Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/49/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu

JUDr. Vladimíra Maguru a členov senátu JUDr. Soni Mesiarkinovej a JUDr. Heleny

Haukvitzovej, v právnej veci navrhovateľa V. Ď., bývajúceho v K., zastúpeného advokátkou

JUDr. E. B., Š., proti odporcovi Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s.,

so sídlom v Bratislave, Dostojevského rad 4, IČO: X., o zaplatenie 404 052,97 €

mimoriadneho zvýšenia náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, vedenej

na Okresnom súde Bratislava I pod sp.zn. , o dovolaní navrhovateľa proti

rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 20.októbra 2011, sp.zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 20. októbra

2011 sp.zn. v časti smerujúcej proti výroku tohto rozsudku, ktorým rozsudok

súdu prvého stupňa vo zvyšnej napadnutej vyhovujúcej časti zmenil tak, ţe návrh v tejto

časti zamietol, z a m i e t a .

Rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 20. októbra 2011 sp.zn.

vo výroku, ktorým odporcovi uloţil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania

vo výške 1 375,56 € z r u š u j e a vec v rozsahu zrušenia vracia Krajskému súdu

v Bratislave na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

2

Okresný súd Bratislava I rozsudkom zo 14. februára 2006, č.k. -127

uloţil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 150 256,14 € (4 526 887,50 Sk)

titulom náhrady škody na zdraví a vo zvyšku (navrhovateľ ţiadal priznať sumu 404 052,97 €

= 12.172.500 Sk) návrh zamietol. Odporcovi náhradu trov konania nepriznal a uloţil mu

povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Bratislava I súdny poplatok v sume 6 638,78 €

(200 000 Sk), do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Na základe vykonaného dokazovania

dospel k záveru, ţe v osobe navrhovateľa ide o prípad hodný osobitného zreteľa podľa § 7

ods. 1, 2 a 3 vyhl. č. o odškodňovaní bolesti a sťaţenia spoločenského

uplatnenia v znení neskorších predpisov (ďalej len "vyhl. č. "). Dôvody hodné

osobitného zreteľa pre priznanie zvýšenia bolestného v zmysle § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965

Zb. súd prvého stupňa videl v charaktere zranení, ktoré navrhovateľ utrpel ako účastník

dopravnej nehody dňa 31. augusta 2002, zavinenej M. B.. Navrhovateľ totiţ utrpel najťaţšiu

formu úrazového poškodenia – polytraumu (poškodenie 2 orgánových systémov

ohrozujúcich ţivot) a trieštivú zlomeninu stehennej kosti, ktorej spôsob liečby bol

bolestivý, keďţe mal operačne otvorenú kosť a do bedrovej kosti do stehennej dutiny mal

zavedený cudzí materiál na dobu cca 1 roka. U navrhovateľa po odstránení cudzieho

materiálu došlo k refraktúre, ktorá si vyţiadala ďalší operačný zákrok a opätovné zavedenie

cudzieho materiálu do stehennej kosti. Navrhovateľ v čase rozhodovania súdu prvého stupňa

mal stále cudzí materiál v stehennej kosti, trpel sústavnými bolesťami a uţíval lieky tlmiace

bolesti. Dôvody hodné osobitného zreteľa pre priznanie mimoriadneho zvýšenia za sťaţenie

spoločenského uplatnenia v zmysle vyhl. č. súd prvého stupňa videl

v trvalých následkoch úrazu, v dôsledku ktorých navrhovateľ trpí váţnymi duševnými

poruchami a trvalou poruchou osobnosti so zhoršujúcou sa prognózou. V mladom veku má

trvalé problémy s emotivitou, pamäťou, schopnosťou vydrţať pri cielenej činnosti

a koncentrovať sa na ňu a trpí stratou sexuálnej apentencie. Uvedené poruchy osobnosti

navrhovateľa viedli k jeho izolácii, k sociálnemu stiahnutiu, neschopnosti normálne prijímať

informácie, tešiť sa a spoločensky ţiť, v dôsledku čoho je odkázaný na symptomatickú

liečbu. Uviedol ďalej, ţe navrhovateľ bol v dôsledku poškodenia zdravia týmto úrazom

vyradený zo ţivota, ktorý vedie zdravý človek, jeho ţivot sa v produktívnom veku zásadne

zmenil, keď stratil moţnosť pracovať v profesii, ktorú si vybral. Okrem trvalých duševných

porúch trpí navrhovateľ aj trvalými somatickými poruchami, z ktorých za najzávaţnejšie

zistil súd porušenie funkcie zaţívacích orgánov, vyţadujúcich si vysokohodnotnú diétu,

ktorú však pre nedostatok finančných prostriedkov nemôţe dodrţiavať. Nakoľko má

navrhovateľ v dôsledku úrazu skrátenú končatinu, je trvale nútený poţívať barle a jeho stav

si vyţaduje opateru inou osobou. Potrebuje pomoc pri obliekaní, dennej hygiene a následky

úrazu ho obmedzujú aj v pracovnom ţivote. K zmene kvality ţivota navrhovateľa došlo tým,

ţe pred úrazom ťaţko fyzicky pracoval, vykonával výškové práce s horolezeckou technikou,

elektrikárske, maliarske, natieračské a murárske práce, ktoré po dopravnej nehode uţ

vykonávať nemôţe. V dôsledku uvedených trvalých následkov je od 1. júna 2004

v invalidnom dôchodku a v dôsledku úrazu sa nemôţe plnohodnotne venovať ani svojej

záľube - poľovníctvu, nakoľko stratil fyzickú zdatnosť. Tieto dôvody súd vyhodnotil ako

hodné osobitného zreteľa pre zvýšenie odškodnenia za bolesť a sťaţenie spoločenského

uplatnenia a navrhovateľom uplatnený 30 násobok (zvýšenia náhrady za bolesť a sťaţenie

spoločenského uplatnenia) vzhľadom na prax súdov povaţoval za primeraný, keď zohľadnil

vek, v ktorom navrhovateľ úraz utrpel (34 rokov). Pri rozhodovaní o výške nároku

navrhovateľa na zvýšenie bolestného v zmysle vyhl. č. súd vychádzal

z posudku o bolestnom vypracovaným MUDr. M. Š. dňa 25. februára 2003, ktorý túto

zloţku náhrady škody na zdraví obodoval na 826,25 bodov, pričom 3 poloţky navrhol

zvýšiť o 100% a 8 poloţiek o 50%. Pri mimoriadnom zvýšení bolestného poukázal na

skutočnosť, ţe bolestné sa zvyšuje len hodnotením lekára, ktoré musí súd akceptovať,

a preto pri zvýšení bolestného v zmysle vyhl. č. vychádzal len z troch

poloţiek, u ktorých lekár navrhol v zmysle vyhl. č. plné, dvojnásobné

zvýšenie bolestného, t.j. 367,5 bodov (poloţky č. 187/c, 188/d, 198/d) x 60 Sk = 22 050 Sk

x zvýšenie bolestného v zmysle uplatneného 30 násobku = 661 600 Sk, ktoré

navrhovateľovi priznal spolu s nevyplateným zvyškom lekárom vyčísleného bolestného,

kráteného maximálnou hranicou bolestného určenou vyhláškou, t.j. 13 387,50 Sk (bolestné

vyčíslené lekárom na 826,25 bodov + zvýšenie 596, 875 bodov, spolu 1423,125 bodov

x 60 Sk = 85 387,50 Sk, po odpočítaní odporcom poskytnutého plnenia vo výške 72 000 Sk

= súdom priznaných 13 387,50 Sk). Priznané bolestné súdom prvého stupňa v celkovej

sume predstavuje 674 887,50 Sk (22 402,16 €). Pri rozhodovaní o výške sťaţenia

spoločenského uplatnenia (ďalej len „SSU“) vychádzal súd z posudkov vypracovaných

MUDr. Ľ. V. a MUDr. M. Š.. V plnej výške zohľadnil len jednu poloţku (oba posudky

obsahovali v plnej výške ohodnotenie dvoch poloţiek, čo v platnom

znení nepripúšťa), č. 251 (posudok Dr. V.)

a následne plnú poloţku 309 (posudok Dr. Š.), krátil v zmysle tejto vyhlášky na 1/2, t.j. na

350 bodov. Neprihliadol na poloţku 395/a - kývavosť kolenného kĺbu z dôvodu, ţe toto

zranenie sa malo ešte operatívne riešiť s predpokladom zlepšenia stavu. Súd prvého stupňa

vychádzal teda pri SSU zo základného bodového ohodnotenia tejto zloţky na 2 250 bodov,

keď 1 000 bodmi boli ohodnotené váţne mozgové a duševné poruchy navrhovateľa a 1 125

bodmi somatické poruchy, ktoré lekár odporučil zvýšiť podľa vyhl. č.

v platnom znení, s poukazom na vek, v ktorom navrhovateľ úraz utrpel, rozsah poškodenia

jeho zdravia a moţnosti jeho ďalšieho uplatnenia v jednotlivých sférach ţivota. Aplikáciu

ustanovenia vyhl. č. odôvodnil lekár i refraktúrou, nutnosťou

vysokohodnotnej stravy, trvalým pouţívaním barlí a odkázanosťou navrhovateľa

na nevyhnutnú opateru inou osobou. Odškodnenie tak predstavuje za 1 000 bodov x 60,- Sk

= 60 000 Sk a za 2 250 bodov 135000 Sk, spolu 195.000 Sk, nakoľko však odporca

navrhovateľovi plnil sumou 168 000 Sk, patrí mu suma 27 000 Sk. Napokon súd prvého

stupňa zastal názor, ţe sú dané u navrhovateľa dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 7

ods. 3 vyhl. č. v platnom znení a priznal mu zvýšenie SSU v zmysle

uplatneného 30 násobku = 3 825 000 Sk (zo základu 1 000 bodov za psychické poruchy +

zo základu 1 125 bodov za somatické poruchy = 2 125 bodov x 60 Sk = 127 500 Sk x 30

násobok = 3 825 000 Sk = 126 966, 73 €) a vo zvyšku návrh ako bezdôvodne podaný

zamietol. O trovách konania rozhodol podľa a odporcovi, ktorého

absolútny úspech v konaní predstavuje 24,6%, ich náhradu nepriznal, pretoţe mu ţiadne

nevznikli. O povinnosti odporcu zaplatiť súdny poplatok rozhodol podľa § 2 ods. 2 zákona

č. v platnom znení, keďţe navrhovateľ bol v konaní od platenia súdneho

poplatku oslobodený zo zákona a jeho návrhu bolo čiastočne vyhovené. Výška poplatku

200 000 Sk (6 638,78 € ) bola určená podľa poloţky l písm. a) Sadzobníka súdnych

poplatkov prílohy v platnom znení.

Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 18. júna 2009, sp.zn. v spojení

s opravným uznesením zo 7. septembra 2009, sp.zn. na odvolanie

navrhovateľa proti zamietajúcej časti rozsudku súdu prvého stupňa a na odvolanie odporcu

proti jeho vyhovujúcej časti a uloţení povinnosti zaplatiť súdny poplatok v sume 200 000 Sk

(6 638,78 €) napadnutý rozsudok vo vyhovujúcej časti zmenil tak, ţe odporcovi uloţil

povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 70.503,89 € a vo zvyšnej napadnutej vyhovujúcej časti

rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, ţe návrh v tejto časti zamietol. V napadnutej

zamietajúcej časti rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a odporcovi uloţil povinnosť zaplatiť

navrhovateľovi náhradu trov konania k rukám jeho právnej zástupkyne JUDr. E. B. v sume 10

797,43 €, do troch dní. Odporcovi zároveň uloţil povinnosť zaplatiť na účet súdu prvého

stupňa súdny poplatok vo výške 4 230 € a na účet Krajského súdu v Bratislave náhradu trov

konania štátu v sume 829,88 €, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Odvolací súd po

zopakovaní dokazovania oboznámením s listinnými dôkazmi, doplnením dokazovania

zadováţením si znaleckého posudku č. 04/2008, vypracovaného

MUDr. L. V., znalcom z odboru zdravotníctvo, odvetvie chirurgia - traumatológia a jeho

doplnkom č. 5/2009 dospel k záveru, ţe súd prvého stupňa správne

na danú vec pri určení výšky náhrady za bolesť a SSU aplikoval vyhlášku č.

a správne zistil, ţe je preukázaná existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 7 ods. 3

vyhl. č. ), ale pochybil pri samotnom určovaní násobkov priznaného

mimoriadneho zvýšenia škody na zdraví. Uviedol, ţe náhrada za bolesť a náhrada za sťaţenie

spoločenského uplatnenia, sú dve relatívne samostatné zloţky náhrady škody na zdraví, i keď

sú upravené spoločne vo vyhláške č. , pričom oba druhy odškodnenia sú náhradou

tzv. nemateriálnej ujmy a majú slúţiť na to, aby si postihnutý mohol obstarať náhradné

pôţitky na vyrovnanie preţitých a preţívaných utrpení, strastí a obmedzení v ţivote. Ide

o nároky rýdzo osobnej povahy, ktoré sa odškodňujú jednorázovo. Dospel k záveru, ţe súd

prvého stupňa nepostupoval pri samotnom určovaní násobkov priznaného mimoriadneho

zvýšenia náhrady škody na zdraví správne, keď v prípade bolestného vychádzal nesprávne

zo základného počtu bodov ohodnotenia daného ošetrujúcim lekárom MUDr. Š.

a pri SSU nerešpektoval právnu úpravu, podľa ktorej sa pre konečný výsledok prevezme

v plnej výške len najzávaţnejšia zmena ohodnotená najvyšším počtom bodov a súčet

ostatných poloţiek sa prepočíta iba v polovici, keďţe aţ takto ustálený počet bodov

predstavuje základ pre zvýšenie SSU (§ 7 ods. 3 vyhl.). Vzhľadom na tento nesprávny postup

súdu prvého stupňa pri určení násobkov, ako i rozpory v posudkoch - listinných dôkazoch,

pri rozhodovaní z ktorých súd prvého stupňa vychádzal, odvolací súd doplnil dokazovanie

nariadením znaleckého dokazovania súdnym znalcom MUDr. L. V. z odboru zdravotníctvo

a farmácia, odvetvie chirurgia, traumatológia. Súdom ustanovený znalec

v znaleckom posudku č. 4/2008 zo dňa 29. októbra 2008 určil bodové hodnotenie bolestného

732,5 bodmi, bolestné po ďalších operačných výkonoch (t.j. po skončení liečby, ktoré neboli

ohodnotené MUDr. Š. v ním vypracovanom posudku) 320 bodmi, spolu bodov

a sťaţenie spoločenského uplatnenia ohodnotil na 2000 bodov. Vychádzajúc z uvedeného

znaleckého posudku, v ktorom znalec podrobne popísal trvalé následky úrazu navrhovateľa,

dospel odvolací súd k záveru, ţe navrhovateľ utrpel váţne zranenia pri dopravnej nehode dňa

31. augusta 2002 (zavinenej M. B. neprispôsobením rýchlosti svojho vozidla,

za ktorý skutok bol uznaný vinným z trestného činu ublíţenia na zdraví rozsudkom

Okresného súdu v Prievidzi č.k. -154 v spojení s uznesením Krajského súdu

v Trenčíne sp.zn. ), ktoré závaţne poškodili zdravie navrhovateľa, vyţadovali si

náročnú liečbu, opakované operačné zákroky a následky týchto zranení pretrvávajú

u navrhovateľa doposiaľ. Najväčším trvalým následkom, ktorý má i zlú prognózu, je

obmedzenie pohyblivosti ľavého bedrového kĺbu a váţne poškodenie ľavého kolena, ako

i skrátenie nohy. Následkom úrazu a nasledujúcich operácií došlo zároveň k narušeniu

krvného a lymfatického obehu, v dôsledku ktorých u navrhovateľa pretrváva chronický opuch

celej ľavej dolnej končatiny. Navrhovateľ sa lieči u psychiatra, keďţe trpí značnou

nervozitou, bolením hlavy, poruchami spánku, pamäte a pod. Odvolací súd pri riešení otázky

primeranosti zvýšenia tohto odškodnenia dospel k záveru o dôvodnosti 10 násobného

zvýšenia základného bodového ohodnotenia bolestného, ktoré zvýšenie dostatočne vystihuje

samotnú povahu individuálnych dôvodov a v prejednávanej veci ich treba povaţovať

za hodné osobitného zreteľa. So zreteľom na intenzitu bolestí vytrpených navrhovateľom

a vzhľadom na dlhý čas, po ktorý ich preţíval, povaţoval toto zvýšenie za primerané.

Vzhľadom na takto zistené okolnosti, s poukazom na odborné (medicínske) zistenia a vek

navrhovateľa, ktorý v plne produktívnom veku stratil vplyvom úrazu moţnosť pokračovať

vo svojom predošlom zamestnaní, ako aj vo svojej záľube - poľovníctve, odvolací súd ustálil,

ţe zvýšenie náhrady za SSU podľa § 7 ods. 3 vyhlášky je primerané v 15 násobku. Uzavrel,

ţe ďalšie zvýšenie neprichádza do úvahy z dôvodu, ţe pred poškodením zdravia sa

navrhovateľ nevenoval aktívne vo zvýšenej miere politickej, športovej a kultúrnej činnosti.

Navrhovateľovi tak titulom mimoriadneho zvýšenia bolestného a SSU podľa § 7 ods. 3

vyhlášky priznal sumu 70.503,89 € (2.124.000,19 Sk), ktorá pozostáva z bolestného - 1 052,5

bodov x 60 Sk = 63.150 Sk x 10 = 631.500 Sk 72.000 Sk (zaplatených titulom bolestného

pred podaním návrhu) = 559.500 Sk = 18.572 € a zo sťaţenia spoločenského uplatnenia:

1 925 bodov x 60 Sk = 115.500 Sk x 15 = 1.732.500 Sk - 168.000 Sk (späťvzatie návrhu

v tejto časti pre zaplatenie tejto sumy odporcom) = 1.564.500 Sk = 51.931,89 €, spolu

70.503,89 € (18.572 € + 51.931,89 €). Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok

súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti podľa zmenil (odporcovi

uloţil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 70.503,89 €) a vo zvyšnej napadnutej vyhovujúcej

časti rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, ţe návrh v tejto časti ako nedôvodne podaný

zamietol. Napadnutú zamietajúcu časť rozsudku súdu prvého stupňa potvrdil podľa § 219 ods.

1 Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil v spojení s ust.

ods. 3 , keď rozhodnutie o výške plnenia v predmetnej veci záviselo od úvahy súdu,

a priznal navrhovateľovi plnú náhradu trov konania, i keď mal úspech len čiastočný v sume

10.797,43 €, k rukám jeho advokátky podľa Výšku priznaných trov

právneho zastúpenia odôvodnil odvolací súd tým, ţe navrhovateľ bol v konaní zastúpený

advokátkou a z obsahu spisu mal preukázaných 16 úkonov právnej pomoci, vykonaných

advokátkou navrhovateľa (1/ prevzatie veci 14. apríla 2003, 2/ podanie návrhu dňa 6. apríla

2004, 3/ účasť na pojednávaní 14. júna 2005, 4/ účasť na pojednávaní 28. júna 2005, 5/ účasť

na pojednávaní 30. septembra 2005, 6/ účasť na pojednávaní 11. novembra 2005, 7/ účasť na

pojednávaní 10. januára 2006, 8/ účasť na pojednávaní 14. februára 2006, 9/ podanie

odvolania 10. apríla 2006, 10/ písomné vyjadrenie k odvolaniu odporcu 29. mája 2007,

11/ účasť na odvolacom pojednávaní 15. novembra 2007, 12/ písomné vyjadrenie 31. marca

2008, 13/ účasť na odvolacom pojednávaní 12. marca 2009, 14/ písomné podanie 12. marca

2009, 15/ účasť na odvolacom pojednávaní 18. júna 2009, 16/ písomné podanie 2. júna 2009).

Za jednotlivé úkony právnej pomoci jej tak priznal odmenu podľa § 13 ods. 1 vyhl. MS SR

č. , a podľa vyhl. č. zo sumy, ktorá bola

navrhovateľovi priznaná (70.503,89 €), spolu s reţijným paušálom a DPH. Právnej zástupkyni

navrhovateľa nepriznal odmenu za ňou uplatnené úkony – rokovanie s klientom, účasť

pri vyšetrovaní, zadanie vypracovania posudkov MUDr. Š. a MUDr. V.,

3x prípis protistrane, prípisy adresované súdu prvého stupňa dňa 19. apríla 2004

a odvolaciemu súdu 20. júna 2008 z dôvodu, ţe náhrada trov konania sa priznáva len za trovy

potrebné na účelné uplatňovanie práva a za tie, ktoré boli v súdnom konaní vykonané

a preukázané. Z obsahu spisu nemal odvolací súd preukázané vykonanie úkonov právnej

pomoci - rokovanie s klientom, prípisy protistrane, účasť na vyšetrovaní nebola právnou

zástupkyňou navrhovateľa konkretizovaná a preukázaná a pokiaľ si uplatnila úkon za zadanie

vypracovania posudkov, táto odmena by patrila navrhovateľovi v prípade, ak by zaplatenie

odmeny znalcovi za vypracovanie znaleckého posudku aj preukázal, a nie jeho advokátke.

Za prípisy, ako úkony právnej sluţby, odvolací súd právnej zástupkyni odmenu nepriznal

z dôvodu, ţe nešlo o podania obsahujúce právny a skutkový rozbor veci, keďţe písomným

podaním z 19. apríla 2004 iba súdu prvého stupňa oznámila zaloţenie dokladov do spisu

a prípisom z 20. júna 2008 urgovala vytýčenie termínu pojednávania. Pokiaľ navrhovateľ

ţiadal prostredníctvom svojej advokátky priznanie náhrady trov konania ako súčet tarifnej

odmeny a zmluvnej odmeny dohodnutej na základe Dohody o poskytnutí právnej pomoci

uzavretej 14. apríla 2003, odvolací súd dospel k záveru, ţe za trovy právneho zastúpenia je

moţné priznať len jeden druh odmeny, a to tarifnej, s poukazom na ustanovenia vyhlášky

MS SR č. a vyhlášky MS SR č. I keď sa navrhovateľ so svojou

advokátkou dohodol na zmluvnej odmene tak, ţe v prípade súdneho sporu patrí

JUDr. B. kombinovaná odmena, pozostávajúca zo základnej tarifnej odmeny

a z paušálnej odmeny, ktorú má hradiť klient (t.j. navrhovateľ) z prisúdenej sumy paušálne

z kaţdých priznaných 100.000 Sk, sumu 20.000 Sk (advokátka ţiadala priznať

navrhovateľovi i sumu 16.590,32 € (499.800 Sk) - t.j. 20.000 Sk z kaţdých 100.000 Sk =

13.941,45 € (420.000 + 19 % DPH 2.648,87 € = 79.800 Sk), tak túto paušálnu odmenu musí

zaplatiť právnej zástupkyni klient, tak ako to vyplýva priamo z dohody a nie je dôvod, aby

na jej zaplatenie bol zaviazaný v konaní neúspešný odporca, keď tento je povinný uhradiť

navrhovateľovi trovy konania (t.j. aj trovy právneho zastúpenia). O náhrade trov konania štátu

rozhodol podľa O povinnosti odporcu zaplatiť na účet súdu prvého stupňa

súdny poplatok 4.230 € rozhodol podľa v platnom, poloţky

1 písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov prílohy v platnom znení.

Rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 18. júna 2009 sp.zn. v spojení

s opravným uznesením zo 7. septembra 2009 sp.zn. napadol navrhovateľ

dovolaním. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením z 15.apríla 2011 sp.zn.

rozsudok odvolacieho súdu zrušil vo výroku, ktorým vo zvyšnej napadnutej

vyhovujúcej časti rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, ţe návrh v tejto časti zamietol,

ako aj v časti o náhrade trov konania a povinnosti odporcu zaplatiť na účet súdu súdny

poplatok v sume 4 230 € a trovy konania štátu a vec v rozsahu zrušenia vrátil Krajskému súdu

v Bratislave na ďalšie konanie. Dovolací súd tak rozhodol majúc za to, ţe rozhodnutie

odvolacieho súdu má vadu spočívajúcu v nedostatočnom odôvodnení dôvodov, pre ktoré

odvolací súd dospel v porovnaní so súdom prvého stupňa k odlišným záverom v otázke, aký

násobok základného bodového ohodnotenia vyjadruje „primeranosť“ náhrady za bolesť

a za sťaţenie spoločenského uplatnenia. Poukázal na to, ţe ak odvolací súd mení súdom

prvého stupňa priznanú výšku odškodnenia za bolesť alebo za sťaţenie spoločenského

uplatnenia z dôvodu, ţe za „primeranú“ povaţuje náhradu inú (niţšiu alebo vyššiu), musí

v odôvodnení zmeňujúceho rozhodnutia vysvetliť dôvod potreby zmeny náhľadu

na „primeranosť“. To znamená, ţe musí poukázať na určité konkrétne skutkové alebo právne

významné okolnosti a s poukazom na ne vysvetliť, prečo a z akých dôvodov dospel k názoru,

ţe „primeranou“ nie je náhrada, ktorú určil súd prvého stupňa, ale náhrada iná (niţšia alebo

vyššia).

V ďalšom konaní Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 20. októbra 2011 sp.zn.

rozsudok Okresného súdu Bratislava I vo zvyšnej napadnutej vyhovujúcej

časti zmenil tak, ţe návrh v tejto časti zamietol. Odporcovi uloţil povinnosť zaplatiť

navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 1 375,56 € k rukám JUDr. E. B., advokátky

v Bratislave, zaplatiť štátu na účet Okresného súdu Bratislava I súdny poplatok 4 230 € a na

účet Krajského súdu v Bratislave náhradu trov konania štátu vo výške 829,88 € v lehote 3 dní

od právoplatnosti rozsudku. Po zopakovaní a doplnení dokazovania, a to nariadením

znaleckého dokazovania znalcom z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia,

traumatológia MUDr. L. V. dospel k zhodnému názoru ako súd prvého stupňa, ţe

navrhovateľovi patrí zvýšenie odškodnenia za bolesť a sťaţenie spoločenského uplatnenia

podľa vyhlášky č. V danej veci bolestné v súvislosti s poškodením

zdravia navrhovateľa ohodnotil súdom ustanovený znalec

MUDr. L. V. v základnej sadzbe celkom 732,5 bodov a bolestné po ďalších operačných

výkonoch 320 bodov, spolu 1 052,5 bodov. Uviedol, ţe sám znalec mal za to, ţe v prípade

odškodnenia bolesti neboli dôvody na zvýšenie odškodnenia bolesti v zmysle Prílohy A, bod

I. ods. 6 a 7 zásad pre hodnotenie odškodnenia za bolesť vyhlášky č. , keďţe

všetky komplikácie, ktoré u navrhovateľa vznikli (refraktúra, opakované operácie), nevznikli

počas jeho prvotnej hospitalizácie, ale aţ v neskorších obdobiach, a preto tieto opakované

operácie hodnotil samostatne. Naopak bodové ohodnotenie bolesti bolo

pri väčšine poloţiek zníţené o tretinu v zmysle ods. 5, a preto odvolací súd posúdil

mimoriadne zvýšenie v rozsahu 30 násobku sumy zodpovedajúcej základnému bodovému

ohodnoteniu súdom prvého stupňa za zjavne neprimerané, keď aj podľa názoru znalca je

zdravotný stav navrhovateľa zo súdnoznaleckého posúdenia ustálený a navrhovateľ je

doliečený. Vzhľadom na skutočnosti, ţe navrhovateľ mal v čase poškodenia zdravia 34 rokov,

k ustáleniu zdravotného stavu došlo po 6 rokoch liečby, ktorá bola bolestivá ako to zhodnotil

aj znalec, ktorá ale pri poškodení zdravia, ako utrpel navrhovateľ, nie je ničím výnimočným

a takýchto prípadov je veľa, odvolací súd na rozdiel od súdu prvého stupňa potom povaţoval

zvýšenie náhrady titulom bolestného vo výške 10 násobku základného bodového ohodnotenia,

t.j. vo výške 559 500 Sk, t.j. 18 572 € (bolestné 1 052,5 bodov x 60 Sk = 63 150 Sk x 10 =

631 500 Sk – 72 000 Sk zaplatených titulom bolestného pred podaním návrhu) za dostatočne

primerané následkom poškodenia zdravia navrhovateľa jeho doposiaľ vytrpeným útrapám.

Pri rozhodovaní o odškodnení za sťaţenie spoločenského uplatnenia vzal do úvahy, ţe

u navrhovateľa došlo k poškodeniu zdravia vo veku 34 rokov, čiţe v produktívnom veku.

Od tejto doby vzhľadom na svoj zdravotný stav (po fyzickej a duševnej stránke) nie je

schopný zapojiť sa do pracovného pomeru. Pred poškodením zdravia sa navrhovateľ

nevenoval vo zvýšenej miere ţiadnej politickej, športovej, kultúrnej činnosti. Športová

činnosť bola rekreačná (futbal, tenis), nešlo o špičkového športovca, kultúrna činnosť bola

občasná (návštevy divadla, v zime plesy). Bol aktívnym poľovníkom a i keď zostal členom

poľovníckeho zdruţenia, zo zdravotných dôvodov nie je schopný absolvovať poľovačky a nie

je schopný si ani plniť svoje povinnosti ako člen zdruţenia. Nie je schopný viesť chod

domácnosti a keďţe manţelka mu zomrela pri predmetnej dopravnej nehode, o chod

domácnosti sa starajú jeho rodičia, ktorí mu pomáhajú i s výchovou detí, pomáhajú mu

po finančnej stránke a pri niektorých fyzických úkonoch (napr. obúvanie topánok, obliekanie

ponoţiek). Pred úrazom sa navrhovateľ staral o domácnosť, nakupoval, pracoval i v záhrade.

Na základe uvedeného dospel odvolací súd k záveru, ţe zvýšenie odškodnenia navrhovateľa

titulom sťaţenia spoločenského uplatnenia je primerané vo výške 15 násobku. Hoci

navrhovateľovi sa v dôsledku zhoršenia zdravia dovtedajšie moţnosti jeho spoločenského,

kultúrneho a športového vyţitia podstatne zúţili, celkom nezanikli (je naďalej členom

poľovníckeho zdruţenia, aj napriek tomu, ţe je invalidný je zamestnaný na polovičný úväzok

v pálenici). Mal za to, ţe navrhovateľovi sa nepodarilo preukázať, ţe by v danej veci išlo

u neho o taký prípad hodný osobitného zreteľa, pri ktorom by bolo odôvodnené aţ 30 násobné

zvýšenie odškodnenia. Na tom nemôţu nič zmeniť ani navrhovateľom uvádzané, ani

psychické ťaţkosti, ktoré znásobujú celkové utrpenie spôsobené zdravotnými obmedzeniami.

Podotkol tieţ, ţe ani znalec nepovaţoval za potrebné zvyšovať počet bodov v zmysle § 6

ods. 2 vyhlášky, nakoľko počet bodov a následné finančné ohodnotenie je vzhľadom k druhu

poranenia, ako aj trvalých následkov (SSU) v základnom bode dostatočné a toto finančné

ohodnotenie uspokojivo vyjadruje aj zhoršenie spoločenského uplatnenia a bodové

ohodnotenie SSU bolo stanovené plným počtom bodov len pri jednej poloţke. Odvolací súd

potom povaţoval zvýšenie náhrady titulom sťaţenia spoločenského uplatnenia vo výške

15 násobku základného bodového ohodnotenia, t.j. vo výške 1 564 500 Sk, t.j. 51 931,89 €

(SSU 1 925 bodov x 60 Sk = 115 500 Sk x 15 = 1 732 500 Sk – 168 000 Sk späťvzatie návrhu

v tejto časti pre zaplatenie tejto sumy odporcom). Výrok o náhrade trov konania odôvodnil

, a

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu v zmeňujúcej časti a vo výroku o trovách

konania podal navrhovateľ dovolanie, prípustnosť ktorého odôvodnil

a jeho dôvodnosť , V merite veci nesúhlasil s výškou priznanej

náhrady za bolesť a sťaţenie spoločenského uplatnenia, ktoré povaţoval za neprimerane

nízke. Namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu, lebo

neobsahuje ţiadne skutkové, ani právne okolnosti, pre ktoré povaţoval rozhodnutie súdu

prvého stupňa za nesprávne. Uviedol, ţe zvýšenie bolestného a sťaţenia spoločenského

uplatnenia sa stanovuje podľa úvahy súdu a na to, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu

prvého stupňa je potrebné, aby uviedol, v čom spočíva nesprávnosť úvahy súdu prvého stupňa

pri stanovení primeranej náhrady, resp. násobku pre zvýšenie vykonaného odškodnenia.

Vytýkal odvolaciemu súdu, ţe postupoval v rozpore s intenciami Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky, keď na jednej strane uviedol, ţe navrhovateľ sa pred poškodením

zdravia nevenoval mimoriadne aktívne a vo zvýšenej miere politickej, športovej, kultúrnej

činnosti a nedošlo k úplnému vylúčeniu, či obmedzeniu navrhovateľa na osobnom, rodinnom,

spoločenskom, politickom, kultúrnom a športovom ţivote alebo priamo k znemoţneniu

akéhokoľvek výkonu či voľby povolania, voľbe ţivotného partnera, prípadne moţnosti

ďalšieho sebavzdelávania, pričom predpokladom pre zvýšenie nie je predchádzajúca

„mimoriadna“ aktívna činnosť v nejakej sfére ţivota, ale posúdenie, či následky, ktoré úraz

zanechal, sú hodné osobitného zreteľa. Dovolateľ tieţ namietal nadbytočnosť ďalšieho

znaleckého dokazovania nariadeného odvolacím súdom za účelom preverenia uţ

predloţených lekárskych posudkov o bolestnom a SSU znalcom MUDr. L. V., ktorý bol

vykonaný nad rámec oprávnení súdu, pretoţe bolestné a SSU bolo odporcom uznané čo do

dôvodu i výšky. Uviedol, ţe znalec nesporne prekročil rozsah svojich oprávnení a výšku

bodového hodnotenia stanovil nie vzhľadom na charakter poranení a priebehu liečby, ale pod

prizmou moţných získaných finančných prostriedkov navrhovateľom. Mal za to, ţe znalcovi

v ţiadnom prípade neprináleţí hodnotiť poškodenú osobu z hľadiska dostatočnosti finančných

prostriedkov, ale mu prináleţí výlučne hodnotiť jednotlivé poloţky, a to, či poškodenému

patrí zvýšenie bolestného a SSU, lebo nastali u poškodeného okolnosti, ktoré tento nárok

zakladajú. Odvolací súd tieţ neprihliadol na to, ţe lekár MUDr. Š., ktorý vypracoval lekársky

posudok, bol ošetrujúcim lekárom navrhovateľa celých 6 rokov a zjavne poznal jeho

zdravotný stav lepšie, ako súdom ustanovený znalec, pričom nároky titulom bolestného

a sťaţenia spoločenského uplatnenia boli odporcom nielen uznané, ale aj odškodnené

a predmetom tohto konania bolo len mimoriadne zvýšenie. Dovolateľ rozhodnutie

odvolacieho súdu namietal aj v časti výroku o náhrade trov konania z dôvodu, ţe mu nebola

priznaná náhrada trov konania ako súčet tarifnej a zmluvnej odmeny na základe Dohody

o poskytnutí právnej pomoci uzavretej

14. apríla 2003 medzi ním a jeho právnou zástupkyňou. Nesúhlasil s názorom odvolacieho

súdu, ţe je moţné priznať iba jeden druh odmeny (tarifnej) s poukazom na ustanovenia

vyhlášky č. 163/2002 Z.z a vyhlášky č. Naopak, ustanoveniami uvedených

vyhlášok je umoţnené advokátovi dohodnúť ktorýkoľvek druh odmeny a zároveň moţnosť

odmenu kombinovať, pričom takúto dohodu je povinný akceptovať tak klient, ako aj súd.

Takýto postup súdu je nielen chybný, ale aj absurdný, naviac v rozpore so zákonom

č. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú

prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov. Svoje nároky v konaní si uplatnil podľa uvedeného ,

a preto má ako poistený z poistenia zodpovednosti za škodu právo, aby za neho poisťovateľ

zaplatil nielen náhradu škody, ale aj náhradu (§ 4 ods. 2 písm. c) účelne vynaloţených

nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov titulom poškodenia

zdravia. Mal za to, ţe bolo povinnosťou odvolacieho súdu po zrušujúcom rozhodnutí

vo výroku o trovách konania sa opakovane zaoberať všetkými trovami konania, ktoré si

uplatnil. Z týchto dôvodov ţiadal, aby dovolací súd napadnutý výrok odvolacieho súdu,

ktorým rozsudok súdu prvého stupňa vo zvyšnej napadnutej vyhovujúcej časti zamietol,

zmenil a potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vo zvyšnej napadnutej vyhovujúcej časti

a navrhovateľovi priznal náhradu trov konania alebo v napadnutej časti zrušil a vec v rozsahu

zrušenia vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie.

Odporca sa k dovolaniu navrhovateľa nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p) po zistení, ţe

dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený advokátom (

ods. 1 ) proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) preskúmal

rozsudok odvolacieho súdu v rozsahu podľa a dospel k záveru, ţe

dovolanie navrhovateľa vo veci samej nie je dôvodné.

Z ustanovenia vyplýva, ţe dovolaním moţno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Dovolanie je tieţ prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený

rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej ( ).

V zmysle môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov, ţe

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní

uplatnenými dôvodmi. Obligatórne ( ) sa zaoberá procesnými vadami

uvedenými v a tieţ tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich

dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( druhá veta ) skúmať vţdy, či

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou

z najzávaţnejších procesných vád, zaoberal sa dovolací súd otázkou, či konanie v tejto veci

nie je postihnuté vadou konania v zmysle Podľa tohto ustanovenia je dovolanie

prípustné, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní

vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania

nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne

rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie

konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala

moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený,

ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Ţiadna z týchto vád nebola v dovolaní

namietaná a ani nevyšla najavo v dovolacom konaní.

Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie je

v dovolaní namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných

v nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej

základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom

súdnom konaní. I keď navrhovateľ v dovolaní výslovne neuvádza, v čom podľa neho táto iná

vada spočíva, z obsahu jeho dovolania vyplýva, ţe túto vadu vidí v tom, ţe podľa jeho názoru

je rozhodnutie odvolacieho súdu nepreskúmateľné, lebo neobsahuje ţiadne skutkové ani

právne okolnosti, pre ktoré povaţoval rozhodnutie súdu prvého stupňa za nesprávne. Dovolací

súd napriek tomu nezistil opodstatnenosť navrhovateľom vyššie tvrdenej inej vady konania

v zmysle

Dovolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, ţe nie je dôvodná námietka

dovolateľa týkajúca sa nepreskúmateľnosti, resp. nedostatočnej odôvodnenosti písomného

vyhotovenia rozhodnutia odvolacieho súdu.

To, ţe právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady

14

spravodlivého procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto

súdu nevyţaduje, aby na kaţdý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie

významný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je

pre rozhodnutie rozhodujúci, vyţaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz

Torij c. Španielsko z 9.decembra 1994, séria A, č. 303- A, s. 12, § 29; Hiro Balani

c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303- B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997;

Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne

odôvodniť svoje rozhodnutie aj v náleze -30. Ústavný súd uţ vyslovil, ţe

súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania

na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede

na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j.

s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu ().

Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní veci dospel k záveru, ţe

v odôvodnení napadnutého rozhodnutia odvolací súd zrozumiteľným spôsobom uviedol

dôvody, pre ktoré rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti mimoriadneho zvýšenia náhrady

za bolesť, ako aj náhrady za sťaţenie spoločenského uplatnenia zmenil tak, ţe vo zvyšnej

napadnutej vyhovujúcej časti, návrh v tejto časti zamietol. V odôvodnení napadnutého

rozhodnutia uviedol stručne rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh

konania, stanoviská oboch procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného

dokazovania, obsah odvolania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednaný prípad

a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Právne závery primerane vysvetlil a presvedčivo

odôvodnil nedôvodnosť celého uplatneného nároku. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku

odvolacieho súdu nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení

všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím účelu, podstaty a zmyslu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky z týchto dôvodov dospel k záveru, ţe skutkové a právne

závery odvolacieho súdu nie sú zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s

Slovenskej republiky a ţe odôvodnenie dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu

ako celok spĺňa parametre zákonného odôvodnenia ( ). Za porušenie

základného práva zaručeného v nemoţno

povaţovať to, ţe odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv navrhovateľa.

Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, ţe dovolateľ sa s právnym

15

názorom všeobecného súdu nestotoţňuje, nemôţe viesť k záveru o nepreskúmateľnosti,

zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho súdu (napr.

).

Navrhovateľ v dovolaní tvrdí, ţe napadnutý rozsudok odvolacieho súdu spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Právnym posúdením

veci je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje

konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je

omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych

predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny

právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov

vyvodil nesprávne právne závery.

Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní veci dospel k právnemu záveru, ţe

odvolací súd správne na danú vec pri určení výšky náhrady za bolesť a za sťaţenie

spoločenského uplatnenia aplikoval vyhlášku č. o odškodňovaní bolesti

a sťaţenia spoločenského uplatnenia v znení neskorších predpisov (§ 11 ods. 1 zákona

č. ).

Podľa vyhlášky č. sa bolesti a sťaţenie spoločenského uplatnenia

spôsobené úrazom, chorobou z povolania alebo iným poškodením na zdraví odškodňujú

jednorazovo.

V zmysle § 2 ods. 1 vyhlášky sa odškodnenie za bolesť poskytuje za bolesti spôsobené

poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov, a to podľa zásad

a sadzieb ustanovených v prílohe vyhlášky. Odškodnenie za bolesť musí byť primerané

povahe poškodenia na zdraví a priebehu liečenia.

V zmysle § 4 ods. 1 vyhlášky sa sťaţenie spoločenského uplatnenia odškodňuje, ak

poškodenie na zdraví má preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre ţivotné úkony

poškodeného, pre uspokojovanie jeho ţivotných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie

jeho spoločenských úloh. Odškodnenie za sťaţenie spoločenského uplatnenia musí byť

primerané povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú

obmedzené moţnosti poškodeného uplatniť sa v ţivote a spoločnosti. Pri odškodňovaní

16

sťaţenia spoločenského uplatnenia sa vychádza zo základného počtu bodov, ktorým bolo toto

sťaţenie ohodnotené v lekárskom posudku (§ 6 ods. 1 vyhlášky).

Podľa § 6 ods. 2 vyhlášky sa suma zodpovedajúca základnému počtu bodov zistenému

lekárom primerane zvýši aţ na dvojnásobok podľa predpokladov, ktoré poškodený vo veku,

v ktorom bol poškodený na zdraví, mal pre uplatnenie v ţivote a v spoločnosti a ktoré sú

v dôsledku poškodenia obmedzené alebo stratené. Týmito predpokladmi sa rozumie najmä

moţnosť uplatniť sa v rodinnom, politickom, kultúrnom a športovom ţivote, ďalej moţnosť

voľby povolania a ďalšieho sebavzdelávania; pritom sa prihliada na to, či ide o muţa alebo

ţenu a pri odstrániteľnosti trvalých následkov aj na upozornenie lekára podľa § 10 vyhlášky.

Ustanovenie ods. l vyhlášky č. určuje výšku odškodnenia za bolesť

a za sťaţenie spoločenského uplatnenia sumou 60 Sk za jeden bod. Celková výška

odškodnenia za bolesť a za sťaţenie spoločenského uplatnenia z jedného poškodenia

na zdraví nesmie presiahnuť sumu 240 000 Sk; z toho odškodnenie za bolesť nesmie

presiahnuť sumu 72 000 Sk (§ 7 ods. 2 vyhlášky). V zmysle § 7 ods. 3 vyhlášky v prípadoch

hodných osobitného zreteľa môţe súd odškodnenie primerane zvýšiť, a to i nad ustanovené

najvyššie výmery odškodnenia.

Náhrada za bolesť a za sťaţenie spoločenského uplatnenia stanovená na základe počtu

bodov stanoveného v lekárskom posudku predstavuje jednorázové odškodnenie za bolesti

spôsobené poškodením zdravia, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov,

za nepriaznivé dôsledky pre ţivotné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho osobných

a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh. Výška konkrétneho

odškodnenia za bolesť a za sťaţenie spoločenského uplatnenia závisí jednak od ohodnotenia

v lekárskom posudku a jednak od toho, či a v akom rozsahu a s akými prejavmi došlo

k zmene stavu pred vznikom škody a po ňom. Dôvody umoţňujúce výnimočné zvýšenie

odškodnenia za bolesť treba vyvodzovať predovšetkým z okolností vymedzených v bode I

ods. 6 zásad pre hodnotenie odškodnenia za bolesť, tvoriacich prílohu A vyhlášky č. 32/1965

Zb., najmä ak ani zvýšenie odškodnenia na dvojnásobok základnej sadzby nepostačuje

na primerané zmiernenie ich následkov. Pre správne určenie výšky odškodnenia za sťaţenie

spoločenského uplatnenia je nevyhnutné najskôr zistiť, aké mal poškodený predpoklady

pre svoje uplatnenie v ţivote a v spoločnosti pred vznikom škody, a aké predpoklady má

po vzniku škodovej udalosti. Z porovnania týchto predpokladov moţno potom vyvodiť záver,

17

či a do akej miery boli touto udalosťou zúţené alebo stratené moţnosti uplatnenia sa v ţivote

a spoločnosti. Odškodnenie za sťaţenie spoločenského uplatnenia má vo svojej podstate

predstavovať náhradu za preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre ţivot a ţivotné úkony

poškodeného, pre uspokojovanie jeho ţivotných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie

jeho spoločenských úloh. Sťaţením spoločenského uplatnenia je preto potrebné rozumieť

jednak vylúčenie, či obmedzenie účasti poškodeného na plnom osobnom a rodinnom,

spoločenskom, politickom, kultúrnom a športovom ţivote, jednak sťaţenie, či dokonca

priamo znemoţnenie výkonu či voľby povolania, voľbu ţivotného partnera, prípadne

moţnosti ďalšieho sebavzdelávania. Vo výnimočných prípadoch hodných mimoriadneho

zreteľa ( vyhlášky č. ) môţe súd sumy odškodnenia primerane zvýšiť

nad stanovené najvyššie sadzby odškodnenia bez akéhokoľvek obmedzenia.

Odvolací súd v zmysle uvedených zásad dôsledne postupoval a k okolnostiam

významným pre stanovenie výšky náhrady za bolesť a za sťaţenie spoločenského uplatnenia

súvisiacimi s úrazom navrhovateľa pri dopravnej nehode náleţite prihliadol a dôvodne (ako

i zhodne so súdom prvého stupňa) posúdil daný prípad ako zvlášť výnimočný, hodný

mimoriadneho zreteľa, ktorý pripúšťa zvýšenie náhrady aj nad najvyššie výmery odškodnenia

stanovené v vyhlášky č. Správne zhodnotil intenzitu bolesti utrpených

navrhovateľom pri poškodení zdravia, ktorá dosahovala mimoriadny stupeň, ako i konkrétne

dôsledky, aké malo toto poškodenie zdravia na jeho ţivotné úkony a akým spôsobom

a v akom rozsahu boli moţnosti navrhovateľa pre ďalšie uplatnenie v ţivote a spoločnosti

obmedzené v porovnaní s predchádzajúcim rozsahom a kvalitou spoločenského a iného

ţivota. Hoci sa navrhovateľovi v dôsledku zhoršenia zdravia moţnosti jeho uplatnenia

vo všetkých sférach ţivota podstatne zúţili, nie je zo ţivota vyradený v mimoriadnom rozsahu

a jeho moţnosti uplatnenia nezanikli, len v podstatnej miere sa mu sťaţili moţnosti výkonu

celej škály činností, ktoré pred poškodením zdravia vykonával.

Dôvod zasiahnuť do úvahy súdu o výške odškodnenia za bolesť a za sťaţenie

spoločenského uplatnenia podľa vyhlášky č. dovolacím súdom by

mohol byť daný len v prípade, ak by bola porušená zásada primeranosti. Preskúmaním veci

však dovolací súd dospel k záveru, ţe táto zásada pri posudzovaní primeranosti zvýšenia

odškodnenia za bolesť a za sťaţenie spoločenského uplatnenia podľa § 7 ods. 3 vyhlášky

č. v prípade navrhovateľa porušená nebola. Aj napriek tomu, ţe odvolací súd

zníţil násobky zvýšenia odškodnenia za bolesť a za sťaţenie spoločenského uplatnenia

18

priznané navrhovateľovi súdom prvého stupňa, tak 10 násobné zvýšenie odškodnenia

za bolesť a 15 násobné zvýšenie odškodnenia za sťaţenie spoločenského uplatnenia priznané

odvolacím súdom je i podľa názoru dovolacieho súdu vo vzťahu k zistenému skutkovému

stavu a vykonanému znaleckému dokazovaniu primerané a navrhovateľovi sa nepodarilo

preukázať, ţe by v danej veci išlo o taký prípad hodný osobitného zreteľa, pri ktorom by bolo

odôvodnené vyššie zvýšenie odškodnenia za bolesť a za sťaţenie spoločenského uplatnenia

od zvýšenia vykonaného odvolacím súdom. Odvolací súd svoj iný právny záver aj náleţitým

spôsobom, zodpovedajúcim , odôvodnil.

Za daného stavu, ak odvolací súd sa pri rozhodovaní neodchýlil od právneho názoru

súdu prvého stupňa v otázke, ţe navrhovateľovi patrí podľa § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965

Zb. zvýšenie odškodnenia za bolesť a za sťaţenie spoločenského uplatnenia, nemoţno mu

vyčítať záver jeho úvah o tom, akú mieru zvýšenia náhrady za bolesť a za sťaţenie

spoločenského uplatnenia povaţoval za primeranú. Pokiaľ teda odvolací súd povaţoval 30

násobok zvýšenia odškodnenia za bolesť a 30 násobok zvýšenia odškodnenia za sťaţenie

spoločenského uplatnenia (ktoré navrhovateľovi priznal súd prvého stupňa) za privysoké

a pokiaľ za postačujúci a primeraný všetkým okolnostiam významným pre posúdenie danej

veci povaţoval 10 násobok zvýšenia odškodnenia za bolesť a 15 násobok zvýšenia

odškodnenia za sťaţenie spoločenského uplatnenia, je jeho právne posúdenie veci správne

a zodpovedá hľadiskám vyplývajúcim z vyhlášky č. S jeho závermi,

ktoré nevybočili z medzí hľadísk stanovených zákonom ( v spojení s

vyhlášky č. ) a ktoré sú v súlade s pravidlami logického usudzovania, sa Najvyšší

súd Slovenskej republiky v celom rozsahu stotoţňuje. Dovolací súd preto dovolanie

navrhovateľa smerujúce proti správnemu rozhodnutiu odvolacieho súdu zamietol (§ 243b

ods. 1 ).

Pokiaľ navrhovateľ v dovolaní namieta, ţe odvolací súd nerešpektoval záväzný právny

názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovený v uznesení z 15. apríla 2011

sp.zn. , ktorým rozhodoval o dovolaní proti rozsudku Krajského súdu

v Bratislave 18. júna 2009 sp.zn. a tento rozsudok v napadnutej časti zrušil

a vec v rozsahu zrušenia vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie, túto námietku povaţuje

dovolací súd za neopodstatnenú; odvolací súd neporušil povinnosť vyplývajúcu pre neho

z ustanovenia ods. l Z uvedeného rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky vyplýva, ţe dôvodom pre zrušenie predchádzajúceho rozsudku odvolacieho súdu

19

bola vada spočívajúca v nedostatku relevantného odôvodnenia rozsudku v dovolaním

napadnutej časti, lebo neobsahoval postačujúce vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odvolací súd

dospel v porovnaní so súdom prvého stupňa k odlišným záverom v otázke, aký násobok

základného bodového ohodnotenia vyjadruje „primeranosť“ náhrady za bolesť a za sťaţenie

spoločenského uplatnenia. Dovolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia v tejto časti ţiadny

právny názor neprezentoval.

Dovolací súd nepovaţuje za opodstatnenú ani dovolaciu námietku navrhovateľa,

týkajúcu sa nadbytočnosti nariadeného znaleckého dokazovania odvolacím súdom. Odvolací

súd v odôvodnení svojho rozhodnutia náleţite vysvetlil dôvody, ktoré ho viedli k doplneniu

dokazovania nariadením znaleckého dokazovania súdnym znalcom MUDr. L. V., z odboru

zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia a traumatológia.

Znalecký dôkaz je jeden z dôkazných prostriedkov, ktoré hodnotí súd podľa § 132

; v porovnaní s inými dôkaznými prostriedkami pri jeho hodnotení berie súd do úvahy

i jeho logickú stavbu. Súd prvého stupňa pri samotnom určovaní násobkov priznaného

mimoriadneho zvýšenia náhrady škody na zdraví vychádzal iba z posudku ošetrujúceho lekára

navrhovateľa MUDr. Š., ktorý odvolací súd hodnotil ako chybný, keď v prípade bolestného

vychádzal nesprávne zo základného počtu bodov ohodnotenia daného ošetrujúcim lekárom

a pri sťaţení spoločenského uplatnenia nerešpektoval právnu úpravu, podľa ktorej sa pre

konečný výsledok prevezme v plnej výške len najzávaţnejšia zmena ohodnotená najvyšším

počtom bodov a súčet ostatných poloţiek sa prepočítava iba v polovici, keďţe aţ takto

ustálený počet bodov predstavuje základ pre zvýšenie SSU (§ 7 ods. 3 vyhlášky). Odvolací

súd vzhľadom na tento nesprávny postup súdu prvého stupňa pri určení násobkov, ako aj

rozpory v posudkoch (listinných dôkazoch), doplnil dokazovanie nariadením znaleckého

dokazovania. V odôvodnení svojho rozsudku podrobne uviedol dôvody, z ktorých mal za to,

ţe pri určení náhrady za bolesť a sťaţenie spoločenského uplatnenia je potrebné vychádzať zo

znaleckého posudku menovaného znalca. Jeho závery nie sú svojvoľné a arbitrárne.

Z uvedených dôvodov je zrejmé, ţe navrhovateľ neopodstatnene napadol výrok

rozsudku odvolacieho súdu, ktorým rozsudok súdu prvého stupňa vo zvyšnej napadnutej

vyhovujúcej časti zmenil tak, ţe návrh v tejto časti zamietol, ktorý nespočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci ( ) a keďţe neboli zistené ani ďalšie

dôvody uvedené v , ktoré by mali za následok nesprávnosť dovolaním

napadnutej časti rozhodnutia odvolacieho súdu, Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie

navrhovateľa podľa zamietol.

Dovolateľ vo zvyšnej časti dovolania napadol aj výrok rozsudku odvolacieho súdu,

ktorým rozhodol o trovách prvostupňového a odvolacieho konania. Namietal, ţe povinnosťou

odvolacieho súdu po zrušení jeho rozhodnutia dovolacím súdom a vrátenia veci na ďalšie

konanie, bolo zaoberať sa opakovane všetkými trovami konania, ktoré si uplatnil a rozhodnúť

v novom rozhodnutí znova o náhrade trov konania. Odvolací súd pochybil, keď mu priznal

náhradu trov konania iba za dva úkony poskytnutej právnej pomoci (podanie dovolania

a účasť na pojednávaní).

So zreteľom na obsah dovolania sa dovolací súd osobitne zameral na posúdenie, či

konanie nie je zaťaţené vadou v zmysle K odňatiu moţnosti konať pred

súdom v zmysle tohto ustanovenia dochádza v dôsledku postupu súdu, ktorým sa účastníkovi

konania znemoţňuje realizácia jeho procesných práv.

Dovolací súd dospel k záveru, ţe navrhovateľ vytýka túto vadu konania dôvodne.

Trovy konania sú výdavky, ktoré vznikajú subjektom konania pri uskutočňovaní

jednotlivých procesných úkonov počas konania. Ustanovenie vypočítava

jednotlivé druhy konania. Sú nimi najmä súdny poplatok, hotové výdavky účastníkov a ich

zástupcov, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena

notára za vykonané úkony súdneho komisára v rámci konania o dedičstve a jeho hotové

výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa

osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a napokon

odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát. Uvedený výpočet je však iba

demonštratívny. Trovy konania teda môţu pozostávať aj z iných výdavkov, ktoré v konaní

alebo v priamej súvislosti s ním vzniknú.

Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené,

koná ďalej o veci. Pritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o dovolaní, záväzný.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho

konania ( ).

21

V prejednávanej veci po zrušení rozhodnutia dovolacím súdom, konal ďalej odvolací

súd. Išlo o pokračovanie pôvodného konania o tej istej veci a medzi tými istými účastníkmi.

Došlo tu teda k obnoveniu všetkých účinkov pôvodne začatého odvolacieho konania.

Odvolací súd vo svojom rozhodnutí o náhrade trov konania (novom rozhodnutí) vychádzal

z tej skutočnosti, ţe trovy konania priznané rozsudkom Krajského súdu v Bratislave z 18. júna

2009 sp.zn. v spojení s opravným uznesením zo 7. septembra 2009 sp.zn.

vo výške 10 797,43 € uţ boli navrhovateľovi odporcom vyplatené, patrí teda

navrhovateľovi len odmena za ďalšie dva úkony poskytnutej právnej sluţby (dovolanie

zo 7. septembra 2009 a účasť na odvolacom súde 20. októbra 2011).

Povinnosťou odvolacieho súdu bolo v novom rozhodnutí postupovať podľa

ustanovenia a rozhodnúť (po zrušení pôvodného rozhodnutia odvolacieho

súdu) nielen o náhrade trov konania, ktoré účastníkom vznikli v dovolacom konaní, ale aj

o náhrade trov konania, ktoré vznikli v pôvodnom konaní. Takto odvolací súd nepostupoval

a pri novom rozhodnutí o náhrade trov konania vzal do úvahy iba tie trovy, ktoré

navrhovateľovi vznikli v nasledujúcom odvolacom konaní po zrušení rozhodnutia najvyšším

súdom. Dovolací súd má za to, ţe na zaplatenú náhradu trov konania podľa právoplatného

súdneho rozhodnutia, ktoré bolo neskoršie zrušené, nemoţno pri novom rozhodovaní

o náhrade trov konania prihliadať (R 13/91, R 14/91).

Pokiaľ teda odvolací súd nerozhodol o náhrade trov konania, ktoré vznikli aj

v pôvodnom konaní, odňal tým navrhovateľovi moţnosť konať pred súdom v zmysle

ustanovenia

Uvedená skutočnosť, ţe došlo v konaní k procesnej vade podľa je

okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vţdy zrušiť, pretoţe

rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závaţnou procesnou vadou, nemôţe byť

povaţované za správne. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozsudok odvolacieho súdu

v napadnutej časti výroku o náhrade trov konania zrušil a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil

na ďalšie konanie ( ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného i dovolacieho konania

(243d ods. 1 ).

V súvislosti s námietkou právnej zástupkyne dovolateľa, ktorá si svoje trovy vyčíslila

ako súčet tarifnej odmeny určenej v zmysle vyhlášky MS SR č. a vyhlášky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb

v znení neskorších predpisov a zmluvnej odmeny dohodnutej s navrhovateľom, dovolací súd

poznamenáva, ţe je nutné rozlišovať medzi trovami vzniknutými v súvislosti so súdnym

konaním na jednej strane a trovami vzniknutými v súvislosti s uplatňovaním si

hmotnoprávneho nároku voči odporcovi mimo súdneho konania. Všeobecne záväzným

právnym predpisom upravujúcim postup všeobecných súdov v civilnom konaní je Občiansky

súdny poriadok, takţe tento právny predpis upravuje aj otázku náhrady iba tých trov konania,

ktoré vznikli v bezprostrednej príčinnej súvislosti so „súdnym“ konaním, resp. konaním pred

súdom. Súčasťou trov „súdneho“ konania je aj odmena advokáta zastupujúceho pred súdom

účastníka konania, ktorej spôsob výpočtu je upravený vyhláškou o odmenách advokátov.

V zmysle § 18 ods. 1 odmena advokáta, ktorej náhrada sa priznáva proti inej fyzickej osobe

alebo právnickej osobe, sa určuje vţdy podľa ustanovení tejto vyhlášky o tarifnej odmene,

na čo je právny zástupca povinný klienta vopred upozorniť. Z uvedeného vyplýva, ţe náhradu

trov právneho zastúpenia, ktorá sa v konaní úspešnému účastníkovi priznáva proti

účastníkovi, ktorý v konaní pred súdom nemal úspech, nemoţno priznať podľa iných ako

o tarifnej odmene pojednávajúcich ustanovení vyhlášky o odmenách advokátov (napr.

). Náklady na právne zastúpenie vynaloţené navrhovateľom (ako

poškodeným) v súvislosti s hmotnoprávnym uplatňovaním si jeho zákonného nároku

z povinného zmluvného poistenia ( o povinnom

zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) u odporcu

(poisťovateľa), predstavujú poistné plnenia, na zaplatenie ktorého má navrhovateľ rovnako

nárok z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou

motorového vozidla poisteného, a preto ich nemoţno zahrnúť do trov občianskeho súdneho

konania.

V dovolacom konaní procesne úspešnému odporcovi vzniklo právo na náhradu trov

dovolacieho konania proti navrhovateľovi, ktorý úspech nemal ( v spojení

s a ). Dovolací súd nepriznal odporcovi náhradu trov

dovolacieho konania, lebo v dovolacom konaní nepodal návrh na priznanie tejto náhrady

( v spojení s , ,

).

23

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. novembra 2013

JUDr. Vladimír Magura, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová