Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 45 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (60)8b2/389774.ac1dfb.pdf
PDF · 204.75 KB
No categories available
5Cdo/49/2012
Najvyšší súd 5 Cdo 49/2012
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu
JUDr. Vladimíra Maguru a členov senátu JUDr. Soni Mesiarkinovej a JUDr. Heleny
Haukvitzovej, v právnej veci navrhovateľa V. Ď., bývajúceho v K., zastúpeného advokátkou
JUDr. E. B., Š., proti odporcovi Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s.,
so sídlom v Bratislave, Dostojevského rad 4, IČO: X., o zaplatenie 404 052,97 €
mimoriadneho zvýšenia náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, vedenej
na Okresnom súde Bratislava I pod sp.zn. 12 C 74/2004, o dovolaní navrhovateľa proti
rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 20.októbra 2011, sp.zn. 9 Co 273/2011, takto
rozhodol:
Dovolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 20. októbra
2011 sp.zn. 9 Co 273/2011 v časti smerujúcej proti výroku tohto rozsudku, ktorým rozsudok
súdu prvého stupňa vo zvyšnej napadnutej vyhovujúcej časti zmenil tak, ţe návrh v tejto
časti zamietol, z a m i e t a .
Rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 20. októbra 2011 sp.zn. 9 Co 273/2011
vo výroku, ktorým odporcovi uloţil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania
vo výške 1 375,56 € z r u š u j e a vec v rozsahu zrušenia vracia Krajskému súdu
v Bratislave na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bratislava I rozsudkom zo 14. februára 2006, č.k. 12 C 74/2004-127
uloţil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 150 256,14 € (4 526 887,50 Sk)
titulom náhrady škody na zdraví a vo zvyšku (navrhovateľ ţiadal priznať sumu 404 052,97 €
= 12.172.500 Sk) návrh zamietol. Odporcovi náhradu trov konania nepriznal a uloţil mu
povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Bratislava I súdny poplatok v sume 6 638,78 €
(200 000 Sk), do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Na základe vykonaného dokazovania
dospel k záveru, ţe v osobe navrhovateľa ide o prípad hodný osobitného zreteľa podľa § 7
ods. 1, 2 a 3 vyhl. č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaţenia spoločenského
uplatnenia v znení neskorších predpisov (ďalej len "vyhl. č. 32/1965 Zb."). Dôvody hodné
osobitného zreteľa pre priznanie zvýšenia bolestného v zmysle § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965
Zb. súd prvého stupňa videl v charaktere zranení, ktoré navrhovateľ utrpel ako účastník
dopravnej nehody dňa 31. augusta 2002, zavinenej M. B.. Navrhovateľ totiţ utrpel najťaţšiu
formu úrazového poškodenia – polytraumu (poškodenie 2 orgánových systémov
ohrozujúcich ţivot) a trieštivú zlomeninu stehennej kosti, ktorej spôsob liečby bol
bolestivý, keďţe mal operačne otvorenú kosť a do bedrovej kosti do stehennej dutiny mal
zavedený cudzí materiál na dobu cca 1 roka. U navrhovateľa po odstránení cudzieho
materiálu došlo k refraktúre, ktorá si vyţiadala ďalší operačný zákrok a opätovné zavedenie
cudzieho materiálu do stehennej kosti. Navrhovateľ v čase rozhodovania súdu prvého stupňa
mal stále cudzí materiál v stehennej kosti, trpel sústavnými bolesťami a uţíval lieky tlmiace
bolesti. Dôvody hodné osobitného zreteľa pre priznanie mimoriadneho zvýšenia za sťaţenie
spoločenského uplatnenia v zmysle § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Zb. súd prvého stupňa videl
v trvalých následkoch úrazu, v dôsledku ktorých navrhovateľ trpí váţnymi duševnými
poruchami a trvalou poruchou osobnosti so zhoršujúcou sa prognózou. V mladom veku má
trvalé problémy s emotivitou, pamäťou, schopnosťou vydrţať pri cielenej činnosti
a koncentrovať sa na ňu a trpí stratou sexuálnej apentencie. Uvedené poruchy osobnosti
navrhovateľa viedli k jeho izolácii, k sociálnemu stiahnutiu, neschopnosti normálne prijímať
informácie, tešiť sa a spoločensky ţiť, v dôsledku čoho je odkázaný na symptomatickú
liečbu. Uviedol ďalej, ţe navrhovateľ bol v dôsledku poškodenia zdravia týmto úrazom
vyradený zo ţivota, ktorý vedie zdravý človek, jeho ţivot sa v produktívnom veku zásadne
zmenil, keď stratil moţnosť pracovať v profesii, ktorú si vybral. Okrem trvalých duševných
porúch trpí navrhovateľ aj trvalými somatickými poruchami, z ktorých za najzávaţnejšie
zistil súd porušenie funkcie zaţívacích orgánov, vyţadujúcich si vysokohodnotnú diétu,
ktorú však pre nedostatok finančných prostriedkov nemôţe dodrţiavať. Nakoľko má
navrhovateľ v dôsledku úrazu skrátenú končatinu, je trvale nútený poţívať barle a jeho stav
si vyţaduje opateru inou osobou. Potrebuje pomoc pri obliekaní, dennej hygiene a následky
úrazu ho obmedzujú aj v pracovnom ţivote. K zmene kvality ţivota navrhovateľa došlo tým,
ţe pred úrazom ťaţko fyzicky pracoval, vykonával výškové práce s horolezeckou technikou,
elektrikárske, maliarske, natieračské a murárske práce, ktoré po dopravnej nehode uţ
vykonávať nemôţe. V dôsledku uvedených trvalých následkov je od 1. júna 2004
v invalidnom dôchodku a v dôsledku úrazu sa nemôţe plnohodnotne venovať ani svojej
záľube - poľovníctvu, nakoľko stratil fyzickú zdatnosť. Tieto dôvody súd vyhodnotil ako
hodné osobitného zreteľa pre zvýšenie odškodnenia za bolesť a sťaţenie spoločenského
uplatnenia a navrhovateľom uplatnený 30 násobok (zvýšenia náhrady za bolesť a sťaţenie
spoločenského uplatnenia) vzhľadom na prax súdov povaţoval za primeraný, keď zohľadnil
vek, v ktorom navrhovateľ úraz utrpel (34 rokov). Pri rozhodovaní o výške nároku
navrhovateľa na zvýšenie bolestného v zmysle § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Zb. súd vychádzal
z posudku o bolestnom vypracovaným MUDr. M. Š. dňa 25. februára 2003, ktorý túto
zloţku náhrady škody na zdraví obodoval na 826,25 bodov, pričom 3 poloţky navrhol
zvýšiť o 100% a 8 poloţiek o 50%. Pri mimoriadnom zvýšení bolestného poukázal na
skutočnosť, ţe bolestné sa zvyšuje len hodnotením lekára, ktoré musí súd akceptovať,
a preto pri zvýšení bolestného v zmysle § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Zb. vychádzal len z troch
poloţiek, u ktorých lekár navrhol v zmysle § 6 ods. 2 vyhl. č. 32/1965 Zb. plné, dvojnásobné
zvýšenie bolestného, t.j. 367,5 bodov (poloţky č. 187/c, 188/d, 198/d) x 60 Sk = 22 050 Sk
x zvýšenie bolestného v zmysle uplatneného 30 násobku = 661 600 Sk, ktoré
navrhovateľovi priznal spolu s nevyplateným zvyškom lekárom vyčísleného bolestného,
kráteného maximálnou hranicou bolestného určenou vyhláškou, t.j. 13 387,50 Sk (bolestné
vyčíslené lekárom na 826,25 bodov + zvýšenie 596, 875 bodov, spolu 1423,125 bodov
x 60 Sk = 85 387,50 Sk, po odpočítaní odporcom poskytnutého plnenia vo výške 72 000 Sk
= súdom priznaných 13 387,50 Sk). Priznané bolestné súdom prvého stupňa v celkovej
sume predstavuje 674 887,50 Sk (22 402,16 €). Pri rozhodovaní o výške sťaţenia
spoločenského uplatnenia (ďalej len „SSU“) vychádzal súd z posudkov vypracovaných
MUDr. Ľ. V. a MUDr. M. Š.. V plnej výške zohľadnil len jednu poloţku (oba posudky
obsahovali v plnej výške ohodnotenie dvoch poloţiek, čo vyhláška č. 32/1965 Zb. v platnom
znení nepripúšťa), č. 251 (posudok Dr. V.)
a následne plnú poloţku 309 (posudok Dr. Š.), krátil v zmysle tejto vyhlášky na 1/2, t.j. na
350 bodov. Neprihliadol na poloţku 395/a - kývavosť kolenného kĺbu z dôvodu, ţe toto
zranenie sa malo ešte operatívne riešiť s predpokladom zlepšenia stavu. Súd prvého stupňa
vychádzal teda pri SSU zo základného bodového ohodnotenia tejto zloţky na 2 250 bodov,
keď 1 000 bodmi boli ohodnotené váţne mozgové a duševné poruchy navrhovateľa a 1 125
bodmi somatické poruchy, ktoré lekár odporučil zvýšiť podľa § 6 ods. 2 vyhl. č. 32/1965 Zb.
v platnom znení, s poukazom na vek, v ktorom navrhovateľ úraz utrpel, rozsah poškodenia
jeho zdravia a moţnosti jeho ďalšieho uplatnenia v jednotlivých sférach ţivota. Aplikáciu
ustanovenia § 6 ods. 2 vyhl. č. 32/1965 Zb. odôvodnil lekár i refraktúrou, nutnosťou
vysokohodnotnej stravy, trvalým pouţívaním barlí a odkázanosťou navrhovateľa
na nevyhnutnú opateru inou osobou. Odškodnenie tak predstavuje za 1 000 bodov x 60,- Sk
= 60 000 Sk a za 2 250 bodov 135000 Sk, spolu 195.000 Sk, nakoľko však odporca
navrhovateľovi plnil sumou 168 000 Sk, patrí mu suma 27 000 Sk. Napokon súd prvého
stupňa zastal názor, ţe sú dané u navrhovateľa dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 7
ods. 3 vyhl. č.32/1965 Zb. v platnom znení a priznal mu zvýšenie SSU v zmysle
uplatneného 30 násobku = 3 825 000 Sk (zo základu 1 000 bodov za psychické poruchy +
zo základu 1 125 bodov za somatické poruchy = 2 125 bodov x 60 Sk = 127 500 Sk x 30
násobok = 3 825 000 Sk = 126 966, 73 €) a vo zvyšku návrh ako bezdôvodne podaný
zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a odporcovi, ktorého
absolútny úspech v konaní predstavuje 24,6%, ich náhradu nepriznal, pretoţe mu ţiadne
nevznikli. O povinnosti odporcu zaplatiť súdny poplatok rozhodol podľa § 2 ods. 2 zákona
č. 71/1992 Zb. v platnom znení, keďţe navrhovateľ bol v konaní od platenia súdneho
poplatku oslobodený zo zákona a jeho návrhu bolo čiastočne vyhovené. Výška poplatku
200 000 Sk (6 638,78 € ) bola určená podľa poloţky l písm. a) Sadzobníka súdnych
poplatkov prílohy zákona č. 71/1992 Zb. v platnom znení.
Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 18. júna 2009, sp.zn. 9 Co 177/2006 v spojení
s opravným uznesením zo 7. septembra 2009, sp.zn. 9 Co 177/2006 na odvolanie
navrhovateľa proti zamietajúcej časti rozsudku súdu prvého stupňa a na odvolanie odporcu
proti jeho vyhovujúcej časti a uloţení povinnosti zaplatiť súdny poplatok v sume 200 000 Sk
(6 638,78 €) napadnutý rozsudok vo vyhovujúcej časti zmenil tak, ţe odporcovi uloţil
povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 70.503,89 € a vo zvyšnej napadnutej vyhovujúcej časti
rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, ţe návrh v tejto časti zamietol. V napadnutej
zamietajúcej časti rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a odporcovi uloţil povinnosť zaplatiť
navrhovateľovi náhradu trov konania k rukám jeho právnej zástupkyne JUDr. E. B. v sume 10
797,43 €, do troch dní. Odporcovi zároveň uloţil povinnosť zaplatiť na účet súdu prvého
stupňa súdny poplatok vo výške 4 230 € a na účet Krajského súdu v Bratislave náhradu trov
konania štátu v sume 829,88 €, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Odvolací súd po
zopakovaní dokazovania oboznámením s listinnými dôkazmi, doplnením dokazovania
zadováţením si znaleckého posudku č. 04/2008, vypracovaného
MUDr. L. V., znalcom z odboru zdravotníctvo, odvetvie chirurgia - traumatológia a jeho
doplnkom č. 5/2009 dospel k záveru, ţe súd prvého stupňa správne
na danú vec pri určení výšky náhrady za bolesť a SSU aplikoval vyhlášku č. 32/1965 Zb.
a správne zistil, ţe je preukázaná existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 7 ods. 3
vyhl. č. 32/1965 Zb.), ale pochybil pri samotnom určovaní násobkov priznaného
mimoriadneho zvýšenia škody na zdraví. Uviedol, ţe náhrada za bolesť a náhrada za sťaţenie
spoločenského uplatnenia, sú dve relatívne samostatné zloţky náhrady škody na zdraví, i keď
sú upravené spoločne vo vyhláške č. 32/1965 Zb., pričom oba druhy odškodnenia sú náhradou
tzv. nemateriálnej ujmy a majú slúţiť na to, aby si postihnutý mohol obstarať náhradné
pôţitky na vyrovnanie preţitých a preţívaných utrpení, strastí a obmedzení v ţivote. Ide
o nároky rýdzo osobnej povahy, ktoré sa odškodňujú jednorázovo. Dospel k záveru, ţe súd
prvého stupňa nepostupoval pri samotnom určovaní násobkov priznaného mimoriadneho
zvýšenia náhrady škody na zdraví správne, keď v prípade bolestného vychádzal nesprávne
zo základného počtu bodov ohodnotenia daného ošetrujúcim lekárom MUDr. Š.
a pri SSU nerešpektoval právnu úpravu, podľa ktorej sa pre konečný výsledok prevezme
v plnej výške len najzávaţnejšia zmena ohodnotená najvyšším počtom bodov a súčet
ostatných poloţiek sa prepočíta iba v polovici, keďţe aţ takto ustálený počet bodov
predstavuje základ pre zvýšenie SSU (§ 7 ods. 3 vyhl.). Vzhľadom na tento nesprávny postup
súdu prvého stupňa pri určení násobkov, ako i rozpory v posudkoch - listinných dôkazoch,
pri rozhodovaní z ktorých súd prvého stupňa vychádzal, odvolací súd doplnil dokazovanie
nariadením znaleckého dokazovania súdnym znalcom MUDr. L. V. z odboru zdravotníctvo
a farmácia, odvetvie chirurgia, traumatológia. Súdom ustanovený znalec
v znaleckom posudku č. 4/2008 zo dňa 29. októbra 2008 určil bodové hodnotenie bolestného
732,5 bodmi, bolestné po ďalších operačných výkonoch (t.j. po skončení liečby, ktoré neboli
ohodnotené MUDr. Š. v ním vypracovanom posudku) 320 bodmi, spolu 1052,5 bodov
a sťaţenie spoločenského uplatnenia ohodnotil na 2000 bodov. Vychádzajúc z uvedeného
znaleckého posudku, v ktorom znalec podrobne popísal trvalé následky úrazu navrhovateľa,
dospel odvolací súd k záveru, ţe navrhovateľ utrpel váţne zranenia pri dopravnej nehode dňa
31. augusta 2002 (zavinenej M. B. neprispôsobením rýchlosti svojho vozidla,
za ktorý skutok bol uznaný vinným z trestného činu ublíţenia na zdraví rozsudkom
Okresného súdu v Prievidzi č.k. 3T 42/03-154 v spojení s uznesením Krajského súdu
v Trenčíne sp.zn. 3To 128/03), ktoré závaţne poškodili zdravie navrhovateľa, vyţadovali si
náročnú liečbu, opakované operačné zákroky a následky týchto zranení pretrvávajú
u navrhovateľa doposiaľ. Najväčším trvalým následkom, ktorý má i zlú prognózu, je
obmedzenie pohyblivosti ľavého bedrového kĺbu a váţne poškodenie ľavého kolena, ako
i skrátenie nohy. Následkom úrazu a nasledujúcich operácií došlo zároveň k narušeniu
krvného a lymfatického obehu, v dôsledku ktorých u navrhovateľa pretrváva chronický opuch
celej ľavej dolnej končatiny. Navrhovateľ sa lieči u psychiatra, keďţe trpí značnou
nervozitou, bolením hlavy, poruchami spánku, pamäte a pod. Odvolací súd pri riešení otázky
primeranosti zvýšenia tohto odškodnenia dospel k záveru o dôvodnosti 10 násobného
zvýšenia základného bodového ohodnotenia bolestného, ktoré zvýšenie dostatočne vystihuje
samotnú povahu individuálnych dôvodov a v prejednávanej veci ich treba povaţovať
za hodné osobitného zreteľa. So zreteľom na intenzitu bolestí vytrpených navrhovateľom
a vzhľadom na dlhý čas, po ktorý ich preţíval, povaţoval toto zvýšenie za primerané.
Vzhľadom na takto zistené okolnosti, s poukazom na odborné (medicínske) zistenia a vek
navrhovateľa, ktorý v plne produktívnom veku stratil vplyvom úrazu moţnosť pokračovať
vo svojom predošlom zamestnaní, ako aj vo svojej záľube - poľovníctve, odvolací súd ustálil,
ţe zvýšenie náhrady za SSU podľa § 7 ods. 3 vyhlášky je primerané v 15 násobku. Uzavrel,
ţe ďalšie zvýšenie neprichádza do úvahy z dôvodu, ţe pred poškodením zdravia sa
navrhovateľ nevenoval aktívne vo zvýšenej miere politickej, športovej a kultúrnej činnosti.
Navrhovateľovi tak titulom mimoriadneho zvýšenia bolestného a SSU podľa § 7 ods. 3
vyhlášky priznal sumu 70.503,89 € (2.124.000,19 Sk), ktorá pozostáva z bolestného - 1 052,5
bodov x 60 Sk = 63.150 Sk x 10 = 631.500 Sk 72.000 Sk (zaplatených titulom bolestného
pred podaním návrhu) = 559.500 Sk = 18.572 € a zo sťaţenia spoločenského uplatnenia:
1 925 bodov x 60 Sk = 115.500 Sk x 15 = 1.732.500 Sk - 168.000 Sk (späťvzatie návrhu
v tejto časti pre zaplatenie tejto sumy odporcom) = 1.564.500 Sk = 51.931,89 €, spolu
70.503,89 € (18.572 € + 51.931,89 €). Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok
súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti podľa § 220 O.s.p. zmenil (odporcovi
uloţil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 70.503,89 €) a vo zvyšnej napadnutej vyhovujúcej
časti rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, ţe návrh v tejto časti ako nedôvodne podaný
zamietol. Napadnutú zamietajúcu časť rozsudku súdu prvého stupňa potvrdil podľa § 219 ods.
1 O.s.p. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil § 224 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 142
ods. 3 O.s.p., keď rozhodnutie o výške plnenia v predmetnej veci záviselo od úvahy súdu,
a priznal navrhovateľovi plnú náhradu trov konania, i keď mal úspech len čiastočný v sume
10.797,43 €, k rukám jeho advokátky podľa § 149 ods. 1 O.s.p. Výšku priznaných trov
právneho zastúpenia odôvodnil odvolací súd tým, ţe navrhovateľ bol v konaní zastúpený
advokátkou a z obsahu spisu mal preukázaných 16 úkonov právnej pomoci, vykonaných
advokátkou navrhovateľa (1/ prevzatie veci 14. apríla 2003, 2/ podanie návrhu dňa 6. apríla
2004, 3/ účasť na pojednávaní 14. júna 2005, 4/ účasť na pojednávaní 28. júna 2005, 5/ účasť
na pojednávaní 30. septembra 2005, 6/ účasť na pojednávaní 11. novembra 2005, 7/ účasť na
pojednávaní 10. januára 2006, 8/ účasť na pojednávaní 14. februára 2006, 9/ podanie
odvolania 10. apríla 2006, 10/ písomné vyjadrenie k odvolaniu odporcu 29. mája 2007,
11/ účasť na odvolacom pojednávaní 15. novembra 2007, 12/ písomné vyjadrenie 31. marca
2008, 13/ účasť na odvolacom pojednávaní 12. marca 2009, 14/ písomné podanie 12. marca
2009, 15/ účasť na odvolacom pojednávaní 18. júna 2009, 16/ písomné podanie 2. júna 2009).
Za jednotlivé úkony právnej pomoci jej tak priznal odmenu podľa § 13 ods. 1 vyhl. MS SR
č. 163/2002 Z.z., a podľa § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. zo sumy, ktorá bola
navrhovateľovi priznaná (70.503,89 €), spolu s reţijným paušálom a DPH. Právnej zástupkyni
navrhovateľa nepriznal odmenu za ňou uplatnené úkony – rokovanie s klientom, účasť
pri vyšetrovaní, zadanie vypracovania posudkov MUDr. Š. a MUDr. V.,
3x prípis protistrane, prípisy adresované súdu prvého stupňa dňa 19. apríla 2004
a odvolaciemu súdu 20. júna 2008 z dôvodu, ţe náhrada trov konania sa priznáva len za trovy
potrebné na účelné uplatňovanie práva a za tie, ktoré boli v súdnom konaní vykonané
a preukázané. Z obsahu spisu nemal odvolací súd preukázané vykonanie úkonov právnej
pomoci - rokovanie s klientom, prípisy protistrane, účasť na vyšetrovaní nebola právnou
zástupkyňou navrhovateľa konkretizovaná a preukázaná a pokiaľ si uplatnila úkon za zadanie
vypracovania posudkov, táto odmena by patrila navrhovateľovi v prípade, ak by zaplatenie
odmeny znalcovi za vypracovanie znaleckého posudku aj preukázal, a nie jeho advokátke.
Za prípisy, ako úkony právnej sluţby, odvolací súd právnej zástupkyni odmenu nepriznal
z dôvodu, ţe nešlo o podania obsahujúce právny a skutkový rozbor veci, keďţe písomným
podaním z 19. apríla 2004 iba súdu prvého stupňa oznámila zaloţenie dokladov do spisu
a prípisom z 20. júna 2008 urgovala vytýčenie termínu pojednávania. Pokiaľ navrhovateľ
ţiadal prostredníctvom svojej advokátky priznanie náhrady trov konania ako súčet tarifnej
odmeny a zmluvnej odmeny dohodnutej na základe Dohody o poskytnutí právnej pomoci
uzavretej 14. apríla 2003, odvolací súd dospel k záveru, ţe za trovy právneho zastúpenia je
moţné priznať len jeden druh odmeny, a to tarifnej, s poukazom na ustanovenia vyhlášky
MS SR č. 163/2002 Z.z. a vyhlášky MS SR č.655/2004 Z.z. I keď sa navrhovateľ so svojou
advokátkou dohodol na zmluvnej odmene tak, ţe v prípade súdneho sporu patrí
JUDr. B. kombinovaná odmena, pozostávajúca zo základnej tarifnej odmeny
a z paušálnej odmeny, ktorú má hradiť klient (t.j. navrhovateľ) z prisúdenej sumy paušálne
z kaţdých priznaných 100.000 Sk, sumu 20.000 Sk (advokátka ţiadala priznať
navrhovateľovi i sumu 16.590,32 € (499.800 Sk) - t.j. 20.000 Sk z kaţdých 100.000 Sk =
13.941,45 € (420.000 + 19 % DPH 2.648,87 € = 79.800 Sk), tak túto paušálnu odmenu musí
zaplatiť právnej zástupkyni klient, tak ako to vyplýva priamo z dohody a nie je dôvod, aby
na jej zaplatenie bol zaviazaný v konaní neúspešný odporca, keď tento je povinný uhradiť
navrhovateľovi trovy konania (t.j. aj trovy právneho zastúpenia). O náhrade trov konania štátu
rozhodol podľa § 148 ods. 1 O.s.p. O povinnosti odporcu zaplatiť na účet súdu prvého stupňa
súdny poplatok 4.230 € rozhodol podľa § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. v platnom, poloţky
1 písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov prílohy zákona č. 71/1992 Zb. v platnom znení.
Rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 18. júna 2009 sp.zn. 9 Co 177/2006 v spojení
s opravným uznesením zo 7. septembra 2009 sp.zn. 9 Co 177/2006 napadol navrhovateľ
dovolaním. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením z 15.apríla 2011 sp.zn.
5 Cdo 41/2010 rozsudok odvolacieho súdu zrušil vo výroku, ktorým vo zvyšnej napadnutej
vyhovujúcej časti rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, ţe návrh v tejto časti zamietol,
ako aj v časti o náhrade trov konania a povinnosti odporcu zaplatiť na účet súdu súdny
poplatok v sume 4 230 € a trovy konania štátu a vec v rozsahu zrušenia vrátil Krajskému súdu
v Bratislave na ďalšie konanie. Dovolací súd tak rozhodol majúc za to, ţe rozhodnutie
odvolacieho súdu má vadu spočívajúcu v nedostatočnom odôvodnení dôvodov, pre ktoré
odvolací súd dospel v porovnaní so súdom prvého stupňa k odlišným záverom v otázke, aký
násobok základného bodového ohodnotenia vyjadruje „primeranosť“ náhrady za bolesť
a za sťaţenie spoločenského uplatnenia. Poukázal na to, ţe ak odvolací súd mení súdom
prvého stupňa priznanú výšku odškodnenia za bolesť alebo za sťaţenie spoločenského
uplatnenia z dôvodu, ţe za „primeranú“ povaţuje náhradu inú (niţšiu alebo vyššiu), musí
v odôvodnení zmeňujúceho rozhodnutia vysvetliť dôvod potreby zmeny náhľadu
na „primeranosť“. To znamená, ţe musí poukázať na určité konkrétne skutkové alebo právne
významné okolnosti a s poukazom na ne vysvetliť, prečo a z akých dôvodov dospel k názoru,
ţe „primeranou“ nie je náhrada, ktorú určil súd prvého stupňa, ale náhrada iná (niţšia alebo
vyššia).
V ďalšom konaní Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 20. októbra 2011 sp.zn.
9 Co 273/2011 rozsudok Okresného súdu Bratislava I vo zvyšnej napadnutej vyhovujúcej
časti zmenil tak, ţe návrh v tejto časti zamietol. Odporcovi uloţil povinnosť zaplatiť
navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 1 375,56 € k rukám JUDr. E. B., advokátky
v Bratislave, zaplatiť štátu na účet Okresného súdu Bratislava I súdny poplatok 4 230 € a na
účet Krajského súdu v Bratislave náhradu trov konania štátu vo výške 829,88 € v lehote 3 dní
od právoplatnosti rozsudku. Po zopakovaní a doplnení dokazovania, a to nariadením
znaleckého dokazovania znalcom z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia,
traumatológia MUDr. L. V. dospel k zhodnému názoru ako súd prvého stupňa, ţe
navrhovateľovi patrí zvýšenie odškodnenia za bolesť a sťaţenie spoločenského uplatnenia
podľa § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. V danej veci bolestné v súvislosti s poškodením
zdravia navrhovateľa ohodnotil súdom ustanovený znalec
MUDr. L. V. v základnej sadzbe celkom 732,5 bodov a bolestné po ďalších operačných
výkonoch 320 bodov, spolu 1 052,5 bodov. Uviedol, ţe sám znalec mal za to, ţe v prípade
odškodnenia bolesti neboli dôvody na zvýšenie odškodnenia bolesti v zmysle Prílohy A, bod
I. ods. 6 a 7 zásad pre hodnotenie odškodnenia za bolesť vyhlášky č. 32/1965 Zb., keďţe
všetky komplikácie, ktoré u navrhovateľa vznikli (refraktúra, opakované operácie), nevznikli
počas jeho prvotnej hospitalizácie, ale aţ v neskorších obdobiach, a preto tieto opakované
operácie hodnotil samostatne. Naopak bodové ohodnotenie bolesti bolo
pri väčšine poloţiek zníţené o tretinu v zmysle ods. 5, a preto odvolací súd posúdil
mimoriadne zvýšenie v rozsahu 30 násobku sumy zodpovedajúcej základnému bodovému
ohodnoteniu súdom prvého stupňa za zjavne neprimerané, keď aj podľa názoru znalca je
zdravotný stav navrhovateľa zo súdnoznaleckého posúdenia ustálený a navrhovateľ je
doliečený. Vzhľadom na skutočnosti, ţe navrhovateľ mal v čase poškodenia zdravia 34 rokov,
k ustáleniu zdravotného stavu došlo po 6 rokoch liečby, ktorá bola bolestivá ako to zhodnotil
aj znalec, ktorá ale pri poškodení zdravia, ako utrpel navrhovateľ, nie je ničím výnimočným
a takýchto prípadov je veľa, odvolací súd na rozdiel od súdu prvého stupňa potom povaţoval
zvýšenie náhrady titulom bolestného vo výške 10 násobku základného bodového ohodnotenia,
t.j. vo výške 559 500 Sk, t.j. 18 572 € (bolestné 1 052,5 bodov x 60 Sk = 63 150 Sk x 10 =
631 500 Sk – 72 000 Sk zaplatených titulom bolestného pred podaním návrhu) za dostatočne
primerané následkom poškodenia zdravia navrhovateľa jeho doposiaľ vytrpeným útrapám.
Pri rozhodovaní o odškodnení za sťaţenie spoločenského uplatnenia vzal do úvahy, ţe
u navrhovateľa došlo k poškodeniu zdravia vo veku 34 rokov, čiţe v produktívnom veku.
Od tejto doby vzhľadom na svoj zdravotný stav (po fyzickej a duševnej stránke) nie je
schopný zapojiť sa do pracovného pomeru. Pred poškodením zdravia sa navrhovateľ
nevenoval vo zvýšenej miere ţiadnej politickej, športovej, kultúrnej činnosti. Športová
činnosť bola rekreačná (futbal, tenis), nešlo o špičkového športovca, kultúrna činnosť bola
občasná (návštevy divadla, v zime plesy). Bol aktívnym poľovníkom a i keď zostal členom
poľovníckeho zdruţenia, zo zdravotných dôvodov nie je schopný absolvovať poľovačky a nie
je schopný si ani plniť svoje povinnosti ako člen zdruţenia. Nie je schopný viesť chod
domácnosti a keďţe manţelka mu zomrela pri predmetnej dopravnej nehode, o chod
domácnosti sa starajú jeho rodičia, ktorí mu pomáhajú i s výchovou detí, pomáhajú mu
po finančnej stránke a pri niektorých fyzických úkonoch (napr. obúvanie topánok, obliekanie
ponoţiek). Pred úrazom sa navrhovateľ staral o domácnosť, nakupoval, pracoval i v záhrade.
Na základe uvedeného dospel odvolací súd k záveru, ţe zvýšenie odškodnenia navrhovateľa
titulom sťaţenia spoločenského uplatnenia je primerané vo výške 15 násobku. Hoci
navrhovateľovi sa v dôsledku zhoršenia zdravia dovtedajšie moţnosti jeho spoločenského,
kultúrneho a športového vyţitia podstatne zúţili, celkom nezanikli (je naďalej členom
poľovníckeho zdruţenia, aj napriek tomu, ţe je invalidný je zamestnaný na polovičný úväzok
v pálenici). Mal za to, ţe navrhovateľovi sa nepodarilo preukázať, ţe by v danej veci išlo
u neho o taký prípad hodný osobitného zreteľa, pri ktorom by bolo odôvodnené aţ 30 násobné
zvýšenie odškodnenia. Na tom nemôţu nič zmeniť ani navrhovateľom uvádzané, ani
psychické ťaţkosti, ktoré znásobujú celkové utrpenie spôsobené zdravotnými obmedzeniami.
Podotkol tieţ, ţe ani znalec nepovaţoval za potrebné zvyšovať počet bodov v zmysle § 6
ods. 2 vyhlášky, nakoľko počet bodov a následné finančné ohodnotenie je vzhľadom k druhu
poranenia, ako aj trvalých následkov (SSU) v základnom bode dostatočné a toto finančné
ohodnotenie uspokojivo vyjadruje aj zhoršenie spoločenského uplatnenia a bodové
ohodnotenie SSU bolo stanovené plným počtom bodov len pri jednej poloţke. Odvolací súd
potom povaţoval zvýšenie náhrady titulom sťaţenia spoločenského uplatnenia vo výške
15 násobku základného bodového ohodnotenia, t.j. vo výške 1 564 500 Sk, t.j. 51 931,89 €
(SSU 1 925 bodov x 60 Sk = 115 500 Sk x 15 = 1 732 500 Sk – 168 000 Sk späťvzatie návrhu
v tejto časti pre zaplatenie tejto sumy odporcom). Výrok o náhrade trov konania odôvodnil
§ 224 ods. 1, 2 O.s.p. a § 142 ods. 3 O.s.p.
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu v zmeňujúcej časti a vo výroku o trovách
konania podal navrhovateľ dovolanie, prípustnosť ktorého odôvodnil § 238 ods. 1 O.s.p.
a jeho dôvodnosť § 241 ods. 2 písm. b/, c/ O.s.p. V merite veci nesúhlasil s výškou priznanej
náhrady za bolesť a sťaţenie spoločenského uplatnenia, ktoré povaţoval za neprimerane
nízke. Namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu, lebo
neobsahuje ţiadne skutkové, ani právne okolnosti, pre ktoré povaţoval rozhodnutie súdu
prvého stupňa za nesprávne. Uviedol, ţe zvýšenie bolestného a sťaţenia spoločenského
uplatnenia sa stanovuje podľa úvahy súdu a na to, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu
prvého stupňa je potrebné, aby uviedol, v čom spočíva nesprávnosť úvahy súdu prvého stupňa
pri stanovení primeranej náhrady, resp. násobku pre zvýšenie vykonaného odškodnenia.
Vytýkal odvolaciemu súdu, ţe postupoval v rozpore s intenciami Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, keď na jednej strane uviedol, ţe navrhovateľ sa pred poškodením
zdravia nevenoval mimoriadne aktívne a vo zvýšenej miere politickej, športovej, kultúrnej
činnosti a nedošlo k úplnému vylúčeniu, či obmedzeniu navrhovateľa na osobnom, rodinnom,
spoločenskom, politickom, kultúrnom a športovom ţivote alebo priamo k znemoţneniu
akéhokoľvek výkonu či voľby povolania, voľbe ţivotného partnera, prípadne moţnosti
ďalšieho sebavzdelávania, pričom predpokladom pre zvýšenie nie je predchádzajúca
„mimoriadna“ aktívna činnosť v nejakej sfére ţivota, ale posúdenie, či následky, ktoré úraz
zanechal, sú hodné osobitného zreteľa. Dovolateľ tieţ namietal nadbytočnosť ďalšieho
znaleckého dokazovania nariadeného odvolacím súdom za účelom preverenia uţ
predloţených lekárskych posudkov o bolestnom a SSU znalcom MUDr. L. V., ktorý bol
vykonaný nad rámec oprávnení súdu, pretoţe bolestné a SSU bolo odporcom uznané čo do
dôvodu i výšky. Uviedol, ţe znalec nesporne prekročil rozsah svojich oprávnení a výšku
bodového hodnotenia stanovil nie vzhľadom na charakter poranení a priebehu liečby, ale pod
prizmou moţných získaných finančných prostriedkov navrhovateľom. Mal za to, ţe znalcovi
v ţiadnom prípade neprináleţí hodnotiť poškodenú osobu z hľadiska dostatočnosti finančných
prostriedkov, ale mu prináleţí výlučne hodnotiť jednotlivé poloţky, a to, či poškodenému
patrí zvýšenie bolestného a SSU, lebo nastali u poškodeného okolnosti, ktoré tento nárok
zakladajú. Odvolací súd tieţ neprihliadol na to, ţe lekár MUDr. Š., ktorý vypracoval lekársky
posudok, bol ošetrujúcim lekárom navrhovateľa celých 6 rokov a zjavne poznal jeho
zdravotný stav lepšie, ako súdom ustanovený znalec, pričom nároky titulom bolestného
a sťaţenia spoločenského uplatnenia boli odporcom nielen uznané, ale aj odškodnené
a predmetom tohto konania bolo len mimoriadne zvýšenie. Dovolateľ rozhodnutie
odvolacieho súdu namietal aj v časti výroku o náhrade trov konania z dôvodu, ţe mu nebola
priznaná náhrada trov konania ako súčet tarifnej a zmluvnej odmeny na základe Dohody
o poskytnutí právnej pomoci uzavretej
14. apríla 2003 medzi ním a jeho právnou zástupkyňou. Nesúhlasil s názorom odvolacieho
súdu, ţe je moţné priznať iba jeden druh odmeny (tarifnej) s poukazom na ustanovenia
vyhlášky č. 163/2002 Z.z a vyhlášky č. 655/2004 Z.z. Naopak, ustanoveniami uvedených
vyhlášok je umoţnené advokátovi dohodnúť ktorýkoľvek druh odmeny a zároveň moţnosť
odmenu kombinovať, pričom takúto dohodu je povinný akceptovať tak klient, ako aj súd.
Takýto postup súdu je nielen chybný, ale aj absurdný, naviac v rozpore so zákonom
č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov. Svoje nároky v konaní si uplatnil podľa uvedeného zákona č. 381/2001 Z.z.,
a preto má ako poistený z poistenia zodpovednosti za škodu právo, aby za neho poisťovateľ
zaplatil nielen náhradu škody, ale aj náhradu (§ 4 ods. 2 písm. c) účelne vynaloţených
nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov titulom poškodenia
zdravia. Mal za to, ţe bolo povinnosťou odvolacieho súdu po zrušujúcom rozhodnutí
vo výroku o trovách konania sa opakovane zaoberať všetkými trovami konania, ktoré si
uplatnil. Z týchto dôvodov ţiadal, aby dovolací súd napadnutý výrok odvolacieho súdu,
ktorým rozsudok súdu prvého stupňa vo zvyšnej napadnutej vyhovujúcej časti zamietol,
zmenil a potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vo zvyšnej napadnutej vyhovujúcej časti
a navrhovateľovi priznal náhradu trov konania alebo v napadnutej časti zrušil a vec v rozsahu
zrušenia vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie.
Odporca sa k dovolaniu navrhovateľa nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p) po zistení, ţe
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpený advokátom (§ 241
ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 238
ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) preskúmal
rozsudok odvolacieho súdu v rozsahu podľa § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, ţe
dovolanie navrhovateľa vo veci samej nie je dôvodné.
Z ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. vyplýva, ţe dovolaním moţno napadnúť právoplatné
rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
Dovolanie je tieţ prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený
rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej (§ 238 ods. 1 O.s.p.).
V zmysle § 241 ods. 2 O.s.p. môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov, ţe
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou,
ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní
uplatnenými dôvodmi. Obligatórne (§ 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami
uvedenými v § 237 O.s.p. a tieţ tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich
dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 druhá veta O.s.p.) skúmať vţdy, či
napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou
z najzávaţnejších procesných vád, zaoberal sa dovolací súd otázkou, či konanie v tejto veci
nie je postihnuté vadou konania v zmysle § 237 O.s.p. Podľa tohto ustanovenia je dovolanie
prípustné, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní
vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania
nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne
rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie
konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala
moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený,
ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Ţiadna z týchto vád nebola v dovolaní
namietaná a ani nevyšla najavo v dovolacom konaní.
Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie je
v dovolaní namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných
v § 237 O.s.p. nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej
základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom
súdnom konaní. I keď navrhovateľ v dovolaní výslovne neuvádza, v čom podľa neho táto iná
vada spočíva, z obsahu jeho dovolania vyplýva, ţe túto vadu vidí v tom, ţe podľa jeho názoru
je rozhodnutie odvolacieho súdu nepreskúmateľné, lebo neobsahuje ţiadne skutkové ani
právne okolnosti, pre ktoré povaţoval rozhodnutie súdu prvého stupňa za nesprávne. Dovolací
súd napriek tomu nezistil opodstatnenosť navrhovateľom vyššie tvrdenej inej vady konania
v zmysle § 242 ods. 1 písm. b/ O.s.p.
Dovolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, ţe nie je dôvodná námietka
dovolateľa týkajúca sa nepreskúmateľnosti, resp. nedostatočnej odôvodnenosti písomného
vyhotovenia rozhodnutia odvolacieho súdu.
To, ţe právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady
spravodlivého procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto
súdu nevyţaduje, aby na kaţdý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie
významný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je
pre rozhodnutie rozhodujúci, vyţaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz
Torij c. Španielsko z 9.decembra 1994, séria A, č. 303- A, s. 12, § 29; Hiro Balani
c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303- B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997;
Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).
Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne
odôvodniť svoje rozhodnutie aj v náleze III. ÚS 119/03-30. Ústavný súd uţ vyslovil, ţe
súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania
na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede
na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j.
s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03).
Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní veci dospel k záveru, ţe
v odôvodnení napadnutého rozhodnutia odvolací súd zrozumiteľným spôsobom uviedol
dôvody, pre ktoré rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti mimoriadneho zvýšenia náhrady
za bolesť, ako aj náhrady za sťaţenie spoločenského uplatnenia zmenil tak, ţe vo zvyšnej
napadnutej vyhovujúcej časti, návrh v tejto časti zamietol. V odôvodnení napadnutého
rozhodnutia uviedol stručne rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh
konania, stanoviská oboch procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného
dokazovania, obsah odvolania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednaný prípad
a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Právne závery primerane vysvetlil a presvedčivo
odôvodnil nedôvodnosť celého uplatneného nároku. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku
odvolacieho súdu nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení
všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím účelu, podstaty a zmyslu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky z týchto dôvodov dospel k záveru, ţe skutkové a právne
závery odvolacieho súdu nie sú zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky a ţe odôvodnenie dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu
ako celok spĺňa parametre zákonného odôvodnenia (§ 157 ods. 2 O.s.p.). Za porušenie
základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky nemoţno
povaţovať to, ţe odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv navrhovateľa.
Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, ţe dovolateľ sa s právnym
názorom všeobecného súdu nestotoţňuje, nemôţe viesť k záveru o nepreskúmateľnosti,
zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho súdu (napr.
Navrhovateľ v dovolaní tvrdí, ţe napadnutý rozsudok odvolacieho súdu spočíva
na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Právnym posúdením
veci je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje
konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je
omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych
predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny
právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov
vyvodil nesprávne právne závery.
Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní veci dospel k právnemu záveru, ţe
odvolací súd správne na danú vec pri určení výšky náhrady za bolesť a za sťaţenie
spoločenského uplatnenia aplikoval vyhlášku č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti
a sťaţenia spoločenského uplatnenia v znení neskorších predpisov (§ 11 ods. 1 zákona
č. 437/2004 Z.z.).
Podľa § 1 vyhlášky č. 32/1965 Zb. sa bolesti a sťaţenie spoločenského uplatnenia
spôsobené úrazom, chorobou z povolania alebo iným poškodením na zdraví odškodňujú
jednorazovo.
V zmysle § 2 ods. 1 vyhlášky sa odškodnenie za bolesť poskytuje za bolesti spôsobené
poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov, a to podľa zásad
a sadzieb ustanovených v prílohe vyhlášky. Odškodnenie za bolesť musí byť primerané
povahe poškodenia na zdraví a priebehu liečenia.
V zmysle § 4 ods. 1 vyhlášky sa sťaţenie spoločenského uplatnenia odškodňuje, ak
poškodenie na zdraví má preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre ţivotné úkony
poškodeného, pre uspokojovanie jeho ţivotných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie
jeho spoločenských úloh. Odškodnenie za sťaţenie spoločenského uplatnenia musí byť
primerané povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú
obmedzené moţnosti poškodeného uplatniť sa v ţivote a spoločnosti. Pri odškodňovaní
sťaţenia spoločenského uplatnenia sa vychádza zo základného počtu bodov, ktorým bolo toto
sťaţenie ohodnotené v lekárskom posudku (§ 6 ods. 1 vyhlášky).
Podľa § 6 ods. 2 vyhlášky sa suma zodpovedajúca základnému počtu bodov zistenému
lekárom primerane zvýši aţ na dvojnásobok podľa predpokladov, ktoré poškodený vo veku,
v ktorom bol poškodený na zdraví, mal pre uplatnenie v ţivote a v spoločnosti a ktoré sú
v dôsledku poškodenia obmedzené alebo stratené. Týmito predpokladmi sa rozumie najmä
moţnosť uplatniť sa v rodinnom, politickom, kultúrnom a športovom ţivote, ďalej moţnosť
voľby povolania a ďalšieho sebavzdelávania; pritom sa prihliada na to, či ide o muţa alebo
ţenu a pri odstrániteľnosti trvalých následkov aj na upozornenie lekára podľa § 10 vyhlášky.
Ustanovenie § 7 ods. l vyhlášky č. 32/1965 Zb. určuje výšku odškodnenia za bolesť
a za sťaţenie spoločenského uplatnenia sumou 60 Sk za jeden bod. Celková výška
odškodnenia za bolesť a za sťaţenie spoločenského uplatnenia z jedného poškodenia
na zdraví nesmie presiahnuť sumu 240 000 Sk; z toho odškodnenie za bolesť nesmie
presiahnuť sumu 72 000 Sk (§ 7 ods. 2 vyhlášky). V zmysle § 7 ods. 3 vyhlášky v prípadoch
hodných osobitného zreteľa môţe súd odškodnenie primerane zvýšiť, a to i nad ustanovené
najvyššie výmery odškodnenia.
Náhrada za bolesť a za sťaţenie spoločenského uplatnenia stanovená na základe počtu
bodov stanoveného v lekárskom posudku predstavuje jednorázové odškodnenie za bolesti
spôsobené poškodením zdravia, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov,
za nepriaznivé dôsledky pre ţivotné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho osobných
a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh. Výška konkrétneho
odškodnenia za bolesť a za sťaţenie spoločenského uplatnenia závisí jednak od ohodnotenia
v lekárskom posudku a jednak od toho, či a v akom rozsahu a s akými prejavmi došlo
k zmene stavu pred vznikom škody a po ňom. Dôvody umoţňujúce výnimočné zvýšenie
odškodnenia za bolesť treba vyvodzovať predovšetkým z okolností vymedzených v bode I
ods. 6 zásad pre hodnotenie odškodnenia za bolesť, tvoriacich prílohu A vyhlášky č. 32/1965
Zb., najmä ak ani zvýšenie odškodnenia na dvojnásobok základnej sadzby nepostačuje
na primerané zmiernenie ich následkov. Pre správne určenie výšky odškodnenia za sťaţenie
spoločenského uplatnenia je nevyhnutné najskôr zistiť, aké mal poškodený predpoklady
pre svoje uplatnenie v ţivote a v spoločnosti pred vznikom škody, a aké predpoklady má
po vzniku škodovej udalosti. Z porovnania týchto predpokladov moţno potom vyvodiť záver,
či a do akej miery boli touto udalosťou zúţené alebo stratené moţnosti uplatnenia sa v ţivote
a spoločnosti. Odškodnenie za sťaţenie spoločenského uplatnenia má vo svojej podstate
predstavovať náhradu za preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre ţivot a ţivotné úkony
poškodeného, pre uspokojovanie jeho ţivotných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie
jeho spoločenských úloh. Sťaţením spoločenského uplatnenia je preto potrebné rozumieť
jednak vylúčenie, či obmedzenie účasti poškodeného na plnom osobnom a rodinnom,
spoločenskom, politickom, kultúrnom a športovom ţivote, jednak sťaţenie, či dokonca
priamo znemoţnenie výkonu či voľby povolania, voľbu ţivotného partnera, prípadne
moţnosti ďalšieho sebavzdelávania. Vo výnimočných prípadoch hodných mimoriadneho
zreteľa (§ 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb.) môţe súd sumy odškodnenia primerane zvýšiť
nad stanovené najvyššie sadzby odškodnenia bez akéhokoľvek obmedzenia.
Odvolací súd v zmysle uvedených zásad dôsledne postupoval a k okolnostiam
významným pre stanovenie výšky náhrady za bolesť a za sťaţenie spoločenského uplatnenia
súvisiacimi s úrazom navrhovateľa pri dopravnej nehode náleţite prihliadol a dôvodne (ako
i zhodne so súdom prvého stupňa) posúdil daný prípad ako zvlášť výnimočný, hodný
mimoriadneho zreteľa, ktorý pripúšťa zvýšenie náhrady aj nad najvyššie výmery odškodnenia
stanovené v § 7 ods. 2 vyhlášky č. 32/1965 Zb. Správne zhodnotil intenzitu bolesti utrpených
navrhovateľom pri poškodení zdravia, ktorá dosahovala mimoriadny stupeň, ako i konkrétne
dôsledky, aké malo toto poškodenie zdravia na jeho ţivotné úkony a akým spôsobom
a v akom rozsahu boli moţnosti navrhovateľa pre ďalšie uplatnenie v ţivote a spoločnosti
obmedzené v porovnaní s predchádzajúcim rozsahom a kvalitou spoločenského a iného
ţivota. Hoci sa navrhovateľovi v dôsledku zhoršenia zdravia moţnosti jeho uplatnenia
vo všetkých sférach ţivota podstatne zúţili, nie je zo ţivota vyradený v mimoriadnom rozsahu
a jeho moţnosti uplatnenia nezanikli, len v podstatnej miere sa mu sťaţili moţnosti výkonu
celej škály činností, ktoré pred poškodením zdravia vykonával.
Dôvod zasiahnuť do úvahy súdu o výške odškodnenia za bolesť a za sťaţenie
spoločenského uplatnenia podľa § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. dovolacím súdom by
mohol byť daný len v prípade, ak by bola porušená zásada primeranosti. Preskúmaním veci
však dovolací súd dospel k záveru, ţe táto zásada pri posudzovaní primeranosti zvýšenia
odškodnenia za bolesť a za sťaţenie spoločenského uplatnenia podľa § 7 ods. 3 vyhlášky
č. 32/1965 Zb. v prípade navrhovateľa porušená nebola. Aj napriek tomu, ţe odvolací súd
zníţil násobky zvýšenia odškodnenia za bolesť a za sťaţenie spoločenského uplatnenia
priznané navrhovateľovi súdom prvého stupňa, tak 10 násobné zvýšenie odškodnenia
za bolesť a 15 násobné zvýšenie odškodnenia za sťaţenie spoločenského uplatnenia priznané
odvolacím súdom je i podľa názoru dovolacieho súdu vo vzťahu k zistenému skutkovému
stavu a vykonanému znaleckému dokazovaniu primerané a navrhovateľovi sa nepodarilo
preukázať, ţe by v danej veci išlo o taký prípad hodný osobitného zreteľa, pri ktorom by bolo
odôvodnené vyššie zvýšenie odškodnenia za bolesť a za sťaţenie spoločenského uplatnenia
od zvýšenia vykonaného odvolacím súdom. Odvolací súd svoj iný právny záver aj náleţitým
spôsobom, zodpovedajúcim § 157 ods. 2 O.s.p., odôvodnil.
Za daného stavu, ak odvolací súd sa pri rozhodovaní neodchýlil od právneho názoru
súdu prvého stupňa v otázke, ţe navrhovateľovi patrí podľa § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965
Zb. zvýšenie odškodnenia za bolesť a za sťaţenie spoločenského uplatnenia, nemoţno mu
vyčítať záver jeho úvah o tom, akú mieru zvýšenia náhrady za bolesť a za sťaţenie
spoločenského uplatnenia povaţoval za primeranú. Pokiaľ teda odvolací súd povaţoval 30
násobok zvýšenia odškodnenia za bolesť a 30 násobok zvýšenia odškodnenia za sťaţenie
spoločenského uplatnenia (ktoré navrhovateľovi priznal súd prvého stupňa) za privysoké
a pokiaľ za postačujúci a primeraný všetkým okolnostiam významným pre posúdenie danej
veci povaţoval 10 násobok zvýšenia odškodnenia za bolesť a 15 násobok zvýšenia
odškodnenia za sťaţenie spoločenského uplatnenia, je jeho právne posúdenie veci správne
a zodpovedá hľadiskám vyplývajúcim z § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. S jeho závermi,
ktoré nevybočili z medzí hľadísk stanovených zákonom (§ 132 O.s.p. v spojení s § 7 ods. 3
vyhlášky č. 32/1965 Zb.) a ktoré sú v súlade s pravidlami logického usudzovania, sa Najvyšší
súd Slovenskej republiky v celom rozsahu stotoţňuje. Dovolací súd preto dovolanie
navrhovateľa smerujúce proti správnemu rozhodnutiu odvolacieho súdu zamietol (§ 243b
ods. 1 O.s.p.).
Pokiaľ navrhovateľ v dovolaní namieta, ţe odvolací súd nerešpektoval záväzný právny
názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovený v uznesení z 15. apríla 2011
sp.zn. 5 Cdo 41/2010, ktorým rozhodoval o dovolaní proti rozsudku Krajského súdu
v Bratislave 18. júna 2009 sp.zn. 9 Co 177/2006 a tento rozsudok v napadnutej časti zrušil
a vec v rozsahu zrušenia vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie, túto námietku povaţuje
dovolací súd za neopodstatnenú; odvolací súd neporušil povinnosť vyplývajúcu pre neho
z ustanovenia § 243d ods. l O.s.p. Z uvedeného rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky vyplýva, ţe dôvodom pre zrušenie predchádzajúceho rozsudku odvolacieho súdu
bola vada spočívajúca v nedostatku relevantného odôvodnenia rozsudku v dovolaním
napadnutej časti, lebo neobsahoval postačujúce vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odvolací súd
dospel v porovnaní so súdom prvého stupňa k odlišným záverom v otázke, aký násobok
základného bodového ohodnotenia vyjadruje „primeranosť“ náhrady za bolesť a za sťaţenie
spoločenského uplatnenia. Dovolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia v tejto časti ţiadny
právny názor neprezentoval.
Dovolací súd nepovaţuje za opodstatnenú ani dovolaciu námietku navrhovateľa,
týkajúcu sa nadbytočnosti nariadeného znaleckého dokazovania odvolacím súdom. Odvolací
súd v odôvodnení svojho rozhodnutia náleţite vysvetlil dôvody, ktoré ho viedli k doplneniu
dokazovania nariadením znaleckého dokazovania súdnym znalcom MUDr. L. V., z odboru
zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia a traumatológia.
Znalecký dôkaz je jeden z dôkazných prostriedkov, ktoré hodnotí súd podľa § 132
O.s.p.; v porovnaní s inými dôkaznými prostriedkami pri jeho hodnotení berie súd do úvahy
i jeho logickú stavbu. Súd prvého stupňa pri samotnom určovaní násobkov priznaného
mimoriadneho zvýšenia náhrady škody na zdraví vychádzal iba z posudku ošetrujúceho lekára
navrhovateľa MUDr. Š., ktorý odvolací súd hodnotil ako chybný, keď v prípade bolestného
vychádzal nesprávne zo základného počtu bodov ohodnotenia daného ošetrujúcim lekárom
a pri sťaţení spoločenského uplatnenia nerešpektoval právnu úpravu, podľa ktorej sa pre
konečný výsledok prevezme v plnej výške len najzávaţnejšia zmena ohodnotená najvyšším
počtom bodov a súčet ostatných poloţiek sa prepočítava iba v polovici, keďţe aţ takto
ustálený počet bodov predstavuje základ pre zvýšenie SSU (§ 7 ods. 3 vyhlášky). Odvolací
súd vzhľadom na tento nesprávny postup súdu prvého stupňa pri určení násobkov, ako aj
rozpory v posudkoch (listinných dôkazoch), doplnil dokazovanie nariadením znaleckého
dokazovania. V odôvodnení svojho rozsudku podrobne uviedol dôvody, z ktorých mal za to,
ţe pri určení náhrady za bolesť a sťaţenie spoločenského uplatnenia je potrebné vychádzať zo
znaleckého posudku menovaného znalca. Jeho závery nie sú svojvoľné a arbitrárne.
Z uvedených dôvodov je zrejmé, ţe navrhovateľ neopodstatnene napadol výrok
rozsudku odvolacieho súdu, ktorým rozsudok súdu prvého stupňa vo zvyšnej napadnutej
vyhovujúcej časti zmenil tak, ţe návrh v tejto časti zamietol, ktorý nespočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) a keďţe neboli zistené ani ďalšie
dôvody uvedené v § 241 ods. 2 O.s.p., ktoré by mali za následok nesprávnosť dovolaním
napadnutej časti rozhodnutia odvolacieho súdu, Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie
navrhovateľa podľa § 243b ods. 1 O.s.p. zamietol.
Dovolateľ vo zvyšnej časti dovolania napadol aj výrok rozsudku odvolacieho súdu,
ktorým rozhodol o trovách prvostupňového a odvolacieho konania. Namietal, ţe povinnosťou
odvolacieho súdu po zrušení jeho rozhodnutia dovolacím súdom a vrátenia veci na ďalšie
konanie, bolo zaoberať sa opakovane všetkými trovami konania, ktoré si uplatnil a rozhodnúť
v novom rozhodnutí znova o náhrade trov konania. Odvolací súd pochybil, keď mu priznal
náhradu trov konania iba za dva úkony poskytnutej právnej pomoci (podanie dovolania
a účasť na pojednávaní).
So zreteľom na obsah dovolania sa dovolací súd osobitne zameral na posúdenie, či
konanie nie je zaťaţené vadou v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. K odňatiu moţnosti konať pred
súdom v zmysle tohto ustanovenia dochádza v dôsledku postupu súdu, ktorým sa účastníkovi
konania znemoţňuje realizácia jeho procesných práv.
Dovolací súd dospel k záveru, ţe navrhovateľ vytýka túto vadu konania dôvodne.
Trovy konania sú výdavky, ktoré vznikajú subjektom konania pri uskutočňovaní
jednotlivých procesných úkonov počas konania. Ustanovenie § 137 O.s.p. vypočítava
jednotlivé druhy konania. Sú nimi najmä súdny poplatok, hotové výdavky účastníkov a ich
zástupcov, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena
notára za vykonané úkony súdneho komisára v rámci konania o dedičstve a jeho hotové
výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa
osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a napokon
odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát. Uvedený výpočet je však iba
demonštratívny. Trovy konania teda môţu pozostávať aj z iných výdavkov, ktoré v konaní
alebo v priamej súvislosti s ním vzniknú.
Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené,
koná ďalej o veci. Pritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o dovolaní, záväzný.
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho
konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.).
V prejednávanej veci po zrušení rozhodnutia dovolacím súdom, konal ďalej odvolací
súd. Išlo o pokračovanie pôvodného konania o tej istej veci a medzi tými istými účastníkmi.
Došlo tu teda k obnoveniu všetkých účinkov pôvodne začatého odvolacieho konania.
Odvolací súd vo svojom rozhodnutí o náhrade trov konania (novom rozhodnutí) vychádzal
z tej skutočnosti, ţe trovy konania priznané rozsudkom Krajského súdu v Bratislave z 18. júna
2009 sp.zn. 9 Co 177/2006 v spojení s opravným uznesením zo 7. septembra 2009 sp.zn.
9 C 177/2006 vo výške 10 797,43 € uţ boli navrhovateľovi odporcom vyplatené, patrí teda
navrhovateľovi len odmena za ďalšie dva úkony poskytnutej právnej sluţby (dovolanie
zo 7. septembra 2009 a účasť na odvolacom súde 20. októbra 2011).
Povinnosťou odvolacieho súdu bolo v novom rozhodnutí postupovať podľa
ustanovenia § 243d ods. 1 O.s.p. a rozhodnúť (po zrušení pôvodného rozhodnutia odvolacieho
súdu) nielen o náhrade trov konania, ktoré účastníkom vznikli v dovolacom konaní, ale aj
o náhrade trov konania, ktoré vznikli v pôvodnom konaní. Takto odvolací súd nepostupoval
a pri novom rozhodnutí o náhrade trov konania vzal do úvahy iba tie trovy, ktoré
navrhovateľovi vznikli v nasledujúcom odvolacom konaní po zrušení rozhodnutia najvyšším
súdom. Dovolací súd má za to, ţe na zaplatenú náhradu trov konania podľa právoplatného
súdneho rozhodnutia, ktoré bolo neskoršie zrušené, nemoţno pri novom rozhodovaní
o náhrade trov konania prihliadať (R 13/91, R 14/91).
Pokiaľ teda odvolací súd nerozhodol o náhrade trov konania, ktoré vznikli aj
v pôvodnom konaní, odňal tým navrhovateľovi moţnosť konať pred súdom v zmysle
ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p.
Uvedená skutočnosť, ţe došlo v konaní k procesnej vade podľa § 237 písm. f/ O.s.p. je
okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vţdy zrušiť, pretoţe
rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závaţnou procesnou vadou, nemôţe byť
povaţované za správne. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozsudok odvolacieho súdu
v napadnutej časti výroku o náhrade trov konania zrušil a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil
na ďalšie konanie (§ 243b O.s.p.).
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného i dovolacieho konania
(243d ods. 1 O.s.p.).
V súvislosti s námietkou právnej zástupkyne dovolateľa, ktorá si svoje trovy vyčíslila
ako súčet tarifnej odmeny určenej v zmysle vyhlášky MS SR č. 163/2002 Z.z. a vyhlášky
č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb
v znení neskorších predpisov a zmluvnej odmeny dohodnutej s navrhovateľom, dovolací súd
poznamenáva, ţe je nutné rozlišovať medzi trovami vzniknutými v súvislosti so súdnym
konaním na jednej strane a trovami vzniknutými v súvislosti s uplatňovaním si
hmotnoprávneho nároku voči odporcovi mimo súdneho konania. Všeobecne záväzným
právnym predpisom upravujúcim postup všeobecných súdov v civilnom konaní je Občiansky
súdny poriadok, takţe tento právny predpis upravuje aj otázku náhrady iba tých trov konania,
ktoré vznikli v bezprostrednej príčinnej súvislosti so „súdnym“ konaním, resp. konaním pred
súdom. Súčasťou trov „súdneho“ konania je aj odmena advokáta zastupujúceho pred súdom
účastníka konania, ktorej spôsob výpočtu je upravený vyhláškou o odmenách advokátov.
V zmysle § 18 ods. 1 odmena advokáta, ktorej náhrada sa priznáva proti inej fyzickej osobe
alebo právnickej osobe, sa určuje vţdy podľa ustanovení tejto vyhlášky o tarifnej odmene,
na čo je právny zástupca povinný klienta vopred upozorniť. Z uvedeného vyplýva, ţe náhradu
trov právneho zastúpenia, ktorá sa v konaní úspešnému účastníkovi priznáva proti
účastníkovi, ktorý v konaní pred súdom nemal úspech, nemoţno priznať podľa iných ako
o tarifnej odmene pojednávajúcich ustanovení vyhlášky o odmenách advokátov (napr.
II. ÚS 466/2011). Náklady na právne zastúpenie vynaloţené navrhovateľom (ako
poškodeným) v súvislosti s hmotnoprávnym uplatňovaním si jeho zákonného nároku
z povinného zmluvného poistenia (§ 4 ods. 2 písm. c/ zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom
zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) u odporcu
(poisťovateľa), predstavujú poistné plnenia, na zaplatenie ktorého má navrhovateľ rovnako
nárok z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla poisteného, a preto ich nemoţno zahrnúť do trov občianskeho súdneho
konania.
V dovolacom konaní procesne úspešnému odporcovi vzniklo právo na náhradu trov
dovolacieho konania proti navrhovateľovi, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení
s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd nepriznal odporcovi náhradu trov
dovolacieho konania, lebo v dovolacom konaní nepodal návrh na priznanie tejto náhrady
(§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., § 151 ods. 1, 2 O.s.p a § 142 ods. 1
O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 28. novembra 2013
JUDr. Vladimír Magura, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová