Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_14Co-357-2012.pdf
PDF · 131.59 KB
Case nature
Area
Subarea
14Co/357/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a členiek senátu JUDr. Anny Snopčokovej a JUDr. Evy Dzúrikovej, v spore žalobkyne: X. E., rod. F. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom U., T. utca X/B, J., proti žalovaným: 1/ Y. R., bytom S., Ul. J. XXX/XX, 2/ H. R., bytom Q., U. XX, za účasti intervenienta na strane žalovaných: Slovenská kancelária poisťovateľov, so sídlom Bratislava, Trnavská cesta 82, zast. Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s., ústredie, so sídlom Bratislava, Dostojevského rad 4, o náhradu bolestného a sťaženie spoločenského uplatnenia, o odvolaní intervenienta proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 6Ccu/5/2012 - 570 zo dňa 18. 05. 2012, takto
rozhodol:
I. Rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 6Ccu/5/2002 - 570 zo dňa 18. 05. 2012 v napadnutom druhom výroku m e n í tak, že žalobu o náhradu odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia v rozsahu 38.836,89 Eur z a m i e t a .
II. Žalovaní 1/ a 2/ s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v celom rozsahu v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o výške trov konania.
III. Výrok IV. o trovách štátu p o t v r d z u j e .
IV. Výroku I. - o náhrade bolestného v priznanom rozsahu 10.515,83 Eur;
- výroku II. - o náhrade odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia v priznanom rozsahu 36.247,76 Eur a
- výroku III. - o zamietnutí žaloby vo zvyšnej časti s a n e d o t ý k a .
odôvodnenie:
1. Okresný súd Žiar nad Hronom, ako súd prvej inštancie, napadnutým rozsudkom uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť spoločne a nerozdielne uhradiť žalobkyni (navrhovateľke) titulom bolestného náhradu škody vo výške 10.515,85 Eur, v lehote 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Druhým výrokom uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť spoločne a nerozdielne uhradiť žalobkyni (navrhovateľke) náhradu škody titulom sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 75.083,90 Eur, v lehote 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Tretím výrokom uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť spoločne a nerozdielne uhradiť žalobkyni (navrhovateľke) trovy konania vo výške 444,38 Eur a trovy za poskytnutú právnu pomoc ustanoveným zástupcom Centrom právnej pomoci, Banská Bystrica vo výške 205,50 Eur, na účet Centra právnej pomoci v lehote 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ďalším výrokom uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť spoločne a nerozdielne uhradiť trovy preddavkované zo štátneho rozpočtu vo výške 1.234,53 Eur a poslednou výrokovou vetou (piatou) do zvyšku návrh žalobkyne zamietol.
2. Okresný súd po viacnásobných zmenách žaloby v tejto veci rozhodoval v tomto konaní (vedenom pod sp. zn. 6Ccu/5/2002) o náhrade bolestného uplatneného vo výške 45-násobku základného bodového ohodnotenia, teda 19.717,19 Eur a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 63-násobku základného bodového ohodnotenia, teda 81.557,46 Eur. Žalobkyňa uplatnila svoje nároky na odškodnenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia z dôvodu, že pri dopravnej nehode utrpela zranenia, v dôsledku ktorých musela opakovane absolvovať operácie, následky zranení zanechali na jej zdravotnom stave negatívny dopad, ktorý sa odráža na jej osobnom, pracovnom ako aj spoločenskom živote. Dopravnú nehodu, ku ktorej došlo dňa 29. 01. 2000 zapríčinila žalovaná 1/, ktorá bola rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 2T/286/00 dňa 21. 05. 2001 uznaná vinnou z trestného činu ublíženia na zdraví. S uplatneným nárokom na náhradu škody bola poškodená odkázaná na občianskoprávne konanie. Žalobkyňa preukázala, že v dôsledku úrazu utrpenom pri autonehode došlo k zhoršeniu je zdravotného stavu, ťažké zranenia, ktoré utrpela, vyžadovali dlhšiu dobu práceneschopnosti a liečby, musela podstúpiť niekoľko bolestivých chirurgických zákrokov a rehabilitácií a následky sa prejavujú doposiaľ v jej obmedzenej pohyblivosti. Nie je schopná fyzickej práce a odkázaná je na pomoc inej osoby. Došlo k podstatnej zmene v jej pracovnom a súkromnom živote. Súd zistil z listinných dokladov, že je poberateľkou invalidného dôchodku, keď odborným posudkom Znaleckého ústavu národného rehabilitačného sociálneho inštitútu bolo preukázané, že dňa 15. 01. 2001 lekárska komisia prvého stupňa pri miestnom vyšetrení konštatovala pokles schopnosti pracovného zárobku 100 %, čiastočná invalidita bola posúdená ako invalidita druhého stupňa do februára 2002. Následne dňa 11. 06. 2002 bol konštatovaný pokles schopnosti pracovného zárobku 100 % a posúdená čiastočná invalidita druhého stupňa do júna 2005 a aj v júni 2005 bol konštatovaný prevádzkový pokles schopnosti pracovného zárobku v rozsahu 100 % v dôsledku zlomeniny acetabuly, skutočnosti, že ide o osobu používajúcu kĺbový implantát, ako aj v dôsledku zlomeniny proximálneho konca ramennej kosti. Žalobkyňa po opakovaných operáciách má v oblasti bedra viditeľné stopy, nastalo u nej skrátenie dolnej končatiny v absolútnej miere 7 cm, relatívne skrátenie 8 cm, čo si vyžaduje nosenie vyvýšených topánok o 5 cm. Nastala zistiteľná hypotrophia svalstva. Opätovne bol konštatovaný pokles pracovnej schopnosti v rozsahu 100 %. Znalecký ústav v roku 2007 konštatoval možnosť doma vykonávať ľahkú prácu s možnosťou vykonávať duševnú prácu (dňa 30. 10. 2007).
3. Súd po vykonanom dokazovaní konštatoval, že bolo nepochybné a bolo preukázané, že ku škodovej udalosti došlo tak, ako žalobkyňa uviedla v žalobe, že pri dopravnej nehode žalobkyňa utrpela zranenia, v dôsledku ktorých musela opakovane absolvovať operácie, následky zranení zanechali na jej zdravotnom stave negatívny dopad odrážajúci sa na jej osobnom, pracovnom ako aj spoločenskom živote. Žalobkyňa sa pôvodne domáhala 12,5 násobku zvýšenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, vyčíslené sumou 3.000.000,- Sk. Podaním zo dňa 08. 12. 2004 žiadala zvýšenie bolestného v rozsahu 45,5-násobku a zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 75-násobku. Následným upravením žaloby zo dňa 14. 12. 2004 sa domáhala zvýšenia bolestného vo v rozsahu 45-násobku a za sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšenie vo výške 65-násobku. Ďalším podaním zo dňa 28. 04. 2005 zotrvala na 45-násobnom zvýšení bolestného, ale požadovala 60-násobné zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia a podaním zo dňa 28. 04. 2005 opätovne zmenila návrh v časti zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia na 63-násobok bodového ohodnotenia vyčísleného vo výške 2.457.000,- Sk.
4. Vedľajší účastník (intervenient na strane žalovaných) spochybňoval uplatnený nárok z dôvodu, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno ohľadne zvýšenia základného bodového hodnotenia, ako bolestného, tak aj sťaženia spoločenského uplatnenia. V dôsledku vypracovaného znaleckého posudku MUDr. Mencelom bola bolesť žalobkyne ohodnotená na 220 bodov a sťaženie spoločenského uplatnenia na 650 bodov. Vedľajší účastník (intervenient) na základe takéhoto bodového ohodnotenia priznal a poskytol žalobkyni bolestné v sume 13.200,- Sk (220 bodov x 60,- Sk) a za sťaženie spoločenského uplatnenia plnenie vo výške 78.000,- Sk (650 bodov x 60,- Sk = 39.000,- Sk), pričom podľa ust. § 6 ods. 2 vyhlášky č. 32/1965 Zb. pristúpil zároveň k zvýšeniu základného bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia o 100 %.
5. Okresný súd po vysporiadaní sa s námietkou premlčania, ktorú vyhodnotil ako nedôvodnú, vyhodnotil výsledky dokazovania a v prípade nároku na mimoriadne zvýšenie bolestného dospel k záveru, že doposiaľ poskytnuté jednorazové odškodnenie bolestného vedľajším účastníkom (intervenientom) v sume 13.200,- Sk nie je primerané vytrpeným bolestiam, po zohľadnení všetkých preukázaných skutočností súd vyhovel návrhu v rozsahu 25-násobku priznaného základného bodového hodnotenia,
čomu zodpovedá finančný ekvivalent 330.000,- Sk, čo znamená aktuálne 10.953,99 Eur. Podľa názoru súdu prvej inštancie takéto navýšenie zodpovedá vytrpeným bolestiam, komplikáciám, ktoré nastali po operácii, následným operáciám, skrátenia končatín, dobe liečenia v rozsahu 3 - 4 rokov, dlhodobému pripútaniu na lôžko s následkom dekubitov. Po zohľadnení čiastočného plnenia potom súd priznal žalobkyni plnenie bolestného vo výške 10.518,83 Eur (10.953,99 Eur ako 25-násobok bodového ohodnotenia mínus už poskytnuté čiastočné plnenie 438,16 Eur).
6. K uplatnenému nároku za sťaženie spoločenského uplatnenia považoval súd za preukázané, že žalobkyňa počas obdobia pred haváriou viedla intenzívny spoločenský život (čo vyplývalo z priložených fotografií, ako aj cestovného pasu žalobkyne), súd mal preukázanú aj ďalšiu skutočnosť, že žalobkyňa bola pred haváriou pracovne činná, spolu s manželom podnikali. Škodová udalosť nastala u žalobkyni vo veku 49 rokov, bola teda v produktívnom veku. Pri škodovej udalosti zahynul manžel žalobkyne, čo bol výrazný zásah do jej rodinného života, zároveň došlo k výraznému poškodeniu zdravia, v dôsledku čoho ostala 100 %-ne invalidná a čo malo dopad na jej ďalšom pracovnom a spoločenskom živote. Súd konštatoval, že havária spôsobila radikálne zmeny v živote žalobkyne, po ktorej aj napriek absolvovanému liečeniu sa už nemôže vrátiť v plnom rozsahu do pracovného života pre obmedzenú pohybovú schopnosť. Došlo aj k výraznému poklesu jej spoločenských, cestovateľských aktivít, rovnako aj pri realizácii bežného osobného života, domácich prácach, kde je odkázaná na pomoc príbuzných, ako aj platenej služby. Aj keď žalobkyňa nie je úplne vylúčená zo spoločenského, resp. pracovného života, život žalobkyne pred škodovou udalosťou a po nej je diametrálne odlišný, v uvedených smeroch nepriaznivejší a ani prognóza zdravotného stavu nenasvedčuje tomu, že by došlo k zlepšeniu tak, aby sa mohla opätovne zaradiť do pracovného a spoločenského života, ako aj zvládať všetky úlohy v rámci vedenia si domácnosti. S poukazom na takýto záver dospel súd k záveru, že nárok žalobkyne na priznanie zvýšenia odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia je opodstatnený a priznal jej zvýšenie náhrady v rozsahu 60-násobku základného bodového ohodnotenia, čo vo finančnom vyjadrení predstavuje sumu 77.673,77 Eur. Po zohľadnení už vyplatenej sumy 2.589,13 Eur priznal na tomto nároku žalobkyni sumu 75.084,64 Eur. Takéto 60 %-né navýšenie bodového ohodnotenia sťaženia považoval súd za adekvátne zmene života, ktorá nastala u žalobkyne v dôsledku škodovej udalosti, zohľadnil pritom skutočnosť, že žalobkyňa nie je úplne nemobilná a nie je celkom vylúčená ani z pracovného života avšak jej uplatnenie v tomto smere považoval za minimálne. Súd následky dopravnej nehody a následnú radikálnu zmenu života žalobkyne považoval za viac ako 50 %-nú, ktorú ju síce nevylúčili úplne z uvádzaných sfér života (pracovného a spoločenského), v ktorých bola dovtedy aktívna a mal za to, že adekvátne je zvýšenie v rozsahu 60-násobku.
7. O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 3 OSP, s tým, že výsledok konania závisel jednak od znaleckého posudku a tiež úvahy súdu, a preto zaviazal neúspešných žalovaných na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Súd tiež priznal štátu náhradu trov, ktoré v konaní platil (za vykonané preklady a tlmočenie), na túto zaviazal neúspešných žalovaných s poukazom na ust. § 148 ods. 1 OSP.
8. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol odvolaním intervenient (vedľajší účastník na strane žalovaných). Navrhol rozhodnutie okresného súdu zmeniť tak, že súd zaviaže žalovaného zaplatiť žalobcovi z titulu zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia sumu 36.247,76 Eur a vo zvyšnej časti návrh zamietne, prípadne navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť a vrátiť mu vec na ďalšie konanie. Poukázal na rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorý považoval za primerané mimoriadne zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia 60-násobok základného bodového hodnotenia. Takéto mimoriadne zvýšenie označil za enormné a neprimerané s tým, že sa s ním nestotožňuje. Poukázal na to, že titulom pre náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia je odškodnenie poškodenia na zdraví, ak má preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh. Odškodnenie musí byť primerané povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možností poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti (§ 4 vyhlášky č. 32/1965 Zb.). Pokiaľ súd dospel pri svojej úvahe k enormnému až 60- násobnému zvýšeniu odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia, poukázal odvolateľ na súdnu prax, podľa ktorej je zvýšenie odškodnenia v zmysle ust. § 7 ods. 3 vyhlášky prípustné len v celkom výnimočných prípadoch hodných mimoriadneho zreteľa, v ktorých kultúrne, športové alebo iné zapojenie poškodeného pred úrazom bolo na osobitne vysokej úrovni a mimoriadne. Takýto právny názor zaujal aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí zo dňa 29. 11. 2005 pod č. k. 3Cdo/182/2005, pri ktorom Najvyšší súd SR konštatoval, že „výrazné zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnenia, ktoré odvolací súd priznal žalobkyni (10-násobné zvýšenie) je vyhradené výlučne prípadom, kedy je poškodený vplyvom následkov úrazu takmer vyradený zo života a kedy jeho predpoklady pre uplatnenie spoločnosti sú viac-menej stratené“. V žiadnej sfére života žalobkyne nešlo o osobu výnimočne angažovanú a ani nie je dôvodné predpokladať, že by v budúcnosti v niektorej zo sfér mohla byť angažovaná na vysokej úrovni. Preukázané bolo pracovné uplatnenie navrhovateľky s tým, že má ukončené stredoškolské vzdelanie s maturitou na obchodnej a hotelovej strednej škole a odbornom učilišti. Pracovala ako predavačka, a naposledy ako vypomáhajúci člen domácnosti v rodinnom podniku. Z týchto dokladov vyplýva, že u žalobkyne je miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť z hľadiska celého organizmu 100 % invalidita druhého stupňa. Zároveň však podľa odborného posudku Štátneho rehabilitačného a sociálneho znaleckého ústavu zo dňa 30. 10. 2007 bolo konštatované, že „od posledného kontrolného vyšetrenia žalobkyňa neabsolvovala rehabilitáciu odporúčanú lekárom. Prichádza do úvahy ľahká duševná práca, ktorú možno vykonávať doma.“ Z uvedeného vyplýva, že žalobkyňa nie je úplne vylúčená z pracovného procesu. Žiadne športové uplatnenie žalobkyne preukázané nebolo, pokiaľ ide o rodinné spoločenské a politické uplatnenie žalobkyne, žalobkyňa uvádzala, že pred úrazom s manželom veľa cestovali, svedkovia písomne uviedli, že chodili do divadla a na večere v spoločnosti svojich priateľov. Rovnako syn žalobkyne na pojednávaní ako svedok uviedol, že pred úrazom žalobkyňa s manželom viedli aktívny život, pravidelne a dosť často navštevovali kino ale predovšetkým divadelné predstavenia, najväčšie aktivity venovali návšteve cudzích krajín vo forme dovoleniek. Zároveň však konštatoval, že žalobkyňa asi 3 - 4 roky po úraze nebola schopná vykonávať žiadne ani len základné činnosti, potom sa však jej zdravotný stav stabilizoval, nebola už pripútaná na lôžko a dokáže vykonávať základné činnosti v súvislosti s hygienickými návykmi. Odvolateľ nespochybňuje, že miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je u žalobkyne 100 %-ná, že je obmedzená v chôdzi, že používa chodítko a pri bežných denných činnostiach vyžaduje opateru, avšak má za to, že rozsudok súdu prvej inštancie v časti priznaného 60-násobného zvýšenia odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia je v rozpore s vykonaným dokazovaním, a preto ho žiada zmeniť tak, že žalobkyni bude priznané 30-násobné zvýšenie spoločenského uplatnenia, ktoré nenamieta a ktoré vo finančnom prepočte predstavuje sumu 36.247,76 Eur. Odvolanie teda smeruje len do sumy 38.836,89 Eur. Navrhuje rozhodnúť v zmysle jeho odvolacieho návrhu a požaduje priznať náhradu trov odvolacieho konania spočívajúci v zaplatenom súdnom poplatku za podané odvolanie.
9. Sporové strany ani ich zástupcovia sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrili.
10. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej „CSP“), preskúmal vec v medziach daných ust. § 379 a § 380 CSP bez nariadenia pojednávania v súlade s § 381 ods. 1 CSP a contrario. Napadnutý rozsudok podľa § 388 CSP zmenil, keď zistil, že napadnutý rozsudok nie je možné ani potvrdiť a nie je dôvod ani na jeho zrušenie.
11. Odvolací súd predovšetkým konštatuje, že od 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť nový procesný predpis, zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorým bol nahradený dovtedajší procesný poriadok zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Podľa § 470 CSP ods. 1, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácie konania, ak by boli v neprospech strany.
12. Podľa ods. 3 na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto zákona; ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase. Podľa ods. 4 citovaného zákonného ustanovenia konanie začaté do 30. júna 2016 na vecne, miestne, kauzálne a funkčne príslušnom súde podľa predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie začalo.
13. Odvolací súd považuje za potrebné poukázať na túto zmenu vzhľadom na skutočnosť, že konanie vo veci začalo za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, kedy na strane žalovaných vystupoval ako vedľajší účastník Slovenská kancelária poisťovateľov zastúpená Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s., ktorý v súlade s ust. § 93 ods. 6 OSP podal odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie.
14. Zároveň odvolací súd konštatuje, že tento vedľajší účastník postupom podľa § 82 ods. 1 CSP oznámil svoj vstup do tohto konania, keďže nový procesný predpis vedľajšie účastníctvo nepozná, avšak dovtedajší vedľajší účastník súčasný intervenient má právny záujem na výsledku konania, keďže podľa vyhlášky č. 423/1991 Zb., ktorou sa ustanovuje rozsah a podmienky zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, je krytá náhrada škody spôsobená žalovanými tretím osobám (za podmienok uvedených vo vyhláške č. 423/1991 Zb.), preto rozhodnutím súdu v tejto veci bude dotknuté právne postavenie intervenienta, teda jeho práva a povinnosti vyplývajúce z hmotného práva. Zároveň odvolací súd poukazuje na to, že vtedajší vedľajší účastník podal odvolanie, o tomto je odvolací súd povinný rozhodnúť v zmysle citovaného ustanovenia § 470 ods. 2 CSP (právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované).
15. Podľa § 379 CSP odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a/ od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, b/ ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov, c/ určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami sporu vyplýva z osobitného predpisu.
16. Podľa § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný. Podľa ods. 2 na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené.
S odkazom na uvedené odvolací súd konštatuje, že predmetom konanie odvolacieho súdu je rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu, ktorým uložil žalovaným povinnosť spoločne a nerozdielne uhradiť žalobkyni (navrhovateľke) náhradu škody titulom sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 75.084,64 Eur, avšak len v časti dotknutej odvolaním, to znamená v rozsahu 38.836,89 Eur ako aj závislý výrok o trovách konania. Pokiaľ ide o odvolacie dôvody, odvolateľ poukázal na ust. § 205 ods. 2 písm. d/ OSP, teda že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam § 205 ods. 2 písm. f/ OSP, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď namietal neprimeranosť mimoriadneho zvýšenia odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia.
17. Odvolací súd teda konštatuje, že odvolanie, pokiaľ ide o jeho rozsah (§ 379 CMP), smeruje voči druhému výroku, ktorým okresný súd uložil žalovaným 1/, 2/ povinnosť spoločne a nerozdielne uhradiť žalobkyni náhradu škody titulom sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 75.084,64 Eur do sumy 38.836,89 Eur, čo má v konečnom dôsledku za následok, že rozhodnutie odvolacieho súdu sa nedotýka výroku I., to znamená výroku o náhrade bolestného v priznanom rozsahu 10.515,83 Eur, výroku II., teda náhrady odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia v priznanom rozsahu 36.247,76 Eur, ako ani výroku III., ktorým bola žaloba vo zvyšnej časti zamietnutá. Toto je vyjadrené z dôvodu prehľadnosti aj v štvrtej výrokovej vete tohto odvolacieho rozsudku.
18. Vzhľadom na predmet odvolacieho konania, tak ako tento odvolateľ vymedzil svojím rozsahom, zameral odvolací súd svoju preskúmavaciu činnosť na posúdenie správnosti rozhodnutia o priznanom nároku na náhradu odškodnenia z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia v rozsahu nad sumu 36.247,76 Eur. Vzhľadom na dôvody odvolania, ktorými je odvolací súd viazaný (§ 380 CSP), je úlohou odvolacieho súdu preskúmanie primeranosti priznanej výšky odškodnenia, ktorú súd prvej inštancie priznal v rozsahu 60-násobku bodového ohodnotenia s poukazom na vyhlášku ministerstva zdravotníctva a spravodlivosti č. 32/1965 Zb. § 7 ods. 3, podľa ktorej v prípadoch hodných osobitného zreteľa môže súd odškodnenie za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť, a to i nad sumu ustanovenú v ods. 1, 2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v dôsledku škodovej udalosti sa už žalobkyňa v budúcnosti nebude môcť zaradiť do pracovného života, obmedzená je v spoločenskom aj rodinnom živote, zároveň vzal do úvahy skutočnosť, že nie je úplne nemobilná a nie je úplne vylúčená ani z pracovného života, keďže do úvahy prichádza u nej domáca a duševná práca (čo však súd považoval za minimálne, vzhľadom na zistené okolnosti) s potrebou na toto prihliadnuť. Do úvahy bral ďalej radikálnu zmenu života žalobkyne, ktorú považoval za viac ako 50 %, avšak ktorá ju nevylúčila úplne z uvádzaných sfér života, v ktorých bola dovtedy aktívna, avšak realizovanie sa v nich je v podstatnej miere v dôsledku poškodenia obmedzené. Podľa názoru súdu prvej inštancie takéto 60-násobné zvýšenie základného bodového ohodnotenia je adekvátne podstatne obmedzeným možnostiam spoločenského, pracovného a bežného rodinného uplatnenia žalobkyne.
19. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania teda vychádzal z nerozporovaného postupu súdu, ktorý pri určení odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia vychádzal z vyhlášky č. 32/1965 Zb. zo základného bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia v počte 650 bodov. V zmysle citovanej vyhlášky bolo potom potrebné vychádzať aj z hodnoty jedného bodu vo výške 1,99 Eur (60,- Sk) tak, ako postupoval súd prvej inštancie.
20. Pokiaľ ide o otázku primeranosti náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, toto v zmysle konštantnej judikatúry musí byť primerané povahe následkov a ich predpokladanému vývoju v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a spoločnosti.
21. V prejednávanej veci pri určovaní náhrady za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia súd správne vychádzal z vyhlášky č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia v znení účinnom v čase vzniku škody.
22. Podľa § 1 vyhlášky bolesti a sťaženie spoločenského uplatnenia spôsobené úrazom, chorobou z povolania alebo iným poškodením na zdraví (ďalej len „poškodenie na zdraví“) sa odškodňujú jednorazovo.
23. Podľa § 4 ods. 1 vyhlášky sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje, ak poškodenie na zdraví má preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh (ďalej len „následky“). Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia musí byť primerané povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a spoločnosti.
24. Podľa § 6 ods. 1 vyhlášky pri odškodňovaní sťaženia spoločenského uplatnenia sa vychádza zo základného počtu bodov, ktorým bolo toto sťaženie ohodnotené v lekárskom posudku.
25. Podľa § 6 ods. 2 vyhlášky suma zodpovedajúca základnému počtu bodov zistenému lekárom sa primerane zvýši až na dvojnásobok podľa predpokladov, ktoré poškodený vo veku, v ktorom bol poškodený na zdraví, mal pre uplatnenie v živote a spoločnosti a ktoré sú v dôsledku poškodenia obmedzené alebo stratené. Týmito predpokladmi sa rozumie najmä možnosť uplatniť sa v rodinnom, politickom, kultúrnom a športovom živote a možnosť voľby povolania a ďalšieho sebavzdelávania; pritom sa prihliada na to, či ide o muža alebo ženu a pri odstrániteľnosti trvalých následkov aj na upozornenie lekára podľa § 10.
26. Podľa § 7 ods. 1 vyhlášky výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 60,- Sk za jeden bod.
27. Podľa § 7 ods. 2 vyhlášky celková výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia z jedného poškodenia na zdraví nesmie presiahnuť sumu 240.000,- Sk, z toho odškodnenie za bolesť nesmie presiahnuť sumu 72.000,- Sk.
28. Podľa § 7 ods. 3 vyhlášky v prípadoch hodných osobitného zreteľa môže súd odškodnenie za bolesť a bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť, a to i nad sumu ustanovenú v ods. 1 a 2.
29. V zmysle príslušnej právnej úpravy a judikatúry súdov SR pre to, aby bola správne určená výška odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia, je prvoradé zistenie, aké mal poškodený predpoklady pre svoje uplatnenie sa v živote a spoločnosti pred škodnou udalosťou, a aké boli po vzniku škodovej udalosti. Z porovnania týchto predpokladov možno vyvodiť záver, či a do akej miery boli touto udalosťou zúžené alebo stratené možnosti uplatnenia sa v živote a spoločnosti. Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia má byť náhradou za preukázateľne nepriaznivé následky pre život a životné úkony poškodeného, pričom pod sťažením spoločenského uplatnenia treba rozumieť buď jeho úplné vylúčenie, alebo obmedzenie na plnom osobnom, rodinnom, spoločenskom živote, sťaženie či znemožnenie výkonu alebo voľby povolania, životného partnera, ďalšieho vzdelávania. Možnosť súdu mimoriadne zvýšiť odškodnenie nad stanovené najvyššie sadzby odškodnenia, a to až bez akéhokoľvek
obmedzenia, je daná len vo výnimočnom prípade hodnom mimoriadneho zreteľa tak, ako to vyplýva z ust. § 7 ods. 3 vyhlášky.
30. Ustanovenie § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. je právnou normou s abstraktnou hypotézou; táto nie je určená priamo v právnom predpise, závisí od úvahy súdu. Prenecháva teda súdu možnosť, aby v každom individuálnom prípade vymedzil hypotézu právnej normy zo širokého, vopred neobmedzeného okruhu okolností a podľa vlastného uváženia posúdil, aké zvýšenie náhrady je v tej-ktorej veci primerané. Aj keď predmetné ustanovenie nemá určenú hornú hranicu zvýšenia, nemožno úvahu súdu v tejto otázke považovať za neobmedzenú. Právny predpis totiž rámcovo určil predpoklady jednak pre vznik samotného nároku na základnú výmeru odškodnenia, pre vznik nároku na jej zvýšenie a tiež určil hľadiská, ktoré je potrebné zohľadniť. Úvahu pre splnenie podmienok zvýšenia odškodnenia podľa § 7 ods. 3 je preto potrebné náležite vysvetliť.
31. Odvolací súd síce konštatuje, že súd prvej inštancie takýmto spôsobom postupoval, odvolací súd však má za to, že priznaná náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia v rozsahu 60- násobku základného bodového ohodnotenia je neprimerane vysoká, stotožnil sa s odvolacou námietkou odvolateľa v tomto smere, ktorý ju označil za enormne vysokú a neprimeranú. Odvolací súd pri svojej úvahe poukázal na rozsiahlu judikatúru v tejto oblasti, pričom musí konštatovať, že rozhodovacia prax pri priznávaní odškodnenia (či už za bolesť alebo za sťaženie spoločenského uplatnenia) je pomerne rôznorodá. Napriek tomu považoval za potrebné pri ustálení primeranosti mimoriadneho zvýšenia odškodnenia vychádzať aj z existujúcej rozhodovacej praxe. V tejto súvislosti poukazuje preto napríklad na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 161/2008 zo dňa 29. 04. 2010, ktorým najvyšší súd, ako súd dovolací, zrušil (z dôvodu nedostatočného odôvodnenia) rozsudok odvolacieho súdu, ktorý zmenil rozhodnutie okresného súdu tak, že namiesto súdom prvej inštancie priznaného zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia v rozsahu 30-násobku sám zvýšil na 60-násobok. Z prejednávanej veci však možno zistiť, že poškodený po úraze má poškodenú chrbticu, porušenú platničku, trpí kombinovanou poruchou sluchu, je impotentný, trpí ťažkými depresívnymi stavmi, lieči sa u psychiatra a u ktorého základné bodové ohodnotenie za sťaženie spoločenského uplatnenia bolo určené výškou bodov 1850. Rovnako v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo 49/2012 zo dňa 28. 11. 2013 rozhodovali súdy aj o mimoriadnom zvýšení za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa vyhlášky č. 32/1965 Zb., kde súd prvej inštancie pri hodnotení vychádzal zo základného bodového ohodnotenia 2250 bodov (1000 bodov vážne mozgové a duševné poruchy a 1125 bodov somatické poruchy) a priznal poškodenému 30-násobné zvýšenie zo základu 1000 bodov za psychické poruchy a základ 1125 bodov za somatické poruchy. Odvolací súd v danej veci zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia považoval za primerané v rozsahu 15-násobku, v dovolacom konaní dovolací súd v rozsudku 5Cdo/49/2012 z 28. novembra 2013 konštatoval, že „pokiaľ odvolací súd považoval 30-násobok zvýšenia odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia (ktoré navrhovateľovi priznal súd prvého stupňa) za privysoké a pokiaľ za postačujúci a primeraný všetkým okolnostiam významným pre posúdenie danej veci považoval za 10-násobok zvýšenia odškodnenia za bolesť a 15-násobok zvýšenia odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia, je jeho právne posúdenie veci správne a zodpovedá hľadiskám vyplývajúcim z § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. S jeho závermi, ktoré nevybočili z medzí hľadísk stanovených zákonom (§ 132 OSP v spojení s § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb.) a ktoré sú v súlade s pravidlami logického usudzovania, sa Najvyšší súd Slovenskej republiky v celom rozsahu stotožňuje. Dovolací súd preto dovolanie navrhovateľa smerujúce proti správnemu rozhodnutiu odvolacieho súdu zamietol.“
32. Tiež odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/64/2008 z 27. júla 2009, kde žalobca, ako poškodený, v dôsledku dopravnej nehody zavinenej žalovanou utrpel vážne zranenia ako pohmoždenie a opuch mozgu, úrazové mozgové krvácanie do ľavej mozgovej pologule, poruchu vedomia, rozrušenie mozgového tkaniva s následnými klinickými prejavmi (ochrnutie pravostranných končatín, poruchy reči v oblasti vyslovovania aj v oblasti jej chápania, poruchy centrálnych regulačných mechanizmov riadenia hybnosti, poruchy citlivosti pravej strany tela) a psychickými poruchami, pričom v čase úrazu mal 21 rokov. Následky znalec považoval za trvalé s nepriaznivou prognózou do budúcnosti a s nemožnosťou očakávať zlepšenie. Základný počet bodov za sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu bolo vo výške 1400 bodov. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi 50-násobné zvýšenie základného počtu bodov. Odvolací súd sa stotožnil s názorom, že ide o prípad hodný osobitného zreteľa v zmysle § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb., avšak z priznanej sumy 8.400.000,- Sk priznal žalobcovi sumu 4.200.000,- Sk a v rovnakej časti žalobu zamietol. V tomto prípade dovolací súd konštatoval, že odvolací súd tak výrazné zníženie odškodnenia (o 50 %) nevyvodil zo
žiadnej okolnosti skutkovej povahy, ale len z matematického výpočtu a vchádzal zo zásadného kritéria vyhlášky, ktorým je, aby odškodnenie zodpovedalo povahe následkov a ich predpokladanému vývoju.
33. Rovnako v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/90/2004 (74/2005 ZSP) je uvedená právna veta „zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia nad určené najvyššie výmery odškodnenia v zmysle § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. je prípustné len v celkom výnimočných prípadoch hodných mimoriadneho zreteľa, kedy zapojenie poškodeného do spoločenského (napríklad kultúrneho, športového, politického) života je v dôsledku poškodenia zdravia veľmi výrazne obmedzené, alebo úplne stratené v porovnaní s jeho významnými aktivitami pred vznikom škody. Aj v tomto prípade poškodený utrpel chorobu z povolania - chronickú intoxikáciu sírouhlíkom CS2, ktorá zanechala závažné následky na jeho zdravotnom stave. Bodové ohodnotenie v danom prípade bolo 2700 bodov, okresný súd priznal poškodenému 30-násobok základného bodového ohodnotenia. Krajský súd zmenil toto rozhodnutie tak, že priznal žalobcovi ako primeranú náhradu na 5-násobok základného bodového ohodnotenia 900 bodov. V dovolacom konaní bol rozsudok odvolacieho súdu zrušený z dôvodu, že skutkové zistenia nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní.“
34. Obdobne v rozsudku 2Cdo/27/2008 z 31. marca 2009 rozhodoval súd o nároku poškodeného za odškodnenie náhrady za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa vyhlášky 32/1965 Zb., kde poškodený pri dopravnej nehode utrpel ťažkú ujmu na zdraví (dlhodobá opakovaná hospitalizácia, 30 operačných zákrokov, množstvo ďalších zákrokov pri úplnej aj lokálnej anestézii), dopravná nehoda sa stala v čase, keď mal 32 rokov, bol zamestnaný, mal perspektívu ďalšieho profesionálneho rastu, v súčasnosti je plne invalidný, zdravotne ťažko postihnutý s mierou funkčnej poruchy 50 % pripútaný na invalidný vozík, bez možnosti vykonávať predošlé povolanie, obmedzený aj v rodinnom živote, je odkázaný na pomoc inej osoby a na invalidný vozík. Podstatná zmena pomerov nastala aj v rodinnom živote na jeho intímnom spolužití s manželkou, keď sa medzi nimi vytvoril vzťah ošetrovateľa a pacienta. Súd prvej inštancie priznal pri bodovom ohodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia 1322,5 bodov 60-násobné zvýšenie, odvolací súd považoval za primerané 50-násobné zvýšenie. Rozhodnutie bolo dovolacím súdom v tejto časti zrušené z dôvodu vady konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
35. Odvolací súd tak konštatuje, že žalobkyňa, ktorá uplatnila nárok na odškodnenie utrpela pri uvádzanej dopravnej nehode zlomeninu acetabuly s centrálnym vytknutím stehennej kosti, vytknutie ramenného kĺbu liečené operáciou, ako aj zlomeninu veľkého chochola stehnovej kosti. Tieto zranenia vyvolali nutnosť ďalších operácií, u žalobkyne došlo k skráteniu poškodených končatín, obmedzeniu ich hybnosti. Ako vyplýva z obsahu spisu, znaleckým posudkom MUDr. Mencela bolo sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotené 650 bodmi, z takéhoto stavu vychádzal aj súd prvej inštancie pri určení primeranosti výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia.
36. Odvolací súd považuje za správny názor súdu prvej inštancie v tom, že v prípade poškodenia žalobkyne a sťaženia jej spoločenského uplatnenia ide o prípad, ktorý vyžaduje mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v zmysle ust. § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. S prihliadnutím na závažnosť ujmy žalobkyne a porovnaním s rozhodovacou praxou súdov Slovenskej republiky považoval za primerané zvýšenie v rozsahu 30-násobku základného bodového ohodnotenia tak, ako to vymedzil vo svojom odvolaní aj intervenient na strane žalovaných. Z uvedeného dôvodu potom odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok podľa § 388 CSP tak, že v odvolaním napadnutom výroku o zaplatenie sumy 38.836,89 Eur (to znamená v rozsahu nad priznanú sumu 36.247,76 Eur z prvoinštančným súdom priznanej sumy 75.084,64 Eur) ako nepreukázanú zamietol.
37. Pretože rozhodnutie o trovách konania je závislým výrokom od rozhodnutia vo veci samej, podľa § 396 ods. 2 CSP odvolací súd po zmene rozhodnutia sám rozhodol o náhrade všetkých trov konania (to znamená o náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie, aj pred súdom odvolacím), a to tak, že žalovaným 1/, 2/ uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v celom rozsahu podľa § 255 ods. 1 CSP, majúc za to, že žalobkyňa bola v konečnom dôsledku v konaní úspešnou sporovou stranou, pretože rozhodnutie o výške priznaného plnenia v tomto prípade záviselo od úvahy súdu. V samotnom základe bola teda žalobkyňa úspešnou sporovou stranou. Súčasne odvolací súd potvrdil ako správny aj výrok IV. o trovách štátu, ktorým súd prvej inštancie uložil túto povinnosť žalovaným 1/, 2/ spoločne a nerozdielne.
38. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).