Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_28Sa-19-2019.pdf
PDF · 130.77 KB
Case nature
Area
Subarea
28Sa/19/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne, sudcom JUDr. Rastislavom Dlugošom, PhD., v právnej veci žalobcu: Y. X., bytom C. č. XXXX/XX, XXX XX V., proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, generálny riaditeľ, ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 15.03.2019, takto
rozhodol:
Zrušuje sa rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 15.03.2019 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 17.12.2018 a vec sa vracia na ďalšie konanie.
Žalobcovi sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Trenčíne (ďalej aj „správny súd“) dňa 15.05.2019 domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 15.03.2019 (ďalej aj napadnuté rozhodnutie“), zamietajúceho odvolanie žalobcu a potvrdzujúceho rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 17.12.2018 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým bola zamietnutá žiadosť žalobcu o priznanie starobného dôchodku.
2. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobca pracoval v V. od 06.04.1982 do 07.04.1983 a od 01.01.1985 do 31.12.1985. Následne pracoval ako razič - hlbič v riziku ionizujúceho žiarenia v X. stavbách L., ktoré sú postavené na úroveň uránových baní, a to v období od 01.01.1986 do 15.09.1991. V zamestnaní spoločnosti V., spol. s r.o. X. P., ktoré je postavené na úroveň uránových baní, pracoval žalobca od 02.10.1991 do 11.05.1993 vo funkcii baník - razič. V V. baniach V. žalobca pracoval od 02.06.1993, pričom dňa 25.11.1994 utrpel v podzemí bane V. pracovný úraz pri povoľovaní reťazového zdviháka.
3. Podľa opraveného evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia potvrdeného zamestnávateľom V. bane, baňa V., odštepný závod, zo dňa 23.05.1996, zamestnanie žalobcu vo zvýhodnenej I. AA pracovnej kategórii trvalo do 26.11.1995.
4. Podľa evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia potvrdeného zamestnávateľom V. bane, baňa V., odštepný závod, zo dňa 23.05.1996, bolo zamestnanie žalobcu od 27.11.1995 do 31.12.1995 zaradené do II. pracovnej kategórie a od 01.01.1996 do 10.04.1996 bolo zaradené do III. pracovnej kategórie.
5. Z potvrdení Zdravotného strediska pri V. baniach, a.s., vydaných praktickým lekárom pre dospelých dňa 21.08.1996, vyplýva, že žalobca bol v dobe od 28.11.1994 do 11.11.1995 a v dobe od 11.12.1995 do 11.04.1996 práceneschopný v dôsledku pracovného úrazu, ktorý utrpel dňa 25.11.1994.
6. Z lekárskeho posudku vypracovaného lekárom Sociálnej poisťovne, pobočka L., zo dňa 09.11.1995 vyplýva, že pre žalobcu pracujúceho ako razič, bolo odporučené preradenie na inú prácu, resp. na iné pracovisko, prípadne do iného miesta bez zdvíhania bremien a zaťažovania chrbtice, pretože nie je vhodné, aby ďalej vykonával doterajšiu prácu na pracovisku. Posudkom vypracovaným lekárom Sociálnej poisťovne, pobočka L., dňa 09.11.1995 bolo žalobcovi oznámené, že je neschopný na výkon doterajšej práce v podzemí, z doterajšej práce je vyradený pre následky pracovného úrazu a bude preradený na inú vhodnú prácu na povrchu bane V..
7. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 16.05.1997 bol žalobcovi podľa § 29 ods. 1 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 100/1988 Zb.“) priznaný invalidný dôchodok od 11.04.1996 s odôvodnením, že žalobca sa stal invalidným podľa § 29 ods. 2 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. následkom pracovného úrazu.
8. Žalobca si žiadosťou zo dňa 06.11.2017 uplatnil u Sociálnej poisťovne nárok na starobný dôchodok od 05.08.2017 z titulu dovŕšenia veku 56 rokov. Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 04.01.2018 žiadosť žalobcu zamietla podľa § 65 a § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) a § 21 a § 174 zákona č. 100/1988 Zb. Proti rozhodnutiu zo dňa 04.01.2018 podal žalobca odvolanie, ktoré generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 22.03.2018 zamietol a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 04.01.2018 potvrdil z dôvodu nedovŕšenia dôchodkového veku, nakoľko žalobca v I. AA pracovnej kategórii získal 4 311 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo je 11 rokov a 296 dní a zamestnanie vo zvýhodnenej kategórii netrvalo k 31.12.1999.
9. Na podklade správnej žaloby podanej žalobcom Krajský súd v Trenčíne rozsudkom č.k. 28Sa/9/2018-39 zo dňa 10.07.2018 zrušil rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 22.03.2018 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 04.01.2018 a vec vrátil správnym orgánom na ďalšie konanie, vysloviac v bodoch 30. až 33. citovaného rozsudku nasledovné: „Doba poberania invalidného dôchodku je podľa § 9 ods. 1 písm. h) zákona č. 100/1988 Zb. náhradnou dobou, s čím sa stotožnil aj žalovaný. Nemožno sa však stotožniť s názorom žalovaného, že dobu poberania invalidného dôchodku od 11.04.1996 do 31.12.1999 nebolo možné v danom prípade hodnotiť v I. pracovnej kategórii, ale v III. pracovnej kategórii, keďže pred priznaním invalidného - úrazového dôchodku žalobca pracoval v II., resp. III. pracovnej kategórii. Práca, na ktorú bol žalobca preradený a ktorú vykonával pred priznaním invalidného dôchodku, bola síce zaradená do II., resp. III. pracovnej kategórie, avšak s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti sa podľa § 5 ods. 1 písm. d) a v § 6 ods. 1 nariadenia č. 117/1988 Zb. uvedená doba považuje za zamestnanie I. pracovnej kategórie. Následnú dobu poberania invalidného - úrazového dôchodku od 11.04.1996 do 31.12.1999, ktorý bol priznaný pre pracovný úraz žalobcu, ktorý utrpel v čase jeho zamestnania v I. AA pracovnej kategórii, je preto potrené hodnotiť v I. pracovnej kategórii a započítať do doby trvania zamestnania žalobcu v I. pracovnej kategórii podľa § 174 veta druhá zákona č. 100/1988 Zb. Správny orgán I. stupňa a ani žalovaný sa na účely posúdenia nároku žalobcu na skorší starobný dôchodok žiadnym spôsobom nezaoberali otázkou možného započítania náhradných dôb (§ 9 ods. 1 písm. h/ zákona č. 100/1988 Zb.), resp. dôb uvedených v § 5 ods. 1 a v § 6 ods. 1 nariadenia č. 117/1988 Zb. do zamestnania I. pracovnej kategórie ku dňu 31.12.1999. Správne orgány žiadosť žalobcu zamietli bez aplikácie predmetných ustanovení, keď vychádzali iba z údajov predložených zamestnávateľom. Táto skutočnosť však má nepochybne vplyv pre posúdenie dĺžky trvania zamestnania I. pracovnej kategórie podľa § 174 ods. 1 písm. a), resp. § 21 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb., ako aj pre splnenie podmienky trvania tohto zamestnania ku dňu 31.12.1999 podľa § 174 ods. 2 cit. zákona. V prípade, ak by správne orgány aplikovali na prejednávaný prípad ustanovenia o príslušných náhradných dobách, resp. dobách uvedených v § 5 ods. 1 a v § 6 ods. 1 nariadenia č. 117/1988 Zb., žalobca by nepochybne splnil podmienku skoršieho nároku na vznik starobného dôchodku vo veku 56 rokov v zmysle jeho žiadosti o starobný dôchodok. Krajský súd záverom uvádza, že napadnuté rozhodnutia sú zároveň nedostatočne odôvodnené. Napriek skutočnosti, že rozhodnutím Sociálnej poisťovne ústredie zo dňa 16.05.1997 bol žalobcovi od 11.04.1996 priznaný invalidný - úrazový dôchodok pre úraz žalobcu vo zvýhodnenej I.
kategórii, správne orgány sa nedostatočným spôsobom vysporiadali s otázkou, z akého dôvodu tento nebol do zamestnania žalobcu v I. pracovnej kategórii zarátaný.“
10. Po vrátení veci Sociálna poisťovňa, ústredie opätovne posúdila nárok žalobcu na starobný dôchodok v zmysle jeho žiadosti, pričom rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 17.12.2018 zamietla žiadosť žalobcu o priznanie starobného dôchodku zo dňa 06.11.2017 zamietla s odôvodnením, že žalobca v I. AA pracovnej kategórii získal iba 11 rokov a 296 dní obdobia dôchodkového poistenia a nie minimálne 15 rokov, nárok na zníženie dôchodkového veku podľa § 21 ods. 1 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. mu nevznikol. Nárok na zníženie dôchodkového veku žalobcovi nevznikol ani podľa § 174 ods. 1 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. z dôvodu, že zamestnanie v I. AA pracovnej kategórii netrvalo k 31.12.1999.
11. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca včas odvolanie. Namietal, že Sociálna poisťovňa, ktorá mala realizovať rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č.k. 25Sa/9/2018-39 zo dňa 10.07.2018, nerešpektovala právny názor súdu vyjadrený najmä v bodoch 26 až 32 predmetného rozsudku a neuznala splnenie podmienok nároku účastníka konania na starobný dôchodok dovŕšením veku 55 rokov, hoci ich podľa jeho názoru súd považoval za splnené. Žiadal, aby sa Sociálna poisťovňa v súvislosti so splnením podmienok nároku na starobný dôchodok zaoberala s podstatnou skutočnosťou, akou bol jeho pracovný úraz a priznala mu starobný dôchodok k 05.08.2016.
12. Napadnutým rozhodnutím žalovaný odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil, pričom v odôvodnení okrem iného uviedol nasledovné: „Zamestnanie vo zvýhodnenej I. AA pracovnej kategórii účastníkovi konania trvalo do 26. novembra 1995, od 27. novembra 1995 bol pre pracovný úraz preradený do zamestnania zaradeného do II. pracovnej kategórie a od 1. januára 1996 do 10. apríla 1996 do zamestnania zaradeného do III. pracovnej kategórie. V I. AA pracovnej kategórii účastník konania získal celkovo 4 311 dní obdobia dôchodkového poistenia, t. j. 11 rokov a 296 dní. Z celkového počtu 4 311 dní v I. AA pracovnej kategórii získal 2 672 dní obdobia dôchodkového poistenia, t. j. 7 rokov a 117 dní obdobia dôchodkového poistenia, v dobe od 1. januára 1986 do 15. septembra 1991, v zamestnaní zaradený ako baník v X. L., ktoré sú postavené na úroveň uránových bani a v dobe od 2. októbra 1991 do 11. mája 1993 u zamestnávateľa spoločnosti V., spol. s r.o. X. P., ktoré je tiež postavené na úroveň uránových baní. V zamestnaní postavenom na úroveň uránových baniach, uvedenom v § 21 ods. 1 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov teda účastník konania nezískal aspoň 10 rokov, získal 7 rokov a 117 dní obdobia dôchodkového poistenia. V zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. (v I. AA pracovnej kategórii) tiež účastník konania nezískal aspoň 15 rokov, získal 4 311 dní, t. j. 11 rokov a 296 dní obdobia dôchodkového poistenia. Vzhľadom na to, že v I. AA pracovnej kategórii účastník konania získal iba 11 rokov a 296 dní obdobia dôchodkového poistenia, a nie aspoň 15 rokov, nárok na zníženie dôchodkového veku podľa § 21 ods. 1 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov účastníkovi konania nevznikol. Nárok na starobný dôchodok k 5. augustu 2017 podľa § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov účastníkovi konania nevznikol aj napriek tomu, že doba poberania invalidného dôchodku od 11. apríla 1996 do 31. decembra 1999 sa považuje za náhradnú dobu, ktorú je potrebné, v súlade s právnym názorom Krajského súdu v Trenčíne a podľa § 5 ods. 1 písm. d) a § 6 ods. 1 nariadenia vlády č. 117/1988 Zb. zhodnotiť v I. pracovnej kategórii. Doba pred 11. aprílom 1996 pred priznaním invalidného dôchodku, od 27. novembra 1995 do 31. decembra 1995 bola zaradená do II. pracovnej kategórie a doba do 1. januára 1996 do 10. apríla 1996 bola zaradená do II. pracovnej kategórie a obdobie poberania invalidného dôchodku od 11. apríla 1996 do 31. decembra 1999 bolo účastníkovi konania zhodnotené v I. pracovnej kategórii. Námietka účastníka konania, vznesená v odvolaní, týkajúca sa nerešpektovania právneho názoru krajského súdu, nie je dôvodná, nakoľko doba poberania invalidného dôchodku, kedy bol účastník konania v dôsledku pracovného úrazu v zamestnaní preradený na prácu v II. pracovnej kategórii, je v napadnutom rozhodnutí zhodnotená v I. pracovnej kategórii v súlade s § 5 ods. 1 písm. d) a § 6 ods. 1 nariadenia vlády č. 117/1988 Zb., tak ako to vyjadril aj Krajský súd v Trenčíne v bode č. 31 rozsudku č. 25Sa/9/2018 - 39 z 10. júla 2018. Nakoľko v zamestnaní zaradenom do I. AA pracovnej kategórii účastník konania získal len 4 311 dní obdobia dôchodkového poistenia, t. j. 11 rokov, a 296 dní a obdobím poberania invalidného (úrazového) dôchodku od 11. apríla 1996 do 31. decembra 1999 získal obdobie dôchodkového poistenia v I. pracovnej kategórii, t j. 1 360 dní (3 roky a 265 dní), nesplnil účastník konania podmienku vzniku nároku na starobný dôchodok podľa ustanovenia § 21 ods. 1 písm. a) a § 174 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov, z toho dôvodu bola jeho žiadosť o priznanie starobného dôchodku opätovne zamietnutá správne.“
13. Žalobca v správnej žalobe namietal, že ani po tom, ako boli predchádzajúce rozhodnutia správnych orgánov zrušené rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 25S/9/2018 zo dňa 10.07.2018, sa žalovaný opakovane nevysporiadal so skutočnosťami tvrdenými žalobcom, najmä s dôvodmi uvádzanými v citovanom rozsudku. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je podľa žalobcu nepresvedčivé, nedostatočne odôvodnené a nezrozumiteľné, pretože žalovaný síce uvádza, že právny názor správneho súdu vzal do úvahy a zohľadnil aj obdobie, kedy bol žalobcovi priznaný invalidný dôchodok, napriek tomu vznik nároku na poberanie starobného dôchodku vo veku 55 rokov popiera, keď podľa žalovaného žalobca nespĺňa podmienku odpracovania 15 rokov v zamestnaní zaradenom do I. AA kategórie. S uvedeným záverom žalovaného žalobca nesúhlasí.
14. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného podľa žalobcu vyplýva, že v I. AA kategórii získal 4 311 dní obdobia dôchodkového poistenia, t.j. 11 rokov a 296 dní a v období poberania invalidného dôchodku od 11.04.1996 do 31.12.1999 získal obdobie dôchodkového poistenia v I. pracovnej kategórii 1 360 dní, t.j. 3 roky a 265 dní, čo spolu činí 5 671 dní. V zmysle § 9 ods. 1 písm. h) zákona č. 100/1988 Zb. sa aj náhradné doby a doby uvedené v § 5 ods. 1 a v § 6 ods. 1 nariadenia vlády č. 117/1988 Zb. považujú za zamestnania I. pracovnej kategórie. Takýto názor bol podľa žalobcu vyslovený aj v odôvodnení rozsudku Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 25Sa/9/2018 s tým, že správny súd poukázal aj na znenie § 7 citovaného nariadenia, podľa ktorého sa nevyžaduje návrat do zamestnania I. pracovnej kategórie po skončení tejto doby, ak zamestnancovi za trvania tejto doby vznikol nárok na invalidný dôchodok. S poukazom na bod 31. odôvodnenia citovaného rozsudku sa podľa žalobcu aj doba, kedy bol zaradený na práce v II., resp. III. pracovnej kategórii, považuje za zamestnanie v I. pracovnej kategórii. Napriek tomu podľa žalovaného nesplnil podmienky vzniku nároku na starobný dôchodok pri dôchodkovom veku 55 rokov, nie súc dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov (5 475 dní) v I. AA kategórii.
15. Žalobca pripomenul, že aj v konaní vedenom na Krajskom súde v Trenčíne pod sp. zn. 18Sa/4/2017 bol vyslovený názor, že v čase súdneho konania žalobca už spĺňal podmienku na priznanie dôchodku vo veku 56 rokov, z toho dôvodu mu bolo odporučené dať si novú žiadosť a preto v konaní vedenom pod sp. zn. 18Sa/4/2017 vzal žalobu späť. Žalovaný sa nezaoberal ani touto alternatívou, keď opakovanú žiadosť žalobcu o priznanie starobného dôchodku znovu zamietol.
16. Postup žalovaného v jeho veci považuje žalobca sa rozporný s vyššie citovanými ustanoveniami právnych predpisov, v rozpore s názorom Krajského súdu v Trenčíne vyslovenom v rozsudku sp. zn. 25Sa/9/2018 zo dňa 10.07.2018 a za šikanózny, keďže sú ním porušované práva žalobcu. Preto petitom správnej žaloby požadoval zrušenie napadnutého rozhodnutia ako aj prvostupňového rozhodnutia a vrátenie veci správnym orgánom na ďalšie konanie. 17. K správnej žalobe sa na výzvu správneho súdu písomne vyjadril žalovaný. Žalobu ako nedôvodnú navrhol zamietnuť, nariadenie pojednávania nežiadal. Zotrval na svojej argumentácii prezentovanej v napadnutom rozhodnutí. Nakoľko žalobca nezískal najmenej 15 rokov doby zamestnania uvedenej v § 14 ods. 2 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb., ale len 11 rokov a 296 dní, ani 10 rokov v zamestnaní v uránových baniach, resp. im na roveň postavených baniach, ale len 7 rokov a 117 dní, nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok podľa § 1 ods. 1 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. Zamestnanie žalobcu vo zvýhodnenej I. AA pracovnej kategórii trvalo do 26.11.1995, od 27.11.1995 bol pre pracovný úraz preradený do zamestnania zaradeného do II. pracovnej kategórie a od 01.01.1996 do 10.04.1996 do zamestnania zaradeného do II. pracovnej kategórie. Podľa § 5 ods. 1 písm. d) a § 6 ods. 1 nariadenia vlády č. 117/1988 Zb. ako doba zamestnania I. alebo II. pracovnej kategórie sa započítava, ak je obklopená touto dobou, tiež doba prevedenia pracovníka na inú prácu, na ktoré je organizácia oprávnená aj bez jeho súhlasu. V baníctve so stálym pracoviskom pod zemou v hlbinných baniach sa doby uvedené v § 5 ods. 1 nariadenia č. 117/1988 Zb. započítavajú ako náhradné doby do I. pracovnej kategórie. Nárok na starobný dôchodok k 05.08.2017 podľa § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. žalobcovi nevznikol aj napriek tomu, že doba poberania invalidného dôchodku od 11.04.1996 do 31.12.1999 sa považuje za náhradnú dobu, ktorú je potrebné v súlade správnym názorom Krajského súdu v Trenčíne a podľa § 5 ods. 1 písm. d) a § 5 ods. 1 nariadenia vlády č. 117/1988 Zb. zhodnotiť v I. pracovnej kategórii. Námietka žalobcu týkajúca sa nerešpektovania právneho názoru Krajského súdu v Trenčíne vysloveného v rozsudku sp. zn. 25Sa/9/2018 zo dňa 10.07.2018 nie je podľa žalovaného dôvodná, nakoľko doba poberania invalidného dôchodku, kedy bol žalobca v dôsledku pracovného úrazu v zamestnaní preradený na prácu v II. pracovnej kategórii, je zhodnotená v I. pracovnej kategórii v súlade s § 5 ods. 1 písm. d) a § 6 ods. 1 nariadenia vlády č. 117/1988 Zb. tak, ako to podľa žalovaného vyjadril Krajský súd v Trenčíne v bode 31 citovaného rozsudku.
18. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 161/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy, alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
19. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
20. Podľa § 191 ods. 1 SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. 21. Krajský súd v Trenčíne ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, vychádzajúc zo skutkového stavu v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia. Po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou, v zákonnej lehote a proti rozhodnutiu, ktoré je priamo zo zákona spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva, nariadil na prejednanie veci pojednávanie.
22. Podľa § 65 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.
23. Podľa § 65 ods. 2 zákona o sociálnom poistení dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon v odsekoch 4 až 8, § 65a a 274 neustanovuje inak.
24. Podľa § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú.
25. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň a) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) alebo najmenej 10 rokov v takom zamestnaní v uránových baniach, b) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b), ak bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d) a e), c) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h), d) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. i) až l), alebo e) 60 rokov.
26. Podľa § 14 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. zamestnania sú na účely dôchodkového zabezpečenia zaradené do 31. decembra 1999 podľa druhu vykonávaných prác do troch pracovných kategórií. Zamestnania I. a II. pracovnej kategórie sú uvedené v rezortných zoznamoch zamestnaní zaradených do I. a II. pracovnej kategórie vydaných pred 1. júnom 1992; do III. pracovnej kategórie patria zamestnania, ktoré nie sú zaradené do I. alebo II. pracovnej kategórie.
27. Podľa § 14 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. do I. pracovnej kategórie sú zaradené zamestnania, v ktorých sa vykonávajú sústavne a v priebehu kalendárneho mesiaca prevažne rizikové práce, pri ktorých dochádza k častým a trvalým poruchám zdravia pracujúcich pôsobením škodlivých fyzikálnych a chemických vplyvov, a to
a) zamestnania v baníctve so stálym pracoviskom pod zemou v hlbinných baniach, b) ostatné zamestnania v baníctve vykonávané pod zemou v hlbinných baniach, c) zamestnania pod zemou pri uskutočňovaní podzemných stavieb baníckym spôsobom, d) zamestnania členov leteckých posádok a pracovníkov sústavne činných v lietadle za letu, e) zamestnania členov posádok námorných lodí, f) zamestnania, v ktorých sa vykonávajú zvlášť ťažké a zdraviu škodlivé práce v hutách alebo v ťažkých chemických prevádzkach, g) zamestnania kesonárov a potápačov, h) zamestnania vykonávané v prostredí ohrozenom vo významnej miere ionizujúcim žiarením pri úprave a konečnom spracovaní rádioaktívnych surovín, v jadrových elektrárňach a pri obsluhe cyklotrónu a výskumného reaktoru, i) zamestnanie vykonávané s dokázanými chemickými karcinogénmi a pri pracovných procesoch s rizikom chemickej karcinogenity, j) zamestnanie v baníctve vykonávané pod spodnou úrovňou nadložia a na skrývke v povrchových baniach (lomoch) na uhlie, na rádioaktívne nerasty a na nerasty, z ktorých možno priemyselne vyrábať kovy, na magnezit, azbest, tuhu, kaolín, žiaruvzdorné íly, keramické lupky, sadrovec, živec a na kremeň a kremenec na chemickotechnologické spracovanie alebo na spracovanie tavením, k) zamestnania v ťažbe a pri opracovaní kameňa, pri mletí a drvení kremeňa, kremenca a živca, pri formovaní žiaruvzdorných výrobkov a pri úprave keramických surovín vykonávané v prostredí vysokej koncentrácie agresívneho fibroplastického prachu, pokiaľ sú pracujúci pri výkone týchto zamestnaní nadmerne ohrození silikózou, a zamestnania sklárov dutého skla, l) zamestnania v stokovej sieti v podzemných priestoroch.
28. Podľa § 14 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb. ako zamestnanie zaradené do I. (II.) pracovnej kategórie sa za dobu pred 1. januárom 2000 hodnotí služba vojakov z povolania (§ 129) zaradená do I. (II.) kategórie funkcií, ak nevznikol nárok na dôchodok podľa piatej časti tohto zákona. Služba zaradená do I. kategórie funkcií sa v týchto prípadoch hodnotí ako zamestnanie I. pracovnej kategórie uvedené v § 14 ods. 2 písm. b) až h).
29. Podľa § 14 ods. 5 zákona č. 100/1988 Zb. ako doba zamestnania I. (II.) pracovnej kategórie sa za dobu pred 1. januárom 2000 započítava doba výkonu práce podľa opisu pracovnej činnosti uvedeného v príslušnom rezortnom zozname a ďalšie doby za podmienok a v rozsahu ustanovených v predpisoch platných pred 1. júnom 1992; organizácie na tieto účely vedú príslušnú evidenciu. Pre zápočet náhradných dôb a dôb uvedených v § 5 ods. 1 a § 6 ods. 1 nariadenia vlády Československej socialistickej republiky č. 117/1988 Zb. o zaraďovaní zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie na účely dôchodkového zabezpečenia ako dôb zamestnania I. alebo II. pracovnej kategórie do 31. decembra 1999 sa nevyžaduje návrat do zamestnania I. a II. pracovnej kategórie, pokiaľ tieto doby k 31. decembru 1999 trvajú.
30. Podľa § 174 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. občan, ktorý vykonával pred 1. januárom 2000 zamestnanie I. pracovnej kategórie, prípadne službu I. alebo II. kategórie funkcií, má po 31. decembri 1999 nárok na starobný dôchodok tiež, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň a) 56 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 14 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a), prípadne 9,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 19 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 19 rokov v službe I. kategórie funkcií, b) 57 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 13 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a), prípadne 9 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 18 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 18 rokov v službe I. kategórie funkcií, c) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 12 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) prípadne 8 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 16 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 16 rokov v službe I. kategórie funkcií alebo 17,5 roka v službe II. kategórie funkcií, alebo d) 59 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 11 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a), prípadne 7,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až l) alebo 15 rokov v službe I. alebo II. kategórie funkcií.
31. Podľa § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok podľa odseku 1 je, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31.
decembru 1999; za zamestnanie sa na tieto účely považujú i náhradné doby a doby uvedené v § 5 ods. 1 a v § 6 ods. 1 nariadenia vlády Československej socialistickej republiky č. 117/1988 Zb.
32. Podľa § 9 ods. 1 písm. h) zákona č. 100/1988 Zb. ak zamestnanie trvalo aspoň rok započítavajú sa doňho tieto náhradné doby: doba poberania invalidného dôchodku alebo dávky, ktorá sa od 1. januára 1957 považuje za invalidný dôchodok.
33. Podľa § 5 ods. 1 nariadenia vlády Československej socialistickej republiky č. 117/1988 Zb. o zaraďovaní zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie na účely dôchodkového zabezpečenia (ďalej len „nariadenie vlády č. 117/1988 Zb.“) ako doba zamestnania I. (II.) pracovnej kategórie sa započítavajú, ak sú obklopené touto dobou, tiež a) dni pracovného pokoja, b) doba dovolenky na zotavenie, dodatkovej dovolenky, osobitnej dodatkovej dovolenky a ďalšej dovolenky, c) doba náhradného voľna za prácu nadčas a v dňoch pracovného pokoja, d) doba prevedenia pracovníka na inú prácu, na ktoré je organizácia oprávnená aj bez jeho súhlasu, e) doba, po ktorú pracovník nemohol vykonávať prácu pre prekážky v práci na strane organizácie, včítane prerušenia práce spôsobeného nepriaznivými poveternostnými vplyvmi, f) doba, po ktorú pracovník nemohol vykonávať prácu pre dôležitú osobnú prekážku v práci v rozsahu ustanovenom pracovnoprávnymi predpismi, pokiaľ pracovníkovi patrí náhrada mzdy, g) doba, po ktorú pracovník nemohol vykonávať prácu pre prekážku v práci z dôvodu všeobecného záujmu, ak nejde o dobu zamestnania, h) doba prevedenia pracovníka na inú prácu v záujme ochrany zdravia iných osôb pred prenosnými chorobami alebo prevedenie na inú prácu tehotnej ženy alebo matky dieťaťa mladšieho ako deväť mesiacov pre výkon práce, ktorou sa nesmú tieto ženy zamestnávať.
34. Podľa § 6 ods. 1 nariadenia vlády č. 117/1988 Zb. ako doba zamestnania I. pracovnej kategórie v baníctve so stálym pracoviskom pod zemou v hlbinných baniach sa započítavajú, ak sú obklopené touto dobou, doby uvedené v § 5 ods. 1 písm. a) až f) a doby týchto prekážok v práci na strane pracovníka z dôvodu všeobecného záujmu: a) výkonu funkcie neuvoľneného poslanca Federálneho zhromaždenia, Českej národnej rady, Slovenskej národnej rady a národného výboru, b) výkonu funkcie sudcu z ľudu a člena výboru ľudovej kontroly, c) výkonu funkcie neuvoľneného člena orgánu Komunistickej strany Československa, Revolučného odborového hnutia a Socialistického zväzu mládeže, d) výkonu služby v Ľudových milíciách, e) výkonu volebného práva, f) výkonu občianskych povinností svedka, znalca, tlmočníka a iných osôb predvolaných na pojednávanie na národnom výbore alebo jeho zariadení, súde alebo na inom štátnom orgáne, g) účasti na všetkých úkonoch potrebných na splnenie úloh organizovaného darcovstva krvi, h) poskytnutia prvej pomoci, povinnej lekárskej prehliadky, opatrení proti prenosným chorobám, iných naliehavých opatrení liečebno-preventívnej starostlivosti a i) poskytnutia osobnej pomoci pri požiarnej ochrane, živelných udalostiach alebo v iných obdobných mimoriadnych prípadoch.
35. Podľa § 7 nariadenia vlády č. 117/1988 Zb. návrat do zamestnania I. (II.) pracovnej kategórie po skončení náhradnej doby alebo doby uvedenej v § 5 ods. 1 alebo v § 6 ods. 1 sa pre započítanie týchto dôb ako dôb zamestnania I. (II.) pracovnej kategórie nevyžaduje, ak pracujúcemu za trvania uvedených dôb vznikol nárok na starobný, invalidný alebo čiastočný invalidný dôchodok.
36. Spornou otázkou, tak ako tomu bolo už v konaní vedenom pod sp. zn. 25Sa/9/2018, je naďalej posúdenie právnej povahy
- obdobia preradenia žalobcu na inú prácu z dôvodu utrpenia pracovného úrazu po konštatácii posudkového lekára, že žalobca je neschopný ďalej vykonávať dovtedajšiu prácu baníka v podzemí,
- obdobia poberania invalidného dôchodku priznaného od 11.04.1996, ktorý žalobca poberal aj ku dňu 31.12.1999. K právnej povahe týchto období zaujal žalovaný nasledovný názor vyjadrený v odôvodnení na str. 4 odsek 7 napadnutého rozhodnutia: „Doba pred 11. aprílom 1996 pred priznaním invalidného dôchodku,
od 27. novembra 1995 do 31. decembra 1995 bola zaradená do II. pracovnej kategórie a doba od 1. januára 1996 do 10. apríla 1996 bola zaradená do II. pracovnej kategórie a obdobie poberania invalidného dôchodku od 11. apríla 1996 do 31. decembra 1999 bolo účastníkovi konania zhodnotené v I. pracovnej kategórii.“ S uvedenou konštatáciou sa správny súd nemôže stotožniť a je potrebné ju vnímať ako nedôsledné rešpektovanie právneho názoru Krajského súdu v Trenčíne vyjadreného v rozsudku č.k. 28Sa/9/2018-39 zo dňa 10.07.2018.
37. V súvislosti so spornou otázkou správny súd z obsahu spisu rekapituluje a pripomína nasledovné skutočnosti:
- žalobca dňa 25.11.1994 utrpel pracovný úraz pri práci v zamestnaní zaradenom do zvýhodnenej I. AA pracovnej kategórie;
- zamestnanie žalobcu vo zvýhodnenej I. AA pracovnej kategórii trvalo do 26.11.1995;
- žalobca bol pre následky pracovného úrazu zo dňa 25.11.1994, pre ktorý nebol viac spôsobilý na výkon dovtedajšej práce v podzemí, vyradený z pozície razič a v období od 27.11.1995 do 31.12.1995 vykonával prácu kvalifikovanú ako zamestnanie II. pracovnej kategórie a v období od 01.01.1996 do 10.04.1996 ako zamestnanie III. pracovnej kategórie;
- žalobca bol v období od 28.11.1994 do 11.11.1995 a od 11.12.1995 do 10.04.1996 práceneschopný z titulu pracovného úrazu, ktorý utrpel dňa 25.11.1994;
- rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa 16.05.1997 bol žalobcovi spätne od 11.04.1996 priznaný invalidný dôchodok podľa § 29 ods. 1 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. s odôvodnením, že žalobca sa stal invalidným následkom pracovného úrazu podľa § 29 ods. 2 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb., pričom tento dôchodok žalobca poberal nepretržite aj ku dňu 31.12.1999. 38. Ak platí, že podľa § 5 ods. 1 písm. d) nariadenia vlády č. 117/1988 Zb. ako doba zamestnania I. (II.) pracovnej kategórie sa započítavajú, ak sú obklopené touto dobou, tiež doba prevedenia pracovníka na inú prácu, na ktoré je organizácia oprávnená aj bez jeho súhlasu a ak súčasne platí, že podľa § 6 ods. 1 nariadenia vlády č. 117/1988 Zb. ako doba zamestnania I. pracovnej kategórie v baníctve so stálym pracoviskom pod zemou v hlbinných baniach sa započítavajú, ak sú obklopené touto dobou, doby uvedené v § 5 ods. 1 písm. a) až f) (t.j. aj doba predvídaná ustanovením § 5 ods. 1 písm. d) citovanej vyhlášky), potom za rešpektovania ustanovenia § 7 vyhlášky č. 117/1988 Zb. treba po vykonanej subsumpcii skutkového stavu pod citované ustanovenia mať za to, že obdobie od 27.11.1995 do 31.12.1995 a obdobie od 01.01.1996 do 10.04.1996 sa u žalobcu posudzuje ako zamestnanie zaradené do I. AA pracovnej kategórie.
39. Pokiaľ ide o právnu povahu poberania invalidného dôchodku žalobcom v období od 11.04.1996 do 31.12.1999, kľúčovým je ustanovenie § 9 ods. 1 písm. h) zákona č. 100/1988 Zb., podľa ktorého ak zamestnanie trvalo aspoň rok, započítavajú sa doňho tieto náhradné doby: doba poberania invalidného dôchodku alebo dávky, ktorá sa od 1. januára 1957 považuje za invalidný dôchodok. Ak teda poberanie invalidného dôchodku je náhradnou dobou, ktorá sa započítava do zamestnania („doňho“), počas výkonu ktorého invalidita vznikla, je potrebné považovať takéto zamestnanie za trvajúce dovtedy, dokiaľ trvá táto náhradná doba. Ak náhradná doba, t.j. poberanie invalidného dôchodku žalobcom, trvala ku dňu 31.12.1999, je potrebné mať za to (právna fikcia), že aj zamestnanie, do ktorého sa táto náhradná doba včleňuje, trvá ku dňu 31.12.1999, t.j. je tu splnená podmienka vyjadrená ustanovením § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. (pre prípad eventuálneho pristúpenia k aplikácii ustanovenia § 174 ods. 1 citovaného zákona). Pokiaľ ide o kvalitatívnu stránku náhradnej doby z titulu poberania invalidného dôchodku, správny súd zastáva názor, že z terminológie použitej v ustanovení § 9 ods. 1 písm. h) zákona č. 100/1988 Zb. je potrebné dedukovať, že náhradná doba zdieľa právny osud zamestnania, do ktorého je započítavaná, a to so všetkými z toho vyplývajúcimi právnymi dôsledkami. Ak je teda pôvodné zamestnanie kvalifikované ako také, ktoré sa zaraďuje do I. AA pracovnej kategórie, je potrebné na takejto kvalitatívnej úrovni vnímať aj náhradnú dobu, t.j. dobu poberania invalidného dôchodku žalobcom od 11.04.1996 do 31.12.1999.
40. S poukazom na uvedené úvahy dospel správny súd k záveru o potrebe zrušenia napadnutého rozhodnutia ako aj prvostupňového rozhodnutia pre nesprávne právne posúdenie veci (§ 191 ods. 1 písm. c) SSP) a súčasne aj pre nepreskúmateľnosť (§ 191 ods. 1 písm. d) SSP) spôsobenú nedostatkom dôvodov vysvetľujúcich nedôsledné rešpektovanie právneho názoru vysloveného už v rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č.k. 28Sa/9/2018-39 zo dňa 10.07.2018 (najmä bod 32. rozsudku). Po vrátení veci prvostupňový správny orgán v zmysle právneho názoru vysloveného v bodoch 38.
a 39. tohto rozsudku znovu rozhodne o žiadosti žalobcu a svoje rozhodnutie odôvodní spôsobom nevykazujúcim prvky arbitrárnosti.
41. Úspešnému žalobcovi vznikol voči žalovanému podľa § 167 SSP nárok na náhradu dôvodne vynaložených trov konania. Správny súd mu však nárok na náhradu trov konania nepriznal jednak z dôvodu neuplatnenia si tohto nároku, ako aj z dôvodu, že nebolo preukázané, že by mu trovy v konaní pred správnym súdom vznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia tohto rozsudku na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne.
V kasačnej sťažnosti je potrebné uviesť všeobecné náležitosti podania podľa § 57 SSP, t.j. ktorému správnemu súdu je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d) SSP, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.