšetrovací spis a zisťovať priebeh a výsledok trestného konania, ktoré nemá vplyv na zistenie správcu dane počas výkonu daňovej kontroly a na konečné rozhodnutie vo veci.

83. Podľa § 47 Daňového poriadku protokol musí obsahovať a) názov a sídlo správcu dane, b) číslo konania, c) meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu kontrolovaného daňového subjektu alebo obchodné meno a sídlo kontrolovaného daňového subjektu, identifikačné číslo organizácie a identifikačné číslo kontrolovaného daňového subjektu pridelené pri registrácii, alebo rodné číslo, ak fyzická osoba nemá povinnosť registrácie podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu alebo nemá povinnosť evidencie podľa osobitného predpisu, d) predmet daňovej kontroly a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo kontrolované účtovné obdobie, e) meno a priezvisko zamestnanca správcu dane, ktorý vykonával daňovú kontrolu, f) miesto vykonania daňovej kontroly a dátum začatia daňovej kontroly, g) súpis kontrolovaných dokladov, h) preukázané kontrolné zistenia a vyhodnotenie dôkazov, i) vyjadrenia kontrolovaného daňového subjektu podľa § 45 ods. 1 písm. f), j) dátum vypracovania protokolu, k) vlastnoručný podpis alebo kvalifikovaný elektronický podpis zamestnanca správcu dane, ktorý vyhotovil protokol.

84. Správny súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že správca dane o výsledku daňovej kontroly u žalobcu vyhotovil Protokol č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 11.04.2017, ktorý spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole doručil žalobcovi dňa 20.04.2017. Protokol vyhotovený správcom dane obsahuje všetky predpísané náležitosti uvedené v § 47 Daňového poriadku vrátane preukázaných kontrolných zistení a vyhodnotenie dôkazov (§ 47 písm. h) Daňového poriadku). Námietka žalobcu, že protokol túto podstatnú zákonnú náležitosť neobsahuje správny súd považuje za nedôvodnú a účelovú smerujúcu k aplikácii nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 29.06.2010. Uvedený nález ústavného súdu však vychádzal pri vyslovení záveru o nezákonnosti protokolu zo situácie prekročenia zákonom stanovenej dĺžky daňovej kontroly, teda za iných skutkových a právnych okolností.

85. Na základe uvedených skutočností správny súd považuje postup správcu dane, ako aj žalovaného za zákonný. Napadnuté rozhodnutie žalovaného aj jeho odôvodnenie je jasné, zrozumiteľné, vydané v medziach logickej správnej úvahy, pričom žalovaný sa v dostatočnej miere vysporiadal s námietkami žalobcu.

86. Na základe vyššie uvedených skutočnosti súd žalobu podľa ako nedôvodnú zamietol.

87. O trovách konania súd rozhodol s prihliadnutím na ust. a nasl. tak, že žalobcovi, ktorý nemal úspech v konaní, nepriznal ich náhradu. Žalovaný na náhradu trov konania zo zákona nemá nárok, keďže v danom prípade neboli splnené podmienky podľa a .

88. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Prešove prijal pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podanie sťažovateľa musia byť spísané advokátom.