Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/241/2018

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Podhorcovej a sudkýň JUDr. Ingrid Doležajovej a JUDr. Marty Polyákovej, v právnej veci žalobkyne: T. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. X., G. J. XX, zast.: Mgr. Elena Szabóová, advokátka so sídlom Nové Zámky, Hlavné námestie 7, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zast.: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Bratislava, Kubániho 16, IČO: 47 233 516, o neplatnosť právnych úkonov a iné, o odvolaní žalobkyne a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky z 18. júna 2018, č. k. -186, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX, č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX a č. XXXXXXXXXX zo dňa X.X.XXXX sú bezúročné a bez poplatkov. Zároveň žalobu v časti uplatneného nároku o neplatnosť vyššie citovaných Zmlúv o revolvingovom úvere zamietol. Ďalej určil, že Dohoda o poskytovaní služieb č. XXXXXXXXXX zo dňa 19.3.2015 je neplatná a žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.994,51 eura s 5 % ročným úrokom z omeškania od 13.8.2017 do zaplatenia do 3 dní po právoplatnosti rozsudku. Žalobu v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 276 eur zamietol a v časti primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 2.270,51 eur s 5 % ročným úrokom z omeškania od 13.4.2018 do zaplatenia zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania a zároveň žalovanému uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok za žalobu v sume, ktorá bude vyčíslená po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Právne vec odôvodnil s poukazom na ust. - (ďalej aj „“), , - k/, , , , o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy (ďalej aj „“), , (ďalej aj „“)

2. Pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch a konštatoval, že všetky zmluvy vyššie identifikované sú spotrebiteľskými zmluvami ( ), a preto musia obsahovať všetky kvalifikačné znaky spotrebiteľskej zmluvy podľa osobitného zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy a to v prípade Zmlúv o poskytnutí revolvingového úveru č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX ku dňu 10.06.2013 do 30.04.2014 a v prípade Zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru č.XXXXXXXXXX k 19.03.2015. Žalovaný mal postavenie dodávateľa, pretože pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti (poskytovanie úverov nebankovým spôsobom) a žalobkyňa mala status spotrebiteľa, pretože zmluvu uzatvárala ako fyzická osoba, nepodnikateľ. Súd podrobil ustanovenia zmlúv súdnej kontrole z hľadiska dodržania ustanovení osobitného zákona o spotrebiteľských úveroch a zistil, že zmluvy boli uzatvorené v písomnej forme, ale neboli dodržané ustanovenia / písm. k), a cit. zákona, pretože neobsahujú konečnú splatnosť úveru. V zmluvných dojednaniach zmlúv o revolvingovom úvere ani v čl.

5 ani v čl. 6 nie je uvedený deň splatnosti poslednej splátky úveru, respektíve revolvingu, uvedená je len výška splátok a nie je uvedený ani počiatok začatia splácania predmetného revolvingu. Významom uvedeného ustanovenia je, aby spotrebiteľ bol už pri podpise zmluvy informovaný, ako dlho je povinný plniť si svoje povinnosti (splácať istinu, úroky a iné poplatky) vyplývajúce mu zo zmluvy. Vyžaduje sa teda časová (dátumová) špecifikácia konečnej splatnosti úveru, ktorá je dodávateľom určená na základe vstupných údajov (týmito sú: dátum poskytnutia úveru, splatnosť prvej splátky, frekvencia, výška a počet splátok). Je potom úlohou dodávateľa, aby matematickými operáciami uvedené vstupné údaje premietol do konkrétneho (jedného) časového údaja, ktorý bude konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru predstavovať. Konečná splatnosť úveru musí byť určená konkrétnym časovým okamihom zreteľne tak, aby spotrebiteľ mohol pred vstupom do úverového vzťahu zohľadniť aj dĺžku jeho riadneho trvania, a tým realizovať najvhodnejšiu voľbu medzi viacerými úverovými produktmi, resp. dodávateľmi (uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. ). Spotrebiteľ musí už pri uzavretí zmluvy vedieť, kedy (dátum) uplynie čas splácania. Uvedená náležitosť musí byť vyjadrená priamo v zmluve a nepostačuje odkaz na zmluvné dojednania. Okrem toho súd poukazuje na to, že zmluvné dojednania sú vyhotovené miniatúrnym, takmer nečitateľným textom. Žalobca ako priemerný spotrebiteľ takémuto textu zmluvných dojednaní nemohol porozumieť. Žalovaný doručil oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, ale toto žalobca nepodpísal, a preto nemôže byť súčasťou zmluvy.

3. V Zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 23.07.2013 je uvedená úroková sadzba vo výške 70,01 % ročne a RPMN vo výške 70,01 %. Táto výška RPMN je neprimerane vysoká, v rozpore s dobrými mravmi, preto je táto časť zmluvy absolútne neplatná ( v spojení s ). V zmysle ustálenej praxe súdov, úroky, ktoré prevyšujú viac ako dvojnásobok priemeru v bankách za porovnateľný úver, sú rozporné s dobrými mravmi (rozhodnutie NSSR sp. zn. z 31. 07. 2009, rozhodnutie NSSR sp. zn. z 26. 04.2012). Ani úroková sadzba, ktorú žalovaný deklaroval v zmluve o revolvingovom úvere, nezodpovedá výške 70,01 % ročne, pretože pri poskytnutej čiastke revolvingu vo výške 1.020 eur by mala žalobkyňa vyplatiť sumu 2.295,30 eura, čo v prepočte činí viac ako 100 % poskytnutého revolvingového úveru. Priemerná výška RPMN v čase uzatvorenia zmluvy činila 48,52 %, reálna výška RPMN 70,01 %, prekračuje túto priemernú výšku RPMN skoro dvojnásobne. Rozpor je nielen s dobrými mravmi, ale aj s ustanoveniami ZoSÚ je v tomto prípade evidentný. Súd dojednanie o úrokoch z predmetnej zmluvy vo výške 70, % považoval za dojednanie v rozpore s dobrými mravmi a za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je v zmysle neplatná.

4. Pokiaľ ide o Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 04.02.2014 je zakotvená úroková sadzba vo výške 70,02 % ročne a RPMN vo výške 70,02 %. Táto výška RPMN je neprimerane vysoká, v rozpore s dobrými mravmi, preto je táto časť zmluvy absolútne neplatná ( v spojení s ). V zmysle ustálenej praxe súdov, úroky, ktoré prevyšujú viac ako dvojnásobok priemeru v bankách za porovnateľný úver, sú rozporné s dobrými mravmi (rozhodnutie NSSR sp. zn. z 31.07.2009, rozhodnutie NSSR sp. zn. z 26.04.2012). Ani úroková sadzba, ktorú žalovaný deklaroval v zmluve o revolvingovom úvere, nezodpovedá výške 70,02 % ročne, pretože pri poskytnutej čiastke revolvingu vo výške 1.170 eur by mala žalobkyňa vyplatiť sumu 2.632,98 eura, čo v prepočte činí viac ako 100 % poskytnutého revolvingového úveru. Priemerná výška RPMN v čase uzatvorenia zmluvy činila 45,94 %, reálna výška RPMN 70,02 %, prekračuje túto priemernú výšku RPMN skoro dvojnásobne. Rozpor nielen s dobrými mravmi, ale aj s ustanoveniami ZoSÚ je v tomto prípade evidentný. Súd dojednanie o úrokoch z predmetnej zmluvy vo výške 70, % považoval za dojednané v rozpore s dobrými mravmi a za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je v zmysle neplatná.

5. V Zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 19.03.2015 je uvedená úroková sadzba vo výške 17,74 % ročne a RPMN vo výške 34,42 %. Ak by tieto údaje v zmluve o revolvingovom úvere boli uvedené správne, tak by žalobkyňa z celkového poskytnutého úveru vo výške 480 eur vyplatila sumu 659,28 eura. Žalovaný však k zmluve o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu pripojil aj dohodu o poskytovaní služieb, pričom takto mala žalobkyňa splácať úver nie vo výške mesačnej splátky 16,98 eur, ale vo výške 27,91 eura, pričom takto výška RPMN nie je 34,42 % ako to uvádza žalovaný, ale dosahuje výšku 87,8 %. Táto výška RPMN je neprimerane vysoká, v rozpore s dobrými mravmi, a preto je táto časť zmluvy absolútne neplatná ( v spojení s ). V zmysle ustálenej praxe súdov, úroky, ktoré prevyšujú viac ako dvojnásobok priemeru v bankách za porovnateľný úver, sú rozporné s dobrými mravmi (rozhodnutie NSSR sp. zn. z 31. 07. 2009, rozhodnutie NSSR sp. zn. z 26. 04.2012). Ani úroková sadzba, ktorú žalovaný deklaroval v zmluve o revolvingovom

úvere, nezodpovedá výške 17,74 % ročne, pretože pri poskytnutej čiastke revolvingu vo výške 480 eur by mala žalobkyňa vyplatiť sumu 1.004,76 eura, čo v prepočte činí viac ako 100 % poskytnutého revolvingového úveru. Priemerná výška RPMN v čase uzatvorenia zmluvy činila 34,42 %, reálna výška RPMN 87,80 % prekračuje túto priemernú výšku RPMN viac ako dvojnásobne. Rozpor nielen s dobrými mravmi, ale aj s ustanoveniami ZoSÚ je v tomto prípade evidentný. Súd dojednanie o úrokoch z predmetnej zmluvy vo výške 87, % považoval za dojednané v rozpore s dobrými mravmi a za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je v zmysle .

6. Zo všetkých vyššie rozvedených zmlúv o revolvingovom úvere nie je zrejmé, aká výška splátky pripadá na splátky istiny úveru, aká na splátky úrokov, aká na poistenie a aká na prípadné poplatky. Z rozsudku Súdneho dvora z 09.11.2016 v spore Home Credit, a.s. c/a J., spotrebiteľ musí vedieť, kedy je splátka splatná, nemusí byť určený konkrétny dátum, musí byť určiteľný, identifikovateľný (čl.10 ods. 2 písm. h/ smernice 2008/48) a zmluva nemusí spresňovať aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie istiny (čl. 10 ods. 2 písm. h) a i) smernice 2008/48). Táto okolnosť nebráni členskému štátu vo svojej vnútroštátnej úprave stanoviť, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v č. l. 10 ods. 2 tejto smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a bez poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. S prihliadnutím na uvedené, neuvedenie v zmluve o úvere aká výška splátky pripadá na splátky istiny úveru, aká na splátky úrokov, aká na poistenie a aká na prípadné poplatky nemá vplyv na schopnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku, pokiaľ je v zmluve samostatne uvedená celková výška nákladov spojená s úverom, čo v predmetnom prípade bolo splnené.

7. V tomto prípade neboli dodržané ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k), l) a n) ZoSÚ, preto sa v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b) a d) cit. zákona považuje úver za bezúročný a bez poplatkov a z toho dôvodu určil, že žalovaný nemá nárok na poplatky a úroky zo Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 23.07.2013, zo Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 04.02.2014 a zo Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 19.03.2015, uzavretých medzi žalobkyňou a žalovaným.

8. Pokiaľ sa žalobkyňa domáhala vyslovenia neplatnosti Dohody o poskytovaní služieb č. XXXXXXXXXX zo dňa 19.03.2015, mal za to, že táto dohoda je akcesorickou dohodou k zmluve o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu, a preto aj táto dohoda je neplatná, pretože od žalobkyne ako spotrebiteľa žiadala plnenie za služby, ktorých sa žalobkyňa vôbec nedomáhala a zo strany žalovaného ako dodávateľa a poskytovateľa úveru jej boli tieto služby vnútené bez toho, aby o ne žalobkyňa požiadala. Ak súd vyhlásil zmluvu o revolvingovom úvere za bezúročnú a bez poplatkov, v tomto prípade si žalovaný nemôže nárokovať ani plnenie z dohody o poskytovaní služieb.

9. S poukazom na tú skutočnosť, že súd deklaroval, že všetky tri zmluvy o revolvingovom úvere za bezúročné a bez poplatkov, priznal žalobkyni uplatnený nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia zo všetkých týchto zmlúv v celkovej výške 1.994,51 eura, pričom táto výška bezdôvodného obohatenia bola zo strany žalobkyne vyčíslená vo výške 2.270,51 eura, ale žalobkyňa preukázala „preplatenie“ všetkých úverových zmlúv len o čiastku 1.994,51 eura, preto súd žalobkyni priznal len túto čiastku a vo zvyšku, t. j. v uplatnení sumy 276 eur žalobu zamietol.

10. Zamietol žalobu aj v časti určenia neplatnosti zmlúv o revolvingových úveroch, pretože podľa názoru súdu, v prípade, že žalobkyňa požaduje určenie, že zmluvy o revolvingovom úvere sú bezúročné a bez poplatkov a súd tomuto nároku žalobkyne vyhovie, nemôže už vysloviť, že zmluva je neplatná v celom rozsahu, nakoľko tieto dva inštitúty sa navzájom vylučujú, navyše žalobkyňa ako spotrebiteľ prijala od žalovaného plnenie, ktoré plnenie bola povinná vrátiť aj keď bez úrokov a bez poplatkov.

11. Podľa , proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav. Osoba, ktorá na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi.

12. Žalobkyňa sa domáhala finančného zadosťučinenia v sume 2.270,51 eura. Žalobkyňa, aj keď si úspešne uplatnila porušenie svojho práva ako spotrebiteľa, nevzniklo jej právo na primerané finančné zadosťučinenie, a to z dôvodu, že porušenie jej práva, alebo povinnosti ustanovenej zákonom o ochrane spotrebiteľa, ako aj osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť jej ako spotrebiteľovi ujmu, nespôsobilo. Je nepochybné, že žalovaný je podnikateľ v oblasti spotrebiteľských úverov má konať v súlade so zákonmi na ochranu spotrebiteľa. Boli síce porušené práva spotrebiteľa, keď žalovaný nesprávne do zmluvy o úvere uvádzal vyššiu RPMN ako v skutočnosti mal uviesť a keď do výšky RPMN mal zahrnúť aj poplatky, ktoré dlžníkovi vyčíslil v jednotlivých splátkach úveru. Je však toho názoru, že čo sa týka výšky primeraného finančného zadosťučinenia vzhľadom na vyhovenie žaloby, nie je potrebné priznať finančné zadosťučinenie pre žalobkyňu, nakoľko v konaní nepreukázala, že by konaním žalovaného by jej bola vznikla nejaká finančná ujma. Žalobkyňa síce tvrdila, že žalovaný ju vedome a úmyselne uviedol do omylu aj keď vedel, že zmluvy s podmienkami opísanými v žalobe sú zmluvami neplatnými. Žalobkyňa plnením neprimeranej výšky z neplatného úveru sa dostala do neriešiteľnej úverovej situácie, ktorú musela riešiť opätovným úverom, preto by finančné zadosťučinenie malo plniť nielen satisfakčnú funkciu voči žalobkyni, ale pri zvažovaní o uložení povinnosti žalovanému by mal súd zvažovať aj mieru a trvanie pohŕdania zákonom zo strany žalovaného v neprospech spotrebiteľa. Žalobkyňa nevedela odôvodniť vydanie finančného zadosťučinenia žiadnym iným argumentom, ako tým, že nemala dostatok financií na platenie splátok úveru a musela si požičať peniaze od svojich rodičov. Z predložených písomných dôkazov však bolo zrejmé, že žalobkyňa predčasne splatila všetky tri úvery, t. z. že nebola v stave finančnej núdze a nebola ani v situácii, že by kvôli splátkam úveru bolo ohrozené jej právo bývania. Žalovaný ako podnikateľský subjekt poskytuje úvery za účelom zisku, na čo mu bolo vydané zo strany ministerstva financií oprávnenie na poskytovanie úverov ako nebankovej spoločnosti. Žalobkyňa ako priemerne inteligentná občianka mala vedomosť o tom, že úver, poskytnutý z nebankovej spoločnosti alebo aj z banky ako peňažného ústavu, je poskytnutý spolu s úrokom, naviac u žalobkyni sa nejednalo o prvý úver, teda žalobkyňa mala mať vedomosť o tom, že okrem poskytnutej časti úveru je potrebné zaplatiť aj dojednané úroky. Aj keď súd v zmysle platných právnych predpisov ako aj platnej judikatúry je povinný ochraňovať spotrebiteľa, táto ochrana spotrebiteľa zo strany súdu nemôže byť však absolútna. Ak by súd pri všetkých spotrebiteľských úveroch mal priznať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie ako aj finančné zadosťučinenie vo výške rovnajúcej sa bezdôvodnému obohateniu, došlo by k úplnej likvidácii spoločností poskytujúcich nebankové úvery, pretože tieto spoločnosti by museli platiť spotrebiteľom trikrát vyššiu sumu akú poskytli titulom spotrebiteľského úveru. Navyše v konaní nebolo preukázané, že žalovaný vyhľadal žalobkyňu a ponúkol jej úver, bola to práve žalobkyňa, ktorá aktívne vyhľadala žalovaného, dokonca viackrát, aby jej žalovaný poskytol úver, aj keď žalobkyňa mala pravidelný príjem a nebola odkázaná na čerpanie úveru. S poukazom na tieto skutočnosti súd finančné zadosťučinenie, uplatnené žalobkyňou vo výške 2.270,51 eur nepriznal a žalobu v tejto časti zamietol.

13. Priznal žalobkyni aj úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.994,51 eura od 13.08.2017 do zaplatenia, nakoľko si žalobkyňa uplatnila tento úrok zo sumy bezdôvodného obohatenia, a to podľa s prihliadnutím na , pričom úroková sadzba ECB bola ku dňu omeškania vo výške 0 %, preto súd priznal úrok z omeškania o 5 percentuálnych bodov vyšší, ako bola základná úroková sadzba ECB.

14. O trovách konania rozhodol súd podľa tak, že žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože žalobkyňa bola v časti podanej žaloby a uplatnených nárokov úspešná, v časti neúspešná, pričom tento úspech považoval súd za úspech čiastočný, pomer úspechu obidvoch strán bol zhruba rovnaký.

15. O povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok zo žaloby rozhodol podľa ustanovenia o súdnych poplatkoch, v zmysle ktorého ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho žalobe alebo návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť žalovaný alebo odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Žalobkyňa je oslobodená od platenia súdnych poplatkov s poukazom na ustanovenie / písm. u) citovaného zákona, súd jej žalobe vyhovel, preto poplatková povinnosť v celom rozsahu prešla na žalovaného, ktorý nebol oslobodený od platenia súdnych poplatkov. Súdny poplatok zo žaloby o určenie práva je vo výške 99,50 eur, žalobkyňa sa domáhala neplatnosti viacerých zmlúv, v časti uplatnených nárokov bola žalobkyňa úspešná, v časti neúspešná, preto súd zaviazal žalovaného k úhrade súdneho poplatku za žalobu, ktorá bude vyčíslená v samostatnom uznesení, ktoré vydá súdny úradník po právoplatnosti rozhodnutia.

16. Rozsudok súdu prvej inštancie napadli v zákonnej lehote odvolaním obidve strany sporu.

17. Žalobkyňa vo svojom odvolaní napadla rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku IV., VII., VIII., IX. majúc za to, že z odôvodnenia rozsudku sa nedozvedela dôvod, pre ktorý prvoinštančný súd nevyhovel jej žiadosti prednesenej na pojednávaní a nerozhodol rozsudkom pre zmeškanie. V bode 12. rozsudku súd prvej inštancie uviedol; že žalovaný poskytol žalobkyni úver vo výške 1.020 eur, ďalej v texte uvádza výšku poskytnutého úveru v sume 946,54 eura. V prospech tohto záväzku žalobkyňa zaplatila 1.937,34 eura, čím vznikol preplatok 990,80 eura. Dostatočne sa nevysporiadal s jej preukázaným tvrdením. V bode 13. odôvodnenia napadnutého rozsudku súd uviedol; že žalovaný poskytol žalobkyni úver 1.170 eur, následne uviedol sumu 1.001,83 eura a žalobkyňa vrátila sumu 1.895,68 eura, čo je v rozpore s tvrdením žalobkyne. Preto je chybne vypočítaná aj výška bezdôvodného obohatenia na sumu 893,85 eura. V bode 14. mylne uvádza súd; že žalovaný poskytol žalobkyni pôžičku 480 eur, následne uvádza sumu 430 eur a žalobkyňa vrátila celkovo 541,86 eura, rozdiel činí 109,86 eura. Taktiež sú údaje nie v zhode s jej tvrdením. Napriek rozsiahlosti napadnutého rozsudku, pokiaľ ide o počet strán, nie je uvedené matematicky a logicky preskúmateľným výpočtom, z čoho mal úhradu súm, ktoré žalobkyňa platila žalovanému za preukázanú a akými dôkazmi, prípadne v ktorej časti uplatnený nárok považuje za bezdôvodný a z akého dôvodu poukazuje na nedôvodné a nezákonné favorizovanie záujmov žalovaného ako dodávateľa, u ktorého má naviac preukázané, že porušil zákon a to vo vzťahu k nej pri každom z úverov, ktoré sú predmetom žaloby. Žalovaný evidentne porušil úmyselne zákon, keďže z rozsudkov všeobecných súdov v obdobných veciach mu muselo byť zrejmé, že ním nastavené podmienky spotrebiteľských úverov sú neprijateľné a rozporné so zákonom. Dlhodobo porušuje zákon v neprospech spotrebiteľov. Nie je pravdou, že mala pravidelný príjem, keďže sa dostala do problému práve zacyklením sa v systéme nesplatiteľného úveru, ktorý sa neprimerane navyšoval a poukazovala aj na výšku príjmu. Súd vyjadril v bode 17. svojho odôvodnenia, že určovacia žaloba (žalobu o neplatnosť zmlúv nevynímajúc) je procesne prípustná, na druhej strane však žalobu na určenie neplatnosti zmlúv IV. výroku rozsudku zamietol. Pre zamietajúci výrok nenachádza oporu v odôvodnení rozsudku, okrem vágneho bodu 34., v ktorom konštatuje súd, že vyslovenie neplatnosti zmluvy a bezúročnosti zmluvy sa vylučujú. Pre tieto vady, ktoré namieta, považuje odvolaním napadnuté rozhodnutie za nepreskúmateľné, pretože buď nemajú dostatočnú oporu vo výroku rozhodnutia, alebo majú oporu v rozporných tvrdeniach súdu, v nesprávnom zistení a vyhodnotení skutkového stavu a nesprávnom právnom posúdení. Vzhľadom na to nemôže byť správne ani rozhodnutie o trovách konania. Navrhuje rozsudok v napadnutých častiach pre nepreskúmateľnosť zrušiť, nakoľko nie sú splnené podmienky ani na jeho potvrdenie alebo zmenu, a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie s vyslovením záväzného právneho názoru.

18. Žalovaný vo svojom odvolaní navrhol rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I., II., III., V., VI., IX. a X. zmeniť a žalobu zamietnuť z dôvodu, že z napadnutého rozsudku nie sú zistiteľné ani také základné skutočnosti a závery, akými sú odôvodnenie ako bol preukázaný naliehavý právny záujem na určovacích výrokoch pod I., II., III. Ak tieto výroky sú predbežnou otázkou pre rozhodnutie o vydaní bezdôvodného obohatenia platí, že ak je určité rozhodnutie len predbežnou otázkou pre iné rozhodnutie, nie je na ňom naliehavý právny záujem. Podanie žaloby o plnenie je prekážkou litispendencie pre určovaciu žalobu, ak má byť predmetom určenia právo alebo právny vzťah, z ktorého je žalované splnenie povinnosti. Nebol preukázaný počiatok omeškania, a teda priznania 5% ročného úroku od 13.08.2017 nebol správne priznaný. Nebol produkovaný žiadny dôkaz, ktorý by vznik omeškania na deň 13.08.2017 odôvodnil. Nezaoberal sa žiadnym argumentom žalovaného. Napadnutý rozsudok porušuje právo žalovaného na spravodlivý proces. Vzhľadom na tieto skutočnosti je rozhodnutie nepreskúmateľné a v podstatnej časti arbitrárne. Pokiaľ ide o uvádzanie konečnej splatnosti úveru, je potrebné uviesť, že táto náležitosť nemôže a nikdy nemohla byť v zmysle únijného práva pre bezúročnosť úveru. Náležitosť - konečná splatnosť úveru, nepozná únijné právo, čo napokon viedlo k tomu, že došlo k zmene a táto náležitosť z dôvodu dodržiavania únijného práva bola vylúčená. Poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C42/15, kde postačuje také uvedenie údajov, ktoré termín konečnej splatnosti umožňuje identifikovať na základe v zmluve uvedených údajov, čo bolo zo strany žalovaného splnené. Žalobkyňa mala objektívnu vedomosť o tom, kedy nastáva termín splatnosti prvej i poslednej splátky úveru (vychádzajúc z počtu splátok a počtu oznámenia veriteľa o schválení úveru a splátkového kalendára). Ďalej poukázal súd prvej inštancie na rozpor s dobrými mravmi ohľadne výšky RPMN úveru oproti priemeru bankových poskytovateľov úverových produktov. Odplata na finančnom trhu v čase uzatvorenia zmluvy pripúšťala výšku odplaty, resp. ročnej úrokovej sadzby, ako bola dojednaná v zmluve o revolvingovom úvere. Uvedené podporuje aj rozsudok KS v Banskej Bystrici č. k. zo

dňa 27.03.2018. Závery súdu ohľadne výšky RPMN na zmluve č. XXXXXXXXXX vo výške 87,80% sú nesprávne, neurčité a nedostatočne odôvodnené, pretože z vykonaného dokazovania nevyplýva žiadne zistenie a ani vykonaný dôkaz o tom, z ktorého vyplývala nesprávnosť hodnoty RPMN. Pokiaľ ide o dohodu o poskytovaní služieb, je vylúčené, aby si žalobkyňa neuvedomila, že ide o samostatný zmluvný dokument, ktorý nepredstavoval podmienku k poskytnutiu úveru a mohla po zrelej úvahe podpísanie tohto dokumentu odmietnuť. Dohoda presne vymedzuje, ktoré služby sú poskytované automaticky a o ktoré naopak, spotrebiteľ požiadal. Nesprávne súd prvej inštancie dospel k záveru, že zmluva mala obsahovať špecifikáciu toho, aká časť splátky má ísť na istinu, úrok a iné poplatky. Poukázal pritom na uznesenie NS SR sp. zn. z 22.02.2018. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody, súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu záveru o bezúročnosti jednotlivých úverov, teda aj k záveru o vzniku bezdôvodného obohatenia.

19. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenými osobami v zákonom stanovenej lehote ( ) a že spĺňa náležitosti a nasl. preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( a ) bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa a zrušiť a podľa vec vrátiť na ďalšie konanie.

20. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

21. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

22. Obe strany sporu v podanom odvolaní namietali aj nesprávne právne posúdenie veci ( ).

23. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav, dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

24. Predmetom sporu je žaloba žalobkyne, ktorou sa voči žalovanému domáhala neplatnosti Zmlúv o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX, č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX a č. XXXXXXXXXX zo dňa X.X.XXXX, určenia že tieto zmluvy sú bezúročné a bez poplatkov, neplatnosti Dohody o poskytovaní služieb č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XXXXXX, zaplatenia sumy 2.270,51 eur s 5 % ročným úrokom z omeškania od 13.08.2017 do zaplatenia titulom bezdôvodného obohatenia a zaplatenia sumy 2.270,51 eura s 5 % ročným úrokom z omeškania od 13.04.2018 (po zmene žalobného petitu č.l. 156) do zaplatenia titulom primeraného finančného zadosťučinenia. Preskúmavaným rozsudkom súd prvej inštancie žalobe vyhovel v časti týkajúcej sa určenia, že uvedené zmluvy sú bezúročné a bez poplatkov, v časti týkajúcej sa neplatnosti týchto zmlúv žalobu zamietol, určil, že Dohoda o poskytovaní služieb č. XXXXXXXXXX zo dňa 19.032015 je neplatná a zároveň žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyne sumu 1.994,51 eura s 5% ročným úrokom z omeškania od 13.08.2017 do zaplatenia a v časti zaplatenia sumy 276 eur žalobu zamietol a taktiež zamietol žalobu o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 2.270,51 eura s prísl. Stranami sporu bol napadnutý celý rozsudok, všetky výroky súdu prvej inštancie.

25. Žalovaný vyvodzoval prípustnosť ním podaného odvolania z , podľa ktorého nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné a v podstatnej časti arbitrárne. Žalobkyňa vyvodzovala prípustnosť ňou podaného odvolania z nepreskúmateľnosti rozsudku vzhľadom k jeho rozpornosti.

26. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú túto procesnú vadu - porušenia práva na spravodlivý proces sú: a/ zásah súdu do práva na spravodlivý proces, b/ nesprávny procesný postup súdu. Odvolací súd skúmal, či došlo k procesnej vade, ktorú namietal odvolateľ. Mal pritom na zreteli, že podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nezávislom a nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Pod pojmom procesný postup sa rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to ako súd viedol spor) znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca sa možnosti jej aktívnej účasti na konaní (porovnaj R , ). Postupom súdu možno rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však konečné rozhodnutie posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku.

27. Vady zakladajúce zmätočnosť súdneho konania, ktoré zavinil súd svojím procesným postupom v rozpore so zákonom, spravidla vždy strane v konaní spôsobujú porušenie jej práva na spravodlivý proces, odnímajú jej možnosť konať pred súdom, pretože jej bránia v realizácii tých procesných práv, ktoré priznáva na účelné uplatnenie alebo bránenie práva proti druhej strane v spore. Vydanie zmätočného rozhodnutia bez ďalšieho nemá svoje právne opodstatnenie, a preto je vždy nevyhnuté takéto rozhodnutie zrušiť, najmä z hľadiska garantovaného práva na súdnu ochranu a spravodlivé súdne konanie. Pod porušením práva na spravodlivý proces treba rozumieť taký závadný procesný postup súdu, ktorým strane v konaní znemožní realizáciu jej procesných práv, priznaných jej v civilnom sporovom konaní. O naplnenie tohto odvolacieho dôvodu ide vždy aj vtedy, ak je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, čo má za následok jeho nepresvedčivosť. Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ako súčasť základného práva na súdnu a inú právnu ochranu vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné (Nález Ústavného súdu SR, sp. zn. ). Odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská.

28. Súd prvej inštancie vyhodnotil právny vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným za spotrebiteľský, na ktorý je potrebné aplikovať najmä o spotrebiteľských úveroch účinný v čase uzavretia zmluvy. Skutočnosť, že zmluva uzatvorená medzi stranami sporu je spotrebiteľská, ani jedna zo strán nenamietala. U spotrebiteľských zmlúv treba dodržiavať všeobecnú úpravu spotrebiteľských zmlúv (-54 ), ako aj osobitnú úpravu uvedenú v príslušných ustanoveniach zmluvných typov. Pri právnej úprave spotrebiteľských zmlúv sa vychádza zo zásady ochrany spotrebiteľa ako tzv. slabšej zmluvnej strany a neprípustnosti zneužívania monopolného postavenia dodávateľov ako tzv. silnej zmluvnej strany. Postavenie slabšej zmluvnej strany vyplýva zo skutočnosti, že spotrebiteľ nemá možnosť individuálne ovplyvniť obsah zmluvy vopred pripravenej dodávateľom. Vychádza sa z toho, že spotrebiteľ dobromyseľne uzaviera zmluvu a právom očakáva, že dodávateľ ako odborník, profesionálne znalý podnikateľ, dodáva tovar alebo služby so zárukou kvality. Uzavretú zmluvu o úvere odvolací súd považuje taktiež za zmluvu spotrebiteľskú tak, ako to uzavrel správne aj súd prvej inštancie a nespochybnili ani strany sporu. Žalovaný ako právnická osoba poskytol v rámci svojho podnikania úver žalobkyni, ktorá nekonala v rámci predmetu svojho povolania alebo podnikania. Predmetom zmluvného vzťahu bolo poskytnutie úveru, teda poskytnutie finančných prostriedkov formou spotrebiteľského úveru. Spotrebiteľská zmluva nesmie obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a pokiaľ zmluva obsahuje takéto neprijateľné podmienky, tak tieto sú neplatné. Okrem tohto v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Z uvedeného potom vyplýva, že právny vzťah medzi účastníkmi zmluvy je nevyhnutné posudzovať podľa Zákona o spotrebiteľských úverov a to bez ohľadu na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod ( Obch. zákonníka). S poukazom na vyššie uvedené, vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat lex generalis, podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade je Zákon o spotrebiteľských úveroch, ako aj a nasl. , má prednosť pred všeobecnou úpravou, ktorou je , je nevyhnutné predmetný právny vzťah posudzovať podľa citovaných ustanovení a príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch.

29. V predmetnej veci z obsahu spisu je zrejmé, že ide o tri Zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. XXXXXXXXXX zo dňa 19.3.2015, č. XXXXXXXXXX zo dňa 23.7.2013 a č. XXXXXXXXXX zo dňa 4.2.2014. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na spôsob uzatvorenia a vzniku všetkých troch zmlúv. Prvú zmluvu o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. XXXXXXXXXX zo dňa 19.3.2015 uzatvorila žalobkyňa ako dlžníčka a žalovaný ako veriteľ, ktorý poskytol žalobkyni úver vo výške 480 eur, ktorý sa zaviazala splácať v mesačných splátkach po 16,98 eura v počte splátok 36 a spolu tak mala uhradiť 659,28 eura. Tieto údaje sú uvedené v bode 5, bod 6, kde mali byť uvedené údaje o schválení úveru vyplnený nebol. Keďže ide o spotrebiteľský vzťah bolo potrebné skúmať, či zmluva obsahuje všetky obligatórne náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, či obsahuje zákonom predpísanú náležitosť a to dobu trvania zmluvy s uvedením termínu končenej splatnosti spotrebiteľského úveru a týmto údajom nemôže byť ani uvedený počet splátok. Žalobkyňa podpísala zmluvu v L. X. dňa 13.03.2015 a žalovaný dňa 19.03.2015 v Bratislave. Žalobkyňa keď podpisovala zmluvu nemala vedomosť o tom, ako je stanovená splatnosť prvej a poslednej splátky úveru, čo sa uvádza iba v Oznámení veriteľa - žalovaného zo dňa 19.03.2015, kde je uvedený dátum splatnosti prvej splátky úveru dňa 01.05.2015 a poslednej splátky úveru dňa 01.04.2018. Naviac je otázne, kedy toto Oznámenie veriteľa došlo do sféry žalobkyne. Je potrebné skúmať, čo Oznámenie veriteľa o schválení úveru zo dňa 19.03.2015, ktoré žalobkyňa nepodpísala, ktorý podľa zmluvy o úvere ani netvorí neoddeliteľnú súčasť zmluvy je akceptáciou návrhu, alebo za čo je nutné toto podanie považovať. Je nutné sa zaoberať aj tým, že platnosť zmluvy o revolvingovom úvere sa vyžaduje písomná forma. Pokiaľ oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi nie je podpísané žalobkyňou ale len žalovaným, v tomto rozsahu toto Oznámenie nie je možné považovať za zmluvu podpísanú oboma účastníkmi zmluvy, a preto uvedená zmluva nespĺňa písomnú formu ako to vyžaduje

30. Druhú Zmluvu o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. XXXXXXXXXX zo dňa 4.2.2014, ktorú uzatvorila žalobkyňa ako dlžníčka a žalovaný ako veriteľ, ktorý poskytol žalobkyni úver vo výške 1.170 eur, ktorý sa zaviazala splácať v mesačných splátkach po 62,69 eura v počte splátok 42 a spolu tak mala uhradiť 2.632,98 eura. Tieto údaje sú uvedené v bode 5, bod 6, kde mali byť uvedené údaje o schválení úveru vyplnený nebol. Keďže ide o spotrebiteľský vzťah bolo potrebné skúmať, či zmluva obsahuje všetky obligatórne náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, či obsahuje zákonom predpísanú náležitosť a to dobu trvania zmluvy s uvedením termínu končenej splatnosti spotrebiteľského úveru a týmto údajom nemôže byť ani uvedený počet splátok. Žalobkyňa podpísala zmluvu v L. X. dňa 30.01.2014 a žalovaný dňa 04.02.2014 v Bratislave. Žalobkyňa keď podpisovala zmluvu nemala vedomosť o tom, ako je stanovená splatnosť prvej a poslednej splátky úveru, čo sa uvádza iba v Oznámení veriteľa - žalovaného zo dňa 04.02.2014, kde je uvedený dátum splatnosti prvej splátky úveru dňa 08.03.2014 a poslednej splátky úveru dňa 08.08.2017. Naviac je otázne kedy toto Oznámenie veriteľa došlo do sféry žalobkyne. Je potrebné skúmať, či Oznámenie veriteľa o schválení úveru zo dňa 04.02.2014, ktoré žalobkyňa ani nepodpísala, ktorý podľa zmluvy o úvere ani netvorí neoddeliteľnú súčasť zmluvy je akceptáciou návrhu, alebo za čo je nutné ho považovať. Je dôležité uviesť, že bol stanovený ročný úrok vo výške 70,02%. Je nutné sa zaoberať aj tým, že pre platnosť zmluvy o revolvingovom úvere sa vyžaduje písomná forma. Pokiaľ oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi nie je podpísané žalobkyňou ale len žalovaným, v tomto rozsahu toto Oznámenie nie je možné považovať za zmluvu podpísanú oboma účastníkmi zmluvy, a preto uvedená zmluva nespĺňa písomnú formu ako to vyžaduje

31. Tretiu Zmluvu o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. XXXXXXXXXX zo dňa 23.7.2013, ktorú uzatvorila žalobkyňa ako dlžníčka a žalovaný ako veriteľ, ktorý poskytol žalobkyni úver vo výške 1.020 eur, ktorý sa zaviazala splácať v mesačných splátkach po 54,65 eura v počte splátok 42 a spolu tak mala uhradiť 2.295,30 eura. Tieto údaje sú uvedené v bode 5, bod 6, kde mali byť uvedené údaje o schválení úveru vyplnený nebol. Keďže ide o spotrebiteľský vzťah bolo potrebné skúmať, či zmluva obsahuje všetky obligatórne náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, či obsahuje zákonom predpísanú náležitosť a to dobu trvania zmluvy s uvedením termínu končenej splatnosti spotrebiteľského úveru a týmto údajom nemôže byť ani uvedený počet splátok. Žalobkyňa podpísala zmluvu v E. dňa 20.07.2013 a žalovaný dňa 23.07.2013 v J.. Žalobkyňa keď podpisovala zmluvu nemala vedomosť o tom, ako je stanovená splatnosť prvej a poslednej splátky úveru, čo sa uvádza iba v Oznámení veriteľa - žalovaného zo dňa 23.07.2013, kde je uvedený dátum splatnosti prvej splátky úveru dňa 01.09.2013 a poslednej splátky úveru dňa 01.02.2017. Naviac je otázne kedy toto Oznámenie veriteľa došlo do sféry žalobkyne. Je potrebné skúmať, čo Oznámenie veriteľa o schválení

úveru zo dňa 04.02.2014, ktoré žalobkyňa ani nepodpísala, ktorý podľa zmluvy o úvere ani netvorí neoddeliteľnú súčasť zmluvy je akceptáciou návrhu, alebo za čo je nutné ho považovať. Je dôležité uviesť, že bol stanovený ročný úrok vo výške 70,01 %. Je nutné sa zaoberať aj tým, že platnosť zmluvy o revolvingovom úvere sa vyžaduje písomná forma. Pokiaľ oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi nie je podpísané žalobkyňou ale len žalovaným, v tomto rozsahu toto Oznámenie nie je možné považovať za zmluvu podpísanú oboma účastníkmi zmluvy, a preto uvedená zmluva nespĺňa písomnú formu ako to vyžaduje Z.z

32. Pokiaľ ide o Zmluvu o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. XXXXXXXXXX zo dňa 4.2.2014 a Zmluvu o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. XXXXXXXXXX zo dňa 23.7.2013 v oboch bol zakotvený ročný úrok cca 70 %. Pri skúmaní tejto výšky úrokov je nutné skúmať, či výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov, bez právneho dôvodu nezasahoval do práv a oprávnených záujmov iných a nebol v rozpore s dobrými mravmi ( ). Obsah dobrých mravov spočíva vo všeobecne platných normách morálky, pri ktorých je daný všeobecný záujem ich rešpektovania (Rc 88/98) a za dobré mravy treba považovať súhrn spoločenských, kultúrnych a právnych noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, sú rešpektované rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu základných. Ide o súhrn etických, všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad, ktoré zodpovedajú všeobecne uznávaným pravidlám slušnosti v súlade so všeobecnými zásadami morálky demokratickej spoločnosti ( NS SR). Za právny úkon, priečiaci sa dobrým mravom, treba považovať úkon, ktorý je všeobecne neakceptovateľný z hľadiska v spoločnosti prevládajúcich mravných zásad a princípov vzájomných vzťahov medzi ľuďmi (). Civilnoprávnou sankciou rozporu s dobrými mravmi je: a) skutočnosť, že príslušný právny vzťah nepožíva právnu ochranu v zmysle , b) právny úkon je v zmysle absolútne neplatný.

33. Pri Dohode o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX zo dňa 19.3.2015 súd prvej inštancie mal za to, že, táto dohoda je akcesorickou dohodou k zmluve o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu, a preto aj táto dohoda je neplatná, pretože od žalobkyne ako spotrebiteľa žiadal žalovaný plnenie za služby, ktorých sa žalobkyňa vôbec nedomáhala a zo strany žalovaného ako dodávateľa a poskytovateľa úveru jej boli tieto služby vnútené bez toho, aby o ne žalobkyňa požiadala. Ak súd vyhlásil zmluvu o revolvingovom úvere za bezúročnú a bez poplatkov, v tomto prípade si žalovaný nemôže nárokovať ani plnenie z dohody o poskytovaní služieb. Odvolací súd podotýka, že skôr ako pristúpiť k posúdeniu veci z hľadiska žalovaným vymedzených odvolacích dôvodov treba skúmať existenciu naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy v zmysle . V danej veci síce dohoda bola uzatvorená na osobitnej listine a obsahovala dojednanie o tom, že dlžník mal možnosť ju odmietnuť a bol poučený o dôsledkoch uzatvorenia dohody, ale aj podľa odvolacieho súdu z predmetnej dohody vyplynulo, že išlo o vopred dodávateľom pripravený formulár, do ktorého sa vpisovali konkretizované údaje o dlžníkovi v nadväznosti na poskytnutý spotrebiteľský úver. Odvolací súd poukazuje na to, že spotrebiteľovi je nevyhnuté poskytnúť ochranu najmä ak existuje nebezpečenstvo, že na základe tejto dohody je možné plnenie aj z neprijateľných zmluvných podmienok. Preto v konečnom dôsledku aplikovanie tak významného zabezpečovacieho inštitútu, akým je dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorý dodávateľovi umožňuje svojvoľne nadiktovať výšku pohľadávky za účelom mimosúdnej exekúcie majetku spotrebiteľa vo formulárovej zmluve, hodnotí odvolací súd ako zlý úmysel, ktorému sa za žiadnych okolností nemôže poskytnúť právna ochrana. Dlžník pri realizácii neplatnej dohody o zrážkach zo mzdy sa dostáva do pozície subjektu strácajúceho právo disponovať so svojim vlastným majetkom a príjmom dosahovaným za výkon svojej pracovnej činnosti. Naviac pri zrážkach zo mzdy nie je možné preveriť, či sú zo mzdy zrážané len tie finančné nároky, ktoré aj dodávateľovi prináležia a nie aj tie, na ktoré nemá právny nárok, a to s poukazom na potrebu riadneho vyhodnotenia spotrebiteľskej zmluvy.

34. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie pokiaľ ide o to, či zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu ktorú uzatvorili strany sporu obsahuje výšku, počet a termíny splátok úverov a iných poplatkov. Je potrebné mať na zreteli eurokonformný výklad , ktorý umožňuje dospieť k záveru, že toto ustanovenie nevyžaduje, aby zmluva o úvere obsahovala presné vymedzenie vnútornej skladby jednotlivých splátok, to znamená určenie, aká časť každej jednotlivej splátky sa použije na splátku istiny a aká jej časť spláca bežné úroky a poplatky. Pokiaľ predmetné citované zákonné ustanovenie hovorí o výške, počte, termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, je potrebné ho eurokonformne vykladať tak, že sa tým neustanovuje povinnosť uviesť

požadované informácie vo vzťahu ku každej položke (t. j. istine, úrokom a iným poplatkom) osobitne ale len ich uvedenie v súhrne ku splátke, ktorá zahrňuje istinu, úroky a iné poplatky. Podrobné informácie o vnútornej skladbe anuitnej splátky podáva veriteľ na žiadosť spotrebiteľa, a to bezplatne a kedykoľvek počas doby trvania zmluvy a vo forme amortizačnej tabuľky.

35. Odvolací súd, pokiaľ ide o plnenie žalobkyni žalovanému titulom bezdôvodného obohatenia konštatuje, že súd prvej inštancie v tomto smere rozhodol predčasne a nevykonal na svoje tvrdenia dostatočné dokazovanie. Súd prvej inštancie totiž svoj rozsudok, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 1.994,51 eura s príslušenstvom, založil na zistení, že všetky tri zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu sú bezúročné a bez poplatkov, pričom táto výška bezdôvodného obohatenia bola zo strany žalobkyne vyčíslená vo výške 2.270,51 eura, ale žalobkyňa preukázala preplatenie všetkých úverových zmlúv len čiastkou 1.994,51 eura, a preto vo zvyšku - uplatnení sumy 276 eur žalobu zamietol. Z obsahu spisu nie je jednoznačne preukázané, koľko žalobkyňa - vzhľadom aj na rozpornosti uvádzané v samotnom odôvodnení prvoinštačného rozsudku, v akej výške obdržala jednotlivé úvery, v akej výške došlo k plneniu zo strany žalobkyne žalovanému o akú sumu došlo k preplateniu na jednotlivé úvery. Taktiež počiatok priznaného úroku z omeškania z titulu bezdôvodného obohatenia nie je odôvodnený vôbec.

36. Pokiaľ ide o rozhodnutie o primeranom finančnom zadosťučinení (bod 36 napadnutého rozsudku), odvolací súd poukazuje na to, že zo samotného inštitútu finančného zadosťučinenia vyplýva, že ide o prostriedok slúžiaci k reparácii ujmy, ktorá mala byť v konaní spôsobená. Je na žalobkyni preukázať, či jej ujma vznikla a ponúknuť na svoje tvrdenia dôkazy.

37. Podľa ustálenej právnej teórie súdnej praxe je sporové konanie ovládané prejednávacou zásadou, v zmysle ktorej tvrdiť skutočnosti a navrhovať na ich preukázanie dôkazy je vecou strán sporu. Teória procesného práva podmieňuje úspech strany v spore unesením dvoch bremien. Ide o bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jej úspech v spore a jednak bremeno tieto skutočnosti preukázať ( ). Predmetné ustanovenie stanovuje aj dôkaznú povinnosť strán v sporovom konaní, t. j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Zásadne na stranách sporu leží iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Totožné následky postihujú tú stranu, ktorý síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, pokiaľ je určený výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie.

38. Podľa , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

39. Podľa Nariadenia vlády č. účinného do 31.12.2008, výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

40. Sankcie pre prípad omeškania dlžníka si môžu účastníci dohodnúť v zmluve. Zákon však zakotvuje určité práva pre veriteľa a povinnosti pre dlžníka, ktoré sa môžu uplatniť v prípade, ak sa dlžník dostane do omeškania. Dlžník sa dostane do omeškania vtedy, ak svoj dlh nesplní riadne (t.j. v dohodnutom množstve, kvalite, rozsahu a na dohodnutom mieste) a ak dlh veriteľovi alebo osobe oprávnenej dlh prevziať nesplní včas (t. j. v dohodnutom čase). V dôsledku omeškania dlžníka dochádza zo zákona k zmene obsahu právneho vzťahu bez ohľadu na to, či dlžník omeškanie zavinil, alebo nie. Nie je rozhodujúce ani to, či dlžník nie je schopný dlh splniť. Práva z tohto ustanovenia však možno uplatniť iba za podmienky, že záväzok je platný. Omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi právo; a) požadovať splnenie v dodatočnej primeranej lehote, ktorú poskytne dlžníkovi na splnenie (odsek 1); ak dlžník splnil dlh čiastočne, veriteľ môže požadovať splnenie toho, čo chýba, b) odstúpiť od zmluvy, ak dlžník nesplní svoj dlh ani v dodatočnej primeranej lehote, ktorú mu veriteľ poskytol. Ak veriteľ po uplynutí dodatočne

poskytnutej lehoty od zmluvy neodstúpil a podal žalobu na plnenie, nemôže už od zmluvy jednostranne odstúpiť. Tu neplatí ustanovenie § 497.

41. S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd považoval napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie za nespôsobilé preskúmania odvolacím súdom, odnímajúce stranám sporu právo na spravodlivý proces, a preto odvolací súd musel prihliadnuť na existenciu procesných vád konania a s poukazom na vyššie uvedené rozsudok súdu prvej inštancie podľa a zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Názorom odvolacieho súdu je súd prvej inštancie v ďalšom konaní viazaný ( ).

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).