Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2Sa-3-2020.pdf
PDF · 123.01 KB
Case nature
Area
Subarea
2Sa/3/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach sudkyňou JUDr. Tatianou Sabadošovou, v právnej veci žalobcu V.. K. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. X, XXX XX N., proti žalovanému Sociálna poisťovňa, Generálny riaditeľ, so sídlom Ul. 29. augusta 8 - 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 31.03.2020, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a .
II. Účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalovaný rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 31.03.2020, prostredníctvom Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne príslušného na rozhodovanie podľa § 215 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 677/2006 Z. z. (v ďalšom texte aj: „zákon o sociálnom poistení“) o odvolaní V.. K. Q. (v tomto konaní v procesnom postavení žalobcu) proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie, č.: XXX XXX XXXX X zo dňa 28.11.2019 rozhodla tak, že odvolanie žalobcu zamietla v celom rozsahu a prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu potvrdila.
2. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že Sociálna poisťovňa, ústredie (v ďalšom texte aj: „správny orgán prvého stupňa“, resp. „prvostupňový správny orgán“) podľa § 82 a § 293dx zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov zvýšila žalobcovi od 01. januára 2018 starobný dôchodok na 264,70 EUR mesačne. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný uviedol, že dôchodková dávka, vyplácaná k 1. januáru príslušného kalendárneho roka, sa zvyšuje od 1. januára príslušného kalendárneho roka a dôchodková dávka priznaná od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšuje odo dňa jej priznania. Podľa § 82 a § 293dx zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov sa v roku 2020 zvyšuje starobný dôchodok o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov, teda o 2,9 % mesačnej sumy dôchodku, najmenej však o pevnú sumu zvýšenia, určenú ako 2% z priemernej mesačnej sumy invalidného dôchodku vykázanej Sociálnou poisťovňou k 30. júnu 2019, najmenej o 9,00 EUR mesačne. Starobný dôchodok bol účastníkovi konania k 31. decembru 2019 vyplácaný v sume 255,70 EUR mesačne. Podľa § 82 a § 293dx zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov sa suma starobného dôchodku účastníka konania zvýšila od 1. januára 2020 o pevnú sumu zvýšenia o 9,00 EUR mesačne (pretože je vyššia ako 2,9 % zo sumy 255,70 EUR, čo je 7,50 EUR) na sumu 264,70 EUR mesačne. Priemerná mesačná suma starobného dôchodku k 30. júnu 2019, zverejnená Sociálnou poisťovňou, bola 449,9720304 EUR mesačne, 2 % z tejto sumy je 9,00 EUR mesačne, po zaokrúhlení. Na základe uvedeného bolo rozhodnuté o zvýšení sumy starobného dôchodku účastníka konania od 1. januára 2020 v súlade s právnymi predpismi Slovenskej republiky. Pokiaľ ide o ďalšie zvyšovanie sumy starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku, vzhľadom na skutočnosť, že účastník konania
je poberateľom výsluhového dôchodku, vyplácaného Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky v sume 1160,78 EUR mesačne a úhrn dôchodkových príjmov účastníka konania je k 1. januáru 2020 vyšší ako suma minimálneho dôchodku určená za ním získané kvalifikované obdobie dôchodkového poistenia, nárok na zvýšenie sumy starobného dôchodku účastníka konania na sumu minimálneho dôchodku podľa § 82b zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov účastníkovi konania k 1. januáru 2020 nevznikol, preto bolo zvýšenie starobného dôchodku, vykonané napadnutým rozhodnutím z 28. novembra 2019 správne a zákonným spôsobom. Vzhľadom na uvedené skutočnosti generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne ako odvolací orgán rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
3. Žalobca sa správnou žalobou zo dňa 29.05.2020 doručenou Krajskému súdu v Košiciach dňa 02.06.2020 domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 31.03.2020 ako aj rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa č. XXX XXX XXXX X zo dňa 28.11.2019. Navrhol, aby súd tieto rozhodnutia zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie správnemu orgánu prvého stupňa. Zároveň navrhol, aby mu súd priznal náhradu trov konania. V žalobe poukázal na to, že Generálny riaditeľ Sociálne poisťovne rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 31.03.2020 odvolanie žalobou zamietol v celom rozsahu a rozhodnutie Sociálnej poisťovne ústredie zo dňa 28.11.2019 potvrdil. Namietal, že v odôvodnení tohto rozhodnutia žalovaný vôbec neuvádza nič k tomu, načo žalobca vo svojom odvolaní poukázal, t. j. na spôsob, objektívnosť a zákonnosť vypočítania priemernej sumy starobného dôchodku vykázanej Sociálnou poisťovňou a iba všeobecne sa odvoláva na § 82 a § 293dx zákona č. 261/2003 Z. z. a na viac, napr. v piatom odseku na strane 2 nesprávne uvádza, že starobný dôchodok sa zvyšuje o pevnú sumu určenú ako 2% z priemernej mesačnej sumy, nie starobného, ale invalidného dôchodku. Okrem toho, v rozhodnutí odôvodňuje aj nezvyšovanie sumy starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku (kde uvádza aj to, že žalobca je poberateľom výsluhového dôchodku vrátane sumy, ktorá je mu mesačne vyplácaná), a to aj napriek tomu, že žalobca vo svojom odvolaní o toto nežiadal a ani to vôbec vo svojom odvolaní neuvádzal. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca poukázal v žalobe na to, že žalovaná Sociálna poisťovňa, ústredie nepostupovala ani podľa zákona, ani v súlade so zákonom pri výpočte sumy priemernej mesačnej sumy starobného dôchodku vykázaného k 30.06.2019. Ďalej uviedol, že z dostupných informácii mu je zrejmé, že Sociálna poisťovňa ústredie (ďalej aj ako „SP") postupuje pri stanovovaní priemerných mesačných súm jednotlivých druhov dôchodkových dávok pre účely valorizácie podľa k tomu vydanej svojej metodiky (viď príloha žaloby „Metodika pre stanovenie priemerných mesačných súm za jednotlivé druhy dôchodkových dávok k 30.06. pre účely valorizácie“) a tieto sú vypočítavané aplikačným programovým vybavením (spracovaným podľa citovanej metodiky) ako klasický aritmetický priemer zo všetkých vyplatených dôchodkových dávok za príslušný mesiac. V tejto súvislosti žalobca poukazuje aj nato, že podľa Štatútu Sociálnej poisťovne čl. 9 ods. 3 sú vnútorné predpisy poisťovne záväzné pre zamestnancov poisťovne. Podľa čl. 9 ods. 2 písm. b) tohto štatútu sú ostatné vnútorné predpisy poisťovne iba „príkaz generálneho riaditeľa, príkaz riaditeľa pobočky, metodické usmernenie poisťovne" a SP, aj podľa vlastného vyjadrenia, nemá okrem citovanej metodiky žiadny iný vnútorný predpis, ktorý by túto problematiku upravoval s odôvodnením, že žiadny právny predpis SR jej túto povinnosť neustanovuje (čo je protirečenie nakoľko SP si na tento účel vydala metodiku, ktorú si nechala odsúhlasiť MPSVaR SR a metodika slúži ako podklad, z ktorého je vytvorené aplikačné programové vybavenie), metodika nie je interným predpisom a preto nie je záväzná pre zamestnancov SP. Metodika nemá náležitosti interného predpisu, a neupravuje ani procesný postup, spôsob výpočtu (vzorec), zaokrúhľovanie po jednotlivých výpočtoch a ďalšie úkony, ktoré by presne definovali celý proces a neumožňovali svojvoľné zadávanie údajov do aplikačného programu a pod. Metodika nie je v súlade so zákonom, nakoľko rozširuje zákonom ustanovený spôsob, podmienky výpočtu a druhy dávok, z ktorých sa priemerná mesačná suma príslušnej dôchodkovej dávky vypočítava, a to aj napriek tomu, že žiadne ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov jej to neukladajú a ani ju k tomu neoprávňuje. Naopak v § 293dx ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, sú taxatívne vymenované druhy dôchodkových dávok (t. j. ktoré sa nevyplácajú v sume jednej polovice z dôvodu súbehu nárokov na výplatu dôchodkových dávok, a ktoré sa vyplácajú v sume jednej polovice z dôvodu súbehu nárokov na výplatu dôchodkových dávok) a spôsob výpočtu pevnej sumy, SP túto metodiku používa od roku 2012. Zverejnila na svojom webovom sídle priemernú mesačnú sumu starobného dôchodku k 30.6.2019 v sume 449,9720304 EUR, podľa právnej úpravy už pri sume 450,0000001 EUR by bola pevná suma pre zvyšovanie starobného dôchodku vyššia (minimálne 9,10 EUR). Vo vzťahu k zaokrúhľovaniu výsledkov matematických úkonov žalobca upozorňuje aj na to, že v § 116a zákona č. 461 /2003 Z . z . je v závere vety uvedené aj: „ ak tento zákon neustanovuje inak“ a v § 116 tohto zákona, kde sa stanovujú lehoty na výplatu dávok a zaokrúhľovanie dávok (medzi,
ktoré patrí aj starobný dôchodok) sa v odseku 8 uvádza: „Sumy dávok sa zaokrúhľujú na 10 euro centov nahor.“ Ministerstvo financií Slovenskej republiky uplatnilo dňa 22.02.2019 zásadnú pripomienku, k novele zákona č. 328/2002 Z. z., kde je uvedené aj: „Na základe valorizácie starobných dôchodkov sa očakáva, že v roku 2019 dosiahne priemerný starobný dôchodok hodnotu vyššiu než 450 eur.“
4. Žalobca ďalej uviedol, že dôvody žaloby opiera aj o Ústavu Slovenskej republiky (čl. 2 ods. 2, čl. 20 ods. 1 a čl. 39 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky), judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (rozsudky ESĽP vo veci Pine Valley Developments Ltd. a iní c/a Írsko zo dňa 29.11.1991, vo veci Pressos Compania Naviera S.A. a iní c/a Belgicko zo dňa 20.11.1995, podľa ktorých „za majetok sa považuje aj majetková hodnota vrátane pohľadávky, o ktorých môžu sťažovatelia tvrdiť, že majú aspoň legitímnu nádej na jej zhmotnenie.“) ako aj judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžo/69/2008 zo dňa 11.02.2009, v ktorom sa uvádza: „Najvyšší súd Slovenskej republiky k metodickému usmerneniu žalovaného č. 141-2000/2007 zo dňa 1. marca 2007, na ktoré sa žalobca odvoláva, uvádza, že ide o vnútorný akt verejnej správy, ktorý smeruje dovnútra určitého systému orgánov verejnej správy. Zaväzuje len podriadené útvary, prípadne adresátov (normatívne inštrukcie, usmernenia, služobné pokyny). Tieto akty nie sú všeobecne záväzné, nie sú prameňom správneho práva a preto nemôžu byť pre súd záväzné.“).
5. Žalobca vzhľadom na uvedené skutočnosti a právne okolnosti uvedené v správnej žalobe namietal, že napadnuté rozhodnutia a zároveň aj postup žalovaného:
- vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia vecí (napr. strana 3 a body 1. až 8. v spojení s bodmi I. až III. správnej žaloby);
- je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, resp. nedostatok dôvodov (najmä rozhodnutie Sociálnej poisťovne ústredie číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 28.11.2019, v ktorom absentuje riadne odôvodnenie rozhodnutia. Rozhodnutie Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 31.03.2020, v ktorom žalovaný uvádza argumentáciu k nezvyšovaniu sumy starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku /kde uvádza aj to, že žalobca je poberateľom výsluhového dôchodku vrátane sumy, ktorá je mu mesačne vyplácaná/, a to aj napriek tomu, že žalobca vo svojom odvolaní o toto nežiadal a ani to vôbec vo svojom odvolaní neuvádzal);
- zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a skutkový stav, ktorý bol vzatý za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnymi spismi, resp. v nich nemá oporu (napr. skutočnosť absencie preskúmania konkrétnych skutkových okolností uvádzaných žalobcom v jeho odvolaní zo dňa 28.01.2020; inak povedané, žalovaný namiesto riadneho preskúmania konkrétnych skutkových okolností uvádzaných žalobcom v jeho odvolaní, si zľahčil riešenie situácie paušálnym odkazom na svoju metodiku);
- došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred žalovaným, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej, čo osvedčuje najmä skutočnosť, že žalovaný vo svojom odvolacom rozhodnutí zo dňa 31.03.2020 uviedol dôvody (ako právne tak aj skutkové), ktoré však neboli predmetom rozhodnutia zo dňa 28.11.2019, v dôsledku čoho žalovaný porušil princíp dvojinštančnosti konania.
6. Žalovaný v písomnom vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 14.07.2020 uviedol, že postup žalovaného pri zvýšení starobného dôchodku žalobcu podľa § 82 a § 293dx zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov o pevnú sumu zvýšenia je správny. Dôchodky, okrem vyrovnávacieho príplatku sa v roku 2020 zvýšili o 2,9 % mesačnej sumy dôchodku, najmenej však o pevnú sumu zvýšenia určenú ako 2 % z priemernej mesačnej sumy príslušného druhu dôchodku vykázanej žalovaným k 30. júnu 2019. Pevná suma zvýšenia starobného dôchodku v roku 2019 je 9,00 EUR mesačne. Starobný dôchodok žalobcu bol zvýšený o pevnú sumu zvýšenia o 9,00 EUR mesačne, pretože je vyššia ako 2,9 % zo sumy 255,70 EUR, čo je 7,50 EUR. Podľa § 82 a § 293dx zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov bol napadnutým rozhodnutím žalobcovi od 1. januára 2020 zvýšený starobný dôchodok na sumu 264,70 EUR. Zvýšenie starobného dôchodku žalobcu od 1. januára 2020 bolo vykonané správne, v súlade s právnymi predpismi o sociálnom poistení, v súlade s § 82 a § 293dx zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov a pre iné zvýšenie starobného dôchodku žalobcu aktuálne nie je zákonný podklad. Námietky žalobcu uvedené v správnej žalobe, ako aj v odvolaní, nie sú dôvodné, nakoľko žalovaný je pri posudzovaní nároku na zvýšenie starobného dôchodku povinný postupovať podľa účinných právnych predpisov o sociálnom poistení, iný postup nie je možný. Výpočet príslušných ustanovení, o ktoré sa opiera určenie sumy starobného dôchodku žalobcu a jej zvyšovanie je kogentného charakteru. Zosúladenie kogentných zákonných ustanovení, teda noriem platnej právnej úpravy s
rozhodujúcimi skutočnosťami, ktoré boli v konaní zistené, a ktoré boli v prípade žalobcu preukázané, je jediný možný a zákonný postup v predmetnej dôchodkovej veci. Poukazovanie na Ústavu Slovenskej republiky zo strany žalobcu je nedôvodné, pretože Ústava Slovenskej republiky neupravuje postup zvyšovania dôchodkových dávok. Taktiež judikatúra ESĽP a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, na ktorú žalobu poukázal, nijako nepojednáva o problematike zvyšovania dôchodkov. Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhol, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
7. Žalobca v replike zo dňa 07.08.2020 navrhol, aby súd na vyjadrenie žalovaného neprihliadol, nakoľko nebolo zaslané v stanovenej lehote a nie je možné akceptovať ani uvedené dôvody nedodržania lehoty, z podpisu nad podpisovou doložkou nie je možné odvodiť, či vyjadrenie je podpísané osobou k tomu oprávnenou. Ďalej uviedol, že žalovaný vo vyjadrení sám uvádza, že zákonné ustanovenia, podľa ktorých postupoval pre stanovenie priemerných mesačných súm za jednotlivé druhy dôchodkových dávok k 30.6. pre účely valorizácie sú také, ktoré vylučujú odchýlku od pravidiel v nich uvedených (kogentný charakter). Aj napriek týmto skutočnostiam si žalovaný na tento účel vydal metodiku, ktorá bola podkladom pre vypracovanie aplikačného programového vybavenie na určenie priemerných výšok dôchodkov. V sprístupnení informácie podľa zákona č. 211/2000 Z. z. Sociálna poisťovňa uvádza, že „Pri výpočte priemernej sumy starobných dôchodkov pre potreby valorizácie k 30. júnu 2019 Sociálna poisťovňa postupuje podľa metodiky pre stanovenie priemerných mesačných súm za jednotlivé druhy dôchodkových dávok k 30. 06. pre účely valorizácie (metodika)“. Táto metodika rozširuje zákonom ustanovený spôsob, t. j. podmienky výpočtu a druhy dávok, z ktorých sa priemerná mesačná suma príslušnej dôchodkovej dávky vypočítava, a to aj napriek tomu, že § 293dx ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov to neumožňuje. K námietke žalovaného, že poukazovanie na Ústavu Slovenskej republiky, judikatúru ESĽP a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo strany žalobcu je nedôvodné, žalobca uviedol, na judikatúru Ústavného súdu SR, podľa ktorej neoddeliteľnou súčasťou princípov právneho štátu zaručeného v Čl. 1 Ústavy SR je aj princíp právnej istoty a spravodlivosti, ktorý spočíva okrem iného v tom, že všetky subjekty práva môžu odôvodnene očakávať, že príslušné orgány verejnej moci (správy) budú konať a rozhodovať podľa platných právnych predpisov, že ich budú správne vykladať a aplikovať (viď napr. II. ÚS 10/99, IL ÚS 234/03); inak povedané rešpektovanie princípu právnej istoty musí byť prítomné v každom rozhodnutí orgánov verejnej moci, a to tak v oblastí normotvornej, ako aj v oblasti aplikácie práva, keďže práve na ňom sa hlavne a predovšetkým zakladá dôvera občanov k orgánom verejnej moci (viď napr. IV. ÚS 92/09; 1. ÚS 54/02). Princíp právnej istoty, ktorý je súčasťou princípu právneho štátu (Čl. 1 Ústavy SR), vyjadruje požiadavku aj na predvídateľnosť postupu orgánov verejnej moci, v dôsledku čoho je doktrína legitímneho očakávania, na ktorú sa žalobca odvolal vo svojej správnej žalobe, osobitnou kategóriou princípu právnej istoty aplikujúcej sa vo verejnom práve. Doktrína legitímneho očakávania je doktrínou verejného práva, ktorá spočíva v tom, že občan má voči orgánu verejnej moci isté odôvodnené očakávania. Tieto odôvodnené očakávania sa vzťahujú na postup a rozhodnutie orgánu verejnej moci, t. j. rozhodnutie i postup orgánu verejnej moci musí byť zákonný a predvídateľný, a to v súvislosti na to vzťahujúcej sa právnej úpravy. Orgán verejnej moci musí vo vzťahu k účastníkom konania postupovať predvídateľným, čitateľným spôsobom, a to vzhľadom na očakávania, ktoré voči tomuto orgánu účastník má. S poukazom na uvedené žalobca konštatoval, že postup žalovaného nebol zákonný, nakoľko žalovaný sa neriadil zákonnom, ale svojím interným predpisom, ktorý na rozdiel od zákona, nie je prameňom správneho práva; postup žalovaného nebol predvídateľný, nakoľko ako žalobca osvedčil, žalovaný sa nedržal zákonného znenia, ktoré je kogentné aj pre neho; postup žalovaného bol nečitateľný a prekvapivý, nakoľko sa žalovaný riadil svojím interným predpisom, ktorý však zostavil v rozpore so zákonom; jeho legitímne očakávanie (nádej) na priznanie zákonom danej valorizácie, ktorá je jeho očakávaným majetkovým právom, bolo ukrátené vertikálnym mocenským zásahom žalovaného, premietnutého do náhlej a nezákonnej zmene pravidiel cestou jeho interného predpisu; požadovať od neho konkrétnu judikatúru na prípady, ktoré sa len teraz zo strany žalovaného dejú, je prejavom mocenskej arogancie; judikatúra označená v správnej žalobe je žalovaným vykladaná extrémne reštriktívne, a to v tom zmysle, že ak nebol jej účastníkom, tak sa ho netýka; predmetné je neprijateľné, nakoľko žalovaný by nemal opomínať kontextuálny význam predmetnej judikatúry, ktorý spočíva vo fakte záväznosti princípov a doktrín právneho štátu, ktoré sú pre neho (žalovaného) nielen záväzné, ale ktoré by mal medzi prvými aj aktívne v praxi v prospech občanov presadzovať.
8. Žalovaný sa k replike žalobcu duplikou nevyjadril, napriek tomu že výzva súdu v zmysle ustanovenia § 106 ods. 2 Správneho súdneho poriadku mu bola doručená dňa 24.08.2020.
9. Dňa 08.10.2021 bolo doručené súdu písomné podanie žalobcu zo dňa 05.10.2021 označené ako „Doplnenie správnej žaloby v sociálnej veci k č. k. 2Sa/3/2020.“ Žalobca zotrval na podanej správnej žalobe v celom rozsahu. Znova zdôraznil, že § 293dx zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení ukladá Sociálnej poisťovni iba taxatívne stanovený postup a ukladá jej povinnosť vykázať priemerné sumy jednotlivých druhov dôchodkov zvlášť za krátené a zvlášť za nekrátené dôchodky a výnimku z určenia sumy zákon taxatívne vymedzuje iba v tom, že sa na určenie priemernej mesačnej sumy zohľadňuje suma starobného dôchodku iba bez jej zvýšenia na sumu minimálneho dôchodku. Zákon jej teda ukladá povinnosť vykázať priemerné sumy jednotlivých druhov dôchodkov zvlášť za krátené a zvlášť za nekrátené dôchodky a zákon taxatívne vymedzuje výnimku z určenia sumy iba v tom, že sa na určenie priemernej mesačnej sumy zohľadňuje suma starobného dôchodku iba bez jej zvýšenia na sumu minimálneho dôchodku. Poukázal na to, že Sociálna poisťovňa si vraj z dôvodu „jednoznačného určenia spôsobu výpočtu priemerných výšok jednotlivých dôchodkových dávok“ vypracovala návrh metodiky výpočtu priemerných súm jednotlivých dôchodkových dávok, ku ktorému si vyžiadala stanovisko MPSVaR SR, ktoré s týmto návrhom súhlasilo. Namietal však, že Sociálna poisťovňa v tejto metodike, ktorá je podkladom aplikačného programového vybavenia ňou používaného na výpočet priemernej sumy si pre stanovenie priemernej sumy dôchodkových dávok (vrátane starobných dôchodkov): 1/ všeobecne nezapočítala: a) preddavkovo vyplácaný dôchodok, b) dôchodky, ktorých suma bola určená s prihliadnutím na doby poistenia získané v cudzine podľa osobitného predpisu alebo medzinárodnej zmluvy, c) sociálny dôchodok, d) dôchodok vyplácaný v súbehu s iným dôchodkom, ak nie je z Informačného systému Sociálnej poisťovne jednoznačne identifikovateľné, ktorý z dôchodkov sa vypláca v sume jednej polovice, e) zvýšenie dôchodku z dôvodu jediného zdroja príjmu, f) sumu príspevku vyplácanú podľa čl. I, ods. 1 zák. č. 285/2009 Z. z. o poskytovaní príspevku účastníkom národného boja za oslobodenie a vdovám a vdovcom po týchto osobách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, g) sumy: individuálneho pripoistenia, príspevkov vyplácaných bývalým členom zaniknutých jednotných roľníckych družstiev, osobitných príspevkov baníkov, výsluhových príspevkov v stavebníctve, príspevkov k dôchodkom vyplácaných podľa rezortných predpisov a 2/ pri starobných dôchodkoch nezapočítala: a) starobný dôchodok, b) starobný dôchodok, ktorý je prekvalifikovaným predčasným starobným dôchodkom po dovŕšení dôchodkového veku, c) ak sa vypláca starobný dôchodok a doplňujúci starobný dôchodok, započítať iba výšku starobného dôchodku. Žalobca uviedol, že Sociálna poisťovňa nepostupovala podľa, ani v súlade so zákonom, nakoľko rozšírila nielen zákonom ustanovený spôsob podmienky výpočtu, ale druhy dávok, z ktorých sa priemerná mesačná suma príslušnej dôchodkovej dávky vypočítava a to aj napriek tomu, že žiadne ustanovenie všeobecne záväzných právnych predpisov jej to neukladá a ani ju k tomu neoprávňuje. Naopak v 293dx ods. 2 zák. č. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov sú taxatívne (nie príkladom) vymenované druhy dôchodkových dávok, t.j. ktoré sa nevyplácajú v sume jednej polovice z dôvodu súbehu nárokov na výplatu dôchodkových dávok, a ktoré sa vyplácajú v sume jednej polovice z dôvodu súbehu nárokov na výplatu dôchodkových dávok a je tam uvedená len jedna výnimka zo spôsobu výpočtu pevnej sumy a to, že na určenie priemernej mesačnej sumy sa zohľadňuje suma starobného dôchodku iba bez jej zvýšenia na sumu minimálneho dôchodku. Uviedol, že takýto postup žalovaného bol neobjektívny a spôsobil výpočet nižšej priemernej sumy starobného dôchodku za dané obdobie. Poukázal na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky PL. ÚS 10/04-27: „Ústavný súd sa hlási k modernej európskej konštitucionalistike, ku ktorej patrí ochrana legitímneho očakávania (legitimate expectation, Vertrauenschutz). Už z pomenovania legitímne očakávanie vyplýva, že účelom tohto princípu je ochrana súkromných osôb pred nepredvídateľným mocenským zásahom do ich právnej situácie, na vyústenie ktorej do určitého výsledku sa spoliehali.“
10. Krajský súd v Košiciach, rozhodujúc v správnej žalobe v sociálnych veciach v zmysle ustanovenia § 199 a nasl. Správneho súdneho poriadku, posudzujúcu správnu žalobu neformálne (§ 202 ods. 2 SSP) po oboznámení sa s obsahom rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa ako aj odvolacieho orgánu a úplným administratívnym spisom žalovaného dospel k záveru, že rozhodnutia administratívneho orgánu sú zákonné a vecne správne a žalobcom uplatnené žalobné dôvody nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť týchto rozhodnutí. Z uvedených dôvodov preto procesným postupom v zmysle ustanovenia § 190 Správneho súdneho poriadku žalobu žalobcu zamietol.
11. Podľa § 2 ods. 1, 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo
dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
12. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
13. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.
14. Podľa § 82 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“), dôchodková dávka vyplácaná k 1. januáru príslušného kalendárneho roka a dôchodková dávka priznaná od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšuje o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov, vykázaného štatistickým úradom za prvý polrok kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku.
15. Podľa § 82 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, príslušný kalendárny rok je rok, v ktorom sa zvýšenie dôchodkových dávok vykonáva. Dôchodková dávka vyplácaná k 1. januáru príslušného kalendárneho roka sa zvyšuje od 1. januára príslušného kalendárneho roka a dôchodková dávka priznaná od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšuje odo dňa jej priznania.
16. Podľa § 82 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, na zvýšenie dôchodkovej dávky je rozhodujúca mesačná suma dôchodkovej dávky bez jej zvýšenia na sumu minimálneho dôchodku vyplácaná ku dňu, od ktorého sa zvyšuje.
17. Podľa § 293dx ods. 1 prvá veta zákona o sociálnom poistení, od 1. januára 2018 do 31. decembra 2021 sa dôchodková dávka, okrem vyrovnávacieho príplatku, vyplácaná k 1. januáru príslušného kalendárneho roka a dôchodková dávka, okrem vyrovnávacieho príplatku, priznaná od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka zvyšuje podľa § 82, najmenej o pevnú sumu určenú 2 % z priemernej mesačnej sumy príslušnej dôchodkovej dávky vykázanej Sociálnou poisťovňou k 30. júnu kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku.
18. Podľa § 293dx ods. 2 zákona o sociálnom poistení, pevná suma zvýšenia dôchodkovej dávky, ktorá sa a) nevypláca v sume jednej polovice z dôvodu súbehu nárokov na výplatu dôchodkových dávok, sa určí z priemernej mesačnej sumy príslušnej dôchodkovej dávky, ktorá sa nevypláca v sume jednej polovice z dôvodu súbehu nárokov na výplatu dôchodkových dávok, b) vypláca v sume jednej polovice z dôvodu súbehu nárokov na výplatu dôchodkových dávok, sa určí z priemernej mesačnej sumy príslušnej dôchodkovej dávky, ktorá sa vypláca v sume jednej polovice z dôvodu súbehu nárokov na výplatu dôchodkových dávok.
19. Podľa § 293dx ods. 3 zákona o sociálnom poistení, na určenie priemernej mesačnej sumy starobného dôchodku, priemernej mesačnej sumy invalidného dôchodku priznaného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70% a priemernej mesačnej sumy invalidného dôchodku priznaného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70%, sa zohľadňuje suma starobného dôchodku a suma invalidného dôchodku bez jej zvýšenia na sumu minimálneho dôchodku.
20. Podľa § 293dx ods. 5 zákona o sociálnom poistení, sociálna poisťovňa na svojom webovom sídle zverejní a) priemerné mesačné sumy dôchodkových dávok na účely odsekov 1 až 3 platné k 30. júnu kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku, do 31. augusta kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku, b) pevnú sumu zvýšenia dôchodkovej dávky najneskôr do 31. októbra kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku.
21. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, príslušný na odvolacie konanie podľa § 215 ods. 4 zákona o sociálnom poistení rozhodol vo veci odvolania žalobcu proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 22.01.2019 preskúmaným rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 28.11.2019 tak, že odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil v celom rozsahu. Rozhodujúcim bola skutočnosť, že Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodla rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X z 28. novembra 2019, žalobcovi zvýšila od 1. januára 2020 podľa § 82 a § 293x zákona o sociálnom poistení sumu starobného dôchodku o pevnú sumu zvýšenia (valorizáciu) o 9,00 EUR mesačne, na 264,70 EUR mesačne. Podľa § 82 a § 293dx zákona č 461/2003 z. z. v znení neskorších predpisov sa v roku 2020 zvyšuje starobný dôchodok o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov, teda o 2,9 % mesačnej sumy dôchodku, najmenej však o pevnú sumu zvýšenia určenú ako 2% z priemernej mesačnej sumy invalidného dôchodku vykázanej Sociálnou poisťovňou k 30. júnu 2019, najmenej o 9,00 EUR mesačne. Starobný dôchodok bol účastníkovi konania k 31. decembru 2019 vyplácaný v sume 255,70 EUR mesačne. Podľa § 82 a § 293dx zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov sa suma starobného dôchodku účastníka konania zvýšila od 1. januára 2020 o pevnú sumu zvýšenia o 9,00 EUR mesačne (pretože je vyššia ako 2,9 % zo sumy 255,70 EUR, čo je 7,50 EUR) na sumu 264,70 EUR mesačne. Priemerná mesačná suma starobného dôchodku k 30. júnu 2019, zverejnená Sociálnou poisťovňou, bola 449,9720304 EUR mesačne, 2 % z tejto sumy je 9,00 EUR mesačne, po zaokrúhlení.
22. K námietkam žalobcu súd konštatuje, že po preskúmaní postupu administratívneho orgánu dospel k záveru, že v danej veci bol postup žalovaného pri zvýšení starobného dôchodku žalobcu podľa § 82 a § 293dx zákona o sociálnom poistení, správny. Dôchodky, okrem vyrovnávacieho príplatku sa v roku 2020 zvýšili o 2,9 % mesačnej sumy dôchodku, najmenej však o pevnú sumu zvýšenia, určenú ako 2 % z priemernej mesačnej sumy príslušného druhu dôchodku, vykázanej žalovaným k 30. júnu 2019. Pevná suma zvýšenia starobného dôchodku v roku 2019 je 9,00 EUR mesačne. Starobný dôchodok žalobcu bol zvýšený o pevnú sumu zvýšenia o 9,00 EUR mesačne, pretože je vyššia ako 2,9 % zo sumy 255,70 EUR, čo je 7,50 EUR. Podľa § 82 a § 293dx zákona o sociálnom poistení bol napadnutým rozhodnutím žalobcovi od 1. januára 2020 zvýšený starobný dôchodok na sumu 264,70 EUR. Zvýšenie starobného dôchodku žalobcu od 1. januára 2020 bolo vykonané správne, v súlade s právnymi predpismi o sociálnom poistení, v súlade s § 82 a § 293dx zákona o sociálnom poistení.
23. Žalovaný vec správne právne posúdil, pričom sa náležite vysporiadal s odvolacími námietkami žalobcu, svoje rozhodnutie riadne odôvodnil a súd sa s jeho odôvodnením v plnom rozsahu stotožnil. Súd preto jednotlivé žalobné námietky žalobcu považuje za nedôvodné zastávajúc názor, že zistenie skutkového stavu žalovaným ako aj prvostupňovým správnym orgánom bolo dostačujúce na riadne posúdenie veci žalovaným, na ktorý zistený skutkový stav žalovaný správne aplikoval príslušné právne predpisy, čo vyústilo do vydania zákonného rozhodnutia žalovaného.
24. Vzhľadom na tieto skutočnosti správny súd dospel k záveru, že žalovaný vo veci postupoval zákonným spôsobom a žalobu zamietol ako nedôvodnú podľa § 190 SSP.
25. O trovách konania správny súd rozhodol podľa ustanovenia § 167 a nasledujúcich Správneho súdneho poriadku a právo na ich náhradu účastníkom nepriznal, pretože žalobca v konaní pred správnym súdom nebol úspešný a žalovanému nevznikli žiadne preukázateľné trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote do 1 mesiaca od doručenia rozsudku na Krajský súd v Košiciach.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť : a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že: a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v ustanovení § 440 ods. 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Uvedená povinnosť neplatí, ak: a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d) (sociálne veci, veci azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).