Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_24CoE-34-2019.pdf
PDF · 95.16 KB
Case nature
Area
Subarea
24CoE/34/2019
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a sudcov JUDr. Moniky Tobiašovej a JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD., v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, právne zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, proti povinnému Q. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. č. XXX, o vymoženie sumy 851,76 EUR s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. XEr/XXX/XXXX - 19 zo dňa 06. marca 2015 takto
rozhodol:
Návrhy oprávneného na prerušenie konania z a m i e t a.
Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie ako exekučný súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil. Rozhodnutie o trovách exekúcie vylúčil na samostatné rozhodnutie po právoplatnosti uznesenia o zastavení exekúcie. Exekučným titulom vo veci bol rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. zo dňa 30.07.2007 sp. zn. SR XXXX/XX, pričom nárok oprávneného vychádza zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXX uzavretej medzi oprávneným a povinným dňa 27.11.2006. Rozhodnutie odôvodnil § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 41 ods. 2 písm. d/, § 57 ods. 1 písm. g/, § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku, § 4, § 40, § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, s odkazom na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 12CoE/11/2011. Exekučný súd skonštatoval, že rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť právomoc rozhodcovského súdu, bola upravená iba ako zmluvný odkaz na všeobecné obchodné podmienky zmluvy o úvere (bod 17/ VOP). Podpis dlžníka, povinného na zmluve o úvere však nepostačuje na to, aby bola preukázaná skutočná vôľa uzavrieť rozhodcovskú doložku, ktorá sa nachádza na osobitnom dokumente, na ktorý všeobecne odkazuje zmluva o úvere; nemožno ju preto považovať za uzavretú písomne, t.j. riadne v súlade s príslušnými ustanoveniami Zákona o rozhodcovskom konaní. Neplatne uzavretá rozhodcovská doložka/zmluva nie je spôsobilá založiť právomoc rozhodcovského súdu. Vo veci tak rozhodoval súd bez danej právomoci konať. Predložený rozhodcovský rozsudok preto nie je vykonateľným exekučným titulom v zmysle § 41 Exekučného poriadku a nie je spôsobilým titulom pre ďalšie vedenie exekúcie. Exekučný súd preto začatú exekúcie zastavil.
2. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietal, že exekučný súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci, účastníkovi konania svojím postupom odňal možnosť konať pred súdom, nedostatočne zistil skutkový stav, lebo nevykonal náležité dokazovanie, vec nesprávne právne posúdil. Okrem iného uviedol, že exekučný súd nie je oprávnený posudzovať zákonnosť rozhodcovských rozsudkov a ich vecnú správnosť a nedisponuje právomocou rušiť či meniť
rozhodnutia predkladané ako exekučný titul. Porušuje tým zásadu rovnocennosti, právnej istoty a pripúšťa rozdielny postup súdov v prípadoch rôznych exekučných titulov. Účastník rozhodcovského konania má v zmysle príslušných ustanovení Zákona o rozhodcovskom konaní právo domáhať sa preskúmania rozhodcovského rozsudku na príslušnom súde a domáhať sa jeho zrušenia, preto by exekučný súd nemal nahrádzať možnosti dané účastníkovi v zmysle tohto zákona. Nesúhlasil ani s posúdením zmluvy o úvere ako zmluvy uzavretej podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. Bol toho názoru, že súd prvej inštancie porušil procesné práva oprávneného, keďže mu nebola daná možnosť reagovať na postup súdu, ktorým došlo k opätovnej revízii exekučného titulu a následnému zastaveniu konania, čím mu tak bola odňatá možnosť konať pred súdom, vyjadriť sa vo veci a predkladať dôkazy. Exekučný súd prvej inštancie podľa názoru oprávneného nepostupoval správne, keď posúdil rozhodcovskú doložku ako nekalú zmluvnú podmienku bez toho, aby túto skutočnosť namietal povinný, resp. bez toho, aby súd sám vyzval povinného, či mieni namietať určité zmluvné podmienky. Trval na tom, že uzavretá rozhodcovská doložka je platná, a teda právomoc rozhodcovského súdu bola bezpochyby daná. Keďže vo veci už došlo k vydaniu poverenia, súd týmto overil platnosť exekučného titulu a jeho súlad so zákonom v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, pričom od vydania poverenia nedošlo k žiadnej zmene skutkového stavu, čo by mohlo mať za následok zmenu postoja súdu. Na zastavenie exekúcie preto nebol daný žiaden zákonný dôvod.
3. Spolu s podaním odvolania podal oprávnený návrh na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), v znení účinnom v čase podania odvolania; od 1.7.2016 ustanovenie § 162 ods. 1 písm. c/ zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) a čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ a súdu predložil prejudiciálnu otázku.
4. Vo vzťahu k tomuto návrhu oprávneného je potrebné poukázať predovšetkým na to, že v predmetnej veci nebola exekučným súdom aplikovaná európska právna úprava, ale bolo rozhodované výlučne na podklade vnútroštátnych právnych predpisov, príslušných ustanovení Exekučného poriadku a Občianskeho zákonníka. Navyše, je vecou výlučne vnútroštátneho súdu posúdiť, či je v danej veci dôvod na prerušenie konania a podanie prejudiciálnej otázky. Účastník môže také prerušenie navrhnúť, ale súd nie je povinný návrhu vyhovieť. Tento procesný postup závisí výlučne od úvahy súdu, či požiada Súdny dvor EÚ o vyriešenie predbežnej otázky, a preto nemôže byť automaticky vyvolaný podnetom či návrhom účastníka. Tento návrh na prerušenie konania preto odvolací súd zamietol.
5. Zároveň podal oprávnený návrh na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. (teraz § 162 ods. 1 písm. b/ CSP), na podanie návrhu Ústavnému súdu Slovenskej republiky na začatie konania o súlade ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky pre rozpor s princípom právnej istoty a princípom ochrany dôvery subjektov práva v právny poriadok. Oprávnený v ňom poukázal na to, že je otázne, či je opakovaný revízny prístup exekučného titulu bez časovej limitácie v priebehu exekučného konania v súlade s princípom právnej istoty.
6. Vo vzťahu k tomuto návrhu odvolací súd konštatuje, že podľa § 44 ods. 2 veta prvá a druhá Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/ Exekučného poriadku.
7. Citované ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zakladá zodpovednosť exekučného súdu za vykonanie poverenia na vykonanie exekúcie, keďže jeho vydanie musí byť výsledkom náležitého preskúmania jednak exekučného titulu, jednak žiadosti o vydanie poverenia a návrhu na vykonanie exekúcie a to z hľadiska ich súladu so zákonom, teda zákonmi všeobecne, a to práve za účelom ochrany práv na exekúcii zúčastnených osôb zo strany nezávislého a nestranného súdu. V zverení takejto právomoci súdu súd nevidí žiaden rozpor alebo nesúlad § 44 ods. 2 Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1, veta prvá, Ústavy Slovenskej republiky. Opätovné preskúmanie prípustnosti exekúcie, proti čomu odvolateľ namieta, pritom umožňuje nielen § 44 ods. 2, ale tiež § 57 ods. 1 písm. g/ v spojení s § 58 ods. 1 Exekučného poriadku. Dokonca už aj samotný Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovil, že exekučný súd je oprávnený rozhodovať o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. Z uvedeného vyplýva, že exekučný súd
v priebehu celého exekučného konania ex offo skúma, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 425/2011 z 29.9.2011).
8. Keďže odvolací súd nedospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis (t.j. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, veta prvá a druhá), ktorý sa týka danej veci, je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, neboli tak splnené podmienky, aby bolo toto exekučné konanie v zmysle návrhu oprávneného v súlade s postupom podľa § 162 ods. 1 písm. b/ CSP prerušené a vec postúpená Ústavnému súdu Slovenskej republiky na zaujatie stanoviska. Odvolací súd preto tento návrh oprávneného na prerušenie konania podľa § 162 ods. 1 písm. b/ CSP rovnako zamietol.
9. Vo vzťahu k výroku, ktorým bola exekúcia vyhlásená za neprípustnú a bola zastavená, odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní oprávneného podľa § 34 CSP preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 379 a § 380 CSP v spojení s § 9a Exekučného poriadku, účinného k 31.03.2017, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 CSP a contrario a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
10. K námietke oprávneného k otázke porušenia jeho práva na kontradiktórne konanie a možnosť vyjadriť sa k tomu, že súd bude opätovne skúmať exekučný titul, odvolací súd uvádza, že postup súdu prvej inštancie nie je v rozpore so zásadou kontradiktórnosti, keďže namietaný nedostatok možno považovať za zhojený možnosťou oprávneného vyjadriť svoje námietky ku skutkovým zisteniam exekučného súdu vyvodených z oprávneným predložených listinných dôkazov a k právnym záverom z toho vyplývajúcim, a to podaním argumentačne rozsiahleho odvolania proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, ktorým oprávnený vyjadril svoj nesúhlas a uviedol svoje námietky a právnu argumentáciu (pozri tiež nález Ústavného súdu Slovenskej republiky I ÚS 38/2013 zo dňa 24.10.2013). Táto odvolacia námietka oprávneného preto nie je dôvodná.
11. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu možno zastaviť na návrh alebo aj bez návrhu. Zatiaľ čo dôvody, na základe ktorých súd obligatórne zastaví exekúciu (§ 57 ods. 1) alebo na základe ktorých fakultatívne pristúpi k takémuto rozhodnutiu (§ 57 ods. 2) podrobne upravuje Exekučný poriadok, ustanovenie okamihu, kedy tak má alebo môže vykonať, nie je explicitne daný. Z toho vyplýva, že všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky.
12. K odvolacej námietke, že exekučný súd nemá zo zákona oprávnenie skúmať exekučný titul odvolací súd uvádza, že exekučný súd je podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku o.i. oprávnený a zároveň povinný skúmať súlad exekučného titulu so zákonom. Súd neskúma vecnú správnosť vydaného rozhodcovského rozsudku, ale jeho zákonnosť, t.j. či neexistuje taká relevantná okolnosť, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný (obdobne tiež rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo 146/2011).
13. Možnosť prelomenia materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku je riešená v § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní, ktorým je jednoznačne daná možnosť pre exekučný súd zastaviť exekúciu, resp. zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, napriek právoplatnému rozhodcovskému rozsudku, ak má nedostatky uvedené v § 40 písm. a/, b/ tohto zákona, resp. ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Uvedené ustanovenie podľa súdnej praxe umožňuje zastaviť exekúciu, resp. zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie aj pokiaľ ide o plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok.
14. V prvom rade odvolací súd konštatuje, že exekučný súd správne posúdil vzťah oprávneného, poskytovateľa úveru a povinného ako vzťah spotrebiteľský. Oprávnený ani v podanom odvolaní nijako tieto závery exekučného súdu nespochybnil. Odvolací súd preto v tomto smere plne odkazuje na odôvodnenie napadnutého uznesenia a na konštatovanie, že uzavretá zmluva o úvere spolu so všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, a to predovšetkým vo vzťahu k rozhodcovskej doložke, z ktorej konajúci rozhodcovský súd vyvodil svoju právomoc konať vo veci.
15. Dôvodom pre zastavenie exekúcie bolo, že exekučný súd vyhodnotil rozhodcovskú doložku obsiahnutú v bode 17/ Obchodných podmienok poskytnutia úveru ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa v zmysle § 53 ods. 1 OZ, pričom jej cieľom má byť obíjdenie právnych predpisov chrániacich práva spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka ako súčasť obchodných podmienok je súčasťou formulárovej zmluvy, ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používal v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Povaha zmluvy je adhézna, t.j. spotrebiteľ ju mohol prijať ako celok alebo ju odmietnuť. Podstatou individuálne nevyjednanej zmluvnej klauzuly je skutočnosť, že bola vopred dodávateľom naformulovaná bez možnosti zmeny obsahu druhou zmluvnou stranou, čo zakladá jej neplatnosť. S týmto záverom sa odvolací súd plne stotožňuje.
16. Povinný v pozícii spotrebiteľa nemal možnosť a vôľu si rozhodcovskú zmluvu dojednať individuálne a s primeranou starostlivosťou zvážiť dôsledky tohto úkonu. Z obsahu spisu a z formy zmluvy o úvere vyplýva, že nespĺňa zákonné náležitosti. Samotná zmluva o úvere neobsahuje zmienku o výslovnej dohode strán o riešení prípadných sporov formou rozhodcovského konania, nedošlo k podpisu všeobecných podmienok poskytnutia úveru zmluvnými stranami. Z obsahu spisu, formy všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré neboli povinným osobitne podpísané, ani nijako nevyplýva, že tie by mali zaväzovať práve tohto účastníka zmluvného vzťahu, tu povinného.
17. Ak má byť rozhodcovská doložka právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo konkrétna voľba znamená (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 6M Cdo 9/2012). Kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú rozhodcovskú doložku je nepochybne forma uzavretej zmluvy o úvere ako aj rozhodcovskej doložky - typová zmluva s rozhodcovskou doložkou, ktorá tvorí súčasť všeobecných podmienok poskytnutia úveru, pričom zmluva je predložená povinnému bez možnosti zmeny obsahu, bez možnosti rozhodcovskú zmluvu neuzavrieť.
18. O neprijateľnú zmluvnú podmienku vo vzťahu k rozhodcovskej doložke ide aj vtedy, ak spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, ale ak by podľa tejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený nezvratne podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Pokiaľ ide o tzv. nevýhradnú rozhodcovskú doložku, možnosť voľby pre spotrebiteľa je len iluzórna, pretože rozhodcovské žaloby podávajú spravidla veritelia. Naopak, ak niektorý spotrebiteľ výnimočne uplatňuje svoje práva, využíva spravidla pre neho transparentný štátny súd. Odvolací súd poukazuje na to, že spotrebiteľ, ktorý by sa rozhodol individuálne vyjednať rozhodcovskú zmluvu, resp. rozhodcovskú doložku, by aj reálne rozhodcovské konanie využil; inak by jeho individuálne vyjednávanie nedávalo zmysel. Potenciálny prospech pre spotrebiteľa by mal byť zmyslom osobitného vyjednania konkrétnych zmluvných podmienok. Spôsob, akým je v tomto a v obdobných prípadoch rozhodcovská zmluva resp. doložka predložená spotrebiteľovi, je skôr o nevhodnom spôsobe predloženia zmluvných podmienok, vo vzťahu ku ktorým oprávnený sledoval ich vylúčenie spod režimu súdnej kontroly neprijateľných zmluvných podmienok. Takýto postup predstavuje nekaloobchodnú praktiku podľa § 8 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka uzavretá v takejto podobe je zároveň v rozpore s ústavným právom osoby na súdnu ochranu.
19. Cieľom uzavretia rozhodcovskej doložky je dosiahnuť prejednanie prípadného budúceho sporu rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany platne delegujú právomoc. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je však význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože pri vzniku sporu určená súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch sporových strán s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Ak rozhodcovská doložka vyžaduje od spotrebiteľa povinnosť podrobiť sa arbitráži, nie je možné jej záväznosť s odkazom na ochranu práv spotrebiteľa akceptovať. Ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r/ OZ nie je o možnosti výberu medzi štátnym a súkromným súdom, ale predovšetkým o dôsledkoch, ktoré zakladá, t.j. či doložka nenúti spotrebiteľa podrobiť sa arbitráži. Povinný ako spotrebiteľ nemá na výber, ak bude žalovaný na rozhodcovskom súde.
20. Charakteristickou črtou formulárových spotrebiteľských zmlúv, resp. všeobecných obchodných podmienok je, že pri uzatváraní zmluvného vzťahu sa nemenia, sú všeobecné a záujemca o službu tieto podmienky prijme alebo ich odmietne a zmluva nevznikne. Predovšetkým v tom spočíva faktická
nerovnosť zmluvných strán. Rozhodcovská zmluva, ktorá bola predformulovaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby sa podrobil rozhodcovskému konaniu, navyše na geograficky neprijateľnom mieste, spĺňa charakteristiku nekalej zmluvnej podmienky. Tento záver podporuje tiež stanovisko Súdneho dvora ES vo veci C-243/08 Pannon GSM Zrt., v ktorom sa o.i. konštatuje, že vopred stanovená zmluvná podmienka nedohodnutá individuálne, ktorá priznáva právomoc pre spory vyplývajúce z uzavretej zmluvy súdu v mieste sídla dodávateľa, či predajcu, spĺňa kvalifikáciu nekalej podmienky podľa uvedenej smernice Rady. Dojednanie, že súdom príslušným na prejednanie prípadných sporov zo spotrebiteľských zmlúv je všeobecný súd v sídle dodávateľa, je tak rovnako možné považovať za nekalú podmienku. Vopred určený rozhodcovský súd v sídle veriteľa, oprávneného, tak bezpochyby spĺňa kritéria, aby bola táto zmluvná podmienka posúdená ako neprijateľná. Rovnako je možné takúto zmluvnú podmienku považovať za uzavretú v rozpore s dobrými mravmi, čím je daná jej neplatnosť podľa § 39 OZ (IV. ÚS 55/2011, IV. ÚS 60/2011) a je tiež v rozpore s generálnou klauzulou podľa § 53 ods. 1 OZ, s odkazom na § 53 ods. 5 OZ, podľa ktorého neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Je tak zrejmé, že v čase uzavretia zmluvy medzi oprávneným a povinným mal oprávnený ako dodávateľ služby zákonom explicitne zakázané dojednávať v typových zmluvách podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
21. Je nepochybné, že rozhodcovská doložka nedohodnutá individuálne zo strany spotrebiteľa, ale vnútená spotrebiteľovi spolu s podpisom zmluvy o úvere ako súčasť všeobecných obchodných podmienok je neplatná. Rozhodcovský rozsudok predložený oprávneným ako exekučný titul je z uvedeného dôvodu vydaný orgánom, ktorému nebola platne zverená právomoc vo veci konať a rozhodnúť. Takýto rozsudok nemôže byť považovaný za rozhodnutie, ktoré je spôsobilým podkladom pre nariadenie exekúcie. Na túto skutočnosť musí exekučný súd prihliadať v každom štádiu exekučného konania. Pre vykonanie exekúcie tak chýba základný predpoklad, právoplatný a vykonateľný exekučný titul. Práva oprávneného v tomto prípade, vzhľadom na prelomenie zásady res iudicatae (t.j. definovanie rozhodcovského rozsudku zo dňa 07.02.2008 sp. zn. SR 00109/08 ako nulitného právneho aktu), vo vzťahu k možnosti vymôcť pohľadávku voči povinnému prostredníctvom žaloby podanej na všeobecnom súde nie sú dotknuté.
22. Navyše, odvolací súd poukazuje na tú skutočnosť, že ak sa vysloví neplatnosť rozhodcovskej doložky pre absenciu zákonnej písomnej formy, rozhodcovská doložka je neplatná bez ohľadu na povahu zmluvných strán, t.j. ustanovenie § 4 Zákona o rozhodcovskom konaní platí ako pre spotrebiteľov, tak aj pre strany, ktoré nie sú v pozícii spotrebiteľa.
23. Z uvedeného je zrejmé, že odvolacie námietky oprávneného nie sú dôvodné a súd prvej inštancie postupoval správne, keď opakovane preskúmal predložený exekučný titul a následne exekúciu zastavil.
24. Odvolací súd preto postupom podľa § 387 ods. 1 CSP uznesenie exekučného súdu vo výroku o zastavení exekúcie ako vecne správne potvrdil.
25. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát krajského súdu v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je možné podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).