Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KE-2Sa/5/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach, sudkyňou JUDr. Tatianou Sabadošovou, v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. X, D., zastúpeného JUDr. Lenkou Molčanovou, LL.M., advokátkou, so sídlom Kamenná Poruba 15, Vranov nad Topľou, proti žalovanému Sociálna poisťovňa, Generálny riaditeľ, so sídlom Ul. 29. augusta 8 - 10, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 31.03.2020 takto

rozhodol:

I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Sociálnej poisťovne, Generálny riaditeľ č. XXX XXX XXXX X zo dňa 31.03.2020 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 28.11.2019 a vec v r a c i a správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalovaný rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 31.03.2020, prostredníctvom Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne príslušného na rozhodovanie podľa o sociálnom poistení v znení (ďalej len ) o odvolaní JUDr. Hrista Gluškova (v tomto konaní v procesnom postavení žalobcu) proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie, č.: XXX XXX XXXX X zo dňa 28.11.2019 odvolanie žalobcu zamietol v celom rozsahu a prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu potvrdil.

2. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej len správny orgán prvého stupňa) podľa a zvýšila žalobcovi od 01.01.2018 starobný dôchodok na 264,70 eur mesačne; dôchodková dávka vyplácaná k 01. januáru príslušného kalendárneho roka sa zvyšuje od 01. januára príslušného kalendárneho roka a dôchodková dávka priznaná od 01.januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšuje odo dňa jej priznania. Podľa a sa v roku 2020 zvýšil starobný dôchodok o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov, teda o 2,9 % mesačnej sumy dôchodku, najmenej však o pevnú sumu zvýšenia, určenú ako 2 % z priemernej mesačnej sumy invalidného dôchodku vykázanej Sociálnou poisťovňou k 30.06.2019, najmenej o 9,00 eur mesačne. Starobný dôchodok bol žalobcovi k 31.12.2019 vyplácaný v sume 255,70 eur mesačne. Podľa a sa suma starobného dôchodku účastníka konania zvýšila od 01.01.2020 o pevnú sumu zvýšenia o 9,- eur mesačne (pretože je vyššia ako 2,9 % zo sumy 255,70 eur, čo je 7,50 eur) na sumu 264,70 eur mesačne. Priemerná mesačná suma starobného dôchodku k 30.06.2019 zverejnená Sociálnou poisťovňou bola 449,9720304 eur mesačne, 2 % z tejto sumy je 9,- eur mesačne po zaokrúhlení. Na základe uvedeného bolo rozhodnuté o zvýšení sumy starobného dôchodku žalobcu od 01.01.2020 v súlade s právnymi predpismi Slovenskej republiky. Pokiaľ ide o ďalšie zvyšovanie sumy starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku, vzhľadom na skutočnosť, že žalobca je

poberateľom výsluhového dôchodku, vyplácaného Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky v sume 1 160,78 eur mesačne a úhrn dôchodkových príjmov účastníka konania je k 01.01.2020 vyšší ako suma minimálneho dôchodku určená za ním získané kvalifikované obdobie dôchodkového poistenia, nárok na zvýšenie sumy starobného dôchodku účastníka konania na sumu minimálneho dôchodku podľa žalobcovi k 01.01.2020 nevznikol, preto bolo zvýšenie starobného dôchodku vykonané napadnutým rozhodnutím z 28.11.2019 správne a zákonné. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaný ako odvolací orgán odvolanie žalobcu podané proti rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zamietol.

3. Žalobca sa správnou žalobou zo dňa 29.05.2020 doručenou Krajskému súdu v Košiciach (ďalej len pôvodný správny súd) dňa 02.06.2020 domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. 500 810 2760 0 zo dňa 31.03.2020 ako aj rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa č. 500 810 2760 0 zo dňa 28.11.2019. Navrhol, aby súd tieto rozhodnutia zrušil, vec vrátil na ďalšie konanie správnemu orgánu prvého stupňa a priznal mu náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nevyporiadal so skutočnosťami namietanými v odvolaní týkajúcimi sa spôsobu, objektívnosti a zákonnosti vypočítania priemernej sumy starobného dôchodku vykázanej Sociálnou poisťovňou a iba všeobecne sa odvoláva na ust. a , odôvodňuje nezvýšenie starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku, a to aj napriek tomu, že žalobca sa toho nedomáhal. Žalobca ďalej poukázal na skutočnosť, že žalovaný nepostupoval v súlade so zákonom ani pri výpočte sumy priemernej mesačnej sumy starobného dôchodku vykázaného k 30.06.2019. Z dostupných informácii mu je zrejmé, že žalovaný postupuje pri stanovovaní priemerných mesačných súm jednotlivých druhov dôchodkových dávok pre účely valorizácie podľa internej metodiky, ktorú v prílohe predložil, a tieto sú vypočítavané aplikačným programovým vybavením spracovaným podľa citovanej metodiky ako klasický aritmetický priemer zo všetkých vyplatených dôchodkových dávok za príslušný mesiac. V tejto súvislosti žalobca poukazuje na to, že podľa Štatútu Sociálnej poisťovne čl. 9 ods. 3 sú vnútorné predpisy poisťovne záväzné pre zamestnancov poisťovne. Podľa čl. 9 ods. 2 písm. b) tohto štatútu sú ostatné vnútorné predpisy poisťovne iba „príkaz generálneho riaditeľa, príkaz riaditeľa pobočky, metodické usmernenie poisťovne". Podľa vyjadrenia samotného žalovaného, inštitúcia nemá okrem uvedenej metodiky iný vnútorný predpis, ktorý by túto problematiku upravoval, a to s odôvodnením, že žiadny právny predpis SR mu túto povinnosť neustanovuje. Žalovaný podľa vedomostí žalobcu na tento účel vydal metodiku, ktorú schválilo príslušné ministerstvo a slúži ako podklad, na základe ktorého bolo vytvorené aplikačné programové vybavenie. Metodika nie je interným predpisom, nie je záväzná pre zamestnancov, neupravuje spôsob výpočtu a ďalší postup, ktorý by zabránil svojvoľnému zadávaniu údajov do aplikačného programu. Metodika nie je v súlade so zákonom, nakoľko rozširuje zákonom ustanovený spôsob, podmienky výpočtu a druhy dávok, z ktorých sa priemerná mesačná suma príslušnej dôchodkovej dávky vypočítava, a to aj napriek tomu, že žiaden všeobecne záväzný právny predpis jej k tomu neoprávňuje. Žalobca poukázal na ust. , kde sú taxatívne stanovené druhy dôchodkových dávok a spôsob výpočtu. Sociálna poisťovňa túto metodiku používa od roku 2012, a na webovom sídle zverejnila priemernú mesačnú sumu starobného dôchodku k 30.6.2019: 449,9720304 eur, podľa právnej úpravy už pri sume 450,0000001 eur by bola pevná suma pre zvyšovanie starobného dôchodku vyššia (minimálne 9,10 eur). Žalobca v súvislosti s výpočtom a zaokrúhlením výsledkov matematických výpočtov poukázal na ust. a 116a, zákona č. Z.z.; ďalej poukázal na čl.. 2 ods. 2, a a 2 , judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (rozsudky ESĽP vo veci Pine Valley Developments Ltd. a iní c/a Írsko zo dňa 29.11.1991, vo veci Pressos Compania Naviera S.A. a iní c/ a Belgicko zo dňa 20.11.1995, judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (rozhodnutie sp. zn. zo dňa 11.02.2009).

4. Vychádzajúc z uvedeného žalobca namietal, že napadnuté rozhodnutia a postup žalovaného 1/ vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia vecí (napr. str. 3., body 1. až 8. v spojení s bodmi I. až III. správnej žaloby); 2/ je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, resp. nedostatok dôvodov (najmä rozhodnutie č. 500 810 2760 0 zo dňa 28.11.2019, v ktorom absentuje riadne odôvodnenie rozhodnutia; v rozhodnutí č. 500 810 2760 0 zo dňa 31.03.2020, žalovaný uvádza dôvody nezvýšenia sumy starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku, okrem toho uvádza, že žalobca je poberateľom výsluhového dôchodku, a to aj napriek tomu, že žalobca vo svojom odvolaní sa posúdenia tohto nároku nedomáhal; 3/ zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a skutkový stav, na základe ktorého bolo rozhodnuté je v rozpore so stavom vyplývajúcim z administratívnych spisov (napr. absentuje preskúmania konkrétnych odvolacích dôvodov uvádzaných žalobcom v odvolaní);

žalovaný iba paušálne odkazuje na metodiku a inak sa nevyporiadava s namietanými skutočnosťami; 4/ žalovaný porušil ustanovenia o konaní pred správnym orgánom, čo mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej, o čom svedčí skutočnosť, že žalovaný vo svojom rozhodnutí zo dňa 31.03.2020 uviedol právne a skutkové dôvody, ktoré neboli predmetom rozhodnutia zo dňa 28.11.2019, v dôsledku čoho žalovaný porušil princíp dvojinštančnosti konania.

5. Žalovaný v písomnom vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 14.07.2020 uviedol, že postup žalovaného pri zvýšení starobného dôchodku žalobcu podľa a o pevnú sumu zvýšenia je správny. Dôchodky, okrem vyrovnávacieho príplatku sa v roku 2020 zvýšili o 2,9 % mesačnej sumy dôchodku, najmenej však o pevnú sumu zvýšenia určenú ako 2 % z priemernej mesačnej sumy príslušného druhu dôchodku vykázanej žalovaným k 30.06.2019. Pevná suma zvýšenia starobného dôchodku v roku 2019 je 9,- eur mesačne. Starobný dôchodok žalobcu bol zvýšený o pevnú sumu zvýšenia o 9,- eur mesačne, pretože je vyššia ako 2,9 % zo sumy 255,70 eur, čo je 7,50 eur. Podľa a bol napadnutým rozhodnutím žalobcovi od 01.01.2020 zvýšený starobný dôchodok na sumu 264,70 eur. Zvýšenie starobného dôchodku žalobcu od 01.01.2020 bolo vykonané správne, v súlade s právnymi predpismi o sociálnom poistení, v súlade s a a pre iné zvýšenie starobného dôchodku žalobcu aktuálne nie je zákonný podklad. Námietky žalobcu uvedené v správnej žalobe ako aj v odvolaní, nie sú dôvodné, nakoľko žalovaný je pri posudzovaní nároku na zvýšenie starobného dôchodku povinný postupovať podľa účinných právnych predpisov o sociálnom poistení a iný postup nie je možný. Výpočet príslušných ustanovení, o ktoré sa opiera určenie sumy starobného dôchodku žalobcu a jej zvyšovanie je kogentného charakteru. Zosúladenie kogentných zákonných ustanovení, teda noriem platnej právnej úpravy s rozhodujúcimi skutočnosťami, ktoré boli v konaní zistené, a ktoré boli v prípade žalobcu preukázané, je jediný možný a zákonný postup v predmetnej dôchodkovej veci. Poukazovanie na zo strany žalobcu je nedôvodné, pretože táto neupravuje postup zvyšovania dôchodkových dávok. Taktiež judikatúra ESĽP a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, na ktorú žalobu poukázal, nijako nepojednáva o problematike zvyšovania dôchodkov. Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhol, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

6. Žalobca v replike zo dňa 07.08.2020 navrhol, aby súd na vyjadrenie žalovaného neprihliadol, nakoľko bolo doručené po stanovenej lehote, dôvody nedodržania lehoty nie je možné akceptovať a nie je možné posúdiť, ani či bolo podpísané oprávnenou osobou. Ďalej poukázal na vyjadrenie samotného žalovaného, podľa ktorého ustanovenia zákona, podľa ktorých postupoval pri stanovení priemerných mesačných súm za jednotlivé druhy dôchodkových dávok k 30.06. pre účely valorizácie, majú kogentný charakter. V sprístupnení informácie podľa však Sociálna poisťovňa uvádza, že „pri výpočte priemernej sumy starobných dôchodkov pre potreby valorizácie k 30.06.2019 postupuje podľa metodiky pre stanovenie priemerných mesačných súm za jednotlivé druhy dôchodkových dávok k 30.06. pre účely valorizácie (metodika)“. Žalobca má za to, že táto metodika rozširuje zákonom ustanovený spôsob, t.j. podmienky výpočtu a druhy dávok, z ktorých sa priemerná mesačná suma príslušnej dôchodkovej dávky vypočítava, a to aj napriek tomu, že to neumožňuje. Poukazujúc na judikatúru Ústavného súdu SR žalobca zdôraznil, že súčasťou princípov právneho štátu zaručeného v Ústave SR je aj princíp právnej istoty a spravodlivosti, ktorý spočíva okrem iného v tom, že všetky subjekty práva môžu odôvodnene očakávať, že príslušné orgány verejnej moci (správy) budú konať a rozhodovať podľa platných právnych predpisov, že ich budú správne vykladať a aplikovať. Princíp právnej istoty, ktorý je súčasťou princípu právneho štátu, vyjadruje požiadavku aj na predvídateľnosť postupu orgánov verejnej moci, v dôsledku čoho je doktrína legitímneho očakávania osobitnou kategóriou princípu právnej istoty aplikujúcej sa vo verejnom práve. Doktrína legitímneho očakávania spočíva v tom, že občan má voči orgánu verejnej moci isté odôvodnené očakávania, ktoré sa vzťahujú na postup a rozhodnutie orgánu verejnej moci. Rozhodnutie a postup orgánu verejnej moci musí byť zákonný a predvídateľný. Orgán verejnej moci musí vo vzťahu k účastníkom konania postupovať predvídateľným, čitateľným spôsobom, a to vzhľadom na očakávania, ktoré voči tomuto orgánu účastník má. S poukazom na uvedené žalobca konštatuje, že postup žalovaného nebol zákonný, nakoľko žalovaný sa neriadil zákonnom, ale svojím interným predpisom, ktorý na rozdiel od zákona, nie je prameňom správneho práva; postup žalovaného preto nebol predvídateľný, nakoľko žalovaný nepostupoval podľa kogentného ustanovenia zákona; postup žalovaného bol nečitateľný a prekvapivý, nakoľko žalovaný sa riadil svojím interným predpisom, ktorý však vydal v rozpore so zákonom; jeho legitímne očakávanie (nádej) na priznanie zákonom danej valorizácie, ktorá je jeho očakávaným majetkovým právom, bolo ukrátené mocenským zásahom žalovaného, premietnutého

do náhlej a nezákonnej zmeny pravidiel prostredníctvom interného predpisu; judikatúra označená v správnej žalobe je žalovaným vykladaná extrémne reštriktívne, a žalovaný by nemal opomínať význam predmetnej judikatúry, ktorý spočíva vo fakte záväznosti princípov a doktrín právneho štátu, ktoré by mal aj aktívne v praxi v prospech občanov dodržiavať a presadzovať.

7. Žalovaný sa k replike žalobcu duplikou nevyjadril, napriek tomu, že výzva súdu v zmysle ustanovenia mu bola doručená dňa 24.08.2020.

8. Dňa 08.10.2021 bolo doručené súdu písomné podanie žalobcu zo dňa 05.10.2021 žalobcom označené ako doplnenie správnej žaloby. Žalobca zotrval na podanej správnej žalobe v celom rozsahu, opätovne poukázal na ust. , aj na skutočnosť, že žalovaný z dôvodu „jednoznačného určenia spôsobu výpočtu priemerných výšok jednotlivých dôchodkových dávok“ vypracoval metodiku, ktorú schválilo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Namietal však, že sociálna poisťovňa v tejto metodike, ktorá je podkladom ňou používaného aplikačného programového vybavenia na výpočet priemernej sumy, si pre stanovenie priemernej sumy dôchodkových dávok (vrátane starobných dôchodkov): 1/ všeobecne nezapočítala: a) preddavkovo vyplácaný dôchodok, b) dôchodky, ktorých suma bola určená s prihliadnutím na doby poistenia získané v cudzine podľa osobitného predpisu alebo medzinárodnej zmluvy, c) sociálny dôchodok, d) dôchodok vyplácaný v súbehu s iným dôchodkom, ak nie je z Informačného systému Sociálnej poisťovne jednoznačne identifikovateľné, ktorý z dôchodkov sa vypláca v sume jednej polovice, e) zvýšenie dôchodku z dôvodu jediného zdroja príjmu, f) sumu príspevku vyplácanú podľa čl. I, ods. 1 , g) sumy: individuálneho pripoistenia, príspevkov vyplácaných bývalým členom zaniknutých jednotných roľníckych družstiev, osobitných príspevkov baníkov, výsluhových príspevkov v stavebníctve, príspevkov k dôchodkom vyplácaných podľa rezortných predpisov a 2/ pri starobných dôchodkoch nezapočítala: a) starobný dôchodok, b) starobný dôchodok, ktorý je prekvalifikovaným predčasným starobným dôchodkom po dovŕšení dôchodkového veku, c) ak sa vypláca starobný dôchodok a doplňujúci starobný dôchodok, započítať iba výšku starobného dôchodku. Žalobca ďalej uviedol, že Sociálna poisťovňa nepostupovala v súlade so zákonom, nakoľko rozšírila nielen zákonom ustanovený spôsob a podmienky výpočtu, ale aj druhy dávok, z ktorých sa priemerná mesačná suma príslušnej dôchodkovej dávky vypočítava, a to aj napriek tomu, že žiadne ustanovenie všeobecne záväzných právnych predpisov jej to neukladá a ani ju k tomu neoprávňuje. Naopak v sú taxatívne stanovené druhy dôchodkových dávok, ktoré sa nevyplácajú v sume jednej polovice z dôvodu súbehu nárokov na výplatu dôchodkových dávok, a ktoré sa vyplácajú v sume jednej polovice z dôvodu súbehu nárokov na výplatu dôchodkových dávok. Uvedená je len jedna výnimka zo spôsobu výpočtu pevnej sumy, a to, že na určenie priemernej mesačnej sumy sa zohľadňuje suma starobného dôchodku iba bez jej zvýšenia na sumu minimálneho dôchodku. Ďalej uviedol, že takýto postup žalovaného bol neobjektívny a spôsobil výpočet nižšej priemernej sumy starobného dôchodku za dané obdobie. Súčasne poukázal na Nález Ústavného súdu SR -27, podľa ktorého Ústavný súd sa hlási k modernej európskej konštitucionalistike, ku ktorej patrí ochrana legitímneho očakávania. Účelom tohto princípu je ochrana súkromných osôb pred nepredvídateľným mocenským zásahom do ich právnej situácie, na vyústenie ktorej do určitého výsledku sa spoliehali.

9. Krajský súd v Košiciach rozsudkom sp. zn. -43 zo dňa 26.10.2021 žalobu zamietol (výrok I.) a účastníkom konania právo na náhradu trov konania nepriznal (výrok II.). Vo vzťahu k námietkam žalobcu po preskúmaní postupu administratívneho orgánu správny súd konštatoval, že v danej veci bol postup žalovaného pri zvýšení starobného dôchodku žalobcu podľa a správny.

10. Proti uvedenému rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť. Žalobca nesúhlasil s vecným a ani s právnym posúdením veci správnym súdom. Namietal, že súd sa nevysporiadal s jeho námietkami týkajúcimi sa skutočnosti, že sociálna poisťovňa pri určení priemernej mesačnej sumy starobného dôchodku nepostupovala podľa zákona a ani v súlade so zákonom, nakoľko rozšírila zákonom stanovený spôsob podmienky výpočtu a druhy dávok, z ktorých sa priemerná mesačná suma príslušnej dôchodkovej dávky vypočítava, a to aj napriek tomu, že žiadne ustanovenie všeobecne záväzných právnych predpisov jej to neukladá ani ju k tomu neoprávňuje. Poukázal na to, že v ust. sú taxatívne vymenované druhy dávok, teda zákon ukladá povinnosť vykázať priemerné sumy jednotlivých druhov dôchodkov zvlášť, za krátené a zvlášť za nekrátené dôchodky a výnimku z určenia sumy taxatívne vymedzuje iba v tom, že sa na

určenie priemernej mesačnej sumy zohľadňuje suma starobného dôchodku iba bez jej zvýšenia na sumu minimálneho dôchodku. Sociálna poisťovňa si však vypracovala Metodiku výpočtu, ktorá určité druhy dôchodkov nezapočítala a takýto postup považuje žalobca za nezákonný a spôsobil výpočet nižšej priemernej mesačnej sumy starobného dôchodku za dané obdobie (určenej na výpočet pevnej sumy zvýšenia starobného dôchodku) a na základe toho vypočítala pevnú (nižšiu) sumu garantovaného minimálneho zvýšenia starobného dôchodku. Žalobca rekapituloval, že správny a zákonný výpočet by mal byť vykonaný tak, že výpočet priemernej mesačnej sumy starobného dôchodku určenej na výpočet pevnej sumy zvýšenia starobného dôchodku bude Sociálnou poisťovňou vykonaný iba z dôchodkových dávok, ktoré sú taxatívne vymenované v ust. (teda nie podľa jej Metodiky, ktorá rozširuje resp. zužuje druhy dôchodkových dávok) a na základe takto vypočítanej priemernej mesačnej sumy starobného dôchodku bude vypočítaná aj pevná suma garantovaného minimálneho zvýšenia starobného dôchodku.

11. Žalobca ďalej namietal, že v odôvodnení rozhodnutia krajského súdu nie je žiadna polemika, konfrontácia, hodnotenie konkrétnych námietok žalobcu vznesených v správnej žalobe, obsahuje iba všeobecné odkazy na niektoré ustanovenia bez ich aplikovania na vznesené námietky. V nadväznosti na uvedené žalobca poukázal na odklon správneho súdu od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, rozsudok považoval za arbitrárny, formalistický, bez riadneho odôvodnenia. Súd sa nevysporiadal s námietkami žalobcu, v dôsledku čoho došlo aj k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. Na podporu uvedeného poukázal na rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. , , , , , rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva vec Ruiz Torija c. Španielsko séria A. č. 303-A, Delcourt z roku 1970. 12. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti zo dňa 10.01.2022 uviedol, že dôvody na ktoré poukazoval žalobca, nepovažuje za opodstatnené. Mal za to, že správny súd správne zistil skutkový stav veci, na základe ktorého náležite právne posúdil vec, pričom nezistil nezákonnosť a nesprávnosť preskúmavaného rozhodnutia. Naďalej sa pridržiaval svojho vyjadrenia k žalobe. Zvýšenie starobného dôchodku bolo vykonané v súlade splatnými právnymi predpismi o sociálnom poistení. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú podľa ust. zamietol.

13. Najvyšší správny súd (ďalej len kasačný súd) rozsudkom zo dňa 30.11.2022 sp. zn. rozsudok správneho súdu sp. zn. -43 zo dňa 26.10.2021 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že správny súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

14. Kasačný súd dospel k záveru, že z odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu nie je zjavné jeho vlastné posúdenie, keď z dôvodov uvádzaných v odôvodnení napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že sa stotožnil so skutkovými zisteniami a právnym záverom žalovaného, pričom z odôvodnenia rozhodnutia nevyplýva, na základe akej úvahy správny súd ustálil svoj právny záver o zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia žalovaného. Krajský súd podľa názoru kasačného súdu v odôvodnení napadnutého rozsudku nedal presvedčivú odpoveď na podstatné otázky súvisiace s predmetom právnej ochrany a vôbec nereagoval ani na podstatné námietky žalobcu. V ďalšom konaní preto bude povinnosťou správneho súdu opätovne sa vecou dôsledne zaoberať, upriamiť pozornosť na zásadnú otázku žalobcom nastolenou v žalobe vo vzťahu k porušeniu jeho práv nezákonným postupom žalovaného, v jej intenciách posúdiť zákonnosť rozhodnutia a postupu žalovanej v oboch stupňoch a vo veci opätovne rozhodnúť a svoje rozhodnutie aj riadne a presvedčivo odôvodniť.

15. Po vrátení veci správnemu súdu na ďalšie konanie, na pojednávaní dňa 18.04.2023 žalobca prostredníctvom právnej zástupkyne vo výpovedi zotrval na svojich doterajších vyjadreniach, s dôrazom na už prezentovaný výklad ustanovenia dx ods. 2 a rozpor metodiky žalovaného používanej pri výpočte priemerných mesačných súm starobných dôchodkov, a to poukazujúc na závery kasačného súdu uvedené v odôvodnení rozsudku zo dňa 30.11.2022. Podľa písomného stanoviska žalovaného č. 63715-3/2019-BA zo dňa 22.08.2019 týkajúceho sa spôsobu výpočtu priemerných súm starobných dôchodkov za roky 2016 až 2019, metodiku správny orgán používa v nezmenenej podobe od roku 2012. Táto skutočnosť je podľa žalobcu rozhodujúcou pre posúdenie dôvodnosti žaloby, nakoľko táto metodika preukázateľne nezohľadňuje novelu účinným od 01.01.2018, kedy došlo okrem iných aj k zmene

ust. a zavedeniu ust. . V napadnutých rozhodnutiach správnych orgánov nie sú uvedené konkrétne výpočty, vzorce, ale je len s odkazom na zákonné ustanovenia opísaný postup pri určení výslednej sumy. Žalobca preto navrhol, aby správny súd v súlade so zákonom objektívne posúdil vec a vyporiadal sa s nejasnosťami, na ktoré žalobca poukazuje. Má za to, že tvrdené skutočnosti náležite odôvodnil a relevantne preukázal, sú v súlade s judikatúrou a ustálenou súdnou praxou a vychádzajú zo skutkového stavu veci.

16. Žalovaný vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 18.04.2023 uviedol, že výpočet starobného dôchodku žalobcu od 01.01.2020 bol vykonaný správne, v súlade s právnymi predpismi.

17. V písomnom vyjadrení zo dňa 09.05.2023 žalovaný zdôraznil, že priemerné mesačné výšky dôchodkov vypočítava a zverejňuje k 30.06. daného kalendárneho roka pre účely valorizácie od roku 2012 na základe . Pri výpočte uvedených priemerných mesačných súm postupuje podľa metodiky pri stanovení priemerných mesačných súm za jednotlivé druhy dôchodkových dávok k 30.06. pre účely valorizácie, ktorá bola vypracovaná žalovaným a odsúhlasená Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky. síce novelizoval ustanovenia týkajúce sa zvyšovania dôchodkových dávok, avšak neodôvodňoval zmenu metodiky výpočtu priemerných mesačných súd dôchodkov k 30.06. pre účely valorizácie. Preto žalovaný považuje námietku žalobcu, ktorou namieta, že žalovaný používa metodiku od roku 2012, ktorá nebola zmenená ani po nadobudnutí účinnosti , za irelevantnú. Zdôraznil, že žalovaný ako verejnoprávna inštitúcia vykonávajúca sociálne poistenie, je povinný rešpektovať platné právne predpisy, ktoré okrem iného presne určujú spôsob výpočtu dôchodkových dávok a ich následné zvyšovanie podľa osobitných predpisov o zvyšovaní dôchodkov a nemôže sa od nich v žiadnom prípade odchýliť. Vychádzajúc z uvedeného žalovaný má za to, že jeho postup pri zvyšovaní (valorizácii) starobného dôchodku žalobcu bol správny a dôvody napadnutého rozhodnutia majú podklad v zákonných ustanoveniach.

18. V písomnom vyjadrení zo dňa 31.05.2023 žalobca opätovne zdôraznil, že listinné dôkazy ním predložené osvedčujú skutkové tvrdenie, že metodika nie je v súlade so zákonom, nakoľko rozširuje zákonom ustanovený spôsob, t.j. podmienky výpočtu a druhy dávok, z ktorých sa priemerná mesačná suma príslušnej dôchodkovej dávky vypočítava, a to aj napriek tomu, že to neumožňuje. Žalovaný sa nevyjadruje k spôsobu jeho výpočtu, aj keď ako rozhodujúca inštitúcia v oblasti sociálneho zabezpečenia by mala byť vždy spôsobilá osvedčiť postup, akým dospela k výslednej sume, aby sa účastník administratívneho konania, ale aj správny súd, mal možnosť oboznámiť s konkrétnym modelom výpočtu a s konkrétnymi údajmi, ktoré boli použité pri výpočte. Žalobca ďalej poukázal na Odporúčanie CM/Rec (2007) Výboru ministrov členských štátov Rady Európy z 20.06.2007 o dobrej verejnej správe upravujúce základné princípy dobrej správy. Vychádzajúc zo záverov rozsudku kasačného súdu zo dňa 30.11.2022 žalobca opätovne zdôraznil, že postup žalovaného nebol zákonný, nakoľko sa neriadil pri určení priemernej mesačnej sumy starobného dôchodku zákonnom, ale svojím interným predpisom, ktorý nie je prameňom správneho práva (poukazujúc na rozhodnutie kasačného súdu sp. zn. zo dňa 11.02.2009). Postup žalovaného preto nebol predvídateľný, transparentný, bol prekvapivý a nemal oporu v zákone, nakoľko atakoval legitímne očakávanie žalobcu na priznanie zákonom danej valorizácie, ktorá je jeho očakávaným majetkovým právom. Žalobca má za to, že žalovaný neuniesol bremeno tvrdenia a bremeno dôkazu, keď neuviedol presný spôsob výpočtu priemernej sumy starobného dôchodku určenej pre potreby určenia pevnej sumy zvýšenia starobného dôchodku.

19. Na pojednávaní dňa 15.01.2024 účastníci konania vo svojich výpovediach zotrvali na doterajších tvrdeniach.

20. S účinnosťou od 01.06.2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach (ďalej aj správny súd alebo súd). V súlade s o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Košiciach a z Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Od 01.06.2023 je teda na konanie v predmetnej veci príslušný Správny súd v Košiciach.

21. Podľa , správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

22. Správny súd konajúc v súlade s ustanoveniami v konaní o správnej žalobe v sociálnych veciach podľa a nasl. , po zrušení napadnutého rozsudku a vrátení veci kasačným súdom na ďalšie konanie, viazaný právnym názorom kasačného súdu ( ) opätovne preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutia správnych orgánov, ako aj priebeh administratívneho konania, ktoré predchádzalo ich vydaniu, a dospel k záveru, že predmetná správna žaloba v sociálnych veciach (199 a nasl. ) je dôvodná. Súd nariadil vo veci pojednávanie (v súlade s ), na ktorom dňa 13.02.2024 vyhlásil rozsudok, ktorým zrušil rozhodnutie žalovaného Sociálnej poisťovne, Generálny riaditeľ č. XXX XXX XXXX X zo dňa 31.03.2020 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 28.11.2019 a vec vrátil správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie

23. Podľa , správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánov verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

24. Ako vyplýva z obsahu administratívneho spisu správnych orgánov, sociálna poisťovňa, ústredie rozhodla rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X z 28.11.2019 o zvýšení starobného dôchodku žalobcu od 01.01.2020 podľa a o pevnú sumu zvýšenia (valorizáciu) o 9,- eur mesačne, na 264,70 eur mesačne. Starobný dôchodok bol žalobcovi k 31.12.2019 vyplácaný v sume 255,70 eur mesačne. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne rozhodol vo veci odvolania žalobcu proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, č. XXX XXX XXXX X zo dňa 28.11.2019 preskúmaným rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 31.03.2020 tak, že odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil v celom rozsahu

25. Podľa , (ďalej len ), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

26. Podľa , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

27. Podľa , správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.

28. Podľa o sociálnom poistení (ďalej ), dôchodková dávka vyplácaná k 1. januáru príslušného kalendárneho roka a dôchodková dávka priznaná od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšuje o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov, vykázaného štatistickým úradom za prvý polrok kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku.

29. Podľa , príslušný kalendárny rok je rok, v ktorom sa zvýšenie dôchodkových dávok vykonáva. Dôchodková dávka vyplácaná k 1. januáru príslušného kalendárneho

roka sa zvyšuje od 1. januára príslušného kalendárneho roka a dôchodková dávka priznaná od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšuje odo dňa jej priznania.

30. Podľa , na zvýšenie dôchodkovej dávky je rozhodujúca mesačná suma dôchodkovej dávky bez jej zvýšenia na sumu minimálneho dôchodku vyplácaná ku dňu, od ktorého sa zvyšuje.

31. Podľa prvá veta , od 1. januára 2018 do 31. decembra 2021 sa dôchodková dávka, okrem vyrovnávacieho príplatku, vyplácaná k 1. januáru príslušného kalendárneho roka a dôchodková dávka, okrem vyrovnávacieho príplatku, priznaná od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka zvyšuje podľa , najmenej o pevnú sumu určenú 2 % z priemernej mesačnej sumy príslušnej dôchodkovej dávky vykázanej Sociálnou poisťovňou k 30. júnu kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku.

32. Podľa , pevná suma zvýšenia dôchodkovej dávky, ktorá sa a) nevypláca v sume jednej polovice z dôvodu súbehu nárokov na výplatu dôchodkových dávok, sa určí z priemernej mesačnej sumy príslušnej dôchodkovej dávky, ktorá sa nevypláca v sume jednej polovice z dôvodu súbehu nárokov na výplatu dôchodkových dávok, b) vypláca v sume jednej polovice z dôvodu súbehu nárokov na výplatu dôchodkových dávok, sa určí z priemernej mesačnej sumy príslušnej dôchodkovej dávky, ktorá sa vypláca v sume jednej polovice z dôvodu súbehu nárokov na výplatu dôchodkových dávok.

33. Podľa , na určenie priemernej mesačnej sumy starobného dôchodku, priemernej mesačnej sumy invalidného dôchodku priznaného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70% a priemernej mesačnej sumy invalidného dôchodku priznaného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70%, sa zohľadňuje suma starobného dôchodku a suma invalidného dôchodku bez jej zvýšenia na sumu minimálneho dôchodku.

34. Podľa , sociálna poisťovňa na svojom webovom sídle zverejní a) priemerné mesačné sumy dôchodkových dávok na účely odsekov 1 až 3 platné k 30. júnu kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku, do 31. augusta kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku, b) pevnú sumu zvýšenia dôchodkovej dávky najneskôr do 31. októbra kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku.

35. Podľa , ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia a k vráteniu veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, správny súd aj orgán verejnej správy sú viazaní právnym názorom kasačného súdu.

36. V prejednávanej veci nebol sporný nárok žalobcu na zvýšenie starobného dôchodku. Sporná bola suma priznaného zvýšenia, spôsob výpočtu sumy priemernej mesačnej sumy starobného dôchodku vykázaného k 30.06.2019 postupom podľa Metodiky vypracovanej žalovaným pri stanovení priemerných mesačných súm za jednotlivé druhy dôchodkových dávok k 30.06. pre účely valorizácie (ďalej len metodika) a súlad tejto metodiky s platnou právnou úpravou.

37. Poukazujúc na závery kasačného súdu uvedené v odôvodnení rozhodnutia zo dňa 30.11.2022, úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa a nasl. je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. V súdnom prieskume zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu v sociálnych veciach správny súd nie je viazaný rozsahom dôvodov uvedených v žalobe, ak žalobca je fyzickou osobou, ktorou namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych právach. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu

napadnutého rozhodnutia. Správny súd v konaní súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy teda preskúmava, či orgán štátnej správy konal a rozhodol v súlade so zákonom, či v správnom konaní postupoval v súčinnosti s účastníkom konania, či sa vysporiadal s jeho námietkami a či na základe skutkových zistení a na základe logického a rozumného uváženia ustálil správne svoj právny záver.

38. Správny súd po opätovnom posúdení napadnutého rozhodnutia žalovaného dospel k záveru, že toto v odôvodnení sumy, o ktorú bolo žalobcovi priznané zvýšenie starobného dôchodku, iba všeobecne odkazuje na v odôvodnení citované ustanovenia , pričom absentuje presný postup a spôsob výpočtu priemernej mesačnej sumy starobného dôchodku k 30.06.2019 v tomto konkrétnom prípade. Správne orgány v preskúmavaných rozhodnutiach, ako aj žalovaný v súdnom konaní vo svojich vyjadreniach opakovane uvádza, že pri výpočte priemerných mesačných súm dôchodkov k 30.06. kalendárneho roka pre účely valorizácie postupoval podľa metodiky pri stanovení priemerných mesačných súm za jednotlivé druhy dôchodkových dávok k 30.06. pre účely valorizácie, ktorú za účelom zjednotenia postupu správneho orgánu v týchto veciach vypracoval a ktorú odsúhlasilo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky. Súčasne uvádza, že aj keď sa táto metodika používa od roku 2012, je v súlade s platnou právnou úpravou, a , ktorým boli novelizované ustanovenia upravujúce zvyšovania dôchodkových dávok, neodôvodňoval zmenu predmetnej metodiky. Súd sa v prípade tejto námietky stotožnil s názorom žalobcu, poukazujúc na právny názor kasačného súdu vyjadrený v rozhodnutí sp. zn. zo dňa 11.12.2009, podľa ktorého metodika je vnútorným aktom verejnej správy, ktorý smeruje dovnútra určitého systému orgánov verejnej správy. Zaväzuje len podriadené útvary, prípadne adresátov (normatívne inštrukcie, usmernenia, služobné pokyny) a tieto akty nie sú všeobecne záväzné, nie sú prameňom správneho práva, a preto nemôžu byť ani pre súd záväzné. Vychádzajúc z uvedeného súd má za to, že bez uvedenia presného postupu výpočtu dôchodkovej dávky v tomto konkrétnom prípade nebude jednoznačne preukázané, že žalovaný postupoval v súlade s kogentnou platnou právnou úpravou, a do výpočtu započítal zákonom stanovené druhy dôchodkových dávok (, ). Súd zdôrazňuje, že rozhodujúci je postup súladný so zákonom, a nie s interným aktom žalovaného. Postup žalovaného tak bude preskúmateľný a nebude pochybnosť o jeho zákonnosti.

39. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal, že pri výpočte priemernej mesačnej sumy starobného dôchodku vykázaného k 30.06.2019 postupoval v súlade so zákonom a nedošlo tak k porušeniu práv a oprávnených záujmov žalobcu.

40. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného dospel k záveru, že generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne i správny orgán prvého stupňa pri posúdení nároku žalobcu na zvýšenie starobného dôchodku vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, z ktorého dôvodu rozhodnutie č. č. XXX XXX XXXX X zo dňa 31.03.2020 ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 28.11.2019 podľa ustanovenia zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie správnemu orgánu prvého stupňa.

41. Súd sa stotožnil aj s ostatnými žalobnými námietkami týkajúcimi sa rozporov v odôvodnení rozhodnutia žalovaného, týkajúcich sa skutkového stavu veci a vyporiadania sa s odvolacími námietkami žalobcu (žalovaný uviedol skutkové a právne dôvody, ktoré neboli predmetom rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu; vyjadril sa ku skutočnostiam, ktoré neboli predmetom odvolania, a iné uvádzané žalobcom v žalobe /ods. 4. odôvodnenia tohto rozsudku/), pre ktoré sa rozhodnutie javí ako zmätočné. Súd preto považoval rozhodnutie žalovaného za nepreskúmateľné podľa a aj z tohto dôvodu rozhodnutie žalovaného správneho orgánu zrušil.

42. V ďalšom konaní bude úlohou správnych orgánov v zmysle uvedeného právneho názoru správneho súdu i ustálenej judikatúry znovu rozhodnúť o jeho žiadosti o zvýšenie starobného dôchodku s tým, že v zmysle je orgán verejnej správy v ďalšom konaní právnym názorom súdu viazaný.

43. O trovách konania súd rozhodol podľa tak, že priznal ich úplnú náhradu žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný voči žalovanému. O výške priznaných trov konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote do 1 mesiaca od doručenia rozsudku na Správny súd v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť : a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) ( ).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že: a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v ustanovení až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak: a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d) (sociálne veci, veci azylu,

c) zaistenia a administratívneho vyhostenia), d) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (, ).