Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Sžf/9/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Idy

Hanzelovej a členov senátu JUDr. Jany Zemkovej, PhD. a Mgr. Petra Melichera v právnej

veci ţalobcu A., s.r.o., so sídlom K., zast. advokátkou JUDr. A., AK K., proti ţalovanému

Daňovému riaditeľstvu SR, so sídlom Banská Bystrica, Nová ul. č. 13, v konaní

o preskúmanie rozhodnutia ţalovaného zo dňa 11.12.2009 č. I/223/17574-

1333484/2009/992517-r, o odvolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k.

-39 z 9. novembra 2011, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach

č. k. -39 zo dňa 9. novembra 2011 p o t v r d z u j e .

Ţalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

2

O d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom krajského súdu bola zamietnutá ţalobca, ktorou sa ţalobca domáhal

preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia ţalovaného, ktorým ţalovaný potvrdil

rozhodnutie Daňového úradu Košice IV o vyrúbení rozdielu dane z pridanej hodnoty (DPH)

za zdaňovacie obdobie november 2007 vo výške 17.163,14 € podľa § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1

Krajský súd s poukazom na skutkové zistenia vyplývajúce z administratívneho spisu,

podrobne uvedené na str. 6 – 9 svojho rozsudku a ustanovenia § 43 ods. 1 a 43 ods. 5 písm. a/

o DPH, a tieţ §, , , zákona,

po preskúmaní ţalovaného rozhodnutia v medziach podanej ţaloby dospel k záveru, ţe oba

správne orgány postupovali v súlade s platnou právnou úpravou a preto aj preskúmavané

rozhodnutia sú vecne správne a zákonné. Podľa názoru súdu v správnom konaní bol

dostatočne zistený skutkový stav veci a na jeho základe bol vyvodený aj správny právny

záver, s ktorým sa súd stotoţňuje. Tieto zodpovedajú zákonu aj po formálnej stránke.

Základným predpokladom oslobodenia od dane v zmysle § 43 zákona o DPH je

dodanie tovaru z tuzemska do iného členského štátu, ktoré je potrebné preukázať kópiou

faktúry a prepravným dokladom s miestom určenia, ak prepravu zabezpečí dodávateľ alebo

odberateľ inou osobou. Podmienkou je, ţe tovar bol dodaný osobe identifikovanej pre daň,

bol prepravený do iného členského štátu a predaj bol za protihodnotu. V zmysle citovaného

§ 29 ods. 8 zákona o správe daní a poplatkov, dôkazné bremeno je na daňovom subjekte.

Tento v danom prípade predloţil doklady, ktorými preukazoval uskutočnenie

intrakomunitárneho dodania tovaru do iného členského štátu Európskej únie, pričom správca

dane v súlade s ods. 6 , v zmysle ktorého sa berie do úvahy vţdy

skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo

vybratie dane, preveroval skutočnosti, či v danom prípade dodanie tovaru je skutočne

oslobodené od dane z pridanej hodnoty. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyvodil záver,

ţe daňový subjekt v správnom konaní nepreukázal splnenie podmienok pre oslobodenie

od DPH v prípade uvedeného intrakomunitárneho dodania tovaru na územie iného členského

štátu EÚ a preto mu dodatočným platobným výmerom zo dna 16.09.2009 podľa § 44 ods. 6

písm. c/ bod. 1 zákona o správe daní a poplatkov vyrubil rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie

3

november 2007 vo výške 17.163,14 €. S týmto záverom sa krajský súd v celom rozsahu

stotoţnil.

Vyhodnotiac dôkazy vykonané v správnom konaní tak, ako boli vyššie špecifikované

jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti dospel krajský súd k záveru, ţe námietky ţalobcu

obsiahnuté v podanej ţalobe nie je moţné akceptovať. Vykonaným dokazovaním nebolo teda

preukázané, ţe odberateľ J. Kft. v Maďarsku tovar prijal, pretoţe tento nedisponoval

ţiadnymi skladovými priestormi na adrese vykládky uvedenej v predloţených CMR, pričom

miesto vykládky nevedel identifikovať ani prepravca, ani splnomocnený zástupca daňového

subjektu. Z uvedeného hľadiska doklady, ktorými ţalobca preukazoval uskutočnenie splnenia

podmienok pre oslobodenie od DPH podľa § 43 cit. zákona i tvrdenia prepravcu a konateľa

ţalobcu v súvislosti s prepravou tovaru, bolo potrebné povaţovať za nehodnoverné.

Maďarský odberateľ tieţ z nadobudnutia tovaru od ţalobcu ani nepriznal daň. Vykonanými

dôkazmi nebol preukázaný fyzický pohyb tovaru tak, ako bol deklarovaný daňovým

subjektom, vzhľadom na ktorú skutočnosť záver správcu dane, ţe kontrolovaný daňový

subjekt hodnoverne nepreukázal splnenie podmienok pre uplatnenie oslobodenia dane podľa

§ 43 cit. zákona je odôvodnený. Následne, v súlade s platnou právnou úpravou najmä s § 13

ods. 1 písm. c/ zákona o DPH bolo určené miesto dodania tovaru, čím ţalobcovi vznikla

daňová povinnosť a povinnosť platenia dane podľa § 69 ods. 1 cit. zákona.

Proti rozsudku krajského súdu podal ţalobca odvolanie a ţiadal prvostupňový

rozsudok zmeniť podľa a zrušiť ţalované rozhodnutie. Ţalobca poukázal

na to, ţe ţalobca má za to, ţe dostatočným spôsobom preukázal splnenie podmienok

oslobodenia, vzhľadom k tomu, ţe predloţil medzinárodný prepravný list CMR, kde bolo

označené miesto určenia a krajina určenia. Ţalobca predsa nemôţe niesť zodpovednosť

za nesplnenie si povinnosti voči daňovým orgánom jeho odberateľmi a preto sa ţalobca

domnieva, ţe ţalovaný chcel účelovým spochybnením uskutočnenej prepravy tovaru do iného

členského štátu preniesť túto zodpovednosť na ţalobcu.

Ţalobca povaţuje tvrdenia správcu dane, ţe doklady, ktoré predloţil ţalobca

v súvislosti s prepravou tovaru na preukázania ich pravdivosti a preukázanej hodnoty sa

ukázali ako nehodnoverné, za subjektívne a jednostranné hodnotenie, pričom ostatné doklady

– doklady o prijatých platbách bezhotovostným stykom (ako jedna z podmienok

na preukázanie opodstatnenosti oslobodenia) správca dane ani nevyhodnotil, dokonca na ne

4

pri kontrole ani neprihliadol a túto skutočnosť ani nezdôvodnil. Ţalobca má za to, ţe správca

dane vyhodnotil odpovede získané z doţiadaní a to z medzinárodnej výmeny daňových

informácií z maďarskej daňovej správy a z odpovedí na doţiadanie od Daňového úradu

Vranov nad Topľou nesprávne. Ţalobca má za to, ţe dostatočným spôsobom preukázal

splnenie podmienok oslobodenia, nakoľko predloţil medzinárodný prepravný list CMR, kde

bolo označené miesto určenia a krajina určenia. Ţalobca nemôţe niesť zodpovednosť

za neplnenie si povinností voči daňovým orgánom jeho odberateľmi a preto sa ţalobca

domnieva, ţe ţalovaný chcel účelovým spochybnením uskutočnenej prepravy tovaru do iného

členského štátu preniesť toto zodpovednosť na ţalobcu. Podľa ţalobcu ţalovaný nesprávne

vyhodnotil dôkazy, ktoré získal v konaní a to na základe odpovede maďarskej daňovej správy,

ktorá bola predmetom Zápisnice o ústnom pojednávaní číslo 698/320/37830/2009/Rusnzo

zo dňa 08.06.2009. V predmetnej zápisnici sa uvádza, ţe maďarskej daňovej správe sa

nepodarilo skontaktovať so spoločnosťou J. KFT, ani riaditeľskou spoločnosti pani J. J.

Spoločnosť J. KFT sa nenachádza na adrese svojho registrovaného sídla. Podľa potvrdenia

pošty riaditeľka odmietla prevzatie listov adresovaných na jej slovenskú adresu. Hoci

zástupca na doručovanie písomnosti prevzal list, nikto sa nedostavil na regionálne daňové

riaditeľstvo. Maďarská spoločnosť neuviedla vo svojom súhrnnom výkaze ţiadne

nadobudnutie tovarov od ţalobcu. Podľa dokumentov CMR, ktoré boli zaslané boli oceľové

plechy dodané do sídla spoločnosti J. KFT. Na uvedenej adrese sa nachádza len spoločnosť,

ktorá dodáva sluţby ostatným firmám. Nie je tam ţiadna moţnosť prevziať dodávku

a uskladniť v uvedenom mnoţstve. Spoločnosť J. KFT nevlastní ţiadne ďalšie priestory.

Podľa prepravných dokumentov mal prepraviť tovar pán Š. D. a taktieţ sa s nimi nevedia

skontaktovať. Ţalobca uvádza, ţe informácie uvedené v odpovedi na medzinárodnú výmenu

informácií nevedú k takým záverom, ako z toho vyvodil správca dane a ţalovaný. Vo väzbe

na argumenty uvádzané ţalovaným, ţe ustanovenie § 16 ods. 1 a ods. 2 zákona o dani

z pridanej hodnoty sa vzťahuje na poskytovateľa prepravných sluţieb, má za to, ţe ţalovaný

by mal potom akceptovať aj písomné stanovisko poskytovateľa prepravných sluţieb, ktorý

práve vo svojom písomnom stanovisku pre Daňový úrad Vranov nad Topľou sa odvoláva

práve na ustanovenie § 16 ods. 1 a 2 zákona o dani z pridanej hodnoty. Z citácie uvedeného

ustanovenia § 16 ods. 1 a 2 zákona o dani z pridanej hodnoty je zrejmé, ţe ak sa prepravná

sluţba tovaru vykonáva pre odberateľa, ktorý je identifikovaný pre daň v členskom štáte

inom, ako je členský štát, kde sa prepravu tovaru začína, je miestom dodania sluţby členský

štát, ktorý pridelil odberateľovi identifikačné číslo pre daň, pod ktorým mu bola sluţba

dodaná. A ďalej na účely podľa ods. 1 sa rozumie prepravnou sluţbou tovaru medzi

5

členskými štátmi preprava tovaru, ktorej miesto začatia a miesto skončenia sa nachádzajú na

územiach dvoch členských štátov (ods. 2). Z dikcie citovaného ustanovenia vyplýva, ţe pre

účely uplatnenia oslobodenia od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený

z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou

pre daň v inom členskom štáte. Z formulácie citovaného ustanovenia jednoznačne vyplýva, ţe

zákon uvádza miesto dodania tovaru spojeného s prepravou z tuzemska do iného členského

štátu len územie štátu, avšak /bez potreby presne identifikovať konkrétne adresu či ulicu, číslo

domu, poschodie alebo konkrétny objekt v inom členskom štáte. Ţalobca sa domnieva, ţe pre

účely oslobodenia v zmysle ustanovenia § 43 zákona o dani z pridanej hodnoty preukázal

splnenie podmienok a to prepravným dokladom, tak ako to ukladá zákon pre účely

oslobodenia a to miesto a štát vykladania tovaru t.j. Budapest a Maďarská republika.

Prepravný doklad CMR, je dokladom, ktorý slúţi na deklarovanie prepravy tovaru a je to

univerzálne tlačivo, ktoré sa pouţíva pre potreby prepravcov aj pre účely deklarovania

prepravy ako aj dodania tovaru.

Ţalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu ţalobcu ţiadal prvostupňový rozsudok

ako vecne správny potvrdiť.

Najvyšší súd, ako súd odvolací preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok v medziach

podaného odvolania a dospel k jednomyseľnému záveru, ţe odvolaniu nie je dôvodné

vyhovieť. Odvolací súd konštatoval, ţe krajský súd sa v plnom rozsahu vysporiadal

s dôvodmi ţaloby, ktoré v podstatnej miere pouţil ţalobca aj pre zdôvodnenie odvolania.

Odvolací súd sa stotoţňuje so skutkovými a právnymi závermi krajského súdu uvedenými

na str. 6 – 9 a str. 9 – 11 rozsudku a preto ho podľa , ako vecne správy

potvrdil, vrátane výroku o trovách konania.

Vo vzťahu k dôvodom odvolania odvolací súd zdôvodňuje, ţe splnenie podmienky

doloţenia dokladu o prijatí platby za tovar bezhotovostným stykom, je len jednou

z podmienok pre preukázanie opodstatnenosti uplatnenia oslobodenia od DPH a keďţe sa

daňové orgány z pohľadu oslobodenia vecou zaoberali, zhodnotili aj splnenie uvedenej

podmienky. Predloţenie písomnosti nasvedčujúcich prijatie platby však samo o sebe nie je

dostatočným preukázaním vývozu tovaru a rovnako ním nie je ani vyjadrenie prepravcu

(ktorý však nevedel identifikovať miesto vykládky v Budapešti), pretoţe uvedené dôkazy

hodnotené vo vzájomnej súvislosti so zisteniami maďarskej daňovej správy, ţe v CMR

6

uvedené miesto vykladania (J., Sarfu ut. 7 fszt, Budapešť) nie je spôsobilé na prevzatie

a uskladnenie tovaru v mnoţstve uvedenom na faktúrach, dôvodne ţalovaný hodnotil ako

nedôveryhodné a nedostatočné pre oslobodenie od DPH. Odvolací súd je toho názoru, ţe bolo

na ţalobcovi, aby v priebehu konania vyvrátil tieto pochybnosti ţalovaného o reálnom vývoze

tovaru do MR bliţšou konkretizáciou miesta vykládky tovaru a preberajúcej osoby. Bolo by

len v prospech ţalobcu, ak by doklady o preprave obsahovali také informácie, ktoré by jemu

samotnému, ale hlavne správcovi dane a ostatným zainteresovaným stranám aj s odstupom

času umoţnili preveriť skutočnosti v nich uvedené. Ak ale ani podľa výsledkov šetrenia

maďarskej daňovej správy maďarská spoločnosť nepriznala ţiadne nadobudnutie tovaru

od ţalobcu, ţe sa miestnym zisťovaním sídla maďarského odberateľa zistilo, ţe sa v udanom

sídle nenachádza, niet dôvodu povaţovať záver ţalovaného o nesplnení podmienky

oslobodenia od DPH vzhľadom na nepreukázanosť vývozu tovaru do MR za nepodloţený;

odvolací súd ho povaţuje za logické vyústenie odôvodnených pochybností o vývoze tovaru,

ktoré ţalobca v konaní nevyvrátil a aktívne sa nepodieľal ani na takom kontakte

s odberateľmi, ktorý by viedol k preukázaniu jeho tvrdení o vývoze; ţalobca teda neuniesol

dôkazné bremeno nepochybného preukázania vývozu do MR. To znamená, ţe miestom

dodania v zmysle ustanovenia § 13 ods. 1 písm. c/ citovaného zákona je Slovenská republika

a ţalobca bol povinný v zmysle ustanovení § 19 ods. 1 a § 69 ods. 1 zaplatiť daň z pridanej

hodnoty.

Z týchto dôvodov odvolací súd prvostupňový rozsudok potvrdil.

Podľa á contr. ţalobca nemá právo na náhradu trov konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 18. apríla 2012

JUDr. Ida H a n z e l o v á , v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Andrea Jánošíková