Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Cob/158/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Bebčáka, členov senátu JUDr. Ivany Nemčekovej a JUDr. Martiny Nemravovej, v právnej veci žalobcu: SetCar sk, a.s., so sídlom Ulica priemyselná 10, 038 52 Sučany, IČO: 50 387 189, zastúpeného právnym zástupcom JUDr. Tomášom Zbojom, advokátom, so sídlom Kuzmányho 4, 036 01 Martin, IČO: 42 072 905, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpenému právnym zástupcom JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom, so sídlom M. H. X/A, XXX XX C. - K. Z., v konaní o zaplatenie 96,80 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu v Martine č.k. -155 zo dňa 18. apríla 2019, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu v Martine č.k. -155 zo dňa 18. apríla 2019 p o t v r d z u j e .

Žalobca m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd výrokom I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 96,80 Eur spolu s 9 % - ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 96,80 Eur od 31.1.2018 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku a výrokom II. priznal žalobcovi voči žalovanému právo na 100 %

- nú náhradu trov konania. V odôvodnení okresný súd poukázal na žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 96,80 Eur s príslušenstvom z dôvodu, že na základe škodovej udalosti došlo ku škode na motorovom vozidle poškodeného THETIS s.r.o. Táto škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla poisteného v poisťovni žalovaného. V dôsledku uvedeného bol poškodený nútený užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb zapožičaním si náhradného vozidla u žalobcu v zmysle Zmluvy o nájme č. 296 zo dňa 3.7.2017. Za nájom bola vystavená faktúra č. 170309 a žalovaná suma predstavuje žalovaným neuhradenú DPH. Rozsudkom Okresného súdu Martin sp. zn. zo dňa 24.5.2018 bolo konanie o predmetnej DPH a úroku z omeškania z DPH od 19.10.2017 do zaplatenia zastavené z dôvodu, že žalobca zobral žalobu späť. Žalobca pri preverovaní platcovstva DPH žalovaného zistil, že tomuto bolo pridelené IČ DPH, avšak napriek tomu nie je platcom DPH. Faktúra za opravu vozidla bola žalovaným preplatená vrátane DPH, na základe čoho žalobca žiadal vydať rozhodnutie, na základe ktorého bude žalovaný povinný zaplatiť sumu 96,80 Eur s príslušenstvom.

2. Vo veci rozhodol Okresný súd Banská Bystrica v rámci upomínacieho konania platobným rozkazom, proti ktorému podal žalovaný odpor. V odpore namietal, že žaloba nespĺňa kritériá uvedené v a žalobca nešpecifikoval dôkazy, na ktoré sa odvoláva. Žalobca nemá ako predmet svojho podnikania v Obchodnom registri zapísané činnosti ako faktoring, forfaiting, či nadobúdanie pohľadávok,

ani inú obdobnú činnosť. Na základe vedomostí o existencii ďalších zmlúv o postúpení pohľadávok z iných súdnych konaní má žalovaný vedomosť, že dochádza k postupovaniu pohľadávok a takúto činnosť žalobcu možno považovať za neoprávnené podnikanie. Žalobca ani nie je aktívne vecne legitimovaný. Žalovaný tiež namietol neplatnosť Zmluvy o postúpení pohľadávok, lebo poškodený bol dlžníkom žalobcu a nemohol so žalobcom platne uzatvoriť zmluvu o postúpení pohľadávky. Uvedeným postúpením došlo medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom k postúpeniu pohľadávky žalobcu, čo je v rozpore s (ďalej aj len „OZ“).

3. Žalobca vo vyjadrení k podanému odporu uviedol, že podľa bodu V. predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky došlo k úhrade faktúry na základe vzájomného zápočtu, v dôsledku čoho vstúpil žalobca do práv a povinností poškodeného. Keďže žalovaný neposkytol plnenie, tak sa žalobca namiesto poškodeného domáha preplatenia žalovaným neuhradenej DPH vo výške 96,80 Eur. K námietke nedovoleného podnikania uviedol žalobca, že v danom prípade ide o štandardné postúpenie pohľadávky v zmysle predloženej zmluvy.

4. Okresný súd po vykonanom dokazovaní konštatoval, že samotný právny vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným sa riadi ustanoveniami (ďalej aj len „OBZ“), a to v zmysle ustanovenia . Poškodený je podnikateľom a vozidlo, ktoré bolo pri dopravnej nehode poškodené, používal v súvislosti s vykonávaním svojej podnikateľskej činnosti a aj náhradné vozidlo si zapožičal v súvislosti so zabezpečením výkonu podnikateľskej činnosti. Rovnako žalovaný - poisťovňa je podnikateľom. Podľa ust. zákona o povinnom zmluvnom poistení je poškodený oprávnený uplatniť si svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi, a teda je zrejmé, že záväzkový vzťah vznikol medzi právnym predchodcom žalobu a žalovaným a jedná sa tak o vzťah obchodnoprávny, čo platí aj pre posúdenie úrokov z omeškania, ktoré sa rovnako spravujú ustanoveniami .

5. K otázke aktívnej vecnej legitimácie žalobcu okresný súd uviedol, že táto bola preukázaná Zmluvou o postúpení pohľadávky medzi spoločnosťou THESIS s.r.o. a postupníkom, ktorým bol žalovaný (pozn. krajského súdu: správne malo byť zrejme uvedené žalobca). K námietke žalovaného, že žalobca nebol poškodený, a teda si musel uplatniť pohľadávku priamo u škodcu, okresný súd uviedol, že s touto námietkou nesúhlasí, lebo žalobca nadobudol pohľadávku postúpením a s postúpenou pohľadávkou prechádzajú všetky práva a povinnosti s ňou spojené. Okresný súd zmluvu o postúpení pohľadávky vyhodnotil ako platnú, a teda mal preukázanú aktívnu aj pasívnu legitimáciu strán sporu. Medzi stranami nebolo sporné, že dňa 26.6.2017 došlo ku škodovej udalosti na motorovom vozidle poškodeného, a to prevádzkou motorového vozidla, ktoré bolo poistené u žalovaného. Poškodený bol nútený si prenajať náhradné motorové vozidlo, pričom nájom vrátane DPH predstavoval sumu 580,80 Eur. Poistné plnenie nebolo poskytnuté, žalovaný neskončil šetrenie poistnej udalosti. Nárok na zaplatenie sumy nájomného bez DPH v sume 484 Eur bol predmetom konania vo veci sp. zn. a predmetom aktuálneho konania je tak len DPH v sume 96,80 Eur. Podľa okresného súdu bola existencia škody preukázaná zmluvou o postúpení pohľadávok, v ktorej čl. V došlo k vzájomnému započítaniu pohľadávok titulom odplaty za postúpenú pohľadávku a nájomného, teda k úhrade nájomného došlo započítaním. Čo sa týka výšky celkovej škody, oprava trvala od 3.7.2017, čo je deň zhodný s dňom, keď bolo vozidlo prijaté do opravy, ako to vyplýva zo zákazkového listu, do 13.7.2017, čo vyplýva z faktúry za opravu č. 20170951. Celkovo sa tak jedná o 11 dní a v tejto dĺžke bol aj fakturovaný nájom. V tomto konaní bola predmetom konania DPH z faktúry, ktorou bolo fakturované nájomné, ktorá zodpovedá sume 96,80 Eur, a keďže bolo zistené, že poškodený nie je platcom DPH, bol nútený aj túto sumu za nájom uhradiť, a teda o túto sumu sa znížil jeho majetok. Okresný súd tak mal preukázanú aj výšku škody a zaviazal žalovaného k zaplateniu sumy 96,80 Eur vrátane príslušenstva.

6. K otázke uplatnených úrokov z omeškania okresný súd konštatoval, že medzi stranami nebolo sporné, že ku skončeniu šetrenia poistnej udalosti zo strany žalovaného nedošlo. Škodová udalosť nastala dňa 26.6.2017 a s poukazom na ustanovenie bol žalovaný povinný poskytnúť poistné plnenie do 15-tich dní po skončení potrebného šetrenia, ktoré prešetrovanie bol povinný skončiť do troch mesiacov odo dňa oznámenia o škodovej udalosti. Poškodený oznámil škodovú udalosť najneskôr dňa 4.7.2017, čo vyplýva z tlačiva - Uplatnenie nároku na náhradu škody. Žalovaný tak bol povinný do 4.10.2017 ukončiť šetrenie poistnej udalosti a následne do 15-tich dní poskytnúť poistné plnenie, teda do 19.10.2017. Od nasledujúceho dňa žalobcovi patria úroky z omeškania, ktoré si však žalobca uplatnil až od 31.1.2018, a preto nebol dôvod, aby okresný súd žalobcovi tieto úroky

z omeškania nepriznal. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa a priznal žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, právo na 100 %-nú náhradu trov konania.

7. Proti tomuto rozsudku okresného súdu, a to proti výroku I. a II., podal v zákonnej lehote žalovaný cestou právneho zástupcu odvolanie z dôvodov podľa ust. , . Žalovaný namietal, že rozsudok považuje za nesprávny, nezákonný a arbitrárny. Podľa žalovaného sa okresný súd nevysporiadal so skutočnosťami nevyhnutými pre právne posúdenie veci a naviac svoje rozhodnutie nedostatočne odôvodnil. Žalovaný mal za to, že závery rozhodnutia okresného súdu sú nesprávne a nezákonné z dôvodu, že okresný súd sa nedostatočným a nesprávnym spôsobom vysporiadal s námietkou aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v danom spore. Žalobca poukazoval na skutočnosť, že došlo ku škodovej udalosti spôsobenej poškodenému THETIS, s.r.o., ktorá mala byť spôsobená prevádzkou motorového vozidla poisteného v poisťovni žalovaného. V dôsledku tejto škodovej udalosti mal byť poškodený nútený užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb zapožičaním vozidla od žalobcu v zmysle zmluvy o nájme. Po ukončení nájmu žalobca vystavil poškodenému faktúru na sumu 580,80 Eur. Poškodený so žalobcom dňa 13.07.2017 uzavrel Zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorá vznikla z titulu účelne vynaložených nákladov na prenájom vozidla. Podľa žalovaného zo zisteného skutkového stavu okresným súdom vyplynulo, že poškodený mal voči žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej faktúre. Z toho vyplýva, že poškodený predstavoval subjekt, ktorý bol dlžníkom žalobcu. Žalovaný poukázal na ust. s tým, že uzavretím zmluvy o postúpení nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky poškodeného na žalobcu, nakoľko túto pohľadávku žalobcu pred jej cesiou poškodený žalobcovi neuhradil, a preto mu ako pohľadávka nevznikla, ale v danom prípade došlo k postúpeniu záväzku poškodeného, ktorý v zmysle vystavenej faktúry predstavuje práve pohľadávku žalobcu. Inými slovami, uvedeným postúpením došlo medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom k postúpeniu pohľadávky žalobcu, čo bolo v rozpore s ust. . Z predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky jednoznačne vyplynulo, že prejav vôle účastníkov najskôr smeroval k cedovaniu pohľadávky a až následne k započítaniu údajne vzájomných pohľadávok poškodeného a žalobcu. Ak poškodený nebol majiteľom pohľadávky voči žalobcovi pred jej postúpením, nemohol túto pohľadávku postúpiť na žalobcu a následne žalobcovi nemohla vzniknúť pohľadávka voči poškodenému na zaplatenie odplaty za postúpenie, ktorú následne žalobca mienil použiť na započítanie. Z týchto záverov podľa žalovaného žalobca nemôže byť aktívne vecne legitimovaným subjektom. Žalovaný poukázal v odvolaní na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 29. januára 2008. Žalovaný považoval zmluvu o postúpení pohľadávky za právny úkon absolútne neplatný podľa ust. . Žalovaný navrhol v napadnutých výrokoch rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie.

8. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného cestou právneho zástupcu uviedol, že žalobca rozsudok okresného súdu považuje za vecne správny, zákonný a dostatočne odôvodnený. Okresný súd mal vzhľadom na vykonané dokazovanie aktívnu legitimáciu žalobcu za preukázanú z predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky, na základe ktorej došlo k platnému postúpeniu pohľadávky z poškodeného na žalobcu. Postupovaný nárok bol nárokom na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla a je preto nesprávne tvrdenie žalovaného, že predmetom zmluvy o postúpení malo byť postúpenie pohľadávky, ktorú žalobca ako veriteľ eviduje voči poškodenému ako dlžníkovi. Je zrejmé, že žalovaný akceptoval postúpenie pohľadávky, keď čiastočné poistné plnenie poukázal na účet žalobcu ako postupníka. Pred podaním žaloby tak žalovaný nemal najmenšiu pochybnosť o postúpení pohľadávky. Prenájom náhradného vozidla je pritom súčasnou judikatúrou považovaný za skutočnú škodu, teda za majetkovú hodnotu, ktorú bolo potrebné vynaložiť k uvedeniu veci do predošlého stavu. K namietanej arbitrárnosti postupu okresného súdu žalobca uviedol, že je potrebné poukázať na základné princípy s tým, že aj rozhodnutia, na ktoré žalovaný odkazuje v podanom odvolaní, uvádzajú, že povinnosť odôvodniť rozhodnutie nemožno chápať tak, že sa vyžaduje, aby na každý argument bola daná podrobná odpoveď. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je právo účastníka konania na také odôvodnenie, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky. To, že sa žalovaný s názorom súdu nestotožňuje, ešte neznamená, že tým došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý súdny proces.

9. K námietke absolútnej neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky žalobca uviedol, že skutočnosť, že došlo k prevodu práva medzi žalobcom a poškodeným a súčasne k úhrade predmetnej faktúry, nespôsobuje rozpor s ustanovením , či neexistenciu nároku na náhradu škody. Uvedené zastrešuje jeden dokument, a to predložená zmluva o postúpení pohľadávky, v zmysle ktorej došlo k

úhrade faktúry a zároveň k postúpeniu pohľadávky. Nárok na náhradu nákladov účelne vynaložených za prenájom vozidla voči žalovanému tak zostáva zachovaný a zmenila sa len osoba oprávnená domáhať sa uspokojenia tejto pohľadávky. V čase uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávky došlo k úhrade faktúry, a teda aj ku vzniku škody. Tvrdenie, že prejav vôle účastníkov smeroval najprv k cedovaniu pohľadávky a až následne k započítaniu pohľadávok, považuje žalobca za nepodložené a účelové. Na skutočnosť vzniku škody nie je možné hľadieť formalisticky tak, že poškodený neuhradil faktúru, kým nedošlo k fyzickému prevodu finančných prostriedkov. Neexistuje rozdiel v tom, či poškodený uhradí žalobcovi v hotovosti nájomné a následne žalobca zaplatí tú istú sumu ako odplatu za postúpenie pohľadávky, alebo sa toto zrealizuje vzájomným zápočtom. Žalobca pre úplnosť poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. , podľa ktorého súd prvej inštancie pochybil, pokiaľ vyslovil záver, že poškodený neuhradil žalobcovi faktúru za nájom vozidla, čím na strane poškodeného nedošlo k zmenšeniu majetku o žalovanú sumu a v závislosti od toho nedošlo ani k platnému postúpeniu práva poškodeného na náhradu škody. Je potrebné vychádzať zo zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorou došlo jednak k postúpeniu pohľadávky a zároveň k vysporiadaniu záväzkov medzi poškodeným ako nájomcom a žalobcom ako prenajímateľom. Úhradu nájomného tak supluje v tomto prípade samotné postúpenie. Odvolací súd tiež konštatoval, že je nesporné, že predmetná pohľadávka mohla byť predmetom postúpenia, pretože predmetom postúpenia bol nárok na náhradu škody, ktorý vznikol poškodenému ako následok dopravnej nehody. Žalobca tak žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správny.

10. Na doručené vyjadrenie žalobcu k podanému odvolaniu žalovaný písomne nereagoval.

11. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací ( ) prejednal odvolanie žalovaného podľa ust. v spojení s ust. bez nariadenia pojednávania a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania ust. , bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. . Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

12. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia ústneho pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. -207 zo dňa 14.11.2019 s tým, že podľa ust. , bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej tabuli krajského súdu a na webovej stránke tohto súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline, v spojení s ust. .

13. Podľa , odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a) od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, b) ide o nerozlučné spoločenstvo podľa a odvolanie podal len niektorý zo subjektov, c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

14. Podľa , odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

15. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

16. Za aplikácie relevantných zákonných ustanovení bol rozsudok okresného súdu posudzovaný krajským súdom v zmysle odvolacích dôvodov, ktoré v podanom odvolaní vymedzil žalovaný, keď namietal nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie. K tejto námietke krajský súd vo všeobecnosti uvádza, že ak odvolateľ v podanom odvolaní namietal skutkové závery okresného súdu, jeho námietka vo svojej podstate smeruje voči výsledkom hodnotenia vykonaných dôkazov zo strany súdu prvej inštancie. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 14.09.2011, sp. zn. , v zmysle ktorého ...„Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci ( ). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov“. Do práva na spravodlivý proces

nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi navrhovaním a hodnotením dôkazov () a aby bolo rozhodnuté v súlade s požiadavkami a právnymi názormi účastníka (). Do obsahu tohto základného práva nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, alebo dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (). Rozhodnutie okresného súdu v rovine dokazovania a zisteného skutkového stavu bolo vecne správne aj s poukazom na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. , podľa ktorého ...„dokazovanie v občianskom súdnom konaní prebieha vo viacerých fázach; od navrhnutia dôkazu cez jeho zabezpečenie, vykonanie a následné vyhodnotenie. Kým navrhovanie dôkazov je právom a zároveň procesnou povinnosťou účastníkov konania, len súd rozhodne, ktorý z označených (navrhnutých) dôkazov vykoná. Uvedené predstavuje prejav zákonnej právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy účastníkov na vykonanie dokazovania sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu podstaty prejednávanej veci nie je relevantný.“. Odvolací súd nezistil taký postup okresného súdu, ktorý by znamenal vybočenie z kritérií vyššie uvedeného hodnotenia dôkazov. Rozhodnutie okresného súdu sa opieralo o tvrdenia a relevantné dôkazy produkované stranami v prvoinštančnom konaní a vychádzalo zo správne aplikovaných a interpretovaných právnych noriem na dostatočne a správne zistený skutkový stav veci. S námietkou nesprávnych skutkových zistení súvisí tiež otázka právneho posúdenia veci okresným súdom. Krajský súd vo všeobecnosti uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Ani jedna z týchto situácií v predmetnej sporovej právnej veci nenastala.

17. Žalovaný v podanom odvolaní namietal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, a to z dôvodu neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej medzi žalobcom a poškodeným. Krajský súd vo vzťahu k tejto námietke považuje za potrebné poukázať na Zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 13.7.2017 (č.l. 70 spisu) uzatvorenú medzi postupcom THETIS, s.r.o. a žalobcom ako postupníkom, ktorej predmetom je postúpenie pohľadávky postupcu v prospech žalobcu ako postupníka voči žalovanému ako dlžníkovi v celkovej výške 580,80 Eur vrátane príslušenstva a všetkých práv s ňou spojených. Pohľadávka je definovaná ako pohľadávka, ktorá vznikla z titulu nároku voči poisťovni podľa na náhradu účelne vynaložených nákladov za nutné užívanie náhradného vozidla v príčinnej súvislosti so škodou zo dňa 26.6.2017. Z obsahu tejto zmluvy o postúpení pohľadávky medzi žalobcom a poškodeným tak plynie, že predmetom postúpenia bol nárok poškodeného voči poisťovni, súčasťou ktorého nároku na poistné plnenie bola náhrada nákladov za prenájom vozidla, a práve tento nárok bol predmetnou zmluvou postúpený žalobcovi. Poškodený subjekt mal ako veriteľ pohľadávku voči poisťovni z titulu poistnej udalosti, zodpovedajúcu náhrade nákladov za prenájom vozidla, a túto pohľadávku žalobcovi postúpil. Nemožno preto súhlasiť s tvrdením žalovaného, že by predmetná zmluva o postúpení pohľadávky bola neplatná, resp. že by mala odporovať ust. a nasl. z dôvodu, že by jej predmetom mal byť dlh poškodeného voči žalobcovi z titulu nájmu náhradného vozidla. Námietka žalovaného smerujúca k popretiu aktívnej vecnej legitimácie žalobcu tak nemohla byť krajským súdom ako súdom odvolacím vyhodnotená ako dôvodná.

18. Žalovaný v podanom odvolaní vo vzťahu k ním napadnutému výroku I. rozsudku okresného súdu, a to konkrétne vo vzťahu k priznanej istine pohľadávky a k priznanému úroku z omeškania, žiadne bližšie odvolacie dôvody nezadefinoval. Krajský súd viazaný vymedzenými odvolacími dôvodmi žalovaného tak mohol posudzovať rozsudok okresného súdu len v rozsahu a v medziach týchto odvolacích dôvodov žalovaného, obsiahnutých v ním podanom odvolaní. Ak dôvody odvolania žalovaného nesmerovali k priznanej istine pohľadávky, k dobe omeškania a priznanej výške úroku z omeškania, tak potom krajský súd ako súd odvolací nemal priestor k posudzovaniu záverov rozhodnutia okresného súdu, ktoré sa viazali k tejto časti žalobcom uplatneného nároku. Vo všeobecnosti platí, že odvolací súd môže posudzovať rozhodnutie okresného súdu len v rozsahu a v rámci tých odvolacích dôvodov, ktoré odvolateľ vyjadrí. Krajský súd preto nezistil vecnú nesprávnosť rozsudku okresného súdu ani v časti okresným súdom priznaného nároku na zaplatenie úroku z omeškania a paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky.

19. Krajský súd zároveň nevyhodnotil ako dôvodnú ani odvolaciu námietku žalovaného ohľadom nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. Krajský súd k tejto námietke vo všeobecnosti uvádza, že odôvodnenie rozsudku je tou časťou rozsudku, ktorá je relevantná a významná z hľadiska presvedčivosti, logickej konzistentnosti a preskúmateľnosti súdneho rozhodnutia. Podľa Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. je potrebné ust. (aktuálne ust. ods. ) vykladať a uplatňovať tak, že rozhodnutie všeobecného súdu musí uviesť dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené. Krajský súd je názoru, že okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol podstatné okolnosti týkajúce sa výkladu opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia, vyporiadal sa so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a myšlienkový postup okresného súdu je z odôvodnenia napadnutého rozsudku dostatočne zrejmý. Okresný súd uviedol, ktoré skutočnosti mal z vykonaného dokazovania za preukázané, uviedol príslušné právny normy, ktoré na zistený skutkový stav aplikoval, a to s poukazom na všetky skutočnosti, ktoré boli zistené vykonaným dokazovaním, a tiež s poukazom na právne závery, ktoré okresný súd prijal.

20. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia nepochybne patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu a vyplýva aj z ustálenej judikatúry ESĽP. Zároveň však judikatúra tohto súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký argument, ktorý pre rozhodnutie vo veci samej nie je podstatný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ústavný súd SR opakovane vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo strany sporu na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu (). Odvolací súd po preskúmaní odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie dospel k záveru, že okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia zrozumiteľným a dostatočným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré žalobe vyhovel. Okresný súd vo vzťahu ku svojim záverom uviedol relevantné skutkové zistenia, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania, a rozhodnutie okresného súdu preto nemožno považovať za svojvoľné či zjavne neodôvodnené, keď sa okresný súd zaoberal nosnou argumentáciou sporových strán a túto argumentáciu, aj pokiaľ išlo o obranu žalovaného (intervenienta), riadne vyhodnotil. Okresný súd sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení, nepoprel ich účel a význam v kontexte relevantných zistení o skutkovom stave veci. Z judikatúry ÚS SR vyplýva, že iba skutočnosť, že sa odvolateľ s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo o arbitrárnosti rozhodnutia súdu (). Okrem toho krajský súd považuje za potrebné poukázať, že nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá tzv. inú vadu konania len výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu (Stanovisko občiansko-právneho kolégia NS SR č. 2 zo dňa 03. decembra 2015, Zbierka Stanovísk NS SR a súdov SR 1/2016). V danom prípade napadnutý rozsudok okresného súdu i čo do odôvodnenia spĺňal kritériá vecne správneho rozhodnutia za dostatočného rešpektovania ust. .

21. Na základe uvedeného nevyhodnotil krajský súd odvolacie dôvody žalovaného ako relevantné. Krajským súdom bolo preto pristúpené k potvrdeniu rozsudku okresného súdu tak vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 96,80 Eur s prísl. ako aj vo výroku o náhrade trov prvoinštančného konania, ako vecne správneho rozhodnutia podľa ust. . Výrok o trovách konania pred súdom prvej inštancie nebol odvolaním žalovaného osobitne napadnutý a ako výrok závislý od výroku v merite veci, bol preto pri potvrdení rozsudku okresného súdu rovnako potvrdený ako vecne správne rozhodnutie.

22. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté za aplikácie ust. v spojení s ust. a . V odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalobca, ktorému tak bola krajským súdom priznaná plná náhrada trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalovanému. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Podľa ust. dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Podľa ust. dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.