Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/66/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Podhorcovej a sudkýň JUDr. Ingrid Doležajovej a JUDr. Marty Polyákovej, v právnej veci žalobkyne: T. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom L. X., G. J. XX, zastúpenej Mgr. Elenou Szabóovou, advokátkou so sídlom Nové Zámky, Hlavné námestie 7, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zastúpenému Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Bratislava, Kubániho 16, IČO: 47 233 516, o neplatnosť právnych úkonov a iné, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 20. júla 2021, č. k. -361, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I., II., III., V., X. p o t v r d z u j e .

Žalobkyni nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. výrokom určil, že Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 19. 03. 2015 je neplatná, II. výrokom určil, že Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 23. 07. 2013 je neplatná, III. výrokom určil, že Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 04. 02. 2014 je neplatná. IV. výrokom zamietol žalobu v časti uplatneného nároku žalobkyne o určenie, že Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 19. 03. 2015, Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 23. 07. 2013 a Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 04. 02. 2014 sú bezúročné a bez poplatkov. V. výrokom určil, že Dohoda o poskytovaní služieb č. XXXXXXXXXX zo dňa 19. 03. 2015 je neplatná. VI. výrokom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 2 108,08 eura s 5 % úrokom z omeškania ročne od 31. 10. 2017 do zaplatenia do 3 dní po právoplatnosti rozsudku. VII. výrokom zamietol žalobu v časti vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 162,43 eura. III. výrokom zastavil konanie v časti nároku žalobkyne na primerané finančné zadosťučinenie vo výške 2 270,51 eur s 5 % úrokom z omeškania ročne od 13. 04. 2017 do zaplatenia. IX. výrokom zamietol žalobu v časti o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2 270,51 eura od 13. 04. 2017 do 30. 10. 2017. X. výrokom vyslovil, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. Právne vec odôvodnil s poukazom na ust. (ďalej v texte len „CSP“), , - k), , , , a o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy (ďalej v rozhodnutí len „ZoSÚ“), , a , , a , , , §, , , , , , , , (ďalej v texte len „OZ“). Konanie v časti nároku na primerané finančné zadosťučinenie vo výške 2 270,51 eur spolu s ročným úrokom z omeškania od 13. 04. 2018 do zaplatenia zastavil v zmysle a nasledujúce z dôvodu späťvzatia žaloby žalobkyňou v tejto časti, s ktorým späťvzatím žalovaný súhlasil.

2. Uviedol, že vo veci rozhodol prvýkrát rozsudkom zo dňa 18. 06. 2018, keď určil, že všetky tri zmluvy o revolvingovom úveru sú bezúročné a bez poplatkov a v časti uplatneného nároku žalobkyne o neplatnosť týchto zmlúv žalobu zamietol. Tak isto určil, že Dohoda o poskytovaní služieb č. XXXXXXXXXX zo dňa 19. 03. 2015 je neplatná a zaviazal žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia pre žalobkyňu v sume 1 994,51 eura s 5 % úrokom z omeškanie ročne od 13. 07. 2018 do zaplatenia, vo zvyšku žalobu zamietol a nepriznal žalobkyni ani primerané finančné zadosťučinenie vo výške 2 270,51 eura. Proti tomuto rozsudku podali obe strany odvolanie, Krajský súd v Nitre uznesením č. k. -259 zo dňa 29. 11. 2019 zrušil tento rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Vo svojom rozhodnutí sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že v predmetnom konaní sa jednalo o spotrebiteľské zmluvy uzatvorené medzi stranami sporu, čo ani jedna zo strán nenamietala, preto bolo potrebné dodržiavať všeobecnú úpravu spotrebiteľských zmlúv podľa až , ako aj osobitnú úpravu, uvedenú v príslušných ustanoveniach zmluvných typov. Odvolací súd vyjadril právny názor, že pokiaľ ide o výšku, počet a termíny splátok úveru a iných poplatkov, je potrebné mať na zreteli eurokonformný výklad zák. , ktorý umožňuje dospieť k záveru, že toto ustanovenie nevyžaduje, aby zmluvy o úvere obsahovali presné vymedzenie vnútornej skladby jednotlivých splátok, to znamená určenie, aká časť každej jednotlivej splátky sa použije na splátku istiny a aká jej časť spláca bežné úroky a poplatky, teda sa neustanovuje povinnosť uvádzať požadované informácie vo vzťahu ku každej položke osobitne (t. j. istine, úrokom a iným poplatkom), ale len ich uvedenie v súhrne ku splátke, ktorá zahrňuje istinu, úrok a poplatky. S ohľadom na totožný názor odvolacieho súdu na predmetnú problematiku, považoval otázku vnútornej skladby jednotlivých splátok úveru za vyriešenú, a preto sa s ňou pri doplnení dokazovania nezaoberal. Rovnako v konaní nebolo sporné, že medzi stranami sporu sa jednalo o spotrebiteľský právny vzťah.

3. Po vykonanom dokazovaní mal preukázané, že žalobkyňa ako dlžník a žalovaný ako veriteľ uzavreli tri zmluvy o spotrebiteľskom úvere, prvú Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX dňa 23. 07. 2013 na základe žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru, na základe ktorej mal žalovaný poskytnúť žalobkyni úver 1 020 eur. Tento úver sa žalobkyňa zaviazala vrátiť žalovanému v 42 mesačných splátkach vo výške 54,65 eura, splatnosť úveru 42/1 (počet splátok/splatnosť - deň v mesiaci). V zmluve bola uvedená celková suma, ktorú žalobkyňa zaplatí žalovanému 2 295,30 eura (54,65 eura x 42), predpokladaná RPMN 70,01 % a priemerná RPMN za úver 48,52 %, ročná úroková sadzba 70,01 %. Poskytnutá čiastka revolvingu bola 537,76 eura, celková čiastka pri revolvingu, ktorú musel dlžník zaplatiť (revolving + úroky za celú dobu čerpania revolvingu) bola 1 311,60 eura. Predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu bola 63,31 % a ročná úroková sadzba revolvingu bola 76,20 %. Zo súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch za 1. štvrťrok 2013, so splatnosťou 1 až 5 rokov, zistil, že priemerná hodnota RPMN bola 48,52 %, priemerná úroková sadzba pre novoposkytnuté úvery od 1 do 5 rokov pre domácnosti v mesiaci júl 2013 vo výške 11,27 %. Žiadosť bola žalobkyňou podpísaná dňa 20. 07. 2013 a žalovaný dňa 23. 07. 2013 podpísal žiadosť v Bratislave. Následne bolo žalobkyni doručené oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - zmluva o revolvingovom úvere datovaná k 23. 07. 2013, avšak toto oznámenie žalobkyňa, teda dlžník, nepodpísala. Žalovaný umožnil žalobkyni peňažné prostriedky čerpať, namiesto sumy, ktorá bola deklarovaná v žiadosti o poskytnutie úveru vo výše 1 020 eur, jej poskytol len sumu 946,54 eura. Titulom revolvingu čerpala žalobkyňa sumu 461,44 eura. Žalovaný z úveru č. XXXXXXXXXX poskytol žalobkyni sumu 1 407,98 eura. Žalobkyňa žalovanému vyplatila celkovo sumu 2 386,27 eura, posledná platba bola dňa 14. 12. 2015, rozdiel činil 978,29 eura. Na základe žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru žalobkyňa ako dlžník a žalovaný ako veriteľ uzavreli dňa 04. 02. 2014 druhú Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej žalovaný mal poskytnúť žalobkyni úver 1 170 eur, reálne jej však vyplatil len sumu 1 001,83 eura. Úver sa žalobkyňa zaviazala vrátiť žalovanému v 42 mesačných splátkach po 62,69 eura, splatnosť úveru 42/8 (počet splátok/splatnosť - deň v mesiaci). V zmluve bola uvedená celková suma, ktorú žalobkyňa zaplatí žalovanému 2 632,98 eura (62,69 eura x 42), predpokladaná RPMN 70,02 % a priemerná RPMN za úver bola 45,94 %, ročná úroková sadzba 70,02 %. Bol dohodnutý medzi stranami aj revolving vo výške 616,87 eura, avšak zo strany žalobkyne nebol revolving čerpaný. Následne bolo žalobkyni doručené oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - zmluva o revolvingovom úvere datovaná k 04. 02. 2014, avšak bez podpisu žalobkyne, teda dlžníka. Žalovaný žalobkyni peňažné prostriedky umožnil čerpať, poskytol jej sumu 1 001,83 eura a žalobkyňa mu vrátila celkovo sumu 1 854,30 eura, posledná platba bola dňa 22. 09. 2015, rozdiel medzi poskytnutými prostriedkami a splátkami žalobkyne činil 852,47 eura. Žalobkyňa ako dlžník a žalovaný ako veriteľ uzavreli 19. 03. 2015 na základe žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru tretiu Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej mal žalovaný poskytnúť žalobkyni

úver 480 eur, ale z tejto sumy jej reálne vyplatil sumu 432 eur. Žalobkyňa sa zaviazala vrátiť žalovanému úver v 36 mesačných splátkach vo výške 27,91 eura, splatnosť úveru 36/1 (počet splátok/splatnosť - deň v mesiaci). V zmluve bola uvedená celková suma, ktorú žalobkyňa zaplatí žalovanému 659,28 eura (27,91 x 36), predpokladaná RPMN 27 % a priemerná RPMN za úver bola 34,42 %, ročná úroková sadzba 17,74 %. Následne bolo žalobkyni doručené oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - zmluva o revolvingovom úvere datovaná k 19. 03. 2015, avšak bez podpisu žalobkyne, teda dlžníka. Žalovaný žalobkyni peňažné prostriedky umožnil čerpať, poskytol jej sumu 432 eur a žalobkyňa mu vyplatila celkom sumu 709,32 eura, posledná platba bola dňa 09. 06.2 016, rozdiel činil 277,32 eura.

4. Zosumarizoval, že žalobkyňa sa domáhala určenia, že všetky tri úverové zmluvy sú neplatné, bezúročné a bez poplatkov, ďalej určenia, že dohoda o poskytovaní služieb je neplatná, taktiež sa domáhala vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 2 270,51 eura s 5 % úrokom z omeškania ročne, po pripustení zmeny petitu žaloby s úrokom od 13. 04. 2018 do zaplatenia. Suma bezdôvodného obohatenia podľa žalobkyne bola súčtom súm, o ktoré preplatila všetky tri úvery žalovanému. Dôvodil, že predmetom konania bola určovacia žaloba podľa ust. a naliehavý právny záujem nebolo potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného právneho predpisu, odkazujúc na ust. o ochrane spotrebiteľa a ust. ZoSÚ účinného od 01. 01. 2018, ktoré bolo do právneho poriadku implementované , ktorým sa novelizoval o bankách a čl. XII bod 39 aj o spotrebiteľských úveroch. Konštatoval, že možnosť žaloby podľa vyplýva okrem ustanovenia o v ochrane spotrebiteľa a od 01. 01. 2018 aj z ustanovenia ZoSÚ. Okrem toho prezentoval názor, že bola splnená podmienka žalovateľnosti aj pokiaľ ide o naliehavý právny záujem, pretože žalobou s daným určovacím petitom sa môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v danom právnom vzťahu.

5. Vzhľadom na námietky strán sporu v priebehu konania sa v prvom rade vysporiadal s otázkou, či zmluvy o spotrebiteľskom úvere mali všetky náležitosti v zmysle citovaných zákonných ustanovení a dospel k záveru, že zmluvy neobsahovali všetky podstatné náležitosti podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, hlavne v nich absentovala ich písomná forma, keďže všetky tri zmluvy o spotrebiteľskom úvere boli uzatvorené len formou žiadosti o poskytnutie úveru, v ktorej žalobkyňa podpísala zmluvu skôr ako žalovaný a žalobkyňa pri podpise zmluvy nemala vedomosť o tom, ako bola stanovená splatnosť prvej a poslednej splátky úveru, pričom táto skutočnosť bola žalobkyni oznámená v Oznámení veriteľa, ktoré žalobkyňa ani nepodpísala. Skúmal, či toto Oznámenie veriteľa bolo akceptáciou návrhu zmluvy, resp. či sa jednalo o samotnú zmluvu o úvere. Dôvodil, že ak by sa malo jednať o samotnú zmluvu o úvere, v tom prípade došlo zo strany žalovaného k porušeniu ZoSÚ, pretože zmluva o spotrebiteľskom úvere nespĺňala písomnú formu, ako to predmetné zákonné ustanovenie vyžaduje. Zvýraznil, že proces uzatvárania zmlúv je upravený v a nasledujúce a tento proces pozostáva z návrhu na uzavretie zmluvy a z jeho prijatia, pričom môže prebiehať medzi stranami súčasne prítomnými a ukončený priamo po rokovaní o zmluve alebo môže prebehnúť aj medzi osobami na rôznych miestach počas nejakého časového obdobia, v ktorom je návrh doručený adresátovi a následne akceptácia zmluvy doručená navrhovateľovi zmluvy. V danom prípade bola uzavretá písomnou formou medzi stranami sporu len žiadosť o poskytnutie spotrebiteľského úveru jej podpísaním zmluvnými stranami, samotné zmluvy o spotrebiteľskom úvere neboli medzi stranami podpísané, a Oznámenie veriteľa o akceptácii žiadosti nepovažoval za úverovú zmluvu uzavretú v zmysle ZoSÚ. Vzhľadom na uvedené závery dospel k rozhodnutiu o neplatnosti zmlúv o revolvingovom úvere uzavretých medzi stranami sporu pre absenciu písomnej formy s odkazom na ZoSÚ. Dodal, že nepochybne písomné vyhotovenie formulárovej zmluvy vyhotovil žalovaný a do takto pripravenej predtlačenej zmluvy následne dopĺňal chýbajúce údaje. Z vyššie uvedenej písomnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorú považoval za písomný právny úkon, na základe ktorého mal byť žalobkyni poskytnutý úver, zistil, že táto obsahovala iné údaje v časti, ktorú vyplnila žalobkyňa ako spotrebiteľ v bode 5/, časť nazvaná: údaje o požadovanom revolvingovom úvere v eur (vyplňte)/, a iné údaje obsahovala časť zmluvy označená ako bod 6/, časť nazvaná: údaje o schválenom revolvingovom úvere v eur( nevypĺňajte)/, ktorú časť zase vypĺňal žalovaný. Žalobkyňa podpísala prvú zmluvu č. XXXXXXXXXX po vyplnení bodu 5/ dňa 20. 07. 2013 a žalovaný ju podpísal po vyplnení bodu 6/ dňa 23. 07. 2013, druhú zmluvu č. XXXXXXXXXX podpísala žalobkyňa dňa 30. 01. 2014 a žalovaný ju podpísal dňa 04. 02. 2014, tretiu zmluvu č. XXXXXXXXXX podpísala žalobkyňa dňa 13. 03. 2015 a žalovaný ju podpísal dňa 19. 03. 2015. Vychádzajúc z právnej úpravy vzniku dvojstranných právnych úkonov (zmlúv), a to najmä s poukazom na ustanovenie , rozdielne vyplnenie bodov 5/ a 6/

pri predmetných zmluvách považoval za nové návrhy na uzavretie zmluvy, ktoré žalobkyňa písomne neakceptovala. Z toho dôvodu rezultoval, že nedošlo k vzniku dvojstranného písomného právneho úkonu a teda k vzniku písomnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Navyše dodal, že ak by aj došlo k riadnej akceptácii návrhu zmlúv, musel by tieto vyhodnotiť ako neplatné pre rozpor s dobrými mravmi podľa z dôvodu, že ročná úroková sadzba je podstatnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere a dohodnutá úroková sadzba bola podľa jeho názoru v rozpore s dobrými mravmi pre jej neprimeranú výšku. V zmluve o úvere č. XXXXXXXXXX . zo dňa 23. 07. 2013 bola uvedená ročná úroková sadzba 70,01 % a v zmluve o úvere č. XXXXXXXXXX zo 04. 02. 2014 bola uvedená ročná úroková sadzba 70,02 %. Podľa údajov Národnej banky Slovenska bola priemerná úroková miera obchodných bánk pri spotrebiteľských úveroch poskytovaných domácnostiam v mesiaci február 2014 na úrovni 11,16 % ročne a v mesiaci júl 2013 na úrovni 11,27 %. Mal za to, že v zmluve uvedená výška úrokov nad 70 % ročne podstatne /viac ako päťnásobne/ prekračovala priemernú úrokovú mieru obchodných bánk pri spotrebiteľských úveroch poskytovaných domácnostiam v mesiacoch júl 2013 a február 2014. Podotkol, že výška úrokov pri nebankových spotrebiteľských úveroch nemusí byť úplne totožná s výškou úrokov, za ktoré poskytujú úvery banky, táto však, aj keď je dohodnutá vo vyššej výške ako pri bankách, musí byť dohodnutá vo výške, ktorá je v súlade s dobrými mravmi a nesmie vykazovať znaky nepoctivého úžerného úroku. Keďže o poskytnutie spotrebiteľského úveru bežne žiadajú spotrebitelia aj z dôvodov ich inak neriešiteľnej finančnej situácie, výška dohodnutej úrokovej sadzby nezodpovedala všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby spotrebiteľ ako dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi neprimerané, až úžernícke úroky. Mal za to, že predmetné zmluvy o spotrebiteľskom úvere sa svojim obsahom priečia aj dobrým mravom, čo spôsobilo ich neplatnosť s poukazom na ustanovenie 39 . Vzhľadom na nepomer vzájomných plnení medzi žalobkyňou ako spotrebiteľom a žalovaným ako obchodníkom tieto právne úkony označil za neplatné aj s poukazom na ustanovenie .

6. Keďže dospel k záveru, že vyššie uvedené zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzavreté medzi stranami sporu dňa 23. 07. 2013 a dňa 04. 02. 2014 boli neplatné, skúmal, či z dôvodu plnenia žalobkyne na základe týchto neplatných zmlúv vzniklo na strane žalovaného bezdôvodné obohatenie. Zo žalovaným predložených listinných dôkazov zistil, že žalobkyňa čerpala na základe neplatnej zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 23. 07. 2013 úver vo výške 946,54 eura a revolving vo výške 461,44 eura, na základe tejto neplatnej zmluvy zaplatila žalovanému sumu 2 386,27 eura. Žalobkyňa tvrdila, že tento úver preplatila o 1 032,94 eura (úver preplatila o 420,06 eura a revolving o 612,88 eura). Podľa tvrdenia žalovaného žalobkyni bola celkovo vyplatená suma 1 407,98 eura (úver vo výške 946,54 eura a revolving vo výške 461,44 eura). Rozdiel týchto súm činil 978,29 eura, čo žalovaný preukázal prehľadom platieb k predmetnej zmluve. Na základe neplatnej zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 04. 02. 2014 bol žalobkyni poskytnutý úver vo výške 1 001,83 eura, na základe tejto neplatnej zmluvy zaplatila žalovanému sumu 1 854,30 eur. Žalobkyňa tvrdila, že tento úver preplatila o 928,16 eura. Podľa tvrdenia žalovaného žalobkyni bola celkovo vyplatená suma 1 001,83 eura, žalobkyňa vyplatil titulom tejto zmluvy sumu 1 854,30 eura, rozdiel týchto súm činil 852,47 eura, čo žalovaný preukázal prehľadom platieb k predmetnej zmluve. V zmysle zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 19. 03. 2015 bol žalobkyni poskytnutý úver vo výške 432 eur, na základe tejto zmluvy zaplatila žalovanému sumu 709,32 eura. Žalobkyňa tvrdila, že tento úver preplatila o 309,41 eura. Podľa tvrdenia žalovaného žalobkyni bola celkovo vyplatená suma 432 eur, žalobkyňa zaplatila na jednotlivých plneniach sumu 709,32 eura, rozdiel týchto súm činil 277,32 eura, čo žalovaný preukázal prehľadom platieb k predmetnej zmluve. Žalobkyňa teda obdržala na základe neplatných zmlúv od žalovaného celkovo sumu 2 841,81 eura, žalobkyňa žalovanému vyplatila sumu 4 949,89 eura, teda plnila žalovanému o 2 108,08 eura viac ako bola povinná vrátiť /4 949,89 eura - 2 841,81 eura/, preto rozhodol, že na strane žalovaného vzniklo bezdôvodné obohatenie prijatím sumy 2 108,08 eura od žalobkyne bez platného právneho titulu, a preto s odkazom na ust. až bol žalovaný povinný žalobkyni túto sumu vydať. Dôvodil, že žalobkyňa si uplatnila titulom bezdôvodného obohatenia sumu 2 270,51 eura, avšak v konaní nevedela preukázať takúto výšku bezdôvodného obohatenia, keď neprihliadla na preplatky, ktoré jej žalovaný vrátil, voči ktorému vyčísleniu žalovaným žalobkyňa nemala žiadne námietky, preto považoval skutočnosti uvedené vo vyjadrení žalovaného za nesporné a priznal žalobkyni sumu 2 108,08 eura a vo zvyšku nárok zamietol.

7. Argumentoval, že z dôvodu konštatovania neplatnosti uvedených úverových zmlúv odpadol dôvod rozhodovať aj o ich bezúročnosti a bezpoplatkovosti, preto v tejto časti žalobu o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úverových zmlúv zamietol. K žalobou uplatnenému vysloveniu neplatnosti Dohody o poskytovaní služieb č. XXXXXXXXXX zo dňa 19. 03. 2015 dôvodil, že táto dohoda bola akcesorickou

dohodou k zmluve o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu, preto aj túto dohoda vyhodnotil ako neplatnú, pretože od žalobkyne ako spotrebiteľa žiadala plnenie za služby, ktorých sa žalobkyňa vôbec nedomáhala a zo strany žalovaného ako dodávateľa a poskytovateľa úveru jej boli tieto služby vnútené bez toho, aby o ne požiadala. V prípade vyslovenia neplatnosti dohody vzhliadol na stane žalobkyne taktiež naliehavý právny záujem na takomto určení, pretože ak by žalovaný pristúpil k realizácii zrážok zo mzdy žalobcu, v prípade, že by súd vyhlásil zmluvu o úvere za neplatnú, dochádzalo by na strane žalovaného k vzniku nového bezdôvodného obohatenia. Ak teda vyhlásil zmluvu o revolvingovom úvere za neplatnú mal za to, že žalovaný si nemohol nárokovať ani plnenie z dohody o poskytovaní služieb, preto aj v tejto časti rozhodol, že predmetná Dohoda o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX zo dňa 19. 03. 2015 bola neplatná.

8. K žalobkyňou uplatneným úrokom z omeškania zo sumy bezdôvodného obohatenia dôvodil, že v prípade vydania bezdôvodného obohatenia sa jednalo o peňažné plnenie, s ktorým bol žalovaný v omeškaní, preto priznal žalobkyni aj úroky z omeškania vo výške 5 % ročne podľa s poukazom na v znení noviel s tým, že žalobkyňa si uplatnila úrok z omeškania zo sumy bezdôvodného obohatenia, a to od 13. 08. 2017 do zaplatenia, pričom to neodôvodnila. Dôvodil, že z obsahu spisu nezistil, že by žalobkyňa zaslala žalovanému predžalobnú výzvu, resp. ho vyzvala na plnenie pred tým, čo podala žalobu na súd. Preto dospel k záveru, že v prípade, ak žalobkyňa žalovaného nevyzvala na vrátenie bezdôvodného obohatenia, resp. takúto skutočnosť nevedela preukázať, tak lehota na vydanie bezdôvodného obohatenia začala žalovanému plynúť až dňom nasledujúcim po dni, keď mu bola doručená žaloba, ktorú možno považovať za výzvu na plnenie a od tohto dňa sa žalovaný dostal do omeškania. V tomto smere poukázal na ust. a rezultoval, že až nasledujúceho dňa po doručení žaloby začala žalovanému plynúť lehota na plnenie, preto sa žalovaný dostal do omeškania s peňažným plnením od 31. 10. 2017 (deň nasledujúci po doručení žaloby), od ktorého dňa priznal žalobkyni úrok z omeškania, a to vo výške 5 % ročne. Vo zvyšku uplatneného úroku /za obdobie od 13. 08. 2017 do 30. 10. 2017/ žalobu zamietol.

9. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil s poukazom na ust. a žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože žalobkyňa bola v časti podanej žaloby a uplatnených nárokov úspešná, v časti neúspešný v časti uplatneného nároku o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmlúv o spotrebiteľských úveroch bola žalobkyňa neúspešná a vzala žalobu späť v časti o zaplatenie finančného zadosťučinenia vo výške 2 270,51 eur s 5 % úrokom z omeškania, v tejto časti žalobkyňa bola procesne neúspešná, pretože zavinila čiastočné späťvzatie žaloby, pričom tento úspech považoval za úspech čiastočný. Rezultoval, že pomer úspechu obidvoch strán bol zhruba rovnaký, preto rozhodol tak, že žiadnej zo strán nepriznal náhradu trov konania.

10. Proti I., II., III., V. a X. výroku uvedeného rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, domáhajúc sa jeho zmeny a zamietnutia žaloby v týchto častiach a priznania mu náhrady trov konania. Odvolanie odôvodnil odvolacím dôvodom podľa a . Odvolanie proti výrokom I. až III. odôvodnil tým, že uvedené výroky sú procesne neprípustnými, pretože rozhodnutie o prejudiciálnej otázke nie je spôsobilé a prípustné byť predmetom samostatného výroku a súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku ani neuviedol, na základe akých dôvodov dospel k opodstatnenosti výrokov I. až III. Mal za to, že samotná možnosť podania žaloby o určenie neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere neznamená zrušenie procesných podmienok pre prípustnosť žaloby o určenie v zmysle . Tvrdil, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala okrem určenia aj vydania bezdôvodného obohatenia, vo vzťahu ku ktorému (výroku) sú výroky I. až III. výrokmi o predbežnej - prejudiciálnej otázke a v zmysle preto žalobca v časti, ktorou sa žalobkyňa domáhala, aby súd samostatným výrokom rozhodoval o predbežnej otázke, je žalobou neprípustnou. Dodal, že na samostatnom určení bezúročnosti nemohla byť splnená zákonná podmienky podľa , teda že ide o uplatnenie porušeného alebo ohrozeného práva, ak išlo len o predbežnú otázku vo vzťahu k nároku, ktorý bol uplatňovaný na základe posúdenia práve danej predbežnej otázky. Namietal posúdenie neplatnosti zmlúv z dôvodu, že nedošlo k prijatiu návrhu na uzavretie zmluvy, pretože z rozsudku nevyplýva v akých údajoch malo dôjsť k takému rozdielu, že nedošlo k prijatiu návrhu na uzavretie zmluvy. Ďalej namietal aj alternatívne dôvody uvádzané súdom v bode 43. odôvodnenia rozhodnutia, pretože regulácia odplaty za spotrebiteľský úver v čase uzavretia tej-ktorej úverovej zmluvy určila iný spôsob posudzovania, aká odplata je a aká už nie je primeraná a oprávnená a žiadny právny predpis neurčil, aby sa na porovnávanie použili „priemerné“ úrokové sadzby obchodných bánk. Zákonodarca v čase uzavretia zmluvy reguloval celkovú odplatu v súvislosti so spotrebiteľským úverom,

nie iba jej jednu zložku - ročnú úrokovú sadzbu úveru. Logicky to vyplýva aj z tej skutočnosti, kedy pri dvoch rôznych poskytovateľoch úverov - bankových a nebankových subjektoch - síce môže byť úroková sadzba (jej výška) výrazne odlišná, avšak napríklad pri bankových poskytovateľoch celková odplata je tvorená aj správou úverového účtu, rôznymi poplatkami za vyhotovenia výpisov a pod. zákonodarca preto výslovne stanovil, že sa bude právne regulovať celková odplata za poskytnutie finančných prostriedkov - uvedené teda nenachádza oporu v oblasti komparácie s úrokovými sadzbami bankových subjektov. Tvrdil, že súd prvej inštancie nepostupoval podľa príslušnej právnej normy, zaťažil rozhodnutie vadami nesprávneho právneho posúdenia a nesprávneho zistenia skutkového stavu. K namietanému výroku o určení neplatnosti dohody o poskytovaní služieb odôvodnenú tým, ide o akcesorickú dohodu vo vzťahu k úverovej zmluve uviedol, že v právnom poriadku SR neexistuje právna norma, podľa ktorej by súvisiaca zmluva mala byť neplatná kvôli neplatnosti inej zmluvy. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR R 86/1998.

11. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného písomne nevyjadrila.

12. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou stranou v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania ( ) a zistení, že spĺňa náležitosti prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) s verejným vyhlásením rozhodnutia pri splnení si povinnosti upravenej v ust. , a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, a preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa v napadnutom I., II., III., V., X. výroku potvrdil. Výrok IV., VI., VII., VIII., a IX. nadobudli právoplatnosť pre absenciu podaného odvolania.

13. Predmetom tohto konania je žaloba žalobkyne, ktorou sa voči žalovanému domáhala neplatnosti Zmlúv o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 19. 03. 2015, č. XXXXXXXXXX zo dňa 23. 07. 2013 a č. XXXXXXXXXX zo dňa 04. 02. 2014, určenia že tieto zmluvy sú bezúročné a bez poplatkov, neplatnosti Dohody o poskytovaní služieb č. XXXXXXXXXX zo dňa 19. 03. 2015, zaplatenia sumy 2 270,51 eur s 5 % ročným úrokom z omeškania od 13. 08. 2017 do zaplatenia titulom bezdôvodného obohatenia a zaplatenia sumy 2 270,51 eura s 5 % ročným úrokom z omeškania od 13. 04. 2018 (po zmene žalobného petitu č. l. 156) do zaplatenia titulom primeraného finančného zadosťučinenia. V poradí prvým rozsudkom zo dňa 18. júna 2018, č. k. -186 súd prvej inštancie žalobe vyhovel v časti týkajúcej sa určenia, že uvedené zmluvy sú bezúročné a bez poplatkov, v časti týkajúcej sa neplatnosti týchto zmlúv žalobu zamietol, určil, že Dohoda o poskytovaní služieb č. XXXXXXXXXX zo dňa 19. 03. 2015 je neplatná a zároveň žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyne sumu 1 994,51 eura s 5 % ročným úrokom z omeškania od 13. 08. 2017 do zaplatenia a v časti zaplatenia sumy 276 eur žalobu zamietol a taktiež zamietol žalobu o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 2 270,51 eura s prísl. V dôsledku odvolania oboch strán sporu odvolací súd uznesením zo dňa 29. 11. 2019 č. k. -259 v poradí prvý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V tomto svojom rozhodnutí odvolací súd vyslovil súhlasne so súdom prvej inštancie, že v prejednávanej veci sa jedná medzi stranami sporu o spotrebiteľský právny vzťah, na ktorý je potrebné aplikovať najmä o spotrebiteľských úveroch účinný v čase uzavretia zmluvy. Uvedené konštatovanie súdov oboch inštancii ani jedna zo strán nenamietala. Odvolací súd ďalej v tomto rozhodnutí už zaujal názor, že v predmetnej veci boli medzi stranami sporu uzavreté tri Zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. XXXXXXXXXX zo dňa 19. 03. 2015, č. XXXXXXXXXX zo dňa 23. 07. 2013 a č. XXXXXXXXXX zo dňa 04. 02. 2014 a poukázal na spôsob uzatvorenia a vzniku všetkých troch zmlúv a zastal názor, že bolo potrebné skúmať, či zmluvy obsahujú všetky obligatórne náležitosti uvedené v zákona o spotrebiteľských úveroch, či obsahujú zákonom predpísanú náležitosť a to dobu trvania zmluvy s uvedením termínu končenej splatnosti spotrebiteľského úveru a týmto údajom nemôže byť ani uvedený počet splátok. Zvýraznil, že žalobkyňa podpísala jednotlivé zmluvy na inom mieste a v iný deň ako žalovaný, keď podpisovala tú-ktorú zmluvu nemala vedomosť o tom, ako je stanovená splatnosť prvej a poslednej splátky úveru, bolo otázne kedy Oznámenie veriteľa o schválení úveru došlo do sféry žalobkyne, pretože žalobkyňa ho ani v jednom prípade nepodpísala, a toto oznámenie podľa Zmlúv o úvere ani netvorilo neoddeliteľnú súčasť zmluvy, teda vyhodnotiť, či bolo akceptáciou. Odvolací súd tiež zastal názor, že to-ktoré Oznámenie veriteľa nebolo možné považovať za zmluvu podpísanú oboma účastníkmi zmluvy, a preto uvedené zmluvy nespĺňali písomnú formu ako to vyžaduje Odvolací súd tiež uviedol, že v Zmluve o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu XXXXXXXXXX zo dňa 04. 02. 2014 bol stanovený ročný úrok vo výške 70,02%

a v Zmluve o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. XXXXXXXXXX zo dňa 23. 07. 2013 bol stanovený ročný úrok vo výške 70,01 % a trval, pri skúmaní tejto výšky úrokov, na nutnosť, či výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov, bez právneho dôvodu nezasahoval do práv a oprávnených záujmov iných a nebol v rozpore s dobrými mravmi ( ) a v zmysle absolútne neplatný. Pri Dohode o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX zo dňa 19. 03. 2015 odvolací súd vyjadril potrebu skúmať existenciu naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy v zmysle . Zastal názor, že z predmetnej dohody vyplynulo, že išlo o vopred dodávateľom pripravený formulár, do ktorého sa vpisovali konkretizované údaje o dlžníkovi v nadväznosti na poskytnutý spotrebiteľský úver a hodnotil ju ako zlý úmysel, ktorému sa za žiadnych okolností nemôže poskytnúť právna ochrana, aj to s poukazom na potrebu riadneho vyhodnotenia spotrebiteľskej zmluvy. Pokiaľ ide o plnenie žalobkyni žalovanému titulom bezdôvodného obohatenia odvolací súd vo svojom rozhodnutí konštatoval, že súd prvej inštancie v tomto smere rozhodol predčasne a nevykonal na svoje tvrdenia dostatočné dokazovanie, pretože z obsahu spisu nebolo jednoznačne preukázané v akej výške žalobkyňa čerpala jednotlivé úvery a v akej výške došlo k plneniu zo strany žalobkyne žalovanému, teda o akú sumu došlo k preplateniu na jednotlivé úvery. Taktiež počiatok priznaného úroku z omeškania z titulu bezdôvodného obohatenia nepovažoval za odôvodnený. K uplatnenému primeranému finančnému zadosťučineniu zaujal stanovisko, že slúži k reparácii ujmy, ktorá mala byť v konaní spôsobená a je na žalobkyni preukázať, či jej ujma vznikla a ponúknuť na svoje tvrdenia dôkazy. Odvolací súd tiež vykonal teoreticko-právny výklad inštitútu úrokov z omeškania v zmysle ust. . Následne súd prvej inštancie, viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, rozhodol vo veci napadnutým rozsudkom. Tento rozsudok napadol odvolaním žalovaný vo výrokoch I., II., III., ktoré určili jednotlivé Zmluvy o revolvingovom úvere za neplatné, proti výroku V, ktorým bola určená Dohoda o poskytovaní služieb č. XXXXXXXXXX zo dňa 19. 03. 2015 za neplatnú a výrok X. o nároku na náhradu trov konania. V ostatných, odvolaním nenapadnutých výrokoch, nadobudol rozsudok súdu prvej inštancie právoplatnosť.

14. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

15. Ustanovením je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Možnosť vypracovania takéhoto odôvodnenia je podmienená tým, že odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu prvej inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvej inštancie, môže ho iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvej inštancie. Odvolací súd musí odpovedať na podstatné a právne dôvody odvolania a nemôže sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody.

16. Podľa , odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

17. Odvolací súd po preskúmaní rozhodnutia v napadnutých výrokoch, prislúchajúceho spisového materiálu, vyhodnotení toho, čo uviedol vo svojom odvolaní žalovaný konštatuje, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ust. a nasl. a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto s poukazom na citované ust. , keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov vo vzťahu k odvolaním napadnutým výrokom. Rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil. Odvolateľ k veci samotnej neuviedol žiadne skutočnosti, s

ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal, a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav následne prijaté právne závery. Odvolací súd po preskúmaní veci zastáva názor, že súd prvej inštancie sa vyporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré boli uvedené v podanom odvolaní, i so skutočnosťami, ktoré tvrdil odvolateľ aj v priebehu prvoinštančného konania, preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach potvrdil ako vecne správny. Odvolací súd nezistil ani žiadne vady konania pred súdom prvej inštancie, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Pre zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd ďalej uvádza nasledovné.

18. Vzhľadom na to, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní danej veci sa zaoberal len podstatnými námietkami žalovaného uvedenými v odvolaní. Odvolanie žalovaného je postavené predovšetkým na odvolacom dôvode, že I. až III. výroky sú procesne neprípustnými a súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku ani neuviedol, na základe akých dôvodov dospel k opodstatnenosti I. až III. výrokov. Tvrdil, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala okrem určenia aj vydania bezdôvodného obohatenia, vo vzťahu ku ktorému (výroku) sú I. až III. výroky o predbežnej

- prejudiciálnej otázke a v zmysle preto žalobca v časti, ktorou sa žalobkyňa domáhala, aby súd samostatným výrokom rozhodoval o predbežnej otázke, je žalobou neprípustnou. Namietal posúdenie neplatnosti zmlúv z dôvodu, že nedošlo k prijatiu návrhu na uzavretie zmluvy, pretože z rozsudku nevyplývalo v akých údajoch malo dôjsť k takému rozdielu, že nedošlo k prijatiu návrhu na uzavretie zmluvy. Ďalej namietal aj alternatívne dôvody rozhodnutia uvádzané súdom v bode 43 rozhodnutia, vo vzťahu k posudzovaniu odplaty za spotrebiteľský úver, ktoré nenachádza oporu v oblasti komparácie s úrokovými sadzbami bankových subjektov. Vo vzťahu k týmto odvolacím námietkam žalovaného odvolací súd poukazuje najmä na svoje závery vyslovené a prijaté už vo svojom prvom rozhodnutí v prejednávanej veci. Vo vzťahu k odvolacím námietkam i súd prvej inštancie správne uzavrel, že predmetom konania je určovacia žaloba v zmysle ust. , ktorou sa žalobca domáhal určenia, že uzavreté zmluvy o revolvingovom úvere sú bez úrokov a poplatkov a určenia, že predmetné zmluvy o úvere sú neplatné s tým, že naliehavý právny záujem nebolo potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného právneho predpisu, ktorým je ust. o ochrane spotrebiteľa spotrebiteľ ust. o spotrebiteľských úveroch a o iných pôžičkách, ktoré výslovne uvádza, že spotrebiteľ má možnosť žalobou sa domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru. Súd prvej inštancie teda správne konštatoval, že podmienky pre posúdenie platnosti, či neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, resp. bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru, určuje hmotné právo platné v čase uzatvorenia konkrétnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. K žalobcom namietanej právnej otázke odvolací súd uvádza, že pri posúdení splnenia podmienok na podanie žaloby je potrebné vychádzať z ust. , veta prvá o ochrane spotrebiteľa a o zmene zbierky o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Spotrebiteľ má právo na súdnu ochranu, nielen pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami, ale aj pred nekalými obchodnými praktikami ( ). V tejto súvislosti odvolací súd upriamuje pozornosť aj na , podľa ktorého, súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu aj bez návrhu vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve, alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou, je neprijateľná. Zároveň súd prvej inštancie správne žalobu v zmysle ust. , keď poukázal na novelu , ktorou sa do tohto zákona zaviedlo ust. , podľa ktorého spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou. Poznámka pod čiarou k odkazu 18 ba pritom znie: ods. c) a d) . Zákonodarca teda explicitne zakotvil procesnú prípustnosť žaloby na určenie neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, keď zákon je jedným z osobitných zákonov v zmysle ust. . Danosť naliehavého právneho záujmu možno vyvodiť aj z článku 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13 EHS. V neposlednom rade je nutné tiež prisvedčiť súdu prvej inštancie, ktorý nad rámec uvedeného vyslovil, že okrem uvedeného bola splnená aj podmienka žalovateľnosti aj pokiaľ ide o naliehavý právny záujem. Žalobou s daným určovacím petitom sa môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva žalobkyne alebo neistoty v jeho právnom vzťahu.

19. Žalovaný v odvolaní namietal posúdenie neplatnosti zmlúv z dôvodu, že nedošlo k prijatiu návrhu na uzavretie zmluvy, pretože z rozsudku nevyplýva v akých údajoch malo dôjsť k takému rozdielu, že nedošlo k prijatiu návrhu na uzavretie zmluvy. Ďalej namietal aj alternatívne dôvody uvádzané súdom v bode 43 rozhodnutia, pretože regulácia odplaty za spotrebiteľský úver v čase uzavretia tej-ktorej úverovej

zmluvy určila iný spôsob posudzovania, aká odplata je a aká už nie je primeraná a oprávnená a žiadny právny predpis neurčil, aby sa na porovnávanie použili „priemerné“ úrokové sadzby obchodných bánk.

20. Podľa § 9 ods. 1 ZoSÚ v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

21. Podľa ZoSÚ v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa a podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa , u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa , ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa , y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny

štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.

22. Podľa , právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

23. Podľa , právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

24. Podľa , neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

25. Podľa , neplatný je právny úkon urobený fyzickou osobou nepodnikateľom, pri ktorom niekto zneužije tieseň, neskúsenosť, rozumovú vyspelosť, rozrušenie, dôverčivosť, ľahkomyseľnosť, finančnú závislosť alebo neschopnosť plniť záväzky druhej strany a dá sebe alebo inému sľúbiť alebo poskytnúť plnenie, ktorého majetková hodnota je vzhľadom na vzájomné plnenie v hrubom nepomere.

26. Podľa , ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

27. Podľa , prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je na uzavretie zmluvy (ďalej len ""), ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.

28. Podľa , pôsobí od doby, keď dôjde osobe, ktorej je určený. , aj keď je neodvolateľný, môže navrhovateľ zrušiť, ak dôjde prejav o zrušení osobe, ktorej je určený, skôr alebo aspoň súčasne s .

29. Podľa , prijatie , ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím a považuje sa za nový . Prijatím je však odpoveď, ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy.

30. Podľa , pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému a k jeho písomnému prijatiu. Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti, musia byť prejavy účastníkov na tej istej listine.

31. Žalobkyňa sa žalobou domáhala plnenia z titulu ochrany spotrebiteľa, a to konkrétne určenia neplatnosti zmluvy pre absenciu zákonných náležitosti /dojednanie o úroku/ a určenia, že úver je bezúročný a bez poplatkov /nesprávne RPMN/ z titulu ochrany práv spotrebiteľa, a z toho vyplývajúceho nároku žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia. Odvolací súd už vo svojom prvom zrušujúcom uznesení v prejednávanej veci poukázal na nedostatok písomnej formy v prípade všetkých troch zmlúv o revolvingovom úvere s tým, že všetky tri zmluvy o spotrebiteľskom úvere boli uzatvorené len formou žiadosti o poskytnutie úveru, v ktorej žalobkyňa podpísala zmluvu skôr ako žalovaný a pri podpise zmluvy nemala vedomosť o tom, ako bola stanovená splatnosť prvej a poslednej splátky úveru, pričom táto skutočnosť jej bola oznámená až v Oznámení veriteľa o schválení úveru, ktoré žalobkyňa nepodpísala. Odvolací súd už zastal názor, že ak oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi nie je podpísané žalobkyňou, ale len žalovaným, v tomto rozsahu toto Oznámenie nie je možné považovať za zmluvu podpísanú oboma účastníkmi zmluvy, a preto uvedená zmluva nespĺňa písomnú formu ako to vyžaduje , od ktorého stanoviska nevzhliadol dôvod odkloniť sa a v plnom rozsahu naň poukazuje ako na platne učinené. Súd prvej inštancie potom správne rezultoval, pridržiavajúc sa názoru vysloveného odvolacím súdom, že v prípade samotnej zmluvy o úvere došlo zo strany žalovaného k porušeniu ZoSÚ, pretože zmluva o spotrebiteľskom úvere nespĺňala písomnú formu, ako to predmetné zákonné ustanovenie vyžaduje. Odvolací súd konštatuje, že z obsahu spisu je zrejmé, že žalobkyňa ako dlžník predložila žalovanému veriteľovi predmetné formulárové žiadosti o poskytnutie spotrebiteľského úveru, t. j. v súlade s dala na

uzatvorenie zmluvy veriteľovi. V súlade s by bola zmluva uzatvorená okamihom prijatia jeho , avšak ak prijatie obsahuje zmeny, dodatky, výhrady, obmedzenia, je odmietnutím a toto sa považuje v súlade s za nový , ktorý musí byť druhou stranou prijatý (v tomto prípade dlžníkom - žalobcom). Pokiaľ ide o oznámenie veriteľa o schválení úveru, toto tiež nie je prijatie takého, ako ho predložil dlžník. V oznámení veriteľa o schválení úveru sú uvedené zase ďalšie zmeny, a to okrem iného napr. dátum splatnosti prvej a poslednej splátky úveru, RPMN za úver a za revolving, je tu osobitne uvádzaná mesačná splátka a odplata za poskytnutie služby v zmysle dohody o poskytovaní služieb, ktorá v zmluvy uvedená nie je. Oznámenie veriteľa o schválení úveru nemožno považovať za prijatie predloženého dlžníkovi. Konanie veriteľa - žalovaného je treba považovať za nový . žalovaného veriteľa vyplnený v žiadosti alebo navrhnutý obsah zmluvy v oznámení veriteľa o schválení úveru nie sú totožné so „žiadosťou“ dlžníka, nový dlžník v súlade s a neprijal. Vzhľadom na uvedené závery uvedené súd prvej inštancie správne dospel k rozhodnutiu, že zmluvy o revolvingovom úvere uzavreté medzi stranami sú pre absenciu písomnej formy zmluvami neplatnými, pretože nebola preukázaná existencia dvoch platných vzájomných a obsahovo zhodných prejavov vôle účastníkov ako zmluvných strán (podľa ). Odvolací súd odkazuje aj na ďalšie rozpory zmlúv so zákonom o spotrebiteľských úveroch yjadrené v bode 42. odôvodnenia napadnutého rozsudku, na ktorý bod odvolací súd v plnom rozsahu poukazuje.

32. Žalovaný vo svojom odvolaní namietal aj alternatívne dôvody uvádzané súdom v bode 43. rozhodnutia vzťahujúce sa k regulácii odplaty za spotrebiteľský úver tvrdiac, že v čase uzavretia tej-ktorej úverovej zmluvy žiadny právny predpis neurčil, aby sa na porovnávanie použili „priemerné“ úrokové sadzby obchodných bánk. K uvedenej námietke odvolací súd zvýrazňuje, že už vo svojom zrušujúcom uznesení zaujal stanovisko vo vzťahu k úroku v Zmluve o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. XXXXXXXXXX . zo dňa 04. 02. 2014 a v Zmluve o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. XXXXXXXXXX zo dňa 23. 07. 2013, v ktorých zmluvách bol zakotvený ročný úrok cca 70 %, že pri skúmaní tejto výšky úrokov je nutné skúmať, či výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov, bez právneho dôvodu nezasahoval do práv a oprávnených záujmov iných a nebol v rozpore s dobrými mravmi ( ), pričom civilnoprávnou sankciou rozporu s dobrými mravmi je: a) skutočnosť, že príslušný právny vzťah nepožíva právnu ochranu v zmysle , b) právny úkon je v zmysle absolútne neplatný. Súd prvej inštancie v zmysle uvedeného postupoval a správne uzavrel, že ak by aj došlo k riadnej akceptácii zmlúv, musel by musel tieto vyhodnotiť ako neplatné pre rozpor s dobrými mravmi podľa , pretože uvedené ročné úrokové sadzby 70,01 % a 70,02 % považoval za rozporné z dobrými mravmi. Odvolací súd aplikujúc ust. v plnom rozsahu preberá odôvodnenie tejto časti napadnutého rozsudku v bode 43. odôvodnenia za svoje vlastné. Odvolací súd len dodáva, že v prípade spotrebiteľských zmlúv, ktorých predmetom je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie dohodnutá odplata podľa , v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti. Komentár k citovanému ustanoveniu uvádza, že „od 01. 06. 2010 (pozri ) pre všetky zmluvy o odplatnom poskytovaní peňažných plnení spotrebiteľom platí, že odplata nesmie podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. V praxi ide o odplatu obvykle požadovanú bankami za spotrebné úvery v obdobných prípadoch, a to bez ohľadu na to, aký subjekt poskytuje peňažné prostriedky. Z hľadiska posúdenia „obdobnosti prípadov“ sa prihliada na okolnosti, ktoré sú uvedené v druhej vete . Bude sa teda zohľadňovať: a) finančná situácia spotrebiteľa, b) spôsob a miera zabezpečenia záväzku spotrebiteľa (pozri ), c) objem poskytnutých finančných prostriedkov, d) lehota splatnosti poskytnutých finančných prostriedkov.“ Súd prvej inštancie preto správne pristúpil k porovnaniu úrokových sadzieb v zmluvách o revolvingovom úvere s údajmi Národnej banky Slovenska RPMN o priemerných úrokových sadzbách obchodných bánk v spotrebiteľských úveroch poskytovaných domácnostiam v konkrétnom období. Výška veriteľom požadovanej odplaty v uvedenom prípade nebola v súlade s právnymi predpismi, predovšetkým s vyššie citovaným ustanovením , ani s dobrými mravmi.

33. Žalovaný napadol odvolaním aj V. výrok rozsudku o určení neplatnosti dohody o poskytovaní služieb a tvrdil, že v právnom poriadku SR neexistuje právna norma, podľa ktorej by súvisiaca zmluva mala byť

neplatná kvôli neplatnosti inej zmluvy. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR R 86/1998. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie vo vzťahu k tomuto výroku, teda že medzi Zmluvou o poskytnutí revolvingového úveru č. XXXXXXXXXX zo dňa 19. 03. 2015 a Dohodou o poskytovaní služieb č. XXXXXXXXXX zo dňa 19. 03. 2015 je akcesorický zmluvný vzťah, pretože Dohoda o poskytovaní služieb nadväzuje na zmluvu o revolvingovom úvere, ktorá spätosť zmlúv je daná tým, že v prípade neuzavretia zmluvy o revolvingovom úvere by bolo bezpredmetné uzatvárať i dohodu o poskytovaní služieb, keďže bez poskytnutia úveru by ani neexistovala povinnosť žalobkyne plniť dlh zo zmluvy o úvere v splátkach a bolo by tak bezpredmetné napríklad aj poskytovanie služieb. Je možné tiež dodať, že pri uzavretí Dohody o poskytovaní služieb chýbal prejav vôle žalobkyne a je otázne, či v čase podávania žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru mala vedomosť o Dohode o poskytovaní služieb a jej obsahu.

34. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v zmysle ust. potvrdil v napadnutom I., II. III., V. a X. výroku. Pokiaľ ide o výrok súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania, odvolací súd len pre úplnosť dodáva, že súd prvej inštancie správne aplikoval ust. a žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože každá zo strán sporu bola vo veci čiastočne úspešná a pomer úspechu obidvoch strán bol zhruba rovnaký, pričom na odôvodnenie tohto výroku X. v bode 51. napadnutého rozsudku odvolací súd v plnom rozsahu poukazuje.

35. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. v spojení s ust. a úspešnej žalobkyni v odvolacom konaní nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, keďže v odvolacom konaní si ich náhradu neuplatnila a ani jej žiadne trovy nevznikli, s prihliadnutím na zásadu hospodárnosti a na rozumné usporiadanie procesných vzťahov ( ).

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací ) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).