Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8S/1/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Kuruca a členov senátu JUDr. Dany Bystrianskej a JUDr. Mareka Kotoru, v právnej veci žalobcu: STEEL MAXX, s.r.o., so sídlom Štós 209, IČO: 44 643 322, právne zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária MARCEL BIZNÁR, s. r. o., so sídlom Bajkalská 31, Bratislava, IČO: 36 868 221, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 634940/2018 zo dňa 13.11.2018,

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Účastníkom konania n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 3.01.2019 elektronicky podanou dňa 4. 1. 2019 na Krajský súd v Košiciach sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. zo dňa 13.11.2018, v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Košice /správcu dane/ č. 439230/2018 zo dňa 30.07.2018, ktoré žalovaný podľa o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, (Daňový poriadok) potvrdil, vrátenia veci na ďalšie konanie správcovi dane a priznanie náhrady trov konania.

2. Rozhodnutím správcu dane zo dňa 30.07.2018 bol žalobcovi podľa § 68 ods.5 Daňového poriadku vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2012 v sume 236.255,94 eur.

3. Žalobca v podanom odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane č. 439230/2018 zo dňa 30.07.2018 žiadal zrušiť a vec vrátiť na nové konanie a namietal, že so zisteniami správcu dane nemožno súhlasiť. Žalobca tvrdil, že riadne preukázal deklarované plnenia, tovar bol dodaný aj jeho odberateľom, ktorí zaplatili za tovar bezhotovostným prevodom a následne tovar dodali svojim odberateľom, čo potvrdzuje, že nadobudli právo nakladať s tovarom ako vlastníci. Odkázal na výpovede svedkov L. F. zo dňa 28,01.2015 - zástupcu spoločnosti Haniel GROUP CZ, spol. s.r.o., C. B. zo dňa 26.01.2015 a L. U. zo dňa 26.01.2015 - protokoly o výpovediach uvedených svedkov sú prílohou odvolania. Nadobudnutie tovaru od daňového subjektu potvrdil aj odberateľ, spoločnosť NYL s.r.o. Daňový subjekt teda preukázal splnenie nielen formálnych, ale aj materiálnych podmienok na odpočítanie dane.

Žalobca namietal nedostatočne zistený skutkový stav, ak správca nevykonal výsluch svedkov, ktorí mohli potvrdiť existenciu tovaru (napr. prepravcu, osoby pracujúce v sklade a rozhodol bez ich vykonania. Žalobca namietal porušenie ustanovenie § 3 ods. 3 Daňového poriadku, ak správca dane nezohľadnil predkladané dôkazy, prípadne ich v odôvodnení rozhodnutia neuviedol a jednostranným hodnotením dôkazov dospel k prezentovaným skutkovým zisteniam. Opakovane uvádzal, že uskutočnenie

jednotlivých zdaniteľných obchodov riadne preukázal aj predložením listinných dôkazov a v prípade pochybností žiadal vykonať ďalšie dôkazy - vypočutie osôb, ktoré sa osobne zúčastnili predmetných obchodných transakcií. Žalobca pokladal rozhodnutie správcu dane za vydané a založené na jeho subjektívnom postoji, lebo svoju úvahu pri hodnotení dôkazov nahradil oznámením finálnych záverov, ktoré ozrejmil jednostranne a neobjektívne v s ustanovením § 24 Daňového poriadku.

Podľa žalobcu sa správca dane absolútne nevysporiadal s námietkami vznesenými proti protokolu z daňovej kontroly a napadnuté rozhodnutie vydal pred uplynutím zákonnej lehoty na vyjadrenie k protokolu.

Žalobca namietal, že rozhodnutie správcu dane je vydané v rozpore so zákonom, na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu a nesprávneho právneho posúdenia veci a jeho konanie je poznamenané procesnými vadami takého charakteru a rozsahu, že s ich existenciou sa spája evidentné porušenie zákonnosti s dopadom i na hmotnoprávne posúdenie veci.

Žalobca uviedol, že skutočnosti vymedzené v ustanoveniach a zákona č, o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „ Z. z o dani z pridanej hodnoty) netvoria dôkazné bremeno daňového subjektu, ak ide o právne vzťahy týkajúce sa jeho dodávateľa a dodávateľových subdodávateľov a tieto skutočnosti nemôžu tvoriť dôkazné bremeno daňového subjektu a ani nemôže z týchto skutočností daňový subjekt znášať dopady za dôkaznú núdzu. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie v spojených prípadoch C-354/03 (Optigen), C-355/03 (Fulcrum Elektronics) a C-484/03 (Bond House), na rozhodnutie vo veci Kittel (C-439/04). Tieto podľa neho konštatujú, že je na správcovi dane preukázať, či daňový subjekt vedel, alebo mohol vedieť, že sa prijatím plnenia bude podieľať na plnení, ktoré je spojené s daňovým únikom. Ak správca dane zistil pochybnosti, tieto mohli nastať bez vôle alebo pričinenia žalobcu. Poukázal i na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie v spojených veciach C-80/11 aC-142/11 - Mahagében krt. a Péter Dávid, podľa ktorého odpočítanie dane v zásade nemôže byť zamietnuté z dôvodu nezákonností, ktorých sa dopustil samotný vystaviteľ faktúry.

Žalobca poukázal na ustanovenia § 68 ods. 2 a § 47 písm. h) Daňového poriadku a tvrdil, že protokol o daňovej kontrole nie je plnohodnotným zákonným predpokladom pre rozhodnutie správcu dane. Preto ani daňová kontrola nebola vykonaná v súlade so zákonom (t.j. v rámci zákonom maximálne povolenej dĺžky trvania daňovej kontroly) a protokol z nej, tak nadobudol povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku, ktorý v daňovom konaní nemožno použiť (a contrario § 24 ods. 4 Daňového poriadku), pretože zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. Nález Ústavného súdu SR -57 zo dňa 29.06.2010.

Žalobca namietal tiež, že žiadosť správcu dane o medzinárodnú výmenu informácií, nie je konaním v zmysle ustanovení Daňového poriadku. Preto z tohto dôvodu nemohla byť daňová kontrola prerušená na dobu viac ako jeden rok. Pominutie dôvodov, pre ktoré sa daňová kontrola prerušila, je ohraničené maximálnou dĺžkou lehôt stanovených v smernici pre poskytnutie požadovaných informácií čo najrýchlejšie, najneskôr do 6 mesiacov odo dňa prijatia. V právnom poriadku SR nie je zakotvený žiadny relevantný dôvod a ani relevantné ustanovenia Smernice Rady č. 2011/16/EÚ neumožňujúca správcovi dane predlžovať konanie nad zákonnom upravenú dĺžku daňovej kontroly. Podľa žalobcu, samostatné žiadosti správcu dane o medzinárodnú výmenu informácií mali tvoriť jednu žiadosť vypracovanú a odoslanú v jeden deň. Poukázal na § 61 ods. 4 Daňového poriadku, ktorý je podľa neho potrebné vykladať v kontexte uvedenej smerníc, t.j. pominutie dôvodov, pre ktoré sa daňová kontrola prerušila je ohraničené maximálnou dĺžkou lehôt stanovených v smernici pre poskytnutie požadovaných informácií.

Žalobca uviedol, že počas výkonu daňovej kontroly riadne komunikoval so správcom dane. Žalobca považoval trvanie prerušenia daňovej kontroly od 26.02.2014 do 25.05.2015 spolu s kúskovaním žiadostí o medzinárodnú výmenu informácií správcom dane, za neprimerané, neefektívne, nezákonné, neústavné, hrubo odporujúce čl. 7 ods. 1 Smernice Rady 2011/16/EÚ zo dňa 15.02.2011.

Žalobca tvrdil, že daňová kontrola u žalobcu začala dňa 20.08.2012, protokol bol vydaný dňa 26.06.2017, preto ak bolo rozhodnutie správcu dane vydané 30.07.2018, dĺžka daňovej kontroly trvala viac ako

jeden kalendárny rok, v rozpore s § 46 ods. 10 Daňového poriadku. Protokol z daňovej kontroly i na ne nadväzujúce rozhodnutie sú v zmysle nálezu Ústavného súdu SR, sp. zn, -57 zo dňa 29.06.2010, ako aj rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn, , nezákonné. Predpokladom začatia vyrubovacieho konania je splnenie zákonom stanových podmienok, t.j. daňová kontrola musí prebehnúť zákonne, musí byť ukončená v lehote ustanovenej zákonom. Ak daňová kontrola nebola ukončená v zákonom stanovenej ročnej lehote, nemohol nastať moment, keby by mohlo začať vyrubovacie konanie a preto sú následné úkony správcu dane, vrátane jeho rozhodnutia nie v rozpore so zákonom.

4. Žalovaný podľa a , o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (daňový poriadok) potvrdil rozhodnutím č. 634940/2018 zo dňa 13.11.2018, (ďalej aj „Rozhodnutie žalovaného“) rozhodnutie správcu dane č. 439230/2018 zo dňa 30.07.2018, ktorým podľa zákona č, daňového poriadku vyrubil žalobcovi rozdiel na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2012 v sume 236 255,94 eura. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že sa stotožnil so záverom správcu dane, ktorý vykonal u žalobcu daňovú kontrolu za zdaňovacie obdobie apríl 2012 a po vykonaní daňovej kontroly žalobcovi vyrubil na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2012 a konštatoval, že žalobca v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie apríl 2012 vykázal neoprávnene nadmerný odpočet v sume 980,97 eura (dôkazy č. 1 a 2).

5. Žalovaný podľa , o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (daňový poriadok) potvrdil rozhodnutie správcu dane číslo 439230/2018 zo dňa 30.07.2018, ktorým podľa zákona č, daňového poriadku vyrubil žalobcovi rozdiel na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2012 v sume 236 255,94 eura.

6. Žalovaný vychádzal zo zistení správcu dane po vykonanom dokazovaní a následne skutkových záveroch, s ktorými sa stotožnil a uviedol najmä: „Správca dane vykonal u daňového subjektu STEEL MAXX, s.r.o.. daňovú kontrolu za zdaňovacie obdobie apríl 2012. Daňová kontrola začala dňa 20.08,2012, Výsledky kontroly sú uvedené v Protokole z daňovej kontroly č. 101424878/2017 zo dňa 26.06.2017, ktorý bol splnomocnenému zástupcovi daňového subjektu doručený dňa 28.06.2017 spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole Č. 101425215/2017. Daňový subjekt sa v stanovenej lehote dňa 19.07.2017 vyjadril k zisteniam uvedeným v protokole. Správca dane dňa 04.07.2017 vydal rozhodnutie č. 101695423/2017, ktorým vyrubil rozdiel dane v sume 236 255,94 eura nadaní z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2012. Daňový subjekt sa voči uvedenému rozhodnutiu odvolal a Finančné riaditeľstvo SR rozhodnutím číslo 102377493/2017 zo dňa 14.11.2017 zrušilo odvolaním napadnuté rozhodnutie správcu dane a vrátilo vec na ďalšie konanie a rozhodnutie, pretože správca dane sa nezaoberal predloženým vyjadrením k protokolu a nevysporiadal sa s námietkami daňového subjektu. Správca dane po doplnení dokazovania a vyhodnotení dôkazov vyzval splnomocneného zástupcu daňového subjektu na účasť na ústnom pojednávaní vo veci oboznámenia s výsledkami a prerokovania zistení a pripomienok vo vyrubovacom konaní dňa 25.07.2018. V stanovený deň sa splnomocnený zástupca daňového subjektu nedostavil na pojednávanie (Úradné záznamy č. Í01366493/2018 zo dňa 16.07.2018 a č. 101445410/2018 zo dňa 26.07.2018). Dňa 30.07.2018 správca dane vydal rozhodnutie číslo 439230/2018. ktorým daňovému subjektu vyrubil rozdiel dane v sume 236 255,94 eura na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2012.

Rozhodujúcou skutočnosťou pre vydanie odvolaním napadnutého rozhodnutia boli závery správcu dane o porušení ustanovení , a v znení neskorších predpisov. Daňový subjekt v podanom daňovom priznaní deklaroval dodanie tovaru - betonárskej ocele - s oslobodením od dane podľa ustanovenia v znení neskorších predpisov spoločnostiam: Waren Transport s.r.o., Veverkova 730/20, 170 00 Praha, ČR, IČ DPH: CZ29278619 (ďalej len „Waren Transport s.r.o.") 4 faktúry v celkovej sume 50 020,06 eura a Haniel Group CZ spol. s r.o. Konévova 2660/141,13083 Praha, ČR, IČ DPH:CZ27791904 (ďalej len „Haniel Group CZ spol. s r.o.") 37 faktúr v celkovej sume 503 428,56 eura.

Správca dane zaslal českej daňovej správe žiadosti o medzinárodnú výmenu informácii č. 9801403/5/1592611/13 - Waren Transport s.r.o. a č. 9801403/5/1592398/201314 a Haniel Group CZ spol. s r.o.Z odpovedí českej daňovej správy vyplynulo: - Česká spoločnosť Waren Transport s.r.o.

na adrese sídla nemala žiadne označenie obchodného mena spoločnosti, a ani na uvedenej adrese nesídli, je nekontaktná, na predvolanie sa nikto nedostavil, neboli predložené žiadne doklady. Za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2012 česká daňová správa určila spoločnosti daň podľa pomôcok. Správcovi dane sa z týchto dôvodov nepodarilo preveriť, či boli splnené podmienky v znení neskorších predpisov, nakoľko k uplatneniu oslobodenia dodávky v rámci spoločenstva od dane dôjde len vtedy, keď právo nakladať s tovarom ako vlastník prejde na nadobúdateľa Waren Transport s.r.o. Správcovi dane sa nepodarilo preveriť, či spoločnosť skutočne nadobudla tovar od daňového subjektu STEEL MAXX, s.r.o. v zdaňovacom období apríl 2012, či tento tovar ďalej predala alebo ho využila pre svoju ekonomickú činnosť. Nebolo možné preveriť ani úhradu preverovaných faktúr v deklarovanej výške. Nekontaktnosť českej spoločnosti a neexistencia dokladov zvyšujú nedôveryhodnosť celej transakcie

-dodanie tovaru do Českej republiky pre spoločnosť Haniel Group CZ spol. s r.o. nebolo preukázané, t.j. tovar (betonárska oceľ) nebol skutočne prijatý. Spoločnosť sa na adrese sídla nenachádza, nevykonáva žiadnu činnosť, na zaslané písomnosti nereagovala, požadovanú dokumentáciu nepredložila. Spoločnosť v daňovom priznaní za apríl 2012 vykázala iba tuzemské plnenia, daňovú povinnosť neuhradila. Spoločnosť neposkytovala potrebnú súčinnosť, preto správca dane vymeral daňovú povinnosť za apríl 2012 podľa pomôcok. Nebolo zistené žiadne intrakomunitárne nadobudnutie resp. dodanie tovaru, Spoločnosti bola dňa 04,12.2012 zrušená registrácia na dani z pridanej hodnoty. Nekontaktnosť českej spoločnosti a neexistencia dokladov zvyšujú nedôveryhodnosť celej transakcie.

Správca dane konštatoval, že uskutočnenie deklarovaných intrakomunitárnych dodávok sa nepotvrdilo, vykonané dokazovanie preukázalo, že vecné plnenie z predložených faktúr nenastalo, predložené dôkazy sa ukázali ako nedôveryhodné, vystavené bez reálneho podkladu. Deklarované dodania tovarov sa ukázali len ako formálne, pričom k vecnému plneniu nedošlo. Dodávky neboli uskutočnené tak, ako to deklaroval daňový subjekt STEEL MAXX, s.r.o., pretože podľa zistení správcu dane, právo nakladať s tovarom ako vlastník neprešlo na českých odberateľov.

Daňový subjekt k preukázaniu splnenia podmienok pre oslobodenie od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu v zmysle v znení neskorších predpisov predložil faktúry spolu s medzinárodnými nákladnými listami za zdaňovacie obdobie apríl 2012 (podrobne uvedené na str. 3 a 4 odvolaním napadnutého rozhodnutia), ktoré správca dane preveril a zistil, že na všetkých predložených CMR dokladoch, ktoré tvorili prílohu vyšlých faktúr pre spoločnosť Haniel Group CZ spol. s r.o. za zdaňovacie obdobie apríl 2012 bol ako prepravca deklarovaný L. U. - PecharTrans, Správca dane preveroval vykonanie prepráv betonárskej ocele zo Slovenskej republiky do Českej republiky uvedeným prepravcom v spolupráci s Národnou diaľničnou spoločnosťou, a.s. (výzva č. 100656093/2018 zo dňa 04.04.2018), Z odpovede Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s. (č. zo dňa 24.04.2018) - z prílohy „Výpis mýtnych transakcií vozidla" za požadované obdobie apríl 2012 a požadované vozidlá, (ktoré mali podľa predložených dokladov v zdaňovacom období apríl 2012 uskutočniť prepravu tovaru, pričom miesto nakládky malo byť v Kysuckom Novom Meste a tovar mal byť následne dodaný do Českej republiky a vyložený v Ostrave) správca dane zistil, že nie všetky cesty boli vykonané a uskutočnené tak, ako to bolo deklarované na predložených medzinárodných nákladných listoch. Správca dane porovnaním údajov z Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s. a údajov na medzinárodných nákladných listoch zistil: Vozidlo s EVČ: XTXXXXX, ktoré malo realizovať dopravu ocele z Kysuckého Nového Mesta do Ostravy -dňa 16.04.2012 sa pohybovalo po okolí, ale v Kysuckom Novom Meste nebolo zaznamenané (prepravný doklad č. 1328063) -dňa 19.04.2012 nevykonalo žiadnu trasu - nejazdilo (prepravný doklad č. 265564), v dňoch 23.04.2012 a 26.04.2012 (v tento deň malo realizovať trasu z Kysuckého Nového Mesta do Ostravy dvakrát) sa pohybovalo v okolí slovensko-českej hranice, bolo zaznamenané vo Svrčinovci (prepravné doklady č. 265569, 265554, 265553), Vozidlo s EVČ: XTXXXXX, ktoré malo realizovať prepravu tovaru z Kysuckého Nového Mesta do Ostravy - dňa 18.04.2012 sa pohybovalo po okolí, ale v Kysuckom Novom Meste nebolo zaznamenané (prepravný doklad č. 265561).

-dňa 19.04.2012 a 20.04.2012 síce realizovalo trasu prepravy na území SR, ale v mieste nakládky tovaru, t.j. v Kysuckom Novom Meste nezastalo, len ním prešlo a žiadny tovar (asi 24 ton betonárskej ocele) nemohlo naložiť, pretože nebol časový priestor na nakládku tovaru, tak ako je to deklarované v medzinárodných prepravných listoch (prepravné doklady č. 265564 a č. 265567).

-na prepravnom doklade č. 265570 nie je uvedený dátum prepravy, podľa faktúry by to malo byť dňa 23.04.2012. V tento deň sa uvedené vozidlo podľa údajov Národnej diaľničnej spoločnosti pohybovalo na trase Hranica - Svrčinovec - Hranica. V Kysuckom Novom Meste nebolo zaznamenané. -dňa 26.04.2012 vozidlo nevykonalo žiadnu trasu (prepravný doklad č. 265556). Vozidlo s EVČ: XTXXXXX, ktoré malo realizovať prepravu tovaru z Kysuckého Nového Mesta do Ostravy

-dňa 18.04.2012 sa pohybovalo na území SR, ale v mieste nakládky tovaru, t.j. v Kysuckom Novom Meste nezastalo, len ním prešlo a žiadny tovar (asi 24 ton betonárskej ocele) nemohlo naložiť, pretože nebol časový priestor na nakládku tovaru, tak ako je to deklarované v medzinárodných prepravných listoch (prepravný doklad č. 265563). Vozidlo s EVČ: XTXXXXX, ktoré malo realizovať prepravu tovaru z Kysuckého Nového Mesta do Ostravy

-dňa sa pohybovalo smerom od hranice s ČR a v okolí, ale v Kysuckom Novom Meste nebolo zaznamenané, ani nevykonalo trasu späť na hranicu s ČR - až na nasledujúci deň, ale hranicu neprekročilo a pohybovalo sa opäť po území SR (prepravný doklad č. 265551).

Správca dane prepravu tovaru pre odberateľa Waren Transport s.r.o. nepreveril, pretože daňový- subjekt STEEL MAXX, s.r.o. k deklarovanému dodaniu tovaru pre odberateľa Waren Transport s.r.o., nepredložil všetky doklady v zmysle ustanovenia v znení neskorších predpisov, čím porušil ustanovenie citovaného zákona a nepreukázal splnenie podmienok oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4 tým, že predložil iba faktúry a nepredložil doklad o odoslaní tovaru, ak prepravu zabezpečoval dodávateľ alebo odberateľ, alebo kópiu dokladu o preprave, v ktorom je potvrdené odberateľom prevzatie tovaru v inom členskom štáte. Podmienky oslobodenia od dane sa správcovi dane nepodarilo preveriť ani medzinárodnou výmenou informácií - pre neexistenciu sídiel českých spoločností, ich nekontaktnosť a nespoluprácu so správcom dane.

Správca dane konštatoval, že predložené doklady, ktorými daňový subjekt deklaroval dodanie tovaru do iného členského štátu nie sú dôkazmi, ktoré by jednoznačne preukazovali, že k dodaniu tovaru do Českej republiky a k uskutočneniu deklarovanej prepravy aj v skutočnosti došlo, najmä za podmienok sporných zistení týkajúcich sa intrakomunitárnej transakcie u daňového subjektu STEEL MAXX, s.r.o, a deklarovaných odberateľov Waren Transport s.r.o. a Haniel Group CZ spol. s r.o. v Českej republike. Dokazovaním nebolo potvrdené, že tovar (betonárska oceľ) bol skutočne fyzicky prepravený z tuzemska do Českej republiky pre odberateľa Haniel Group CZ spol. s r.o. z dôvodu, že preverované vozidlá s uvedenými EČV na trase Kysucké Nové Mesto - Ostrava nevykonali uvedenú trasu, alebo aj keď vykonali trasu v zmysle CMR, v mieste nakládky tovaru nezastavili, nebol časový priestor na vyloženie tovaru a následné dodanie pre odberateľa v Českej republike alebo vozidlo deklarované v CMR doklade v daný deň vôbec nejazdilo na tejto trase. Správca dane prihliadal i na skutočnosť, že u českých spoločností Haniel Group CZ spol. s r.o. a Waren Transport s.r.o. sa tiež nepodarilo preveriť skutočnosti potrebné pre správne určenie dane, z dôvodu, že tieto spoločnosti sú v ich sídlach nekontaktné, so správcom dane nekomunikujú, na výzvy správcu dane nereagujú a majú zlú daňovú disciplínu. Správcovi dane sa nepodarilo preveriť, či sa skutočne jednalo o nadobudnutie tovaru od daňového subjektu STEEL MAXX, s.r.o. z dôvodu, že spoločnosť je dlhodobo nekontaktná a nepreberú zásielky správcu dane. Ďalšou skutočnosťou, na ktorú správca dane prihliadal, bolo zistenie, že spoločnosť Haniel Group CZ spol. s r.o. v podanom daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie apríl 2012 vykázala nadobudnutie tovaru z iného členského štátu v nulovej hodnote, t.j. spoločnosť v apríli 2012 nenadobudla žiadny tovar z iného členského štátu Európskej únie. Nekontaktnosť českých spoločností a neexistencia dokladov zvyšujú nedôveryhodnosť deklarovaných dodaní tovaru s oslobodením od dane v zmysle v znení neskorších predpisov.

Správca dane faktúry daňového subjektu STEEL MAXX. s.r.o. vystavené českým odberateľom, ktoré predložil daňový subjekt k daňovej kontrole, skúmal nielen z formálnej, ale aj z vecnej stránky a skúmal, akým spôsobom boli tieto faktúry uhradené. Z predloženého výpisu z účtu daňového subjektu správca dane zistil, že daňový subjekt v zdaňovacom období apríl 2012 prijal od spoločnosti Haniel Group CZ spol. s r.o. platby vo výške 490 148,95 eura (daňový- subjekt v apríli 2012 fakturoval tejto spoločnosti dodanie betonárskej ocele v sume 503 428,56 eura), Vzhľadom na nekontaktnosť a nespoluprácu spoločnosti Haniel Group CZ spol. s r.o., nebolo možné preveriť, či tieto platby sú skutočne za dodanie betonárskej ocele v zmysle faktúr vystavených v zdaňovacom období apríl 2012. Platby od spoločnosti

Haniel Group CZ spol. s r.o. nemôžu potvrdiť reálnu existenciu dodaného tovaru, ako to bolo deklarované v predložených dokladoch za zdaňovacie obdobie apríl 2012 a správca dane na ne neprihliadal ako na dôkaz, že skutočne došlo k uskutočneniu dodávky do Českej republiky oslobodenej od dane, z dôvodu zistení uvedených v odpovedi na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií (spoločnosť Haniel Group CZ spol. s r.o. so správcom dane nespolupracuje, je nekontaktná a preverenie prepravy sa nepotvrdilo vtákom rozsahu, ako je to deklarované na CMR dokladoch). Z predloženého výpisu z účtu daňového subjektu STEEL MAXX, s.r.o. správca dane zistil, že daňový subjekt v zdaňovacom období apríl 2012 neprijal žiadnu platbu od spoločnosti Waren Transport s.r.o. Táto skutočnosť podporuje zistenia správcu dane, že reálne nedošlo k dodaniu tovaru pre tohto odberateľa v zmysle predložených faktúr za zdaňovacie obdobie apríl 2012.“

7. Žalovaný na základe vyššie uvedeného v odôvodnení uviedol, že správca dane v danom prípade skúmal uskutočnenie deklarovaných zdaniteľných obchodov nielen z formálnej stránky, ale preveroval aj súlad skutočného stavu s formálnym stavom a postupoval pri tom v súlade s ustanovením § 3 ods. 6 Daňového poriadku, /bral do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane/.

8. Žalovaný v súvislosti s námietkami, ktoré sa týkajú nesprávneho posúdenia skutkového stavu správcom dane, po preskúmaní odvolaním napadnutého rozhodnutia a predloženého spisového materiálu uviedol, že cieľom daňovej kontroly a následného vyrubovacieho konania, bolo využitie všetkých zákonne získaných dôkazov vedúcich k správnemu vyrubeniu dane, ako aj ochrana záujmov štátu pri zachovaní práv a právom chránených záujmov daňového subjektu.

9. Žalovaný zistil, že správca dane vykonal dokazovanie, výsledky ktorého je možné použiť pre vyvodenie záverov v danej veci. Z vyššie uvedených skutočností, z odôvodnenia rozhodnutia správcu dane, z protokolu o daňovej kontrole a z predloženého spisového materiálu vyplynulo, že správca dane pri preverovaní dodania tovaru (betonárskej ocele), ktorý žalobca fakturoval českým spoločnostiam Waren Transport s.r.o. a Haniel Group CZ spol. s r.o. a pri preverovaní dodania tovaru (cukor) fakturovaného spoločnosťami OPTAR, s.r.o. a Arzano s.r.o. daňovému subjektu, mal pochybnosti o deklarovaných dodávkach tovaru, preto ich reálnosť preveroval nielen u samotného daňového subjektu, ale aj u jeho obchodných partnerov a vykonal dokazovanie v zmysle § 24 ods. 4 Daňového poriadku, Správca dane vychádzal z dôkazov predložených daňovým subjektom, z vlastných šetrení, z odpovedí na žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií, z výsledkov šetrení iných správcov dane, z odpovedí Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s. a zhodnotením všetkých dôkazov dospel k záveru, že vykonaným dokazovaním boli zistené také skutočnosti, ktoré preukázali neopodstatnenosť uplatneného oslobodenia od dane na faktúrach pre českých odberateľov a neopodstatnenosť odpočítania dane z faktúr vystavených spoločnosťami OPTAR, s.r.o. a Arzano s.r.o. Správca dane daňovou kontrolou a šetreniami objektívne spochybnil preukázanie splnenia zákonom stanovených podmienok pre oslobodenie od dane a zákonom stanovených podmienok pre odpočítanie dane predloženými faktúrami, ktorých vierohodnosť a pravdivosť, s ohľadom na zistenia a ustanovenia v znení neskorších predpisov, nebola daňovým subjektom preukázaná.

10. Žalovaný zistil, že v danom prípade dôvod, pre ktorý správca dane neuznal žalobcovi právo na oslobodenie od dane pri deklarovaných dodávkach českým spoločnostiam Waren Transport s.r.o. a Haniel Group CZ spol. s r.o. bol ten, že daňový subjekt nepreukázal reálnosť deklarovaných dodávok a splnenie zákonom stanovených podmienok oslobodenia od dane. Vykonaným dokazovaním nebolo potvrdené uskutočnenie deklarovaných dodávok. Vecné plnenie z preverovaných faktúr spoločnostiam uvedeným na faktúrach nenastalo. Deklarované dodania tovarov sa ukázali ako formálne a predložené faktúry sa ukázali ako nedôveryhodné, vystavené bez reálneho podkladu. Preto z vykonaného dokazovania vyplynuli aj dôvody pre neuznanie nároku na odpočítanie dane z faktúr od spoločností OPTAR, s.r.o. a Arzano s.r.o.. Nebolo preukázané, že uvedeným dodávateľom vznikla daňová povinnosť z titulu dodania tovaru tak, ako to bolo deklarované na preverovaných faktúrach. Reálne nadobudnutie tovaru od uvedených dodávateľov nebolo preukázané ani zo strany daňového subjektu, ani zo strany dodávateľov a nebolo preukázané ani dokazovaním vykonaným správcom dane.

11. Z dôkazov, ktoré predložil samotný žalobca správcovi dane k výkonu daňovej kontroly vyplynulo, že daňový subjekt k deklarovaným dodávkam českej spoločnosti Haniel Group CZ spol. s r.o. predložil správcovi dane kópie faktúr s medzinárodnými prepravnými listami (CMR doklady), podľa ktorých

prepravu mal vykonať L. U. - Pechar Trans. Deklarované skutočnosti sa preverovali nielen žiadosťou o medzinárodnú výmenu informácií, ale aj v spolupráci s Národnou diaľničnou spoločnosťou, a.s. Z odpovede na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií správca dane zistil informácie o spoločnosti Haniel Group CZ spol. s r.o. (spoločnosť nespolupracuje so správcom dane, nereaguje na výzvy správcu dane, nepredložila požadované doklady, na adrese sídla sa nenachádza a nevykonáva žiadnu činnosť, v daňovom priznaní za apríl 2012 vykázala iba tuzemské plnenia, daňovú povinnosť neuhradila, nebolo zistené žiadne intrakomunitárne nadobudnutie, resp. dodanie tovaru) a preverením trás jednotlivých kamiónov, ktoré mali prepraviť betonársku oceľ zo Slovenska (Kysucké Nové Mesto) do Českej republiky (Ostrava), správca dane zistil, že preverované vozidlá na trase Kysucké Nové Mesto

- Ostrava nevykonali uvedenú trasu, alebo aj keď vykonali trasu v zmysle CMR, v mieste nakládky tovaru nezastavili, teda nebol časový priestor na vyloženie tovaru a následné dodanie pre odberateľa v Českej republike, alebo preverované vozidlo deklarované v CMR doklade v daný deň vôbec nejazdilo na preverovanej trase (neexistuje záznam v elektronickom mýtnom systéme na území SR). Správca dane preveril aj úhrady z výpisu z účtu daňového subjektu a zistil, že spoločnosť Haniel Group CZ spol. s r.o. v apríli 2012 uhradila daňovému subjektu STEEL MAXX, s.r.o. platby vo výške 490 148,95 eura, čo však vzhľadom na zistenia o tejto spoločnosti, nie je dôkazom reálneho uskutočnenia dodávok daňového subjektu tejto spoločnosti v zdaňovacom období apríl 2012.

12. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca k deklarovaným dodávkam betonárskej ocele českej spoločnosti Waren Transport s.r.o. (oslobodeným od dane) predložil iba faktúry bez prepravných dokladov, správca dane nemohol preveriť samotnú prepravu.

13. Z odpovede na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií správca dane zistil o tejto spoločnosti, že je dlhodobo nekontaktná, na adrese sídla sa nenachádza, písomnosti nepreberá, daň za zdaňovacie obdobie 2. štvrťrok 2012 jej bola určená podľa pomôcok, čo celé vzbudzuje oprávnené pochybnosti o reálnosti deklarovaných dodávok a ich prijatí uvedenou českou spoločnosťou.

14. Preto podmienky pre oslobodenie od dane vyplývajúce z ustanovenia § 43 zákona o dani z pridanej hodnoty neboli splnené. Žalobca len tvrdil, že deklarované dodávky riadne preukázal, ale skutočne splnenie zákonom stanovených podmienok nepreukázal. Ak subjekt poukazuje na výpovede svedkov, ktoré mali potvrdiť reálnosť deklarovaných dodávok, žalovaný z predloženej výpovede L. F. zistil, že tento potvrdil, že pozná spoločnosť Invest reality trade, s.r.o., pretože mu ju po ukončení spolupráce s HANIEL GROUP navrhol pán B., ktorého kamarát L. L. bol konateľom tejto spoločnosti a udelil L. F. plnú moc. L. F. potvrdil, že pozná spoločnosť STEEL MAXX, s.r.o. čiastočne, vedel, že za túto spoločnosť vystupoval pán D., že prvotné stretnutie zaistil pán B. a že obchodný vzťah s touto spoločnosťou trval asi do septembra, októbra 2013 a uviedol, že sa jednalo vždy o normálny obchod, keď bola dodaná betonárska oceľ za cenu, za ktorú ju kúpila spoločnosť a potom s pánom B. (bez vedomosti p. D.) upravili cenu tak, aby vyhovovala na trhu v Českej republike. Z uvedenej svedeckej výpovede L. F. nevyplýva, že dodávky tovaru fakturované preverovanými faktúrami boli reálne, pretože svedok sa nevyjadroval ku konkrétnym dodávkam a jeho tvrdenia nie sú podložené žiadnymi dôkazmi. Z uvedenej výpovede svedka, L. F. ktorý bol vypočúvaný v trestnom konaní v súvislosti s obchodovaním s betonárskou oceľou a iným hutným materiálom v období rokov 2011 až 2013 vyplýva aj to, že všetky pečiatky spoločností, ktoré zastupoval, boli k dispozícii v spoločnosti PecharTrans, kde bola osoba splnomocnená na používanie pečiatok k opečiatkovaniu faktúr. CMR dokladov, dodacích listov, objednávok a pod.

15. Žalovaný z predloženej výpovede svedka C. B., ktorý bol tiež vypočúvaný v trestnom konaní v súvislosti s obchodovaním s betonárskou oceľou a iným hutným materiálom v období rokov 2011 až 2013 zistil, že C. B.Í. potvrdil, že spoločnosť Invest reality trade s.r.o. zastupoval pán F. a že táto spoločnosť bola jeho dodávateľom v máji a júni 2012, ale uviedol aj to, že nie je mu známy dodávateľ spoločnosti Invest reality trade s.r.o. a že o pôvode tovaru vôbec nič nevie. C. B. potvrdil, že spoločnosť Haniel Group CZ spol. s r.o. bola jedným z jeho dodávateľov a že aj túto spoločnosť zastupoval pán F., ale aj to, že nie sú mu známi dodávatelia tejto spoločnosti. C. B. mal vedomosť o tom, že R. D. je dodávateľom ocele pre pána F., ale vzhľadom na skutočnosť, že F. mal splnomocnenia na konanie za viacero spoločností, ako aj na skutočnosť, že odpovede svedka sa netýkali konkrétnych preverovaných dodávok daňového subjektu STEEL MAXX, s.r.o. českej spoločnosti Haniel Group CZ spol. s r.o., táto výpoveď nie je dôkazom o reálnosti dodávok žalobcu uvedenej českej spoločnosti.

16. K tvrdeniu žalobcu, že svedok L. U. potvrdil, že pre žalobcu zabezpečoval prepravu, žalovaný z predloženej výpovede svedka L. U., ktorý bol tiež vypočúvaný v trestnom konaní v súvislosti s obchodovaním s betonárskou oceľou a iným hutným materiálom v období rokov 2011 až 2013 zistilo, že svedok potvrdil, že pozná žalobcu, že párkrát jednal s konateľom spoločnosti p. D., že mu poskytoval dopravné služby - vykonával prepravu. Vzhľadom na skutočnosť, že svedok neuviedol žiadne konkrétne informácie ohľadom prepravy, ktoré by bolo možné ďalej preveriť, neuviedol žiadne obdobie, tovar, miesto nakládky a vykládky a pod., ani táto výpoveď nemôže byť dôkazom o reálnosti preverovaných dodávok žalobcu českým spoločnostiam Waren Transport s.r.o. a Haniel Group CZ spol. s r.o.

17. Tvrdením žalobcu, že cukor nadobudol za účelom jeho predaja, čo potvrdil aj jeho odberateľ, spoločnosť NYL s.r.o., rovnako žalobca nepreukázal reálnosť preverovaných dodávok cukru od spoločností OPTAR, s.r.o, a Arzano s.r.o., ani splnenie zákonom stanovených podmienok pre odpočítanie dane z faktúr od uvedených dodávateľských spoločností.

18. Žalovaný konštatoval, že ak žalobca v preverovanom zdaňovacom období uplatnil oslobodenie od dane pri dodávkach českým spoločnostiam Waren Transport s.r.o. a Haniel Group CZ spol. s r.o. a uplatnil si nárok na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr od spoločností OPTAR, s.r.o. a Arzano s.r.o., musí byť schopný preukázať, že deklarované zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené tak, ako to uviedol v daňovom priznaní a na predložených dokladoch. Žalobca preukázal dodávky betonárskej ocele českým spoločnostiam a nadobudnutie cukru od spoločností OPTAR, s.r.o, a Arzano s.r.o. iba listinnými dôkazmi, ale reálne dodanie tovarov nepreukázal. Žalobca predložil iba dôkazy formálnej povahy, ktoré by vo všeobecnosti obstáli len za situácie, že obchodné transakcie by nevykázali žiadne pochybnosti u správcu dane, preto žalobca splnenie zákonom stanovených podmienok pre oslobodenie od dane a pre odpočítanie dane nepreukázal.

19. Žalovaný zistil, že správca dane počas daňovej kontroly a vo vyrubovacom konaní získal dostatok dôkazov o jednotlivých dodávkach a o jednotlivých spoločnostiach, ktoré hodnotil jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach. Postup správcu dane preto nebol v rozpore s § 3 ods. 3 Daňového poriadku, ako to namieta žalobca v odvolaní. Rozhodnutie správcu dane má oporu v zabezpečených dôkazoch a bolo vydané v súlade s § 68 Daňového poriadku. Správca dane tak vo vyrubovacom konaní po prvotnom odvolacom konaní disponoval nielen dôkazmi z daňovej kontroly, ale zákonným spôsobom zabezpečil aj ďalšie dôkazy pre úplné zistenie skutkového stavu, ktoré hodnotil v súlade s § 3 ods. 3 Daňového poriadku.

20. Žalobca v odvolaní namieta, že správca dane nezohľadnil dôkazy ním predkladané, ale neoznačil taký dôkaz, ktorý by nebol správcom dane zohľadnený. Správca dane disponoval dostatkom informácií z odpovedí na žiadosti o medzinárodnú výmenu informácii a od Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s., v zmysle § 24 Daňového poriadku. Ten v súlade s právnym názorom odvolacieho orgánu, doplnil dokazovanie v zmysle rozhodnutia žalovaného zo dňa 14.11.2017, ktorým bolo zrušené predchádzajúce /prvotné/ rozhodnutie správcu dane zo dňa 04.07.2017 a v odvolaním napadnutom rozhodnutí uviedol nielen dôkazy predložené žalobcom, ale aj výsledky dokazovania a ich hodnotenie. Správca dane v tomto prípade všetky zabezpečené dôkazy vyhodnotil jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti, z hľadiska ich pravdivosti, pričom prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo a dospel k záveru, že k dodaniu fakturovaných tovarov nedošlo tak, ako je to deklarované na preverovaných faktúrach, ktoré daňový subjekt vystavil českým spoločnostiam (s oslobodením od dane) a na faktúrach, z ktorých si odpočítal daň.

21. Žalovaný v súvislosti s námietkou, že správca dane sa nevysporiadal s námietkami vznesenými proti protokolu z daňovej kontroly, z odôvodnenia odvolaním napadnutého rozhodnutia a z predloženého spisového materiálu uviedol, že správca dane vyzval splnomocneného zástupcu žalobcu na účasť na ústnom pojednávaní vo veci prerokovania pripomienok daňového subjektu a jeho oboznámenia s výsledkami zistení vo vyrubovacom konaní. Splnomocnený zástupca daňového subjektu sa nezúčastnil na prerokovaní pripomienok a dôkazov (viď úradné záznamy správcu dane). Správca dane dospel k záveru, že žalobca predloženými dôkazmi a tvrdeniami nepreukázal dodanie betonárskej ocele odberateľom v Českej republike, nepreukázal reálnosť dodávok cukru a nepreukázal tak opodstatnenosť uplatneného oslobodenia od dane.

22. Žalovaný k námietkam daňového subjektu uvádza, že neuviedol žiadne dôkazy svedčiace o nesprávnosti záverov vyvodených správcom dane. Výpovede svedkov, ktoré boli predložené k odvolaniu, nie sú dôkazom o reálnosti preverovaných dodávok, pretože neobsahujú žiadne konkrétne informácie o preverovaných zdaniteľných obchodoch daňového subjektu a nie sú podporené žiadnymi preveriteľnými dôkazmi, hoci žalobca opakovane tvrdí, že predložil všetky potrebné doklady, nepredložil dôkazy, ktorými by preukázal reálnosť deklarovaných zdaniteľných obchodov, ktorými by odstránil pochybnosti správcu dane o dôveryhodnosti predložených faktúr, dodacích listov a prepravných dokladov.

23. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku dokazovanie vedie správca dane, ktorý nie je viazaný iba návrhmi. Správca dane sa zaoberal dokladmi, ktoré predložil daňový subjekt, ako aj jeho vyjadreniami, avšak po ich vyhodnotení v súvislosti so všetkými zabezpečenými dôkazmi dospel k záveru, že obchodné transakcie deklarované vo faktúrach predložených daňovým subjektom ku kontrole sa neuskutočnili. Zhrnul, že daňovom konaní ťažisko dôkazného bremena je na daňovom subjekte a je to daňový subjekt, ktorý musí spoľahlivo preukázať svoje tvrdenia o uskutočnení dodania tovarov tak, aby boli jeho nároky uznané ako oprávnené. Dôkazná povinnosť je spojením povinnosti tvrdenia a povinnosti doložiť svoje tvrdenia dôkazmi a pre daňový subjekt nie je iba povinnosťou, ale aj významným právom, ktoré daňový subjekt nevyužil, lebo nepredložil také dôkazy, ktorými by preukázal svoje tvrdenia o skutočnostiach uvedených na preverovaných faktúrach. Vystavenie faktúr českým odberateľom s formálne splnenými náležitosťami ešte nezakladá podmienku na uplatnenie práva na oslobodenie od dane a prijatie faktúr od spoločností uvedených ako dodávatelia, s formálne splnenými náležitosťami nezakladá podmienku na uplatnenie práva na odpočítanie dane z takýchto faktúr. Predloženie faktúry ešte samo osebe nepreukazuje uskutočnenie zdaniteľného obchodu. Faktúra a ďalšie doklady sú z hľadiska uplatnených nárokov použiteľné len vtedy, ak skutočnosti na nich uvedené majú pravdivý a reálny základ.

24. Ustanovenie § 24 Daňového poriadku vymenúva rôzne druhy a typy dôkazných prostriedkov, ktoré zákon pripúšťa na využitie daňovým subjektom, príkladmo. Žalobca ničím relevantným nespochybnil závery správcu dane, ktorý vykonal dokazovanie smerujúce k získaniu dôkazov o fakturovaných zdaniteľných obchodoch. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že faktúram, ktoré predložil daňový subjekt, absentuje reálny základ, pretože nebolo preukázané, že reálne došlo k dodaniu tovarov.

25. V zmysle judikatúry Najvyššieho súdu SR, daňový subjekt je povinný viesť svoju evidenciu, uskutočňovať svoju činnosť a preverovať si svojich obchodných partnerov tak, aby v akomkoľvek prípade, v každej situácii mal dostatočné podklady pre to, aby riadne preukázal existenciu, resp. vznik nárokov a povinností v zmysle daňových zákonov. Zdaniteľné obchody sú ekonomickou činnosťou žalobcu, preto ako platiteľ dane má možnosť obstarať si dostatočný počet dôkazov, ktoré vzhľadom na charakter zdaniteľných obchodov zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného obchodu. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal opodstatnenosť svojich nárokov a správca dane sám aktívne preveroval reálnosť a opodstatnenosť nárokov daňového subjektu na oslobodenie od dane a na odpočítanie dane. Dôkazy, ktoré daňový subjekt predložil k daňovej kontrole, neboli schopné osvedčiť splnenie zákonom stanovených podmienok pre oslobodenie od dane a pre odpočítanie dane.

26. V súvislosti s poukázaním na niektoré právne vety z konkrétnych rozsudkov Súdneho dvora Európskej únie - bez preukázania, že skutkový stav jeho transakcie má prvky niektorého z uvedených rozsudkov. Správca dane nekonal v rozpore s uvedenými rozsudkami. A záver, že žalobcovi neprináleží právo na oslobodenie od dane a na odpočítanie dane nevyvodil práve z dôvodov uvádzaných v rozsudkoch Súdneho dvora Európskej únie.

27. Žalovaný námietky, ktoré sa týkajú jeho práva na spravodlivý proces, porušovania ústavnoprávnych princípov, nesprávneho hodnotenia dôkazov, nedostatočne zisteného skutkového stavu a rozloženia i unesenia dôkazného bremena, považuje za neopodstatnené.

28. K námietkam, ktoré sa týkajú zákonnosti daňovej kontroly, žalovaný uvádza, že v zmysle § 46 Daňového poriadku daňová kontrola začína dňom uvedeným v oznámení správcu dane o daňovej kontrole, je ukončená dňom prerokovania protokolu podľa ods. 8 a lehota na jej vykonanie je najviac jeden rok odo dňa jej začatia. V danom prípade daňová kontrola začala dňa 20.08.2012 (Oznámenie č. 9800403/5/2049474/2012 zo dňa 01.08,2012). V priebehu daňovej kontroly zaslal

správca dane českej daňovej správe žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií (MVI) - č. 9801403/5/1592398/13 (Haniel Group CZ spol. s r.o.), č. 9801403/5/1592611/13 (Waren Transport s.r.o.) č. 9801403/5/1593752/13 (FESTR TRADE s.r.o.) a rozhodnutím č. 9801403/5/1637790/2013/ Tomá zo dňa 29.04.2013 prerušil daňovú kontrolu odo dňa 30.04.2013 do dňa doručenia konečného výsledku preverovania medzinárodnej výmeny informácií /podľa § 61 ods. 1 Daňového poriadku/. Dňa 15.10.2013 pominuli dôvody, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená a správca dane zaslal daňovému subjektu oznámenie č. 9801403/5/4783248/2013/Tom zo dňa 23.10.2013, ktorým mu túto skutočnosť oznámil a zároveň oznámil, že pokračuje vo výkone daňovej kontroly začatej dňa 20.08.2012, v súlade s ustanovením § 61 ods. 1 písm. b) Daňového poriadku. Správca dane môže konanie prerušiť, ak je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu. Dôvody, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená, pominuli dňa 15.10.2013 doručením poslednej odpovede na žiadosť o medzinárodnú výmenu daňových informácií. Z ustanovenia § 61 ods. 5 Daňového poriadku vyplýva, že ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú. Preto daňová kontrola, ktorá začala 20.08.2012, bola prerušená od 30.04.2013 do 15.10.2013 /mal ešte takmer štyri mesiace/.

29. Počas daňovej kontroly správca dane zaslal poľskej daňovej správe žiadosť č. 9801403/5/4878862/2013/Tomá o medzinárodnú výmenu informácií (MVI) týkajúcu sa preverenia zdaniteľných obchodov daňového subjektu STEEL MAXX, s.r.o., so spoločnosťou HENRYK PIERON PROMUS a rozhodnutím č. 9801403/5/4970438/2013 zo dňa 06.11.2013 podľa ustanovenia § 61 ods. 1 Daňového poriadku prerušil daňovú kontrolu odo dňa 08.11.2013 z dôvodu, že bolo potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu. Správca dane prerušil daňovú kontrolu do dňa doručenia konečného výsledku preverovania medzinárodnej výmeny informácií. Správca dane opakovane urgoval doplnenie odpovedí na MVI vo veci preverenia deklarovaných zdaniteľných obchodov s poľskou spoločnosťou, ako aj doplnenie odpovede na MVI vo veci preverenia zdaniteľných obchodov s českou spoločnosťou Haniel Group CZ spol. s r.o. Dňa 21.04.2017 pominuli dôvody, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená a správca dane zaslal daňovému subjektu oznámenie č. 100801394/2017 zo dňa 09.05.2017, ktorým mu túto skutočnosť oznámil a zároveň oznámil, že pokračuje vo výkone daňovej kontroly začatej dňa 20.08.2013. Tento postup správcu dane bol v súlade s ustanovením § 61 ods. 1 písm. b) Daňového poriadku, Z ustanovenia § 61 ods. 5 Daňového poriadku vyplýva, že ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú. Daňová kontrola, ktorá začala 20.08.2012, bola prerušená od 30.04.2013 do 15.10.2013 a následne od 08.11.2013 do 21.04. 2017. Správca dane pokračoval v daňovej kontrole, na výkon ktorej mal ešte takmer tri mesiace.

30. Podľa § 46 ods. 9 písm. a) Daňového poriadku je daňová kontrola ukončená dňom doručenia protokolu podľa ods. 8 tohto ustanovenia Daňového poriadku. Dňom nasledujúcim po dni doručenia protokolu s výzvou začína vyrubovacie konanie (§ 68 ods. 1 Daňového poriadku). V danom prípade správca dane Protokol o daňovej kontrole č. 101424878/2017 zo dňa 26.06.2017 spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole doručil splnomocnenému zástupcovi daňovému subjektu dňa 28.06.2017 (dva mesiace po ukončení prerušenia daňovej kontroly). Predmetná kontrola bola ukončená dňa 28.06.2017. Správca dane nevie ovplyvniť lehotu, v ktorej zahraničné daňové správy konajú a vzhľadom na potrebu preverenia všetkých skutočností pre správne určenie dane čakal na tieto odpovede a nemohol pokračovať v daňovej kontrole pred obdržaním konečných odpovedí na žiadosti. Žalovaný preto námietky daňového subjektu, týkajúce sa nedodržania lehoty na výkon daňovej kontroly a nezákonnosti protokolu a naň nadväzujúcich rozhodnutí, považoval za nedôvodné.

31. Pominutie dôvodov, pre ktoré sa daňová kontrola prerušila nie je ohraničené maximálnou dĺžkou lehôt stanovených v Smernici Rady 2011/16/EÚ o administratívnej spolupráci v oblasti daní, ako aj v o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní). Ak správca dane daňové konanie prerušil a začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu, to nemá za následok neplynutie lehôt podľa Daňového poriadku. Osobitným predpisom je napr. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní, nariadenie Rady č. 904/2010. Zaslanie žiadostí o medzinárodnú výmenu informácií je konaním v zmysle ustanovení Daňového poriadku.

32. Žalovaný uviedol, v danej veci bolo potrebné overiť okolnosti dodania tovaru a reálnosť dodávok aj u deklarovaných odberateľov v inom členskom štáte, a to práve zaslaním žiadostí o medzinárodnú výmenu informácií, na základe čoho vydal rozhodnutia o prerušení kontroly a bez informácií získaných z odpovedí českej a poľskej daňovej správy, by skutočnosti týkajúceho sa dodania tovarov neboli zistené

dostatočne a správca dane by nemal dostatočné podklady a informácie na vydanie rozhodnutia. Preto získanie odpovedí v rámci medzinárodnej výmeny informácií bolo rozhodujúce pre vydanie rozhodnutia správcu dane a správca dane postupoval v súlade s § 24 ods. 2 Daňového poriadku, pretože konal tak, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie. Išlo o konanie iného orgánu, vedené podľa príslušného osobitného predpisu, ktorého výsledok bol potrebný pre konanie a správne a realite zodpovedajúce rozhodnutie správcu dane. Tvrdenia daňového subjektu o neúčelnosti a neprimeranom prerušení daňovej kontroly sú preto neopodstatnené.

33. V súvislosti s možnosťou správcu dane prerušiť daňovú kontrolu z dôvodu začatia konania v oblasti medzinárodnej výmeny informácií, žalovaný poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 28.02.2013 č. k. -11. Toto uvádza, že v dôsledku riadneho prerušenia daňovej kontroly neplynú lehoty na jej vykonanie ani v prípade, ak bolo konanie prerušené pre medzinárodné dožiadania, na vybavenie ktorých dožiadané orgány príslušných členských štátov nedodržali lehoty stanovené v Nariadení Rady (ES) zo dňa 07.10.2003 č. 1798/2003 o administratívnej spolupráci v oblasti dane z pridanej hodnoty. Ústavný súd SR zdôraznil, že výklad ustanovení zákona o správe daní a poplatkov, týkajúcich sa plynutia lehôt na daňovú kontrolu, ako aj na celé daňové konanie, nemôže ohroziť účinnú aplikáciu nariadenia. Toto nariadenie bolo s účinnosťou od 01.01.2012 nahradené Nariadením Rady (EÚ) zo dňa 07.10.2010 č. 904/2010 súčinnosťou od 01.01.2012. Úprava lehôt na poskytnutie informácií, resp. postup pri ich nedodržaní, sú upravené v 51. 10 až 12 tohto nového nariadenia a sú prakticky totožné ako do 31.12,2011 /uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 28.02.2013 č. k. -11/.

34. Žalovaný uviedol, že žalobcom poukázané rozhodnutia súdu sú záväzné pre konkrétnych účastníkov konania v danej veci. V rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. zo dňa 15.12.2016 / bolo zrušené oznámenie daňového úradu o zamietnutí odvolania a vec vrátená na ďalšie konaní/, súd nepreskúmaval zákonnosť rozhodnutia správcu dane vydaného vo vyrubovacom konaní. Skutkový stav posudzovaný súdom je odlišný od skutkového stavu v posudzovanom prípade.

35. Žalovaný tiež uviedol, že správca dane vykonávajúci daňovú kontrolu za zdaňovacie obdobie apríl 2012 nemal možnosť získať informácie o deklarovaných zdaniteľných obchodoch daňového subjektu vlastnými poznatkami, preto musel zaslať žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií - ohľadom preverenia deklarovaných obchodných vzťahov s českými spoločnosťami a s poľskou spoločnosťou. Správca dane nevie ovplyvniť lehotu, v ktorej zahraničné daňové správy konajú a vzhľadom na potrebu preverenia všetkých skutočností pre správne určenie dane čakal na tieto odpovede a nemohol pokračovať v daňovej kontrole pred ich obdržaním. Dôvody prerušenia daňovej kontroly nemohli pominúť uplynutím šesťmesačnej lehoty na vybavenie žiadostí o medzinárodnú výmenu informácií /nevyhnutnými pre čo najúplnejšie zistenie skutkového stavu/. Správca dane v záujme objektívneho vyhodnotenia okolností zdaniteľných obchodov až do doručenia príslušných informácií nemohol pokračovať vo výkone daňovej kontroly, preto túto prerušil. Žalovaný odkázal na uznesenie Ústavného súdu SR Č. -11, ...v dôsledku riadneho prerušenia konania neplynú lehoty na konanie ani v prípade, ak bolo konanie prerušené pre medzinárodne dožiadania, na vybavenie ktorých nedodržali dožiadané orgány lehoty určené v predmetnom nariadení.

36. Žalovaný konštatoval, že správca dane vyhotovil tri samostatné žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií týkajúce sa českých spoločností. Prerušil daňovú kontrolu, a následne žiadal aj o preverenie obchodov s poľskou spoločnosťou a o doplnenie odpovede na žiadosť týkajúcu sa českej spoločnosti Haniel Group CZ spol. s r.o. (konečná odpoveď bola doručená až dňa 21.04.2017) a znova prerušil daňovú kontrolu, čo nie je možné hodnotiť neúčelné, ak v danom prípade nedošlo k ďalším skutočnostiam, ako tomu bolo v žalobcom poukázaných v rozsudkoch. Preto lehota na vykonanie daňovej kontroly podľa § 46 ods. 10 Daňového poriadku bola dodržaná, preto sú námietky daňového subjektu uvedené v odvolaní neopodstatnené a prerušenie daňovej kontroly bolo odôvodnené, v súlade s platnými právnymi predpismi, počas prerušenia lehoty neplynuli. Vzhľadom na uvedené, žalovaný v danom prípade vyrubovacie konanie po zákonne vykonanej daňovej kontrole začalo v zmysle § 68 Daňového poriadku nasledujúci deň po dni doručenia protokolu (doručený dňa 28.06.2017) a správca dane vydal rozhodnutie, ktorým vyrubil daňovému subjektu daň podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku.

37. Žalovaný dospel k záveru, že správca dane postupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami Daňového poriadku, ako aj v súlade s SR, posúdenie skutkového stavu veci bolo vecne správne

a následne prijaté závery sú v súlade s príslušnými ustanoveniami v znení neskorších predpisov, ako aj Daňového poriadku.

38. Žalobca odôvodnil podanie žaloby v zmysle , , , , . Žalobné dôvody sú totožné ako odvolacie dôvody žalobcu s doplnením, že i žalovaný tým, že rozhodnutie správcu dane potvrdil, postupoval v rozpore so zákonom.

39. Žalobca namietal, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, vzhľadom na to, že prvostupňový orgán a aj žalovaný nedostatočne zistili skutkový stav a na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu veci bolo rozhodnuté.

Namietal, že rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, keďže žalovaný úvahu pri hodnotení dôkazov a obsahu odvolania nahradil oznámením finálnych záverov, ktoré ozrejmil jednostranne a neobjektívne, pretože bral na zreteľ len časť zistení a možných pohľadov na danú vec.

Namietal tak porušenie § 46 ods. 10 Daňového poriadku, pretože - daňová kontrola trvala viac ako 1 kalendárny rok - protokol z daňovej kontroly, rozhodnutie správcu dane i žalovaného je preto nezákonné. Namietal teda, že protokol z takejto kontroly nadobudol povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku, s poukazom na Nález Ústavného súdu SR, sp. zn. -57 zo dňa 29.06.2010.

Konštatoval, že žalobca počas výkonu daňovej kontroly riadne komunikoval so správcom dane, poskytoval správcovi dane pri daňovej kontrole potrebnú súčinnosť a preto prekročenie zákonnej lehoty na vykonanie kontroly podľa § 46 ods. 10 Daňového poriadku nebolo spôsobené žalobcom, ale výlučne dôvodmi a konaním na strane správcu dane.

Konštatoval tiež, že správca dane nerešpektovaním maximálnej dĺžky trvania daňovej kontroly porušil nielen zákonné ustanovenie o maximálnej dĺžke trvania, ale aj zásadu primeranosti a zákonnosti pri správe daní. Tiež namietal účelovosť postupu správcu dane z dôvodu, že požadoval od príslušného orgánu cudzieho štátu informácie po častiach, t.j. na základe viacerých samostatných žiadostí pričom v záujme efektívnosti bolo vhodnejšie kumulovať poskytnutie informácie do jednej žiadosti. Uviedol, že žiadosť správcu dane o medzinárodnú výmenu informácií (ďalej len „MVI“) nie je konaním v zmysle Daňového poriadku, a preto z tohto dôvodu nemohla byť daňová kontrola prerušená na dobu viac ako jeden rok, pričom pominutie dôvodov pre ktoré sa daňová kontrola prerušila je ohraničené maximálnou dĺžkou lehôt stanovených v smernici pre poskytnutie požadovaných informácií (s poukazom na body 16. a 18. odôvodnenia uznesenia Krajského súdu v Trnave sp. zn. zo dňa 20.02.2017, na rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. zo dňa 15.12.2016 a na rozsudky Krajského súdu v Trnave sp. zn. zo dňa 18.05.2015 a sp. zn. zo dňa 18.05.2018).

Považoval rozhodnutie žalovaného za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov (IV. bod žaloby), pretože: - správca dane dôkazy hodnotil jednostranne - žalovaný sa nezaoberal dôvodmi odvolania, a žalovaný a prvostupňový orgán sa v rozhodnutiach nezaoberali vyjadrením žalobcu a jeho námietkami, hoci tak mali urobiť zo zákona, keďže zásadným obsahom žalobcovho odvolania neboli len konkrétne spochybnenia zistených skutočností, ale porušenie zákonných ustanovení, ktoré sú povinné rešpektovať všetky daňové orgány. Tieto nedostatky podľa žalobcu spôsobujú nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov.

40. K správnej žalobe sa žalovaný 14. 5. 2019 vyjadril a uviedol, že žalovaný preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní a v žalobou napadnutom rozhodnutí sa dôkladne zaoberal a vysporiadal s námietkami uvedenými v odvolaní, ktoré korešpondujú aj so žalobnými dôvodmi.

Žalovaný k žalobným dôvodom, ktoré sa týkajú zákonnosti a dĺžky trvania daňovej kontroly uvádza, že v zmysle § 46 Daňového poriadku daňová kontrola začína dňom uvedeným v oznámení správcu dane o daňovej kontrole, je ukončená dňom prerokovania protokolu podľa ods. 8 a lehota na jej vykonanie je najviac jeden rok odo dňa jej začatia.

V danom prípade, podľa žalovaného daňová kontrola začala dňa 20.08.2012 (Oznámenie č. 9800403/5/2049474/2012 zo dňa 01.08.2012 - dôkaz č. 4). V priebehu daňovej kontroly zaslal správca dane českej daňovej správe žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií (MVI) - č. 9801403/5/1592398/13 (Haniel Group CZ spol. s r.o. - dôkaz č. 25), č. 9801403/5/1592611/13 (Waren Transport s.r.o. - dôkaz č. 30), č. 9801403/5/1593752/13 (FESTR TRADE s.r.o. - dôkaz č. 29) a rozhodnutím č. 9801403/5/1637790/2013/Tomá zo dňa 29.04.2013 prerušil daňovú kontrolu odo dňa 30.04.2013 (dôkaz č. 32).

Predmetným rozhodnutím správca dane podľa ustanovenia § 61 ods. 1 Daňového poriadku prerušil daňovú kontrolu z dôvodu, že bolo potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu. Správca dane prerušil daňovú kontrolu do dňa doručenia konečného výsledku preverovania medzinárodnej výmeny informácií. Dňa 15.10.2013 pominuli dôvody, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená a správca dane zaslal daňovému subjektu oznámenie č. 9801403/5/4783248/2013/Tom zo dňa 23.10.2013, ktorým mu túto skutočnosť oznámil a zároveň oznámil, že pokračuje vo výkone daňovej kontroly začatej dňa 20.08.2013 (dôkaz č. 33). Tento postup správcu dane bol v súlade s ustanovením § 61 ods. 1 písm. b) Daňového poriadku, podľa ktorého správca dane môže konanie prerušiť, ak je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu.

41. Súd v konaní podľa a nasl. po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného a oboznámení sa s obsahom administratívnych spisov žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa v konaní bez nariadenia pojednávania (za splnenia zákonných podmienok podľa , a ) jednomyseľne dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

42. Podľa o správe daní (Daňový poriadok) pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisoch, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

Podľa § 24 ods.1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a/ skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b/ skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c/ vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencie a záznamov, ktoré je povinný viesť.

Podľa § 24 ods.2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

Podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pres správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

Podľa § 46 ods.9 písm .a/ Daňového poriadku daňová kontrola je ukončená dňom doručenia protokolu podľa ods.8.

Podľa § 46 ods.10 Daňového poriadku lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61. Ak ide o daňovú kontrolu zahraničných závislých osôb, ktoré určujú zakladanie podľa osobitného predpisu, druhostupňový orgán môže lehotu podľa prvej vety pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia predĺžiť najviac o 12 kalendárnych mesiacov.

Podľa § 61 ods.1 písm. b/ Daňového poriadku správca dane daňové konanie môže prerušiť, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu (poznámka pod čiarou č. 21a odkazuje príkladmo na o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní, nariadenie Rady (EÚ) č. 904/2010).

Podľa ustanovenia , ak nadobúdateľ podľa ods. 2 preukáže, že nadobudnutie tovaru z iného členského štátu bolo predmetom dane v členskom štáte, v ktorom

sa skončilo odoslanie alebo preprava tovaru, opraví základ dane, pričom na opravu základu dane sa primerane vzťahuje v znení neskorších predpisov.

Podľa § 17 ods. 4 citovaného zákona, miestom nadobudnutia tovaru z iného členského štátu pri trojstrannom obchode je miesto, kde sa tovar nachádza v čase skončenia jeho odoslania alebo prepravy k nadobúdateľovi, ak sú splnené nasledovné podmienky: a/ prvý odberateľ preukáže, že tovar nadobudol na účely následného dodania tovaru v členskom štáte, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru, a druhý odberateľ je osobou identifikovanou pre daň v členskom štáte, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru a je osobou povinnou platiť daň, b/ prvý odberateľ splní povinnosť uviesť následné dodanie tovaru v súhrnnom výkaze podľa § 80 zákona o dani z pridanej hodnoty, c/ prvý odberateľ nie je identifikovaný pre daň v členskom štáte, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru, a d/ odoslanie alebo preprava tovaru sa uskutoční podľa § 45 ods. 1 písm. a) zákona o dani z pridanej hodnoty, teda tovar je odoslaný alebo prepravený priamo od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi z jedného členského štátu do iného členského štátu.

Podľa o dani z pridanej hodnoty daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.

Podľa § 49 ods.1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Podľa § 49 ods.2 písm.a/ zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a slúži iba ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

Podľa § 51 ods.1 písm.a zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods.2 písm.a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

Podľa § 43 ods.1, 5 zákona o DPH oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte. Platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 - 4 kópiou faktúry, dokladom o odoslaní tovaru, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ poštovým podnikom, alebo kópiou dokladu o preprave tovaru, v ktorom je potvrdené odberateľom alebo osobou ním poverenou prevzatie tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ osobou inou ako poštovým podnikom; ak platiteľ takú kópiu dokladu o preprave tovaru nemá, prevzatie tovaru v inom členskom štáte je povinný preukázať iným dokladom, potvrdením o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ alebo odberateľ, inými dokladmi, najmä zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar, dokladom o platbe za prepravu tovaru.

43. Účelom daňového konania je zistiť, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Daňový poriadok špecificky upravuje zisťovanie, preverovanie základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Daňovým konaním sa má určiť výška dane a záväzne uložiť povinnosť zaplatiť ju konkrétnemu daňovému subjektu.

44. V daňovom konaní dôkaznú povinnosť prioritne má daňový subjekt. Správca vykonáva dane dokazovanie na základe ktorého správca dane získa poznatky a informácie o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie a nie je viazaný iba návrhmi daňových subjektov. K otázke daňovej povinnosti daňového subjektu pri preukazovaní nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty sa opakovane vyjadril Najvyšší súd SR, napr. v rozsudku č.k. z 23.06.2010 judikoval, že „dôkazné bremeno je na daňovom subjekte - žalobcovi ( v spojení s , ). „Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu - žalobcu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet DPH (je iniciátorom odpočítania DPH) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnenie a so

zákonom stanovených podmienok“. Obdobne judikoval dôkaznú povinnosť daňového subjektu Najvyšší súd SR aj v rozsudku č. k. zo dňa 18. 05. 2011.

45. Úpravu postupu pri preukazovaní oprávnenosti nároku na odpočet DPH ust. § 49 ods. 2 zákona o DPH, resp. pri preukazovaní splnenia podmienok oslobodenia dodania tovaru v zmysle § 43 zákona o DPH, je potrebné považovať za špeciálnu úpravu vo vzťahu k spôsobu preukazovania podľa daňového poriadku. Ustanovenie § 49 ods. 2 a § 51 cit. zákona určujú, ako musí platiteľ prijať a tiež zdaniteľné plnenie použiť, aby mu vznikol nárok na odpočet DPH, ako má preukázať uplatnenie práva na odpočet a kedy mu tento nárok vzniká. Nárok na nadmerný odpočet DPH vzniká platiteľovi dane vtedy, ak splní obidve zákonné podmienky stanovené v § 49 ods. 2 písm. a/ cit. zákona, t. j., že nadobudlo tovar alebo služby a použil nadobudnutý tovar alebo služby na dodávky tovaru alebo služieb ako platiteľ. Ustanovenie § 43 zákona o DPH stanovuje podmienky oslobodenia dodania tovaru: dodávateľ tovaru je osobou registrovanou pre DPH v tuzemsku a má postavenie platiteľa dane, odberateľ tovaru je osobou identifikovanou pre DPH v inom členskom štáte a tovar objedná pod svojím identifikačným číslom pre DPH prideleným v inom členskom štáte, tovar sa fyzicky prepravuje z tuzemska do iného členského štátu a musí ísť o platný obchodný vzťah medzi dodávateľom a odberateľom.

46. Žalobca v prvom rade vyslovil nesúhlas so skutkovými zisteniami správcu dane ohľadne jeho nároku na oslobodenie dodania tovaru a v podanej žalobe v súvislosti s uplatnením nároku na odpočítanie dane s pridanej hodnoty v súvislosti s dodaním tovaru (cukor) označeným spoločnostiam v podanej žalobe iba konštatoval zistenia správcu dane k nepriznaniu práva na odpočítanie dane v súvislosti s týmito obchodmi však žiadne žalobné námietky nezniesol k zisteniam správcu dane. K jeho žalobnej námietke žalobcu podľa , že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, správny súd konštatuje, že pri deklarovaných dodávkach českým spoločnostiam Waren Transport s.r.o. a Haniel Group CZ spol. s r.o. žalobca nepreukázal reálnosť deklarovaných dodávok. Správny súd v prvom rade vyslovuje názor, že ak žalobca v preverovanom zdaňovacom období uplatnil oslobodenie od dane pri dodávkach českým spoločnostiam Waren Transport s.r.o. a Haniel Group CZ spol. s r.o. a uplatnil si nárok na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr od spoločností OPTAR, s.r.o. a Arzano s.r.o., musel byť schopný preukázať, že deklarované zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené. Reálne nadobudnutie tovaru od uvedených dodávateľov nebolo preukázané ani zo strany daňového subjektu, ani zo strany dodávateľov a nebolo preukázané ani dokazovaním vykonaným správcom dane. Z kópii faktúr s medzinárodnými prepravnými listami (CMR doklady) /L. U. - Pechar Trans/ preverované vozidlá na trase Kysucké Nové Mesto - Ostrava nevykonali uvedenú trasu, aj keby vykonali trasu v zmysle CMR v jednotlivých prípadoch, v mieste nakládky tovaru nezastavili a nebol časový priestor na vyloženie tovaru a následné dodanie pre odberateľa v Českej republike.

47. Naopak správca dane tieto skutočnosti preveroval a zistil formou zaslaných žiadostí o medzinárodnú výmenu informácií, pričom ani v jednom prípade nebolo možné potvrdiť obchodovanie podľa jednotlivých faktúr a doložených dokladov o preprave a potvrdiť skončenie prepravy. Žalobca nezvrátil tieto zistenia žiadnou argumentáciou.

48. Žalobca namietal, že daňová kontrola nebola ukončená v lehote 1 roka od jej začatia v zmysle § 46 ods. 10 Daňového poriadku, pretože rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly je nezákonné z dôvodu, že žiadosť správcu dane o MVI nie je konaním v zmysle ustanovení Daňového poriadku, pričom pominutie dôvodov, pre ktoré sa daňová kontrola prerušila je ohraničené maximálnou dĺžkou lehôt stanovených v Smernici Rady 2011/16/EÚ, pričom prerušenie konania nemá za následok neplynutie lehôt v zmysle § 61 ods. 5 daňového poriadku. Podľa žalobcu z toho dôvodu je protokol z daňovej kontroly nezákonne získaným dôkazným prostriedkom a preto ho nebolo možné použiť v daňovom konaní. Z toho dôvodu považuje za nezákonné rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa. Súd hodnotí túto žalobnú námietku ako nedôvodnú.

49. Správny súd poukazuje na ustanovenie § 61 ods. 1 písm. b/ daňového poriadku, ktoré umožňuje správcovi dane prerušiť daňové konanie, ak je to potrebné na získanie informácie spôsobom podľa osobitného predpisu. Týmto osobitným predpisom je aj Nariadenie Rady (EÚ) č. 904/2010 zo 07. 10. 2010 o administratívnej spolupráci v boji proti podvodom v oblasti DPH. Z uvedeného nesporne vyplýva, že ide o legitímny spôsob prerušenia daňového konania - výkonu daňovej kontroly (§ 46 ods. 10 Daňového poriadku). Ak dôjde k prerušeniu daňového konania, po dobu tohto prerušenia správca

dane úkony v danej veci nevykonáva. Počas prerušenia daňového konania neplynú ani lehoty podľa Daňového poriadku, t. j. ani lehota na vykonanie daňovej kontroly v zmysle § 46 ods. 10 Daňového poriadku. V súvislosti s možnosťou správcu dane prerušiť daňovú kontrolu z dôvodu začatia konania v oblasti medzinárodnej výmeny informácií správny súd súladne so žalovaným poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 28. 02. 2013 č. k. -111.

50. Správny súd sa nestotožňuje s výkladom slovného spojenia „pominuli dôvody, pre ktoré sa konanie prerušilo“ v ust. § 61 ods. 4 Daňového poriadku („správca dane pokračuje v daňovom konaní z vlastného podnetu alebo na podnet účastníka daňového konania, ak pominuli dôvody, pre ktoré sa konanie prerušilo, alebo ak uplynula lehota uvedeného v ods. 2). Nie je správny názor žalobcu, že pominutie dôvodov, pre ktoré sa daňová kontrola prerušila, je ohraničené maximálnou dĺžkou lehôt stanovených v smernici pre poskytnutie požadovaných informácií (čl. 7 Smernice Rady 2011/16/EÚ). Dôvodom prerušenia daňovej kontroly u žalobcu bola žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií, ktoré správca dane nevyhnutne potreboval v záujme najúplnejšieho zistenia skutkového stavu. Preto dňom doručenia odpovede na žiadosť správcu dane o medzinárodnú výmenu daňových informácií došlo k pominutiu dôvodov, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená. Pred obdržaním odpovede na žiadosť OMVI správca dane nemohol pokračovať v daňovej kontrole. Objektívne nemohol ovplyvniť lehotu, v ktorej daňové orgány Českej daňovej správy vybavili žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií.

51. Správny súd považuje za potrebné na tomto mieste zosumarizovať, ak žalobca namietal porušenie § 46 ods. 10 Daňového poriadku, pretože - daňová kontrola trvala viac ako 1 kalendárny rok - preto protokol z daňovej kontroly, rozhodnutie správcu dane i žalovaného je preto nezákonné a tiež tvrdil, že daňová kontrola u žalobcu začala dňa 20.08.2012, protokol bol vydaný dňa 26.06.2017 a preto ak bolo rozhodnutie správcu dane vydané 30.07.2018, dĺžka daňovej kontroly trvala viac ako jeden kalendárny rok, čo je v rozpore s § 46 ods. 10 Daňového poriadku, že v danom prípade daňová kontrola začala dňa 20.08.2012. (Oznámenie č. 9800403/5/2049474/2012 zo dňa 01.08,2012), správca dane zaslal českej daňovej správe žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií (MVI) - č. 9801403/5/1592398/13 (Haniel Group CZ spol. s r.o.), č. 9801403/5/1592611/13 (Waren Transport s.r.o.) č. 9801403/5/1593752/13 (FESTR TRADE s.r.o.). Rozhodnutím č. 9801403/5/1637790/2013/Tomá zo dňa 29.04.2013, správca dane po 8 mesiacoch jej trvania, prerušil daňovú kontrolu odo dňa 30.04.2013, do dňa 15.10.2013, kedy dňom doručenia konečného výsledku preverovania medzinárodnej výmeny informácií. Počas daňovej kontroly správca dane zaslal i poľskej daňovej správe žiadosť č. 9801403/5/4878862/2013/Tomá o medzinárodnú výmenu informácií (MVI) týkajúcu sa preverenia zdaniteľných obchodov daňového subjektu STEEL MAXX, s.r.o, so spoločnosťou HENRYK PIERON PROMUS a rozhodnutím Č. 9801403/5/4970438/2013 zo dňa 06.11.2013 podľa ustanovenia § 61 ods. 1 Daňového poriadku prerušil daňovú kontrolu odo dňa 08.11.2013 z dôvodu, že bolo potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu. Správca dane prerušil daňovú kontrolu do dňa doručenia konečného výsledku preverovania medzinárodnej výmeny informácií. Správca dane opakovane urgoval doplnenie odpovedí na MVI vo veci preverenia deklarovaných zdaniteľných obchodov s poľskou spoločnosťou, ako aj doplnenie odpovede na MVI vo veci preverenia zdaniteľných obchodov s českou spoločnosťou Haniel Group CZ spol. s r.o. /podľa § 61 ods. 1 Daňového poriadku/ a pominuli dôvody jej prerušenia. Podľa § 61 ods. 1 písm. b) Daňového poriadku správca dane mohol konanie prerušiť na získanie potrebnej informácie spôsobom podľa osobitného predpisu. /Z ustanovenia § 61 ods. 5 Daňového poriadku vyplýva, že ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú. Preto lehota jedného roka na vykonanie daňovej kontroly, ktorá začala plynúť 20.08.2012 a bola prerušená od 30.04.2013 do 15.10.2013 /neuplynula/ takmer štyri mesiace/. Aj podľa správneho súdu dňa 21.04.2017 pominuli dôvody, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená a správca dane zaslal daňovému subjektu oznámenie č. 100801394/2017 zo dňa 09.05.2017, ktorým mu túto skutočnosť oznámil a zároveň oznámil, že pokračuje vo výkone daňovej kontroly začatej dňa 20.08.2012. Tento postup správcu dane bol v súlade s ustanovením § 61 ods. 1 písm. b) Daňového poriadku. Z ustanovenia § 61 ods. 5 Daňového poriadku vyplýva, že ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú. Daňová kontrola, ktorá začala 20.08.2012, bola prerušená od 30.04.2013 do 15.10.2013 a následne od 08.11.2013 do 21.04. 2017. Sumárne doba trvania daňovej kontroly nepresiahla s vylúčením doby prerušenia jej výkonu zákonnú lehotu jedného roka. Žalobca stotožnil trvanie daňovej kontroly s daňovým konaním a vyrubovacím konaním, ktoré konanie končí rozhodnutím správcu dane, v tomto prípade jeho rozhodnutím vydaným dňa 4. 7. 2017. Proti tomuto rozhodnutiu sa žalobca odvolala a toto bolo žalovaným 14. 11. 2017 zrušené a po doplnení dokazovania správca dane opätovne rozhodol dňa 30. 7. 2017.

52. Podľa § 46 ods. 9 písm. a) Daňového poriadku je daňová kontrola ukončená dňom doručenia protokolu podľa ods. 8 tohto ustanovenia Daňového poriadku. Dňom nasledujúcim po dni doručenia protokolu s výzvou začína vyrubovacie konanie (§ 68 ods. 1 Daňového poriadku). V danom prípade správca dane Protokol o daňovej kontrole č. 101424878/2017 zo dňa 26.06.2017 spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole doručil splnomocnenému zástupcovi daňovému subjektu dňa 28.06.2017 (dva mesiace po ukončení prerušenia daňovej kontroly). Predmetná kontrola bola ukončená dňa 28.06.2017. Správca dane nevie ovplyvniť lehotu, v ktorej zahraničné daňové správy konajú a vzhľadom na potrebu preverenia všetkých skutočností pre správne určenie dane čakal na tieto odpovede a nemohol pokračovať v daňovej kontrole pred obdržaním konečných odpovedí na žiadosti. Správny súd preto námietky žalobcu, týkajúce sa nedodržania lehoty na výkon daňovej kontroly a nezákonnosti protokolu a naň nadväzujúcich rozhodnutí, považoval za nedôvodné.

53. K tomu, že žalobca namietal, že rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa ./ , súd odkazuje na znenie predchádzajúceho textu k ustanoveniam a a a Daňového poriadku a zákonné ustanovenia uvedené v bode 42 tohto odôvodnenia, ktoré žalovaný i správca dane správne aplikovali v posudzovanej veci, keď dospeli k záveru o tom, že žalobca nesplnil predpoklady priznania práva na odpočet DPH, pre nepreukázanie reálnosti svojich obchodov ani pri využití MVI, ktorú správca dane využil, aby podporne získal dôkazy, potrebné pre rozhodnutie o správnej výške daňových nárokov žalobcu a správne vymeranie dane žalobcovi, ako platiteľovi dane z pridanej hodnoty. Správny súd v konaní dospel k záveru, že žalobca nepreukázal splnenie zákonných podmienok uvedených v , , zákona o dani z pridanej hodnoty na odpočítanie dane z predmetných obchodov, ani zákonných podmienok uvedených v zákona o DPH v súvislosti s intrakomunitárnym dodaním. Žalobná námietka žalobcu podľa ./ nie je dôvodná.

54. Žalobca v podanej žalobe tvrdil, že výklad slovného spojenia „pominuli dôvody, pre ktoré sa konanie prerušilo“ v zmysle § 61 ods. 4 Daňového poriadku ako ho poskytol v žalobe akceptoval aj Krajský súd v Košiciach v rozsudku č. k. -58 zo dňa 15. 12. 2016. K tomu je potrebné uviesť, že nešlo o právny názor Krajského súdu v Košiciach, ale o konštatované tvrdenie žalobcu.

55. Pokiaľ žalobca poukázal na iné rozhodnutia súdov v súvislosti s prerušením daňovej kontroly a doby jej výkonu, správny súd naopak považuje stanovisko žalovaného k záverom o dĺžke kontroly vo vzťahu k jeho záverom za správne. Ústavný súd SR zdôraznil, že výklad ustanovení zákona o správe daní a poplatkov, týkajúcich sa plynutia lehôt na daňovú kontrolu, ako aj na celé daňové konanie, nemôže ohroziť účinnú aplikáciu nariadenia. Toto nariadenie bolo s účinnosťou od 01.01.2012 nahradené Nariadením Rady (EÚ) zo dňa 07.10.2010 č. 904/2010 súčinnosťou od 01.01.2012. Úprava lehôt na poskytnutie informácií, resp. postup pri ich nedodržaní, sú upravené v 51. 10 až 12 tohto nového nariadenia a sú prakticky totožné ako do 31.12,2011 /uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 28.02.2013 č. k. -11/.

56. Ako nedôvodnú hodnotí súd aj žalobnú námietku, podľa ktorej správca dane kúskovaním žiadosti o medzinárodnú výmenu daňových informácií spôsobil prieťahy v daňovej kontrole a preto tento postup správcu dane je potrebné považovať za neúčelné, neodôvodnené a neefektívne konanie správcu dane. Skutočnosť, že správca dane vyhotovil tri žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií a nevyhotovil iba jednu žiadosť, nemôže mať za následok neúmerné predlžovanie daňovej kontroly. V daňovom konaní zisťované deklarované obchody neboli preukázané ako naplnené ani v jednom prípade, čo bolo zistené práve medzinárodnou výmenou informácií, na základe ktorých správca dane obchody nemal za preukázané.

57. Správny súd má za to, že rozhodnutie žalovaného dosť podrobne uviedlo dôvody potreby zisťovania na poli medzinárodnej spolupráce. Zistenia spolupracujúcich finančných úradov členských krajín preukázali dôvodnosť tejto spolupráce aj v posudzovanej veci. Rozhodnutia finančných orgánov sú v tejto otázke obsažné i preskúmateľné pre zrozumiteľnosť a i rozhodnutia správcu dane a žalovaného zodpovedajú zákonným požiadavkám v zmysle , Daňového poriadku. Preto námietky žalobcu smerujúce k rozhodnutiu z dôvodov podľa a nie sú založené na reálnej argumentácii žalobcu, ako to už súd vyššie uviedol.

58. Napokon ako nedôvodnú správny súd hodnotí aj žalobnú námietku, podľa ktorej je rozhodnutie žalovaného nezákonné s poukazom na využitie protokolu z daňovej kontroly o daňovej kontrole dotknutých spoločností, pre podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej - (podľa ./ ) z dôvodu nerešpektovania ustanovenia procesného predpisu / daňového poriadku/. Toto ustanovenie určuje daňovým orgánom povinnosť, aby každý zásah činnosť verejného orgánu do osobnej sféry jednotlivca bol vykonávaný na základe zákona a v jeho medziach. Rozsah vykonaného dokazovania bol podľa správneho súdu dostatočným pre závery správcu dane i žalovaného i bez uvedeného protokolu, ktorý len dotvára fiktívnosť uplatnených daňových nárokov žalobcu. Námietka podľa ./ a o správe daní nie je preto dôvodná.

59. Správny súd v konaní dospel k záveru, že žalobca nepreukázal splnenie zákonných podmienok uvedených v § 49 ods. 1, 2 písm. a/, § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o dani z pridanej hodnoty na odpočítanie dane z predmetných obchodov, ani zákonných podmienok uvedených v zákona o DPH v súvislosti s len prezentovaným intrakomunitárnym dodaním betonárskej ocele zo Slovenska do Českej republiky, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa zamietol.

60. Žalobca bol v konaní neúspešný, preto mu správny súd podľa voči žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania. Žalovaný nepreukázal, aby mu vzniklo právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania voči žalobcovi v zmysle , preto mu takisto právo na náhradu trov konania nepriznal.

61. Súd v preskúmavanej právnej veci rozhodol v senáte pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). ( ).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a , je žalovaným Centrum právnej pomoci. (, ).