Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24S/95/2018

Rozhodnutie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ivany Datlovej a členiek senátu JUDr. Jany Novotnej a JUDr. Aleny Antalovej v právnej veci žalobkyne: Ing. Kataríny Tkáčovej, so sídlom kancelárie 962 12 Detva, Záhradná 863/8, správkyne konkurznej podstaty úpadcu Potraviny Kačka, a.s., so sídlom Dukelských hrdinov č. 2, 984 01 Lučenec, IČO: 36 620 319, právne zastúpenej advokátkou JUDr. Gabrielou Klátikovou, PhD., Advokátska kancelária so sídlom Havranské 11, 974 32 Banská Bystrica, IČO: 50 138 707, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100770715/2018 z 19.apríla 2018 takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a .

Žalobkyni náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Administratívne konanie

1. Na základe Poverenia na výkon daňovej kontroly z 02. mája 2012 vykonal Daňový úrad Banská Bystrica, pobočka Lučenec (ďalej len „správca dane" alebo „prvostupňový orgán verejnej správy") u obchodného subjektu CBA Slovakia, a.s. so sídlom Dukelských hrdinov 2, Lučenec daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie február 2012. U označeného 2 4 S / 9 5 / 2 0 1 8 - 2 -

kontrolovaného daňového subjektu bola dňa 17. augusta 2019 vykonaná zmena obchodného mena na Potraviny Kačka, a.s. (ďalej len „kontrolovaný daňový subjekt" alebo aj „žalobkyňa"), na ktorého majetok bol Okresným súdom v Banskej Bystrici pod sp. zn. Uznesením zo dňa 10. októbra 2019 vyhlásený konkurz. Jeho účinky nastali dňa 17. októbra 2019. Za správkyňu konkurznej podstaty bola Uznesením Okresného súdu v Banskej Bystrici zo 17. októbra 2019 pod sp. zn. -106 ustanovená Ing. Katarína Tkáčová so sídlom kancelárie 962 12 Detva, Záhradná 863/8 (ďalej len „žalobkyňa"), na ktorú prešlo v zmysle zákona č o konkurze a reštruktualizácii a o zmene niektorých zákonov oprávnenie konať v mene a na účet úpadcu vo veciach, týkajúcich sa jeho majetku podliehajúceho konkurzu. Daňová kontrola bola začatá dňa 21. mája 2012 na základe Oznámenia správcu dane o daňovej kontrole zo dňa 2. mája 2012 a bola vykonávaná u správcu dane. Za účelom medzinárodnej výmeny informácií (ďalej len „MVI") potrebných na preverenie kontrolovaným daňovým subjektom deklarovaných skutočností bola daňová kontrola podľa o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „") prerušená od 30. decembra 2012 (rozhodnutím správcu dane č. 9611401/5/3751187/2012/V. zo dňa 17. decembra 2012) do 21. júla 2016, kedy dôvody na jej prerušenie pominuli, čo správca dane kontrolovanému daňovému subjektu oznámil listom č. 103585910/2016. O výsledku daňovej kontroly bol správcom dane vyhotovený Protokol z daňovej kontroly č. 104198779/2016 zo dňa 31. októbra 2016 (ďalej len „Protokol"), ktorý bol kontrolovanému daňovému subjektu doručený dňa 18. novembra 2016 spolu s Výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam

uvedeným v protokole (č. 104204217/2016 zo dňa 2. novembra 2016) do 15 pracovných dní od jeho doručenia, čím bola daňová kontrola ukončená. Na základe výsledku daňovej kontroly bol u kontrolovaného daňového subjektu zistený rozdiel dane z pridanej hodnoty oproti podanému daňovému priznaniu za zdaňovacie obdobie február 2012 v sume 662 559,30 EUR, keď mu nebol uznaný uplatnený nadmerný odpočet DPH vo výške 520 954,34 EUR a zároveň bola správcom dane vo vyrubovacom konaní zistená daň vo výške 141 604,96 EUR, ktorá predstavovala rozdiel dane určený kontrolovanému daňovému subjektu na úhradu. Kontrolovaný daňový subjekt sa k obsahu Protokolu vyjadril podaním zo 17. októbra 2016, z 8. decembra 2016, ku ktorému zaslal na CD nosiči prílohy, a to fotodokumentáciu skladu I.H., Rámcové zmluvy s dodávateľmi MODETAS, s.r.o. a PEWAN - Sk, s.r.o., sumárnu tabuľku zachytávajúcu hodnotu obchodných transakcií v rámci externého predaja za prvý polrok 2012 a zápisnice o ústnych pojednávaniach so svedkami, vypočutými Daňovým úradom v Banskej Bystrici, či inými daňovými úradmi N.. G. P., J. W., Y. U., G. Q., C. J., N.. Y. X., S. V. a P. V.. J. 9. decembra 2016 podal aj doplňujúce vyjadrenie k Protokolu z daňovej kontroly. Navrhol vykonať výsluchy svedkov M. J., A. T., J. W., V. V., M. W., N.. J. Y., J. X., N.. M. U., T.. A. T., J. L., L. L., A. J., L. U., P. V., P. K., T K., Z. X. (aj zabezpečiť zápisnice z jeho výsluchu), I. U., N.. R. P., A. X., D. W., R. Q., O. J., J. L., F. T., O. I. L. R. a vykonať oboznámenie s čestnými 2 4 S / 9 5 / 2 0 1 8 - 3 -

prehláseniami N.. M. U. (aj vykonať jeho výsluch) a s výpoveďou N. S., N.. L. J.. Navrhol tiež oboznámiť zápisnice z miestneho zisťovania, resp. jeho vykonanie u špeditérov UP SPED spol. s r.o., East West Logistik s.r.o., N.. T. O.-Correct Route, ZDAR, a.s., INTRASPEDITION s.r.o., Schatz Trade, Kft., Europan Trans, s.r.o., HERMES s.r.o., BANDUR ÉS FIA Fuvarozási Kft., GLOBY SPED Kft., T. és Fiai Fuvarozó és kereskedelmi Korlátolt Felelosségú Társaság, Globy Sped Szolgáltató és Kereskedelmi Kft., N.. X. I. AUTODOPRAVA, H.I.T. s.r.o. Pripomienky kontrolovaného daňového subjektu k Protokolu a zistenia správcu dane z vyrubovacieho konania boli s jeho vtedajšou právnou zástupkyňou prerokované na ústnom pojednávaní, z ktorého zápisnica č. 101996766/2017 vyhotovená dňa 20. septembra 2017 bola poslednou vo vyrubovacom konaní. Rozhodnutie správcu dane 2. Správca dane vydal dňa 2. októbra 2017 Rozhodnutie č. 102081189/2017 (ďalej len „rozhodnutie správcu dane" alebo „prvostupňové rozhodnutie"), ktorým kontrolovanému daňovému subjektu podľa § 68 ods. 5 a 6 Daňového poriadku vyrubil rozdiel na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2012 v sume 662 559,30 EUR, nepriznal mu nadmerný odpočet DPH vo výške 520 954,34 EUR a vyrubil mu daň v sume 141 604,96 EUR. Kontrolovaný daňový subjekt v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie február 2012 uplatnil nadmerný odpočet vo výške 520 954,34 EUR, správca dane vo vyrubovacom konaní zistil daň vo výške 141 604,96 EUR, čo spolu činilo rozdiel na dani z pridanej hodnoty vo výške 662 559,30 EUR, z toho rozdiel dane určený kontrolovanému daňovému subjektu na úhradu bol 141 604,96 EUR, splatný do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia správcu dane. 3. V odôvodnení rozhodnutia správca dane zopakoval priebeh daňovej kontroly a vyrubovacieho konania. Z jeho kontrolných zistení vyplynulo, že kontrolovaný daňový subjekt v kontrolovanom zdaňovacom období február 2012 obchodoval v rámci svojho projektu „Externý predaj" s kryštálovým cukrom a slnečnicovým olejom, ktoré neboli určené do maloobchodnej siete jeho predajní, ale boli určené na ďalší predaj odberateľom v členských štátoch EÚ. Tovar bol skladovaný a účtovaný na samostatnom stredisku sklad č. 157 - Veľkosklad v I. - O. a v menšom objeme bol skladovaný aj na adrese J. V. X, I.. V rámci deklarovaných obchodných vzťahov mali prepravu tovaru vždy zabezpečovať dodávatelia, resp. odberatelia kontrolovaného daňového subjektu na svoj účet. Organizáciu externého predaja a export týchto komodít organizoval na základe uzavretej Mandátnej zmluvy z 29. februára 2012 medzi mandantom CBA Slovakia, a.s. (pôvodné obchodné meno kontrolovaného daňového subjektu) a mandatárom HORN-INVEST, s.r.o., Horná 34/A, Banská Bystrica mandatár, zastúpený konateľom Y. X.. Podľa kontrolovaným daňovým subjektom predložených dokladov boli jeho dodávateľmi:

- FOOD PLUS PACK s.r.o., Nemocničná 14, Veľký Krtíš (konateľ T. R. od 11. mája 2011 do 28. mája 2012, Q. P., P. W. od 28. mája 2012) 2 4 S / 9 5 / 2 0 1 8 - 4 -

- ZEAL s.r.o., Košice (konateľ N. S., od 6. februára 2008 do 16. marca 2012, Y. O., L. od 21. marca 2012)

- MODETAS s.r.o., Sliačska 10, Bratislava do 31. augusta 2015, Pribišova 31, Bratislava od 1. septembra 2015 (konateľ: Y. X., L. X od 26. septembra 2011 do 8. apríla 2013, Z. T., X. od 8. apríla 2013)

- PEWAN - Sk, s.r.o. Košice (konateľ N.. L. J. od 22. marca 2011)

- LUMIM METAL a.s., Košice (štatutárny orgán N.. T. I. od 24. novembra 2010)

- SPS Trade, spol. s r.o. (konateľ N.. T. U. od 8. septembra 2011 do 18. decembra 2012, U. K., G. od 11. decembra 2012)

a odberateľmi boli:

- BMM CZ s.r.o., Drahobejlova 1019/27, Praha 9 - Libeň, IČ DPH:S.

- Bormon s.r.o., Náměstí Přátelství 1518/2, Praha 15 - Hostivař, IČ DPH: S.

- J. Rosa Fair Play Trading Int., Sportplatzweg 19, Durach, IČ DPH: J.-

- DUNCREEK s.r.o., Kubánské náměstí 1391/11, Praha 10 - Vršovice, IČ DPH: S.

- EU BEST WORK MUNKAERÖKÖLCSÖNZÖ Kft., 1153 Budapešť, Eötvös 139, IČ DPH: V.

- Global Food Trade, s.r.o., Ocelářská 1354/35, Praha 9 - Libeň, IČ DPH: S.,

- KINGSWILLE s.r.o., Hybernská 1009/24, Praha 1 - Nové Město, IČ DPH: S.,

- MITANEX KERESKEDELMI ÉS FUVAROZÓ KORLÁTOLT FELELŐSSÉGŰ TÁRSASÁG, 1139 BUDAPEŠŤ, ÜTEG 9/A, IČ DPH: V.,

- SAPRIM s.r.o., Masarykova 62, Luhačovice, IČ DPH: S.,

- SPEDCOR s.r.o., Kaprova 42/14, 110 00 Praha 1 - Staré Město, IČ DPH: S.,

4. Správca dane preverovaním skutočností deklarovaných v kontrolovaným daňovým subjektom predložených dokladoch dospel k skutkovým zisteniam, že skutočné dodanie kryštálového cukru a slnečnicového oleja deklarovanými dodávateľmi kontrolovaného daňového subjektu, a ani ich následné skutočné dodanie deklarovaným odberateľom kontrolovaného daňového subjektu sa nepreukázalo, a teda ako nepreukázané spochybnil obchodovanie kontrolovaného daňového subjektu/žalobkyne s týmito tovarmi v rámci ním deklarovaného reťazca spoločností, hoci samotnú existenciu tovaru (i keď nebolo možné zistiť jeho skutočné obchodované množstvo) nespochybnil. Tým nebolo preukázané, že pri deklarovanom dodaní tovaru vznikla daňová povinnosť v zmysle o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „"), v dôsledku čoho kontrolovanému daňovému subjektu/žalobkyni nevzniklo právo na odpočítanie dane v zmysle , a , z čoho správca dane vyvodil, že žalobkyňa si nadmerný odpočet DPH z preverovaných faktúr v zdaňovacom období február 2012 uplatnila neoprávnene v celkovej sume 662 559,30 EUR. 5. Vo vzťahu k dodávateľskej spoločnosti FOOD PLUS PACK s.r.o. správca dane uviedol, že v zdaňovacom období február 2012 si kontrolovaný daňový subjekt uplatnil 2 4 S / 9 5 / 2 0 1 8 - 5 -

odpočítanie dane zo 65 dodávateľských faktúr v hodnote 230 383,25 EUR. Vykonaným šetrením správca dane zistil, že FOOD PLUS PACK s.r.o. nemala v preverovanom období zamestnancov, ani hmotný majetok. Konateľka spoločnosti T. R. formálne nákup kryštálového cukru od svojho výlučného dodávateľa (subdodávateľa žalobkyne) spoločnosti DEPASCALE s.r.o. Bratislava a jeho následný predaj žalobkyni potvrdila. Účtovné doklady nepredložila, pretože nimi mala disponovať nová konateľka z iného členského štátu, ktorá je nekontaktná. Tovar mal byť spoločnosťou DEPASCALE s.r.o. na jej náklady dodaný do spoločnosti FOOD PLUS PACK s.r.o. v Malom Krtíši, kde mal byť aj vyskladnený. Úhrady za tovar mali byť realizované v hotovosti, ktorú preberal poverený zástupca spoločnosti DEPASCALE s.r.o. p. X.. Spoločnosť DEPASCALE s.r.o. na registrovanej adrese nesídli, predvolaný konateľ sa na výsluch nedostavil, obchodovanie s kryštálovým cukrom nebolo touto spoločnosťou preukázané a priznané. Prepravu tovaru pre kontrolovaný daňový subjekt/žalobkyňu mala zabezpečovať spoločnosť TRANSSILV - U. V. a spoločnosť M B K SPEDITION s.r.o. U. V. uviedol, že žiadnu prepravu v zdaňovacom období február 2012 zo skladu v T. W. do skladov kontrolovaného daňového subjektu nevykonal, nevystavil žiadne faktúry za prepravu tovaru pre FOOD PLUS PACK s.r.o. s miestom nakládky C. XXXX/XX T. W. do miesta vykládky O. - sklad kontrolovaného daňového subjektu. Malé množstvo prepráv pre spoločnosť FOOD PLUS PACK s.r.o. uvedený prepravca vykonal len koncom roku 2011, za ktoré prijal aj finančné úhrady. V účtovaných dokladoch spoločnosti FOOD PLUS PACK s.r.o. sa nachádzalo za obdobie január a február 2012 celkom 12 faktúr za 12 jázd kamiónmi prepravcu M B K SPEDITION s.r.o., pričom celkové dodanie sa malo týkať 149 prepráv. Za február 2012 bolo vystavených 5 faktúr za 5 jázd medzi T. W. a I., pričom preprava mala byť uskutočnená celkom v 65 prípadoch. M B K SPEDITION s.r.o. predložil správcovi dane „záznamy o výkone v zahraničnej preprave" za január a február 2012, vedené za motorové vozidlá ev. č. P., P. a P., v ktorých boli evidované jazdy medzi T. W. a I. bez konkrétnej špecifikácie jednotlivých jázd. Vyžiadané tachografické kotúče neboli predložené. Prepravca predložil prehľad denných činností vozidiel, v ktorých nebola špecifikovaná trasa prepravy, ani prejdená vzdialenosť v km, obsahoval len všeobecné údaje o začiatku a konci vedenia vozidla, čas jazdy a čas prestávky. Na náklady prepravy mala byť spoločnosťou FOOD PLUS PACK s.r.o. v hotovosti poskytnutá záloha vo výške 6 800,- EUR, na ktorú nebola vystavená faktúra. Zmluva na prepravu nebola písomne uzavretá, záloha bola prijatá na cca 120 prepráv, ktorá nebola časovo ohraničená. Faktúry za vykonanú prepravu neboli vystavené v prípade, že spoločnosťou FOOD PLUS

PACK s.r.o. neboli vystavené dodacie listy. Na žiadnych faktúrach vystavených za uskutočnenú prepravu nebola započítaná prijatá zálohová platba a prepravca uviedol, že nežiadal, aby spoločnosť FOOD PLUS PACK s.r.o. vystavené faktúry hradila. Tovar dodaný kontrolovanému daňovému subjektu/žalobkyni mal byť ďalej dodaný odberateľom UNIVERSAL STAR CENTER Kft., Maďarsko, ktorý nadobudnutie tovaru nepriznal ani nezdanil, nebolo preukázané ani skladovanie tovaru. Ďalej ho mal dodať svojmu odberateľovi (subodberateľovi kontrolovaného daňového subjektu) spoločnosti K & K SPEED s.r.o., ktorý je nekontaktný, nadobudnutie tovaru z iného členského štátu nezdanil. Ďalším deklarovaným 2 4 S / 9 5 / 2 0 1 8 - 6 -

odberateľom bola spoločnosť BMM CZ s.r.o. Praha, ktorá je nekontaktná, nepredložila žiadne doklady. Ďalší odberateľ spoločnosť J. G. FPTI Nemecko deklarovala trojstranný obchod a tovar nadobudnutý od kontrolovaného daňového subjektu/žalobkyne mal byť dodaný spoločnosti G. Builder System Kft. Maďarsko, ktorá je nekontaktná a žiadne nadobudnutie tovaru v daňovom priznaní nepriznala a spoločnosti Bronansz Kft. Maďarsko, ktorá je nezastihnuteľná na adrese sídla. Z uvedeného správca dane vyvodil, že dodávateľská spoločnosť FOOD PLUS PACK s.r.o. síce formálne nákup kryštálového cukru od spoločnosti DEPASCALE s.r.o. Bratislava a jeho následný predaj pre odberateľa (kontrolovaný daňový subjekt/žalobkyňa) potvrdila, ale subdodávateľ DEPASCALE s.r.o. je nekontaktný, nepriznal a nepreukázal obchod s cukrom a najmä bol spochybnený rozsah prepravy tovaru zo skladu spoločnosti FOOD PLUS PACK s.r.o. pre kontrolovaný daňový subjekt/žalobkyňu, a teda dodanie preverovaného tovaru v deklarovanom množstve. 6. V preverovanom zdaňovacom období február 2012 si kontrolovaný daňový subjekt/žalobkyňa uplatnil odpočítanie dane v sume 187 982,20 EUR z 53 dodávateľských faktúr vystavených spoločnosťou ZEAL s.r.o. Uvedený dodávateľ predložil za zdaňovacie obdobie február 2012 negatívne daňové priznanie DPH, po začatí preverovania správcom dane podal dodatočné daňové priznanie DPH, v ktorom deklaroval uskutočnenie plnení v tuzemsku a odpočítanie dane od platiteľov v tuzemsku s nízkou hodnotou výsledného vzťahu k štátnemu rozpočtu. Spoločnosť ZEAL s.r.o. nemala v preverovacom zdaňovacom období žiadnych zamestnancov, ani hmotný majetok. Jej bývalý konateľ N. S. formálne nákup kryštálového cukru od dodávateľov JARWA Poľsko v zastúpení p. L. a AP 22 s.r.o. Košice v zastúpení p. W. a jeho následný predaj kontrolovanému daňovému subjektu potvrdil, ale za zdaňovacie obdobie február 2012 nepredložil žiadne doklady, pretože firmu predal. Spoločnosť ZEAL s.r.o. nadobudnutie tovaru z iných členských štátov EÚ nedeklarovala. Nový konateľ Y. O. so správcom dane nespolupracuje, spoločnosť ZEAL s.r.o. je nekontaktná, na evidovanej adrese nesídli. Dodatočne N. S. predložil 49 dodávateľských faktúr, podľa ktorých mala tovar pre ZEAL s.r.o. dodať spoločnosť AP 22 s.r.o. Košice a 64 CMR, podľa ktorých tovar dodávali poľskí dodávatelia, príjemcom tovaru však nebola spoločnosť AP 22 s.r.o. ale spoločnosť ZEAL s.r.o. s miestom vykladania v areáli kontrolovaného daňového subjektu I. - O.. Spoločnosť AP 22 s.r.o. sa na adrese sídla nenachádza, „adresát je neznámy" a so správcom dane nespolupracuje. N.B., konateľ spoločnosti AP 22 s.r.o. poštové zásielky nepreberá a so správcom dane nespolupracuje. Bývalý konateľ uvedenej spoločnosti T. W. uviedol, že v čase, keď bol konateľom AP 22 s.r.o., t. j. od 19. júla 2011 do 30. apríla 2012 uskutočňoval obchod s cukrom, ktorý táto spoločnosť nadobudla od českej spoločnosti JaS Trading s.r.o. Mutěnice, pričom išlo o 3 až 4 kamióny týždenne. Tovar bol spoločnosťou JaS Trading s.r.o. dodávaný priamo jeho odberateľom, t. j. aj spoločnosti ZEAL s.r.o., pretože spoločnosť AP 22 s.r.o. nemala sklady. Niekedy prepravu tovaru od JaS Trading s.r.o. pre ZEAL s.r.o. zabezpečovala aj spoločnosť AP 22 s.r.o. subdodávateľsky cez prepravcu FM GATE s.r.o. Nepredložil žiadne doklady, pretože ich mal odovzdať novému konateľovi. Spoločnosť JaS Trading s.r.o. uviedla, že kryštálový cukor nakupuje len od tuzemských českých spoločností. V preverovanom 2 4 S / 9 5 / 2 0 1 8 - 7 -

zdaňovacom období neviedla evidencie vozidiel, ktoré cukor doviezli, preto nebolo možné preveriť jednotlivých prepravcov. Podľa predložených dokladov spoločnosť JaS Trading s.r.o. dodávala cukor aj na Slovensko a to aj AP 22 s.r.o., ktorá je nekontaktná, nákup cukru nepriznala a nepredložila žiadne doklady preukazujúce obchody s cukrom. Spoločnosť AP 22 s.r.o. vykazovala typické znaky nárazníkovej spoločnosti, pretože v súvahe k 31. decembru 2012 uviedla nulový stav zásob, pričom porovnaním údajov v daňových priznaniach DPH by mala vykazovať stav zásob v hodnote cca 8 000 000,- EUR. Prepravu tovaru od dodávateľskej spoločnosti ZEAL s.r.o. ku kontrolovanému daňovému subjektu/žalobkyni mal zabezpečovať aj dopravca BONNI s.r.o. Poltár. Jej konateľ Y. L. uviedol, že prepravu tovaru od dodávateľa ZEAL s.r.o. vykonával vozidlami s ev. číslami: L. a L. s tým, že tovar bol nakladaný v Poľsku a vyložený bol v sklade O. v I.. Prevzatie tovaru na CMR potvrdil v areáli kontrolovaného daňového subjektu/žalobkyne pán, konajúci v mene spoločnosti AP 22 s.r.o.

Správca dane preveril aj uskutočnenie prepravy od spoločnosti ZEAL s.r.o. pre kontrolovaný daňový subjekt/žalobkyňu, ktorá mala byť podľa predloženej faktúry č. 084/2012 z 15. februára 2012 vykonaná motorovým vozidlo ev. č. I. Lustráciou v evidencii vozidiel správca dane zistil, že držiteľom vozidla je spoločnosť IDS-TRUCK s.r.o. Jej konateľ N. J. uviedol, že prepravu tovaru podľa vystavenej faktúry spoločnosť IDS-TRUCK s.r.o. neuskutočnila, pretože vozidlo P. K. XXX s ev. č. I. bolo prenajaté spoločnosti PP PLUS s.r.o. Zmluvu o prenájme vozidla nepredložil a so správcom dane prestal komunikovať. 7. Vo vzťahu k deklarovanej dodávateľskej spoločnosti MODETAS s.r.o. správca dane uviedol, že v preverovanom zdaňovacom období si kontrolovaný daňový subjekt uplatnil odpočítanie dane vo výške 45 347,70 EUR od označeného dodávateľa z 12 dodávateľských faktúr za dodanie cukru a slnečnicového oleja. Jeho splnomocnená zástupkyňa N.. Y. Y. potvrdila dodanie tovaru s tým, že tovar bol nakúpený od spoločnosti MARACON s.r.o. Bratislava a bol uskladnený v spoločnosti BORLEA s.r.o. Bratislava v jej logistickom centre S. S. T.H.. Pri obchodných transakciách vystupoval za spoločnosť MODETAS s.r.o. jej obchodný riaditeľ p. O. a dodávateľa (MARACON s.r.o.) zastupoval p. W.. MODETAS s.r.o. neevidovala zoznam vozidiel, ktoré tovar doviezli, cena prepravy mala byť zahrnutá v cene tovaru. MARACON s.r.o. nemá na adrese sídla žiadne administratívne, kancelárske, prezentačné a skladovacie priestory, so správcom dane nekomunikuje, nepredložila žiadne dôkazy. Konateľ spoločnosť Y. X. Z. je nekontaktný. T. W., konateľ spoločnosti MODETAS s.r.o. do 1. júla 2012 potvrdil, že spoločnosť MARACON s.r.o. uskutočnila dodanie slnečnicového oleja a kryštálového cukru pre spoločnosť MODETAS s.r.o., vrátane prepravy tovaru. MARACON s.r.o. nebola prítomná pri nakladaní, ani vykladaní tovaru. Tovar mal byť nakupovaný od rôznych dodávateľov, nemal k dispozícii žiadne doklady, mená dodávateľov uviesť nevedel, tovar nevidel. Skladovanie tovaru pre MODETAS s.r.o. mala zabezpečovať BORLEA s.r.o. Bratislava, ktorej konateľkou bola T.. H. T. do 7. decembra 2012. Správca dane preveroval poskytnutie skladových priestorov a zistil, že spoločnosť BORLEA s.r.o. sa na adrese sídla nenachádza, nemá prenajaté žiadne priestory a nemá uzavretú žiadnu zmluvu 2 4 S / 9 5 / 2 0 1 8 - 8 -

o prenájme registračného sídla. Výzva na predloženie dokladov sa vrátila ako neprevzatá v odbernej lehote. Konateľ spoločnosti G. občan N.-H. U. sa na predvolanie správcu dane nedostavil. 8. Vo vzťahu k dodávateľskej spoločnosti PEWAN - SK, s.r.o. správca dane uviedol, že kontrolovaný daňový subjekt/žalobkyňa si v preverovanom zdaňovacom období uplatnil odpočítanie dane v sume 13 771,- EUR zo 4 dodávateľských faktúr vystavených spoločnosťou PEWAN - SK, s.r.o. Správca dane zaslal miestne príslušnému Daňovému úradu Košice dožiadanie týkajúce sa overenia dodania cukru od označeného dodávateľa a z jeho odpovede vyplynulo, že spoločnosť PEWAN - SK, s.r.o. na adrese sídla nesídli, nemá prevádzkáreň, ani stále miesto podnikania, ktoré by bolo materiálne alebo personálne vybavené na výkon podnikateľskej činnosti, zásielky sa vracajú s označením „adresát neznámy". Zmluva o nájme priestorov bola vypovedaná k 28. júnu 2011. Konateľ N.. L. J. spoluprácu s kontrolovaným daňovým subjektom potvrdil s tým, že preverované faktúry vystavil. Uviedol, že spoločnosť nemá žiadnych zamestnancov, ani žiadny hmotný majetok. Predmetom jej obchodovania bol kryštálový cukor, ktorý nebol uskladňovaný, ale bol priamo prepravený od subdodávateľa JJ Systém s.r.o. Košice ku kontrolovanému daňovému subjektu/ žalobkyni. Tovar osobne nevidel, obchody boli uskutočňované telefonicky. Preprava tovaru bola zabezpečená kamiónmi, ktorých ŠPZ boli uvedené na dodacích listoch, cena prepravy bola súčasťou ceny tovaru. Predložil Rámcovú kúpnu zmluvu z 22. januára 2012 s jej prílohami, žiadne účtovné, ani daňové doklady týkajúce sa DPH napriek opakovanému prísľubu nepredložil. Nebolo preto možné preveriť, či uvedené faktúry boli zahrnuté do účtovníctva spoločnosti PEWAN - SK, s.r.o., ani to, či daň z nich bola odvedená. Správca dane vyjadrenia N.. L. J. vyhodnotil tak, že sú len tvrdením o určitej skutočnosti, ktoré nebolo podložené žiadnymi dokladmi, ani dôkazmi preukazujúcimi alebo potvrdzujúcimi, že sa zakladajú na skutočnosti. Y. Y., bývalý konateľ JJ Systém s.r.o. v období do 30. apríla 2012, ktorý bol ako svedok vypočutý v prítomnosti zástupcu kontrolovaného daňového subjektu si nevedel spomenúť na meno spoločnosti, ktorej mal byť konateľom. Nespomínal si, že by uskutočňoval obchod s cukrom. Uviedol, že faktúry pre odberateľa PEWAN

- SK, s.r.o. nevystavil, nevedel, či s uvedenou spoločnosťou obchodoval, nevedel o dodaní, ani o preprave cukru. Spoločnosť JJ Systém s.r.o. sa na adrese sídla nenachádza, faktúra za prenájom priestorov nebola uhradená, nepredložila žiadne doklady. Uvedené zistenia správca dane vyhodnotil tak, že konateľ spoločnosti PEWAN - SK, s.r.o. síce formálne potvrdil nákup tovaru a jeho následné dodanie kontrolovanému daňovému subjektu/žalobkyni, avšak nepredložil žiadne doklady a účtovnú evidenciu. Jeho tvrdenia neboli podložené žiadnymi dôkazmi preukazujúcimi alebo potvrdzujúcimi, že sa zakladajú na skutočnosti.

9. Vo vzťahu k dodávateľskej spoločnosti LUMIM METAL, a.s. správca dane uviedol, že kontrolovaný daňový subjekt si v preverovanom zdaňovacom období uplatnil odpočítanie dane vo výške 17 671,20 EUR zo 7 dodávateľských faktúr. Označený dodávateľ predložil daňové doklady, faktúry pre odberateľa boli zaúčtované a DPH bola priznaná a odvedená. Predseda predstavenstva T. I. dodanie tovaru pre kontrolovaný daňový 2 4 S / 9 5 / 2 0 1 8 - 9 -

subjekt potvrdil. Tovar, ktorý bol predmetom dodania mal byť nakúpený od dodávateľov DIESIRAE s.r.o. Košice, REVIVALL s.r.o. Košice (subdodávatelia) a mal byť uskladnený v prenajatých skladových priestoroch na adrese R. ul. č. XX W. - W. (do zápisnice spísanej Daňovým úradom Košice 30. januára 2013 uviedol, že tovar nebol skladovaný) alebo subdodávatelia zabezpečili prepravu tovaru priamo ku kontrolovanému daňovému subjektu/žalobkyni. Pri nakládke, ani vykládke tovaru nebol prítomný. Spoločnosť LUMIM METAL a.s. disponuje dostatočne veľkými skladovými priestormi, v preverovanom zdaňovacom období mala zamestnancov aj potrebné technické prostriedky. Konateľ spoločnosti nevedel uviesť miesto nakládky, mená vodičov, ani zoznam vozidiel použitých na prepravu tovaru od subdodávateľov, pretože dopravu zabezpečovali a platili subdodávatelia. Nahliadnutím do spisu daňového subjektu LUMIM METAL a.s. Košice správca dane zistil, že tovar mal byť nakúpený od subdodávateľa DIESIRAE s.r.o. podľa šiestich vystavených dodávateľských faktúr. Spoločnosť DIESIRAE s.r.o., ani jej konateľ Y. O. so správcom dane nespolupracuje, poštu nepreberá, preto nebolo možné uvedené skutočnosti preveriť. N. S. potvrdil, že v období od 22. novembra 2011 do 20. marca 2012 bol konateľom spoločnosti DIESIRAE s.r.o., ale za spoločnosť DIESIRAE s.r.o. nevykonával žiadne obchodné činnosti. Za LUMIM METAL, a.s. s nikým nejednal, nepodpísal žiadne dokumenty týkajúce sa obchodov medzi DIESIRAE s.r.o. a LUMIM METAL, neuzatváral žiadne zmluvy. K preprave tovaru zo spoločnosti DIESIRAE s.r.o. do spoločnosti LUMIM METAL, a.s. sa nevedel vyjadriť. DIESIRAE s.r.o. nevlastnila žiadne skladovacie priestory, neprebehla žiadna komunikácia pri objednávaní prepravy tovaru. Uviedol, že tovar nebol nikdy zakúpený, ani balený, ani prepravovaný, o pôvode obchodovaného tovaru, ani o jeho dodávateľoch pre DIESIRAE s.r.o. mu nebolo nič známe. Nevedel sa vyjadriť k spôsobu úhrad faktúr za tovar, pretože deklarovaný obchod neuskutočnil. S N.. G. P. (za kontrolovaný daňový subjekt/žalobkyňu) sa nikdy nestretol, ani neprebehla žiadna telefonická komunikácia. LUMIM METAL a.s. na požiadanie správcu dane predložil prepravné doklady k vystaveným dodávateľským faktúram s uvedením mena dopravcu, evidenčného čísla vozidla, mena šoféra, miesta nakládky a vykládky a dodacie listy č. 12/41, 12/43 až 44 k preverovaným faktúram č. 0432012, 04362012, 0472012, 049 až 0512012. Na základe ich obsahu vyvstala pochybnosť o deklarovaných dodávkach tovaru, a preto správca dane požiadal o poskytnutie údajov z elektronického mýtneho systému Národnú diaľničnú spoločnosť a.s. Bratislava. Dodanie tovaru malo byť podľa vyššie označených odberateľských faktúr uskutočnené vozidlami s ev. č. X., O., W., L., G. a XSXXXXX, pričom podľa výpisov mýtnych transakcií nebola uvedenými vozidlami v danom čase uskutočnená jazda z W. do I., hoci tak bola na vystavených odberateľských faktúrach deklarovaná (faktúry boli opatrené aj pečiatkou a podpisom kontrolovaného daňového subjektu/žalobkyne). Na základe uvedeného správca dane uzavrel, že dodanie cukru od DIESIRAE s.r.o. pre LUMIM METAL, a.s. a vzhľadom na deklarovanú priamu prepravu k žalobkyni ani žalobkyni nebolo uskutočnené. LUMIM METAL, a.s. síce formálne nákup kryštálového cukru od spoločnosti DIESIRAE s.r.o. a jeho následný predaj kontrolovanému daňovému subjektu potvrdila, pričom tovar mal byť od DIESIRAE s.r.o. prepravený priamo ku kontrolovanému daňovému subjektu/ žalobkyni, avšak bývalý konateľ N. S. uviedol, že 2 4 S / 9 5 / 2 0 1 8 - 10 -

spoločnosť DIESIRAE s.r.o. s kryštálovým cukrom neobchodovala. Nový konateľ spoločnosti DIESIRAE s.r.o. je nekontaktná osoba z iného členského štátu. Deklarované skutočnosti neboli preverovaním správcu dane potvrdené. 10. Vo vzťahu k deklarovanému dodávateľovi SPS Trade, spol. s r.o. správca dane uviedol, že kontrolovaný daňový subjekt si v kontrolovanom zdaňovacom období uplatnil odpočítanie dane v sume 167 403,95 EUR zo 44 dodávateľských faktúr, pričom predmetom dodania mal byť slnečnicový olej a kryštálový cukor. Správca dane overoval dodanie tovaru deklarovaným dodávateľom SPS Trade spol. s r.o. prostredníctvom Daňového úradu Prešov, ktorý vykonal v spoločnosti SPS Trade, spol. s r.o. miestne zisťovanie. Zúčastnil sa ho splnomocnený zástupca SPS Trade spol. s r.o. N.. T. U.. Všetky faktúry, vystavené pre kontrolovaný daňový subjekt v zdaňovacom období február 2012 boli zaevidované v knihe vystavených faktúr, zaúčtované v účtovnom denníku, daň bola uvedená v záznamoch o dodaných tovaroch a službách. Slnečnicový olej a kryštálový cukor, ktorý bol kontrolovanému daňovému subjektu fakturovaný mal byť spoločnosťou SPS Trade spol. s r.o. nakúpený od dodávateľov: Air Team SK s.r.o. Bratislava, MARACON s.r.o. Bratislava, Pender s.r.o., Prešov, BORLEA s.r.o. Bratislava.

Tovar mal byť dovezený do skladu spoločnosti BORLEA s.r.o. Malý Šariš na adresu I. S. T.H. XXX dodávateľmi spoločnosti SPS Trade spol. s r.o. (subdodávateľmi). Pri vykládke tovaru mal byť prítomný skladník spoločnosti BORLEA s.r.o. a vodič, ktorý tovar doviezol. Za spoločnosť SPS Trade spol. s r.o. sa vykládky nikto nezúčastňoval. O pohybe tovaru v sklade vyhotovoval poskytovateľ logistických služieb príjemky a výdajky, ktoré sú prílohou faktúr. Tovar bol zo skladu vyskladňovaný na základe objednávok kontrolovaného daňového subjektu/žalobkyne. V prípade faktúr č. 120212, 120215, 120229, 120230, 120225, 120224 a 120216 mal byť tovar prepravený priamo od dodávateľa (subdodávateľa) kontrolovanému daňovému subjektu, a preto SPS Trade, spol. s r.o. dokladmi o preprave nedisponuje. SPS Trade, spol. s r.o. predložila fotokópie faktúr a fotokópiu Zmluvy o poskytovaní logistických služieb z 9. mája 2015, ktorá mala byť uzavretá medzi poskytovateľom BORLEA s.r.o. Bratislava v zastúpení konateľkou T.. H.. a SPS Trade, spol. s r.o. v zastúpení jej konateľom X.. L. L.. Podľa výpisu z obchodného registra sa T.. H. T. stala konateľkou spoločnosti BORLEA s.r.o. až 25. mája 2011, a teda nemohla uzatvoriť zmluvu o poskytovaní logistických služieb. Na ústnom pojednávaní konanom dňa 17. februára 2012 N.. T. U. predložil faktúry č. FV 120001 z 15. februára 2012 a FV 120002 z 29. februára 2012 vystavené BORLEA s.r.o. pre odberateľa SPS Trade, spol. s r.o. za skladovanie tovaru za obdobie január a február 2012 a uviedol, že došlo k jeho uskutočneniu. Fakturované služby mali zahŕňať skladovanie paliet a manipuláciu s tovarom. Dodatočne doložil Zmluvu o poskytovaní logistických služieb podpísanú novou konateľkou. Správca dane preveroval reálnosť plnení, ktoré mal uskutočniť Air Team SK s.r.o. pre SPS Trade, spol. s r.o., avšak na adrese sídla sa spoločnosť Air Team SK s.r.o. nenachádzala, nikde sa nenachádzalo ani označenie jej obchodného mena. So správcom dane nekomunikuje, nezaslala žiadne doklady na preukázanie deklarovaných obchodov. T.. H. T., konateľka spoločnosti Air Team SK s.r.o. v období od 25. novembra 2011 do 10. februára 2012 nevedela uviesť, či 2 4 S / 9 5 / 2 0 1 8 - 11 -

reálne k uskutočneniu zdaniteľných obchodov a k dodaniu tovaru pre spoločnosť SPS Trade spol. s r.o. došlo, pretože osobne pri dodaní tovaru nebola. Uviedla, že dodanie tovaru malo prebiehať tak, že jej dodávateľ (subdodávateľ SPS Trade spol. s r.o.) mal tovar dodať priamo SPS Trade spol. s r.o. Na meno subdodávateľa si nepamätala, nemala k dispozícii žiadne doklady. Uviedla, že podpisovala zmluvu so spoločnosťou KANAPA s.r.o. (podľa správcu dane ide zrejme o spoločnosť KAMPANA s.r.o. Bratislava). Faktúry za spoločnosť Air Team SK s.r.o. pre odberateľa SPS Trade spol. s r.o. vystavovala účtovníčka H. Y., ktorá ich aj podpisovala, podávala aj daňové priznania. Platby pri jeho nákupe od subdodávateľov realizoval p. U., ktorý mal prístup k účtu spoločnosti Air Team SK s.r.o. z toho dôvodu, že H. T. bola nominovaná do spoločnosti Air Team SK s.r.o. ako konateľka svojím zamestnávateľom, ktorého klientom bol p. U.. Úhrady boli uskutočňované bezhotovostne, H. T. osobne z účtu nevyberala žiadne peniaze. Spoločnosť Air Team SK s.r.o. nedisponovala skladovými priestormi vhodnými na preskladnenie nakupovaných množstiev tovaru, a preto tovar išiel priamo od dodávateľa spoločnosti Air Team SK s.r.o. k jeho odberateľovi. Air Team SK s.r.o. nemal zamestnancov, ani žiadnu vhodnú techniku potrebnú na vyloženie, uloženie, naloženie, či manipuláciu s tovarom. Nevedela uviesť, aké vozidlá boli použité pri preprave tovaru, pretože ju zabezpečoval jej dodávateľ, nevedela uviesť mená vodičov, ani spôsob úhrady prepravy tovaru. Daňový úrad Bratislava spísal s H. Y., účtovníčkou Air Team SK s.r.o. zápisnicu o ústnom pojednávaní, na ktorom predložila na technickom nosiči údajov účtovníctvo spoločnosti Air Team SK s.r.o. za zdaňovacie obdobie január a február 2012. Podľa knihy pohľadávok boli k 28. februáru 2012 všetky plnenia za január a február 2012 uskutočnené výhradne pre odberateľa SPS Trade spol. s r.o. a všetky faktúry boli prijaté od jej dodávateľa SAVANAH s.r.o. Bratislava, ktorý na adrese svojho sídla nesídli. Konateľ SAVANAH s.r.o. p. Y. V. sa na predvolanie na výsluch svedka nedostavil, neboli predložené žiadne doklady. Dodanie tovaru pre spoločnosť SPS Trade spol. s r.o. od deklarovaného dodávateľa MARACON s.r.o. Bratislava nebolo preukázané. MARACON s.r.o. nepreukázal, že vystavil faktúry za dodanie tovaru pre odberateľa SPS Trade spol. s r.o. v zdaňovacom období február 2012, nepreukázal dodanie tovaru a nepreukázal, že daň z pridanej hodnoty z faktúr za tovar pre daňový subjekt SPS Trade s.r.o. priznal a odviedol. Nepreukázal žiadne skutočnosti, ktoré by potvrdzovali uskutočnenie akýchkoľvek zdaniteľných obchodov v zdaňovacom období február 2012. Správca dane prostredníctvom dožiadania overoval dodanie tovaru daňovým subjektom Pender s.r.o. (od 23. apríla 2013 Tanko s.r.o. Bratislava) pre odberateľa SPS Trade spol. s r.o. za účelom ktorého bolo vykonané miestne zisťovanie u uvedeného subjektu a tiež bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní s konateľom spoločnosti Pender s.r.o. L. X.. L. X. potvrdil, že spoločnosť Pender s.r.o. uskutočnila dodanie tovaru pre odberateľa SPS Trade spol. s r.o., pričom tovar mal byť dodaný priamo od jeho dodávateľa, ktorým bola spoločnosť TYNDALL s.r.o. Bratislava odberateľovi SPS Trade spol. s r.o. L. X. nemal žiadne doklady, ani informácie o tom, kto prepravu tovaru vykonal, osobne nebol prítomný pri nakládke, ani vykládke tovaru. Uviedol, že spoločnosť Pender s.r.o. nemá zamestnancov, ani skladové

priestory, za spoločnosť konal L. X. ako jej konateľ, za dodávateľa TYNDALL s.r.o. konal jej konateľ Y. V.. Spoločnosť Pender s.r.o. sa na 2 4 S / 9 5 / 2 0 1 8 - 12 -

dodávateľa aj odberateľa nakontaktovala cez internet, konateľ odberateľa SPS Trade spol. s r.o. N.. T. U. je známy L. X., a preto mal vedomosť o tom, že obchoduje s cukrom. Spoločnosť Pender s.r.o. vykazovala podľa daňového priznania v zdaňovacom období február 2012 vysokú hodnotu DPH na vstupe a výstupe a nízky výsledný vzťah k štátnemu rozpočtu, všetok tovar bol touto spoločnosťou nakupovaný výhradne od spoločnosti TYNDALL s.r.o. a v ten istý deň aj predaný pre odberateľa SPS Trade spol. s r.o. s minimálnou maržou 0,4 %. Dodania tovaru daňovým subjektom TYNDALL s.r.o. pre spoločnosť Pender s.r.o. sa nepodarilo preveriť, pretože napriek prevzatiu opakovaných žiadostí na predloženie dokladov sa splnomocnený zástupca spoločnosti TYNDALL s.r.o., ani jej konateľ Y. V. nedostavili a správcu dane nekontaktovali. Spoločnosť bola z obchodného registra vymazaná. Správca dane poukázal na personálne prepojenie daňových subjektov TYNDALL s.r.o. a SAVANAH s.r.o., ktorých konateľom bol Y. V. a neskôr Mircea-Viorel Seica aj na personálne prepojenie BORLEA s.r.o. a Air Team SK s.r.o. prostredníctvom konateľky T.. H. T.. Podľa faktúry FV 110057 z 31. novembra 2011 spoločnosť BORLEA s.r.o. nakúpila tovar, ktorý bol fakturovaný spoločnosti SPS Trade spol. s r.o. od dodávateľa KAMPANA s.r.o., ktorý sa na uvedenej adrese nenachádza (jedná sa o virtuálne sídlo) a od januára 2012 nepodáva daňové priznania k DPH. Bývalý konateľ spoločnosti N.. V. nepredložil požadované doklady, nový konateľ J. V. sa na ústne pojednávanie nedostavil, zásielka sa vrátila neprevzatá s poznámkou adresát neznámy. 11. Správca dane vykonal preverovanie v kontrolovaným daňovým subjektom predložených dokladoch deklarovaných skutočností aj vo vzťahu k dodaniu tovaru od kontrolovaného daňového subjektu k jeho odberateľom do iných členských štátov EÚ, t. j. preveroval tok tovaru od jednotlivých dodávateľov kontrolovaného daňového subjektu až po jeho konečných odberateľov aby zistil/preveril rozhodujúce skutočnosti pre posúdenie oprávnenosti nároku kontrolovaného daňového subjektu na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z preverovaných dodávateľských faktúr v zdaňovacom období február 2012. Za tým účelom využil inštitút dožiadania, vypočul svedkov, požiadal o medzinárodnú výmenu informácií a preveril prepravu, pričom dôkazy, ktoré by preukazovali nárok kontrolovaného daňového subjektu/ žalobkyne na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z predmetných faktúr nezískal. 12. Žalobkyňa vykázala intrakomunitárne dodanie v zdaňovacom období február 2012 v celkovom objeme 3 413 647,44 EUR odberateľom deklarovaným v bode 3) tohto rozsudku. Podľa predložených faktúr malo byť pre odberateľa BMM CZ s.r.o. Praha dodaných 429 900 kg kryštálového cukru. Preverenie nadobudnutia tovaru týmto odberateľom nebolo možné, pretože spoločnosť BMM CZ s.r.o. (aj jej konateľ) je nekontaktná. Hoci osoba konajúca na základe plnej moci z 9. februára 2012 v mene BMM CZ s.r.o. N.. T.L. na prehláseniach, ktoré sú pripojené k faktúram prehlásil, že tovar prepravil a zhodnotil v členskom štáte EÚ, táto skutočnosť nebola preukázaná z dôvodu nekontaktnosti a nespolupráce BMM CZ s.r.o. Správca dane overoval uskutočnenie prepravy tovaru 2 4 S / 9 5 / 2 0 1 8 - 13 -

uvedeného na faktúre č. 740008131 z 27. februára 2012 pre BMM CZ s.r.o., ktorú mal uskutočniť podľa CMR č. U. Y. X. - autodoprava BOBY, Kostolište 26. Y. X. potvrdil uskutočnenie prepravy tovaru z areálu kontrolovaného daňového subjektu/žalobkyne na adresu H.G., Y. XXX W.. Fakturácia prepravy bola uskutočnená pre EAST WEST LOGISTIC s.r.o. Bratislava. Správca dane overoval aj uskutočnenie prepravy tovaru podľa faktúry č. 740008132 z 27. februára 2012 pre BMM CZ s.r.o., ktorú mal podľa CMR č. U. uskutočniť I. L. EuroExpres, Nové Zámky, ktorý potvrdil uskutočnenie prepravy s tým, že miesto nakládky bolo v I. a miesto vykládky v W. - H. P.. Dopravu objednal N.. T. O. - CORRECT ROUTE Budkovce, ktorému bola vystavená aj faktúra za prepravu tovaru. Tovar fakturovaný pre českého odberateľa BMM CZ s.r.o. mal kontrolovaný daňový subjekt nakúpiť od spoločností FOOD PLUS PACK s.r.o., LUMIM METAL a.s., PEWAN - Sk s.r.o. a ZEAL s.r.o., vo vzťahu ku ktorým boli relevantné zistenia opísané v texte tohto rozsudku vyššie. Správca dane uzavrel, že dodanie tovaru do iného členského štátu pre BMM CZ s.r.o. nebolo preukázané, pretože táto spoločnosť je nekontaktná. 13. Žalobkyňa vystavila 29 odberateľských faktúr pre odberateľa BORMON s.r.o. za nákup slnečnicového oleja a kryštálového cukru. Správca dane žiadosťou o MVI požiadal o preverenie nadobudnutia deklarovaného tovaru, z ktorej vyplynulo, že BORMON s.r.o. sa na adrese zapísanej v obchodnom registri nenachádza, nemá žiadne kancelárske, výrobné ani skladovacie priestory, so správcom dane nespolupracoval. BORMON s.r.o. nepriznal nadobudnutie tovaru od kontrolovaného daňového subjektu. Hoci T. R., konateľ BORMON s.r.o. na prehláseniach, pripojených k vystaveným faktúram prehlásil, že tovar nakúpil od kontrolovaného daňového subjektu a prepravil ho a zhodnotil

v členskom štáte EU, z dôvodu jeho nekontaktnosti a nespolupráce nebolo možné deklarované skutočnosti preveriť. 14. Kontrolovaný daňový subjekt vystavil odberateľské faktúry aj pre deklarovaného odberateľa J. Rosa Fair Play Trading Int., Durach, Nemecko (29 dodávateľských faktúr) v celkovej hodnote 456 393,80 EUR. V rámci MVI bolo zistené, že dodávky tovaru (kryštálový cukor) boli pre J. Rosa (FPTI) uskutočnené v rámci IC trojstranného obchodu, v ktorom bol J. Rosa (FPTI) stredným dodávateľom a prvým dodávateľom bol kontrolovaný daňový subjekt. Tovar bol ďalej J. Rosa (FPTI) predaný odberateľom v Maďarsku, pričom bol prepravovaný priamo od kontrolovaného daňového subjektu/ žalobkyne do Maďarska. Intrakomunitárne nadobudnutie tovaru z predložených faktúr bolo správne zaúčtované a bol deklarovaný intrakomunitárny trojstranný obchod. Platby boli vykonané bezhotovostne. Odberateľmi tovaru mali byť maďarské spoločnosti G. BUILDER SYSTEM Kft. Budapešť a BRONANSZ Kft., Budapešť. V rámci MVI týkajúcej sa overenia nadobudnutia tovaru maďarským daňovým subjektom G. BUILDER SYSTEM Kft. bolo zistené, že tento daňový subjekt vyplnil daňové priznanie za prvý štvrťrok 2012 s nulovou daňovou povinnosťou. Konateľka spoločnosti O. K. uviedla, že management spoločnosti prevzala ako láskavosť, nedostala žiadne peniaze za prevzatie spoločnosti, ani za to ona neplatila, o činnosti spoločnosti nič nevedela, mala len otvoriť 2 4 S / 9 5 / 2 0 1 8 - 14 -

bankový účet spoločnosti. Nikdy sa činnosti tejto spoločnosti nezúčastnila, nikoho nepoverila konať v jej mene, nevystavila žiadnu faktúru, ani neuzatvorila žiadnu zmluvu. Mala len podpísať asi 10 prázdnych strán, na ktorých bolo uvedené jej meno a podpis s pečiatkou spoločnosti. Predchádzajúci konateľ R. X. uviedol, že v skutočnosti nebol vlastníkom spoločnosti, a preto nevedel uviesť žiadne informácie k deklarovaným obchodným transakciám, nepredložil žiadne doklady. Prepravca uvedený na CMR - GLOBY SPEED Kft. - H. S. uviedol, že v marci 2012 prepravil kryštálový cukor a slnečnicový olej do CBA Slovakia, a.s. ( kontrolovaný daňový subjekt/žalobkyňa) a prepravu fakturoval osobe, ktorá ju objednala. T.k és Fiai, Kft. prepravil kryštálový cukor zo Slovenska do Maďarska. Nikdy nebol v kontakte s G. BUILDER SYSTEM, Kft., ktorý bol adresátom, ale tovar bol vyložený v B. v C.. Preprava bola zrealizovaná z I. do B.. Mandantom bol Maximus s.r.o. alebo SWEET COLOR s.r.o. T. és Fiai, Kft. nepredložil zmluvy ani doklady, podľa jeho vyjadrenia nie je známe, kto tovar prijal. Z odpovede prijatej v rámci MVI vyplynulo, že BRONANSZ, Kft. prijal faktúry od J. Rosa (FPTI) a uviedol intrakomunitárne nadobudnutie od nemeckej spoločnosti. Tovar ďalej dodal SZIL SWEET, Kft. Konateľ BRONANSZ, Kft. a p. G. J. (za J. ROSA FPTI) sa osobne nikdy nestretli, obchod bol zabezpečený konateľom SZIL SWEET, Kft., vrátane prepravy tovaru. BRONANSZ, Kft. je nezastihnuteľná na adrese sídla. Správca dane konštatoval, že dodanie tovaru do iného členského štátu pre odberateľa J. Rosa Fair Play Trading Int. nebolo preukázané v prípade nekontaktnej spoločnosti G. BUILDER SYSTEM, Kft. 15. Kontrolovaný daňový subjekt vystavil v preverovanom zdaňovacom období február 2012 odberateľské faktúry pre DUNCREEK s.r.o. Praha za dodanie kryštálového cukru v celkovej hodnote 172 480,- EUR. Zo zistení v rámci MVI vyplynulo, že tovar nebol deklarovaným odberateľom prijatý, pretože išlo o dodanie v rámci trojstranného obchodu. Deklarovaný odberateľ vystupoval ako prostredná osoba. Tovar bol prepravený zo skladu kontrolovaného daňového subjektu priamo jeho odberateľom G. BUILDER SYSTEM, Kft. Maďarsko, ktorý si zabezpečoval prepravu tovaru sám a ROADSTONE ÉPÍTŐKŐ Kereskedelmi és SZOLGALTATÖ, Kft. Maďarsko, ktorý si dopravu zabezpečoval buď sám, alebo ju zabezpečoval DUNCREEK s.r.o., pretože DUNCREEK s.r.o. nemá žiadne vlastné, ani prenajaté skladovacie priestory, ani vhodnú techniku pre manipuláciu s tovarom, ani zamestnancov. V rámci MVI správca dane zistil, že G. BUILDER SYSTEM, Kft. vyplnil za prvý štvrťrok 2012 daňové priznanie s nulovou daňovou povinnosťou, predvolanie konateľky tejto spoločnosti p. K. O. nebolo možné, pretože sa presťahovala na neznáme miesto. Predchádzajúci konateľ R. X. (do 17. februára 2012) nebol v skutočnosti vlastníkom tejto spoločnosti, a preto sa nevedel vyjadriť k obchodným transakciám. Daňový subjekt nepredložil žiadne doklady. Správca dane zopakoval skutkové zistenia z výpovede p. O. K. a zistenia týkajúce sa prepravy tovaru tak, ako sú uvedené v bode 14) tohto rozsudku. 2 4 S / 9 5 / 2 0 1 8 - 15 -

16. Ďalším deklarovaným odberateľom kontrolovaného daňového subjektu bola spoločnosť EU BEST WORK MUNKAERŐKŐLCSŐNZŐ, Kft. Budapešť, ktorému vystavil vo februári 2012 20 odberateľských faktúr za dodanie kryštálového cukru v celkovej hodnote 381 514,08 EUR. V rámci MVI správca dane zistil, že uvedený odberateľ nepredložil žiadne doklady, ani nepodal daňové priznanie k DPH. Nemá miesto podnikania, motorové vozidlá, ani zamestnancov. Podľa výpisov z bankových účtov nepreviedol kontrolovanému daňovému subjektu/žalobkyni žiadne finančné prostriedky za dodanie tovaru. Podľa jeho konateľky P. U. mal byť tovar prepravený z I. do Maďarska. Neprijal ho deklarovaný odberateľ, ale

väčšina tovaru bola dodaná priamo do W. alebo do X. ul. W.. XXX kde sa nachádzajú skladové priestory daňového subjektu Magyar Cukor Zrt., ktorý nemá k EU BEST WORK MUNKAERŐKŐLCSŐNZŐ, Kft. žiadny vzťah. Časť tovaru bola doručená aj na adresu U., W. D. X, čo sú skladovacie priestory prepravcu HIKO SPEED, Kft. Deklarovaný odberateľ nevykonával žiadnu skutočnú obchodnú činnosť. 17. Odberateľovi Global Food Trade, s.r.o Praha 9 - Libeň vystavil kontrolovaný daňový subjekt/ žalobkyňa tri odberateľské faktúry za dodanie kryštálového cukru v celkovej hodnote 57 600,- EUR, ich úhrady boli uskutočnené prevodom z bankového účtu. V rámci MVI bolo zistené, že odberateľ je registrovaný k DPH od 9. januára 2012 s mesačným zdaňovacím obdobím, posledné priznanie k DPH bolo podané za júl 2012, vykazoval iba nadmerné odpočty. Nemá vlastné skladové priestory, preto nakúpený tovar prepravca nakladal priamo u kontrolovaného daňového subjektu/žsalobkyne a vykladal ho u konečného odberateľa na území Maďarska. Bola predložená rámcová kúpna zmluva z 13. januára 2012, faktúry prijaté za tovar, CMR pre príjemcu Global Food Trade s.r.o. likvidačné listy prijatých faktúr a faktúry vydané spoločnosťou Global Food Trade s.r.o. pre odberateľa v Maďarsku, tiež CMR pre dopravcu, v ktorých bol uvedený ako konečný príjemca subjekt v Maďarsku a predložené boli aj faktúry za vykonanú prepravu od dopravcov pre odberateľa služby Global Food Trade s.r.o., a výpisy z účtov preukazujúce úhrady faktúr za tovar a za prepravu. Údaje v daňovom priznaní za február 2012 súhlasia s údajmi o dodaní tovaru. Pri miestnom šetrení však bolo zistené, že údaje o množstve cukru, ktoré je uvádzané na faktúrach a na CMR sa rozchádzajú, a preto vyslovil správca dane pochybnosti o tom, či k obchodnej transakcii došlo skutočne tak, ako bolo deklarované. Z Rámcovej zmluvy č. 1/2012 uzavretej medzi kontrolovaným daňovým subjektom a Global Food Trade s.r.o. vyplýva, že išlo o trojstranný obchod, v ktorom bola prostredná osoba Global Food Trade s.r.o., ktorá vystavila kupujúcemu (konečnému odberateľovi) INNOFER-MIX Kft., Budapešť faktúru s oznámením, že ide o trojstranný obchod. Miesto vykládky bolo vo všetkých prípadoch u konečného odberateľa, ktorým bola aj podľa p CMR dokladov INNOFER-MIX Kft. Ku každej obchodnej transakcii sa vzťahujú dva CMR, kde je ako odosielateľ uvedený kontrolovaný daňový subjekt a príjemca deklarovaný odberateľ Global Food Trade s.r.o. a následne ako odosielateľ Global Food Trade s.r.o. a ako príjemca INNOFER-MIX Kft. Maďarsko. Prepravu tovaru vykonávali: Y. L. LA-JO TRANS Nové Zámky a U. V. - TRANSSILV. Y. L. LA-JO TRANS potvrdila uskutočnenie 2 4 S / 9 5 / 2 0 1 8 - 16 -

prepravy podľa CMR č. U., U., U. a U. pre Global Food Trade s.r.o. Miesto nakládky bolo v areáli kontrolovaného daňového subjektu a vykládka tovaru bola realizovaná v X.. Vodičom na nákladnom motorovom vozidle P., EČ: B. bol interný zamestnanec O. I.. Správca dane požiadal o MVI za účelom preverenia nadobudnutia tovaru spoločnosťou INNOFER-MIX Kft. Budapešť. Z prijatej odpovede vyplynulo, že spoločnosť zastupuje pred daňovými orgánmi T. T., ktorý riadil jej obchodnú činnosť aj v preverovanom zdaňovacom období. Vyjadril sa, že v kontakte s partnermi bol obchodný manažér spoločnosti O. T., ktorý zadával objednávky, tento je však nezastihnuteľný. INNOFER-MIX Kft. nadobudol tovar kvôli jeho ďalšiemu predaju, tovar bol prepravený priamo konečným odberateľom. Hoci priznal intrakomunitárne nadobudnutie od Global Food Trade s.r.o., faktúry od tejto spoločnosti sa v jej dokladoch nenachádzali. Intrakomunitárne nadobudnutie tovaru nemohlo byť preverené pre nedostatok informácií od INNOFER-MIX Kft. 18. Kontrolovaný daňový subjekt vystavil vo februári 2012 tri odberateľské faktúry za dodanie kryštálového cukru v celkovej hodnote 57 360,- EUR pre odberateľa KINGSVILLE s.r.o. Praha 1. Preverenie nadobudnutia tovaru týmto subjektom nebolo v rámci MVI možné, zásielky nepreberá. Daňové priznanie k DPH nepodal. Konateľom spoločnosti podľa výpisu z obchodného registra je N. U. s bydliskom v D.. Podľa predložených medzinárodných prepravných listov (CMR) mal prepravu tovaru uskutočniť TMV KERESKEDELMI ÉS SZOLGÁLTATÓ KORLÁTOLT FELELŐSSÉGŰ TÁRSASÁG, Budapešť, ktorý uviedol, že bol v kontakte s KINGSVILLE s.r.o. prostredníctvom N. U.. KINGSVILLE s.r.o. prevzala tovar a bola jej vystavená faktúra. Nakládka tovaru bola uskutočnená v obchodných priestoroch kontrolovaného daňového subjektu a u subjektu Magyar cukor Manufaktúra Kft. Vykládka tovaru bola uskutočnená v obchodných priestoroch KINGSVILLE s.r.o. Prepravu uskutočňovali šoféri I. L., H. J., I. U.. Prepravy boli účtované naraz na konci mesiaca, platba bola vykonaná v hotovosti. Podľa CMR je za subjekt, ktorý tovar prevzal uvedený otlačok pečiatky KINGSVILLE s.r.o. Nie je možné zistiť, či sa jedná o trojstranný obchod a kto je konečným príjemcom. Deklarovaným odberateľom mala byť spoločnosť KINGSVILLE s.r.o. Praha 1, ale tovar bol vyložený v Maďarskej republike. 19. Pre odberateľa MITANEX KERESKEDELMI FUVAROZÓ KORLATOLT FELELŐSSÉGŰ TARSASÁG Budapešť vystavil kontrolovaný daňový subjekt deväť odberateľských faktúr za dodanie kryštálového cukru v celkovej hodnote 172 160,- EUR. Platby boli realizované P. V. vkladom hotovosti na jeho účet. V rámci MVI správca dane zistil, že riaditeľka odberateľa T. H. splnomocnila P. V. na nákup cukru, sama

o uskutočnených obchodných transakciách nemala žiadne informácie, P. V. poskytla len svoje meno. Tovar mal byť ďalej predaný CELEBRATION s.r.o. Bratislava, SUGAR TRADE s.r.o. Veľké Úľany, MY MOBILE WAY s.r.o. Komárno. Preverenie dodania tovaru nebolo možné u CELEBRATION s.r.o. a MY MOBILE WAY s.r.o. z dôvodu ich nekontaktnosti, resp. nespolupráce, spoločnosť SUGAR TRADE s.r.o. 2 4 S / 9 5 / 2 0 1 8 - 17 -

obchodnú transakciu potvrdila. Podľa prepravcov nebol tovar vyložený v Maďarsku, ale na Slovensku, na základe čoho správca dane konštatoval, že deklarované dodanie odberateľovi v Maďarsku nebolo preukázané, pretože tovar do Maďarska prepravený nebol. Následne bolo dožiadaním správcu dane zistené, že spoločnosť CELEBRATION s.r.o. predložila požadované doklady k obchodu s cukrom a potvrdila nadobudnutie tovaru, pohyby vykázala v daňových priznaniach. Cukor sa fyzicky nevykladal a ani nenakladal v B. Z. ako bolo uvedené na CMR. Naložil sa v W. (HU) a bol prepravený do W. (SK), kde sa fyzicky nevykladal, ale bol spoločnosťou CELEBRATION s.r.o. znovu dodaný do Maďarska. CELEBRATION s.r.o. deklaroval nadobudnutie tovaru z Maďarska a jeho následné dodanie opäť do Maďarska. Konateľ CELEBRATION s.r.o. na otázku správcu dane ohľadom prepravy tovaru odberateľom odpovedal, že „tovar, ktorý sa naložil na kamión v spoločnosti MITANEX Kft. sa tým istým kamiónom odviezol aj odberateľom v rovnaký deň. Tovar najprv odišiel z Maďarska na Slovensko, aby boli splnené podmienky dodania tovaru z Maďarska na Slovensko, tovar opustil územie Maďarska a vstúpil na územie Slovenska a následne tovar opustil územie Slovenska, aby bol dodaný odberateľom v Maďarsku". Odpoveďou na dožiadanie správca dane v rámci overenia nadobudnutia tovaru daňovým subjektom Sugar Trade s.r.o. Veľké Úľany od MITANEX Kft. zistil, že tovar bol naložený v W. (HU) a bol prevezený do J. U. do skladových priestorov spoločnosť MERKANTIL D.S. s.r.o. a následne bol na tých istých motorových súpravách vyvezený do spoločnosti MBI - FOOD Kft. Nagykőrős do prenajatých skladových priestorov v B.. Podľa medzinárodných prepravných listov mal prepravu tovaru od kontrolovaného daňového subjektu/žalobkyne k MITANEX Kft. uskutočniť I. O.-T-Trans motorovými vozidlami s evidenčnými číslami W. a W. Na základe dožiadania Daňový úrad Nitra spísal zápisnicu o ústnom pojednávaní s I. O. U. a I. O. T.. I. O. T. uviedol, že svoju činnosť ukončil 3. júna 2009 a jeho firma je od 21. septembra 2010 v konkurznom konaní. Všetky prepravy uskutočnil jeho otec - I. O. U. s tým, že na predložených prepravných dokumentoch je omylom použitá pečiatka I. O. T.. I. O. U. (T-Trans) nepodal za preverované zdaňovacie obdobie súhrnný výkaz. Za prepravu kryštálového cukru vo februári 2012 od odosielateľa CBA Slovakia s.r.o./žalobkyne vystavil faktúry a predložil CMR, ktoré boli potvrdené otlačkom pečiatky prepravcu T-Trans O. I. s IČOm odlišným od IČO uvedeného na faktúre. Záznamy z tachografu nepredložil. Spoločnosť MITANEX Kft. faktúru za prepravu tovaru neuhradila. Tovar bol prepravený do W. a do R.. Pri nakladaní a vykladaní tovaru bol prítomný šofér - p. K.. Hodnovernosť predložených dokladov a pravdivosť informácií podaných I. O. U. bola spochybnená informáciami získanými z Národnej diaľničnej spoločnosti, ktoré správca dane konkretizoval. 20. Pre odberateľa SAPRIM s.r.o. vystavil kontrolovaný daňový subjekt štyri odberateľské faktúry za dodanie kryštálového cukru v celkovej hodnote 76 320,- EUR. Tovar bol naložený v jeho sklade, preložený bol v sklade firmy STAR Zlín a.s. v Napajedlech, dopravu do Českej republiky hradila spoločnosť SAPRIM s.r.o. a preloženie cukru z kamiónu 2 4 S / 9 5 / 2 0 1 8 - 18 -

na kamión mala vykonať firma STAR Zlín a.s. Tovar mal byť v B. preložený z kamióna QuickTrans s.r.o. na kamión firmy HM Cargo s.r.o. alebo LIGNUM MVD PLUS s.r.o. a dopravený späť na Slovensko odberateľovi T. L., O., vyložený mal byť v X.. Spoločnosti SAPRIM s.r.o. a QuickTrans s.r.o. boli personálne prepojené cez osobu U. U.. T. L. potvrdil nákup kryštálového cukru od SAPRIM s.r.o. podľa faktúr, ktoré mu boli predložené k nahliadnutiu. Účtovníctvo a doklady nepredložil, pretože podnik predal spoločnosti so sídlom v USA. Skladové priestory, ani zamestnancov v preverovanom období nemal a tovar predal hneď svojmu odberateľovi P. C. F&O Dobšiná, ktorý mal sklad v X. X. a ktorý nakupuje kryštálový cukor len od T. L., s ktorým má uzatvorenú zmluvu. K preprave sa nevedel vyjadriť, nedisponoval žiadnymi dokladmi preukazujúcimi prepravu. Nevedel sa vyjadriť ani k nakládkam cukru. Následne tovar predal spoločnosti KON-RAD spol. s r.o. ale k preberaniu tovaru sa nevedel vyjadriť. 21. Odberateľovi SPEDCOR s.r.o. dodal kontrolovaný daňový subjekt slnečnicový olej v celkovej hodnote 48 000,- EUR, ktorého dodanie mu vyúčtoval dvoma dodávateľskými faktúrami. Preverenie obchodných transakcií nebolo možné, pretože SPEDCOR s.r.o. bol pre správcu dane nekontaktný, na základe čoho správca dane konštatoval, že dodanie tovaru pre SPEEDCOR s.r.o. do iného členského štátu nebolo preukázané. 22. Odberateľovi UNIVERSAL STAR CENTER KERESKEDELMI ÉS SZOLGÁLTATÓ Kft. Budapešť vystavil kontrolovaný daňový subjekt za dodanie kryštálového cukru 56 odberateľských faktúr v celkovej

hodnote 1 061 760,- EUR. Podľa predložených prehlásení aj podľa CMR mal prepravu tovaru uskutočniť odberateľ vozidlami s evidenčnými číslami I. a I. V rámci preverovania nadobudnutia tovaru týmto odberateľom bolo zistené, že tovar neprijal, nepriznal intrakomunitárne nadobudnutie tovaru a nezaplatil DPH. Na jeho účte nebol vykázaný peňažný pohyb týkajúci sa obchodných transakcií so spoločnosťou CBA s.r.o. (žalobkyňa). Prepravu tovaru mal zabezpečiť ZAFIR - Logimpex Kft., okolnosti prepravy tovaru však zostali nevyjasnené. Tovar, ktorý mal byť nakúpený od kontrolovaného daňového subjektu bol fakturovaný pre odberateľa K & K SPEED s.r.o. Fiľakovo, na niektorých CMR bol ako príjemca uvedený PATERWEST s.r.o. Prepravné doklady, ktoré predložil deklarovaný odberateľ neboli totožné s prepravnými dokladmi, ktoré predložili prepravcovia. Uvedené okolnosti sa nepodarilo objasniť. Podľa zistení maďarského správcu dane je deklarovaný odberateľ zapojený do karuselového podvodu a tovar nikdy nebol dodaný do Maďarska, alebo len prekročil hranice a bol dopravený naspäť na územie Slovenskej republiky. Podľa predložených medzinárodných prepravných listov mala byť preprava tovaru od kontrolovaného daňového subjektu k deklarovanému odberateľovi vykonaná motorovým vozidlom s evidenčným číslom P. a návesom P., ktorých majiteľom mala byť spoločnosť AUTOCARSON s.r.o. Veľký Krtíš, ktorá uviedla, že neuskutočnila žiadnu prepravu s miestom začatia v I. sklad O. a s miestom skončenia X., Maďarsko. Predmetom jej činnosti nie je medzinárodná preprava. Označené vozidlo bolo od konca januára 2012 prenajaté spoločnosti 2 4 S / 9 5 / 2 0 1 8 - 19 -

UNIVERSAL STAR CENTER Kft. Podľa CMR, ktoré tvorili prílohu odpovede na MVI mal UNIVERSAL STAR CENTER KERESKEDELMI ÉS SZOLGÁLTATÓ Kft. tovar nadobudnutý od kontrolovaného daňového subjektu dodať slovenskému odberateľovi K & K SPEED s.r.o. Na všetkých prepravných listoch je uvedené miesto vykládky K., avšak na žiadnom sa nenachádza evidenčné číslo vozidlo, ktoré malo prepravu uskutočniť, ani názov prepravcu ZAFIR - Logimpex Kft.. Deklarovaný odberateľ neuviedol v súhrnom výkaze dodanie tovaru pre K & K SPEED s.r.o. Fiľakovo. Deklarované skutočnosti nebolo možné preveriť, pretože K & K SPEED s.r.o. sa na adrese nenachádza. 23. Uvedené skutkové zistenia správca dane zhrnul tak, že dodávatelia FOOD PLUS PACK s.r.o., ZEAL s.r.o., PEWAN SK s.r.o., LUMIM METAL a.s., SPS Trade spol. s r.o. a MODETAS s.r.o. nevedeli preukázať nákup kryštálového cukru a slnečnicového oleja od dodávateľov, ktorých deklarovali predloženými dokladmi. Formálne síce dodanie tovaru a oleja pre žalobkyňu potvrdili, ale nepreukázali prepravu tovaru, pôvod tovaru a zástupcovia spoločností sa ani nezúčastnili pri jeho nakladaní a vykladaní. Jednotliví dodávatelia cukru a oleja pre deklarovaných dodávateľov žalobkyne sú nekontaktné spoločnosti, ktoré so správcom dane nespolupracujú, nepriznali zdaniteľné obchody s cukrom a olejom, resp. nemajú k dispozícii žiadne doklady a konatelia nepotvrdili obchody s cukrom a olejom. Na základe preverenia zdaniteľných obchodov, ktoré žalobkyňa deklarovala ako oslobodené dodanie tovaru do iných členských štátov správca dane uviedol, že deklarovaní zahraniční odberatelia sú vo väčšine prípadov nekontaktné daňové subjekty, ktoré so správcom dane nekomunikujú, resp. nepodali žiadne daňové priznania k DPH a neodviedli daň z nadobudnutého tovaru. V niektorých prípadoch formálne potvrdili nadobudnutie tovaru (J. Rosa FPTI, DUNCREEK s.r.o.), ale tovar mal byť v rámci trojstranného obchodu dodaný spoločnostiam, ktoré sú nekontaktné, nekomunikujú so správcom dane. V ďalších prípadoch (SAPRIM s.r.o., MITANEX Kft., UNIVERSAL STAR CENTER Kft.) bolo zistené, že tovar nadobudnutý od žalobkyne bol následne dodaný opätovne na územie Slovenska spoločnostiam, ktoré sú nekontaktné, nepodávajú priznania k DPH, resp. nedisponujú žiadnymi účtovanými dokladmi a účtovnou evidenciou. Na základe všetkých zistení vyslovil správca dane dôvodné pochybnosti o vzniku daňovej povinnosti osôb uvedených na predložených dodávateľských faktúrach. Uviedol, že jeho zistenia (nekontaktnosť, nespolupráca daňových subjektov) vyvracajú vierohodnosť a preukázateľnosť predložených dokladov a odôvodňujú pochybnosti o pravdivosti údajov v nich uvedených. Keďže sa z dôvodov nekontaktnosti daňového subjektu nedá preveriť účtovníctvo, nedá sa považovať účtovný záznam za vierohodný, pretože sa nedá zistiť, či nekontaktný, resp. nespolupracujúci daňový subjekt má takýto doklad zahrnutý v daňovom účtovníctve. Žalobkyňa obchodovala s partnermi, u ktorých vznikli dôvodné pochybnosti o ich vierohodnosti a o vierohodnosti uskutočňovania nimi deklarovaných zdaniteľných obchodov, a preto vznikli pochybnosti o reálnom dodaní tovaru týmito osobami tak, ako bolo deklarované na predložených dokladoch. Správca dane uviedol, že je povinnosťou žalobkyne preukázať všetky skutočnosti, týkajúce sa jej daňových povinností a uplatneného práva na odpočítanie dane, a to reálnosti zdaniteľných obchodov predložením všetkých relevantných dôkazov. Žalobkyňa si svoju 2 4 S / 9 5 / 2 0 1 8 - 20 -

dôkaznú povinnosť nesplnila, čím dôkazné bremeno v daňovom konaní neuniesla. Správca dane zhrnul, že iba formálne potvrdenie zdaniteľných obchodov predložením požadovaných dokladov a ústnymi vyjadreniami alebo písomnými potvrdeniami zástupcov jednotlivých daňových subjektov, že sa dodávky

tovaru uskutočnili, nie sú hodnoverným a dostatočným dôkazom vecného preukázania uskutočnenia obchodných transakcií. Faktúrami deklarované dodávky tovaru poukazujú iba na fakturačné pohyby tovaru. Správca dane na základe vykonaného dokazovania konštatoval, že kúpa a predaj tovaru sa neuskutočnili tak , ako bolo v predložených dokladoch žalobkyňou deklarované. Odpočítanie dane v zmysle a až 51 je pritom viazané na kumulatívne splnenie všetkých stanovených podmienok. Dodanie tovaru, na základe ktorého vznikla daňová povinnosť je základnou podmienkou uplatnenia odpočtu. Platiteľ dane (žalobkyňa) je zaťažený dôkazným bremenom ohľadom preukázania, že pri tovare vznikla daňová povinnosť, a to nielen po formálnej stránke, t. j. vystavenými dokladmi ale aj po stránke obsahovej. Predložené doklady, ktoré spĺňajú formálne náležitosti musia mať aj povahu faktu, t. j. musia nesporne preukazovať vyžadovanú skutočnosť vo všetkých jej znakoch, t. j. v právnej skutočnosti, objekte i subjekte. Daňový doklad je iba formálny dôkaz objasňujúci hmotnoprávne aspekty uskutočnenia zdaniteľného obchodu. V prípade, že zdaniteľný obchod nebol uskutočnený tak, ako je platiteľom deklarovaný, nemôže byť dôkazná povinnosť naplnená iba predložením správneho daňového dokladu. Musí byť preukázané, že deklarované zdaniteľné obchody sú v súlade s faktickým stavom. Tieto skutočnosti preukazuje daňový subjekt, ktorý si právo na odpočet DPH uplatňuje. V rámci daňovej kontroly bol preverovaný súlad stavu deklarovaného na predložených dokladov so stavom faktickým. Skutočnosť, že žalobkyňa eviduje vo svojom účtovníctve doklady od jednotlivých subjektov zúčastnených na deklarovaných obchodných transakciách ešte nepreukazuje, že dodávky tovaru boli skutočne realizované tými dodávateľmi, ktorí sú v predložených dokladoch uvedení. V rámci administratívneho konania získal správca dane vlastným preverovaním dôkazy, ktoré spochybnili reálne nadobudnutie tovaru od deklarovaných dodávateľov a teda spochybnili právo žalobkyne na odpočítanie dane z uvedeného tovaru. Spochybnili tiež, že ten istý deklarovaný tovar bol reálne dodaný do iného členského štátu ako intrakomunitárna dodávka. Na základe uvedeného správca dane konštatoval, že žalobkyňa uplatnením práva na odpočítanie dane a odpočítaním dane z prijatých faktúr za zdaňovacie obdobie február 2012 za deklarovaný nákup kryštálového cukru a slnečnicového oleja porušila ust. , a , keďže si právo na odpočet DPH uplatnila neoprávnene. Správca dane v rozhodnutí zopakoval vyjadrenie kontrolovaného daňového subjektu/ žalobkyne k zisteniam z daňovej kontroly, zaujal k nemu stanovisko a vyjadril sa k jeho námietkam. Vykonané dôkazy vyhodnotil a nevykonanie navrhovaných dôkazov odôvodnil. Rozhodnutie žalovaného 24. Proti prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane sa kontrolovaný daňový subjekt odvolal a o jeho odvolaní rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 100770715/2018 z 19. apríla 2018 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného") tak, že rozhodnutie správcu dane potvrdil. 2 4 S / 9 5 / 2 0 1 8 - 21 -

25. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný podrobne zopakoval priebeh daňovej kontroly, vyrubovacieho konania, z nich vyvodené skutkové závery a ich právne posúdenie, obsah prvostupňového rozhodnutia a odvolacie dôvody kontrolovaného daňového subjektu. Uviedol, že preskúmaním napadnutého rozhodnutia správcu dane a konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo zistil, že správca dane rozsiahlym dokazovaním vykonaným v súlade s Daňovým poriadkom v priebehu daňovej kontroly a doplneným podľa návrhov kontrolovaného daňového subjektu vo vyrubovacom konaní dostatočne zistil skutkový stav veci, získané dôkazy vyhodnotil a vyvodil z nich správny právny záver, ktorý v prvostupňovom rozhodnutí náležite odôvodnil. Správne kontrolovanému daňovému subjektu/žalobkyni nárok na priznanie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2012 z dodávateľských faktúr od deklarovaných dodávateľov FOOD PLUS PACK s.r.o., ZEAL s.r.o., MODETAS, s.r.o., PEWAN - SK s.r.o., LUMIM METAL a.s., SPS Trade, spol. s r.o. za dodanie kryštálového cukru a slnečnicového oleja neuznal, pretože kontrolovaný daňový subjekt/žalobkyňa neuniesol svoje dôkazné bremeno a vierohodne nepreukázal, že nákup preverovaného tovaru sa uskutočnil tak, ako bol deklarovaný na dodávateľských faktúrach, čím nepreukázal splnenie podmienok na odpočítanie dane v zmysle . Uviedol, že kontrolovaný daňový subjekt ako dôkaz dodania fakturovaného tovaru správcovi dane predložil faktúry, zmluvy, účtovnú evidenciu, fotodokumentáciu a ďalšie dokumenty a tvrdil, že fakturovaný tovar (slnečnicový olej a kryštálový cukor) mu bol dodaný. Dodávateľská faktúra však sama o sebe ako dôkaz nestačí, ak nie je podložená reálnym dodaním tovaru alebo služby, pretože vznik daňovej povinnosti s následným právom odpočítať daň nie je možné deklarovať len po formálnej stránke, t. j. predložením dodávateľskej faktúry, ale musí byť preukázaný po obsahovej stránke, t. j. preukázaním reálneho dodania fakturovaného plnenia. Dôkazné bremeno je pritom v zmysle a Daňového poriadku na kontrolovanom daňovom subjekte/ žalobkyni, ktorý svoje dôkazné bremeno neuniesol, hoci je povinný viesť svoju evidenciu, uskutočňovať svoju činnosť a preverovať si svojich obchodných partnerov tak, aby mal dostatok podkladov na

preukázanie nárokov a povinností v zmysle daňových zákonov. Sám hodnoverne nepreukázal, a ani následne vykonaným šetrením správcu dane sa nepotvrdilo, že reálne došlo k dodaniu fakturovaného plnenia od deklarovaných dodávateľov pre kontrolovaný daňový subjekt tak, ako deklarovali ním predložené doklady, čím nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti pri tomto tovare v zmysle a zároveň nebolo preukázané priame a bezprostredné spojenie s výstupnými plneniami kontrolovaného daňového subjektu, ktoré boli deklarované v ním predložených dokladoch o predaji nakúpeného tovaru jeho odberateľom z iných členských štátov EU, čím neboli splnené podmienky v zmysle . Uplatnenie práva na odpočítanie dane podľa je pritom viazané na kumulatívne splnenie všetkých podmienok, pričom už nesplnenie jednej z nich ( alebo ) vylučuje priznanie uplatneného nároku na nadmerný odpočet DPH. Zo zistení získaných preverovaním obchodného reťazca spoločností obchodujúcich s kryštálovým cukrom a slnečnicovým olejom vyplynula pochybnosť, že ekonomická činnosť, ktorú kontrolovaný daňový subjekt preukazoval predloženými dodávateľskými a odberateľskými 2 4 S / 9 5 / 2 0 1 8 - 22 -

faktúrami bola reálnou ekonomickou činnosťou. Z kontrolných zistení vyplynulo, že kontrolovaný daňový subjekt bol v reťazci spoločností obchodujúcich s preverovanými obchodnými komoditami konečným odberateľom na území Slovenskej republiky, kde si odpočítaval na vstupe daň z nadobudnutého tovaru, ktorý následne fakturoval odberateľom z iného členského štátu EÚ s oslobodením od dane z pridanej hodnoty na výstupe a vykazoval tak vysoké nadmerné odpočty DPH. 26. Žalovaný sa jednotlivo v dostatočnom rozsahu vyjadril k odvolacím námietkam kontrolovaného daňového subjektu uvedeným v bodoch A až C a v bodoch I. až XX. podaného odvolania, ktoré sa týkali nesprávneho právneho posúdenia veci, nesprávne, resp. nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, nepreskúmateľnosti rozhodnutia správcu dane a vád v jeho postupe a vyhodnotil ich ako nedôvodné. 27. Uviedol, že Protokol z daňovej kontroly obsahuje všetky zákonné náležitosti, pretože obsahuje všetky zistenia a skutočnosti, ktoré vyplynuli z dokladov predložených ku kontrole a ktoré boli správcom dane počas daňovej kontroly získané. Správca dane všetky zistené skutočnosti a dôkazy v Protokole vyhodnotil jednotlivo aj vo vzájomných súvislostiach. Jeho obsahom bolo aj Vyjadrenie kontrolovaného daňového subjektu k Oboznámeniu so zisteniami z daňovej kontroly, ktoré predložil v súlade s § 45 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku a správca dane sa s námietkami v ňom uvedenými v Protokole vysporiadal. K namietaným úkonom správcu dane, ktoré boli podľa kontrolovaného daňového subjektu nesprávne označené ako miestne zisťovania, hoci podľa obsahu týchto úkonov išlo o výsluchy svedkov, žalovaný uviedol, že N.. T. U., splnomocnený zástupca spoločnosti SPS Trade, spol. s r.o. bol vypočutý ako svedok 4. apríla 2017 a jeho výsluchu sa zúčastnila vtedajšia právna zástupkyňa kontrolovaného daňového subjektu. N.. T. X., ktorý bol konateľom daňového subjektu M B K Spedition s.r.o. sa v rámci miestneho zisťovania vyjadroval k prepravným službách uskutočňovaným pre odberateľa FOOD PLUS PACK s.r.o. a priamym obchodným partnerom kontrolovaného daňového subjektu nebol. V súvislosti s vykonávanou prepravou bol v pozícii svedka vypočutý bývalý vodič spoločnosti M B K Spedition s.r.o. Y. W., ktorého výsluchu sa zúčastnila vtedajšia právna zástupkyňa kontrolovaného daňového subjektu. O. L., splnomocnený zástupca daňového subjektu Y. L., LA-JO TRANS, poskytol správcovi dane žiadané informácie v rámci miestneho zisťovania, na základe ktorých bolo potvrdené uskutočnenie prepráv tovaru podľa predložených CMR pre spoločnosť Global Food Trade, s.r.o. Svedecké výsluchy Z. X., Z. O. a I. R. správca dane nevykonával, preto nebola dôvodná odvolacia námietka kontrolovaného daňového subjektu, že o nich nebol upovedomený, a preto sa ich nemohol zúčastniť. Výsluchy uvedených osôb vykonal vyšetrovací orgán a správca dane zápisnice z vykonaných úkonov získal nahliadnutím do vyšetrovacieho spisu vedeného pod č. ČVS: PPZ-373/NKA-FP-ZA-2016. S obsahom uvedených zápisníc bol kontrolovaný daňový subjekt oboznámený dňa 29. júna 2017, o čom bola spísaná aj zápisnica o ústnom pojednávaní č. 1141917/2017. Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 9801403/5/1047815/2013 spísaná Daňovým úradom Košice dňa 19. marca 2 4 S / 9 5 / 2 0 1 8 - 23 -

2013 s N.. L. J., konateľom PEWAN-SK, s.r.o. a týkajúca sa zdaňovacieho obdobia marec 2012 bola vyžiadaná na návrh kontrolovaného daňového subjektu a jej obsah bol v prvostupňovom rozhodnutí vyhodnotený. Pri ďalšom výsluchu zo dňa 4.októbra 2012 potvrdil dodanie tovaru pre kontrolovaný daňový subjekt v zdaňovacom období február 2012, ale nepredložil žiadne účtovné a daňové doklady. Daňovým úradom Košice bola spísaná Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 9800403/5/755489/2013/ O. s konateľom LUMIM METAL, a.s. N.. T. I. dňa 26. februára 2013, ktorý potvrdil dodanie tovaru pre kontrolovaný daňový subjekt a predložil doklady v rámci u neho prebiehajúcej daňovej kontroly. Správca

dane sa s obsahom uvedeného oboznámil nahliadnutím do spisu z daňovej kontroly vykonávanej za zdaňovacie obdobie február 2012 u LUMIM METAL, a.s. Zápisnica o miestnom zisťovaní č. 9211401/5/3472296/2012/T. spísaná Daňovým úradom Trnava, pobočka R. nie je súčasťou podkladov rozhodnutia týkajúceho sa zdaňovacieho obdobia február 2012. Na návrh kontrolovaného daňového subjektu sa správca dane oboznámil so zápisnicami o ústnom pojednávaní s L. O. U. a L. O. T. ich vyžiadaním zo spisu z daňovej kontroly vykonávanej u kontrolovaného daňového subjektu za zdaňovacie obdobie november 2011 a ich obsah v rozhodnutí vyhodnotil. N. S., bývalý konateľ ZEAL s.r.o. bol vypočutý ako svedok dňa 10. 10. 2012 v prítomnosti splnomocneného zástupcu kontrolovaného daňového subjektu N.. G. P.. Svedecký výsluch T.. H. T., bývalej konateľky spoločnosti Air Team SK s.r.o. nebol vykonaný, pretože bola pre správcu dane nekontaktná. S obsahom jej výsluchu, ktorý bol vykonaný Daňovým úradom Prešov dňa 22. februára 2013 sa správca dane oboznámil nahliadnutím do zápisnice spísanej o uvedenom úkone. Výsluch označenej svedkyne bol vykonaný na základe požiadavky iného správcu dane, a to daňového úradu Bratislava. Zápisnica z jej výsluchu č. 9102401/5/704842/2013/ X. z 21. 02. 2013 bola získaná nazretím do spisu z daňovej kontroly vykonávanej u kontrolovaného daňového subjektu za zdaňovacie obdobie marec 2012. Neobsahovala žiadne nové informácie, ktoré by už správcovi dane neboli známe z vykonaného dokazovania, a preto táto svedecká výpoveď nebola pre prijaté skutkové závery podstatná. Výpoveď A. Y. spísal Daňový úrad Bratislava 10. 06. 2013 v rámci daňovej kontroly vykonávanej v spoločnosti Air Team SK, s.r.o., a preto nebol dôvod, aby bol kontrolovaný daňový subjekt o jej výsluchu upovedomený. Zápisnicu z jej výsluchu správca dane získal nahliadnutím do spisu z predmetnej daňovej kontroly. Žalobkyňa nedôvodne namietala, že správca dane neviedol riadne administratívny spis, pretože Úradný záznam zo 7. septembra 2012, ktorý bol daňovým úradom Bratislava správcovi dane zaslaný e-mailom dňa 7. septembra 2012 ako priebežná informácia o stave a priebehu vybavenia dožiadania ohľadom daňového subjektu Air Team SK s.r.o., bol v originálnom vyhotovení a podpísaný do spisu doložený 3. októbra 2017. Taktiež úkon miestneho zisťovania v spoločnosti SPS Trade, spol. s r.o., o ktorom bola spísaná zápisnica s jej splnomocneným zástupcom N.. T. U., obsahuje konkrétne údaje o čase jeho vykonania uvedením dňa aj časového úseku jeho vykonávania. Kontrolovanému daňovému subjektu/žalobkyni bola tiež poskytnutá odpoveď na Žiadosť o informáciu o stave veci a na Urgenciu pokračovania v konaniach, týkajúcich sa všetkých vykonávaných daňových kontrol za zdaňovacie obdobia september 2011 až marec 2012. 2 4 S / 9 5 / 2 0 1 8 - 24 -

Odpoveď bola kontrolovanému daňovému subjektu/žalobkyni poskytnutá 17. marca 2016 a bola v administratívnom spise Daňového úradu Banská Bystrica zaevidovaná. K žalobkyňou namietanej skutočnosti, že správca dane po prvýkrát na rozpor v obsahu predložených CMR dokladov poukázal až v zápisnici z 20. septembra 2017 žalovaný uviedol, že uvedený postup bol výsledkom predloženia Rámcových zmlúv, ktoré kontrolovaný daňový subjekt/žalobkyňa uzatvoril so svojimi odberateľmi a s nimi súvisiacich dokladov na CD nosiči až dňa 19. októbra 2016. V zápisnici z 20. septembra 2017 správca dane obsah uvedených dokladov vyhodnotil a uviedol ich nezrovnalosti v porovnaní so zisteniami správcu dane. Pokiaľ žalobkyňa namietala závery správcu dane v súvislosti s obsahom Rámcových kúpnych zmlúv uzavretých s dodávateľmi a odberateľmi tvrdiac, že identitu subodberateľov, ani subdodávateľov nepoznala, žalovaný uviedol, že správca dane sa v rámci daňovej kontroly zaoberal dokladmi a dôkazmi, ktoré predložila žalobkyňa, pričom okrem faktúr boli predložené aj dodacie listy, objednávky, prepravné doklady a zmluvy. Podľa uzavretých Rámcových zmlúv mala žalobkyňa jednoznačne disponovať aj informáciami o skutočnom mieste vykladania tovaru. Hoci žalobkyňa v konaní opakovane poukazovala na uzavretie realizačných zmlúv, tieto správcovi dane predložené neboli. Keďže žalobkyňa mala vystavovať aj CMR doklady, mala podľa žalovaného a správcu dane disponovať aj informáciami o skutočnom mieste vykladania tovaru pre deklarovaných odberateľov. Za nedôvodnú označil žalovaný odvolaciu námietku, že sa správca dane nevysporiadal s judikatúrou, na ktorú žalobkyňa vo svojich vyjadreniach poukazovala, pretože správca dane v rámci Protokolu, aj v rámci prerokovania pripomienok predložených žalobkyňou, poukazoval na judikatúru, či už slovenskú alebo Súdneho dvora EÚ, ktorou oponoval tvrdeniam žalobkyne. Žalovaný ďalej tvrdil, že rozhodnutie správcu dane obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti, všetky zistené skutočnosti boli ním riadne vyhodnotené a doplnené jeho úvahami s priradením príslušných hmotnoprávnych ustanovení. Rozhodnutie jasne a zrozumiteľne poskytuje odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Pre vyslovenie právneho záveru mal správca dane dostatok dôkazov. Žalobkyňa nedôvodne namietala, že správca dane mal u seba kontrolované doklady neprimerane dlhú dobu, pretože v súlade s § 46 ods. 6 Daňového poriadku správca dane predložené doklady vrátil ešte pred ukončením daňovej kontroly dňa 12. septembra 2016. K námietke žalobkyňe, že právo na

odpočítanie dane bolo odmietnuté len z dôvodov, týkajúcich sa iných subjektov (nesplnenie ich daňovej povinnosti, zánik obchodných partnerov, nekontaktnosť alebo ich nesúčinnosť, neexistencia vhodných podnikateľských/skladovacích priestorov, žiadni zamestnanci, žiadny hmotný majetok obchodných spoločností) žalovaný uviedol, že správca dane na základe rozsiahleho dokazovania preukázal, že fakturovaný tovar prechádzal reťazcom viacerých spoločností. Preto, pokiaľ správca dane spochybnil čo i len jeden článok obchodného reťazca v tom zmysle, že dodanie tovaru nemohlo byť uskutočnené, potom majú jeho pochybnosti o vlastníctve tovaru priamymi dodávateľmi podklad vo vykonanom dokazovaní. Dodávatelia a zistení subdodávatelia, ktorí by boli mohli potvrdiť deklarované obchodné transakcie, zostali vo vzťahu ku správcovi dane nekontaktní a doklady, preukazujúce deklarované obchodné transakcie predložené neboli z dôvodu zániku spoločností, ich nekontaktnosti alebo 2 4 S / 9 5 / 2 0 1 8 - 25 -

prevedenia spoločnosti na subjekty z iných štátov. Bývalí konatelia jednotlivých spoločností, pokiaľ aj uskutočnenie deklarovaných obchodov slovne potvrdili, nevedeli svoje tvrdenia preukázať. Nebolo tak možné preveriť a preukázať tok tovaru, ani jeho konečnú spotrebu. Žalovaný zdôraznil, že existencia tovaru, ktorý mal byť v konečnom dôsledku dodaný žalobkyni, právo nakladať s týmto tovarom a vznik daňovej povinnosti pri tomto tovare u deklarovaného dodávateľa v zmysle sú základné predpoklady pre to, aby si žalobkyňa mohla odpočítať daň z fakturovaného tovaru v zmysle . Zároveň sú uvedené skutočnosti predpokladom pre to, aby žalobkyňa mohla tovar následne dodať svojim odberateľom do iných členských štátov EÚ. Preto správca dane dôvodne skúmal existenciu, pohyb a reálne dodanie tovaru v zistenom reťazci spoločností, ktoré s ňou mali podľa predložených dokladov obchodovať. Ani skutočnosť, že žalobkyňa nepoznala subdododávateľov, subodberateľov, že nezabezpečovala prepravu tovaru od svojich dodávateľom, ani k svojim odberateľom ju nezbavuje povinnosti preukázať, že podmienky na odpočet dane na vstupe alebo podmienky oslobodenia od dane na výstupe boli splnené, a teda, že obchody, ktoré boli predloženými dodávateľskými a odberateľskými faktúrami deklarované, sa aj reálne uskutočnili. Zistenia u iných subjektov deklarovaného obchodného reťazca (konatelia nemajúci základné informácie o obchodoch, nepodávanie daňových priznaní, neplnenie vlastných daňových povinností, nepredkladanie dôkazov...) poskytli správcovi dane reálny obraz o preverovanom obchodnom reťazci, ktorý nasvedčoval tomu, že hlavným cieľom transakcií deklarovaných v preverovaných faktúrach bolo uplatniť právo na odpočet dane z týchto plnení a čerpať nadmerné odpočty. Žalobkyňou namietaný „plošný" záver správcu dane, podľa ktorého sa „nepodarilo preukázať prepravu tovaru" označil žalovaný za neopodstatnený, pretože správca dane preveroval konkrétne daňové subjekty, ktoré mali prepravu uskutočniť a pri každom bol konštatovaný konkrétny záver o preukázaní, resp. nepreukázaní prepravy. Správca dane uskutočnenie prepráv preveroval z dôvodu získania dôkazov preukazujúcich dodanie tovaru v danom obchodnom reťazci. Nepreukázanie prepravy bolo len jedným z dôvodov neuznania nároku na uplatnený nadmerný odpočet DPH. Žalobkyňa tiež nedôvodne namietala, že správca dane obsah CMR v dôsledku stotožňovania účastníkov prepravnej a kúpnej zmluvy nesprávne právne posúdil, pretože konkrétne zistenia ohľadom jednotlivých odberateľov žalobkyne a skutočného prevzatia tovaru vyplynuli z vykonaných dôkazov. Žalovaný ďalej uviedol, že Protokol obsahuje všetky zákonné náležitosti, a preto bola daňová kontrola riadne ukončená dňom doručenia Protokolu a nasledujúcim dňom po jeho doručení začalo vyrubovacie konanie. Daňová kontrola nebola prerušená nezákonne, pretože dôvodom na jej prerušenie bolo zaslanie žiadostí o medzinárodnú výmenu informácií (ďalej len „MVI") týkajúcich sa deklarovaných priamych odberateľov kontrolovaného daňového subjektu, ďalších subodberateľov zapojených do preverovaných obchodov a subjektov, ktoré mali vykonať prepravu a po získaní konečných odpovedí bolo prerušenie daňovej kontroly ukončené. Možnosť prerušenia daňovej kontroly je v justičnej praxi súdov plne akceptovaná (napr. Rozsudok NS SR č.k. z 13. novembra 2012) a lehota upravená v čl. 8 nariadenia Rady ES č. 1798/2003 o administratívnej spolupráci v oblasti dane z pridanej hodnoty, ktorým sa zrušuje nariadenie EHS č. 218/92 sa vzťahuje na medzinárodnú výmenu informácií, a nie na výkon daňovej kontroly podľa 2 4 S / 9 5 / 2 0 1 8 - 26 -

vnútroštátnych predpisov členského štátu, ako na to poukázal aj Najvyšší súd SR v Rozsudku sp.zn. . Inštitút medzinárodnej výmeny informácií nebol správcom dane zneužitý, pretože ich prostredníctvom preveroval skutočnosti deklarované žalobkyňou za účelom čo najúplnejšieho zistenia skutkového stavu veci pre posúdenie oprávnenosti žalobkyňou uplatneného nároku na odpočet DPH. Z vykonaného dokazovania počas daňovej kontroly a doplneného podľa návrhov žalobkyne vo vyrubovacom konaní vyplynulo, že nákup tovaru od deklarovaných dodávateľov, ani jeho následné dodanie deklarovaným odberateľom nebolo preukázané. S výsledkami preverovania/dokazovania bol

kontrolovaný daňový subjekt/žalobkyňa oboznámený a mal možnosť sa k nim vyjadriť. Vždy trval na tom, že predložil všetky dôkazy o uskutočnení obchodov a že tieto odzrkadľujú ako sa obchody reálne uskutočnili. Pokiaľ žalobkyňa vyjadrila nesúhlas so závermi správcu dane, že podmienky na uplatnený odpočet DPH neboli splnené, žalovaný uviedol, že pri skúmaní dodania tovaru na vstupe, t. j. od deklarovaných dodávateľov tovaru nebolo preukázané, že tovar, ktorý mal byť predmetom obchodovania bol v danom množstve žalobkyňou aj reálne nadobudnutý. Hoci doklady predložené žalobkyňou boli formálne správne, po preskúmaní deklarovaných obchodných transakcií bolo spochybnené skutočné dodanie tovaru od označených dodávateľov a v deklarovanom množstve. Kontrolovaný daňový subjekt/ žalobkyňa sám nezabezpečoval, ani nevykonával prepravu tovaru od dodávateľov (na vstupe) a ani k odberateľom (na výstupe), a preto dokladmi preukazujúcimi skutočné (reálne) dodanie tovaru nedisponoval. Daňové subjekty, ktoré mali zabezpečiť prepravu tovaru k žalobkyni, resp. od žalobkyne, boli vo vzťahu k správcovi dane nekontaktné, alebo doklady, ktorými mohli byť deklarované obchodné transakcie reálne preukázané, nepredložili. Dodávatelia kontrolovaného daňového subjektu/žalobkyne deklarovali, že tovar mal byť dodaný a prepravený priamo od ich subdodávateľov, čo nebolo dokazovaním/preverovaním správcu dane preukázané. Z toho správca dane vyvodil, že pri tomto spôsobe deklarovaného poskytnutia plnenia nebolo preukázané ani to, že deklarovaní dodávatelia kontrolovanému daňovému subjektu tovar uvedený na preverovaných faktúrach dodali. Hoci správca dane samotnú existenciu tovaru nespochybnil, vzhľadom na zistené skutočnosti nebolo možné určiť jeho skutočné množstvo, ani subjekt, ktorý ho kontrolovanému daňovému subjektu skutočne dodal. Správca dane pritom viedol dokazovanie v súlade s Daňovým poriadkom, umožnil žalobkyni vyjadriť sa k zisteným skutočnostiam aj predkladať, resp. navrhovať dôkazy, čo kontrolovaný daňový subjekt/ žalobkyňa aj realizoval. Správca dane navrhované dôkazy vykonal vo vyrubovacom konaní, resp. ich nevykonanie odôvodnil. Pokiaľ žalobkyňa namietala závery správcu dane súvisiace s popisom pohybu obchodovaného tovaru, jeho pôvodu a miesta konečnej spotreby ako nepreskúmateľné z dôvodu neoznačenia konkrétnych dodávok, ktorých sa uvedené zistenia mali týkať, žalovaný uviedol, že správca dane preveroval doklady a v nich deklarované skutočnosti, ktoré predložil sám kontrolovaný daňový subjekt/žalobkyňa. Zistené skutočnosti zovšeobecnil a pomenoval. Žalobkyňa neoznačila žiadnu konkrétnu dodávku, vo vzťahu ku ktorej by zistenia správcu dane neboli správne. Správca dane preveroval dodávky tovarov od jednotlivých dodávateľov žalobkyne k jej jednotlivým odberateľom podľa predložených dokladov. Preveroval každé dodanie samostatne. Žalobkyňa deklarovala dodanie aj prevzatie tovaru vždy jej priamymi 2 4 S / 9 5 / 2 0 1 8 - 27 -

dodávateľmi/odberateľmi, čo nebolo zisťovaním správcu dane potvrdené. Žalovaný poukázal na judikatúru Súdneho dvora EÚ a , z ktorých vyvodil, že je podstatné, či vlastníkom bol dodávateľ deklarovaný na faktúrach alebo niekto iný, pretože dispozičné právo k tovaru je základným predpokladom pre vznik daňovej povinnosti a následného práva na odpočítanie dane („nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet"). Pokiaľ aj zdaniteľná osoba kúpila tovar na účely podnikania, nestačí, aby predložila dôkazy o tom, že dodávky boli uskutočnené, ale musí preukázať, že tovar bol skutočne dodaný práve osobou deklarovaného dodávateľa, ktorý vyhotovil faktúru a mal dispozičné oprávnenie s tovarom nakladať. Hoci správca dane vykonal rozsiahle preverovanie aj pokiaľ išlo o predaj obchodovaného tovaru od žalobkyne k jej dodávateľom, a to za účelom overenia reálnosti dodania predaného tovaru tak, ako bolo na žalobkyňou predložených dokladoch deklarované, zistenia týkajúce sa odberateľov použil správca dane len na zdokumentovanie reťazca, v ktorom sa obchodovaný tovar pohyboval. Žalobkyni deklarované oslobodené dodanie tovaru do iných členských štátov nezdanil. Rozhodnutie založil na skutkovom zistení, že nebolo preukázané, že k nadobudnutiu tovaru v rámci deklarovanej podnikateľskej činnosti žalobkyne došlo tak, ako preverovanými dodávateľskými faktúrami deklarovala, a preto si z predložených dodávateľských faktúr za zdaňovacie obdobie február 2012 neoprávnene uplatnila nadmerný odpočet DPH. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že jej dôkazné bremeno netvoria skutočnosti, ktoré sú povinné preukazovať iné subjekty, a preto neunesenie dôkazného bremena inými subjektami jej nemôže byť na ťarchu, žalovaný uviedol, že správca dane v rámci daňovej kontroly preveroval právo žalobkyne na odpočítanie dane tak, ako si ho podaným daňovým priznaním za zdaňovacie obdobie február 2012 uplatnila, t. j. za dodanie tovaru a jeho následné použitie na dodávky tovarov a služieb deklarovaným odberateľom do iného členského štátu EÚ. Preveroval pohyb tovaru, pretože tovar mal byť vždy v nezmenenom stave nakupovaný aj predávaný. V prípade odberateľov títo buď vôbec nepreukázali, že s tovarom obchodovali, alebo mal byť tovar priamo prepravený k ďalším odberateľom do iných členských štátov EÚ, čo sa nepotvrdilo, resp. boli tieto spoločnosti nekontaktné. U dodávateľov správca dane preveroval, či títo mali tovar k dispozícii a či ho dodali žalobkyni tak, ako deklarovala. Priami dodávatelia žalobkyne nepreukázali, že predmetný tovar nakúpili a následne ho

dodali žalobkyni. Obchodovaný tovar mal byť dodávaný od subdodávateľov priamo žalobkyni. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa sama nezabezpečovala, a ani nevykonávala prepravu tovaru, mala venovať náležitú pozornosť dôslednému prevereniu svojich obchodných partnerov, pretože uvedená skutočnosť ju nezbavuje povinnosti preukázať, že podmienky na odpočet DPH na vstupe alebo podmienky na oslobodenie dane na výstupe, ktoré boli predloženými dodávateľskými a odberateľskými faktúrami deklarované, boli aj splnené. K žalobkyňou namietanému nesprávnemu právnemu posúdeniu veci z dôvodu nesprávnej aplikácie a Daňového poriadku žalovaný uviedol, že správca dane preveroval právo žalobkyne na odpočet dane z dodávateľských faktúr, ktorými preukazovala nákup tovaru s ohľadom na všetky podmienky stanovené zákonom pre odpočítanie dane, a teda aj následné použitie tovaru na ďalšie zdaniteľné plnenia, t. j. deklarované dodanie tovaru do iného členského štátu EÚ, a to v súlade so a závermi rozsudkov Súdneho dvora EÚ, ktoré obsahujú výklad Šiestej 2 4 S / 9 5 / 2 0 1 8 - 28 -

smernice DPH. Posudzoval jednotlivé dodávky tovarov podľa dodávateľov a odberateľov, pričom preveroval práve tie doklady, ktoré predložil kontrolovaný daňový subjekt/žalobkyňa. Ich vierohodnosť bola vo svetle všetkých zistených skutočností spochybnená. Zistenia z daňovej kontroly, a tým aj vzniknuté pochybnosti o reálnom uskutočnení preverovaných obchodov deklarovaným spôsobom správca dane kontrolovanému daňovému subjektu/žalobkyni oznámil písomným Oznámením z 13. septembra 2016, ku ktorému kontrolovaný daňový subjekt podal vyjadrenie a s argumentami, ktoré boli jeho obsahom, sa správca dane vysporiadal, resp. pochybnosti správcu dane vyplynuli z jeho procesných úkonov. Na podporu svojej argumentácie žalovaný poukázal na viaceré rozsudky Najvyššieho súdu SR, resp. Súdneho dvora EÚ. Žalovaný zhrnul, že správca dane postupoval v daňovej kontrole aj vo vyrubovacom konaní v súlade s Daňovým poriadkom, skutkový stav správne posúdil podľa príslušných ustanovení a v súlade so sledovanými cieľmi DPH podľa Smernice 2006/112/ ES a judikatúry Súdneho dvora EÚ. Dôkazy získané za účelom čo najúplnejšieho zistenia rozhodujúcich skutočností vyhodnotil podľa svojej úvahy jednotlivo aj vo vzájomných súvislostiach, pričom prihliadal na všetko, čo v konaní vyšlo najavo a umožnil kontrolovanému daňovému subjektu vyjadriť sa k zisteným skutočnostiam. Zistený skutkový stav veci správne právne posúdil, a preto žalovaný nezistil dôvody na zmenu alebo zrušenia prvostupňového rozhodnutia. Žaloba 28. Kontrolovaný daňový subjekt/žalobkyňa sa včas podanou správnou žalobou domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného aj prvostupňového rozhodnutia správcu dane a vrátenia veci príslušnému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie a rozhodnutie. Nezákonnosť rozhodnutia žalovaného aj rozhodnutia správcu dane namietala z dôvodov, že 1) vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože boli nesprávne aplikované národné a európske právne predpisy, 2) boli nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, s tým, že skutkové a právne závery boli neprípustne generalizované, 3) vychádzali zo skutkového stavu, ktorý bol nedostačujúci na riadne posúdenie veci, pretože správca dane nevykonal komplexné dokazovanie, aby zistil skutkový stav veci bez rozporov 4) skutkový stav, ktorý bol podkladom označených rozhodnutí bol v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemal oporu a 5) v konaní pred orgánom verejnej správy došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohli mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. V obsahovo rozsiahlej správnej žalobe konkretizovala jednotlivé dôvody nezákonnosti, ktoré boli v podstate obsahovo zhodné s dôvodmi jej odvolania, na ktoré tiež v podrobnostiach poukazovala. 29. Nezákonnosť rozhodnutia žalovaného (aj rozhodnutia správcu dane) pre vady konania odôvodnila porušením zásad správy daní v zmysle , , , Daňového poriadku, a SR tým, že:

- A) jej bola odňatá možnosť riadnej účasti na daňovej kontrole a následnom vyrubovacom konaní, a to: 2 4 S / 9 5 / 2 0 1 8 - 29 -

a) právo predkladať a navrhovať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia (§ 45 ods. 1 písm. c) Daňového poriadku), pretože s jej návrhmi na dokazovanie obsiahnutými vo Vyjadrení zo 17. októbra 2016 k Oznámeniu správcu dane o zistených skutočnostiach pri daňovej kontrole zo dňa 13. septembra 2016 sa správca dane v Protokole nevysporiadal, nevyjadril sa k nim, a ani navrhované dôkazy počas daňovej kontroly nevykonal, v dôsledku čoho jej bolo upreté aj právo vyjadriť sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam (§ 45 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku), pretože bez vykonania navrhovaných dôkazov (a bez toho, aby ich nevykonanie bolo zdôvodnené) neboli známe všetky zistené skutočnosti,

b) bolo jej upreté právo zúčastniť sa všetkých výsluchov svedkov (§ 25 ods. 4 Daňového poriadku a právo klásť svedkom pri ústnom pojednávaní otázky (§ 45 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku), pretože svedecké výsluchy boli realizované v rozpore so skutočným obsahom týchto úkonov ako miestne zisťovania, a teda išlo o simulované právne úkony (N.. U., N.. X., p. L., T.. H. T.), prípadne boli získané z iných konaní, v ktorých mali byť (a neboli) všetky práva žalobkyne ako daňového subjektu zachované, a preto mali byť ich výsluchy zopakované, alebo nebola o výsluchu svedka upovedomená, v dôsledku čoho vydané rozhodnutia vychádzajú z nezákonne získaných, a preto neprípustných/nepoužiteľných dôkazov, čím bolo zasiahnuté do jej práva na spravodlivé konanie, c) správca dane nepostupoval v súlade s § 46 ods. 5 Daňového poriadku, pretože neoznámil žalobkyni svoje pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti ňou predložených dôkazov a nevyzval ju, aby sa k nim vyjadrila. Žalobkyňa, ktorá sa o nich mala dozvedieť z Oznámenia správcu dane o zistených skutočnostiach pri daňovej kontrole zo dňa 13. septembra 2016, resp. z procesných úkonov správcu dane tvrdila, že pre ich neurčitosť nemohla rozpory odstrániť, pretože nemala vedomosť, v čom rozpor spočíva. Oznámenie bolo len opisom zistených skutočností bez hodnotiacich záverov a neobsahovalo žiadnu „výzvu" na odstránenie pochybností. O pochybnostiach správcu dane o hodnovernosti dokladov a listín, ktoré predložila sa žalobkyňa po prvýkrát dozvedela až z Protokolu z daňovej kontroly, čo je v rozpore s právom žalobkyne reagovať na prípadné pochybnosti správcu dane,

- B) bol porušený § 24 Daňového poriadku, pretože správca dane zaťažoval žalobkyňu dôkazným bremenom ohľadom skutočností, ktoré sa jej priamo netýkali a dôsledky dôkaznej núdze pričítal v jej neprospech (preverovanie obchodných transakcií predchádzajúcich a nasledujúcich jeho priamym dodávateľsko-odberateľským vzťahom), čím

- C) bol porušený aj § 44 ods. 1 Daňového poriadku,

- D) daňová kontrola nebola ukončená zákonným spôsobom, a preto nemohlo začať legitímne vyrubovacie konanie, v dôsledku čoho sú v ňom vydané rozhodnutia zaťažené vadou nezákonnosti, a to preto, že Protokol z daňovej kontroly neobsahoval všetky zákonné náležitosti (§ 47 ods. 1 písm. h) a i) Daňového poriadku, a to preukázané kontrolné zistenia, pretože počas daňovej kontroly neboli bez zdôvodnenia vykonané dôkazy navrhnuté žalobkyňou v jej vyjadrení zo dňa 17. októbra 2016, a preto neboli ani vyhodnotené 2 4 S / 9 5 / 2 0 1 8 - 30 -

a žalobkyňa sa k nim nemohla vyjadriť, a preto jeho doručenie nemohlo vyvolať následok ukončenia daňovej kontroly (§§ 46 ods. 8, ods.9 písm. a), 47 písm. h) Daňového poriadku),

- E) žalobkyňa poukázala na Nález ÚS SR a tvrdila, že bola prekročená maximálna dĺžka daňovej kontroly (§ 46 ods. 10 Daňového poriadku) v spojení s prekročením maximálnych lehôt na vybavenie dožiadaní v rámci medzinárodnej výmeny informácií a prerušením daňovej kontroly (§ 61 Daňového poriadku), ktoré boli realizované na zistenie/overenie skutočností ohľadom obchodných transakcií a podnikateľských subjektov v rámci obchodného reťazca, ktoré sa žalobkyne netýkali, a preto boli neúčelné, správca dane priebežne získané informácie z dožiadaní nevyhodnocoval a neposudzoval možnosť pokračovania v daňovej kontrole aj na základe získaných čiastočných odpovedí, daňová kontrola bola umelo predĺžená aj tým, že správca dane nezákonne preniesol ťažisko dokazovania do vyrubovacieho konania (tým, že návrhy žalobkyne na vykonanie dôkazov obsiahnuté vo vyjadrení z o 17. októbra 2016 k Oznámeniu o zistených skutočnostiach pri daňovej kontrole počas daňovej kontroly nevykonal a v Protokole neozrejmil, prečo ich nevykonal. Uvedené až v Stanovisku zo 17. októbra 2016 a z 23. novembra 2016),

- F) bolo porušené jej právo na spravodlivé konanie, pretože a) v Protokole aj v rozhodnutí správcu dane absentuje riadne vyhodnotenie dôkazov, návrhy kontrolovaného daňového subjektu/žalobkyne na vykonanie dôkazov podaním zo dňa 17. októbra 2016 boli odmietnuté bez relevantného odôvodnenia, v dôsledku čoho nie je daňová kontrola legitímna, a preto závery z nej nie sú použiteľné, b) v konaní neboli zohľadnené dôkazy svedčiace v prospech žalobkyne. 30. Nezákonnosť rozhodnutia žalovaného pre nedostatočne zistený skutkový stav veci s tvrdeným porušením jej práva na spravodlivý proces odôvodnila tým, že a) boli opomenuté skutkové okolnosti a dôkazy, ktoré menia správcom dane a žalovaným prezentovaný skutkový stav b) správca dane sa nezaoberal návrhmi na dokazovanie, ktoré predložila žalobkyňa v podaní zo dňa 17. októbra 2016, a preto nemohol riadne zistiť skutkový stav veci a žalovaný tento nedostatok jeho rozhodnutia neodstránil. c) správca dane mal zistiť konkrétne množstvo tovaru, resp. jeho hodnotu, ktorá bola základom dane, aby mohol vo veci správne rozhodnúť a správne určiť daň.

d) pokiaľ správca dane spochybnil dôkazy predložené žalobkyňou, prešla na neho dôkazná povinnosť ohľadom preukázania skutočného obsahu preverovaných obchodných transakcií, pretože má povinnosť obsah predložených dôkazov vyvrátiť. 31. Nezákonnosť rozhodnutia žalovaného (aj rozhodnutia správcu dane) pre skutkový stav, ktorý bol zistený v rozpore s obsahom spisu, resp. nemal v obsahu administratívneho spisu oporu odôvodnila tým, že a) skutkové závery správcu dane boli odôvodnené aj poukazom na obsah rámcových zmlúv, pretože skutočná vedomosť žalobkyne o mieste vykládky tovaru nebola preukázaná (poukázala na závery ESD vo veci TELEOS C-409/04) 2 4 S / 9 5 / 2 0 1 8 - 31 -

b) skutkový stav veci bol správcom dane skreslený, pretože boli vynechané skutočnosti, svedčiace v prospech žalobkyne, keď nebol dôsledne vyhodnotený celý obsah dôkazov (napr. v prípade dodávateľa SPS Trade, spol. s r.o., MODETAS s.r.o., svedecké výpovede boli účelovo skreslené tým, že nebol hodnotený celý ich obsah c) existujú rozpory v rámci odôvodnenia rozhodnutí d) zistenia orgánov verejnej správy nesúviseli s obchodnou činnosťou žalobkyne e) z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že dôkazy boli hodnotené vo svetle jednotlivých dodávok f) skutkové zistenia boli generalizované, hoci správca dane spochybnil len niektoré doklady, pričom žalovaný nedostatky rozhodnutia správcu dane neodstránil g) žalovaný nepravdivo, v rozpore s obsahom spisu tvrdil, že Protokol vypracovaný správcom dane mal všetky náležitosti a bol vyhotovený v súlade s právnymi predpismi, že v Protokole boli obsiahnuté všetky zistenia a skutočnosti, že správca dane uviedol stanovisko k žalobkyňou navrhovaným dôkazom, že dožiadania v rámci medzinárodnej výmeny informácií boli správcom dane vykonávané za účelom správneho určenia dane (pretože v skutočnosti boli vykonávané za účelom preverenia obchodov na vstupe a výstupe v rámci obchodného reťazca) a že sa správca dane vysporiadal s judikatúrou, na ktorú žalobkyňa poukazovala (rozhodnutie Európskeho súdneho dvora vo veci TWOH C-184/05 - Správca dane na informáciách získaných cez MVI založil svoje rozhodnutie o tom, že žalobkyňa nesplnila podmienky pre priznanie nároku na odpočítanie a oslobodenie od dane napriek tomu, že „Inštitút medzinárodnej výmeny informácií nie je možné využívať za účelom zistenia, či sú splnené podmienky, ktoré požaduje legislatíva daného štátu na oslobodenie operácie od dane", rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , rozsudok KS v Trnave sp.zn. ) h) sa nepodarilo zistiť skutočné obchodované množstvo tovaru, pretože jeho množstvo bolo preukázané dodacími listami a tiež podpornými dôkazmi od jednotlivých externých dopravcov. 32. Tvrdený dôvod nezákonnosti pre nesprávne právne posúdenie veci žalobkyňa odôvodnila a) nesprávnou aplikáciou právnych predpisov Slovenskej republiky a Európskej únie, najmä vo vzťahu k zodpovednosti žalobkyne za konanie/opomenutie iných subjektov b) neaplikovaním noriem komunitárneho práva ohľadom maximálnych lehôt na vybavenie dožiadaní v rámci medzinárodnej výmeny informácií c) žalovaný aj správca dane rozhodli v konaní v rozpore s európskou legislatívou a judikatúrou Európskeho súdneho dvora, nesprávne aplikovali a interpretovali judikáty, na ktoré žalobkyňa poukázala, niektoré považovali za neaplikovateľné, pričom dôvody, ktoré žalovaný k uvedenému uviedol, neobstoja, alebo neuviedli žiadne dôvody (poukázala na závery ESD vo veciach PPUH Stehcemp, Twoh, J., Stroy Trans, Ecotrade, LVK 56... ) d) žalovaný nesprávne konštatoval, že Protokol z daňovej kontroly mal všetky zákonom stanovené obsahové náležitosti, pretože uvedené bolo v rozpore s obsahom spisu, keďže 2 4 S / 9 5 / 2 0 1 8 - 32 -

správca dane nezaujal žiadne stanovisko k návrhom žalobkyne na vykonanie dokazovania, ktoré bolo obsahom jej Vyjadrenia k Oznámeniu správcu dane o zistených skutočnostiach pri daňovej kontrole, Protokol z daňovej kontroly bol preto nezákonným dôkazom, a preto nemohlo začať vyrubovacie konanie a doručenie Protokolu nemohlo ani spôsobiť ukončenie daňovej kontroly e) nesprávne vyložil ustanovenie § 61 ods. 4 Daňového poriadku ohľadom pominutia dôvodov na prerušenie daňovej kontroly v kontexte maximálnej dĺžky lehôt pre dožiadania v rámci medzinárodnej výmeny informácií, pretože bola porušená zásada primeranosti a účelnosti, keďže daňová kontrola bola umelo predĺžená zneužitím inštitútu prerušenia daňovej kontroly a v tejto súvislosti poukázala na rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. , rozhodnutie ESD vo veci TWOH - C 184/05, v zmysle ktorého je zakázané využívať inštitút medzinárodnej výmeny informácií za účelom zistenia splnenia podmienok na oslobodenie od dane, nerešpektoval judikatúru Súdneho dvora Európskej únie, pričom povinnosť prihliadať na ňu vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.

zn. zo dňa 31. januára 2013 a jeho argumentáciu ohľadom „doručenia konečnej odpovede" považovala za nenáležitú f) nesprávne stotožnil pojem „miesto určenia" s pojmom „miesto vykládky", ktorý nie je zákonným termínom a zákonný pojem „miesto určenia" nie je v zákone o dani z pridanej hodnoty definovaný g) neboli rešpektované princípy a zásady komunitárneho práva - judikatúra Európskeho súdneho dvora, Smernice, ktoré neumožňujú členským štátom Európskej únie podmieňovať nárok na odpočet DPH z prijatých plnení zavedením ďalších povinností, pričom žalobkyňa tvrdila, že dôvodom na odopretie jej nároku na odpočítanie dane boli výlučne skutočnosti, ktoré sa týkali obsahu právnych vzťahov iných subjektov, resp. nepreukázania tohto vzťahu, čo bolo v rozpore s povinnosťou orgánov správy daní posudzovať jednotlivé obchodné transakcie mimo im predchádzajúcich a po nich nasledujúcich obchodných transakcií h) tvrdenie žalovaného, že „správca dane zohľadnil všetky skutočnosti a premietol ich do odvolaním napadnutého rozhodnutia, vrátane vyjadrenia žalobcu a vysporiadania sa s ním" označila za výsledok nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože správca dane sa nevysporiadal s jej podaním zo dňa 17. októbra 2016 a ani s namietaným porušením § 46 ods. 5 Daňového poriadku i) za nesprávne právne posúdenie veci označila žalobkyňa skutočnosť, že žalovaný preukázanie dodania tovaru odvodzoval od preukázania dodania/skladovania tovaru dodávateľmi a subdodávateľmi žalobkyne, pričom uvedené podľa zákona o dani z pridanej hodnoty nie je podmienkou prevodu vlastníckeho práva a uskutočnenia dodania tovaru, čo žalobkyňa podložila aj judikatúrou Európskeho súdneho dvora, avšak žalovaný sa uvedenými pravidlami a normami neriadil a nevysporiadal sa s nimi j) závery žalovaného vychádzajú z nesprávneho nerozlišovania medzi obsahom a účastníkmi prepravných vzťahov a účastníkmi dodávateľsko-odberateľských vzťahov, z nesprávneho stotožňovania osoby deklarovaného dodávateľa a osoby odosielateľa tovaru a z generalizovania skutkových zistení ohľadom jednotlivých dodávok (čo je samo o sebe nepreskúmateľné), keď na základe uvedeného žalovaný tvrdil, že dodávateľ žalobkyne 2 4 S / 9 5 / 2 0 1 8 - 33 -

deklaroval, že tovar bol žalobkyni prepravený priamo od jej subdodávateľa, čo v konaní nebolo preukázané, a z čoho žalovaný nesprávne vyvodil, že v dôsledku uvedeného nemohol byť tovar žalobkyni dodaný ani tým dodávateľom, ktorý vystavil faktúru k) rozhodnutie o vzniku daňovej povinnosti žalobkyne považovala za výsledok nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože pokiaľ nebolo zistené skutočné množstvo obchodovaného tovaru, tak nemohla byť ani správne určená daň a bolo povinnosťou správcu dane iné množstvo tovaru preukázať l) žalobkyňa namietala nesprávnu aplikáciu § 24 ods. 1 Daňového poriadku vo vzťahu k neakceptovateľnému zaťažovaniu žalobkyne dôkazným bremenom iných subjektov m) správca dane a ani žalovaný nemohol hodnotiť dôkazy, pokiaľ neodstránili rozpory v skutkových zisteniach n) nestotožnil sa so záverom žalovaného (aj správcu dane) o „podstate faktúry", pretože jeho závery nezohľadňujú konkrétne okolnosti prípadu, dobromyselnosť a prijatie potrebných opatrení (poukázal na Rozsudok ESD C-277/2014 PPUH Stehcemp) o) namietala argumentáciu žalovaného, že správca dane „preveroval... doklady boli spochybnené..." pretože správca dane nepostupoval podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku 33. Nezákonnosť rozhodnutia žalovaného pre jeho nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov, resp. pre nezrozumiteľnosť odôvodnila tým, že

- žalovaný sa nezaoberal námietkou žalobkyne ohľadom vadného postupu správcu dane v súvislosti so stanoviskom správcu dane zo dňa 17. októbra 2016 a zo dňa 23. novembra 2016 k Vyjadreniu žalobkyne k Oznámeniu o zistených skutočnostiach pri daňovej kontrole, z ktorého vyplynulo, že sa „nestíhal zaoberať" pripomienkami žalobkyne a navrhovanými dôkazmi počas daňovej kontroly pred vyhotovením Protokolu a že sa nimi bude zaoberať vo vyrubovacom konaní,

- nedôsledne, alebo vôbec sa nevysporiadal s podstatnými námietkami žalobkyne (nezákonne získané dôkazy, rozpory „v preukázaných zisteniach", rozhodnutie správcu dane založené na zisteniach, ktoré sa týkali iných subjektov, nemožnosť účasti žalobkyne na výsluchoch svedkov, námietka nutnosti zohľadnenia podstatného obsahu úkonu v súvislosti s úkonmi správcu dane označenými ako miestne zisťovanie, hoci v skutočnosti išlo o výsluch svedkov, odňatie možnosti riadnej účasti na konaní žalobcokyni, absencia vyhodnotenia dôkazov, ktoré boli obsahom podania žalobkyne zo dňa 17. októbra 2016, obsahové nedostatky Protokolu, v dôsledku ktorých nemohlo dôjsť k riadnemu ukončeniu daňovej kontroly a legálnemu začatiu vyrubovacieho konania, pretože jeho rozhodnutie obsahuje len všeobecné argumenty „...o správnosti postupu a rozhodnutia správcu dane..."

- žalovaný sa nevysporiadal s námietkou žalobkyne ohľadom maximálnej lehoty na vybavenie dožiadaní v rámci medzinárodnej výmeny informácií (s poukazom na Rozsudok Krajského súdu v Trnave č. a Rozsudok Najvyššieho súdu SR č. )

- žalovaný sa nevysporiadal s absenciou výzvy podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku, v dôsledku čoho sa žalobkyňa o pochybnostiach správcu dane nedozvedela legitímnym spôsobom 2 4 S / 9 5 / 2 0 1 8 - 34 -

- namietala tvrdenie žalovaného, že sa správca dane zaoberal jej námietkami a podaniami, pretože uvedené tvrdenie bolo vylúčené minimálne ohľadom podania žalobkyne zo dňa 17. októbra 2016 a tiež ohľadom namietanej absencie výzvy podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku

- žalobkyňa namietala, že hodnotiace úvahy správcu dane aj žalovaného boli neurčité, pretože boli len všeobecné, bez väzby na konkrétne obchodné transakcie

- nevysporiadal sa s odvolacou námietkou žalobkyne, že správca dane mal konať a vyhodnotiť aj čiastkové odpovede získané v rámci medzinárodnej výmeny informácií v súvislosti s tým, že v dôsledku uplynutia času boli porušené práva žalobkyne tým, že zrušenie spoločností a ich likvidácia boli vyložené v jej neprospech

- nevysporiadal sa s namietanou potrebou a účelnosťou prerušenia daňovej kontroly,

- nevysporiadal sa s odvolacou námietkou, že správca dane vo veci rozhodol v rozpore s rozhodnutím Európskeho súdneho dvora vo veci TWOH C-184/05

- nevysporiadal sa s námietkou, že daňová kontrola nebola ukončená, lebo Protokol nemal zákonné náležitosti, a preto nemohlo začať vyrubovacie konanie

- nedôsledne sa vysporiadal s námietkou neprípustnej generalizácie „negatívnych dôkazov" a s námietkou nezohľadnenia dôkazov svedčiacich v prospech žalobkyne

- jeho rozhodnutie neobsahovalo hodnotiaci záver, prečo považoval dôkazy predložené žalobkyňou za nesprávne alebo nedôveryhodné a prečo iným vykonaným dôkazom uveril (v súvislosti s CMR dokladmi), keď žalovaný tvrdil „rozpory v obsahu dokladov so skutočnosťou", avšak nezobral do úvahy to, že preprava tovaru sa fyzicky uskutočnila, tovar opustil územie Slovenskej republiky, a ani skutočnosti týkajúce sa toho, ktoré subjekty boli za obsah CMR zodpovedné a do akej miery mohla tieto skutočnosti zistiť žalobkyňa, ktorá doklady CMR vystavila len ako odosielateľ tovaru,

- z rozhodnutia žalovaného nevyplynulo, na základe čoho dospel k záveru, že správca dane sa v Protokole a v rámci prerokovania žalobkyňou predložených pripomienok vysporiadal s judikatúrou, na ktorú žalobkyňa poukazovala

- nevyjadril sa k námietke žalobkyne ohľadom nezákonne preneseného dokazovania do vyrubovacieho konania,

- nevysporiadal sa s dôkazmi v prospech žalobkyne (SPS Trade, spol. s r.o., FOOD PLUS PACK, s.r.o., LUMIM METAL, a.s. splnili svoje daňové povinnosti) a to najmä v súvislosti s preverovaným dodaním kryštálového cukru od deklarovaných dodávateľov s tým, že žalobkyňa v administratívnom konaní detailne popísala rozpory v skutkových zisteniach, na čo žalovaný nereagoval. V dôsledku uvedeného nezodpovedal obsah rozhodnutia žalovaného zákonným požiadavkám vyplývajúcim z § 63 ods. 5 Daňového poriadku

- žalovaný sa nijako nevysporiadal so skutočnosťou, že žalobkyňa nemala reálne vedomosť o subdodávateľoch a subodberateľoch, pričom obsah uzavretých rámcových zmlúv nie je objektívnym dôkazom o jej vedomosti o subdodávateľoch a subodberateľoch, pretože bolo jednoznačne preukázané, že dodávatelia informácie o svojich subdodávateľoch neposkytovali a neposkytovali ich ani odberatelia o svojich subobodberateľoch

- žalovaný sa nevysporiadal s námietkou žalobkyne, že žalobkyňa nemala žiadny dôvod pochybovať o správnosti prehlásení jej odberateľov, že im bol tovar dodaný a že opustil 2 4 S / 9 5 / 2 0 1 8 - 35 -

územie Slovenskej republiky, pričom dodanie tovaru bolo realizované až po zaplatení kúpnej ceny odberateľom prostredníctvom bezhotovostných platieb

- nevysporiadal sa ani s jej námietkou, že pokiaľ sa aj preprava uskutočnila inak, ako bolo žalobkyňou preukazované, prípadne, ak fyzicky tovar prijala iná osoba ako bola odberateľom potvrdená, uvedené nemá žiadny vplyv na obsah a identitu účastníkov dodávateľsko-odberateľských vzťahov žalobkyne

- žalovaný sa nevysporiadal ani s námietkou žalobkyne, že žalobkyňa nemala dôvod skúmať „pôvod tovaru", pretože jej dodávateľmi boli tuzemské obchodné spoločnosti, fyzicky bol tovar žalobkyni dovezený s vystaveným dodacím listom a faktúrou

- nevysporiadal sa ani s odvolacími námietkami žalobkyne ohľadom nesprávne zisteného skutkového stavu veci, resp. jeho rozporov s obsahom spisu.

34. V ďalších častiach žaloby žalobkyňa opakovane všeobecne poukazovala na rovnaké skutočnosti, na základe ktorých tvrdila nezákonnosť rozhodnutia žalovaného a správcu dane. Tvrdila, že orgány správy daní jednostranne interpretovali vykonané dôkazy v jej neprospech, neakceptovateľne ju zaťažovali dôkazným bremenom iných subjektov, prenášali na ňu zodpovednosť za pochybenia iných subjektov, vykonané dôkazy neprípustne generalizovali bez toho, aby skúmali jednotlivé dodávky, pri rozhodovaní neaplikovali relevantnú judikatúru Súdneho dvora a súdov SR, neskúmali primeranosť miery prevenčných opatrení, ktoré mohla žalobkyňa pri overovaní obchodných partnerov zachovať, tvrdila, že obsahom administratívneho spisu sú nezákonné, a preto neprípustné dôkazy, že závery správcu dane/žalovaného sú odôvodňované a preukazované skutočnosťami, ktoré s obchodnou činnosťou žalobkyne nesúvisia, že dokazovanie, ktoré malo byť vykonané v rámci daňovej kontroly bolo nezákonne prenesené do vyrubovacieho konania, čím jej bolo odňaté právo riadnej účasti na daňovej kontrole. Žalobkyňa tiež namietala absenciu riadneho vyhodnotenia dôkazov. Tvrdila, že správca dane nevykonal komplexné dokazovanie, aby zistil skutkový stav bez rozporov, pričom tento nedostatok v jeho postupe neodstránil ani žalovaný, že bol porušený § 63 ods. 5 Daňového poriadku, pretože v rozhodnutí správcu dane absentuje vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami žalobkyne a tiež v ňom absentujú úvahy pri hodnotení dôkazov. Namietala závery orgánov správy daní „o fakturačnom pohybe tovaru" ako nemajúce oporu vo vykonanom dokazovaní a ako výsledok nezohľadnenia individuálnych stupňov reťazca a jednotlivých dodávok. Tvrdila, že tovar fyzicky existoval, dodávatelia jeho existenciu potvrdili, a žalobkyňa nevedela a ani nemohla vedieť o predchádzajúcich stupňoch pohybu tovaru. Správca dane a ani žalovaný nepreukázali, že žalobkyňa vedela, že deklarovaný dodávateľ nie je skutočným dodávateľom tovaru. Žalobkyňa nesúhlasila s vyhodnotením skutkových zistení, že ak mal byť tovar žalobkyni dodaný subdodávateľom (dodávateľom jej dodávateľa) a táto skutočnosť nebola preukázaná, tak nemohlo byť preukázané ani dodanie tovaru priamym dodávateľom žalobkyne žalobkyni. Žalobkyňa poukázala tiež na obsah Rámcových zmlúv a tvrdila, že nie sú dôkazom o vedomosti žalobkyne o subdodávateľoch alebo subodberateľoch jej priamych obchodných partnerov, pretože takéto informácie v skutočnosti nemala. Obsah uzavretej Rámcovej zmluvy automaticky neznamená, že dohodnuté záväzky boli aj plnené. Žalobkyňa zdôraznila, že 2 4 S / 9 5 / 2 0 1 8 - 36 -

prepravu tovaru nezabezpečovala, a preto sa musela spoľahnúť na svojich obchodných partnerov ohľadom poskytnutej informácie, že tovar previezli na územie iného členského štátu. V tejto súvislosti namietala, že rozhodnutia žalovaného/správcu dane neobsahujú žiadnu argumentáciu, prečo by iné dôkazy mali byť hodnovernejšie než tie, ktoré predložila sama žalobkyňa. Namietala tiež, že nebola povinná skúmať „pôvod tovaru" ako to správca dane v rozhodnutí nesprávne uviedol. Žalobkyňa zdôraznila, že povinnosťou orgánov správy daní bolo zistiť skutočný stav veci, aby mohli správne určiť daň, týmto spôsobom však nepostupovali, pretože napriek spochybneniu dokladov, ktoré predložila žalobkyňa, skutočný obsah obchodných transakcií nezisťovali. Žalobkyňa ďalej namietala nesprávne vyhodnotenie obsahu CMR dokladov s dôrazom, že žalobkyňa bola vždy len odosielateľom tovaru, ktorý tovar pripravil k preprave a nebola v žiadnom kontakte s dopravcami. Žalobkyňa ďalej protestovala voči „faktickým obvineniam" zo strany orgánov správy daní o jej podvodnom/zneužívajúcom konaní. Žalobkyňa zdôraznila, že na preukázanie oprávnenosti uplatneného nároku na odpočet DPH v preverovanom zdaňovacom období predložila faktúry, dodacie listy, doklady o platbách, Rámcové kúpne zmluvy a skutočnosť, že predložené dodávateľské faktúry majú materiálny základ potvrdili aj jednotliví dodávatelia, resp. odberatelia. Prepravu tovaru žalobkyňa nikdy nezabezpečovala a tvrdila, že ak sa aj v konaní nepodarilo preukázať niektorú konkrétnu prepravu, mohli sa tieto zistenia vzťahovať len ku konkrétnej dodávke a nebolo možné záver o „nepreukázaní prepravy" aplikovať plošne na všetky obchodné transakcie uskutočnené v preverovanom zdaňovacom období. Žalobkyňa tiež namietala, že žalovaný (ani správca dane) sa nevysporiadali s aplikovateľnosťou rozhodnutí Súdneho dvora a Najvyššieho súdu SR, na ktoré poukazovala (napr. rozsudky vo veciach PPUH Stehcemp, Twoh, TELEOS, Stroy Trans, ECOTRADE, LVK 56, J., , Mahageben a J., Optigen...). Tiež tvrdila, že nekontaktnosť jednotlivých obchodných partnerov, nepredloženie dokladov týmito subjektmi, nepreukázanie ich ekonomickej činnosti, skutočnosť, že konatelia uvedených subjektov nemali základné informácie o obchodoch a činnosti obchodnej spoločnosti, že vykazovali vysoké obraty bez zamestnancov, bez skladovej a manipulačnej techniky, že nepodávali daňové priznania, prípadne neplnili daňové povinnosti nie sú dôkazom o neuskutočnení obchodov, ktoré predloženými dokladmi za účelom uplatnenia nadmerného odpočtu DPH preukazovala. Zdôraznila, že orgány správy daní porušili zásadu individuálneho posudzovania transakcií, ktorá vyplýva aj z judikatúry Súdneho dvora. Žalobkyňa tiež spochybnila postup správcu dane, ktorý preveroval celý obchodný reťazec a potrebu takéhoto postupu. Zdôraznila, že pokiaľ tvrdil, že sa žalobkyňa dopustila podvodného/zneužívajúceho

konania, mal povinnosť túto skutočnosť preukázať, čo neučinil. Poukázala tiež na to, že správca dane/žalovaný sa nevysporiadali ani s obsahom jej podaní z 5. 12. 2016, z 08. 12. 2016, z 09. 12. 2016 a z 18. 02. 2016. Namietala tiež závery žalovaného/správcu dane, že jej obchodná činnosť nebola reálnou ekonomickou činnosťou, pretože kúpa tovaru za účelom jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod) alebo na účel jeho predaja iným prevádzkovateľom živností (veľkoobchod) je typickou podnikateľskou činnosťou žalobkyne. Uviedla, že daňová kontrola v zdaňovacom období február 2012 bola z nepochopiteľných dôvodov zameraná len na podnikateľskú činnosť žalobkyne z hľadiska transakcií veľkoobchodného charakteru, ktoré 2 4 S / 9 5 / 2 0 1 8 - 37 -

boli realizované v konkrétnom nákladovom stredisku XXX, hoci v preverovanom zdaňovacom období žalobkyňa vykonávala aj iné obchody. Namietala závery orgánov správy daní, že „bolo spochybnené dodanie tovaru pre priamych odberateľov ako aj nasledujúcich odberateľov" s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. s tým, že dodanie pre nasledujúcich odberateľov netvorilo dôkazné bremeno žalobkyne, a preto nebolo možné od nej žiadať, aby uvedené skutočnosti preukázala. Došlo teda k porušeniu § 24 ods. 1 Daňového poriadku. V tejto súvislosti poukázala aj na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie v spojených veciach C-354/03 (Optigen), C-355/03 (Fulcrum Electronics) a C-484/03 (Bond House) s tým, že každá transakcia musí byť posudzovaná sama o sebe a charakter jednotlivých transakcií nemôže byť zmenený predchádzajúcimi alebo následnými udalosťami. Žalobkyňa ďalej tvrdila, že pokiaľ podľa orgánov správy daní s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. majú byť „údaje na CMR také, ktoré sa dajú aj s odstupom času potvrdiť a ktoré preukazujú a špecifikujú presné miesto vykladania a osoby preberajúce tovar", že uvedený rozsudok nie je aplikovateľný na preskúmavanú vec, pretože nezohľadňuje povinnosť interpretovať ustanovenia slovenského právneho poriadku v súlade s normami komunitárneho práva. Hoci žalobkyňa neaplikovateľnosť uvedeného rozsudku v konaní namietala, žalovaný sa s touto námietkou nezaoberal. Žalobkyňa ďalej poukázala na tú skutočnosť, že pokiaľ žalovaný vo vzťahu k prevodu práva nakladať s tovarom poukazuje na zásadu „nemo plus iuris ad alium transfere...", dopúšťa sa nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože v zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora (napr. vo veci PPUH Stehcemp) sa prevodom možností disponovať s tovarom ako vlastník rozumie faktické umožnenie disponovania a nevyžaduje sa perfektný právny titul. Naviac aj upravuje možnosť nadobudnutia vlastníckeho práva aj od nevlastníka, čo orgány správy daní nezobrali do úvahy. Žalobkyňa ďalej namietala závery, ktoré boli obsahom rozhodnutia žalovaného/správcu dane, že „nebol preukázaný pôvod kryštálového cukru a slnečnicového oleja", pretože žalobkyňa dôkaznú povinnosť skúmať pôvod tovaru nemala a skutočnosti, ktoré sú povinné preukazovať iné subjekty, nie sú jej dôkazným bremenom. Namietala aj záver o „neobvyklom pohybe tovaru zo Slovenska do Čiech a späť do Maďarska a späť", či že „nebolo preukázané dodanie tovaru priamymi dodávateľmi deklarovaným daňovým subjektom ako aj ich dodávateľmi", pretože všetci priami dodávatelia žalobkyne dodanie tovaru žalobkyni potvrdili. Namietala tiež záver, že „spochybnené bolo dodanie tovaru pre priamych odberateľov ako aj nasledujúcich odberateľov", pretože ani jeden z deklarovaných odberateľov uskutočnenie obchodov nepoprel. Dôkazom o neuskutočnení obchodov pritom nie sú také skutočnosti ako nekontaktnosť obchodných partnerov, ich nečinnosť atď. Za výsledok nesprávneho právneho posúdenia veci a za nesprávne právne skutkové zistenia označila závery správcu dane, že tovar v iných členských štátoch preberali spoločnosti, ku ktorým nebol preukázaný akýkoľvek obchodný vzťah, pretože správca dane nerozlišoval medzi účastníkmi kúpnej zmluvy a účastníkmi prepravnej zmluvy. Žalobkyňa preukázala, že tovar bol fyzicky na prepravu odovzdaný, čo bolo potvrdené na CMR doklade a predložila tiež prehlásenie, že tovar fyzicky prešiel do iného členského štátu a dodanie tovaru jej deklarovaný odberateľ potvrdil. Zo žiadneho zákonného ustanovenia nevyplýva, že by dodávateľ, t. j. žalobkyňa bola povinná odovzdávať tovar fyzicky do rúk odberateľa a len 2 4 S / 9 5 / 2 0 1 8 - 38 -

a výlučne jemu. Zdôraznila, že CMR doklad je dokladom prepravným a subjekty uvedené na CMR doklade nemusia byť navzájom v postavení dodávateľa a odberateľa. S poukazom na rozhodnutie vo veci Súdneho dvora C-409/04 Teleos žalobkyňa uviedla, že daňové subjekty nemôžu byť zaťažované preverovaním reálneho uskutočnenia prepravy, pokiaľ neboli sami za prepravu a jej vykonanie zodpovedné. Pokiaľ žalovaný/správca dane konštatoval, že doklady neodrážali skutočný pohyb tovaru a neboli potvrdené spoločnosťami zapojenými do obchodov s tovarom z dôvodu ich nekontaktnosti a nespolupráce, žalobkyňa uviedla, že všetko dôkazné bremeno ohľadom obsahu prepravných dokladov bolo prenesené na žalobkyňu bez toho, aby bolo relevantne vyhodnotené, ako a či vôbec obsah a trasu prepravy mohla ovplyvniť a či o nej vôbec mala nejaké informácie. Znova zdôraznila, že nie je možné na ňu prenášať dôkazné bremeno ohľadom právnych vzťahov týkajúcich sa jej dodávateľov

a subdodávateľov a preto z nepreukázania týchto skutočností nemôže znášať ani dôkaznú núdzu, pričom poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. a tiež rozhodnutie Súdneho dvora vo veci Teleos. Žalobkyňa ďalej namietala, že správca dane sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia veci pri aplikácii , ktoré bolo platné v kontrolovanom zdaňovacom období, pretože žalobkyňa predložila všetky dôkazy, ktoré podľa citovaného zákonného ustanovenia predložiť mala. Žalobkyňa zdôraznila, že pokiaľ aj bolo spochybnené uskutočnenie deklarovaných obchodných transakcií, stalo sa tak bez uvedenia preskúmateľných podrobností, čo sa vlastne spochybňuje a z akých dôvodov tieto pochybnosti vyvstali, pričom „spochybnenie" nie je to isté ako „vyvrátenie dôkazu", resp. „dôkaz o opaku". Správca dane ani žalovaný nepreukázali, že by žalobkyňa vedela alebo musela vedieť, že by skutočnosť ohľadom dodania tovaru mala byť iná, než deklarovala. Žalobkyňa opakovane poukázala na skutočnosť, že identitu prípadných ďalších obchodných partnerov svojich odberateľov nepoznala. Žalobkyňa v podanej správnej žalobe tiež tvrdila, že nie je možné sa bez ďalšieho so závermi správcu dane stotožniť, pokiaľ tvrdí, že „dodávateľská faktúra musí jednoznačne preukazovať všetky znaky vyžadovanej skutočnosti - objekt, subjekt i právnu skutočnosť a ako dôkaz je použiteľná len vtedy, ak údaje v nej uvedené pravdivo odrážajú skutočnosť", pretože takáto plošná interpretácia neberie podľa žalobkyne ohľad na okolnosti konkrétneho prípadu, najmä na dobromyselnosť žalobkyne, ktorá vykonala všetky primerané a rozumné opatrenia pre to, aby sa ubezpečila, že deklarované obchodné transakcie nebudú súčasťou daňového podvodu. 35. V ďalšej časti žaloby žalobkyňa poukázala na nesprávne skutkové závery správcu dane, ktorý tvrdil, že: „podľa vyjadrenia konateľa spoločnosti BONNI s.r.o. bol tovar nakladaný v Poľsku a vyložený v areáli CBA Slovakia s.r.o. Ľadovo. Prevzatie tovaru na CMR potvrdil nejaký pán v areáli CBA Slovakia s.r.o., ktorý vystupoval v mene spoločnosti AP 22 s.r.o." Žalobkyňa tvrdila, že z uvedeného nie je možné identifikovať žiadny vzťah medzi žalobkyňou a AP 22 s.r.o. a ani vzťah AP 22 s.r.o. k predmetnému tovaru. Pokiaľ AP 22 s.r.o. tovar prevzal, môže to poukazovať len na jeho účastníctvo v rámci prepravnej zmluvy. V súvislosti s týmto namietaným skutkovým záverom poukázala žalobkyňa na nesprávne vyhodnotenie svedeckej výpovede Y. L. zo dňa 10. januára 2017, na ktorej založil správca dane svoj záver, že dodanie tovaru žalobcovi v uvedených súvislostiach 2 4 S / 9 5 / 2 0 1 8 - 39 -

nebolo preukázané a žalobkyňa tiež tvrdila, že uvedenú svedeckú výpoveď nie je možné považovať za dôkaz, že žalobkyňa poznala iných, než priamych obchodných partnerov. Žalobkyňa namietala skutkové závery, že spoločnosť BONNI s.r.o. mala uskutočniť prepravu cukru od dodávateľom LUMIM METAL a.s. a ZEAL s.r.o. k žalobkyni s tým, že dodávateľ LUMIM METAL ani netvrdil, že by mal akýkoľvek obchodný vzťah k spoločnosti AP 22 s.r.o. Podľa žalobkyne v rozhodnutí absentuje odôvodnenie, na základe čoho správca dane tvrdenia o obehu dokladov CMR, ktoré mala ako príjemca tovaru potvrdiť spoločnosť AP 22 s.r.o. sú relevantné pre posúdenie obchodných transakcií dodávateľa LUMIM METAL a.s. a žalobkyne. Žalobkyňa tvrdila, že takto prezentovaný skutkový stav neobstojí ako podklad pre rozhodnutie vo veci samej, pretože nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, resp. obsahom administratívneho spisu sú dôkazy, ktoré svedčia o iných skutkových okolnostiach. Žalobkyňa poukázala na nesprávne vyhodnotenie svedeckej výpovede p. I. R., ktorý ako svedok vypovedal pred orgánmi maďarskej daňovej správy a jednoznačne potvrdil, že spoločnosť Ber in Food Trade Kft. bola skutočne odberateľom žalobkyne, že transakcie boli uskutočnené s reálnym tovarom a že p. R. s tovarom aj sám manipuloval. Žalobkyňa poukázala na to, že existovali dve osoby s menom I. R. - otec a syn, pričom p. R. U. bol zamestnancom (vodičom) spoločnosti ZAFIR - Logimpex Kft., čo správca dane nezobral do úvahy a nesprávne prezentoval skutkový stav veci tak, že oprávnenie I. R. konať za spoločnosť Ber in Food Trade Kft. nebolo preukázané, keďže nebol zamestnancom tejto spoločnosti, ale bol zamestnancom spoločnosti ZAFIR - Logimpex Kft. Na sprehľadnenie situácie žalobkyňa navrhla vykonanie výsluchu I. R. T., čo správca dane odmietol s tým, že jeho výpoveď by nebola preukazná. V súvislosti so spochybnením reálneho uskutočnenia žalobkyňou deklarovaných obchodných transakcií žalobkyňa tvrdila, že žalovaný/ správca dane boli povinní aplikovať pri rozhodovaní zásadu in dubio pro reo. 36. V ďalšej časti žaloby žalobkyňa namietala závery žalovaného ohľadom neaplikovateľnosti rozhodnutí Súdneho dvora, na ktoré poukazovala. K rozsudku Súdneho dvora vo veci C-643/11 LVK 56 žalobkyňa uviedla, že povinnosť odviesť daň zaťažuje tú osobu, ktorá daň uvedie na faktúre, z čoho vyvodila, že dodávateľovi žalobkyne povinnosť zaplatiť daň vznikla. Ak by aj bola daň fakturovaná nedôvodne, nemôže táto skutočnosť automaticky znamenať odmietnutie práva žalobkyne na odpočítanie dane. S poukazom na rozsudok Súdneho dvora vo veci C-642/11 Stroy Trans žalobkyňa tvrdila, že v rozpore s ním jej žalovaný/správca dane kládol na ťarchu skutočnosti, týkajúce sa pochybností, resp. nezrovnalostí v obchodoch medzi dodávateľmi a subdodávateľmi. Žalobkyňa označila za plne použiteľný právny názor, vyplývajúci z rozsudku Súdneho dvora vo veci C-438/09 J. ohľadom neprípustného zaťažovania

žalobkyne dodatočnými povinnosťami za účelom preukázania nárokov na odpočítanie dane, pretože správca dane na žalobkyňu nesprávne preniesol negatívne dôsledky toho, že deklarovaní dodávatelia žalobkyne neboli schopní uniesť svoje vlastné dôkazné bremeno a preukázať, akým spôsobom tovar nadobudli. S poukazom na rozsudok Súdneho dvora vo veci C-95/07 ECOTRADE žalobkyňa tvrdila, že žalovaný/správca dane ju priamo a negatívne zaťažili dôsledkami toho, že sa im nepodarilo 2 4 S / 9 5 / 2 0 1 8 - 40 -

preveriť niektoré skutočnosti u subjektov zúčastnených na deklarovanom obchodnom reťazci z dôvodu ich nekontaktnosti, prípadne nepodania daňového priznania atď., pričom bagatelizovali hodnotu potvrdení a výpovedí dodávateľov žalobkyne o tom, že skutočne oni boli dodávateľmi žalobkyne. Žalobkyňa zdôraznila, že orgánom správy daní sa nepodarilo objektívne preukázať žiadne porušenie zákonov zo strany žalobkyne, či nesplnenie zákonných podmienok pre priznanie uplatneného nadmerného odpočtu DPH v zdaňovacom období február 2012. Naopak, žalobkyňa preukázala, že k dodaniu tovaru od deklarovaných dodávateľov a k vzniku ich daňovej povinnosti došlo, dodanie tovaru potvrdili práve tie subjekty, ktorí boli vystaviteľmi faktúr, faktúry mali všetky náležitosti podľa , bola preukázaná fyzická existencia tovaru a žalobkyňa nadobudnutý tovar ako platiteľ použila na ďalšie dodávky tovarov a služieb, a teda jej právo na odpočítanie dane vzniklo. Tvrdila, že žalovaný a pred ním aj správca dane zásadne pochybili a nesprávne právne posúdili otázku dodania tovaru a vysporiadania sa s identitou dodávateľa, pretože ak aj mali orgány správy daní nejaké pochybnosti o tom, odkiaľ nadobudol tovar dodávateľ, nemohli automaticky konštatovať, že pokiaľ dodávateľ nevedel preukázať odkiaľ tovar nadobudol, nemohol ho ďalej dodať, keď zároveň obsah dodávky medzi dodávateľom a žalobkyňou ako odberateľom bol preukázaný nielen faktúrami a inými dokladmi, ale aj výpoveďami dodávateľov, resp. ich zástupcov a tiež výpoveďami prepravcov svedčiacich o fyzickom dodaní tovaru. Vo vzťahu k nepreukázanej identite dodávateľa poukázala žalobkyňa na rozsudok Súdneho dvora vo veci PPUH Stehcemp s dôrazom, že aj keď identita dodávateľa bola spochybnená, nebolo pochybné, že tovar bol žalobkyni skutočne dodaný. Faktické dodanie tovaru nemožno ignorovať na ťarchu žalobkyne preto, že deklarovaný dodávateľ nevedel preukázať, odkiaľ tovar má on sám. Žalobkyňa poukázala aj na skutočnosť, že jednotlivé kontrolné skupiny, ktoré vykonávali u žalobkyne daňové kontroly rôznych zdaňovacích období, hoci posudzovali analogické skutkové okolnosti, vo vyhodnotení prezentovali vždy iné dôvody, ktoré však vždy smerovali k popretiu nárokov žalobkyne. Ani jedna z kontrolných skupín nevykonala ani jedno miestne zisťovanie priamo v dotknutom sklade kontrolovaného daňového subjektu/žalobkyne č. XXX, a ani jedna z kontrolných skupín nikdy nepostupovala v súlade s Daňového poriadku. Žalobkyňa uzavrela, že daňové konanie, ktoré bolo v preskúmavanej veci vedené nebolo spravodlivé, nestranné, a teda nebolo legitímne. 37. Súčasťou podanej správnej žaloby bol aj návrh žalobkyne na priznanie odkladného účinku správnej žalobe v zmysle , o ktorom správny súd rozhodol Uznesením č. -168 zo dňa 5. októbra 2018 tak, že návrh žalobkyne na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol. Rozhodnutie súdu nadobudlo právoplatnosť 07. novembra 2018. Vyjadrenie žalovaného 38. Vo vyjadrení k podanej správnej žalobe žalovaný opätovne zhrnul priebeh daňovej kontroly a vyrubovacieho konania, jednotlivé úkony správcu dane aj žalovaného a obsah vykonaných dôkazov. Zopakoval skutkové závery, z ktorých správca dane v rozhodnutí 2 4 S / 9 5 / 2 0 1 8 - 41 -

vychádzal a ich právne posúdenie na základe aplikovaných právnych noriem, ktorých výklad správca dane poskytol. Podrobne poukázal na jednotlivé odvolacie námietky žalobkyne, ktoré žalobkyňa zopakovala aj v rámci podanej správnej žaloby, a preto vo vzťahu k nim argumentoval rovnako ako v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia. Uzavrel, že podľa obsahu správneho spisu postupoval správca dane v daňovej kontrole aj vo vyrubovacom konaní v súlade s príslušnými ustanoveniami Daňového poriadku, skutkový stav posúdil správne podľa a v súlade s cieľmi sledovanými smernicou č. 2006/112/ES a rozsudkami Súdneho dvora EÚ. Všetky získané dôkazy vyhodnotil podľa svojej úvahy, každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Dokazovanie viedol v súčinnosti so žalobkyňou a dbal na to, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie. Žalobkyni umožnil využiť jej právo vyjadrovať sa ku všetkým zisteniam. Použité dôkazy boli získané v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Rozhodnutie správcu dane aj rozhodnutie žalovaného sú vydané v súlade s Daňovým poriadkom a obsahujú všetky zákonom predpísané náležitosti. Žalobou napadnuté rozhodnutie, ktorým potvrdil rozhodnutie správcu dane označil žalovaný za rozhodnutie vydané v súlade

so zisteným skutkovým stavom veci a na základe jeho vyhodnotenia v súlade s Daňovým poriadkom a , pričom jeho závery, ako aj závery rozhodnutia správcu dane, boli náležite odôvodnené. Žalobu žalobkyne preto žiadal ako nedôvodnú zamietnuť a žalobkyňu zaviazať znášaním trov konania zo svojho. 39. Žalovaný zároveň uviedol, že žalobkyňa podala podnet na preskúmanie rozhodnutia žalovaného mimo odvolacieho konania podľa Daňového poriadku, ktorý bol Ministerstvu financií SR odstúpený na rozhodnutie. Podľa doplneného oznámenia žalovaného z 10. januára 2019 Ministerstvo financií SR žalobcovi podaním z 18. decembra 2018 podľa Daňového poriadku oznámilo, že jej podnet na preskúmanie rozhodnutia žalovaného mimo odvolacieho konania prešetrilo a dospelo k záveru, že nie je vydané v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom, a preto nie sú v zmysle Daňového poriadku dôvody na jeho zmenu alebo zrušenie. Replika žalobkyne 40. Žalobkyňa namietala skreslenie skutkového stavu žalovaným, pretože vo Vyjadrení k podanej správnej žalobe uviedol, že tovary obchodované v rámci projektu „Externý predaj" neboli určené do maloobchodnej siete vlastných predajní, čo nezodpovedá skutočnosti. Žalobkyňa v rámci tohto projektu dodávala tovar aj tuzemským odberateľom, napr. CARMEN - veľkoobchod potravín s.r.o. Prešov, alebo SLAZ s.r.o. Poprad. Žalobkyňa protestovala voči konštatovaniu žalovaného, že obchodná činnosť, ktorú žalobkyňa predloženými dodávateľskými a odberateľskými faktúrami prezentovala, nebola reálnou ekonomickou činnosťou v zmysle . Poukázala pritom na to, že v jednotlivých zdaňovacích obdobiach, za ktoré správca dane u žalobkyne vykonával daňovú kontrolu (v rámci realizácie projektu „Externý predaj") boli správcom dane rovnaké skutkové zistenia vyhodnotené odlišne. Napr. žalobkyňou deklarované dodanie tovaru pre odberateľa J. 2 4 S / 9 5 / 2 0 1 8 - 42 -

Rosa - FPTI - Germany, či MITANEX Kft. bolo správcom dane v decembri 2011 uznané, avšak v preverovanom zdaňovacom období bolo spochybnené. Odlišné posúdenie rovnakých skutkových zistení tvrdila aj v prípade dodávateľa LUMIM METAL a.s., pričom dôvodila obsahom Oznámenia o sprístupnení informácií z 1. marca 2017. Na základe uvedeného žalobkyňa tvrdial, že bol porušený princíp legitímnych očakávaní žalobkyne a pravidlo rozhodovania v analogických situáciách rovnako, k čomu sa žalovaný vo Vyjadrení k žalobe nevyjadril. Žalobkyňa tvrdila, že žalovaný sa nevyjadril ani k žalobnému dôvodu spočívajúcemu v poukazovaní na simulované právne úkony, pretože sa nezaoberal skutočným priebehom, obsahom a spôsobom vykonávania namietaných úkonov. Namietala, že žalovaný, a pred ním aj správca dane, vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď poukázali na skutočnosti ...„o ktorých žalobca mohol vedieť"... a ktoré ...„javia známky účelového konania"..., pretože takáto argumentácia nie je dostatočná na objektívne preukázanie podvodného/ zneužívajúceho konania žalobkyne. Žalobkyňa tvrdila, že žalovaný sa nevysporiadal s jej argumentáciou ohľadom prijatia primeraných opatrení vo vzťahu k prevencii podvodu a vychádzal len zo zistení správcu dane, ku ktorým dospel pri preverovaní uskutočnenia žalobkyňou deklarovaných zdaniteľných obchodov. Žalobkyňa tvrdila, že vo vzťahu k prevencii podvodu je potrebné vždy skúmať reálne možnosti, aké majú súkromnoprávne obchodné spoločnosti k získaniu informácií o svojich obchodných partneroch s prihliadnutím na konkrétne okolnosti prípadu. Uviedla, že žalovaný ignoroval skutočnosť, že správca dane fyzickú existenciu tovaru, ktorý bol dodaný žalobkyni, nespochybnil. Záver orgánov správy daní, že dodávateľom, ktorí nevedia preukázať nadobudnutie tovaru nemohla vzniknúť daňová povinnosť, je podľa žalobkyne nesúladný s judikatúrou Súdneho dvora EÚ, napr. vo veci PPUH Stehcemp. Žalobkyňa naďalej tvrdila, že žalovaný aj správca dane sa dopustili nesprávneho právneho posúdenia veci v súvislosti s aplikáciou právnych noriem upravujúcich rozsah jej dôkazného bremena, a preto jej nesprávne pričítali dôsledky dôkaznej núdze za skutočnosti, ktoré jej dôkazné bremeno netvoria (nekontaktnosť obchodných partnerov, zánik obchodných spoločností, nepredkladanie dokladov preukazujúcich uskutočnenie zdaniteľných obchodov...). Zdôraznila, že skutočnosti, týkajúce sa obchodnej činnosti subdodávateľov nie sú relevantnými a zákonnými dôvodmi pre to, aby mohlo byť jej právo na odpočítanie dane odmietnuté. Poukázala na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci Twoh C-184/05, na základe ktorého tvrdila, že inštitút MVI nemôže byť využívaný za účelom posúdenia splnenia legislatívnych podmienok pre priznanie nároku na odpočet dane a charakter dodávok tovaru, tak ako to bolo v administratívnom konaní nesprávne realizované. Aj uvedenú skutočnosť považovala za výsledok nesprávneho právneho posúdenia veci. Tvrdila, že žalovaný aj správca dane vzájomne podmieňovali a prepájali jednotlivé stupne reťazca transakcií, hoci mali každú obchodnú transakciu posudzovať jednotlivo, čo označila za rozporné so závermi rozhodovacej činnosti, na ktoré poukázala (rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci PPUH Stehcemp, O., C-324/2011, Forvards, C-563/11, Jagiello, C-33/13, Shipping and Forwarding Enterpise Safe, C-320/88, Dixons Retail, C-492/12, Optigen,

C-354/3, Fullcrum electronics C-355/03, Bond House C-484...). Zdôraznila pritom, že upravuje možnosť, aby kupujúci nadobudol vlastnícke právo aj v prípade, že 2 4 S / 9 5 / 2 0 1 8 - 43 -

predávajúci nie je vlastníkom predávaného tovaru s výnimkou, že kupujúci v čase, keď mal vlastnícke právo k tovaru nadobudnúť vedel, že predávajúci nie je jeho vlastníkom a že nie je oprávnený s tovarom nakladať za účelom jeho predaja. Orgány správy daní transakcie medzi žalobkyňou a jej dodávateľmi neposudzovali oddelene od transakcií medzi dodávateľmi a ich subdodávateľmi a naviac, transakcie medzi žalobkyňou a jej dodávateľmi zaťažili negatívnymi dôsledkami toho, že subdodávatelia nepreukázali vierohodnosť transakcií medzi nimi a dodávateľmi žalobkyne. Tvrdila, že na ňu v rozpore s § 24 Daňového poriadku a ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu SR a ESD preniesli dôkaznú núdzu ohľadom skutočností týkajúcich sa iných subjektov. Namietala tiež nesprávne vyhodnotenie CMR dokladov, pretože orgány správy daní nerozlišovali medzi účastníkmi kúpnopredajnej a prepravnej zmluvy. Naďalej popierala, že by bola mala vedomosť o skutočnom mieste vyloženia tovaru, ktorý mal byť podľa informácií, ktorými disponovala, dodaný vždy deklarovaným odberateľom. Namietala tiež, že žalovaný, ani správca dane neuviedli žiadnu konkrétnu úvahu vo vzťahu k tomu, prečo považovali za správne údaje na CMR predložených prepravcami, ktoré sa odlišovali od údajov na CMR, ktoré predložila žalobkyňa. Zdôraznila, že v zmysle § 43 ods. 5 v znení účinnom na kontrolované zdaňovacie obdobie predložila všetky doklady, ktoré podľa zákona mala predložiť. Žalobkyňa ďalej poukázala na skutočnosť, že žalovaný sa ani vo Vyjadrení k podanej správnej žalobe nevyjadril k zásadnej namietanej skutočnosti, a to k porušeniu § 46 ods. 5 Daňového poriadku. Žalobkyňa tvrdila, že jej neboli správcom dane zákonným postupom oznámené pochybnosti vo vzťahu k obsahu dôkazov, ktoré predkladala v rámci daňovej kontroly, čím jej neumožnil na zistené pochybnosti reagovať. Tvrdila tiež, že žalovaný sa ani vo Vyjadrení nezaoberal argumentáciou žalobkyne ohľadom nevyhnutnosti aplikovať maximálne lehoty na vybavenie žiadostí o MVI, ktoré sú stanovené príslušnou legislatívou na úrovni SR/EÚ (poukázala na rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. ). Tvrdila, že Daňového poriadku je potrebné vykladať v súlade so o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní, ktorým bola implementovaná smernica Rady č. 2011/16/EÚ o administratívnej spolupráci v oblasti daní z hľadiska stanovených konkrétnych lehôt na vybavenie medzinárodných dožiadaní. Zdôraznila, že vo vzťahu k posúdeniu otázky ukončenia daňovej kontroly v zákonnej lehote je potrebné posudzovať účelnosť a dôvodnosť prerušenia daňovej kontroly a aj primeranosť dĺžky jej prerušenia. Žalobkyňa namietala aj argumentáciu žalovaného obsiahnutú v jeho Vyjadrení vo vzťahu k formálnym a obsahovým náležitostiam listiny, ktorá mala predstavovať legitímny a legálny Protokol z daňovej kontroly tvrdiac, že Protokol v rozpore s tvrdením žalovaného neobsahuje stanovisko správcu dane k navrhovaným dôkazom. Hoci žalobkyňa vo Vyjadrení k Oznámeniu správcu dane o zistených skutočnostiach počas daňovej kontroly navrhla vykonanie dôkazov, v Protokole nedostala žiadnu relevantnú informáciu o tom, ako s navrhovanými dôkazmi správca dane naložil. Žalobkyňa na základe vyššie uvedeného na podanej správnej žalobe trvala a žiadala, aby správny súd rozhodol v zmysle jej petitu. Posúdenie podstatných skutkových a právnych argumentov 2 4 S / 9 5 / 2 0 1 8 - 44 -

41. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa (ďalej len „") a miestne príslušný podľa pre toto konanie preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu a z dôvodov uplatnených v žalobe, ako aj konanie a rozhodnutie správcu dane, ktoré mu predchádzalo a po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní v súlade s , na ktorom žalobkyňa aj žalovaný zotrvali na svojich vyjadreniach, dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju v súlade s zamietol. Navrhované výsluchy svedkov - daňových kontrolórov nevykonal, pretože nie je súdom skutkovým, žalobkyňa neuviedla, na aký tvrdený dôvod nezákonnosti majú byť vypočutí a správny súd považoval skutkové zistenia za dostatočné pre posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného na základe uplatnených žalobných dôvodov. 42. Podľa v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 43.Podľa Ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 44. Podľa v znení účinnom na preverované zdaňovacie obdobie (ďalej len „Zákon o DPH")Predmetom dane je dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby,

45. Podľa Dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska 5a) v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí. 46. Podľa Daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi. 2 4 S / 9 5 / 2 0 1 8 - 45 -

47. Podľa , (1) Právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. (2) Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, 48. Podľa Právo na odpočítanie dane podľa môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa . 49. Podľa , , , , Daňového poriadku (1) Pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. (2) Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. (3) Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. (6) Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada. (9) Správca dane dbá na to, aby pri rozhodovaní v skutkovo zhodných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. 50. Podľa , , , Daňového poriadku (1) Daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2) b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. 2 4 S / 9 5 / 2 0 1 8 - 46 -

(2) Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. (3) Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. (4) Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny,

protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. 51. Podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku Daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. 1)Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu. 52. Podľa § 45 ods. 1, písm. c), e), f) Daňového poriadku Daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len "kontrolovaný daňový subjekt"), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo c) predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a navrhovať dôkazy dostupné správcovi dane, ktoré sám nemôže predložiť, najneskôr do dňa jej ukončenia, e) klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní, f) vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim, 53. Podľa § 46 ods. 2,5, 9, 10 Daňového poriadku (2) Ak sa vykonáva daňová kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti, daňová kontrola je začatá v deň spísania zápisnice o začatí daňovej kontroly alebo v deň uvedený v oznámení o daňovej kontrole. Oznámenie o daňovej kontrole na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti musí obsahovať deň začatia daňovej kontroly, miesto výkonu daňovej kontroly, kontrolované zdaňovacie obdobie. Správca dane v oznámení určí aj lehotu na predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia. (5) Ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal. (9) Daňová kontrola je ukončená dňom a) doručenia protokolu podľa odseku 8, 2 4 S / 9 5 / 2 0 1 8 - 47 -

b) doručenia oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok podľa § 48 ods. 2, alebo c) zániku nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného prepisu. 36a) (10) Lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61. 54. Podľa § 47 Daňového poriadku Protokol musí obsahovať a) názov a sídlo správcu dane, b) číslo konania, c) meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu kontrolovaného daňového subjektu alebo obchodné meno a sídlo kontrolovaného daňového subjektu, identifikačné číslo organizácie a identifikačné číslo kontrolovaného daňového subjektu pridelené pri registrácii, alebo rodné číslo, ak fyzická osoba nemá povinnosť registrácie podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu alebo nemá povinnosť evidencie podľa osobitného predpisu, d) predmet daňovej kontroly a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo kontrolované účtovné obdobie, e) meno a priezvisko zamestnanca správcu dane, ktorý vykonával daňovú kontrolu, f) miesto vykonania daňovej kontroly a dátum začatia daňovej kontroly, g) súpis kontrolovaných dokladov, h) preukázané kontrolné zistenia a vyhodnotenie dôkazov, i) vyjadrenia kontrolovaného daňového subjektu podľa § 45 ods. 1 písm. f), j) dátum vypracovania protokolu k) vlastnoručný podpis alebo kvalifikovaný elektronický podpis zamestnanca správcu dane, ktorý vyhotovil protokol. 55. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku Rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. 56. Podľa § 68 ods. 1, 3 Daňového poriadku (1) Ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, vyrubovacie konanie začína nasledujúci deň po dni doručenia protokolu s výzvou podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1 a končí dňom doručenia rozhodnutia daňovému subjektu; vyrubovacie konanie nezačne, ak sa výzva podľa § 46 ods. 8 nezasiela. Vyrubovacie konanie po doručení protokolu s výzvou podľa § 46 ods. 8 vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorý začal daňovú kontrolu. Vyrubovacie konanie po doručení protokolu s výzvou podľa § 49 ods. 1 vykoná a rozhodnutie

vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorý doručil daňovému subjektu oznámenie podľa § 48 ods. 2. Ak daňovú kontrolu vykonalo finančné riaditeľstvo, vyrubovacie konanie vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá miestne príslušný správca dane. Ak je vec vrátená na ďalšie vyrubovacie konanie, vyrubovacie konanie vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorého rozhodnutie bolo zrušené. 2 4 S / 9 5 / 2 0 1 8 - 48 -

(3) Ak daňový subjekt predloží pripomienky a dôkazy v lehote určenej správcom dane vo výzve podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1, dohodne so správcom dane deň prerokovania pripomienok a dôkazov ním predložených; ak sa nedohodnú, určí deň ich prerokovania správca dane. Ak sa daňový subjekt nemôže zúčastniť na prerokovaní, je povinný určiť si na tento účel zástupcu. Správca dane na základe písomného vyjadrenia daňového subjektu a ním predložených dôkazov vykoná dokazovanie alebo miestne zisťovanie. Ak sa daňový subjekt alebo jeho zástupca nezúčastní na prerokovaní pripomienok a dôkazov ním predložených, správca dane spíše o tejto skutočnosti úradný záznam. O priebehu a o výsledkoch dokazovania správca dane spíše s daňovým subjektom zápisnicu podľa § 19, a to aj opakovane; v tom prípade správca dane vydá rozhodnutie do 15 dní odo dňa spísania poslednej zápisnice s daňovým subjektom alebo odo dňa spísania úradného záznamu, najneskôr však do troch mesiacov od uplynutia lehoty určenej správcom dane podľa prvej vety. Ak vzhľadom na mimoriadnu zložitosť prípadu, iné závažné okolnosti alebo osobitnú povahu prípadu nemožno rozhodnúť ani v lehote troch mesiacov, môže túto lehotu pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia primerane predĺžiť druhostupňový orgán. 57. Podľa § 74 ods. 2, 3, 4 Daňového poriadku (2) Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v rozsahu požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové či právne okolnosti účastníkom konania neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, odvolací orgán na ne pri rozhodovaní prihliadne; odvolací orgán nie je viazaný len návrhmi účastníka konania a môže zmeniť odvolaním napadnuté rozhodnutie aj v jeho neprospech. V rámci odvolacieho konania môže odvolací orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie alebo odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty. (3) Odvolací orgán je oprávnený vykonávať v rámci odvolacieho konania dokazovanie, ak to považuje za potrebné. Ak odvolací orgán vykonáva dokazovanie, je povinný pred vydaním rozhodnutia o odvolaní umožniť účastníkovi konania oboznámiť sa s výsledkami vykonaného dokazovania. (4) Odvolací orgán napadnuté rozhodnutie v odôvodnených prípadoch zmení alebo zruší, inak napadnuté rozhodnutie potvrdí. Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti na ďalšie konanie a rozhodnutie, ak sú na to dôvody. Ak odvolací orgán rozhodnutie zruší a vráti vec na ďalšie konanie a rozhodnutie, správca dane alebo orgán, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, je viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu. 58. Podľa článku 9 bod 1 Vyhlášky č. o Dohovore o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej a nákladnej doprave (CMR) 1. Nákladný list je, pokiaľ sa nedokáže opak, vierohodným dokladom o uzavretí a obsahu prepravnej zmluvy, ako aj o prevzatí zásielky dopravcom. 59. Predmetom súdneho prieskumu bolo napadnuté rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správcu dane o určení rozdielu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2012. Rozsah a obsah súdneho prieskumu je daný dôvodmi 2 4 S / 9 5 / 2 0 1 8 - 49 -

nezákonnosti uplatnenými v žalobe. Podľa správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. V preskúmavanej veci nebol naplnený žiadny z dôvodov uvedených v , kedy správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby. Správny súd preto preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania výlučne z dôvodov nezákonnosti uplatnených vo včas podanej žalobe. 60. Podstatným výsledkom skutkového a právneho posúdenia veci žalovaným a správcom dane bol záver, že žalobkyňa si právo na odpočet DPH z dodávateľských faktúr od označených dodávateľov uplatnila neoprávnene, v rozpore s , pretože neuniesla dôkazné bremeno, keď sama hodnoverne nepreukázala, a ani preverovaním správcu dane sa nepotvrdilo materiálne naplnenie deklarovaných dodávok tovaru (kryštálový cukor a slnečnicový olej) podľa jednotlivých dodávateľských faktúr tými dodávateľmi, ktorí boli na faktúrach ako dodávatelia označení, t. j. žalobkyňa nepreukázala, že zdaniteľné plnenia prijala od platiteľov DPH. 61. K namietanej nezákonnosti rozhodnutia žalovaného pre vady v konaní (bod 29) správny súd uvádza: Z obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že podaniami zo dňa 17. októbra 2016 (a tiež podaniami zo dňa 08. decembra 2016 a zo dňa 09. decembra 2016) sa žalobkyňa vyjadrila k Oznámeniu správcu dane o zistených skutočnostiach pri daňovej kontrole zo dňa 13. septembra

2016, v ktorom navrhla vykonanie množstva dôkazov - výsluchov svedkov, napr. G. P. (príjem a výdaj tovaru v sklade O., fyzická kontrola tovaru, komunikácia s obchodnými partnermi), J. W. (zabezpečovala administratívu súvisiacu s preverovanými obchodmi) a G. Q. (vedúci skladu O., vedomosť o objemoch naskladneného a vyskladneného tovaru), p. C. J., p. Y. L., p. K. T. (zamestnancov skladu), O. K., pôsobiacej v dodávateľskej spoločnosti ZEAL s.r.o. a ďalších, zabezpečenie zápisníc z výsluchov svedkov a ich vykonanie. Za účelom potvrdenia vykonaných prepráv tovaru od žalobcu k odberateľovi BORMON s.r.o navrhla získať dôkaz miestneho zisťovania napr. u dopravcov BANDUR ÉS FIA Fuvarozási Kft., GLOBY SPED Fft. (MVI) svedeckú výpoveď O. I., vodiča dopravcu Y. L. LA-JO Trans na preukázanie uskutočnenia prepravy tovaru k odberateľovi GLOBAL FOOD TRADE s.r.o. Predložila tiež fotodokumentáciu ohľadom existencie tovaru v sklade O., poukázala na už predložené dôkazy a obsah administratívneho spisu, ktoré podľa jej názoru potvrdzujú, že k deklarovaným obchodom skutočne došlo a na rozsudky Súdneho dvora a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Správca dane obsah jej vyjadrenia v celosti zopakoval v Protokole (na stranách 129 až 180) a v podrobnostiach sa k jeho obsahu a k obsahu predložených dôkazov vyjadril a poukázal na závery rozhodnutí ESD a Najvyššieho súdu SR, ktoré považoval za relevantné. K navrhovaným výsluchom označených osôb, či dožiadaní s poukazom na závery rozsudkov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , Sžf 18/2011 a uviedol, že „žalobca nemôže očakávať, že správca dane bude vyhľadávať dôkazy, ktoré by prípadne mohli nasvedčovať v jeho prospech, resp. že bude a musí čakať, kým si 2 4 S / 9 5 / 2 0 1 8 - 50 -

žalobca také dôkazy zabezpečí". Uviedol, že „predložené dôkazy a zistenia v daňovej kontrole nasvedčujú tomu, že uplatnenie odpočítania dane kontrolovaným daňovým subjektom za dodanie tovaru aj napriek formálnemu dodržaniu zákonom stanovených podmienok (faktúra od platiteľa vyhotovená podľa ) viedlo k získaniu daňovej výhody a aj konanie daňového subjektu viedlo k takému cieľu". Z uvedeného je zrejmé, že žalobná námietka žalobkyne, že nemohla v priebehu daňovej kontroly predkladať a navrhovať dôkazy preukazujúce jej tvrdenia bola v rozpore s obsahom správneho spisu, a preto nebola dôvodná. Žalobkyni neboli upreté práva, vyplývajúce z Daňového poriadku, čo je jednoznačne zrejmé z obsahu jej podaní zo dňa 17. októbra 2016 a zo dňa 08. decembra 2016 a zo dňa 09. decembra 2016, v ktorých predložila dôkazy, ktorými disponovala a navrhla vykonanie ďalších dôkazov. Aj jej tvrdenie, že jej bolo upreté právo vyplývajúce z Daňového poriadku, bolo v rozpore s obsahom administratívneho spisu, ktorým bolo preukázané, že k skutočnostiam zisteným v priebehu daňovej kontroly sa mohla vyjadriť a svoje právo aj realizovala napr. aj svojimi vyjadreniami zo dňa 17. októbra 2016 a zo dňa 08. decembra 2016 a zo dňa 09. decembra 2016, či zo dňa 05. decembra 2016 . Tvrdenie žalobkyne, že bez vykonania ňou navrhovaných dôkazov sa nemohla vyjadriť k zisteným skutočnostiam, pretože všetky zistené skutočnosti neboli známe, nemá oporu v Daňového poriadku. Podľa jeho znenia má kontrolovaný daňový subjekt/žalobkyňa právo vyjadriť sa k tým skutočnostiam, ktoré boli v priebehu daňovej kontroly ku dňu jeho vyjadrenia zistené, t. j. v súlade s Daňového poriadku sa mala možnosť vyjadriť, a aj sa vyjadrila, k skutočnostiam zisteným počas daňovej kontroly, ktoré boli zhrnuté v Oznámení správcu dane zo dňa 13. septembra 2016. Pre úplnosť správny súd uvádza, že správca dane nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy, pretože nie je povinný vykonávať dokazovanie dovtedy, kým sa nepreukážu tvrdenia žalobkyne. Ním vykonané dokazovanie slúži len na verifikáciu žalobkyňou tvrdených skutočností. Žalobkyňa je tým subjektom, ktorý musí preukázať reálne uskutočnenie zdaniteľného plnenia, z ktorého si uplatňuje právo na odpočet DPH. Napriek uvedenému sa správca dane návrhmi kontrolovaného daňového subjektu/žalobkyne na dokazovanie obsiahnutými v jej podaniach zo dňa 17. októbra 2016 a zo dňa 08. decembra 2016 a zo dňa 09. decembra 2016 zaoberal, a to vo vyrubovacom konaní v súlade s Daňového poriadku. K výsledkom doplneného dokazovania, ktoré boli obsahom zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 20. septembra 2017 (konečná zápisnica vo vyrubovacom konaní pred vydaním rozhodnutia správcu dane) o prerokovaní pripomienok a dôkazov mala žalobkyňa možnosť sa vyjadriť, čo aj priamo do zápisnice učinila a tiež sa opakovane vyjadrovala k jednotlivým vykonaným dôkazom, k postupu správcu dane, či navrhovala vykonanie dôkazov, resp. ich predkladala napr. aj podaniami zo dňa 17. októbra 2016, zo dňa 12. decembra 2016, zo dňa 27. decembra 2016 a ďalšími. Na základe uvedeného správny súd jednak nezistil porušenie práv žalobkyne vyplývajúcich jej z a Daňového poriadku a jednak žalobkyňou tvrdené skutočnosti nemohli spôsobiť odňatie jej možnosti riadnej účasti na daňovom konaní, pretože vykonávanie daňovej kontroly nie je daňovým konaním, a preto vyhodnotil správny súd túto žalobnú námietku ako nedôvodnú. Daňová kontrola je v zmysle Daňového poriadku zákonom upravený dôkazný proces správcu dane, ktorým zisťuje alebo preveruje 2 4 S / 9 5 / 2 0 1 8 - 51 -

skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Je dôkazným postupom, a nie vlastným daňovým konaním a jej právne významným výsledkom je protokol, ktorý je dôkazným prostriedkom v daňovom konaní. Práva žalobkyne, ktoré jej patria počas daňovej kontroly nemožno stotožňovať s právami, ktoré jej patria v daňovom konaní. Práva, ktoré žalobkyni patrili pri daňovej kontrole sú vymedzené v § 45 Daňového poriadku a ich porušenie správny súd nezistil. Na rozdiel od daňového konania nemôže byť daňová kontrola nezákonná len z toho dôvodu, že počas nej nebol vykonaný dôkaz navrhnutý daňovníkom (žalobkyňou), pretože dôkazy je možné vykonávať aj po ukončení daňovej kontroly, napr. aj za situácie, aká bola v preskúmavanej veci, keď návrhy na vykonanie dôkazov boli podané v čase, kedy by ich už nebolo možné vykonať bez prekročenia zákonnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly. Tento postup bol v súlade s ustanovením § 68 ods. 3 Daňového poriadku v preskúmavanej veci aj realizovaný tým, že vo vyrubovacom konaní boli žalobkyňou navrhnuté dôkazy vykonané a v ňom svoje práva účastníka daňového konania žalobkyňa využila, keď sa opakovane k zisteným skutočnostiam vyjadrovala. 62. Z § 24 ods. 2 Daňového poriadku vyplýva, že dokazovanie vedie správca dane z vlastného podnetu alebo na návrh daňového subjektu. Cieľom jeho dokazovania je zistiť skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní čo najúplnejšie. Za tým účelom môže použiť všetko, čo prispeje k zisteniu alebo objasneniu rozhodujúcich skutočností s demonštratívnym výpočtom dôkazných prostriedkov uvedených v § 24 ods. 4 Daňového poriadku s jediným obmedzením, že nemôže ísť o dôkazy získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. To znamená, že je v kompetencii správcu dane rozhodnúť, aký dôkazný prostriedok zvolí na zistenie rozhodujúcich skutočností, t. j. či využije inštitút miestneho zisťovania, dožiadania, nahliadnutia do spisu z iných daňových kontrol kontrolovaného daňového subjektu, prípadne do spisu z daňových kontrol iných subjektov alebo výsluch svedka. N.. U. bol správcom dane v konaní vypočutý ako svedok, o čom bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní dňa 4. 4. 2017, výsluchu sa zúčastnil splnomocnený zástupca žalobkyne N.. P. W. aj vtedajšia právna zástupkyňa kontrolovaného daňového subjektu. N.. X. poskytol správcovi dane žiadané informácie ako konateľ daňového subjektu M B K Spedition, s.r.o. v rámci miestneho zisťovania u tohto dopravcu a vyjadroval sa k prepravným službám pre odberateľa žalobcu FOOD PLUS PACK, s.r.o. N.. T. nebola správcom dane vypočutá, hoci bola ako svedok na výsluch predvolaná (9.12.2016 a 11.1.2017), pretože sa na adrese trvalého bydliska nezdržiavala a nepodarilo sa ju ani predviesť. Ako svedok bola vypočutá na žiadosť Daňového úradu Bratislava, a teda nie vo veci daňovej kontroly prebiehajúcej u kontrolovaného daňového subjektu/ žalobkyne, dožiadaným správcom dane (22.02.2013). T.. H. T. bola konateľkou spoločnosti Air Team SK s.r.o. v čase od 12. decembra 2011 do 10. septembra 2012, pričom spoločnosť Air Team SK s.r.o. mala byť účastná obchodovania žalobkyne so slnečnicovým olejom aj v preverovanom zdaňovacom období február 2012 v pozícii subdodávateľa pre spoločnosť SPS TRADE spol. s r.o., t. j. deklarovaného dodávateľa žalobkyne, čo sa ale nepotvrdilo, pretože o uvedenom napriek tvrdeniam nepredložila žiadne doklady. Zápisnicu 2 4 S / 9 5 / 2 0 1 8 - 52 -

z jej výsluchu z 22. 02. 2013 získal správca dane ako dôkaz 10. 08. 2016 na základe jeho žiadosti o nazretie do spisu. P. Pólya poskytol správcovi dane žiadané informácie v rámci miestneho zisťovania u dopravcu Y. L. LA-JO Trans (12.11.2012) ako jeho splnomocnený zástupca. V nadväznosti na uvedené zistenia dospel správny súd k záveru, že žalobná námietka, že správca dane v rozpore so skutočným obsahom „svedeckých výsluchov" uvedených osôb ich označil za miestne zisťovania, čím jej uprel právo zúčastniť sa na výsluchu svedkov, nemala oporu v obsahu administratívneho spisu, ani v § 24 ods. 2 a 4 Daňového poriadku. „Miestne zisťovanie je v zmysle § 37 ods. 2 Daňového poriadku činnosť správcu dane, v rámci ktorej vyhľadáva dôkazy, preveruje a zisťuje skutočnosti, ktoré sú potrebné na účely správy daní," a teda ide o jednu z činností správcu dane pri vykonávaní daňovej kontroly. Získavaním potrebných informácií a dokladov od označených osôb v rámci miestneho zisťovania za účelom preverovania žalobkyňou deklarovaných obchodných transakcií správca dane postupoval v súlade s § 37 ods. 2 Daňového poriadku, to znamená, že jeho procesný postup bol zákonný, a preto aj dôkazy získané týmto postupom boli zákonné. Námietka žalobkyne, že bolo zasiahnuté do jej práva na spravodlivé konanie nebola preto dôvodná. Bola len prezentáciou vlastného hodnotenia procesného postupu správcu dane žalobkyňou, de facto vyjadrením jej nesúhlasu s vykonávaním miestnych zisťovaní, čo nepostačuje pre záver správneho súdu o nezákonnom procesnom postupe správcu dane. Správny súd nie je oprávnený za žalobkyňu vyhľadávať alebo dopĺňať dôvody nezákonnosti z obsahu administratívneho spisu, pretože dôvody nezákonnosti, ktoré žalobkyňa v podanej správnej žalobe uplatňuje, musia byť jej obsahom ( ), a to s takou konkrétnou skutkovou a právnou argumentáciou, ktorá ich preskúmanie správnym súdom umožňuje.

63. Pochybnosti správcu dane o správnosti, pravdivosti a úplnosti žalobkyňou predložených dôkazov, na základe ktorých si uplatnila právo na odpočet DPH (ďalej len „pochybnosti") mohli byť a boli výsledkom dokazovania správcu dane, ktoré bolo zamerané na verifikáciu žalobkyňou tvrdených skutočností ohľadom reálneho uskutočnenia preverovaných zdaniteľných obchodov a subjektov na nich zúčastnených, t. j. boli výsledkom vykonaných výsluchov svedkov, miestnych zisťovaní, informácií získaných od správcov dane iných subjektov v rámci dožiadaní, informácií získaných v rámci medzinárodnej výmeny informácií. Len po ich zhromaždení mohol správca dane reálne dospieť k pochybnostiam o oprávnenosti nároku žalobkyne na uplatnený odpočet DPH, pretože len po vykonaní dôkazov, ktoré považoval za potrebné pre účely správneho určenia dane, mohol zistiť rozpory, resp. nezrovnalosti v žalobkyňou deklarovaných skutočnostiach v daňovom priznaní k DPH za zdaňovacie obdobie február 2012 na základe ňou predložených dokladov, súvisiacich s predmetom vykonávanej daňovej kontroly a tými, ktoré boli výsledkom jeho dokazovania/preverovania. U správcu dane vzniknuté pochybnosti boli výsledkom jeho zákonného postupu, t. j. dokazovania, ktorého účelom je čo najúplnejšie zistenie skutočností nevyhnutných pre účely správy daní (§ 24 ods. 2, ods. 4 Daňového poriadku). Boli obsahom Oznámenia správcu dane o zistených skutočnostiach pri daňovej kontrole zo dňa 13. septembra 2016, ktoré bolo vyhotovené po vykonaní dovtedy navrhnutých, označených alebo 2 4 S / 9 5 / 2 0 1 8 - 53 -

správcom dane uznaných za potrebné, dôkazov. To znamená, že postupu správcu dane, ktorý svoje pochybnosti žalobkyni sprostredkoval v Oznámení zo dňa 13. septembra 2016, nie je možné nič vytknúť. Správca dane žalobkyňu vyzval, aby sa k ním zisteným a oznámeným skutočnostiam, z ktorých vyplynuli aj jeho pochybnosti, pretože nepotvrdzovali žalobkyňou deklarované skutočnosti vyjadrila a poskytol jej lehotu 15 dní (v súlade s § 27 ods. 1 Daňového poriadku). Tvrdenie žalobkyne, že správcom dane zistené pochybnosti boli neurčité, a preto ich nemohla odstrániť, nezodpovedá obsahu Oznámenia správcu dane o zistených skutočnostiach pri daňovej kontrole. Z jeho obsahu podrobne vyplýva, aké dôkazy správca dane vykonal a aké skutočnosti vykonaným dokazovaním zistil, z čoho vyplynulo, v čom sa takto zistené skutočnosti nezhodovali so skutočnosťami deklarovanými žalobkyňou, alebo boli spochybnené, alebo neboli preukázané, a preto žalobkyňou namietaná neurčitosť tohto Oznámenia nebola dôvodná. Uvedenú žalobnú námietku preto správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Žalobkyňa v podanej správnej žalobe tiež tvrdila, že správca dane ani žalovaný nezaujali žiadny postoj k ňou namietanému nesprávnemu procesnému postupu, nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, či nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre nedostatok dôvodov, a to v súvislosti s tvrdením žalobkyne, že správca dane nepostupoval v súlade s § 46 ods. 5 Daňového poriadku, pretože jej neoznámil, že vznikli pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov, ktoré predložila alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených a nevyzval ju, aby sa k nim vyjadrila a neúplné údaje doplnila, nejasnosti vysvetlila a nepravdivé údaje opravila alebo ich pravdivosť preukázala. K uvedenému správny súd uvádza, že tvrdenie žalobkyne, že na túto námietku nedostala odpoveď (§ 63 ods. 5 Daňového poriadku) nezodpovedá obsahu spisu, pretože žalovaný vo svojom rozhodnutí uviedol, že žalobkyni bolo umožnené, aby sa vyjadrila k zisteným skutočnostiam a aby predložila dôkazy preukazujúce jej tvrdenia (pričom prvostupňové a druhostupňové administratívne konanie tvoria jeden celok). Je pravdou, že Oznámenie o zistených skutočnostiach v daňovej kontrole neobsahovalo konkrétnu formuláciu správcu dane, že „vznikli pochybnosti", spolu s „výzvou" na ich odstránenie, doplnenie, či vyjadrenie žalobkyne v zmysle § 46 ods. 5 Daňového poriadku, čo je možné označiť za čiastkový nedostatok v postupe správcu dane. Dôvodom na zrušenie rozhodnutia orgánu verejnej správy však nie je akékoľvek porušenie procesného procesu, ale len také, ktoré je podstatné, t. j. porušenie určitej intenzity, ktoré zároveň mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Zistený nedostatok v konaní pred orgánom verejnej správy - neuvedenie ustanovenia § 46 ods. 5 Daňového poriadku (v Oznámení skutočností zistených pri daňovej kontrole s výzvou na vyjadrenie) správny súd nevyhodnotil ako podstatné, a ani ako majúce za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. V Oznámení o zistených skutočnostiach pri daňovej kontrole správca dane podrobne popísal skutočnosti, ktoré z vykonaného dokazovania zistil, z čoho vyplynuli pochybnosti o dodaní tovaru žalobkyni tými dodávateľmi, ktorí boli deklarovaní v ňou predložených preverovaných faktúrach a svoje skutkové zistenia zhrnul aj ohľadom v dokladoch označených odberateľov a vykonanej prepravy tovaru. Zároveň ju vyzval, aby sa k zisteným skutočnostiam vyjadrila, k čomu jej poskytol lehotu súladnú s Daňovým poriadkom. Z toho vyplýva, že správca dane žalobkyni vzniknuté pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti ňou predložených dôkazov 2 4 S / 9 5 / 2 0 1 8 - 54 -

oznámil. Tým, že správca dane žalobkyni poskytol vedomosť o svojich skutkových zisteniach, a teda aj o vzniku pochybností ohľadom žalobkyňou deklarovaných skutočností a umožnil jej vyjadriť sa k nim boli realizované, resp. naplnené práva žalobkyne, vyplývajúce z § 46 ods. 5 Daňového poriadku (získať vedomosť a mať právo vyjadriť sa k zistených skutočnostiam), a preto k podstatnému porušeniu procesného postupu v konaní orgánu verejnej správy nedošlo. Nezákonnosť procesného postupu by mohla spočívať len v opomenutí procesných práv žalobkyne, t. j. v neoznámení „pochybností", prípadne v neposkytnutí lehoty žalobkyni na vyjadrenie. Neuvedenie zákonného ustanovenia, podľa ktorého boli procesné práva žalobkyne realizované, nie je takou vadou v postupe orgánu verejnej správy, t. j. správcu dane, ktorá by mohla spôsobiť jeho nezákonnosť, pretože žalobkyni nebolo odňaté právo riadnej účasti na konaní, ako sa mylne domnieva, pretože „pochybnosti" správcu dane jej boli oznámené a mohla sa k nim vyjadriť. Na základe uvedeného vyhodnotil správny súd žalobnú námietku, týkajúcu sa nesprávneho procesného postupu ako nedôvodnú. Správca dane žalobkyňu o vzniknutých pochybnostiach informoval v Oznámení o zistených skutočnostiach z daňovej kontroly. 64. Správca dane nezaťažoval žalobkyňu dôkazným bremenom ohľadom iných subjektov a ich činnosti, ale sám preveroval obchodné transakcie, ktoré predchádzali alebo nasledovali po priamych dodávateľsko-odberateľských vzťahoch žalobkyne, ktoré boli deklarované preverovanými faktúrami a inými dokladmi za zdaňovacie obdobie február 2012. Splnenie zákonných predpokladov uvedených v , a totiž musí byť preukázané skutočným, faktickým plnením. Keďže doklady predložené žalobkyňou (faktúry, dodacie listy, rámcové kúpne zmluvy, interné doklady, výpisy z účtu) nemali potrebnú preukaznú hodnotu, pretože nepreukazovali skutočné dodanie deklarovaného tovaru od dodávateľov uvedených na faktúrach (t. j. akým spôsobom bol od dodávateľov tovar k žalobkyni prepravený, napr. ŠPZ vozidiel, identifikačné údaje o vodičoch, doklady o skutočne vykonanej preprave tovaru, označenie a podpis konkrétnej osoby, ktorá tovar na prepravu odovzdala a tiež osoby, ktorá tovar prijala...) správne, plniac svoje zákonné povinnosti pri správe daní a v záujme a v prospech žalobkyne preveroval správca dane aj tie obchodné transakcie a dopravu, ktoré žalobkyňou deklarovaným obchodom predchádzali alebo po nich nasledovali, t. j. celý obchodný reťazec. Dôkazným bremenom ohľadom týchto skutočností nezaťažoval žalobkyňu, ako to v rozpore s obsahom administratívneho spisu žalobkyňa tvrdila, ale potrebné dokazovanie/preverovanie vykonal sám, či už dožiadaním správcov daní iných subjektov (subdodávateľov, subodberateľov, prepravcov), žiadosťami o MVI, miestnym zisťovaním, výsluchom svedkov. V rozpore s obsahom rozhodnutia správcu dane (a žalovaného) je tvrdenie žalobkyne, že dôsledky dôkaznej núdze ohľadom okolností týkajúcich sa iných subjektov (keď ani takto vykonaným šetrením sa nepotvrdili žalobkyňou deklarované skutočnosti, relevantné pre uplatnený odpočet DPH), správca dane pripísal v neprospech žalobkyne. Dôvodom jeho rozhodnutia (ani rozhodnutia žalovaného) totiž neboli skutkové zistenia, že splnenie zákonných podmienok pre priznanie uplatneného odpočtu DPH nepreukázali iné subjekty, než žalobkyňa, ale že tieto relevantné skutočnosti nepreukázala žalobkyňa, pretože ňou 2 4 S / 9 5 / 2 0 1 8 - 55 -

predloženými dôkazmi nebol preukázaný materiálny obsah v nich tvrdených skutočností. Tvrdený dôvod nezákonnosti rozhodnutia žalovaného pre zaťažovanie žalobkyne dôkazným bremenom iných subjektov nebol z uvedených dôvodov daný. 65. Žalobnú námietku, že daňová kontrola bola vykonávaná v rozsahu prevyšujúcom rozsah potrebný na dosiahnutie jej účelu, pretože správca dane zisťoval skutočnosti, ktoré sa žalobkyne priamo netýkali, vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú, pretože bola v rozpore s platnou právnou úpravou. Z § 44 ods. 1 Daňového poriadku vyplýva, že daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Správca dane postupoval v súlade s uvedeným zákonným ustanovením, pretože pri nepreukaznosti dokladov, ktorými žalobkyňa oprávnenosť nároku na odpočet DPH preukazovala, správne, s cieľom správneho zistenia dane, ktorým je aj správne posúdenie oprávnenosti žalobkyňou uplatneného nároku na nadmerný odpočet DPH preveroval reálnu existenciu žalobkyňou deklarovaných plnení, a to aj u subjektov (subdodávatelia, subodberatelia, prepravcovia), u ktorých mohli byť zistené skutočnosti relevantné pre rozhodnutie o žalobkyňou uplatnenom nároku na odpočet DPH, t. j. v rámci celého obchodného reťazca. 66. Z § 46 ods. 8 Daňového poriadku vyplýva, že protokol z daňovej kontroly má obsahovať výsledok daňovej kontroly, vrátane vyhodnotenia dôkazov. Ak sa daňovou kontrolou zistil rozdiel v sume, na ktorú si kontrolovaný daňový subjekt uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, zašle správca dane spolu s protokolom kontrolovanému daňovému subjektu aj výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedených v protokole, ak tento zákon neustanovuje inak. Obsahové požiadavky na protokol sú komplexne normované v § 47 Daňového poriadku. Okrem označenia správcu dane, čísla konania,

daňového subjektu, predmetu daňovej kontroly, miesta jej vykonania a dátumu jej začatia s označením zamestnancov správcu dane, ktorí daňovú kontrolu vykonávali a súpisu kontrolovaných dokladov, musí protokol obsahovať aj kontrolné zistenia a vyhodnotenie dôkazov (písm. h), vyjadrenie kontrolovaného daňového subjektu podľa § 45 ods. 1 písm. f) (písm. i), dátum jeho vypracovania a podpis zamestnanca správcu dane. Daňová kontrola je ukončená dňom doručenia protokolu a dňom nasledujúcim po jeho doručení začína vyrubovacie konanie v zmysle § 68 ods. 1 Daňového poriadku, ktoré je súčasťou daňového konania. Z § 68 ods. 3 Daňového poriadku vyplýva, že vykonávanie dokazovania je možné aj vo vyrubovacom konaní. Po preskúmaní obsahu Protokolu z daňovej kontroly z 31. októbra 2016 dospel správny súd k záveru, že obsahuje všetky zákonom stanovené náležitosti. Okrem tých, ktoré neboli žalobkyňou namietané, obsahuje preukázané kontrolné zistenia, pretože obsahuje skutkové zistenia vo vzťahu k jednotlivých dodávateľom, odberateľom, prepravcom (v súvislosti so žalobkyňou deklarovanými dodávateľsko-odberateľskými vzťahmi), prípadne aj subodberateľom, subdodávateľom, či vo vzťahu k subjektom, ktoré mali poskytovať skladové priestory v rámci deklarovaných dodávateľsko- odberateľských vzťahov a ich vyhodnotenie, a to vo vzťahu k (ne)splneniu zákonných podmienok pre odpočet DPH. Obsahuje aj vyjadrenie žalobcu k zisteným skutočnostiam počas daňovej kontroly. Námietky žalobkyne 2 4 S / 9 5 / 2 0 1 8 - 56 -

neobstoja, pretože daňová kontrola bola v súlade s § 46 ods. 9 písm. a) Daňového poriadku ukončená dňom doručenia Protokolu, ktorý obsahoval zákonné náležitosti dňom 18. novembra 2016. Skutočnosť, že v priebehu daňovej kontroly správca dane nevykonal dôkazy navrhnuté žalobkyňou vo vyjadreniach zo dňa 17. októbra 2016, či zo dňa 08. a 09. decembra 2016 k Oznámeniu zistených skutočností počas daňovej kontroly, nie je vadou v konaní, ktorá by mohla mať za následok nezákonnosť rozhodnutia správcu dane (a aj rozhodnutia žalovaného, ktorý rozhodnutie správcu dane potvrdil), pretože zo žiadneho ustanovenia Daňového poriadku nevyplýva pre správcu dane povinnosť vykonať počas daňovej kontroly všetky dôkazy navrhnuté žalobkyňou. Dokazovanie môže v zmysle § 68 ods. 3 Daňového poriadku prebiehať aj vo vyrubovacom konaní, ktoré v preskúmavanom administratívnom konaní aj prebiehalo, a to vykonávaním žalobkyňou navrhnutých dôkazov, ku ktorým mala žalobkyňa možnosť sa vyjadriť jednotlivo, resp. na pojednávaní konanom dňa 20. septembra 2017, ktorého predmetom bolo prerokovanie jej pripomienok k Protokolu, námietok a vykonaných dôkazov. Z § 45 ods. 1 písm. f) nevyplýva pre správcu dane povinnosť, aby v Protokole zdôvodnil, prečo dôkazy navrhnuté v podaniach zo dňa 17. októbra 2016, či zo dňa 08. a 09. decembra 2016 nevykonal. Z uvedeného správny súd vyvodil, že žalobkyňou tvrdené nedostatky Protokolu nemali oporu v § 46 ods. 8, § 47 písm. h) v spojení s § 45 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku, a preto takto tvrdenej námietke nezákonnosti, spočívajúcej vo vadách administratívneho konania, nebolo možné vyhovieť. 67. V súvislosti s námietkou žalobkyne, týkajúcou sa prekročenia maximálnej dĺžky daňovej kontroly správny súd uvádza, že na posúdenie, či bola dodržaná maximálna možná dĺžka trvania daňovej kontroly, s ohľadom aj na jej prerušenie, bolo dôležité presne vymedziť deň jej začatia a deň jej skončenia. V prejednávanej veci mal súd z obsahu administratívneho spisu za nesporne preukázané, že správca dane začal daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie február 2012 dňom 21. mája 2012 a ukončil ju dňom 18. novembra 2016 doručením Protokolu, a to v súlade s Daňového poriadku. Celkovo daňová kontrola aj s jej prerušením trvala 1 643 dní. v umožňuje daňovú kontrolu prerušiť, rozlišujúc obligatórne a fakultatívne prerušenie daňovej kontroly. Daňová kontrola je prerušená dňom uvedeným v rozhodnutí o prerušení kontroly, čo v prejednávanej veci bolo dňom 30. decembra 2012. Správca dane následne v daňovej kontrole pokračuje z vlastného podnetu alebo na podnet kontrolovaného daňového subjektu v prípade, ak pominuli dôvody, pre ktoré bolo konanie prerušené ( Daňového poriadku). V prejednávanej veci prerušenie daňovej kontroly trvalo do 21. júla 2016. Počas prerušenia daňovej kontroly od 30. decembra 2012 do 21. júla 2016 lehota na jej vykonanie (1 rok v zmysle Daňového poriadku) neplynula, t. j. daňová kontrola bola predĺžená o čas, o ktorý bola prerušená. Prerušenie daňovej kontroly znamená, že časový interval medzi jej začatím a jej ukončením môže presiahnuť 1 rok, čo je maximálna zákonná dĺžka trvania daňovej kontroly. V prípade, že daňová kontrola trvá dlhšie než 1 rok, musí súd skúmať dôvodnosť (t. j. zákonnosť) takéhoto prerušenia a v prejednávanej veci sa uvedenou okolnosťou zaoberal aj s ohľadom na žalobkyňou uplatnenú žalobnú námietku, týkajúcu sa prekročenia maximálnej dĺžky daňovej 2 4 S / 9 5 / 2 0 1 8 - 57 -

kontroly s dôsledkom tvrdenej nezákonnosti rozhodnutia správcu dane (aj žalovaného) pre podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. V zmysle § 44 Daňového poriadku sa daňová kontrola vykonáva v rozsahu,

ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu ( ), čo znamená, že správca dane by pri jej výkone nemal zbytočne zaťažovať daňový subjekt, no zároveň ju musí vykonať v takom rozsahu, aby čo najpresnejšie a najobjektívnejšie zistil skutočnosti potrebné na splnenie jej účelu. Rozsah a spôsob vykonávania daňovej kontroly, ktorý správca dane zvolí, musí spĺňať požiadavku nevyhnutnosti, primeranosti a účelnosti. Uvedené zákonné ustanovenie je potrebné vykladať v spojení so základnou zásadou správy daní upravenou v druhej vety Daňového poriadku, podľa ktorej je správca dane povinný vybaviť vec bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré najmenej zaťažujú daňový subjekt a ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. Počas prerušenia daňovej kontroly správca dane nevykonáva žiadne kontrolné úkony, v ktorých sú inkorporované mocenské nástroje zasahujúce do základných práv a slobôd, ktoré svojou podstatou daňový subjekt zaťažujú, a preto nemôže byť vo svojej slobode a základných právach obmedzený. Základom tejto žalobnej námietky bolo tvrdenie žalobkyne, že daňová kontrola na zistenie oprávnenosti jej nároku na uplatnenie nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie február 2012 trvala nezákonne dlho z dôvodu jej neprimerane dlhého prerušenia za účelom MVI pre zistenie/overenie skutočností ohľadom obchodných transakcií a podnikateľských subjektov v rámci obchodného reťazca s cukrom a olejom, ktoré sa žalobkyne priamo netýkali. Tvrdila, že správca dane informácie získané z dožiadaní priebežne nevyhodnocoval a neposudzoval tak možnosť pokračovania v daňovej kontrole aj na základe získaných čiastočných informácií, v dôsledku čoho považovala daňovú kontrolu za umelo predĺženú. Pri posúdení veci poukazuje správny súd na všeobecné zásady a princípy správy daní, ktorej účelom je zistiť alebo preveriť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržanie osobitných predpisov. Daňová kontrola je z tohto pohľadu jedným z najvýznamnejších nástrojov štátu v podmienkach správy daní, ktorá slúži na ochranu fiškálnych záujmov štátu pri súčasnom zachovaní práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb a zároveň predstavuje verejno- mocenský zásah do individuálnej sféry daňového subjektu, ktorý v konečnom dôsledku najčastejšie smeruje k dorubovaniu daní. Dokazovanie vykonáva správca dane, pričom daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania. Daňový subjekt preukazuje aj vierohodnosť, správnosť a úplnosť povinných evidencií alebo záznamov, ktoré vedie. Inštitút daňovej kontroly slúži na zistenie alebo overenie si skutočností a údajov rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo dodržiavanie hmotnoprávnych daňových predpisov a zároveň predstavuje nástroj na overenie pravdivosti a úplnosti podaného daňového priznania. Podľa o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní je príslušný orgán daného štátu povinný poskytnúť požadovanú informáciu čo najrýchlejšie, najneskôr však do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti. Ak však dožiadaný orgán tieto informácie má, je potrebné ich zaslať do dvoch mesiacov od uvedeného dňa. V prejednávanej veci súd z pripojeného 2 4 S / 9 5 / 2 0 1 8 - 58 -

administratívneho spisu zistil, že daňová kontrola bola prerušená od 30. decembra 2012 v zmysle § 61 ods. 1 Daňového poriadku s odôvodnením, že bolo začaté konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej pre vydanie rozhodnutia, t. j. z dôvodu podania žiadostí o MVI, týkajúcich sa DPH. Daňová kontrola bola prerušená 1300 dní a po odpočítaní doby jej prerušenia trvala 343 dní, t. j. menej než jeden rok. Z obsahu administratívneho spisu mal správny súd preukázané, že správca dane žiadosťami o MVI zisťoval skutočnosti, ktoré boli podstatné pre jeho rozhodnutie, pretože zisťoval/preveroval skutočnosti, týkajúce sa zdaniteľných obchodných transakcií žalobkyne, z ktorých si uplatnila nadmerný odpočet DPH, pretože u odberateľov, subodberateľov, dopravcov preveroval faktické uskutočnenie obchodov deklarovaných faktúrami v preverovanom zdaňovacom období. Zisťoval/preveroval, či tovar dodaný žalobkyni deklarovanými dodávateľmi bol skutočne nimi v danom množstve a kvalite dodaný a či tieto tovary žalobkyňa ďalej použila na dodávky tovarov ako platiteľ s oslobodením od dane, pretože ich dodala odberateľom na území iného členského štátu tak, ako to predloženými dokladmi preukazovala. Táto činnosť, ktorej výsledky boli obsahom jeho rozhodnutia bola v súlade s jeho povinnosťou pri správe daní zistiť (pre správne posúdenie oprávnenosti žalobkyňou uplatneného nároku na nadmerný odpočet DPH) rozhodujúce skutočnosti čo najúplnejšie. Až po zhromaždení potrebných informácií mohol správca dane prijať rozhodujúci záver, že neboli verifikované žalobkyňou predkladané tvrdenia o splnení podmienok na odpočet DPH. Zároveň bol zachovaný postup podľa článku 12 Nariadenia Rady (EU) č. 904/2010, keď zahraničné daňové správy oznámili, že nebude možné odpovedať v lehote podľa čl. 10 tohto Nariadenia. Z uvedeného správny súd vyvodil záver, že prerušenie daňovej kontroly za účelom zistenia/overenia relevantných skutočností prostredníctvom inštitútu medzinárodnej výmeny informácií nebolo bezúčelné, naopak, bolo súladné s účelom správy daní - správne určiť a vyrubiť daň a za tým účelom zistiť nevyhnutné skutočnosti čo najúplnejšie a zároveň nebola lehota na vykonanie daňovej

kontroly prekročená v dôsledku prekročenia maximálnych lehôt na poskytnutie informácií v rámci medzinárodnej výmeny informácií, pretože bol zachovaný postup podľa čl. 12 Nariadenia Rady (EU) č. 904/2010. Správny súd preto túto žalobnú námietku vyhodnotil ako nedôvodnú. Žalobkyňa sa nemýli v tvrdení, že správca dane mal počas prerušenej daňovej kontroly vyhodnocovať priebežne získavané informácie z MVI z toho hľadiska, či pominuli dôvody, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená, avšak z ničoho nevyplýva, že tak nekonal. Tvrdenie žalobkyne, že maximálna dĺžka daňovej kontroly bola prekročená aj tým, že dokazovanie navrhnuté počas daňovej kontroly bolo vykonané až vo vyrubovacom konaní neobstojí, pretože daňová kontrola bola ukončená doručením Protokolu. (Naviac správny súd uvádza, že napriek celkovej dobe trvania daňovej kontroly bola päť ročná lehota vyplývajúca z § 69 Daňového poriadku zachovaná, a preto ani v tejto súvislosti neboli práva žalobkyne dotknuté). 68. Právo na spravodlivý proces je jedným z ľudských práv, ktorým poskytuje na medzinárodnej úrovni ochranu Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd v čl. 6 ods. 1. Je právom individuálnym, t. j. jeho adresátmi sú jednotlivé fyzické alebo právnické osoby. Jeho podstatou je tzv. „čistota konania", t. j. požiadavka zákonnosti procesných 2 4 S / 9 5 / 2 0 1 8 - 59 -

postupov konania rozhodujúceho súdu alebo iného orgánu, ktorá je základným predpokladom zákonnosti v ňom vydaného rozhodnutia, to znamená, že sa týka konania na súde alebo inom orgáne. Daňová kontrola nie je konaním. Je dôkazným procesom, ktorého výsledkom je protokol, ktorý je podkladom pre daňové konanie. Európsky súd pre ľudské práva naviac opakovane vo svojej rozhodovacej činnosti vylúčil možnosť aplikácie čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd na daňové veci z dôvodu, že tvoria súčasť jadra výsad verejnej moci (napr. Y. v. Fínsko č. 73053/01, rozsudok Veľkej komory ESĽP z 23. 11. 2006...) s výnimkou, že daňové konanie možno považovať za konanie trestné, čo v preskúmavanej veci naplnené nebolo. Z § 47 písm. h) Daňového poriadku vyplýva, že „protokol musí obsahovať preukázané kontrolné zistenia a vyhodnotenie dôkazov". Námietka žalobkyne, že Protokol riadne vyhodnotenie dôkazov neobsahuje, nezodpovedá obsahu Protokolu, a preto ju správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Obsahom rozsiahly Protokol obsahuje súpis kontrolovaných dokladov, účtovných záznamov a iných písomností, ktoré žalobkyňa ku kontrole predložila a podrobné kontrolné zistenia, ktoré z nich, ako aj z dôkazov zabezpečených správcom dane (výsledky dožiadaní u správcov dane iných daňových subjektov, výsluchy svedkov, nahliadnutie do spisov z iných daňových kontrol, miestne zisťovania, v rámci ktorých podávali informácie štatutárni zástupcovia obchodných spoločností, informácie získané v rámci MVI), vyplynuli. Jednotlivé dôkazy od žalobkyne, či získané správcom dane v rámci preverovania žalobkyňou deklarovaných skutočností boli správcom dane vyhodnotené jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach so záverom, že žalobkyňa nepreukázala, že dodávky tovarov, ktoré boli žalobkyňou deklarované preverovanými faktúrami v rámci kontrolovaného zdaňovacieho obdobia február 2012, boli aj skutočne realizované tými dodávateľmi - platiteľmi DPH, ktorí boli na faktúrach ako dodávatelia označení, a teda, že žalobkyni vznikol z predložených dodávateľských faktúr nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Správca dane sa osobitne zaoberal vyhodnotením žalobkyňou predložených dokladov a aj ďalších zistených skutočností, ktoré boli výsledkom jeho preverovania vo vzťahu ku každému označenému dodávateľovi, ale aj vo vzťahu k subdodávateľom, odberateľom, subodberateľom, či prepravcom v rámci preverovania celého obchodného reťazca súvisiaceho s preverovaným obchodovaním žalobkyne s kryštálovým cukrom a slnečnicovým olejom v rámci tzv. „Externého predaja" v zdaňovacom období február 2012. Po preskúmaní obsahu Protokolu dospel správny súd k záveru, že v ňom boli obsiahnuté preukázané kontrolné zistenia aj vyhodnotenie dôkazov. Z § 47 Daňového poriadku nevyplýva, že by obsahom Protokolu z daňovej kontroly malo byť aj vysporiadanie sa správcu dane s návrhmi žalobkyne na vykonanie dôkazov, ktoré boli obsahom jej podaní predchádzajúcich vydaniu Protokolu (t. j. jej vyjadrení k zisteniam správcu dane počas daňovej kontroly). To znamená, že námietka žalobkyne, že v Protokole absentovalo riadne vyhodnotenie dôkazov a návrhy žalobkyne na vykonanie dôkazov podaniami zo 17. októbra 2016 a z 08. a 09. decembra 2016 boli odmietnuté bez relevantného odôvodnenia, nebola dôvodná, pretože jednak nemala oporu v platnej právnej úprave a ani nezodpovedala obsahu Protokolu. Porušenie práva žalobkyne na spravodlivé konanie v uvedených súvislostiach zistené nebolo. Vo vzťahu k tvrdeniu žalobkyne, že rozhodnutie správcu dane neobsahuje riadne vyhodnotenie dôkazov, čím de facto namietala 2 4 S / 9 5 / 2 0 1 8 - 60 -

nepreskúmateľnosť rozhodnutia správcu dane pre nedostatok dôvodov správny súd uvádza nasledovné: Rozhodnutie trpí nepreskúmateľnosťou pre nedostatok dôvodov vtedy, keď vôbec nemá odôvodnenie, keď chýbajú skutkové dôvody a tiež vtedy, keď chýba právne posúdenie zistených skutočností. Skutkové dôvody chýbajú vtedy, ak ich orgán verejnej správy v odôvodnení vôbec neuvedie, ale aj vtedy, ak

bolo rozhodnutie založené na skutočnostiach, ktoré neboli v konaní zisťované, prípadne, keď nie je zrejmé, či bolo dokazovanie vykonané, alebo, ak rozhodné skutočnosti boli zistené z nezákonne získaných dôkazov. Takýmito vadami rozhodnutie správcu dane netrpí. Z obsahu rozhodnutia správcu dane vyplýva, že správca dane podrobne, jednotlivo aj vo vzájomných súvislostiach jasne a zrozumiteľne uviedol, ako vykonané dôkazy vyhodnotil a aké skutkové zistenia z nich vyplynuli. Konkrétne sa vyjadril k skutočnostiam, ktoré boli výsledkom vykonaného dokazovania vo vzťahu ku každému jednotlivému žalobkyňou deklarovanému dodávateľovi, odberateľovi, ale aj vo vzťahu k subodberateľom, subdodávateľom, či jednotlivým prepravcom. Dokazovanie vykonával za účelom preverenia žalobkyňou deklarovaných skutočností. Vyhodnotil vykonané/získané výsluchy konateľov/splnomocnených osôb v rámci miestnych zisťovaní a svedkov (M. R., I. S., Y. W., M. J., S. V., T. W., J. L., T. K., Z. O., Z. X., L. R., N.. L. J., N.. M. U., N.. M. U., O. L., D. W., N.. M. O., N.. M. L., M. I., N.. R. P., O. J., R. Q., N.. Y. X., J. U., N. U., T.. R. O., N.. Y. Y., Y. X., J. Y., M. W., T.. H.. T., A. Y., P. X., L. O. U., L. O. T.., P. C., M. L. a iné) a vyjadril sa k tým výsluchom svedkov, ktoré nepovažoval za potrebné vykonať pretože ich výpovede získal z iných konaní (Z. X., Z. O., L. R.) alebo bol ich výsluch nepotrebný pre spochybnenie rozsahu prepravy tovaru zo skladu FOOD PLUS PACK s. r.o. k žalobkyni dopravcom M B K SPEDITION s.r.o. (A. T., V. V., J. W. - vodiči), resp. popretie vykonania prepravy tovaru konateľom dopravcu U. V. - TRANSSILV (Y. V. - vodič, M. J. - vyťaženie kamiónov), alebo bola preprava tovaru potvrdená (L. L., A. J., L. U. - vodiči TMV Kft.) alebo navrhovaný svedok X.. L. L. nebol v preverovanom zdaňovacom období konateľom SPS Trade, spol. s r.o., alebo výpoveď svedka O. I. (vodič) nebola potrebná, lebo uskutočnenie prepravy tovaru dopravcom Y. L. LA-JO Trans pre odberateľa žalobcu Global Food Trade, s.r.o. bola CMR potvrdená. F. T., J. L. pracovali na rovnakej pracovnej pozícii ako vypočutý O. J., A. X. pracoval na rovnakej pracovnej pozícii ako vypočutý N.. R. P., a preto ich výsluchy k už zodpovedaným otázkam neboli potrebné. Dostatočne podrobne sa vyjadril aj k námietkam žalobkyne, ktoré boli obsahom jej vyjadrení k zisteným skutočnostiam počas daňovej kontroly. Zdôraznil, že počas daňovej kontroly nebola spochybnená samotná existencia obchodovaného tovaru - kryštálového cukru a slnečnicového oleja, avšak nebolo možné zistiť skutočné obchodované množstvo tohto tovaru a najmä bola spochybnená skutočnosť, že predmetný tovar bol dodaný od jednotlivých dodávateľov tak, ako bolo deklarované v žalobkyňou predložených faktúrach, pretože žalobkyňa nepredložila žiadne dôkazy o skutočnom pohybe tovaru od jej dodávateľov napriek tomu, že išlo o pohyblivé dodávky (ktoré sú v obchodnom styku sprevádzané dokladmi o tom, 2 4 S / 9 5 / 2 0 1 8 - 61 -

kto tovar za dodávateľa odovzdal na prepravu, kto ho prepravil, po akej trase, kto ho za žalobkyňu ako odberateľa prevzal, pričom ide o konkrétne fyzické osoby, ktoré mali v danom čase za tovar hmotnú zodpovednosť) a spochybnil tiež dodanie tovaru žalobkyňou jej odberateľom spôsobom deklarovaným na základe ňou predložených dokladov. Prepravu tovaru pre žalobkyňu ako odberateľa mali zabezpečovať jej dodávatelia, resp. subdodávatelia, u ktorých sa preprava nepotvrdila z dôvodu nekontaktnosti týchto spoločností, alebo preto, že potrebnými dokladmi nedisponovali, v dôsledku čoho sa ani preverovaním správcu dane žalobkyňou deklarované skutočnosti nepotvrdili. Nebolo preukázané, že tovar bol žalobkyni dodaný tak, ako bolo ňou, resp. jej priamymi dodávateľmi deklarované. Priami dodávatelia žalobkyne tovarom nedisponovali, nezúčastňovali sa nakladania, ani vykladania tovaru, tovar mal byť žalobkyni dodaný priamo ich dodávateľmi, t. j. subdodávateľmi žalobkyne, čo však zisteniami správcu dane nebolo preukázané. Z uvedeného správca dane vyvodil, že neboli potvrdené skutočnosti, ktoré prehlasovali a preukazovali priami dodávatelia žalobkyne, a teda neboli potvrdené skutočnosti deklarované dokladmi, ktoré žalobkyňa predložila správcovi dane na preukázanie svojho nároku na odpočet DPH. Zdôraznil, že podmienky pre vznik nároku na odpočítanie DPH upravené v a v v spojení s musia byť splnené kumulatívne a nesplnenie už len jednej z nich možnosť priznania nároku na odpočet DPH vylučuje. Pritom zdôraznil, že splnenie zákonných podmienok pre vznik nároku na odpočítanie dane nespočíva len v predložení dodávateľskej faktúry, jej zaúčtovaní, resp. v priznaní dane na strane dodávateľa, pretože uvedené je len formálnou stránkou účtovnej operácie. Dodávateľská faktúra musí jednoznačne preukazovať všetky znaky vyžadovanej skutočnosti, t. j. objekt, subjekt i právnu skutočnosť a ako dôkaz je v daňovom konaní použiteľná len vtedy, ak údaje v nej uvedené pravdivo odrážajú skutočnosť. Preto správca dane skúmal uskutočnenie preverovaných zdaniteľných obchodov nielen z formálnej stránky, ale preveroval aj súlad skutočného stavu so stavom formálnym a uzavrel, že nebolo preukázané dodanie tovaru žalobkyňou deklarovanými dodávateľmi, čo bolo dôvodom na nepriznanie nároku žalobkyni na uplatnený odpočet DPH. Z uvedeného je zrejmé, že rozhodnutie správcu dane vadami označenými v tejto námietke žalobkyne netrpí, pretože zodpovedá ustanoveniu Daňového poriadku, a preto, a ani v súvislosti s tvrdeným nedostatočným obsahom rozhodnutia správcu dane nebolo právo

žalobkyne na spravodlivé konanie dotknuté. Táto žalobná námietka bola len vyjadrením vlastného hodnotenia dôkazov žalobkyňou, ktoré bolo odlišné od ich hodnotenia správcom dane, a teda bola len vyjadrením nesúhlasu s jeho hodnotením dôkazov. Nesúhlas s hodnotením dôkazov bez konkrétnych tvrdení, v čom a na základe akých skutočností bolo hodnotenie vykonané správcom dane (žalovaným) nesprávne, nestačí na to, aby bolo možné dospieť k záveru o nezákonnosti rozhodnutia. Aj námietka žalobkyne, že v konaní neboli zohľadnené dôkazy, ktoré mali svedčiť v prospech žalobkyne, bez označenia konkrétnych dôkazov, ktoré mali svedčiť v prospech žalobkyne a ktoré nemali byť správcom dane alebo žalovaným zohľadnené, je len vyjadrením nesúhlasu s hodnotením dôkazov žalovaným, či správcom dane. Z ich rozhodnutí jednoznačne vyplynulo, že všetky dôkazy, ktoré boli v priebehu daňovej kontroly, či vyrubovacieho konania získané, boli vyhodnotené, a to jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach. Preto ani táto žalobná námietka nebola 2 4 S / 9 5 / 2 0 1 8 - 62 -

konkrétna a ani nemala oporu v obsahu odôvodnení rozhodnutia žalovaného a prvostupňového rozhodnutia. Bez preukázaného tvrdenia, ktoré dôkazy svedčiace v prospech žalobkyne neboli v konaní vykonané, neodôvodňovala záver, že bolo porušené právo žalobkyne na spravodlivé konanie. 69. K žalobkyňou namietanému nesprávne, či nedostatočne zistenému skutkovému stavu veci (bod 30, 31) správny súd uvádza, že žalobkyňa nekonkretizovala, ktoré skutkové okolnosti a dôkazy, ktoré mali meniť skutkový stav zistený správcom dane a žalovaným (a akým spôsobom) boli opomenuté. Pre nekonkrétnosť tejto námietky ju správny súd nemohol preskúmať. Správny súd nie je povinný, ani oprávnený nahrádzať skutkovú, či právnu argumentáciu žalobkyne, ktorá má byť v zmysle obsahom ňou podanej správnej žaloby. Tvrdenie žalobkyne, že sa správca dane nezaoberal jej návrhmi na dokazovanie predloženými najmä v podaní zo dňa 17.októbra 2016 (ale aj ďalšími, napr. zo dňa 08. a 09. decembra 2016) nezodpovedá obsahu správneho spisu. Správca dane sa jej návrhmi na výsluch svedkov, resp. zabezpečenie zápisníc z výsluchov svedkov a ich vykonanie (J. W., G. Q., L. I., L. L., A. J., L. U., A. X., M. J., S. V., A. T., V. V., J. W., N.. P. J., N.. M. U., I. S., Z. X., L. R., A. T., O. K., J. L....), či navrhovaným vykonaním dožiadaní ohľadom prepravy tovaru k odberateľom žalobkyne napr. BORMON s.r.o. u dopravcov GLOBY SPED Kft., či X.S FIA Fuvarozási Kft. zaoberal. Výsluchmi navrhovaných svedkov sa zaoberal vo vyrubovacom konaní, v ktorom napr. J. W. (18. 05. 2017), M. J. (29. 06. 2017), J. L. (10. 01. 2017), T.K. (12. januára 2017), I. U. (23. 05. 2017), N.. J. Y. (10. 02. 2017), T.. R. O. (04. 04. 02017), N.. M. U. (13. 01. 2017), N.. M. U. (4. 04. 2017), P. V. (08. 02. 2017) N.. G. P. (8. 11. 2016), J. W. (8. 11. 2016), J. U. (10. 11. 2016), O. J. (23. 11. 2016), G. Q. (23. 11. 2016) aj iných svedkov, napr. N.. Y. X. (6. 12. 2016) vypočul. Získal a vykonal aj zápisnice z miestnych zisťovaní v spoločnosti UP SPED, s.r.o., East West Logistik, s.r.o., Globy Speed Szolgáltató Kft., X. és Fia Fuvarozási Kft.a iné. Zistenia z vykonaných dôkazov v rozhodnutí vyhodnotil, s tým, že sa návrhmi žalobkyne na vykonanie dokazovania zaoberal a vykonal i ďalšie dôkazy na preukázanie žalobkyňou deklarovaných skutočností pre uplatnený nadmerný odpočet DPH a vykonané dokazovanie bolo pre jeho rozhodnutie dostatočné. Táto žalobná námietka tiež nebola dostatočne konkrétna, pretože neobsahovala žiadne konkrétne tvrdenia, v čom nebol skutkový stav riadne zistený a aké konkrétne skutkové zistenia mali z (ne)vykonaných dôkazov vyplynúť, t. j. neobsahovala tvrdenie, v čom bol skutkový stav zistený nedostatočne alebo nesprávne v dôsledku logickej chyby v hodnotení obsahu nejakého dôkazu a aký to malo mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia. Tvrdenie žalobkyne, že správca dane mal zistiť konkrétne obchodované množstvo tovaru a jeho hodnotu, aby mohol správne určiť daň, nezodpovedá platnej právnej úprave. Z a Daňového poriadku vyplýva, že skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, skutočnosti na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane 2 4 S / 9 5 / 2 0 1 8 - 63 -

v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania a vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť, preukazuje daňový subjekt. Správca dane dokazovanie vedie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie, pričom nie je viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Žalobkyňou deklarované plnenie musí byť pre priznanie uplatneného nadmerného odpočtu DPH reálne preukázané, t. j. žalobkyňa musí preukázať reálne dodanie tovaru deklarovaného v predmetných faktúrach, a to dôkazmi o jeho nadobudnutí od toho subjektu, ktorý predmetné faktúry vystavil a o ktorom žalobkyňa tvrdí, že jej tento tovar ako platiteľ DPH dodal. Daňová povinnosť v zmysle vzniká dňom dodania tovaru a právo odpočítať daň z tovaru vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare vznikla daňová povinnosť, čo vyplýva z . Žalobkyňa v daňovom konaní dôkazy o splnení podmienok na odpočet dane nepredložila. Ustanovenie Daňového poriadku upravuje povinnosť daňového

subjektu preukazovať skutočnosti uvedené v § 24 ods. 1 písm. a), b), a c), pričom správca dane nie je povinný vyzývať alebo označovať dôkazy, ktoré má daňový subjekt predložiť. Pre rozhodnutie žalovaného aj správcu dane bola podstatná tá skutočnosť, že žalobkyňa bola povinná preukázať splnenie podmienok na odpočet dane, pričom svoje dôkazné bremeno neuniesla, pretože nepredložila také dôkazy o reálnom dodaní tovaru dodávateľmi deklarovanými na preverovaných faktúrach - napr. potvrdené dodacie listy, z ktorých by bolo zrejmé, kto tovar odovzdal, prevzal, akým motorovým vozidlom bol tovar privezený s uvedením typu a evidenčného čísla motorového vozidla, mena a identifikačných údajov vodiča, záznamov o vykonanej jazde, mýtne záznamy, tachografy, nákladné listy zodpovedajúce deklarovanému dodaniu tovaru a pod. To znamená, že správca dane (ani žalovaný) neboli povinní zistiť konkrétne množstvo obchodovaného tovaru, resp. jeho hodnotu, ako sa žalobkyňa mylne domnieva, pretože predmetom daňovej kontroly nebolo správne určenie dane s ohľadom na obchodované množstvo tovaru. Predmetom daňovej kontroly bolo preverenie oprávnenosti žalobkyňou uplatneného nadmerného odpočtu DPH, a teda splnenie podmienok podľa , , a ods. písm. a) (dodanie tovaru deklarovaným platiteľom DPH - vznik daňovej povinnosti a použitie tohto tovaru na ďalšie dodávky tovaru ako platiteľ) v takom rozsahu, v akom ho žalobkyňa v daňovom priznaní na DPH v zdaňovacom období február 2012 uplatnila. Naopak, bolo povinnosťou žalobkyne oprávnenosť nároku na uplatnený odpočet DPH preukázať relevantnými dôkazmi, t. j. takými, z ktorých by bolo nepochybné, že bola naplnená materiálna podstata deklarovaného plnenia, a síce, že deklarovaný tovar (druh a množstvo) bol žalobkyni dodaný práve tými dodávateľmi, ktorí boli v predložených dodávateľských faktúrach označení. Dôkazným bremenom na preukázanie týchto skutočností je v zmysle Daňového poriadku zaťažená žalobkyňa, a preto uvedenú žalobnú námietku vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú. Žalobkyňa sa mýli v tvrdení, že v prípade vzniknutých pochybností o uskutočnení obchodných transakcií tak, ako boli preverovanými dokladmi deklarované mal správca dane/žalovaný uplatniť pri rozhodovaní zásadu „in dubio pro reo", pretože rozhodnutia vydané v administratívnom konaní neboli rozhodnutiami o uložení sankcie, t. j. rozhodnutiami majúcimi charakter správneho trestania (pozri aj argumentáciu v úvode bodu 68 tohto rozsudku). 2 4 S / 9 5 / 2 0 1 8 - 64 -

70. V ďalšom texte žaloby namietaná nezákonnosť rozhodnutia žalovaného nebola pre jej nekonkrétny obsah spôsobilá na preskúmanie správnym súdom, pretože neobsahuje konkrétne tvrdenia žalobkyne, ktoré skutočnosti, z ktorých správca dane (aj žalovaný) v rozhodnutiach vychádzali, boli rozporné so skutočnosťou, s vykonanými dôkazmi, či s obsahom ich odôvodnenia. Nekonkretizovala svoje tvrdenia, že vykonané dôkazy neboli hodnotené vo svetle jednotlivých dodávok, že skutkové zistenia, týkajúce sa prepravcov boli generalizované, aký skutkový stav bol podľa jej názoru správny, t. j. súladný so skutočnosťou a s vykonanými dôkazmi a aký dôsledok to malo mať na skutkové a právne závery orgánov správy daní. Správny súd nie je oprávnený za žalobkyňu vyhľadávať alebo pomenovať nedostatky rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktoré naopak musia byť konkrétnym obsahom v žalobe tvrdených dôvodov nezákonnosti žalobkyňou napadnutých rozhodnutí. Absencia konkrétnych tvrdení žalobkyne bráni správnemu súdu preskúmať ich dôvodnosť, a teda posúdiť, či žalobkyňou tvrdený dôvod nezákonnosti je daný ( ). Žalobkyňou tvrdené skutočnosti, týkajúce sa obsahových nedostatkov Protokolu a vyhodnotenie odvolacej námietky žalobkyne s týmto obsahom, ktoré malo byť rozporné s obsahom spisu, správny súd po preskúmaní veci nezistil. Protokol okrem formálnych náležitostí ( až g), a ) obsahoval preukázané kontrolné zistenia, ktoré boli výsledkom hodnotenia vykonaných dôkazov správcom dane a tiež vyjadrenie žalobkyne v zmysle , Daňového poriadku k skutočnostiam zisteným pri daňovej kontrole. Žalobkyňa, ktorá má dôkaznú povinnosť, nepredložila také dôkazy, ktorými by skutočné dodanie tovaru od deklarovaných dodávateľov a k deklarovaným odberateľom (kryštálového cukru a slnečnicového oleja) z hľadiska jeho priebehu a výsledku preukázala, a preto správca dane preveroval žalobkyňou deklarované skutočnosti pre uplatnený odpočet DPH okrem iných aj dožiadaniami v rámci MVI. Tieto vykonal správca dane s cieľom preveriť reálne uskutočnenie obchodov tak, ako ich žalobkyňa dôkazmi predloženými v daňovej kontrole preukazovala, pretože ňou predložené doklady neboli jednak komplexné (prepravu tovaru nezabezpečovala) a jednak bez konkrétnych údajov o tom, kto, kde, kedy a ako tovar, ktorý mal byť žalobkyni (alebo žalobkyňou) dodaný, žalobkyni odovzdal, priebeh ani výsledok deklarovaného dodania tovaru nepreukázali. Ňou predložené faktúry, dodacie listy, interná evidencia, kúpne zmluvy, rámcové zmluvy, doklady o úhradách faktúr nemali v uvedených súvislostiach potrebnú výpovednú hodnotu. 71. Žalobkyňa argumentovala voči správnosti rozhodnutia správcu dane naj poukazom na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , , poukazom na judikatúru

Súdneho dvora vo veci Mahageben a J. C-80/11, C-142/11, vo veci Stroy Trans C-642/11, Y. C-33/13, C-439/04 W. a Recolta Recycling, C-354/03 Optigen, C-355/03 Fullcrum Elektronics, C-484/03 Bondhouse, C-277/14 PPUH STEHCEMP, C-324/11 O., C-409/04, Teleos C-563/11 Forwards, C-320/88 Shipping and Forvarding Enterprise Safe a ďalšími. Z obsahu rozhodnutia správcu dane je zrejmé, že správca dane sa jednotlivými označenými rozhodnutiami v podrobnostiach nezaoberal, poukázal však na iné rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. sp. zn. S / 9 5 / 2 0 1 8 - 65 -

24/2012, č. , , a aj na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. , ktorými preukazoval správnosť svojho postupu a hodnotenia dôkazov. Žalobkyňa nekonkretizovala, akým spôsobom skutočnosť, že sa k obsahu a aplikovateľnosti rozhodnutí, na ktoré žalobkyňa poukázala, správca dane nevyjadril, zasiahla do jej práv alebo právom chránených záujmov, ktorým súd v správnom súdnictve poskytuje ochranu a nešpecifikovala, konkrétne ktoré jej právo bolo porušené, či dotknuté, v dôsledku čoho nie je táto námietka spôsobilým predmetom na jej preskúmanie. Napriek tomu správny súd uvádza, že žalobkyňou poukazované rozhodnutia (vo veci Mahagében a J., W. a Recolta Recycling...) vychádzajú zo spoločného predpokladu, že materiálny obsah plnenia, ktorý daňový subjekt na základe ním predložených dôkazov preukazoval pre účely nadmerného odpočtu DPH, bol predloženými dôkazmi aj preukázaný, čo nezodpovedá skutkovému stavu v prejednávanej veci, a preto neboli na danú vec aplikovateľné. Podstatou rozhodnutia správcu dane aj žalovaného totiž bola skutočnosť, že žalobkyňou predložené dôkazy na preukázanie oprávnenosti nároku na odpočet DPH neboli spôsobilé pre ich nedostatočnú preukaznú hodnotu preukázať, že k deklarovanému zdaniteľnému plneniu došlo v takom rozsahu, takým spôsobom a tými subjektami - dodávateľmi, ktorí boli označení v predložených dokladoch. I keď je nesporne zákonnou povinnosťou správcu dane (aj žalovaného) uviesť v odôvodnení svojho rozhodnutia, ako sa vysporiadali s námietkami žalobkyne, má povinnosť odpovedať len na tie námietky, ktoré sú podstatné pre rozhodnutie, čo v nadväznosti na uvedené bolo splnené. Správny súd preto takto uplatnené námietky žalobkyne vyhodnotil ako nedôvodné. 72. K žalobkyňou namietanej nezákonnosti rozhodnutia žalovaného pre nesprávne právne posúdenie veci (bod 32) správny súd uvádza: Právnym posúdením veci je činnosť orgánu verejnej správy, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl orgánu verejnej správy pri aplikácii práva na zistený skutkový stav, napr. ak orgán verejnej správy podriadil zistený skutkový stav pod právnu normu, ktorá sa na vec nevzťahuje, alebo sa nevzťahuje v uvedenom rozsahu, alebo orgán verejnej správy aplikoval nesprávny právny predpis, alebo správne aplikovaný právny predpis chybne vyložil a v dôsledku uvedeného dospel k nesprávnym právnym záverom. Tvrdenia žalobkyne ohľadom nesprávnej/rozpornej aplikácie, resp. neaplikovania právnych predpisov na úrovni SR/ES, či nesprávneho stotožňovania pojmov „miesto určenia" a „miesto vykládky" (písm. a, b, c, f) boli nekonkrétne, pretože neobsahovali konkrétne skutkové východiská, ani konkrétne tvrdenia o ich vplyve na právne posúdenie veci, čo bránilo správnemu súdu preskúmať ich dôvodnosť. K žalobným námietkam týkajúcim sa obsahu Protokolu (písm. d) správny súd už dal odpoveď v predchádzajúcom texte tohto rozsudku. Zistil, že zákonom stanovené obsahové náležitosti Protokol obsahoval, a preto tvrdenie žalobkyne, že žalovaný obsah Protokolu a jeho právne účinky nesprávne vyhodnotil, a preto bolo jeho rozhodnutie nezákonné pre nesprávne právne posúdenie veci, nemalo oporu v jeho obsahu. Uvedené tvrdenie je len vyjadrením nesúhlasu žalobkyne s hodnotením dôkazov (Protokolu) zo strany správcu dane, či žalovaného, pretože obsahuje jej odlišné hodnotenie, čo však nie je bez ďalšieho dôvodom na vyslovenie nezákonnosti konania, či rozhodnutia. Žalobkyňa sa mýli i v tvrdení (písm. g), i), j)), že žalovaný preukázanie dodania tovaru žalobkyni odvodzoval od preukázania jeho skladovania dodávateľmi, či subdodávateľmi a že nárok na odpočet DPH jej odoprel 2 4 S / 9 5 / 2 0 1 8 - 66 -

v dôsledku skutočností, ktoré sa týkali obsahu právnych vzťahov iných subjektov. Z obsahu administratívneho spisu, a to z obsahu vykonaného dokazovania a z jeho vyhodnotenia mal správny súd za preukázané, že označené tvrdenia žalobkyne nezodpovedajú obsahu administratívneho spisu, vrátane rozhodnutia správcu dane a žalovaného. Ich rozhodnutia boli založené na takom vyhodnotení dôkazov (predložených žalobkyňou, či získaných správcom dane v rámci preverovania žalobkyňou deklarovaných skutočností), že žalobkyňa predloženými dôkazmi, ktorými preukazovala nárok na odpočet DPH, tento nárok nepreukázala, pretože nimi nebol preukázaný pohyb tovaru, či manipulácia s ním, t. j. nebolo preukázané jeho faktické, skutočné dodanie, pričom tieto zistenia a ich preukázanie boli relevantné pre možnosť priznania nadmerného odpočtu DPH a materiálna podstata deklarovaného plnenia nebola preukázaná/potvrdená ani dôkazmi vykonanými správcom

dane. Pre priznanie uplatneného nároku nepostačuje predloženie formálne úplnej faktúry, ale je potrebné preukázať skutočné plnenie v takom rozsahu a tými osobami, ako bolo na predložených faktúrach uvedené. Správca dane, ani žalovaný, na žalobkyňou tvrdených skutočnostiach svoje rozhodnutie nezaložili. Tieto skutočnosti zisťovali len v rámci preverovania žalobkyňou deklarovaných skutočností (pretože ňou predložené dôkazy nemali dostatočnú preukaznú hodnotu), čo je plne v súlade so základnou zásadou správy daní v zmysle § 3 ods. 2 Daňového poriadku správne určiť a vyrubiť daň. To znamená, že preverovali správnosť údajov uvedených žalobkyňou v jej daňovom priznaní za obdobie február 2012 z hľadiska uplatneného nároku na nadmerný odpočet DPH. Žalobkyňa sa mýli, keď tvrdí (písm. k), že bolo povinnosťou správcu dane preukázať skutočné obchodované množstvo tovaru, pokiaľ spochybnil to množstvo tovaru, ktoré bolo žalobkyňou predloženými dokladmi preukazované, pretože toto tvrdenie je v rozpore s platnou právnou úpravou. Z § 24 Daňového poriadku vyplýva, že subjektom, ktorý má preukázať skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane, t. j. aj správnosť údajov uvádzaných v daňovom priznaní v súvislosti s uplatneným nárokom na nadmerný odpočet DPH, je kontrolovaný daňový subjekt/žalobkyňa. Činnosť správcu dane, ním vykonávané dokazovanie slúži len na preverenie/verifikáciu tých skutočností, ktorými žalobkyňa právo na nadmerný odpočet DPH preukazuje. To znamená, že úlohou správcu dane nebolo zistiť skutočné obchodované množstvo tovaru, ale jeho úlohou bolo preveriť, či žalobkyňou uplatnený nárok na nadmerný odpočet DPH je preukázaný, a teda, či je preukázané skutočné (materiálne) plnenie, ktoré bolo deklarované a ktorým žalobkyňa preukazovala nárok na odpočet DPH. Správny súd sa k žalobkyňou tvrdenému (písm. e) zákazu využitia inštitútu využitia medzinárodnej výmeny informácií za účelom zistenia podmienok pre oslobodenie od dane (v súvislosti s rozhodnutím Súdneho dvora vo veci C-184/05 TWOH) vyjadril už v predchádzajúcom texte tohto rozsudku. Správca dane informácie v rámci MVI získaval za účelom preverenia uskutočnenia obchodných transakcií deklarovaných žalobkyňou a ich obsahu, a teda postupoval v súlade so svojou povinnosťou zistiť skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní čo najúplnejšie (§ 24 ods. 2 Daňového poriadku). Až po získaní žiadaných informácií, resp. po oznámení prekážok, pre ktoré ich nie je možné poskytnúť mohol v daňovej kontrole pokračovať a vyhodnotiť skutkový stav, pretože získaním informácií o rozhodujúcich skutočnostiach pominuli dôvody, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená. Tento postup správcu dane bol plne v súlade s § 61 ods. 4 Daňového poriadku a správny súd nezistil žiadny omyl správcu dane pri aplikovaní § 61 ods. 4 Daňového poriadku na zistený skutkový stav. Tvrdenie žalobkyne, že v dôsledku prekročenia maximálnych lehôt na vybavenie žiadostí v rámci MVI dospel správca dane k nesprávnemu výkladu Daňového poriadku, bolo nekonkrétne. Hoci sú lehoty na poskytnutie informácií v rámci MVI určené ( o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe 2 4 S / 9 5 / 2 0 1 8 - 67 -

daní), je možné ich aj predĺžiť (§ 9), a preto bez konkrétnych tvrdení žalobkyne, ktorá konkrétna žiadosť správcu dane o MVI nebola vybavená v lehote, prípadne nebola dôvodne predložená, alebo v ktorej žiadané informácie neboli pre rozhodnutie správcu dane relevantné nie je možné dospieť k záveru, že bola porušená zásada primeranosti a účelnosti prerušenia daňovej kontroly. Takto uplatnenej námietke nezákonnosti rozhodnutia správcu dane a žalovaného nebolo možné pre absenciu konkrétnych skutkových tvrdení vyhovieť, pretože správny súd nie je oprávnený za žalobkyňu z administratívneho spisu vyhľadávať konkrétne dôvody tvrdenej nezákonnosti. Tvrdenie žalobkyne, že žalovaný sa konštatovaním, že „správca dane zohľadnil všetky skutočnosti a premietol ich do odvolaním napadnutého rozhodnutia, vrátane vyjadrenia žalobcu a vysporiadania sa s ním"(písm. h) dopustil nesprávneho právneho posúdenia veci bolo nekonkrétne, čo správnemu súdu bránilo preskúmať dôvodnosť takto uplatnenej námietky nezákonnosti. Žalobkyňa neuviedla, akého omylu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav sa žalovaný uvedeným konštatovaním dopustil, pretože poukaz žalobkyne na to, že sa správca dane nevysporiadal s jej vyjadreniami zo 17. októbra 2016 (a ďalšími, ktoré sú uvedené v texte tohto rozsudku vyššie) a ani s jej námietkou porušenia § 46 ods. 5 Daňového poriadku je len skutkovým podkladom pre tvrdený dôvod nezákonnosti, ktorému však právna argumentácia chýba, a preto správny súd nemohol posúdiť, či žalovaný pochybil pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. K ďalším tvrdeniam žalobkyne (písm. e, m, n, o) sa správny súd vyjadril v predchádzajúcom texte tohto rozsudku (bod 62, 63, 64) Z vyššie uvedenej argumentácie správneho súdu k namietanému nesprávnemu právnemu posúdeniu veci vyplýva, že zo žiadneho z uvedených dôvodov správny súd nezákonnosť rozhodnutia žalovaného (správcu dane) nezistil, resp. pre obsahovú bezobsažnosť námietok ich dôvodnosť nemohol preskúmať. 73. K žalobkyňou tvrdenej nezákonnosti rozhodnutia žalovaného pre jeho nepreskúmateľnosť (bod 33) správny súd uvádza: Nepreskúmateľnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy je jednou z najzávažnejších vád, ktorými môže byť napadnuté rozhodnutie zaťažené. Ide o takú vadu, ktorá bráni

správnemu súdu napadnuté rozhodnutie preskúmať. Nepreskúmateľné je také rozhodnutie, pokiaľ z neho nemožno zistiť ako bolo rozhodnuté, o čom bolo rozhodnuté, alebo prečo bolo rozhodnuté práve daným spôsobom. Dôvodom nepreskúmateľnosti rozhodnutia je buď jeho nezrozumiteľnosť alebo nedostatok odôvodnenia. Pre nezrozumiteľnosť je rozhodnutie nepreskúmateľné vtedy, ak je nejasné, alebo je protirečivé. Za nedostatočne odôvodnené sa považuje také rozhodnutie, ktoré je zaťažené absolútnym nedostatkom odôvodnenia alebo ak neobsahuje skutočnosti ani úvahy, ktoré viedli orgán verejnej správy pri hodnotení dokazovania a pri právnom posudzovaní veci. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov je zásadne založená na nedostatku dôvodov skutkových, o ktoré boli opreté rozhodovacie dôvody. Z § 63 ods. 5 Daňového poriadku vyplýva, že obsahom odôvodnenia rozhodnutia majú byť skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu a aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. Žalobná námietka nepreskúmateľnosti, ktorú malo podľa žalobkyne spôsobiť to, že sa žalovaný nedostatočne (alebo vôbec) nevysporiadal s jej odvolacími námietkami, nemá oporu v odôvodnení rozhodnutia žalovaného. Žalovaný sa v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadal s podstatnými odvolacími námietkami žalobkyne (odpovede na ne sú zhrnuté v bode 27 tohto rozsudku), čím žalobkyni dal potrebné odpovede a naplnil tak požiadavku 2 4 S / 9 5 / 2 0 1 8 - 68 -

vyjadrenú v § 63 ods. 5 Daňového poriadku. Uviedol, že správca dane vykonal v súlade s Daňovým poriadkom rozsiahle dokazovanie, dôkazy navrhnuté žalobkyňou počas daňovej kontroly (vo vyjadreniach k Oznámeniu o zisteniach z daňovej kontroly) vykonal vo vyrubovacom konaní, dôkazy vyhodnotil jednotlivo aj vo vzájomných súvislostiach, na ich základe zistil dostatočne skutkový stav veci, z ktorého vyvodil správny právny záver a ten náležite odôvodnil. Rozhodnutie založil na zistení, že žalobkyňou predloženými faktúrami, zmluvami a ani inými dokumentami nebolo preukázané (ani šetrením vykonaným správcom dane), že žalobkyňa skutočne fakturovaný tovar nadobudla od deklarovaných dodávateľov a spochybnené bolo aj dodanie tovaru označeným odberateľom, na základe čoho správca dane správne konštatoval, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno ohľadom splnenia zákonných podmienok pre priznanie nadmerného odpočtu DPH v zmysle , . Žalovaný konštatoval, že správca dane žalobkyni právo riadnej účasti na konaní neodňal, pretože jej umožnil vyjadriť sa ku všetkým zisteným skutočnostiam a predložiť dôkazy preukazujúce jej tvrdenia, akceptoval jej návrhy na vykonanie dôkazov, vo vyrubovacom konaní výsluchy svedkov doplnil, zaoberal sa jej podaniami (pričom nie je podstatné, či ich menovite označil, ale či sa zaoberal ich obsahom, čo neučinil), v ktorých žalobkyňa opakovane namietala zhodné skutočnosti a k podstatným z nich sa vyjadril. Uviedol, že osoby zúčastnené na preverovaní obchodných transakcií, t. j. výsluchy konateľov obchodných partnerov žalobkyne, či ich splnomocnených zástupcov neboli svedeckými výsluchmi, že títo podávali len informácie o činnosti svojej spoločnosti a o svojich obchodných transakciách. Žalovaný sa vysporiadal aj s namietaným prekročením lehoty na vybavenie dožiadaní v rámci MVI, s účelnosťou prerušenia daňovej kontroly, keď uviedol, že daňová kontrola bola prerušená podľa platných právnych predpisov a nariadení pre medzinárodnú spoluprácu v oblasti výmeny informácií, že postupoval v súlade s článkami Nariadenia Rady EÚ č. 904/2010, že lehota na poskytnutie informácií bola predĺžená po oznámení zahraničnej správy v súlade s čl. 12 nariadenia po jej oznámení, že nebude schopná odpovedať v stanovenej lehote z dôvodu zložitosti preverovaných transakcií a získania úplných údajov a zároveň oznámila pravdepodobnú lehotu odpovede, že bez požadovaných informácií s cieľom čo najúplnejšieho zistenia skutkového stavu nemohol v daňovej kontrole pokračovať. Žalovaný sa vyjadril aj k žalobkyňou namietanému nedostatočnému obsahu Protokolu tak, že obsahoval všetky zákonom stanovené náležitosti. K namietanému rozloženiu dôkazného bremena uviedol, že preukázanie splnenia podmienok na nadmerný odpočet DPH je dôkaznou povinnosťou žalobkyne a dokazovanie správcu dane slúži len na verifikáciu tvrdených skutočností a predložených dôkazov. Tiež uviedol, že v záujme čo najúplnejšieho zistenia skutkového stavu, reálneho uskutočnenia deklarovaných obchodov a pohybu tovaru preveroval dodanie tovaru od jednotlivých dodávateľov a po zistení, že tovar mal byť žalobkyni dodaný ich dodávateľmi (t. j. subdodávateľmi) preveroval dodanie tovaru od jednotlivých subdodávateľov, výsledky zistení podrobne v Protokole, v zápisnici z 20. septembra 2017 i v rozhodnutí popísal a vyhodnotil s tým, že samotná existencia tovaru spochybnená nebola, ale nebolo možné určiť jeho skutočné množstvo, ani to, kto skutočne tovar žalobkyni dodal a ani jeho následné dodanie odberateľom. Z Daňového poriadku žalovanému nevyplýva povinnosť dať žalobkyni podrobné odpovede na každú jej 2 4 S / 9 5 / 2 0 1 8 - 69 -

čiastkovú námietku, ale je povinný odpovedať na námietky podstatné, súvisiace s procesným postupom, hodnotením dôkazov, či aplikáciou právnych predpisov, čo žalovaný v dostatočnom rozsahu realizoval. 74. K ďalšiemu obsahu správnej žaloby (bod 34) správny súd uvádza: Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby ( ), a teda rozsah súdneho prieskumu určuje žalobkyňa tým, že v žalobe uplatní dôvody, pre ktoré považuje napadnuté rozhodnutie za nezákonné. V zmysle v správnej žalobe musí žalobkyňa okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobkyňa považuje napadnuté výroky rozhodnutia alebo opatrenia za nezákonné. Súdne konanie nie je pokračovaním administratívneho konania pred orgánom verejnej správy. Rozsah súdneho prieskumu je daný rozsahom a dôvodmi nezákonnosti, ktoré žalobkyňa uplatnila vo včas podanej žalobe. Správny súd nie je oprávnený nezákonnosť v preskúmavanom konaní a rozhodnutí vyhľadávať za žalobkyňu, ani všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti za žalobkyňu konkretizovať na prejednávaný prípad podľa okolností preskúmavanej veci vyplývajúcich z administratívneho spisu, a ani tieto dôvody za žalobkyňu dopĺňať. Žalobkyňa koncipovala žalobu tak, že poukázala na priebeh administratívneho konania a okrem čiastkových konkrétnych dôvodov tvrdenej nezákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktoré sa týkali nezákonného postupu správcu dane/žalovaného a ku ktorým sa správny súd v predchádzajúcom texte rozhodnutia vyjadril, konštatovala, že rozhodnutie žalovaného považuje za nezákonné a neopodstatnené. Žalobkyňa v dotknutej časti žaloby neuviedla dôvody a konkrétne tvrdenia, pre ktoré považuje napadnuté rozhodnutie za nezákonné. Len poukázala na niektoré konštatovania správcu dane, resp. na niektoré tvrdenia uvedené v napadnutom rozhodnutí žalovaného a konštatovala, že tieto sú nesprávne, účelové a neopodstatnené. Následne uviedla svoje názory na správcom dane resp. žalovaným uvedené a posudzované skutočnosti, avšak bez toho, aby konkrétne uviedla, z akého dôvodu a v čom sú tvrdenia, resp. závery žalovaného alebo správcu dane v rozpore so zákonom, ktoré konkrétne skutkové zistenia sú nesprávne a prečo, ktorý konkrétny dôkaz bol nesprávne vyhodnotený a prečo, v čom sa správca dane dopustil chyby pri jeho hodnotení, resp. akým konaním, či opomenutím konania konkrétne porušil ktoré ustanovenie alebo zásadu Daňového poriadku, alebo zásadu, na ktorej je tento postavený. Všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti neumožňujú správnemu súdu vykonať prieskum zákonnosti bez toho, aby správny súd sám podľa obsahu administratívnych spisov tieto konkretizoval. Všeobecne uplatnené dôvody nie sú spôsobilé napadnúť nezákonnosť napadnutých rozhodnutí. Správny súd v žalobe uvedené tvrdenia žalobkyne spôsobom, ako boli formulované, považoval len za vyjadrenie jej nesúhlasu so závermi žalovaného, resp. správcu dane. 75. Rozhodnutia žalovaného (i správcu dane) boli založené na tom, resp. podstatnou skutočnosťou pre nepriznanie práva na odpočet DPH z dodávateľských faktúr vystavených dodávateľmi špecifikovanými v napadnutých rozhodnutiach bola skutočnosť, že správca dane 2 4 S / 9 5 / 2 0 1 8 - 70 -

i žalovaný konštatovali porušenie , keď si žalobkyňa z uvedených faktúr odpočítala daň, pretože podľa správcu dane i žalovaného nedošlo k splneniu podmienok pre uplatnenie práva na odpočítanie dane a konštatovali, že cieľom takýchto formálnych transakcií bolo zneužitie práva na odpočítanie DPH a čerpanie nadmerných odpočtov v reťazci obchodníkov s tovarom, a teda že predmetné deklarované plnenia mali za cieľ získanie daňovej výhody. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že voči tomuto záveru správcu dane i žalovaného konkrétne žalobné dôvody nezákonnosti nesmerovali. Žalobkyňa len polemizovala s jednotlivými parciálnymi tvrdeniami správcu dane, resp. žalovaného bez toho, aby uviedla, aký vplyv mali tieto tvrdenia na zákonnosť, resp. nezákonnosť napadnutých rozhodnutí. Bez toho, aby žalobkyňa tvrdila konkrétne, ktorá správcom dane alebo žalovaným tvrdená skutočnosť (ne)vyplynula z vykonaných dôkazov, alebo ktorá skutočnosť vyplývajúca z vykonaného dokazovania nie je logicky vyhodnotená, alebo ktorá je nesprávne právne posúdená, resp. bez toho, aby žalobkyňa v žalobe uviedla, ktorý dôkaz nebol vyhodnotený v súlade s jeho obsahom a v súvislosti s ostatnými dôkazmi a v čom je úvaha žalovaného, resp. správcu dane pri ich hodnotení nesprávna, správny súd nemôže napadnuté rozhodnutia preskúmať a konštatovať, že rozhodnutia sú nezákonné. Samotný nesúhlas žalobkyne so závermi žalovaného nemá žiadny právny význam. Správny súd nie je oprávnený za žalobkyňu dôvody nezákonnosti vyhľadávať, doplňovať alebo konkretizovať, alebo z administratívneho spisu vyvodzovať. To, že žalobkyňa nesúhlasí so závermi žalovaného, resp. správcu dane bez toho, aby zároveň tvrdila, v čom je rozhodnutie žalovaného nezákonné a z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov vo vzťahu k jednotlivým deklarovaným skutočnostiam nepostačuje pre záver o nezákonnosti napadnutých rozhodnutí. 76. Skutočnosť, že žalobkyňa považovala jednotlivé namietané konštatovania správcu dane/žalovaného za nesprávne (napr. fakturačný pohyb tovaru, nepreukázaná preprava, spochybnené dodanie tovaru

pre priamych odberateľov, výpovedná hodnota údajov na CMR, neobvyklý pohyb tovaru, nepreukázaný pôvod tovaru, nepreukázanie dodania tovaru priamymi dodávateľmi , ani ich dodávateľmi, formálne a obsahové požiadavky na faktúru ako daňový doklad, cieľ získania daňovej výhody...), nemá žiadny právny význam. Žalobkyňa v žalobe neuvádza, aký by uvedené jednotlivé konštatovanie (v prípade, ak by bolo nesprávne, resp. nepravdivé) malo mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia vo vzťahu k jednotlivým preverovaným deklarovaným skutočnostiam. Z administratívneho spisu, ako aj z odôvodnení rozhodnutí žalovaného i správcu dane vyplývajú konkrétne skutočnosti, z ktorých správca dane i žalovaný na základe vykonaného dokazovania uvedené závery vyvodili (napr. vyjadrenia konateľov, prepravcov, obsah predložených dôkazov, nekontaktnosť alebo zánik obchodných partnerov, personálne prepojenie obchodných spoločností, Rámcové kúpne zmluvy, obchodná činnosť bez potrebného personálneho, priestorového, či technického vybavenia...). Obdobne, pokiaľ žalobkyňa v žalobách vyjadrila nesúhlas s tvrdením žalovaného i správcu dane, že „cieľom obchodných transakcíí bolo získanie daňovej výhody", toto vyjadrenie nesúhlasu nemá žiadny právny význam. Žalobkyňa totiž neuviedla žiadne konkrétne tvrdenie, aký by táto skutočnosť (tvrdenie žalovaného i správcu dane) mala mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. 2 4 S / 9 5 / 2 0 1 8 - 71 -

77. Žalobkyňa v žalobe namietala ako nesprávne tvrdenie žalovaného, že „žalobca len formálne vystavoval doklady". Neuviedla však žiadnu argumentáciu, aký má táto skutočnosť vplyv na zákonnosť, resp. nezákonnosť rozhodnutia žalovaného. Takéto tvrdenie žalobkyne napokon ani nemá oporu v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného (i správcu dane), v ktorých orgány verejnej správy uviedli konkrétne dôkazy a z nich zistené zovšeobecnené skutočnosti, na základe ktorých vyhodnotili postup žalobkyne so záverom, že „žalobca len formálne vystavoval doklady a nedošlo k reálnemu zdaniteľnému plneniu". Žalobkyňa v žalobách neuviedla napr., ktoré skutkové zistenia správcu dane, resp. žalovaného, na základe ktorých orgány verejnej správy tento záver vyvodili, sú výsledkom nesprávneho právneho posúdenia veci, nedostatočne zisteného skutkového stavu, alebo sú výsledkom vyhodnotenia konkrétnych dôkazov v rozpore s ich obsahom alebo v rozpore so zásadami logického uvažovania a to vo vzťahu ku skutočnostiam, na ktorých boli ich rozhodnutia založené. 78. Pokiaľ žalobkyňa všeobecne namietala nesprávne vyhodnotenie obsahu CMR dokladov, možno prisvedčiť jej argumentácii, že obsah týchto dokladov nestačí spochybniť pre záver, že preprava tovaru k odberateľom žalobkyne sa neuskutočnila, alebo neuskutočnila tak, ako žalobkyňa deklarovala. CMR je dôkazom o ním deklarovanom uskutočnení medzinárodnej prepravy tovaru, pokiaľ jeho pravdivosť nie je vyvrátená, čo je dôkaznou povinnosťou správcu dane. Žalobkyňa však neuviedla, aký vplyv malo mať nesprávne hodnotenie CMR dokladov (ani konkrétne neuviedla, ktorých) na zákonnosť rozhodnutia žalovaného (správcu dane), ktoré boli založené na nepreukázanom dodaní tovaru od deklarovaných dodávateľov žalobkyne. Uvedené tvrdenie preto nemalo vo vzťahu k namietanej nezákonnosti rozhodnutia žalovaného žiadny právny význam. Pokiaľ žalobkyňa vyslovila nesúhlas s vyhodnotením obsahu Rámcovej zmluvy žalovaným, takéto vyslovenie nesúhlasu nemá žiadny právny význam. Žalobkyňa totiž neuviedla, aký to malo mať vplyv na zákonnosť napadnutých rozhodnutí, uviedla len svoje hodnotenie Rámcovej zmluvy. Hoci žalobkyňa namietala nesprávnosť skutkových záverov ohľadom nepreukázania skutočného dodania tovaru žalobkyni deklarovanými dodávateľmi s poukazom na skreslenie, resp. nezohľadnenie celého obsahu vykonaných dôkazov (len všeobecné tvrdenie), vyhodnotil správny súd túto námietku ako nezodpovedajúcu obsahu spisu a vykonaných dôkazov, pretože skutočné dodanie deklarovaného zdaniteľného plnenia nestačí preukazovať tvrdeniami konateľov dodávateľov, ani predložením faktúr s formálne správnym obsahom, či dodacími listami a dôkazmi o vykonaných úhradách, ak nie sú predložené doklady o skutočnom pohybe tovaru (preverované zdaniteľné plnenie bolo pohyblivou dodávkou) medzi deklarovaným dodávateľom a žalobkyňou, alebo medzi subdodávateľom a žalobkyňou, pokiaľ je v konaní zistené (ako tomu bolo aj v preskúmavanej veci), že tovar mal byť dodaný žalobkyni priamo subdodávateľmi, čo sa v konaní nepotvrdilo. Naviac bolo uvedené tvrdenie nekonkrétne, a preto ho nebolo možné preskúmať vo vzťahu ku každému vykonanému dôkazu, resp. každej preverovanými faktúrami deklarovanej dodávke. Tvrdenie žalobkyne, že bol nesprávne vyhodnotený obsah svedeckého výsluch Y. L., bývalého konateľa dopravcu BONNI, s.r.o., ktorý mal uskutočniť prepravu cukru k žalobkyni s miestom nakládky 2 4 S / 9 5 / 2 0 1 8 - 72 -

v Poľsku, vyhodnotil správny súd ako nezodpovedajúce obsahu tohto dôkazu. Bolo ním zistené, že tovar v priestoroch žalobkyne prevzala osoba konajúca v mene spoločnosti AP 22, s.r.o., ktorá sa tak aj identifikovala, a preto záver správcu dane, že týmto dôkazom sa dodanie tovaru žalobkyni deklarovaným dodávateľom ZEAL, s.r.o. nepotvrdilo, bol v súlade s jeho obsahom. Žalobkyňa tvrdila rôzne teoretické

skutkové možnosti na vysvetlenie tejto situácie, avšak konkrétne preveriteľné tvrdenia neprodukovala. Preto správny súd vyhodnotil jej námietku len ako nesúhlas s hodnotením tohto dôkazu, ktorý nestačí pre záver o nezákonnosti preskúmavaného rozhodnutia (pozri aj argumentáciu v bode 69 tohto rozsudku). 79. Žalovaný (aj správca dane) v odôvodnení napadnutého rozhodnutia opísal zistenia správcu dane z vykonanej daňovej kontroly a dôkazné prostriedky, z ktorých boli jednotlivé skutočnosti zistené, ako aj skutočnosti, ktoré z týchto dôkazov zistil a na základe ktorých dospel správca dane k záveru, že žalobkyňa nepreukázala splnenie podmienok na odpočet DPH. Uviedol, prečo doklady predkladané žalobkyňou počas daňovej kontroly boli spochybnené a prečo vzhľadom na skutočnosti zistené ich následnou verifikáciou správcu dane nepostačujú na vyvodenie záveru, že boli splnené podmienky na odpočet DPH z faktúr od deklarovaných dodávateľov. 80. Správny súd pre úplnosť považuje za potrebné poukázať na to, že vzhľadom na ľahkú zneužiteľnosť práva na odpočet DPH a tiež na to, že žiadny daňovník nemôže ovplyvniť správanie svojich obchodných partnerov, ale najmä vzhľadom na zákonnú povinnosť daňovníka preukázať všetky skutočnosti zakladajúce právo na odpočet DPH, je úlohou každého daňovníka/žalobkyne zadovážiť si dostatok dôkazov o tom, že prijal plnenie uvedené na faktúre práve od dodávateľa - platiteľa DPH uvedeného na faktúre (resp., že vyviezol tovar uvedený na faktúre do iného členského štátu). Žalovaný (aj správca dane) v odôvodneniach napadnutých rozhodnutí vysvetlili, že faktúra a dodací list nie sú dôkazom o tom, že fakturovaný tovar bol fyzicky dodaný. Nesúhlas žalobkyne s vyhodnotením predložených dôkazov nie je právne významný. Orgány verejnej správy vyhodnotili predkladané dôkazy, pričom uviedli, že vlastným šetrením sa im tvrdenia žalobkyne nepodarilo preukázať a dospeli k skutkovému záveru, že žalobkyňa nepreukázala splnenie podmienok na odpočet DPH. 81. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že správny súd nepovažoval ani jednu zo žalobkyňou uplatnených žalobných námietok za dôvodnú, a preto žalobu žalobkyne ako nedôvodnú podľa zamietol. Pokiaľ žalovaný z vykonaného dokazovania vyvodil záver, že žalobkyňa nepreukázala splnenie podmienok na odpočet DPH, pretože nepochybne nepreukázala, že tovar deklarovaný na preverovaných faktúrach (kryštálový cukor a slnečnicový olej) jej bol skutočne dodaný tými dodávateľmi, ktorí boli na faktúrach uvedení a z ktorých si žalobkyňa uplatnila v daňovom priznaní za február 2012 odpočet DPH, takéto vyhodnotenie dôkazov vyplýva zo žalobkyňou predložených dôkazov. Úvaha, ktorú orgán verejnej správy v rozhodnutí uviedol je logická a vychádza z vykonaného dokazovania. Záver o nesplnení podmienok na odpočet DPH je výsledkom správneho právneho posúdenia veci. 2 4 S / 9 5 / 2 0 1 8 - 73 -

82. O náhrade trov konania rozhodol správny súd v súlade s (a contrario) a žalobkyni právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože vo veci nemala úspech. Toto rozhodnutie prijal správny súd pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami 2 4 S / 9 5 / 2 0 1 8 - 74 -

mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Poznámka: Rozsudok nepodpísala členka senátu Y.. Y. B. z dôvodu jej ospravedlnenej neprítomnosti na súde v čase jeho podpisovania.