Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_9Co-121-2019.pdf
PDF · 78.91 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/121/2019
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a sudkýň JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. a JUDr. Jany Burešovej v spore žalobkyne: B. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXXX/X, XXX XX O., právne zastúpenej: JUDr. Slavomírom Hrubišákom, advokátom so sídlom Pugačevova 1378/1, 066 01 Humenné proti žalovanému: Bytové družstvo, Snina, so sídlom Budovateľská 2204, 069 01 Snina, IČO: 00 617 318, právne zastúpenému: JUDr. Jánom Holotom, advokátom so sídlom Komenského 2791/35, 069 01 Snina, o zaplatenie preplatkov na byte vo výške 1.431,52 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 11C/4/2018-217 zo dňa 03.09.2019 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok vo výroku II. o trovách konania.
Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Humenné (ďalej len ,,súd prvej inštancie“) rozhodol: ,,I. Súd žalobu o zaplatenie 1.431,52 eur s príslušenstvom z a m i e t a.
II. Súd žalovanému vo vzťahu k žalobkyni p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.“
V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobu v celom rozsahu zamietol, keďže nemal za preukázané, že by žalobkyňa žalovanému uhradila nesprávne vyúčtovanú cenu nákladov spojených s užívaním a správou bytu, ktorú v zmysle zmluvy o výkone správy v postavení správcu vykonáva žalovaný. Bol toho názoru, že žalobkyňa neuniesla svoje dôkazné bremeno, a teda nepreukázala správnosť ňou uvedeného výpočtu možnej reálnej výšky tepla, tak ako ho uviedla v doplnení žaloby. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2 a § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Uviedol, že v danom prípade bolo predmetom konania zaplatenie sumy 1.431,52 eur s príslušenstvom. Žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá. Úspech žalobkyne v konaní tak predstavuje 0% a úspech žalovaného predstavuje 100%. Vzhľadom na pomer úspechu v konaní úspešnému žalovanému voči žalobkyni patrí nárok na náhradu trov konania v rozsahu priznanom súdom. Zároveň vyslovil, že o výške náhrady trov konania rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
2. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa. Uviedla, že pochybenie vidí v tom, že súd počas konania mal vedomosť o jej nepriaznivej sociálnej situácii, a to od samého začiatku, keď bolo súdu predložené rozhodnutie Centra právnej pomoci, kancelária Humenné, číslo spisu KaHE/29598/2018. Táto sociálna situácia sa nijak v procese nezmenila a jej zlú sociálnu situáciu počas procesu opätovne zdôrazňovala. Sociálny status by bol Centrom právnej pomoci zmenený, k čomu však do dnešného dňa nedošlo, inak by bolo centrum vydalo rozhodnutie o odňatí právnej pomoci.
Namietala, že tieto dôkazy nevzal súd prvej inštancie do úvahy. Mala za to, že namiesto ustanovenia § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku mal súd prvej inštancie použiť ustanovenie § 257 uvedeného zákona. Zároveň uviedla, že bola nezamestnaná, prácu získala dohodou na polovičný úväzok, a to tak, že úrad práce platí zamestnávateľa, aby ju vôbec zamestnával. Iba teraz odchovala deti, keď najmladšie ukončilo školu. Napriek tomu, že bola a je stále chorá, pracovala ako opatrovateľka v zahraničí, potom v neznesiteľných podmienkach v mäsokombináte v zahraničí. Za našetrené peniaze si kúpila neopravený byt, na ktorý minula všetky úspory a z dôvodu cudzích záujmov o byt je šikanovaná povinnosťami nad rámec bežných. výdavkov. Sú preto dôvody na zmenu rozsudku v napadnutej časti.
3. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.
4. Z preskúmavaného rozsudku vyplýva, že žaloba bola právoplatne zamietnutá. Obsahom odvolania ostal len výrok II., ktorým žalobkyňa bola povinná nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 %, o ktorej výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku. Uvedený výrok bol preskúmavaný odvolacím súdom.
5. Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci (§ 255 ods. 1 CSP)
6. Žalobkyňa v odvolaní namietala, že sa súd prvej inštancie nezaoberal aplikáciou ust. § 257 CSP.
7. Zásada procesnej zodpovednosti za výsledok konania sa uplatňuje pre každé konanie. Ustanovenie § 257 CSP predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255 CSP) a od zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1 CSP).
8. Podľa § 257 CSP môže súd výnimočne náhradu trov konania nepriznať, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Dôvody hodné osobitného zreteľa sú generálnym dôvodom pre nepriznanie náhrady trov konania a použitie tohto ustanovenia negatívne dopadá na stranu sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania. Z tohto dôvodu musí aplikácia daného ustanovenia zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter. Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov podľa § 257 CSP vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok: dôvody osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti, bližšie ich nešpecifikujúc. Výklad týchto podmienok ponecháva na súdnu prax, dnes už ustálenú (Najvyšší súd Slovenskej republiky 2MCdo/17/2009, 5Cdo/67/2010, 3MCdo/46/2012, Ústavný súd Slovenskej republiky IV. ÚS 226/2011), v zmysle ktorej nemožno § 257 CSP (predtým § 150 OSP) považovať za ustanovenie, ktoré by zakladalo voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle). Hranice sudcovskej úvahy sú dané účelom právnej úpravy, ktorá nepriznanie nároku na náhradu trov úspešnej strane sporu pripúšťa len ako výnimku zo všeobecného procesného princípu zodpovednosti za výsledok sporového konania. Túto normu, § 257 CSP, preto nie je možné interpretovať tak, že je aplikovateľná kedykoľvek, bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii. Aj tu však treba skúmať či nejde o výnimku z výnimky, teda či na ponechanie účinkov právnej normy nie sú dané dôvody. Ustanovenie § 257 CSP neslúži na zmierňovanie alebo odstraňovanie majetkových rozdielov medzi stranami. Použitie § 257 CSP neodôvodňuje ani fakt, že strana nie je solventná alebo že majetková situácia strany, ktorá v spore zvíťazila, je lepšia ako u jej protistrany. Ani oslobodenie od súdnych poplatkov alebo rozhodnutie Centra právnej pomoci o predbežnom priznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci neznamená, že by to malo viesť k tomu, že by mal v konaní úspešný žalovaný zostať bez nároku na náhradu trov, ktoré mu s konaním vznikli. Žalovaný si zvolil advokáta, ktorý, ako je možné predpokladať, zastúpenie neprevzal z altruistických dôvodov. Advokácia je slobodné povolanie vykonávané za účelom odmeny za výkon činnosti. Ak by súd neuložil žalobkyni zaplatiť náhradu trov, ktoré žalovanému vznikli, znamenalo by to, že napriek úspechu v konaní by mu nik trovy nenahradil a vlastnému právnemu zástupcovi by trovy musel zaplatiť sám. Takýto postup by bol zjavne nespravodlivý.
9. Z obsahu súdneho spisu a priložených listín vyplýva, že žalobkyňa je poberateľkou dávky v hmotnej núdzi (za obdobie január až september 2019 spolu vo výške 899 eur), pracuje na polovičný úväzok a jej čistý príjem za obdobie jún - august 2019 bol vo výške 563,40 eur, je vlastníčkou bytu a nemá žiadnu vyživovaciu povinnosť, iné výnimočné okolnosti tvrdené ani zistené neboli. Odvolací súd má za to, že len tieto skutočnosti nezakladajú dôvody pre aplikáciu ustanovenia § 257 CSP, nakoľko žalobkyňa v odvolaní iné ako sociálno-ekonomické dôvody neuviedla.
10. Z týchto dôvodov má odvolací súd za to, že u žalobkyne nie sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa opodstatňujúce nepriznanie náhrady trov konania úspešnému žalovanému, a preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku II. o trovách konania postupom podľa ustanovenia § 387 CSP ods. 1, 2 potvrdil.
11. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd na základe § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalobkyňa nebola v odvolacom konaní úspešná a úspešnému žalovanému žiadne preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli, k odvolaniu sa nevyjadril, preto odvolací súd rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
12. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 Zákona č. 757/2004 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.