Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

28Sa/51/2019

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne, sudcom JUDr. Rastislavom Dlugošom, PhD., v právnej veci žalobcu: F. V., bytom A. XXX/XX, B., právne zastúpený JUDr. Stanislavou Čagalovou, so sídlom Hviezdoslavova 3, Prievidza, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, generálny riaditeľ, ul. 29. augusta č. 8 - 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 13.08.2019, takto

rozhodol:

Zrušuje sa rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 13.08.2019 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 20.03.2019 a vec sa vracia prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi úplnú náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Trenčíne (ďalej aj „správny súd“) dňa 19.12.2019 domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 13.08.2019 (ďalej aj napadnuté rozhodnutie“), zamietajúceho odvolanie žalobcu a potvrdzujúceho rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 20.03.2019 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“) vo veci starobného dôchodku.

Administratívne konanie

2. Z administratívneho spisu správny súd zistil, že žalobca pracoval v období od 01.07.1983 do 31.12.1989 ako baník pod zemou pre B. stavby, národný podnik X. a od 01.01.1990 do 30.09.1991 pre O. bane X. a.s., t.j. celkom 8 rokov 93 dní v I. AA pracovnej kategórii.

3. Dňa 22.03.1991 žalobca utrpel pracovný úraz.

4. Na základe dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 30.09.1991 bol žalobca s účinnosťou odo dňa 01.10.1991 preradený na výkon práce z podzemia na povrch, kde pracoval až do 31.10.2000.

5. Rozhodnutím Slovenskej správy sociálneho zabezpečenia č. XXXX XXX XXXX zo dňa 24.03.1992 bol žalobcovi priznaný čiastočný invalidný úrazový dôchodok od 01.08.1991.

6. Žiadosťou zo dňa 18.01.2019 požiadal žalobca o priznanie starobného dôchodku od 08.12.2018 z titulu dovŕšenia 55 rokov veku.

7. Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 20.03.2019 podľa a o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) a zákona o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) žiadosť žalobcu o starobný dôchodok zamietla.

8. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie. Poukázal na to, že pre následky pracovného úrazu, ktorý utrpel dňa 22.03.1991, bol práceneschopný 171 dní a nebol schopný výkonu dovtedajšej práce baníka v podzemí. Preto bol na základe dohody so zamestnávateľom preradený na výkon práce z podzemia na povrch. Doposiaľ poberá čiastočný invalidný úrazový dôchodok, ktorý mu bol priznaný ku dňu 01.08.1991. Žalobca zdôraznil, že jeho preradenie na prácu zaradenú do II. pracovnej kategórie, ako aj priznanie a vyplácanie čiastočného invalidného úrazového dôchodku, sa odvíjalo od jeho pracovného úrazu, ktorý utrpel pri výkone práce zaradenej do zvýhodnenej pracovnej kategórie. Je preto podľa neho nepochybné, že doba jeho preradenia na prácu do II. pracovnej kategórie je dobou podľa v spojení s nariadenia vlády Československej socialistickej republiky č. o zaraďovaní zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie na účely dôchodkového zabezpečenia (ďalej len „“), ktorá sa započítava do zamestnania I. pracovnej kategórie, v ktorej žalobca pracoval pred jeho preradením. Pre započítanie tejto doby ako doby zamestnania I. pracovnej kategórie sa však podľa nariadenia vlády č. nevyžadoval návrat do zamestnania I. pracovnej kategórie po skončení tejto doby, ak pracujúcemu za trvania tejto doby vznikol nárok na čiastočný invalidný dôchodok. Doba poberania čiastočného invalidného dôchodku je podľa náhradnou dobou. Žalobca vytkol prvostupňovému správnemu orgánu, že na ustanovenia , a nariadenia vlády č. a neprihliadal a neaplikoval ich. Práca, na ktorú bol žalobca preradený a ktorú vykonával po priznaní čiastočného invalidného úrazového dôchodku, bola síce zaradená do II. pracovnej kategórie, avšak stále s charakterom výkonu práce vo zvýhodnenej kategórii. Táto skutočnosť má nepochybne vplyv na posúdenie dĺžky trvania zamestnania zvýhodnenej pracovnej kategórie ako aj pre splnenie podmienky trvania tohto zamestnania ku dňu 31.12.1999 podľa , resp. Žalobca v odvolaní uzavrel, že ak by prvostupňový správny orgán v jeho prípade aplikoval ustanovenia o náhradných dobách, resp. dobách uvedených v a v nariadenia vlády č. a , splnil by podmienku skoršieho vzniku nároku na starobný dôchodok vo veku 55 rokov. Svoju argumentáciu v odvolaní žalobca podporil odkazom na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. zo dňa 10.07.2018, kedy správny súd v obdobnej veci baníka preradeného z podzemia na povrch vytkol Sociálnej poisťovni neaplikovanie predmetných dôb pre posúdenie nároku na skorší starobný dôchodok.

9. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 13.08.2019 odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení zrekapituloval ním ustálený skutkový stav, z ktorého vyplýva, že podľa evidenčných listov dôchodkového zabezpečenia zamestnávateľa žalobcu bol žalobca u zamestnávateľa O.. X., baňa C., zamestnaný od 02.01.1990 do 31.10.2000 a z toho od 02.01.1990 do 30.09.1991 v I. AA pracovnej kategórii a od 01.10.1991 do 31.12.1999 v III. pracovnej kategórii. Nárok na čiastočný invalidný úrazový dôchodok vznikol žalobcovi od 01.08.1991, čo vyplýva zo zápisnice posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia v Prievidzi zo dňa 26.02.1992. Podľa dohody o zmene pracovnej zmluvy medzi zamestnávateľom Q., B. C. a žalobcom zo dňa 30.09.1991, bol žalobca od 01.10.1991 podľa vyhlášky Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí o pracovnom uplatnení a hmotnom zabezpečení zamestnancov v baníctve dlhodobo nespôsobilých na doterajšiu prácu č. preradený na ľahšiu prácu v podzemí. Žalovaný skonštatoval, že žalobca nesplnil podmienku uvedenú v ustanovení nariadenia vlády č. , nakoľko nárok žalobcu na čiastočný invalidný dôchodok nevznikol počas trvania doby uvedenej v . V prípade žalobcu vznikol nárok na čiastočný invalidný dôchodok 01.08.1991, t.j. ešte pred prevedením na inú ľahšiu prácu, čo bolo až od 01.10.1991. K argumentácii žalobcu rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. zo dňa 10.07.2018 žalovaný uviedol, že v tejto veci nebol na účely posudzovania zaradenia zamestnania v I. pracovnej kategórii žiadateľa aplikovaný nariadenia vlády č.

Argumentácia žalobcu

10. Žalobca v správnej žalobe namietol nesprávne právne posúdenie veci správnymi orgánmi vychádzajúce z prístupu, že ak bol žalobcovi čiastočný invalidný dôchodok priznaný spätne k 01.08.1991, nemohli sa mu roky odpracované v nezvýhodnenej pracovnej kategórii započítať ako odrobené v I. AA kategórii len z dôvodu, že k prevedeniu na inú ľahšiu prácu došlo až po vzniku invalidity žalobcu (01.10.1991). Uvedené právne riešenie spornej otázky je podľa žalobcu pomerne diskriminačné, keďže je zrejmé, že tak žalobca, ako aj baník v žalobcom citovanom rozsudku sp. zn. zo dňa 10.07.2018, museli ukončiť výkon práce vo zvýhodnenej pracovnej kategórii len pre svoju invaliditu

spôsobenú pracovným úrazom v bani. V oboch prípadoch ide o skutkovo totožnú udalosť, no napriek tomu jeden baník nárok na skorší starobný dôchodok má a iný nie, a to len preto, že okamih priznania invalidity nastal v iných časových úsekoch v nadväznosti na prevedenie na inú ľahšiu prácu. Práve tvrdosť , resp. nariadenia vlády č. , spôsobuje podľa žalobcu hrubý nepomer v právach týchto baníkov a nedáva garanciu právneho štátu, pretože v snahe ,,nezaťažovať“ sociálny systém výplatou skorších starobných dôchodkov by sa invalidita toho ktorého žiadateľa mohla zásadne priznávať v čase, kedy by sa na nich nedali aplikovať výhody právnej normy.

11. Žalobca tiež namietol nespreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia. Žalovaný sa podľa neho nevysporiadal s možnosťou aplikácie náhradných dôb podľa , pričom aj k tejto otázke smerovali odvolacie námietky. Žalobca je tak v dôsledku rozhodovacej činnosti žalovaného v neistote, pretože nevie, či by z pohľadu náhradných dôb v zmysle mohol mať nárok na skorší starobný dôchodok.

Argumentácia žalovaného

12. K správnej žalobe sa na výzvu správneho súdu písomne vyjadril žalovaný. Správnu žalobu ako nedôvodnú navrhol zamietnuť, nariadenie pojednávania nežiadal. Zotrval na právnej argumentácii napadnutého rozhodnutia a v nadväznosti na žalobné námietky doplnil, že pod inštitútom náhradných dôb sa rozumejú obdobia, počas ktorých občan nevykonával žiadnu činnosť z dôvodov uznaných a stanovených právnymi predpismi (napr. poberal invalidný dôchodok) alebo vykonával inú kvalifikovanú činnosť (napr. starostlivosť o dieťa), ktoré sa započítavajú do doby zamestnania. Zákon o sociálnom poistení inštitút náhradných dôb už nepozná, t.j. tieto môžu, resp. mohli trvať len do 31.12.2003. Žalovaný zdôraznil, že žalobcovi bol rozhodnutím Slovenskej správy sociálneho zabezpečenia zo dňa 24.03.1992 priznaný čiastočný invalidný úrazový dôchodok od 01.08.1991, ale žalobca naďalej pracoval a nebol mu vyplácaný príspevok pred umiestnením do zamestnania ako hmotné zabezpečenie občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou, čo znamená, že v zmysle v znení neskorších predpisov podmienku pre uznanie náhradnej doby z dôvodu poberania čiastočného invalidného dôchodku, po ktorú sa vyplácal príspevok pred umiestnením do zamestnania, žalobca nespĺňa.

Konanie pred správnym súdom

13. Podľa (ďalej len „“) každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy, alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

14. Podľa ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

15. Podľa správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

16. Krajský súd v Trenčíne ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, vychádzajúc zo skutkového stavu v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia. Po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou, v zákonnej lehote a proti rozhodnutiu, ktoré je priamo zo

zákona spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva, rozhodol za splnenia zákonných podmienok o veci bez nariadenia pojednávania verejnej vyhláseným rozsudkom.

Relevantná právna úprava

17. Podľa § 65 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.

18. Podľa § 65 ods. 2 zákona o sociálnom poistení dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon v odsekoch 4 až 8, § 65a a 274 neustanovuje inak.

19. Podľa § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú.

20. Podľa občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň a) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v alebo najmenej 10 rokov v takom zamestnaní v uránových baniach, 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v , ak bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v a , 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v až h), 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v až l), alebo e) 60 rokov.

21. Podľa zamestnania sú na účely dôchodkového zabezpečenia zaradené do 31. decembra 1999 podľa druhu vykonávaných prác do troch pracovných kategórií. Zamestnania I. a II. pracovnej kategórie sú uvedené v rezortných zoznamoch zamestnaní zaradených do I. a II. pracovnej kategórie vydaných pred 1. júnom 1992; do III. pracovnej kategórie patria zamestnania, ktoré nie sú zaradené do I. alebo II. pracovnej kategórie.

22. Podľa do I. pracovnej kategórie sú zaradené zamestnania, v ktorých sa vykonávajú sústavne a v priebehu kalendárneho mesiaca prevažne rizikové práce, pri ktorých dochádza k častým a trvalým poruchám zdravia pracujúcich pôsobením škodlivých fyzikálnych a chemických vplyvov, a to a) zamestnania v baníctve so stálym pracoviskom pod zemou v hlbinných baniach, b) ostatné zamestnania v baníctve vykonávané pod zemou v hlbinných baniach, c) zamestnania pod zemou pri uskutočňovaní podzemných stavieb baníckym spôsobom, d) zamestnania členov leteckých posádok a pracovníkov sústavne činných v lietadle za letu, e) zamestnania členov posádok námorných lodí, f) zamestnania, v ktorých sa vykonávajú zvlášť ťažké a zdraviu škodlivé práce v hutách alebo v ťažkých chemických prevádzkach, g) zamestnania kesonárov a potápačov, h) zamestnania vykonávané v prostredí ohrozenom vo významnej miere ionizujúcim žiarením pri úprave a konečnom spracovaní rádioaktívnych surovín, v jadrových elektrárňach a pri obsluhe cyklotrónu a výskumného reaktoru, i) zamestnanie vykonávané s dokázanými chemickými karcinogénmi a pri pracovných procesoch s rizikom chemickej karcinogenity, j) zamestnanie v baníctve vykonávané pod spodnou úrovňou nadložia a na skrývke v povrchových baniach (lomoch) na uhlie, na rádioaktívne nerasty a na nerasty, z ktorých možno priemyselne vyrábať kovy, na magnezit, azbest, tuhu, kaolín, žiaruvzdorné íly, keramické lupky, sadrovec, živec a na kremeň a kremenec na chemickotechnologické spracovanie alebo na spracovanie tavením, k) zamestnania v ťažbe a pri opracovaní kameňa, pri mletí a drvení kremeňa, kremenca a živca, pri formovaní žiaruvzdorných výrobkov a pri úprave keramických surovín vykonávané v prostredí vysokej koncentrácie agresívneho fibroplastického prachu, pokiaľ sú pracujúci pri výkone týchto zamestnaní nadmerne ohrození silikózou, a zamestnania sklárov dutého skla, l) zamestnania v stokovej sieti v podzemných priestoroch.

23. Podľa ako zamestnanie zaradené do I. (II.) pracovnej kategórie sa za dobu pred 1. januárom 2000 hodnotí služba vojakov z povolania () zaradená do I. (II.) kategórie funkcií, ak nevznikol nárok na dôchodok podľa piatej časti tohto zákona. Služba zaradená do I. kategórie funkcií sa v týchto prípadoch hodnotí ako zamestnanie I. pracovnej kategórie uvedené v až h).

24. Podľa ako doba zamestnania I. (II.) pracovnej kategórie sa za dobu pred 1. januárom 2000 započítava doba výkonu práce podľa opisu pracovnej činnosti uvedeného v príslušnom rezortnom zozname a ďalšie doby za podmienok a v rozsahu ustanovených v predpisoch platných pred 1. júnom 1992; organizácie na tieto účely vedú príslušnú evidenciu. Pre zápočet náhradných dôb a dôb uvedených v a nariadenia vlády Československej socialistickej republiky č. o zaraďovaní zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie na účely dôchodkového zabezpečenia ako dôb zamestnania I. alebo II. pracovnej kategórie do 31. decembra 1999 sa nevyžaduje návrat do zamestnania I. a II. pracovnej kategórie, pokiaľ tieto doby k 31. decembru 1999 trvajú.

25. Podľa občan, ktorý vykonával pred 1. januárom 2000 zamestnanie I. pracovnej kategórie, prípadne službu I. alebo II. kategórie funkcií, má po 31. decembri 1999 nárok na starobný dôchodok tiež, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň a) 56 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 14 rokov v zamestnaní uvedenom v , prípadne 9, roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 19 rokov v zamestnaní uvedenom v až h) alebo 19 rokov v službe I. kategórie funkcií, 57 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 13 rokov v zamestnaní uvedenom v , prípadne 9 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 18 rokov v zamestnaní uvedenom v až h) alebo 18 rokov v službe I. kategórie funkcií, 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 12 rokov v zamestnaní uvedenom v prípadne 8 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 16 rokov v zamestnaní uvedenom v až h) alebo 16 rokov v službe I. kategórie funkcií alebo 17, roka v službe II. kategórie funkcií, alebo d) 59 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 11 rokov v zamestnaní uvedenom v , prípadne 7, roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 15 rokov v zamestnaní uvedenom v až l) alebo 15 rokov v službe I. alebo II. kategórie funkcií.

26. Podľa podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok podľa odseku 1 je, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31. decembru 1999; za zamestnanie sa na tieto účely považujú i náhradné doby a doby uvedené v a v nariadenia vlády Československej socialistickej republiky č.

27. Podľa ak zamestnanie trvalo aspoň rok započítavajú sa doňho tieto náhradné doby: a) doba služby v československých ozbrojených silách, pokiaľ sa táto doba už nehodnotí ako služba vojaka z povolania, b) doba inej vojenskej služby, c) doba odbojovej činnosti včítane väznenia (internácie) z politických, národnostných alebo rasových dôvodov v čase neslobody, d) doba, po ktorú sa evidovanému nezamestnanému vyplácala podpora v nezamestnanosti podľa osobitného predpisu, e) doba, po ktorú sa rodič staral o dieťa do šiestich rokov veku alebo dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté maloleté dieťa, ktoré vyžaduje mimoriadnu starostlivosť alebo osobitne náročnú mimoriadnu starostlivosť, ak nebolo umiestnené v zariadení pre takého deti s celoročným alebo týždenným pobytom; dieťaťom sa rozumie dieťa vlastné (osvojené) a dieťa prevzaté do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu, f) doba, po ktorú mal občan nárok na nemocenské, peňažnú pomoc v materstve a podporu pri ošetrovaní člena rodiny, doba, po ktorú sa mužovi z dôvodu starostlivosti o dieťa poskytoval príspevok alebo peňažná pomoc, a doba ošetrovania (starostlivosti) člena rodiny po uplynutí obdobia, po ktoré občan poberal podporu pri ošetrovaní člena rodiny, pokiaľ v tomto čase zamestnanie trvalo, g) doba odborného školenia,

h) doba poberania invalidného dôchodku alebo dávky, ktorá sa od 1. januára 1957 považuje za invalidný dôchodok, i) doba prípravy na pracovné uplatnenie za podmienok ustanovených vykonávacím predpisom, j) doba poberania čiastočného invalidného dôchodku, po ktorú sa vyplácal príspevok pred umiestnením do zamestnania, a to najskôr od 1. januára 1957, k) doba, po ktorú sa občanovi so zmenenou pracovnou schopnosťou, ktorý nebol požívateľom čiastočného invalidného dôchodku, vyplácal príspevok pred umiestnením do zamestnania, a to najskôr od 1. októbra 1988.

28. Podľa nariadenia vlády č. ako doba zamestnania I. (II.) pracovnej kategórie sa započítavajú, ak sú obklopené touto dobou, tiež a) dni pracovného pokoja, b) doba dovolenky na zotavenie, dodatkovej dovolenky, osobitnej dodatkovej dovolenky a ďalšej dovolenky, c) doba náhradného voľna za prácu nadčas a v dňoch pracovného pokoja, d) doba prevedenia pracovníka na inú prácu, na ktoré je organizácia oprávnená aj bez jeho súhlasu, e) doba, po ktorú pracovník nemohol vykonávať prácu pre prekážky v práci na strane organizácie, včítane prerušenia práce spôsobeného nepriaznivými poveternostnými vplyvmi, f) doba, po ktorú pracovník nemohol vykonávať prácu pre dôležitú osobnú prekážku v práci v rozsahu ustanovenom pracovnoprávnymi predpismi, pokiaľ pracovníkovi patrí náhrada mzdy, g) doba, po ktorú pracovník nemohol vykonávať prácu pre prekážku v práci z dôvodu všeobecného záujmu, ak nejde o dobu zamestnania, h) doba prevedenia pracovníka na inú prácu v záujme ochrany zdravia iných osôb pred prenosnými chorobami alebo prevedenie na inú prácu tehotnej ženy alebo matky dieťaťa mladšieho ako deväť mesiacov pre výkon práce, ktorou sa nesmú tieto ženy zamestnávať.

29. Podľa nariadenia vlády č. ako doba zamestnania I. pracovnej kategórie v baníctve so stálym pracoviskom pod zemou v hlbinných baniach sa započítavajú, ak sú obklopené touto dobou, doby uvedené v až f) a doby týchto prekážok v práci na strane pracovníka z dôvodu všeobecného záujmu: a) výkonu funkcie neuvoľneného poslanca Federálneho zhromaždenia, Českej národnej rady, Slovenskej národnej rady a národného výboru, b) výkonu funkcie sudcu z ľudu a člena výboru ľudovej kontroly, c) výkonu funkcie neuvoľneného člena orgánu Komunistickej strany Československa, Revolučného odborového hnutia a Socialistického zväzu mládeže, d) výkonu služby v Ľudových milíciách, e) výkonu volebného práva, f) výkonu občianskych povinností svedka, znalca, tlmočníka a iných osôb predvolaných na pojednávanie na národnom výbore alebo jeho zariadení, súde alebo na inom štátnom orgáne, g) účasti na všetkých úkonoch potrebných na splnenie úloh organizovaného darcovstva krvi, h) poskytnutia prvej pomoci, povinnej lekárskej prehliadky, opatrení proti prenosným chorobám, iných naliehavých opatrení liečebno-preventívnej starostlivosti a i) poskytnutia osobnej pomoci pri požiarnej ochrane, živelných udalostiach alebo v iných obdobných mimoriadnych prípadoch.

30. Podľa nariadenia vlády č. návrat do zamestnania I. (II.) pracovnej kategórie po skončení náhradnej doby alebo doby uvedenej v alebo v sa pre započítanie týchto dôb ako dôb zamestnania I. (II.) pracovnej kategórie nevyžaduje, ak pracujúcemu za trvania uvedených dôb vznikol nárok na starobný, invalidný alebo čiastočný invalidný dôchodok.

Riešenie obdobnej otázky v konaní vedenom pod sp. zn.

31. Nadväzujúc na argumentáciu žalobcu rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. zo dňa 10.07.2018 dáva správny súd do pozornosti, že tam prejednávaný prípad invalidizovaného baníka, žiadajúceho priznanie starobného dôchodku, sa stal po následnej rozhodovacej činnosti Sociálnej poisťovne opäť predmetom súdneho prieskumu rezultujúceho rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k. -37 zo dňa 27.11.2019, ktorý nebol napadnutý kasačnou sťažnosťou účastníkov konania a z ktorého správny súd cituje nasledovné:

32. (bod 36. citovaného rozsudku) „Spornou otázkou, tak ako tomu bolo už v konaní vedenom pod sp. zn. , je naďalej posúdenie právnej povahy

- obdobia preradenia žalobcu na inú prácu z dôvodu utrpenia pracovného úrazu po konštatácii posudkového lekára, že žalobca je neschopný ďalej vykonávať dovtedajšiu prácu baníka v podzemí,

- obdobia poberania invalidného dôchodku priznaného od 11.04.1996, ktorý žalobca poberal aj ku dňu 31.12.1999. K právnej povahe týchto období zaujal žalovaný nasledovný názor vyjadrený v odôvodnení na str. 4 odsek 7 napadnutého rozhodnutia: „Doba pred 11. aprílom 1996 pred priznaním invalidného dôchodku, od 27. novembra 1995 do 31. decembra 1995 bola zaradená do II. pracovnej kategórie a doba od 1. januára 1996 do 10. apríla 1996 bola zaradená do II. pracovnej kategórie a obdobie poberania invalidného dôchodku od 11. apríla 1996 do 31. decembra 1999 bolo účastníkovi konania zhodnotené v I. pracovnej kategórii.“ S uvedenou konštatáciou sa správny súd nemôže stotožniť a je potrebné ju vnímať ako nedôsledné rešpektovanie právneho názoru Krajského súdu v Trenčíne vyjadreného v rozsudku č.k. -39 zo dňa 10.07.2018.

33. (bod 37. citovaného rozsudku) V súvislosti so spornou otázkou správny súd z obsahu spisu rekapituluje a pripomína nasledovné skutočnosti:

- žalobca dňa 25.11.1994 utrpel pracovný úraz pri práci v zamestnaní zaradenom do zvýhodnenej I. AA pracovnej kategórie;

- zamestnanie žalobcu vo zvýhodnenej I. AA pracovnej kategórii trvalo do 26.11.1995;

- žalobca bol pre následky pracovného úrazu zo dňa 25.11.1994, pre ktorý nebol viac spôsobilý na výkon dovtedajšej práce v podzemí, vyradený z pozície razič a v období od 27.11.1995 do 31.12.1995 vykonával prácu kvalifikovanú ako zamestnanie II. pracovnej kategórie a v období od 01.01.1996 do 10.04.1996 ako zamestnanie III. pracovnej kategórie;

- žalobca bol v období od 28.11.1994 do 11.11.1995 a od 11.12.1995 do 10.04.1996 práceneschopný z titulu pracovného úrazu, ktorý utrpel dňa 25.11.1994;

- rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa 16.05.1997 bol žalobcovi spätne od 11.04.1996 priznaný invalidný dôchodok podľa s odôvodnením, že žalobca sa stal invalidným následkom pracovného úrazu podľa , pričom tento dôchodok žalobca poberal nepretržite aj ku dňu 31.12.1999.

34. (bod 38. citovaného rozsudku) Ak platí, že podľa nariadenia vlády č. ako doba zamestnania I. (II.) pracovnej kategórie sa započítavajú, ak sú obklopené touto dobou, tiež doba prevedenia pracovníka na inú prácu, na ktoré je organizácia oprávnená aj bez jeho súhlasu a ak súčasne platí, že podľa nariadenia vlády č. ako doba zamestnania I. pracovnej kategórie v baníctve so stálym pracoviskom pod zemou v hlbinných baniach sa započítavajú, ak sú obklopené touto dobou, doby uvedené v až f) (t.j. aj doba predvídaná ustanovením citovanej vyhlášky), potom za rešpektovania ustanovenia vyhlášky č. treba po vykonanej subsumpcii skutkového stavu pod citované ustanovenia mať za to, že obdobie od 27.11.1995 do 31.12.1995 a obdobie od 01.01.1996 do 10.04.1996 sa u žalobcu posudzuje ako zamestnanie zaradené do I. AA pracovnej kategórie.

Právne posúdenie veci správnym súdom

35. Správny súd dáva do pozornosti, že všetky právne udalosti (právne skutočnosti a právne úkony) týkajúce sa žalobcu, či už išlo o práceneschopnosť spôsobenú pracovným úrazom, následné faktické a aj neskôr formálne preradenie žalobcu na inú prácu a tiež priznanie čiastočného invalidného úrazového dôchodku, mali príčinnú súvislosť s pracovným úrazom, ktorý žalobca utrpel v zamestnaní zaradenom do I. AA pracovnej kategórie.

36. Argumentácia žalovaného, že žalobca nesplnil podmienku uvedenú v nariadenia vlády č. , nakoľko mu nárok na čiastočný invalidný dôchodok nevznikol počas trvania doby uvedenej v citovaného nariadenia, ale mu vznikol ešte pred prevedením na inú ľahšiu prácu, je podľa názoru správneho súdu po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu a zohľadnení predchádzajúcej rozhodovacej činnosti správneho súdu nesprávna, keďže treba mať na zreteli tú skutočnosť, že žalobcovi nárok na čiastočný invalidný dôchodok vznikol ešte počas trvania zamestnania zaradeného do zvýhodnenej I. AA pracovnej kategórie. Ak má podľa a nariadenia

vlády č. benefity vyplývajúce z uvedenej právnej úpravy možnosť požívať invalidizovaný baník, ktorému invalidita alebo čiastočná invalidita vznikla až počas plynutia náhradnej doby, potom použitím postupu argumentum a minori ad maius možno mať za to, že v situácii, keď rovnaká právna skutočnosť nastala ešte počas trvania zamestnania I. AA pracovnej kategórie, je potrebné rovnaký benefit priznať aj žalobcovi. Inak by u žalobcu išlo o neodôvodnenú a ústavne neakceptovateľnú diskrimináciu v porovnaní s osobami, ktorým bola priznaná invalidita s účinnosťou až k dátumu nasledujúcemu po začiatku plynutia náhradnej doby v právnom režime upravenom ustanoveniami až 7 nariadenia vlády č. Pritom z povahy veci vyplýva, že z hľadiska posudzovania otázky príčinnej súvislosti medzi pracovným úrazom, náhradnou dobou a následnou invaliditou ide o skutkovo totožné prípady. Rozdiel je jedine v tom, že vo veci rozhodnutej rozsudkom -37 zo dňa 27.11.2019 bola invalidita pracovným úrazom postihnutého baníka priznaná až po začatí plynutia náhradnej doby. Baník, u ktorého sa začiatok plynutia náhradnej doby prekrýva s už plynúcim poberaním čiastočného invalidného dôchodku, sa nemôže dostať do horšej právnej pozície ako baník, u ktorého bola invalidita konštatovaná až po začiatku plynutia tzv. náhradnej doby, ak je u oboch totožná základná právna skutočnosť, ktorou je, že invalidita každého z nich je v príčinnej súvislosti s pracovným úrazom utrpeným počas výkonu zamestnania I. AA pracovnej kategórie.

37. S poukazom na uvedené správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie a vec vrátil správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie, v ktorom správny orgán rozhodne o žiadosti žalobcu o starobný dôchodok v súlade s právnym názorom vysloveným správnym súdom a svoje rozhodnutie odôvodní spôsobom nevykazujúcim prvky arbitrárnosti.

38. O trovách konania správny súd rozhodol podľa v spojení s a v konaní celkom úspešnému žalobcovi priznal proti žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd podľa .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia tohto rozsudku na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne.

V kasačnej sťažnosti je potrebné uviesť všeobecné náležitosti podania podľa , t.j. ktorému správnemu súdu je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto

právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a , c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.