Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_25Cb-248-2015.pdf
PDF · 87.31 KB
Case nature
Area
Subarea
25Cb/248/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II, v konaní pred sudcom JUDr. Milanom Hupkom, v právnej veci žalobcu: REAL club s.r.o., Santražiny 753, Zlín 760 01, Česká republika, IČ: 255 73 721, proti žalovanému: M2 Development, s.r.o., Pribinova ul. 25, Bratislava - mestská časť Staré Mesto 811 09, IČO: 35 770 465, zast.: BAJO LEGAL, s.r.o., Landererova 8, Bratislava - mestská časť Staré Mesto 811 09, o zaplatenie 57.100,- EUR s prísl.
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalovanému súd priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Právny predchodca žalobcu sa žalobou doručenou súdu dňa 18.8.2014 domáhal zaplatenia sumy 57.100,- EUR s prísl. (úrok z omeškania vo výške 9 % ročne od 15.8.2010 do zaplatenia), titulom neuhradenia ceny za zhotovenie diela
2. Žalobu odôvodnil tým, že v zmysle zmluvy o dielo uzavretej ústnou formou, zhotoviteľ zrealizoval dielo v rozsahu a na základe objednávky žalovaného. Realizované dielo bolo súčasťou stavby s názvom „K. L. P. - N., C. - prestavba K. V.“ a stavby s názvom „Stavebné úpravy v SPS III - K. V., C.“. V zmysle vzájomnej dohody zmluvných strán mal zhotoviteľ v rozsahu a za vzájomne dohodnutých podmienok uskutočniť na svoje náklady a svoje nebezpečenstvo pre žalovaného ako objednávateľa dielo, spočívajúce v dodaní a položení obkladov a dlažieb, ako aj následných servisných prác súvisiacich s ich položením a opravami, nezavinenými zo strany zhotoviteľa. Žalovaný sa v zmysle relevantných ustanovení predmetnej zmluvy o dielo zaviazal k zaplateniu dohodnutej ceny za jeho zhotovenie. Na základe vykonaných prác a úkonov vychádzajúcich zo zdokumentovaných zápisov stavebného denníka, ako aj vyhotovených podkladov k fakturáciám bola zhotoviteľom dňa 9.8.2010 vystavená faktúra č. XXXXXXXXX, splatná dňa 14.8.2014 v sume 57.100,- EUR. Uvedená faktúra bola zhotoviteľom vystavená na základe písomne podloženého vykonania dodatočných prác a dodanie materiálu na základe priameho zadania žalovaného a pozostávala z nákladov na stavebné práce na opravách, presunu stavebnej hmoty, technických riešení, prestojov, meraní a skúšok, dodania materiálu (dlažba, lepidlá, chémia, doprava, nadspotreba). Po viacerých mailových, telefonických a osobných urgenciách za účelom uhradenia splatných záväzkov, dňa 20.9.2010 písomnou formou vyzval žalovaného na uhradenie dlžnej sumy. Nakoľko zo strany dlžníka nedošlo k včasnému a riadnemu uhradeniu dlžnej sumy, dostal sa dňom 15.8.2010 do omeškania s plnením svojho peňažného záväzku. V zmysle uvedeného je oprávnený domáhať sa v zmysle príslušných ustanovení Obchodného zákonníka ako aj Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1991 Z.z. úrokov z omeškania vo výške 9 % z dlžnej sumy.
3. Súd vo veci vykonal dokazovanie vypočutím právneho zástupcu žalovaného, oboznámil sa s dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, a po takto vykonanom dokazovaní zistil nasledovný skutkový stav veci.
4. Zhotoviteľ vystavil žalovanému faktúru č. XXXXXXXXX zo dňa 9.8.2010 na sumu 57.100,- EUR s lehotou splatnosti 14.8.2010. Následne bola pohľadávka vyplývajúca z predmetnej faktúry viackrát postupovaná, naposledy Smlouvou o postoupení pohledávky zo dňa 30.3.2019 na terajšieho žalobcu ako postupníka.
5. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že neeviduje žiaden reálny dlh voči zhotoviteľovi, nakoľko pohľadávky žalovaného súvisiace s vykonaním diela v priestoroch stavby - K. L. P.-V, boli v zmysle dohody medzi stranami v celom rozsahu uhradené riadne a včas. Z uvedenej zmluvy o dielo žalovaný nemá voči žalobcovi žiaden splatný neuhradený záväzok. Taktiež poukázal na to, že žalobca sa domáha zaplatenia faktúry, ktorá je podľa vyjadrení splatná dňa 14.8.2010, pričom návrh na platobný rozkaz bol na súd doručený dňa 18.8.2014. Vzhľadom k týmto skutočnostiam vznáša (z dôvodu právnej istoty) námietku premlčania pohľadávky žalobcu uplatnenej návrhom na vydanie platobného rozkazu.
6. Podľa § 387 ods. 1 Obch. zák., právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom.
7. Podľa § 388 ods. 1 Obch. zák., premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí premlčacej doby.
8. Podľa § 392 ods. 1 Obch. zák., pri práve na plnenie záväzku plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa mal záväzok splniť alebo sa malo začať s jeho plnením (doba splatnosti).
9. Podľa § 397 Obch. zák., ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.
10. Podľa § 536 ods. 2 Obch. zák., dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti.
11. Podľa § 548 ods. 1 Obch. zák., objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním diela.
12. Predmetom konania je zaplatenie ceny za zhotovenie diela vyúčtovanej faktúrou zhotoviteľa. Základnou otázkou pre právne posúdenie veci bolo, vzhľadom na vznesenú námietku premlčania zo strany odporcu, posúdiť, či bola táto námietka vznesená dôvodne.
13. Súdna prax a rovnako aj právna teória pod premlčaním rozumie márne uplynutie doby ustanovenej zákonom na vykonanie práva. Znamená to výrazné oslabenie subjektívneho práva účastníka, keďže premlčaním síce jeho nárok nezaniká, nemôže byť však súdom priznaný, ak povinný pred súdom čelí uplatnenému právu námietkou premlčania. Nárok oprávneného účastníka trvá aj naďalej, stáva sa však prostredníctvom súdu nevymáhateľným.
14. „Účelom právnej úpravy inštitútu premlčania v občianskoprávnych vzťahoch je, aby oprávnený subjekt (veriteľ) pod hrozbou sankcie premlčania uplatnil (vykonal) svoje právo v ustanovenej premlčacej dobe, teda včas. Účinné vznesenie námietky premlčania práva znamená, že súd oprávnenej osobe nemôže premlčané právo priznať, keďže vznesením námietky premlčania zaniká nárok na autoritatívnu vynútiteľnosť uplatneného práva. Tento inštitút poskytuje východisko, ako predísť, resp. riešiť situácie, keď až po dlhej dobe dochádza k uplatneniu majetkového práva zo strany veriteľa, a tak sa do záväzkových právnych vzťahov účastníkov vnáša právna neistota, resp. hrozba, že dlžník môže byť vystavený bez zreteľa na čas (bez obmedzenia doby) úspešnej žalobe zo strany veriteľa. V inštitúte premlčania sa premieta pravidlo vigilantibus iura scripta sunt (že zákony sú písané pre bdelých, teda pre tých, ktorí o svoje práva dbajú; alebo inak povedané, že právo patrí bdelým). Námietka premlčania
predstavuje spravidla efektívny postup - obranu dlžníka proti hrozbe, že až po neúmerne dlhej dobe si veriteľ uplatní svoje právo; na druhej strane možnosť tejto námietky donucuje (vedie) veriteľa k včasnému vykonaniu svojho práva. Ide tu o predvídané právne postupy účastníkov záväzkových právnych vzťahov, ktoré zodpovedajú účelu premlčania. Nemožnosť priznať oprávnenému subjektu premlčané právo nastane až vtedy, keď sú splnené tieto skutočnosti: a) uplynie právnym predpisom vymedzený čas (premlčacia doba), b) nevykonáva sa právo oprávneným subjektom v priebehu takto vymedzenej doby, c) povinný subjekt v rámci súdneho konania o uplatnenom práve účinne vznesie námietku premlčania. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31.7.2009, sp. zn. 1 M Cdo 8/2008)
15. Rovnako je možné poukázať na rozhodnutia českých súdov, keďže právna úprava inštitútu premlčania je v oboch právnych poriadkoch v podstate totožná.
16. „Zmyslom úpravy inštitútu premlčania v občianskoprávnych vzťahoch je nútiť oprávnený subjekt (veriteľa) pod určitou sankciou k tomu, aby vykonal svoje práva včas, t.j. v primeraných (premlčacích) dobách na súde, a tak, aby donekonečna, a teda neúnosne nemohol odďaľovať požiadavku splnenia od povinného subjektu (dlžníka). Právna úprava premlčania tým sleduje cieľ čeliť vzniku a existencii dlhotrvajúcich práv a povinností často sprevádzaných aj ich určitou neistotou, nejasnosťou a pochybnosťou. Ak možnosť premlčania nároku má plniť donucovaciu funkciu voči veriteľovi , potom zároveň prispieva k tomu, aby dlžník nebol po časovo neobmedzenú dobu vystavený zo strany veriteľa hrozbe podania úspešnej žaloby.“ (rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 23.2.2006, sp. zn. 33 Odo 1174/2005)
17. „Účelom premlčania je jednak stimulovať subjekty k včasnému vykonaniu subjektívnych občianskych práv (pohľadávok), jednak čeliť tomu, aby dlžníci neboli, pokiaľ ide o ich povinnosti, vystavení po časovo neurčitú dobu donucujúcemu zákroku (tzv. vynútiteľnosti) zo strany súdov. Tým inštitút premlčania v súlade s požiadavkou právnej istoty bráni existencii dlhotrvajúcich občianskych subjektívnych práv a nim zodpovedajúcich povinností, ktoré sú, najmä pokiaľ ide o ich dokazovanie po uplynutí dlhšej doby, vždy späté s určitou spornosťou. Možno teda povedať, že povinnému subjektu je poskytnutá námietkou premlčania ako účinná možnosť jeho ochrany pred uvedenými negatívnymi dopadmi dlhotrvajúcich občianskych subjektívnych práv. Je potom na úvahe tohto povinného subjektu, či námietku premlčania uplatní, alebo nie. Súčasne treba pripomenúť, že Občiansky zákonník zdôrazňuje aj vlastné pričinenie subjektov, pokiaľ ide o ochranu ich práv, a požaduje, aby predovšetkým oni samé sledovali svoje subjektívne práva a robili také kroky, aby nedochádzalo k ch ohrozovaniu a poškodzovaniu.“ (rozhodnutie Ústavného súdu ČR z 11.5.2000, sp. zn. III. ÚS 158/99)
18. „Otázkou premlčania uplatneného nároku sa súd musí zaoberať na základe námietky vždy ako primárnou otázkou a až následne meritórne posudzovať nárok uplatnený žalobcom.“ (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27.8.2008, sp. zn. 1 M Obdo 1/2007) 19. „Ak sa účastník občianskeho súdneho konania dovolá premlčania, súd nemôže premlčané právo (nárok) priznať; návrh na začatie konania v takom prípade zamietne. Ak je v konaní uplatnená námietka premlčania, je na súdu, aby sa v súlade so zásadou hospodárnosti konania obsiahnutou v § 6 OSP prednostne zaoberal len otázkou premlčania práva, pokiaľ to rýchlejšie a účinnejšie vedie k vydaniu rozhodnutia vo veci samej, a nie samým nárokom. Ak je teda vynútiteľnosť určitého práva odvrátená dôvodnou námietkou premlčania, súd nemôže už z tohto dôvodu uplatnené právo priznať.“ (uznesenie Najvyššieho súdu ČR z 13.12.2007, sp. zn. 33 Odo 896/2006, a stanovisko senátu Najvyššieho súdu ČSSR z 26.4.1983, sp. zn. Sc 2/83, R 29/1983) 20. „Právo (nárok) na náhradu škody súd nemôže priznať, ak sa účastník konania dovoláva premlčania a toto právo je premlčané, aj keď ešte nie je preukázaná zodpovednosť za škodu alebo výška škody. Nemožno však vylúčiť, že uplatnené právo na náhradu škody môže súd zamietnuť bez ohľadu na uplatnenú námietku premlčania, napríklad vtedy, ak sa uplatňuje právo, ktoré zákon neupravuje, alebo zistenie neexistencie práva je hospodárnejšie než zisťovanie predpokladov na posúdenie dôvodnosti námietky premlčania.“ (stanovisko senátu Najvyššieho súdu ČSSR z 26.4.1983, sp. zn. Sc 2/83, R 29/1983) 21. „Pokiaľ je právo na náhradu škody premlčané, súd žalobu zamietne aj v prípadoch, v ktorých ešte nie je preukázaná zodpovednosť za škodu alebo výška škody. Preukazovanie jednotlivých predpokladov zodpovednosti a najmä výšky škody (závislej napr. od toho, či vec existuje) by za týchto okolností bolo
totiž z hľadiska procesnej ekonómie nehospodárne.“(rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29.10.2004, sp. zn. 4 Cdo 237/2007)
22. V žalovanej veci je uplatňovaný nárok na zaplatenie ceny za vykonanie realizovanie stavebných prác a úprav v sume 57.100,- EUR, ktorú zhotoviteľ vyúčtoval faktúrou č. XXXXXXXXX vystavenou dňa 9.8.2010. Dohoda zmluvných strán bude rozhodujúca pre určenie časového okamihu zaplatenia ceny. Zmluvné strany sa môžu dohodnúť na zaplatení ceny za dielo pred jeho dokončením alebo po jeho dokončení. Ak si zmluvné strany v zmluve vznik povinnosti objednávateľa zaplatiť cenu za zhotovené dielo zhotoviteľovi neupravili inak, zhotoviteľovi vzniká nárok na zaplatenie ceny vykonaním diela. Z predloženej faktúry vyplýva, že práce boli zrealizované najneskôr dňa 9.8.2010 (dátum dodania), v ktorý deň bola faktúra aj vystavená. Nárok na zaplatenie ceny tak zhotoviteľovi vznikol nasledujúcim dňom, t.j. 10.8.2010, od kedy začala plynúť štvorročná premlčacia doba a skončila dňa 11.8.2014. Žaloba bola pritom na súd podaná dňa 18.8.2014, t.j. po uplynutí premlčacej lehoty.
23. Vzhľadom na žalovaným dôvodne vznesenú námietku premlčania súd nemohol uplatnený nárok priznať a žalobu z uvedeného dôvodu zamietol. 24. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, na základe ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže v tomto konaní mala plný úspech vo veci žalovaný, súd mu priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.