Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/64/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu D., bývajúceho v H.,

zastúpeného JUDr.., advokátom so sídlom v K., proti žalovanej A., bývajúcej v H., za účasti

vedľajšej účastníčky A., a.s. so sídlom v B., o náhradu škody, vedenej na Okresnom súde

Humenné pod sp. zn. , o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu

v Prešove z 8. novembra 2007 sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove z 8. novembra

2007 sp. zn. z r u š u j e vo výroku, ktorým

1. bol zmenený výrok rozsudku Okresného súdu Humenné z 25. októbra 2006 č.k.

-185 o uložení povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu nad

4 200 000 Sk tak, že žaloba sa zamieta,

2. bolo rozhodnuté o náhrade trov konania.

Vec v rozsahu zrušenia vracia Krajskému súdu v Prešove na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Žalobca sa žalobou z 10. augusta 2004 domáhal, aby žalovaná bola súdom zaviazaná

odškodniť ho za sťaženie jeho spoločenského uplatnenia, ku ktorému došlo v dôsledku

zranení pri dopravnej nehode 11. augusta 2002. Túto nehodu zapríčinila žalovaná. Výšku

odškodnenia stanovil v žalobe na 12 000 000 Sk. Na základe výsledkov dokazovania

vykonaného znaleckým posudkom zvýšil požadovanú náhradu za sťaženie spoločenského

uplatnenia na 12 600 000 Sk. Okresný súd Humenné pripustil rozšírenie žaloby uznesením

z 18. októbra 2006.

-2-3 Cdo 64/2008

Okresný súd Humenné rozsudkom z 25. októbra 2006 č.k. -185 žalovanej

uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi do 3 dní náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia

vyjadrenú sumou 8 400 000 Sk. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol, pričom žalovanej uložil

povinnosť nahradiť štátu ním preddavkované trovy vo výške 14 300 Sk a tiež povinnosť

zaplatiť žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia 387 427 Sk. Žalovanú napokon zaviazal

zaplatiť súdny poplatok 200 000 Sk na účet Okresného súdu Humenné. Vedľajšej účastníčke

nepriznal náhradu trov konania. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že žalovaná

zavinila dopravnú nehodu, za čo bola právoplatne odsúdená rozsudkom Okresného súdu

Humenné z 18. júna 2003 č.k. -162. Žalobca pri dopravnej nehode utrpel vážne

zranenia. Najzávažnejšie z nich bolo pohmoždenie a opuch mozgu, úrazové mozgové

krvácanie do ľavej mozgovej pologule, porucha vedomia, rozrušenie mozgového tkaniva

s následnými klinickými prejavmi (ochrnutia pravostranných končatín, poruchy reči v oblasti

vyslovovania aj v oblasti jej chápania, poruchy centrálnych regulačných mechanizmov

riadenia hybnosti, poruchy citlivosti pravej strany tela) a psychickými poruchami. V čase

úrazu mozog žalobcu vzhľadom na jeho vek 21 rokov disponoval značnou schopnosťou

nervového systému prispôsobiť sa najrôznejším fyziologickým a patologickým vplyvom,

v dôsledku týchto zranení je ale situácia iná. Podľa znalca treba následky po úraze mozgu

považovať za trvalé, ich prognóza v budúcnosti nie je priaznivá a zlepšenie stavu nemožno

očakávať. Vekom sa dá očakávať skôr zhoršenie stavu vzhľadom na chýbajúce funkčné

rezervy mozgu. Poškodenie mozgu neumožňuje žalobcovi venovať sa záľubám, realizovať sa

v povolaní, ani zvyšovať si kvalifikáciu a znemožňuje mu uplatnenie v oblasti spoločenského

a kultúrneho vyžitia. V dôsledku zranenia pri dopravnej nehody sa stal plne invalidným.

Znalec MUDr. Š. stanovil základný počet bodov za sťaženie spoločenského uplatnenia

žalobcu vo výške 1 400 bodov [ vyhlášky č. o odškodňovaní bolesti a

sťaženia spoločenského uplatnenia v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška č.

“)]. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že v prípade žalobcu sú dané

podmienky pre mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v zmysle

vyhlášky č. S prihliadnutím na rozsah poškodenia zdravia a jeho

následky v rovine spoločenského uplatnenia priznal žalobcovi odškodnenie 8 400 000 Sk [táto

suma predstavuje výsledok výpočtu: 50 (súdom určený násobok zvýšenia) x 1 400 (počet

bodov určených znalcom) x 60 Sk (hodnota 1 bodu) x 2 (maximálny násobok v zmysle § 6

ods. 2 vyhlášky č. )].

-3-3 Cdo 64/2008

Krajský súd v Prešove na odvolanie vedľajšej účastníčky rozsudkom z 8. novembra

2007 sp. zn. potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o uložení

povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 4 200 000 Sk a vo výroku o súdnom poplatku.

Zmenil rozsudok vo výroku o uložení povinnosti žalovanej zaplatiť sumu nad 4 200 000 Sk

tak, že v tejto časti žalobu zamietol. Žalovanej uložil povinnosť zaplatiť náhradu trov konania

žalobcovi a štátu. Po preskúmaní rozsudku v napadnutej časti dospel k záveru, že odvolanie

vedľajšej účastníčky je čiastočne opodstatnené. K poškodeniu zdravia žalobcu došlo

v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou zavinenou žalovanou. Rozsah pri nej spôsobeného

poškodenia zdravia žalobcu bol dostatočne zistený výsledkami vykonaného dokazovania a po

medicínskej stránke primerane vyhodnotený v znaleckom posudku MUDr. Š.. Odvolací súd

na základe porovnania významu a zapojenia sa žalobcu do života v čase pred a po úraze

v zhode so súdom prvého stupňa konštatoval podstatné obmedzenie a v niektorých oblastiach

aj úplné vylúčenie žalobcu z bežného života. Žalobca okrem neschopnosti vykonávať

akúkoľvek pracovnú činnosť má podstatným spôsobom obmedzenú možnosť uplatnenia sa

v rodinnom, kultúrnom a spoločenskom živote, súčasná kvalita jeho života je neporovnateľná

so životom, aký viedol pred úrazom. Aj odvolací súd vzhľadom na to zaujal názor, že

v prejednávanej veci ide o prípad hodný osobitného zreteľa v zmysle § 7 ods. 3 vyhlášky

č. Na rozdiel od súdu prvého stupňa ale považoval za primerané odškodnenie

žalobcu za sťaženie spoločenského uplatnenia vyjadrené sumou 4 200 000 Sk. Vzhľadom na

to odvolací súd ako vecne správny potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku

o povinnosti žalovanej zaplatiť istinu 4 200 000 Sk [táto suma predstavuje výsledok výpočtu:

50 (súdom určený násobok zvýšenia) x 1 400 (počet bodov určených znalcom) x 60 Sk

(hodnota 1 bodu)]. Z tohto dôvodu tiež napadnutý rozsudok zmenil vo výroku, ktorým súd

prvého stupňa priznal náhradu nad túto sumu, a to tak, že žalobu nad 4 200 000 Sk zamietol.

Odvolací súd na odôvodnenie zmeňujúceho (žalobu zamietajúceho) výroku uviedol, že súd

prvého stupňa nepostupoval pri rozhodovaní o zvýšení sťaženia spoločenského uplatnenia

správne: namiesto základného počtu bodov vo výške 1 400 bodov určeného znalcom v zmysle

vyhlášky č. vychádzal z dvojnásobku tohto bodového ohodnotenia

(2 800) podľa vyhlášky č. Odvolací súd poukázal pri tom na „Zásady

pre hodnotenie“ tvoriace prílohu vyhlášky č. , v zmysle ktorých súčasťou

lekárskeho posúdenia nie je určovanie zvýšenia odškodnenia za sťaženie spoločenského

uplatnenia podľa vyhlášky č. Podľa právneho názoru odvolacieho súdu

bol súdom prvého stupňa v rozpore s uvedenými zásadami v skutočnosti priznaný 100-

násobok sumy zodpovedajúcej základnému bodovému ohodnoteniu. Takéto zvýšenie je

-4-3 Cdo 64/2008

možné považovať za primerané iba v prípade osôb mimoriadne spoločensky aktívnych

v oblasti športového, umeleckého alebo kultúrneho života. Žalobca ale takou osobou nebol.

Odvolací súd preto priznanie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia nad 50-

násobok sumy zodpovedajúcej základnému bodovému ohodnoteniu považoval za

neprimerané. Odvolací súd ako vecne správne potvrdil aj rozhodnutie o uložení povinnosti

žalovanej zaplatiť súdny poplatok 200 000 Sk. O trovách celého konania medzi žalobcom

a žalovanou rozhodol s poukazom na a O náhrade trov

štátu súd rozhodol podľa

Rozsudok odvolacieho súdu vo výroku, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa

tak, že žaloba nad sumu 4 200 000 Sk sa zamieta, napadol žalobca dovolaním. Podľa jeho

názoru spočíva rozsudok v tejto časti na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2

písm. c/ ). Dovolateľ poukázal na to, že odvolací súd odôvodnil dovolaním napadnutý

výrok rozsudku iba tým, že súdom prvého stupňa priznaná suma je neprimeraná. Žalobca

nesúhlasil s názorom, že ním požadované odškodnenie možno priznať len osobám

spoločensky mimoriadne angažovaným. Nepopieral, že v čase poškodenia zdravia takou

osobou nebol, to však bez ďalšieho neznamená, že primeranou nie je ním požadovaná suma.

Odvolaciemu súdu vytkol, že sa vôbec nezaoberal skutočnosťou, že utrpel úraz, na ktorom

nenesie žiadnu vinu. K poškodeniu jeho zdravia došlo vo veku 21 rokov a vzhľadom na to

mal široké perspektívy spoločenského uplatnenia. Odvolacím súdom uvedený „status“ osoby

spoločensky mimoriadne aktívnej objektívne nemohol a zrejme ani nebude mať, a to práve

v dôsledku poškodenia jeho zdravia. Prognóza vývoja jeho zdravotného stavu nie je priaznivá

a zlepšenie nemožno očakávať. Nemožnosť samostatnej chôdze a pohybu, slabé rečové

schopnosti, nevyhnutnosť pomoci pre bežných denných úkonoch (pri umývaní, obliekaní,

prijímaní potravy) ho celkom vyradili z bežného života nielen v súčasnosti, ale až do konca

jeho života. Požadovaná náhrada – aj nad sumu 4 200 000 Sk mu má slúžiť na nákup

zdravotných pomôcok, polohovateľných matracov, postelí, na zabezpečenie poúrazovej

liečebnej starostlivosti, kúpeľov, cvičebných pomôcok a zariadení, nákup liekov a iných

potrieb nevyhnutných pre bežný život (napríklad aj na zabezpečenie automobilu s úpravou pre

druh jeho zdravotného postihnutia). Žalobca poukázal tiež na to, že v súčasnosti dovŕšil vek

28 rokov, z biologického hľadiska je v mladom veku a produktívny život by ho mal ešte

čakať, udalosti posledných 7 rokov ho ale poznačili na celý život. Psychicky stráda a ťažko sa

vyrovnáva s existujúcim stavom. Právny záver odvolacieho súdu, na ktorom spočíva

napadnutý rozsudok, vyvoláva domnienku, že pri posudzovaní uplatneného nároku sa

-5-3 Cdo 64/2008

poskytuje ochrana osobám iba určitého „statusu“. Pri náhrade za sťaženie spoločenského

uplatnenia by ale súdy mali brať do úvahy, aké náhradné pôžitky si za priznanú náhradu môže

poškodený (bez rozdielu) obstarať v jeho konkrétnych životných a ekonomických

podmienkach. Vziať by preto mali na zreteľ nielen jeho vek, ale tiež existujúce rodinné

zázemie, potrebu každodennej pomoci zo strany rodiny. Zohľadniť by mali aj zdravotné

možnosti a ekonomické postavenie členov rodiny, ktorí mu v budúcnosti budú čoraz ťažšie

vedieť v súčasnom rozsahu zabezpečovať pomoc. Pritom ale žiadna peňažná náhrada, bez

ohľadu na jej výšku, objektívne nie je spôsobilá nahradiť poškodenému trvalú ujmu na jeho

zdraví. Aplikácia vyhlášky č. závisí od stupňa poškodenia zdravia

a možností uplatnenia poškodeného v spoločnosti a rodine. Stupeň, rozsah a intenzita

obmedzených alebo stratených predpokladov u neho prevyšuje stupeň, rozsah a intenzitu

predpokladanú v vyhlášky č. Vzhľadom na okolnosti prípadu by

priznanie mimoriadneho zvýšenia odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia nad

50-násobok sumy zodpovedajúcej základnému bodovému ohodnoteniu bolo vyjadrením

spravodlivého a objektívneho posúdenia veci. Z týchto dôvodov dovolateľ žiadal, aby

dovolací súd napadnutý výrok rozsudku odvolacieho súdu zrušil a vec vrátil odvolaciemu

súdu na ďalšie konanie.

Vedľajšia účastníčka vo vyjadrení k dovolaniu označila napadnutý výrok rozsudku

odvolacieho súdu za vecne správny a navrhla dovolanie žalobcu „odmietnuť“. Súd prvého

stupňa na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že v prípade žalobcu sú

splnené podmienky pre aplikáciu ustanovenia vyhlášky č. Odvolací

súd na základe odvolania vedľajšej účastníčky svojím rozhodnutím napravil právne

pochybenie prvostupňového súdu, pokiaľ tento pri rozhodovaní o výške náhrady za sťaženie

spoločenského uplatnenia namiesto základného počtu 1 400 bodov vychádzal z dvojnásobku

bodového ohodnotenia.

Žalovaná sa k dovolaniu písomne nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený advokátom (

ods. 1 ) proti výroku rozhodnutia, ktorý možno napadnúť týmto opravným prostriedkom

( ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( )

-6-3 Cdo 64/2008

preskúmal napadnutý výrok rozsudku odvolacieho súdu v rozsahu podľa

a dospel k záveru, že dovolaním napadnutý výrok rozsudku odvolacieho súdu treba zrušiť.

V zmysle môže byť dovolanie podané iba z dôvodov, že a/ v konaní

došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom

posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní

uplatnenými dôvodmi. Obligatórne ( ) sa zaoberá procesnými vadami

uvedenými v a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( druhá veta ) skúmať vždy, či

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou

z procesných vád uvedených v , zaoberal sa dovolací súd aj otázkou, či v danej

veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka byť

účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka,

o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad nedostatku

návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh, prípad

odňatia možnosti účastníka pred súdom konať, alebo prípad rozhodovania vylúčeným sudcom

či súdom nesprávne obsadeným. Žiadna z týchto procesných vád nebola v dovolaní namietaná

a ani nevyšla najavo v dovolacom konaní.

Dovolanie je odôvodňované tým, že napadnutý výrok rozsudku odvolacieho súdu spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Právnym posúdením je

činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu

právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou

práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý)

právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval

alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

V prejednávanej veci ide o náhradu škody na zdraví žalobcu, ktoré bolo poškodené

11. augusta 2002 pri dopravnej nehode zapríčinenej žalovanou.

-7-3 Cdo 64/2008

Pri škode na zdraví sa jednorazovo odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho

spoločenského uplatnenia ( ). Žalobca sa v konaní

domáhal odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia. nevymedzuje

pojem sťaženie spoločenského uplatnenia, ani to, v akom rozsahu a konkrétne na základe

čoho sa odškodnenie priznáva. Pojem sťaženie spoločenského uplatnenia nedefinuje ani

, ktorú treba na daný prípad aplikovať (viď zákona

č. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia).

Obsah pojmu sťaženie spoločenského uplatnenia možno vyvodiť z § 4 ods. 1 vyhlášky

č. Podľa tohto ustanovenia sa sťaženie spoločenského uplatnenia odškodňuje, ak

poškodenie na zdraví má preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony

poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie

jeho spoločenských úloh. Podľa ustálenej súdnej praxe je pod sťažením spoločenského

uplatnenia potrebné rozumieť jednak vylúčenie či obmedzenie účasti poškodeného na plnom

a plnohodnotnom osobnom a rodinnom živote, sťaženie či dokonca priamo znemožnenie

výkonu či voľby budúceho povolania, voľbu životného partnera, prípadne možnosti ďalšieho

sebavzdelávania, alebo obmedzenie či vylúčenie účasti poškodeného na spoločenskom,

kultúrnom a športovom živote. Súd je v konaní o náhradu za sťaženie spoločenského

uplatnenia povinný vždy skúmať, aké predpoklady mal pre životné a spoločenské uplatnenie

poškodený pred vznikom škody a aké sú tieto predpoklady a možnosti poškodeného po

poškodení jeho zdravia. Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia musí byť

v každom prípade primerané povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to

v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a spoločnosti.

Primeranú výšku odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia určuje súd v nadväznosti

na výsledky obstarávania skutkových podkladov pre rozhodnutie.

Pri odškodňovaní sťaženia spoločenského uplatnenia sa vychádza zo základného počtu

bodov, ktorým bolo toto sťaženie ohodnotené v lekárskom posudku (§ 6 ods. 1 vyhlášky

č. ). má prílohu, v časti A. III. ktorej je bližšie upravený

postup pri vydávaní posudkov (pozn.: i keď sa v nej osobitne uvádza, že súčasťou lekárskeho

posúdenia nie je určovanie zvýšenia odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa

vyhlášky , nič nebráni lekárovi, aby poukázal na určité individuálne

okolnosti prípadu a so zreteľom na ne odporučil súdu zvýšiť odškodnenie v zmysle tohto

ustanovenia vyhlášky).

-8-3 Cdo 64/2008

pripúšťa možnosť, že vzhľadom na individuálne okolnosti môže

byť v určitých prípadoch odškodnenie podľa § 6 ods. 1 nepostačujúce – dostatočne

nevyjadrujúce mieru sťaženia spoločenského uplatnenia poškodeného. V § 6 ods. 2 vyhláška

č. preto uvádza, že suma zodpovedajúca základnému počtu bodov zistenému

lekárom sa primerane zvýši až na dvojnásobok podľa predpokladov, ktoré poškodený vo

veku, v ktorom bol poškodený na zdraví, mal pre uplatnenie v živote a v spoločnosti a ktoré

sú v dôsledku poškodenia obmedzené alebo stratené. Týmito predpokladmi sa rozumie najmä

možnosť uplatniť sa v rodinnom, politickom, kultúrnom a športovom živote a možnosť voľby

povolania a ďalšieho sebavzdelávania; pritom sa prihliada na to, či ide o muža alebo ženu

a pri odstrániteľnosti trvalých následkov aj na upozornenie lekára podľa § 10 vyhlášky

č. Súd teda, po zistení, že základné odškodnenie v zmysle vyhlášky

č. v dostatočnej miere nevystihuje stupeň sťaženia spoločenského uplatnenia

poškodeného vyplývajúci z poškodenia jeho zdravia, môže sumu zodpovedajúcu základnému

počtu bodov zistenému lekárom primerane zvýšiť, pričom hornú hranicu zvýšenia predstavuje

dvojnásobok sumy zodpovedajúcej základnému počtu bodov (viď § 6 ods. 2 vyhlášky

č. ).

Výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou

60 Sk za jeden bod ( vyhlášky č. ). Pritom celková výška odškodnenia

za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia z jedného poškodenia na zdraví nesmie

presiahnuť sumu 240 000 Sk; z toho odškodnenie za bolesť nesmie presiahnuť sumu

72 000 Sk ( vyhlášky č. ).

Ustanovenie vyhlášky č. predpokladá existenciu prípadov, kedy ani

(zvýšené) odškodnenie v zmysle § 6 ods. 2 tejto vyhlášky nevyjadruje celú šírku poškodenia

zdravia a jeho následkov. Uvádza preto, že v prípadoch hodných osobitného zreteľa môže súd

odškodnenie za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť, a to i nad

sumu ustanovenú v a vyhlášky č. Vyhláška pri tom nerozlišuje

poškodených „podľa statusu“; v praxi súdov Slovenskej republiky je ale ustálený názor, že

postup súdu pri poskytnutí zvýšenia odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa

vyhlášky č. prichádza do úvahy len v skutočne výnimočných

prípadoch hodných mimoriadneho zreteľa, kedy ani zvýšenie bodového ohodnotenia sťaženia

spoločenského uplatnenia podľa vyhlášky č. dostatočne nevyjadruje

následky poškodenia zdravia osoby spoločensky osobitne aktívnej, ktoré sú trvalo obmedzené

-9-3 Cdo 64/2008

alebo stratené. Súdna prax sa takto formovala medziiným pod vplyvom rozhodnutia

R 10/1992, na ktoré zrejme v danej veci prihliadal aj odvolací súd.

Ustanovenie vyhlášky č. je právnou normou s abstraktnou

hypotézou; jej hypotéza nie je určená priamo v právnom predpise, ale závisí od úvahy súdu.

Toto ustanovenie prenecháva súdu, aby v každom jednotlivom prípade sám vymedzil

hypotézu právnej normy zo širokého, vopred neobmedzeného okruhu okolností a aby sám

podľa svojho uváženia posúdil, aké zvýšenie náhrady je v tej - ktorej veci primerané. I keď

podľa tohto ustanovenia môže súd odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia primerane

zvýšiť i nad sumu ustanovenú v a vyhlášky č. (pričom nie je

stanovená horná hranica takéhoto zvýšenia), úvaha súdu v tomto smere nie je neobmedzená,

lebo právny predpis tým, že rámcovo určil predpoklady pre vznik nároku na základnú výmeru

odškodnenia a pre vznik nároku na jej zvýšenie, stanovil zároveň hľadiská, ktoré treba

zohľadňovať. Úvahu o splnení podmienok pre zvýšenie odškodnenia podľa § 7 ods. 3

vyhlášky č. musí súd vždy náležite vysvetliť.

Odvolací súd v prejednávanej veci akcentoval potrebu vychádzať pri odškodňovaní

sťaženia spoločenského uplatnenia zo základného počtu bodov, ktorým bolo toto sťaženie

ohodnotené v lekárskom posudku. Dovolací súd k tomu uvádza nasledovné:

1. Pri stanovení konkrétnej výšky odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia

v prípadoch, na ktoré dopadá vyhlášky č. , súd „vychádza zo

základného počtu bodov, ktorým bolo toto sťaženie ohodnotené v lekárskom posudku“

v tom zmysle, že v nadväznosti na výsledky posúdenia zdravotného stavu

poškodeného vynásobí počet bodov finančným vyjadrením hodnoty jedného bodu (§ 7

ods. 1 vyhlášky č. ).

2. Aj v prípadoch, na ktoré sa vzťahuje vyhlášky č. súd pri

stanovení výšky odškodnenia „vychádza zo základného počtu bodov, ktorým bolo toto

sťaženie ohodnotené v lekárskom posudku“; pri aplikácii tohto ustanovenia súd dbá

o to, aby sa priznané odškodnenie pohybovalo v prípustnom rozsahu, lebo priznané

(zvýšené) odškodnenie: a/ nesmie prekročiť sumu zodpovedajúcu dvojnásobku

odškodnenia, ktoré by prichádzalo do úvahy v zmysle § 6 ods. 1 vyhlášky č. 32/1965

-10-3 Cdo 64/2008

Zb., b/ musí rešpektovať hranice odškodnenia vyjadrené v ustanovení § 7 ods. 2

vyhlášky č.

3. Na rozdiel od prípadov uvedených vyššie pod 1. a 2. v prípadoch, na ktoré sa vzťahuje

vyhlášky č. (v ktorých – ako už bolo uvedené vyššie – môže

súd odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia zvýšiť nad stanovené hranice bez

akéhokoľvek obmedzenia), súd „vychádza zo základného počtu bodov, ktorým bolo

toto sťaženie ohodnotené v lekárskom posudku“ v odlišnom zmysle. Základný počet

bodov vynásobený vyjadrením hodnoty jedného bodu tu zohľadňuje len ako

ukazovateľ, ktorý v dostatočnej miere nevyjadril mieru sťaženia spoločenského

uplatnenia poškodeného ( a vyhlášky č. ).

Pokiaľ súd na základe výsledkov dokazovania usúdi, že odškodnenie sťaženia

spoločenského uplatnenia v zmysle vyhlášky č. nie je postačujúce na

vyjadrenie miery sťaženia spoločenského uplatnenia poškodeného a že primeranú mieru

odškodnenia nevyjadruje ani (až dvojnásobné) zvýšenie zodpovedajúce § 6 ods. 2 tejto

vyhlášky, má viacero možností, ako vyjadriť výšku odškodnenia, ktorú považuje za

primeranú. Ak dospeje k záveru, že sú splnené podmienky pre aplikáciu § 7 ods. 3 vyhlášky

č. , má možnosť postupovať nielen tak, že I. výšku primeraného odškodnenia

vyjadrí v nadväznosti na matematický výpočet vyplývajúci z výsledkov posúdenia

predpokladov pre odškodnenie podľa alebo vyhlášky č.

určitým číselným ukazovateľom (násobkom, percentom, zlomkom), ale aj tak (vyhláška

č. to nevylučuje), že II. výšku primeraného odškodnenia vyjadrí celkom

nezávisle od výpočtov v zmysle alebo 2 vyhlášky č. (jednorazovou

sumou). Podstatné teda nie je to, aký postup pri určení konkrétnej výšky ním priznávaného

odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia súd zvolí, ale to, či ním určená (výsledná)

suma odškodnenia je primeranou náhradou za nepriaznivé dôsledky pre životné úkony

poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie

jeho spoločenských úloh (t.j. či zodpovedá skutkovým zisteniam súdu o rozsahu negatívnych

dopadov na zdravie poškodeného a o miere sťaženia jeho spoločenského uplatnenia).

V prejednávanej veci súdy oboch stupňov vychádzali z tých istých skutkových okolností.

K rovnakým záverom dospeli tak z hľadiska predpokladov vzniku právneho vzťahu

zodpovednosti za škodu, ako aj z hľadiska toho, že odškodnenie sťaženia spoločenského

-11-3 Cdo 64/2008

uplatnenia žalobcu, ktoré by vyplývalo z alebo vyhlášky č.

nie je v jeho prípade postačujúce. Tak súd prvého stupňa, ako aj odvolací súd dospeli

k záveru, že pri odškodnení žalobcu treba aplikovať vyhlášky č.

(pozn.: opačný názor nevyplýva ani z vyjadrenia vedľajšej účastníčky k dovolaniu). Dovolací

súd k tomu uvádza, že aj podľa jeho názoru treba prípad trvalého a nezvratného poškodenia

mozgu (jedného z najvýznamnejších orgánov v ľudskom tele, ktorého funkcia významne

ovplyvňuje celkový stav organizmu) majúceho za následok rozsiahle negatívne dopady nielen

na hybnosť 21-ročného poškodeného, ale aj na jeho schopnosť komunikácie s okolím,

možnosť jeho realizovania v najrozmanitejších sférach osobného, rodinného a spoločenského

života, považovať za prípad hodný osobitného zreteľa.

Súdy nižších stupňov v danom prípade pri už uvedenej zhode odlišne vyjadrili mieru

primeranosti zvýšenia odškodnenia. Súd prvého stupňa za primerané povahe následkov a ich

predpokladanému vývoju považoval odškodnenie vo výške 8 400 000 Sk. Na rozdiel od neho

odvolací súd dospel k záveru, že primeraným je odškodnenie 4 200 000 Sk. Zo spisu pritom

vyplýva, že tak výrazné zníženie odškodnenia (o 50 %) odvolací súd nevyvodil zo žiadnej

okolnosti skutkovej povahy (týkajúcej sa napríklad stupňa poškodenia zdravia žalobcu alebo

miery sťaženia možností jeho realizácie v osobnom, rodinnom a spoločenskom živote), ale

výlučne iba z matematického výpočtu, ktorý považoval za správny a ktorým sa prvostupňový

súd neriadil. Pritom, ako už bolo uvedené vyššie, neurčuje konkrétny

výpočet výšky primeraného odškodnenia v prípadoch, na ktoré sa vzťahuje jej § 7 ods. 3,

a jediným rozhodujúcim kritériom je, aby odškodnenie zodpovedalo povahe následkov a ich

predpokladanému vývoju v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa

v živote a spoločnosti.

Najvyšší súd Slovenskej republiky už v rozsudku z 28. marca 2008 sp. zn.

(v obdobných súvislostiach) uviedol, že ak odvolací súd mení súdom prvého stupňa priznanú

výšku odškodnenia za bolesť alebo za sťaženie spoločenského uplatnenia z dôvodu, že za

„primeranú“ považuje náhradu inú (nižšiu alebo vyššiu), musí v odôvodnení zmeňujúceho

rozhodnutia v potrebnom rozsahu vysvetliť dôvod potreby zmeny náhľadu na „primeranosť“.

To znamená, že musí poukázať na určité konkrétne právne relevantné skutkové okolnosti

prejednávanej veci a s poukazom na ne vysvetliť, prečo a z akých dôvodov dospel k názoru,

že „primeranou“ nie je náhrada, ktorú určil súd prvého stupňa, ale náhrada iná (nižšia alebo

vyššia). Keďže odvolací súd pri zmene rozhodnutia ( ) v dôsledku zmeny náhľadu

-12-3 Cdo 64/2008

na „primeranosť“ priznanej náhrady škody svojím rozhodnutím nahradzuje rozhodnutie súdu

prvého stupňa, musí jeho rozhodnutie aj v tomto smere obsahovať úplné a výstižné

odôvodnenie zahŕňajúce výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti

výroku rozsudku. Len také rozhodnutie možno označiť za preskúmateľné (§ 157 ods. 2 a 3

v spojení s ).

Napadnutý rozsudok odvolacieho súdu v plnom rozsahu preskúmateľný nie je, lebo

neobsahuje postačujúce vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odvolací súd dospel v porovnaní so

súdom prvého stupňa k odlišným záverom v otázke „primeranosti“ priznanej výšky náhrady

za sťaženie spoločenského uplatnenia; za postačujúci dôvod nemožno považovať čisto

matematický výpočet, pre ktorý ani vyhlášky č. nedáva podklad.

Dovolací súd vzhľadom na to dospel k záveru, že konanie pred odvolacím súdom bolo

v danej veci postihnuté tzv. inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo

veci ( ). Na vadu tejto povahy musel vziať dovolací súd zreteľ

( ); v dôsledku jej výskytu nemal pri tom možnosť preskúmať

opodstatnenosť námietky žalobcu, že napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom právnom

posúdení veci ( ).

Najvyšší súd Slovenskej republiky po zistení, že v odvolacom konaní došlo k procesnej

vade v zmysle , zrušil dovolaním napadnutý výrok rozsudku

odvolacieho súdu podľa ; spolu s ním zrušil aj výroky o povinnosti

žalovanej zaplatiť žalobcovi (resp. jeho právnemu zástupcovi) náhradu trov konania a tiež

o jej povinnosti zaplatiť štátu náhradu ním preddavkovaných trov konania. Vec v rozsahu

zrušenia vrátil Krajskému súdu v Prešove na ďalšie konanie ( ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania

( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 27. júla 2009

JUDr. Emil F r a n c i s c y, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Klaudia Vrauková