Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_30S-131-2018.pdf
PDF · 148.39 KB
Case nature
Area
Subarea
30S/131/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu JUDr. Jany Vargovej (sudcu spravodajcu) a Mgr. Nory Tomkovej, v právnej veci žalobcu: Euro Data SK, a.s., so sídlom Kvačalova č. 5, Žilina, IČO: 44 271 875, právne zást.: Advokátska kancelária Mrázovský & partners, s.r.o., so sídlom Mariánske námestie č. 2, Žilina, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná č. 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101700486/2018 zo dňa 03.09.2018, takto
rozhodol:
Krajský súd v Žiline rozhodnutie Finančného riaditeľstva SR č. 101700486/2018 zo dňa 03.09.2018 z r u š u j e a v e c mu v r a c i a na ďalšie konanie.
Žalobca m á voči žalovanému právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Správca dane rozhodnutím č. 100329311/2018 zo dňa 08.02.2018 podľa § 68 ods. 5 a 6 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len Daňový poriadok) vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2013 v sume 450 193,10 €. Správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2013, z ktorej vyhotovil Protokol č. 103942330/2016 zo dňa 20.09.2016. V kontrolovanom zdaňovacom období žalobca vykonával obchodnú činnosť v oblasti elektroniky. V mesiaci júl 2013 bolo žalobcom vykázané dodanie tovaru do iného členského štátu EÚ spoločnosti Axxis Hardware BV, Metaalweg 13, 3751 LS Bunschoten Spakenburg, Holandsko, IČ DPH: NL8074633693B01 (ďalej len „Axxis Hardware BV"), GIPSMAN SPOLKA z ORGANICZONA ODPOWIEDZIALOSCIA, IČ DPH: PL5342289609 (ďalej len „GIPSMAN") a spoločnosti BRANSON s.r.o., Kubánske náměstí 139/11, Praha 10 - Vršovice, IČ DPH: CZ24820717 (ďalej len „BRANSON, s.r.o.") a nákup tovaru v tuzemsku od spoločnosti GAME SHOP, s.r.o., Tolstého 1209/4, 010 01 Žilina, IČO: 46 449 736 (ďalej len „GAME SHOP, s.r.o."), TECHNet SK s.r.o., Dr. Vl. Clementisa 10, 821 02 Bratislava, IČO: 45 875 693 (ďalej len TECHNet SK s.r.o.), AURIS IT s.r.o., Horná Strieborná 14599/4, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 46 050 841, (ďalej len „AURIS IT s.r.o.") a TONER EXPRESS, s.r.o., Podjavorinskej 246, 984 01 Lučenec, IČO: 36 806 480, (ďalej len „TONER EXPRESS, s.r.o.").
2. Žalovaný o odvolaní žalobcu voči vyššie označenému rozhodnutiu správcu dane podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku rozhodnutím č. 101700486/2018 zo dňa 03.09.2018 rozhodol tak, že rozhodnutie správcu dane potvrdil. Vo vzťahu k preverovaným obchodom so spoločnosťou Axxis Hardware BV poukázal na zistenia správcu dane, ktoré spochybnili deklarované obchody a tým aj nárok na oslobodenie dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu. Obchody nepotvrdila ani výpoveď svedka I., ktorý uviedol, že všetok tovar pri príjme a výdaji sa nekontroloval fyzicky, pretože bol zabalený a kontroloval sa len tovar, ktorého obal bol porušený. Prehlásenie svedka K., že bola potvrdená
obchodná spolupráca s Axxis Hardware BV, je podľa žalovaného zavádzajúca. Svedok uviedol, že Axxis síce pozná dlhšiu dobu, ale nespomína si, ako došlo k nadviazaniu spolupráce. Nespomína si, či sa uskutočnili osobné rokovania. V spoločnosti nikdy nebol a myslí si, že sa s nim stretol na veľtrhu. Ani výpoveď svedka X., ktorý vykonával dopravu tovaru pre žalobcu svojimi vozidlami alebo prenajatými vozidlami od spoločnosti BENADO, s.r.o. nepotvrdil, že sa jednalo o tovar, ktorý žalobca podľa faktúry mal dodať spoločnosti Axxis Hardware BV. Tovar mu bol odovzdaný zabalený na palete a doklady o preprave CMR obdržal od vedúceho skladu žalobcu pána I. alebo U.. Žalobca hradil dopravu podľa výpovede svedka tam aj späť, preto s vyťažením vozidla nemal problém. K námietke žalobcu, že nemôže niesť zodpovednosť za nesúčinnosť spoločnosti v reťazci, žalovaný poukazuje na skutočnosť, že sám daňový subjekt pri vstupe do obchodných transakcií mal byť obozretný a v každom prípade a čase by mal vedieť preukázať a zdokladovať poctivý obchodný styk. Pokiaľ podnikateľ začína uzatvárať nové obchodné vzťahy, je nutno od neho rozumne očakávať, že si preverí svojich obchodných partnerov. Žalobca sa dostatočne týmto princípom neriadil. Potvrdzuje to aj ďalšie zistenie správcu dane, že spoločnosť Axiss Hardware BV deklarovala následné dodanie tovaru spoločnosti Oro City srl, Italy, čo sa však nepotvrdilo, pretože spoločnosť je nekontaktná. Žalovaný znížil žalobcovi hodnotu na riadku 15 daňového priznania DPH o hodnotu uvedenú na neuznaných faktúrach pre spoločnosť Axiss Hardware BV. Daň správca dane nevyčíslil z dôvodu, že žalobcovi nebol uznaný odpočet dane z nákupu deklarovaného tovaru v preverovanom reťazci, vyčíslený v tomto rozhodnutí žalovaného od spoločnosti GAME SHOP s.r.o., ktorý žalobca ďalej deklaroval ako predaj spoločnosti Axxis Hardware BV. Žalovaný ďalej vo vzťahu k preverovaným obchodom so spoločnosťou GRIPSMAN poukazuje v podrobnostiach na zistenia správcu dane. Uvádza, že bolo zistené, že tovar nebol doručený odberateľovi do Poľska, ale ako je uvedené na faktúrach na adresu AB Diverse Dienstleistungen GmbH, Rakúsko. Spoločnosť GIPSMAN uviedla v súhrnnom výkaze, že sa jednalo o trojstranný obchod, a tento mal byť následne predaný spoločnostiam ALL TECH TRADE SRL (Taliansko) a SWECO SISTEMI SRL (Taliansko). Žalovaný poukazuje na skutočnosť, že spoločnosť ALL TECH TRADE SRL je zmiznutý obchodník. Sídlo neexistuje a účtovné knihy neboli nájdené. Spoločnosti bola ukončená registrácia v máji 2013, čo vylúčilo splnenie podmienky trojstranného obchodu, pretože v čase realizácie obchodu nebola spoločnosť platiteľom dane. Rovnako nebol potvrdený trojstranný obchod medzi spoločnosťami v reťazci od žalobca - GRIPSMAN - SWECO SISTEMI SRL - spoločnosti BENNET SPA, pretože podľa § 45 ods. 1 písm. a) zákona o DPH tovar nebol prepravený priamo od prvého dodávateľa (Euro Data SK, a.s.) k druhému odberateľovi, ale bol prepravený do AB Diverse Dienstleistungen GmbH na územie Rakúska. Preukázanie potvrdenia dodania tovaru spoločnosťou GIPSMAN je podľa žalovaného nepostačujúca, pretože žalobca nepreukázal prevzatie tovaru, že ho prevzala osoba oprávnená, resp. že bola poverená iná osoba odberateľom na takýto úkon. Z uvedeného dôvodu obdobne ako pri spoločnosti Axxis Hardware BV bola znížená žalobcovi hodnota na riadku 15 daňového priznania o hodnotu uvedenú na faktúrach pre spoločnosť GRIPSMAN. Daň správca dane nevyčíslil z dôvodu, že žalobcovi nebol uznaný odpočet dane z nákupu deklarovaného tovaru v preverovanom reťazci vyčíslených od spoločnosti GAME SHOP s.r.o., ktorý žalobca ďalej deklaroval ako predaj spoločnosti GIPSMAN. Žalovaný ďalej vo vzťahu k preverovaným obchodom so spoločnosťou BRANSON s.r.o. poukázal na zistenie správcu dane, že pohyb tovaru bol v rámci reťazca, keď žalobca vyskladnil tovar zo skladu v SK, fakturoval ho spoločnosti BRANSON s.r.o. (ČR), ale tovar bol prepravený do spoločnosti Transforwarding, a.s. v ČR, ktorá ho aj prevzala, žalobca nepreukázal. Nebolo preukázané, že uvedená spoločnosť, resp. osoby U. a U. boli oprávnené preberať tovar za spoločnosť BRANSON s.r.o.. Že obchod nebol realizovaný tak, ako žalobca deklaruje, bolo aj zistenie, že následne mal byť tovar fakturovaný spoločnosti RAPPUSS Ltd ako trojstranný obchod a prepravený k spoločnostiam EURO-WTG s.r.o., resp. SK-EUROWORLD s.r.o. (do SK), ktoré uvedený tovar následne predali spoločnostiam Sijus Trade s.r.o., resp. GIVENWILL s.r.o., ktoré sa na adrese sídla nenachádzajú a so správcom dane nespolupracujú. Aj keď zástupkyňa spoločnosti BRANSON s.r.o. sa vyjadrila, že obchody boli vykonané, tieto nepotvrdil konateľ spoločnosti Béla Mészaros, ani to, že niekomu udelil plnú moc. Pochybnosti o realizácii predmetných obchodov sú oprávnené, nakoľko uvedené potvrdzuje aj spôsob komunikácie žalobcu s odberateľom a spoločnosťou Transforwarding, a.s., ktorý bol len telefonický a objednávky e-mailom, podľa zástupkyne písomná zmluva nebola uzatvorená. Žalovaný sa z uvedeného dôvodu stotožnil so závermi správcu dane, že šetrením nebolo preukázané dodanie deklarovaného tovaru z preverovaných faktúr do iného členského štátu - Českej republiky spoločnosti BRANSON s.r.o., a tak podlieha toto dodanie tovaru dani z pridanej hodnoty platnej v Slovenskej republike. Žalobca porušil § 19 ods. 1 zákona o DPH vo väzbe na § 69 ods. 1 zákona o DPH, na základe čoho mu správca dane vyčíslil daň. Vo vzťahu k preverovaným obchodom so spoločnosťou GAME SHOP, s.r.o. žalovaný poukazuje na zistenia správcu dane šetrením spoločnosti Brezo & Partneri SK, s.r.o., ktorá nepreukázala reálnu
existenciu tovaru ani jeho predaj spoločnosti GAME SHOP, s.r.o., ktorá vykázala nákup len od nej a nemohla tento následne predať žalobcovi. Sám konateľ spoločnosti Brezo & Partneri SK, a.s. uviedol, že za túto firmu nikdy nič nepodpísal, ani s nikým nejednal. Pochybnosti o reálnej existencii tovaru dokazujú aj zistenia správcu dane získané v rámci preverovania spoločnosti GAME SHOP, s.r.o. ktorá na dodacích listoch neuvádzala výrobné čísla tovaru a potvrdila, že tovar nakúpila len od spoločnosti Brezo & Partneri SK. Rovnako aj preverovaním celej reťaze osôb zapojených do obchodu nebolo preukázané miesto spotreby tovaru a trojstranný obchod. Pochybnosti o realizácii obchodov boli prijaté aj na základe vyjadrenia konateľky spoločnosti GAME SHOP s.r.o., ktoré jednoznačne nepotvrdilo deklarovaný obchod. Zistenia, že obchod sa mal realizovať len cez Bc. J. nie však s Kozubalom, konateľom spoločnosti Brezo & partneri SK, s.r.o., ktorého konateľa osobne nepoznala a nikdy sa s ním nestretla. Komunikácia s pánom W. prebiehala nie pravidelne ale sporadicky elektronicky, často prostredníctvom SKYPE, kde mal vytvorený kontakt pod menom W.. Väčšina faktúr však prichádzala spolu s tovarom a dodacími listami, čo oprávnene vedie k záveru, že obchod sa neuskutočnil tak, ako žalobca deklaruje. Obchody nepotvrdili ani výpovede svedkov K. a I.. I. nepotvrdil, že sa všetky prijaté zásielky fyzicky kontrolovali. K. nepreukázal, že si overil obchodného partnera a k obchodnej spolupráci s GAME SHOP s.r.o. pristúpil len na základe e-mailu a oslovenia pánom G.. Žalobca nepreveroval ani prepravu, ktorá mala byť zabezpečovaná na náklady dodávateľa pánom T., ktorého osobne nepoznal. Nakoľko o osobe pána T. neboli správcovi dane predložené osobné údaje, nebolo možné zabezpečiť jeho účasť na výpovedi ako svedka. Žalovaný sa tak stotožnil so záverom správcu dane, že v reťazci zúčastnených osôb nebola preukázaná reálna existencia tovaru. Preverovaná spoločnosť Brezo & partneri SK, s.r.o. na začiatku reťazca nepredložila žiadne doklady o existencii tovaru a jeho existenciu nepotvrdil ani konateľ, ktorý uviedol, že sa stal bielym koňom. Nebolo preukázané, v ktorej krajine došlo k spotrebe tovaru. Ak bol podľa výpovede svedkov v reťazovom obchode nejaký tovar, nebolo žalobcom preukázané, že sa jedná o tovar uvedený na faktúrach a dodacích listoch. Vo vzťahu k preverovaným obchodom so spoločnosťou TECHNet SK s.r.o. rovnako žalovaný poukazuje na závery správcu dane, v zmysle ktorých nebolo preukázané, že obchody boli realizované tak, ako ich žalobca deklaruje. Závery o spochybnení obchodov boli prijaté aj na základe výpovede svedkyne X., ktorá síce potvrdila obchody, ale uviedla, že pri ich uzatváraní nebola vyhotovená žiadna písomná zmluva, resp. objednávka, všetko sa realizovalo ústne, telefonicky alebo e-mailom. Nevedela, kde bol tovar nakladaný, ani kto za TECHNet SK s.r.o. vykonal dopravu do skladu žalobcu. Správca dane zistil, že TECHNet SK s.r.o. mal len virtuálne sídlo a bývalý konateľ Peteraj je nekontaktný a rovnako aj konateľ nástupníckej spoločnosti Likvidátor, s.r.o. pán Vaňko je nekontaktný. Samotné preukázanie skutočnosti, že žalobca uhradil faktúry na účet vedený v D. X. U. H. patriaci spoločnosti TECHNet SK s.r.o. nie je pre uplatnenie práva na odpočítanie dane podľa § 49 v nadväznosti na § 51 zákona o DPH postačujúce. Vo vzťahu k preverovaným obchodom so spoločnosťou AURIST IT s.r.o. žalovaný opakuje, že ani v tomto prípade nebolo preukázané uskutočnenie deklarovaných obchodov, tak ako ich deklaroval žalobca. Bolo zistené, že dodávateľ AURIST IT s.r.o. nemala zamestnancov, manipulačnú ani strojnú techniku a zariadenia. Manipuláciu s tovarom mala za spoločnosť vykonávať spoločnosť Walcon s.r.o.. Konateľka tejto spoločnosti pani Lörinčíková sa vyjadrila, že Walcon s.r.o. mal z AURIS IT s.r.o. uzatvorenú zmluvu o skladovaní. Predmetom zmluvy bolo skladovanie vrátanie činností súvisiacich so skladovaním, nakládka, vykládka. Aj napriek tomu, že uviedla konkrétne spoločnosti a mená šoférov, ktorý mali tovar pre žalobcu prepravovať, nevedela poskytnúť ich identifikačné údaje, aby mohli byť predvolaní ako svedkovia. Pochybnosti o obchode boli zdôvodnené aj na základe zistení správcu dane, že v priestoroch pri naskladnení a vyskladnení tovaru sa za AURIS IT s.r.o. nezúčastňovala žiadna kompetentná osoba. Reálnosť tovaru I. nevedela potvrdiť, pretože tovar bol na paletách zabalený v strech fólii a vyskladňovali sa len palety. Zároveň potvrdila, že tovar do skladov pre spoločnosť AURIS IT s.r.o. mal byť dodaný od spoločnosti Regular business s.r.o., Bratislava a BIG HOUSE COMPANY, s.r.o., Bratislava. Uvedené spoločnosti so správcom dane nespolupracovali. Vo vzťahu k preverovaným obchodom so spoločnosťou TONER EXPRESS, s.r.o. žalovaný uviedol, že podľa zistení správcu dane mal byť pohyb tovaru vykazovaný v reťazci zúčastnených osôb SK - EUROWORLD s.r.o. (alebo EURO-WTG, s.r.o., VALDEZ s.r.o., MARMATH s.r.o.) - Regular business s.r.o. (BIG HOUSE COMPANY s.r.o.) - TRENAT s.r.o. - TONER EXPRESS s.r.o. - žalobca. Pretože nebolo potvrdené dodanie tovaru medzi spoločnosťami EURO-WTG s.r.o., SK-EUROWORLD s.r.o., VALDEZ s.r.o., MARMATH s.r.o. ako dodávateľmi, jeho pôvod, reálna existencia a predaj pre spoločnosti Regular business s.r.o. a BIG HOUSE COMPANY s.r.o. ako odberateľmi, nebolo možné prijať záver, že k dodaniu tovaru reálne došlo, tak ako je uvedené na faktúrach, medzi osobami zapojenými v reťazci, čím nemohla ani spoločnosti TONER EXPRESS s.r.o. vzniknúť daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH. Svedok I. nepotvrdil fyzickú kontrolu každej prijatej zásielky, rovnako ani svedok W. za spoločnosť FM Krajco Group s.r.o., ktorú si najala
na výkon prepravy spoločnosť cargo-partner SR s.r.o., tovar nevidel, len podľa CMR zistil, že to bolo osem paliet. Konateľ cargo-partner SR s.r.o. Ing. Majzún nepotvrdil, že sa jednalo o tovar uvedený na faktúrach, pretože do skladu v Bratislave bol tovar dodávaný na paletách zafóliovaný tmavou fóliou. Palety sa nerozbaľovali. Z postúpených dôkazov o vykonaných daňových kontrolách Daňovým úradom Bratislava v spoločnostiach VALDEZ s.r.o., SK - EUROWORLD s.r.o., EURO-WTG a MARMATH s.r.o. a protokolov z nich o pohybe preverovaného tovaru v reťazci zúčastnených osôb nepotvrdili obchodovanie s preverovaným tovarom. Preverované spoločnosti so správcom dane nespolupracovali, nepredložili žiadne doklady. Záverom žalovaný vo vzťahu k preverovaným obchodom so spoločnosťou GAME SHOP s.r.o., TECHNet SK s.r.o., AURIS IT s.r.o., TONER EXPRESS s.r.o. uvádza, že nebol preukázaný pôvod tovaru a jeho reálna existencia, faktúry vystavené týmito spoločnosťami nie sú faktúry za deklarované dodanie tovaru a dodávateľom nevznikla daňová povinnosť v súlade s § 19 ods. 1 zákona o DPH ale podľa § 69 ods. 5 zákona o DPH, čím nevzniklo ani žalobcovi právo na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH vo väzbe na § 51 ods. 1 zákona o DPH.
3. Žalobou zo dňa 19.09.2018 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa. V žalobe uviedol, že má za to, že žalovaný nepostupoval v súlade s § 3 ods. 1, 2, 3, § 24 ods. 2 a § 63 ods. 5 daňového poriadku, keď v daňovom konaní neprihliadal na práva a zákonom chránené záujmy žalobcu ako daňového subjektu, neprihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo, neviedol daňové konanie tak, aby zistil skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti čo najúplnejšie. Súčasne sa stotožnil s postupom prvostupňového orgánu, ktorý nevyužil všetky prostriedky dokazovania a v neprimeranej miere preniesol dôkazné bremeno na žalobcu ako daňový subjekt. Žalobca okrem iného namietal, že odôvodnenie rozhodnutia nespĺňa požiadavky v zmysle § 63 ods. 5 Daňového poriadku najmä z dôvodu nevysporiadania sa s námietkami a dôkazmi, ktoré preukazovali zdaniteľné plnenie, resp. intrakomunitárne dodanie tovaru. Argumentoval, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí v súvislosti so spol. Axxis Hardware BV, IČ DPH: NL807463693B01 potvrdzuje záver prvostupňového orgánu, že šetrením reťazového obchodu nadobudol správca dane vážne dôvody domnievať sa, že deklarované dodanie preverovaného tovaru sa vyhlo plateniu DPH v rámci spoločenstva, nemalo byť preukázané, v ktorej krajine bola odvedená DPH. Uvedené správca dane konštatuje z dôvodu, že spoločnosť Oro City s.r.l., IČ DPH IT06413541217 so správcom dane nespolupracuje a že spoločnosť Brezo & partneri SK, s.r.o. so správcom dane nespolupracuje a súčasne nepodala daňové priznanie DPH za zdaňovacie obdobie III. štvrťrok 2013. Žalobca má za to, s poukazom na svoje vyjadrenie v konaní a predložené listinné dôkazy, že bola jednoznačne preukázaná a zdokladovaná existencia tovaru, ako aj skutočnosť, že dodal tovar uvedený na faktúre číslo základe FA 501329171 dňa 25.07.2013 spoločnosti Axxis Hardware BV a splnil si všetky zákonné povinnosti, bez ohľadu na to, či sa správcovi dane podarilo resp. nepodarilo preukázať, v ktorej krajine bola odvedená DPH. Ďalej uviedol, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí v súvislosti so spol. GIPSMAN SPOLKA Z ORGANICZONA ODPOWIEDZIALOSCIA, IČ DPH: PL5342289609 potvrdzuje záver prvostupňového orgánu, že šetrením reťazového obchodu nadobudol pochybnosti o reálnej existencii fakturovaného tovaru, dodaného uvedenej spoločnosti na základe FA 501327188 a 501327189 zo dňa 08.07.2013, FA 501327846 dňa 12.07.2013. S poukazom na vyjadrenie žalobcu v konaní a predložené listinné dôkazy bola, podľa žalobcu, existencia tovaru nepochybne preukázaná. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí uvádza spoločnosti ako ALL TECH TRADE SRL, SWECO SISTEMI SRL, BENNET SPA, Brezo & partneri SK, s.r.o.. Zmieňované spoločnosti žalobca nepozná, niky s nimi nebol v kontakte ani obchodnom vzťahu. Tovar žalobca riadne nakúpil od spoločnosti GAME SHOP, s.r.o. a táto spoločnosť dodanie tovaru potvrdila Podľa šetrenia správcu dane nadobudnutie tovaru potvrdila aj spoločnosť GIPSMAN. Ďalej žalobca argumentoval, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí v súvislosti so spol. BRANSON, s.r.o. potvrdzuje záver prvostupňového orgánu, že nebolo preukázané dodanie tovaru žalobcom do iného členského štátu, a to spol. BRANSON, s.r.o.. Z dôvodov a na základe listinných dokladov predložených v konaní bola, podľa žalobcu, existencia a dodanie tovaru nepochybne preukázané. Pokiaľ žalovaný k tejto časti rozhodnutia uvádza spoločnosti ako RAPPUSS ltd, EURO-WTG s.r.o., MAURICE WARD & CO, ELEKTRADING AC, Log-Trans-Sped kft., SKEURO WORLD, s.r.o., GIWENWILL, sr..o., SILBERSTEIN ltd, ELKO Trading, s.r.o., Sijus Trade, s.r.o., zmieňované spoločnosti žalobca nepozná, niky s nimi nebol v kontakte ani obchodnom vzťahu. Žalobca v rámci daného obchodu splnil všetky zákonné povinnosti, bez ohľadu na to, či sa správcovi dane podarilo resp. nepodarilo preukázať, v ktorej krajine bola odvedená DPH. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí v súvislosti so spol. GAME SHOP, s.r.o.potvrdzuje záver prvostupňového orgánu, že konaním osôb zapojených v reťazovom obchode došlo k poškodeniu štátneho rozpočtu SR, keď spoločnosť Brezo & partneri SK, s.r.o. nepriznala a neodviedla daň do
štátneho rozpočtu a následne spoločnosti GAME SHOP, s.r.o. si nárok na odpočítanie dane z faktúr od Brezo & partneri SK, s.r.o. uplatnila. Spoločnosť Brezo & partneri SK, s.r.o. so správcom dane nespolupracuje a súčasne nepodala daňové priznanie DPH za zdaňovacie obdobie II. a IV. štvrťrok 2013. Žalovaný nemá preukázanú reálnu existenciu tovaru v spoločnosti Brezo & partneri SK, s.r.o. a reálnu existenciu obchodu. Žalobca poukázal na vyjadrenia a listinné dôkazy predložené v konaní a má za to, že zo strany žalobcu boli predložené všetky dôkazy preukazujúce, že tovar uvedený na faktúrach skutočne existoval, že zdaniteľný obchod bol skutočne dodaný v deklarovanom rozsahu dodávateľom uvedeným na faktúrach. Pokiaľ sa v napadnutom rozhodnutí objavujú mená a spoločnosti ako Brezo & partneri SK, s.r.o., REALITY MARKET, LANCA SPOLKA, BEEHIVE STOCK, ORO CITY, ALL TECH TRADE SRL, SWECO SISTEMI SRL, BENNET, T. W., tieto žalobca nepozná, niky s nimi nebol v kontakte ani obchodnom vzťahu. Žalovaný ďalej v napadnutom rozhodnutí v súvislosti so spol. TECHNet SK s.r.o., potvrdzuje záver prvostupňového orgánu, že z dôvodu nesúčinnosti spol. TECHNet SK s.r.o. nie je možné preveriť jeho účtovníctvo, nie je možné považovať dodávateľské faktúry za vierohodné, nie je možné preveriť, či sa obchod uskutočnil, resp. či sa uskutočnil tak ako ho deklaruje žalobca. Žaloba poukázal na svoje vyjadrenie a listinné dôkazy predložení v konaní a má za to, že boli predložené všetky dôkazy, že zdaniteľný obchod bol skutočne dodaný v deklarovanom rozsahu dodávateľom uvedeným na faktúre. Pokiaľ žalovaný v napadnutom rozhodnutí spomína spol. LIKVIDÁTOR, s.r.o., osoby Z. W., Q. P., tieto žalobca nepozná, niky s nimi nebol v kontakte ani obchodnom vzťahu. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí v súvislosti so spol. AURIS IT s.r.o., potvrdzuje záver prvostupňového orgánu, že nebolo preukázané, že faktúry vystavené touto spoločnosťou, sú faktúry za dodanie tovaru, nebolo preukázané, že spoločnosti AURIS IT s.r.o. vznikla daňová povinnosť v súlade s § 19 ods. 1 zákona o DPH. S poukazom na vyjadrenia a listinné dôkazy predložené v konaní má žalobca za to, že preukázal, že tovar na faktúrach bol žalobcovi doručený, skontrolovaný, naskladnený a ďalej predaný. Konateľ spoločnosti AURIS IT s.r.o. potvrdil dodávky tovaru žalobcovi. Pokiaľ sa v napadnutom rozhodnutí objavujú mená a spoločnosti ako Regular buseness, s.r.o., Big House Company, s.r.o., VALDEZ, s.r.o., EURO-WTG, SK-EUROWORLD, S. H. Y., Y. N., W. J., tieto žalobca nepozná, nikdy s nimi nebol v kontakte ani obchodnom vzťahu. Žalovaný tiež v napadnutom rozhodnutí v súvislosti so spol. TONER EXPRESS s.r.o potvrdzuje záver prvostupňového orgánu, že nebola preukázaná existencia tovaru a jeho pôvod, nebolo preukázané, že faktúry vystavené spoločnosťou TONER EXPRESS s.r.o. sú faktúry za dodanie tovaru, nebolo preukázané, že spoločnosti TONER EXPRESS s.r.o. vznikla daňová povinnosť v súlade s § 19 ods. 1 zákona o DPH. Na základe vyjadrenia a listinných dôkazov predložených v konaní má žalobca za to, že jednoznačne preukázal, že tovar na faktúrach bol žalobcovi doručený, skontrolovaný, naskladnený a ďalej predaný. Konateľ spoločnosti TONER EXPRESS s.r.o. potvrdil všetky dodávky tovaru k žalobcovi. Pokiaľ sa v napadnutom rozhodnutí objavujú mená a spoločnosti ako TRENAT, s.r.o., BLUEmail, spol. s r.o., Regular Business, s.r.o., BIG HOUSE COMPANY, s.r.o., VALDEZ, s.r.o., EURO-WTG s.r.o., SK-EUROWORLD, s.r.o., MORZIS, s.r.o., MARMATH, s.r.o., N. W., W. S., X. N. U., J. L., tieto žalobca nepozná, niky s nimi nebol v kontakte ani obchodnom vzťahu. Poukázal na judikatúru NS SR, napr. rozsudky sp. zn. 5Sžf/45/2011 , 3Sžf/1/2010 , 5Sťf/49/2010 , 3Sžf/1/2011 , ako aj na rozsudky Súdneho dvora EÚ vo veci C-146/05 (Albert Colle), C-78/12, C-494/12.
4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, pričom v podrobnostiach zopakoval skutkové a právne dôvody, tak ako boli obsiahnuté v žalobou napadnutom rozhodnutí žalovaného.
5. Žalobca k vyjadreniu žalovaného repliku v súdom stanovenej lehote nepodal.
6. Správny súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania za splnenia procesných podmienok § 137 ods. 4 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP ) v spojení s § 107 ods. 1 písm. a) SSP a contrario. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 03.12.2019, o čom bola spísaná zápisnica, ktorá je súčasťou súdneho spisu.
7. Krajský súd v Žiline ako správny súd preskúmal rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, ako aj rozhodnutie žalovaného podľa ustanovenia § 177 ods. 1 SSP v medziach žalobných bodov (§ 134 ods. 1 a § 183 SSP ) a zrušil žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. d) a vrátil vec žalovanému podľa ustanovenia § 191 ods. 4 veta prvá SSP na ďalšie konanie z nasledovných dôvodov:
8. Podľa § 177 ods. 1 SSP , správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
9. Podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP , správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.
Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH v znení účinnom ku dňu 31.07.2013 (ďalej len zákon o DPH), daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.
Podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH, oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte.
Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
Podľa § 69 ods. 1 zákona o DPH, platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo službu v tuzemsku, je povinný platiť daň, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 69 ods. 5 zákona o DPH, každá osoba, ktorá uvedie vo faktúre alebo v inom doklade o predaji daň, je povinná zaplatiť túto daň.
Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.
Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2) b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. 2) Napríklad zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, zákon č. 105/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.
Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
Podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku, daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov.1) Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu. 1) Zákon č. 373/2012 Z. z. o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze a o doplnení zákona č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Zákon č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov. Zákon č. 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov. Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov. Zákon č. 609/2007 Z. z. o spotrebnej dani z elektriny, uhlia a zemného plynu a o zmene a doplnení zákona č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov. Zákon č. 530/2011 Z. z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov v znení neskorších predpisov. Zákon č. 361/2014 Z. z. o dani z motorových vozidiel a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 253/2015 Z. z. Zákon č. 447/2015 Z. z. o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Zákon č. 213/2018 Z. z. o dani z poistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku, ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal.
Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku, rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.
Podľa § 68 ods. 6 Daňového poriadku, správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní určí rozdiel v sume, ktorú mal daňový subjekt podľa osobitných predpisov 1) vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov. 1) 1) Zákon č. 373/2012 Z. z. o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze a o doplnení zákona č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Zákon č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov. Zákon č. 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov. Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 609/2007 Z. z. o spotrebnej dani z elektriny, uhlia a zemného plynu a o zmene a doplnení zákona č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov. Zákon č. 530/2011 Z. z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov v znení neskorších predpisov. Zákon č. 361/2014 Z. z. o dani z motorových vozidiel a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 253/2015 Z. z. Zákon č. 447/2015 Z. z. o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Zákon č. 213/2018 Z. z. o dani z poistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
10. Na úvod správnemu súdu prináležalo vysporiadať sa so žalobnou námietkou žalobcu, v zmysle ktorej odôvodnenie rozhodnutia žalovaného, resp. správneho orgánu prvého stupňa nezodpovedá ust. § 63 ods. 5 Daňového poriadku, keďže sa správne orgány nevysporidali s dôkazmi, ktoré žalobca v administratívnom konaní označil, a ktoré podľa jeho názoru preukazovali zdaniteľné plnenie, resp. intrakomunitárne dodanie tovaru. Žalobca v žalobe tvrdí, že na preukázanie svojich právne významných skutkových tvrdení predložil správcovi dane v rámci daňovej kontroly široký okruh listinných dôkazov, najmä objednávky, faktúry, výdajky, e-mailovú komunikáciu, fotodokumentáciu tovaru, dodacie listy, výpisy zo skladových operácií, rámcové zmluvy, atď.. Správca dane, resp. žalovaný však žiadnym spôsobom označené listinné dôkazy nevyhodnotili.
11. K uvedenej námietke žalobcu správny súd udáva nasledovné: Správca dane vo vzťahu k dokladom a dôkazom predložených žalobcom správcovi dane jednak v procese daňovej kontroly, ako aj v samotnom vyjadrení k protokolu, uvádza najmä, že existencia predložených dokladov ešte nezakladá pri odpočítaní dane zo zdaniteľných obchodov v tuzemsku nárok na odpočítanie dane podľa § 49 zákona o DPH vo väzbe na § 51 zákona o DPH. Uskutočnenie zdaniteľného plnenia je potrebné preukázať nielen po formálnej stránke, ale aj po obsahovej stránke. Šetrením reťazca počas výkonu daňovej kontroly, ako aj vo vyrubovacom konaní, nebol zistený pôvod tovaru a zároveň nebolo zistené, kde a kedy sa tovar dostal k spotrebiteľovi. Len formálna existencia dokladov, ako aj preukázanie zaplatenia, nie sú predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle zákona o DPH. Existenciu zákonných podmienok pre nárok na odpočítanie dane musí preukázať platiteľ, ktorý si nárok na odpočítanie uplatňuje. Úlohou správcu dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatnených nárokov na odpočítanie dane je vychádzať nielen z dokladov predložených platiteľom ale aj zo zistení, či u predložených dokladov neabsentuje materiálny podklad. Nie je povinnosťou správcu dane zisťovať, od ktorého iného dodávateľa platiteľ tovar v skutočnosti prijal alebo či a akým spôsobom tovar získal. Ďalej správca dane konštatuje, že existencia predložených dokladov ešte nezakladá ani právo uplatniť pri dodaní tovaru oslobodenie od dane podľa § 43 zákona o DPH. Ak platiteľ pri dodaní tovaru do iného členského štátu uplatní oslobodenie od dane podľa § 43 zákona o DPH, musí vedieť preukázať, že boli splnené podmienky definované v § 43 zákona o DPH. Ak nie je dodanie do iného členského štátu dostatočne preukázané, podlieha dodanie tovaru sadzbe dane platnej v Slovenskej republike. Správca dane ďalej konštatuje, že pokiaľ si kontrolovaný daňový subjekt uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry iba predložením účtovných dokladov, je to pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane nepostačujúce. Uskutočnenie zdaniteľného plnenia je potrebné preukázať nielen po formálnej stránke ale aj po obsahovej stránke. Podľa § 24 Daňového poriadku je dôkazné bremeno na strane daňového subjektu. V daňovom konaní je povinnosťou daňového subjektu preukázať všetky tvrdené skutočnosti, pričom správca dane tieto dôkazy posudzuje. Správca dane nie je povinný preukazovať nedodanie, ale daňový subjekt musí vedieť preukázať uskutočnenie zdaniteľného obchodu osobou uvedenou na dodávateľských faktúrach, a taktiež musí vedieť preukázať existenciu fakturovaného tovaru.
12. Správny súd uvedené zdôvodnenie vo vzťahu k listinným dôkazom predložených žalobcom na účely aplikácie ust. § 49 zákona o DPH vo väzbe na ust. § 51 zákona o DPH, t. j. vo vzťahu k nároku žalobcu na odpočítanie DPH zo zdaniteľných obchodov v tuzemsku, považuje za postačujúce. Správca dane dáva jasnú a výstižnú odpoveď, prečo predkladané dôkazy nie sú spôsobilé (samé o sebe) potvrdiť skutkové tvrdenia žalobcu. Je potrebné podotknúť, že judikatúra Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 358/09 , II. ÚS 251/04 , III. ÚS 209/04 , atď.) uvádza, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky
nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby bolo potrebné zachádzať do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú poznámku či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby spravodlivé súdne rozhodnutie reagovalo na podstatné a relevantné argumenty účastníka konania a aby dalo jasnú a zreteľnú odpoveď na riešenie konkrétneho právneho problému. Správny súd udáva, že žalobca dostal jasnú a zreteľnú hoc stručnú odpoveď na to, prečo ním označené dôkazy neboli spôsobilé preukázať nárok žalobcu na odpočet DPH zo zdaniteľných obchodov v tuzemsku. Predloženie účtovných dokladov, akokoľvek rozsiahlych, je pre uplatnenie nároku na odpočítanie DPH nepostačujúce. Tento typ dokladov je spôsobilý preukázať najmä formálnu stránku zdaniteľného obchodu, ale nie jeho obsahovú stránku. Preukázanie zdaniteľného plnenia po obsahovej stránke predpokladá, že daňový subjekt označí, resp. predloží správcovi dane také dôkazy, ktoré sú spôsobilé preukázať uskutočnenie zdaniteľného obchodu osobou uvedenou na dodávateľských faktúrach, a taktiež preukázať existenciu samotného fakturovaného tovaru určitého špecifikovaného množstva a kvality. V správnom konaní teda muselo byť preukázané nielen to, že došlo k materiálnemu plneniu, ale i tá skutočnosť, že materiálne plnenie dodal dodávateľ uvedený na faktúre, pričom musí ísť o reálne plnenie podľa faktúr. Z takto zadefinovaného skutkového stavu, ktorý je potrebné preukázať, potom vyplýva, že tento skutkový stav nemôže byť preukázaný osamotene len listinnými dôkazmi, a to faktúrami, dodacími listami k faktúram, atď., ktoré sú len formálnou podmienkou pre uznanie odpočtu dane. Reálne plnenie dodávateľom uvedeným na faktúrach musí byť preukázané aj ďalšími dôkazmi, ktoré vo svojom súhrne bez akejkoľvek pochybnosti preukazujú dodanie reálneho plnenia dodávateľom. Nárok na odpočet DPH je potrebné osvedčiť najmä dôkazmi pochádzajúcimi mimo dispozičnej sféry osôb zúčastnených v dodávateľsko- odberateľskom vzťahu.
13. Ďalej sa správny súd zaoberal otázkou, či odôvodnenie rozhodnutia správcu dane, pokiaľ ide o vysporiadanie sa s listinnými dôkazmi označenými žalobcom v procese daňovej kontroly a samotnom vyjadrení k protokolu, je postačujúce aj z hľadiska posudzovania splnenia podmienok pre právo žalobcu uplatniť pri dodaní tovaru oslobodenie od dane podľa § 43 zákona o DPH. Správny súd dospel k záveru, že tomu tak nie je. Žalobca totiž k preukázaniu svojho nároku v zmysle § 43 zákona o DPH predložil a označil správcovi dane aj listinné dôkazy - CMR vo vzťahu k obchodnému prípadu Axxis Hardware BV, GIPSMAN, BRANSON. Označené medzinárodné nákladné listy nemali pochádzať z dispozičnej sféry účastníkov obchodného prípadu, preto vo vzťahu k vyhodnoteniu označeného typu listinných dôkazov nebolo postačujúce všeobecné konštatovanie správcu dane, v zmysle ktorého samotná formálna existencia účtovných dokladov je spôsobilá preukázať zdaniteľné plnenie len po formálnej nie však po obsahovej stránke. Správny súd konštatuje, že odôvodnenie správcu dane (pričom žalovaný tento nedostatok vo svojom rozhodnutí neodstránil), je v tejto časti nepreskúmateľné. Žalobca totiž mal dostať špecifickú odpoveď ohľadne hodnotenia tohto typu dôkazného prostriedku, keďže má osobitný charakter, t. j. nepochádza z dispozície účastníkov dodávateľsko-odberateľského vzťahu, resp. nie je nimi vyhotovený. Správny súd konštatuje, že správca dane nevyhodnotil všetky pred ním vykonané dôkazy, nakoľko sa o tomto type vo veci relevantného dôkazu nezmieňuje vôbec. Je nevyhnutné, aby každý dôkaz, ktorý bol v konaní vykonaný, resp. určitá skupina dôkazov svojho druhu, samozrejme za predpokladu, že sa vzťahuje k relevantnému tvrdeniu účastníka, učinil správny orgán predmetom svojich úvah a hodnotení. V posudzovanej veci však správca dane opomenul vyhodnotiť uvedený druh dôkazov (CMR), ktorými sa žalobca snažil preukázať svoje tvrdenia relevantné z hľadiska aplikácie ust. § 43 zákona o DPH.
14. Nie je vylúčené, že správny orgán po opätovnom zhodnotení uvedeného dôkazu znovu dospeje k záveru o neunesení dôkazného bremena žalobcom, avšak k naplneniu atribútu preskúmateľnosti rozhodnutia bude potrebné rešpektovať ust. § 3 ods. 3 Daňového poriadku a doplniť odôvodnenie rozhodnutia o zhodnotenie obsahu označených dôkazných prostriedkov, ich vierohodnosti, relevancie s ohľadom na náležitosti CMR vo vzťahu k plneniu špecifikovanému v preskúmavaných faktúrach. Až takéto odôvodnenie bude možné následne byť podrobené správnemu súdnemu prieskumu a meritórnemu posúdeniu veci. Je potrebné zdôrazniť, že z formulácie ust. § 3 ods. 3 Daňového poriadku možno totiž vyvodiť, že správny orgán je povinný dôkazy navzájom si odporujúce hodnotiť a ďalej zdôvodniť napríklad prečo niektoré z nich pokladá za nevierohodné, prečo niektoré z nich odmietol vziať pri formulovaní rozhodnutia do úvahy, prípadne aj prečo sa niektorými dôkaznými návrhmi odmietol vôbec zaoberať. Hoci vnútorné presvedčenie správneho orgánu hrá v procese hodnotenia dôkazov významnú úlohu, toto presvedčenie nemá predstavovať svojvôľu, ale naopak, malo by sa vytvárať na
základe starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky (obdobne rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 114/08 ).
15. Jedným z imanentných predpokladov činnosti súdu je danosť atribútu preskúmateľnosti správneho aktu (jazykovej a logickej) a požiadavky na určitú kvalitu i kvantitu dôvodov v ňom obsiahnutých. Je potrebné mať na pamäti, že aj odôvodnenie rozhodnutia plní niekoľko funkcií. Predovšetkým má presvedčiť účastníkov o hospodárnosti postupu správneho orgánu a o zákonnosti jeho rozhodnutia. Tým sa napĺňa jedno zo základných pravidiel konania - posilňovať dôveru občana v správnosť rozhodovania správnych orgánov. Ďalšou funkciou je kontrolná funkcia predovšetkým tých orgánov, ktoré budú rozhodnutia prípadne preskúmavať. Presvedčivé odôvodnenie tak môže zamedziť zbytočnému uplatňovaniu opravných prostriedkov. Ak atribút preskúmateľnosti odôvodnenia správny akt orgánu verejnej správy celkom alebo z časti nenaplnil, potom správny súd nemôže správny akt preskúmať, nemôže si správny súd na záveroch správneho orgánu vybudovať svoje úvahy o veci a ani účastníci proti nemu nemôžu náležite formulovať žalobné námietky. Preskúmateľnosť správneho aktu orgánu verejnej správy je predpokladom predovšetkým pre to, aby sa účastník mohol domáhať svojich práv na správnom súde; ak taký predpoklad nie je naplnený, nemôže práve z tohto dôvodu správny akt obstáť.
16. Rozhodnutie správcu dane, pričom žalovaný tento nedostatok neodstránil, je čiastočne nepreskúmateľné, nakoľko správca dane označené CMR listy neučinil predmetom svojich úvah a hodnotení. A priori nemožno konštatovať absenciu relevancie týchto dôkazov vo veci, nakoľko s prejednávanou vecou súvisia, pochádzajú mimo dispozičnej sféry účastníkov odberateľsko- dodávateľského vzťahu a mohli by v spojitosti s inými vykonanými dôkazmi mať význam pre rozhodnutie. Iná je však otázka ich presvedčivosti pri absencii iných podporných dôkazov, resp. pri existencii dôkazov ich obsah spochybňujúcich. Správny orgán v rámci odôvodnenia rozhodnutia musí dať účastníkovi jasnú a zrozumiteľnú odpoveď, prečo práve ním označené listinné dôkazy neboli spôsobilé preukázať právne významné skutočnosti z hľadiska aplikovaného ust. § 43 zákona o dani z pridanej hodnoty.
17. Správny súd sa meritórne nezaoberal prieskumom rozhodnutia správcu dane a žalovaného; nekonštatuje tiež, že dokazovanie bolo vykonané nedostatočne. Dôvodom zrušenia nie je nedostatočne zistený skutkový stav a nesprávne právne posúdenie veci, ale len nedostatok dôvodov v tej konkrétnej časti, ktorá sa mala týkať vyhodnotenia listinných dôkazov predložených daňovým subjektom k daňovej kontrole, a to medzinárodných nákladných listov. Pokiaľ v novom rozhodnutí budú tieto listinné dôkazy vyhodnotené v intenciách ust. § 3 ods. 3 Daňového poriadku, v tom prípade bude už rozhodnutie spĺňať všetky atribúty preskúmateľnosti a správny súd zaujme právny názor ohľadne merita veci v nadväznosti na ďalšie žalobné námietky.
18. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP . Správny súd priznal žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, pretože žalobca mal vo veci úspech.
Rozhodnutie súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (439, 440 SSP ) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.