Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 466/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. októbra 2011

predbežne prerokoval sťažnosť maloletej K. H., zastúpenej zákonnou zástupkyňou G. H.,

obidve bytom Š., právne zastúpených advokátkou JUDr. E. B., B., vo veci namietaného

porušenia základného práva domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na

nezávislom a nestrannom súde zaručeného v a Slovenskej

republiky, ako aj práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd rozsudkom Okresného súdu Bratislava I sp. zn. z 26. júla

2010 a uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. z 31. mája 2011 a

takto

rozhodol:

Sťažnosť maloletej K. H. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. septembra

2011 doručená sťažnosť maloletej K. H., zastúpenej zákonnou zástupkyňou G. H., obidve

bytom Š. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia základného práva

domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom

súde zaručeného v a (ďalej len

„ústava“), ako aj práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len

„okresný súd“) sp. zn. z 26. júla 2010 a uznesením Krajského súdu v Bratislave

(ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 31. mája 2011.

Zo sťažnosti vyplýva, že v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn.

konal okresný súd o návrhu sťažovateľky na zaplatenie pozostalostnej úrazovej renty od

odporcu (poisťovňa K., a. s.), pričom okresný súd rozsudkom z 26. júla 2010 návrhu

sťažovateľky vyhovel a súčasne rozhodol o náhrade trov konania v zmysle zásady úspechu

v konaní, a to tak, že sťažovateľke, ktorá mala v konaní plný úspech, priznal nárok na

náhradu trov súvisiacich s jej právnym zastúpením advokátkou. Právna zástupkyňa

sťažovateľky si však tieto svoje trovy vyčíslila ako súčet tarifnej odmeny určenej v zmysle

vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a

náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej

len „vyhláška o odmenách advokátov“) a zmluvnej odmeny dohodnutej so sťažovateľkou.

Okresný súd však priznal sťažovateľke náhradu trov iba v rozsahu tarifnej odmeny za

právnu pomoc poskytnutú jej advokátkou, ale nepriznal jej časť uplatnených trov právneho

zastúpenia spočívajúcu v dohodnutej zmluvnej odmene medzi sťažovateľkou a jej právnou

zástupkyňou. Na základe odvolania sťažovateľky krajský súd napadnutým uznesením

sp. zn. z 31. mája 2011 rozsudok okresného súdu v napadnutej výrokovej

časti o trovách konania ako vecne správny potvrdil.

Sťažovateľka sťažnosťou podanou ústavnému súdu namieta arbitrárnosť,

svojvoľnosť a nepreskúmateľnosť záverov tak okresného súdu, ako aj krajského súdu

v súvislosti s ich rozhodnutím o náhrade trov konania, pričom tento svoj názor

argumentačne odôvodňuje tým, že všeobecné súdy vôbec nezohľadnili, že zmluvne

dohodnutú časť odmeny si uplatnila v zmysle

o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou

motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

(ďalej len „zákon o zmluvnom poistení“), v dôsledku čoho sťažovateľka, ktorá sa domohla

náhrady škody spôsobenej jej tragickým úmrtím otca, tak musí v dôsledku uvedeného

rozhodnutia všeobecných súdov vynakladať z vysúdenej sumy prostriedky na náhradu trov

svojej právnej zástupkyni, k čomu by nemuselo dôjsť, keby jej všeobecné súdy priznali

uplatnené trovy v plnom rozsahu v súlade s označeným ustanovením zákona o povinnom

zmluvnom poistení.

Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že je v rozpore s princípmi etiky, aby jej nebola

priznaná náhrada nákladov, ktoré vynaložila v súvislosti s domáhaním sa svojho

oprávneného nároku voči odporcovi, ktorý si svoju povinnosť dobrovoľne neplnil.

Sťažovateľka v sťažnosti tiež okrem iného uviedla:

„Zákonodarca zákonnou úpravou uvedenou v

Z. z. garantoval to, aby všetci poškodení, ktorí sa budú domáhať svojich nárokov voči

poisťovateľovi, dostali plnú náhradu škody, ktorá im vznikla v súvislosti s prudkým

rozmachom automobilovej dopravy za predpokladu, že škodu im spôsobil iný účastník

cestnej premávky. Týmto ustanovením je zabezpečené to, aby prijatá náhrada bola

kompenzáciou ich ujmy a aby z tejto náhrady nemuseli použiť časť prostriedkov na to, aby

túto náhradu vôbec vymohli. ...

Pokiaľ sa sťažovateľka domáhala pozostalostnej úrazovej renty je nesporné, že by

bolo v rozpore s princípom samotnej pozostalostnej úrazovej renty, ktorá má slúžiť na

výživu maloletej sťažovateľky, aby z tejto boli hradené náklady právneho zastúpenia, ktoré

bolo potrebné vynaložiť na uspokojenie nárokov sťažovateľky, ktoré boli od počiatku

dôvodné a nepochybné... Porušovateľ v I. rade obišiel to, že sťažovateľka túto zmluvnú

odmenu uplatňovala podľa zákona, ktorý je špeciálnym zákonom voči vyhláške 655/2004

Z. z., nijako túto skutočnosť neodôvodnil. ...

... tým, že obaja porušovatelia uprednostnili normu nižšej sily pred zákonom,

dopustili sa podľa názoru sťažovateľa nesprávnej aplikácie práva, resp. nesprávnej

aplikácie konkurencie interpretačných alternatív a tým aj svojvoľnej aplikácie práva, už aj

preto, lebo takémuto výkladu porušovateľov chýba zmysluplné odôvodnenie, resp. s

prepojením s akýmkoľvek ústavne chráneným účelom a hlavne zámerom zákonodarcu. ...

V každom individuálnom prípade je potrebné porovnať stav sťažovateľky ako

poškodenej pred vznikom škody a po nej. Vo finančnom vyjadrení musí obdržať toľko, čo

mala pred vznikom škody. Pokiaľ jej otec prispieval na výživu určitou sumou, táto musí

odrážať i príjem, ktorý sťažovateľka obdrží po jeho smrti v dôsledku zavineného konania

inej osoby a žiadna suma nie je odpočítateľnou položkou, vrátane trov, ktoré musela

vynaložiť na to, aby to, čo jej patrí, jej bolo priznané. ...

Tým, že porušovatelia náhradu trov v časti zmluvnej odmeny sťažovateľke nepriznali,

došlo k porušeniu práva sťažovateľky na súdnu ochranu podľa SR a

práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Konaním porušovateľov

došlo k odopretiu základných ľudských práv sťažovateľky i k porušeniu základných

princípov zakotvených v Ústave SR. ...

Ako sme vyššie uviedli, porušovateľ v 1. rade sa vôbec v odôvodnení rozhodnutia

nevyjadril k tomu, resp. rozhodnutie neodôvodnil v časti pokiaľ sa sťažovateľka domáhala

tejto odmeny podľa úplne iného predpisu, ktorý je vyššej právnej sily a je predpisom

špeciálnym. ...

Pokiaľ o povinnom zmluvnom poistení v

jednoznačne konštatuje, že poisťovateľ - odporca za poisteného uhrádza poškodenému

-sťažovateľke, aj účelne vynaložené náklady spojené s právnym zastúpením pri uplatňovaní

nárokov podľa písm. a), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 5 písm. a)

alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie alebo

neoprávnene krátil poskytnuté plnenie, tak potom bezpečne ide o jeden z nárokov na

náhradu, ktorý podľa citovaného zákona sťažovateľke patrí. ...

Ako vyplýva z priebehu konania, ako aj zo správania odporcu je nepochybné, že

sťažovateľka účelne vynaložila prostriedky na právne zastúpenie, nakoľko bez právneho

zastúpenia by sa zrejme svojich nárokov nebola účinne domohla. ...

... postup a konštatovanie odporcu - poisťovne, ktorá nelikviduje poistnú udalosť len

preto, že nemá príslušnú metodiku a z uvedeného dôvodu zamietne poistnú udalosť a núti

poškodeného, aby sa svojich nárokov domáhal súdnou cestou a sám sa pokúsil vypočítať

uplatnenú náhradu, je nielen v rozpore so zmyslom zákona o povinnom zmluvnom poistení,

ale aj so základnými princípmi etiky. Nepochybné sťažovateľka ako poškodená - ešte k tomu

aj maloletá nepochybné nemá schopnosti sama predmetný nárok uplatniť a špecifikovať a je

nútená dať sa zastúpiť advokátom, ktorý bude relevantne hájiť jej záujmy, s čím je spojená

aj nutnosť zohnať finančné prostriedky na právne zastúpenie. Rovnako nie je možné

spravodlivo požadovať, aby sťažovateľka znášala náklady na zmluvnú odmenu sama, keď

má v zmysle vyššie citovaných ustanovení nárok, aby všetky účelne vynaložené náklady

hradil odporca ako poisťovateľ. Súčasne nemožno ani od advokáta žiadať, aby tak náročnú

agendu poskytoval za tarifnú odmenu, už aj s tým poukazom, že samotnému odporcovi

predložil výpočet pozostalostnej úrazovej renty, s ktorým sa stotožnili i súdy, ktorý odporca

nielenže nevedel vypočítať, ale ani likvidátori odporcu nepoznali metodiku jeho výpočtu. ...

Porušovatelia pochybili aj v tom prípade, pokiaľ by uplatnený nárok na náhradu

účelne vynaložených nákladov bolo potrebné uplatniť nie v rámci trov konania, ale ako

samostatný nárok. V takom prípade v tejto časti uplatnenej zmluvnej odmeny by potom bolo

potrebné toto považovať za rozšírený návrh, o ktorom mali porušovatelia mali tak isto

rozhodnúť a pripustiť alebo nepripustiť rozšírenie návrhu, nie však uplatnený nárok

nepriznať, pretože porušovatelia sú oprávnení nárok priznať aj s iného právneho dôvodu

ako uplatnený sťažovateľom. Aj v takomto prípade porušovatelia pochybili a odňali

sťažovateľke právo na súdnu ochranu, pretože uplatnený nárok jej bez akýchkoľvek

pochybností patrí a sťažovateľka ho uplatnila riadne a včas.

Pokiaľ by porušovatelia dospeli k záveru, že uplatnený nárok na náhradu účelne

vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov

sťažovateľka, nie sú trovami konania, ale samostatným nárokom, potom mali tak ako je

vyššie uvedené, považovať tento uplatnený nárok za rozšírenie návrhu, alebo mali o

takomto postupe sťažovateľku poučiť. Tým, že porušovatelia takto nepostupovali, odňali

sťažovateľke možnosť konať pred súdom a sťažovateľke porušili jej právo podľa čl. 48 ods.

2 SR a to právo aby sa jej vec verejne prerokovala v jej prítomnosti, aby sa mohla

vyjadriť ku všetkým dôkazom.“

Vzhľadom na uvedené sa sťažovateľka domáha, aby ústavný súd po prijatí jej

sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1. Porušovateľ v prvom rade - Okresný súd Bratislava I. v konaní vedenom pod

sp. zn. porušil základné právo sťažovateľky domáhať sa zákonom

ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde podľa článku 46

ods. 1 a SR, ako aj práva podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a slobôd.

2. Porušovateľ v druhom rade - Krajský súd Bratislava v konaní vedenom pod sp. zn.

porušil základné právo sťažovateľky domáhať sa zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde podľa článku 46 ods. 1 a čl. 48

ods. 2 SR, ako aj práva podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

slobôd.

3. Rozhodnutie porušovateľa v prvom rade - rozsudok -79 zo dňa

30.06.2010 v napadnutej časti a rozhodnutie porušovateľa v druhom rade - uznesenie sp.

zn. -100 zo dňa 31. 05. 2011 sa zrušujú a vec sa vracia na nové prejednanie a

rozhodnutie.

4. Sťažovateľke sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 50.000,- €,

ktoré sú povinní spoločne a nerozdielne uhradiť porušovatelia v prvom a druhom rade do

30 dní od doručenia tohto rozhodnutia - nálezu.

5. Porušovatelia v prvom a druhom rade sú povinní spoločne a nerozdielne uhradiť

sťažovateľke trovy konania vo výške 305,84 €... k rukám advokátky JUDr. E. B., a to do 15

dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom konania ústavného súdu bolo preskúmať, či rozsudkom okresného súdu

sp. zn. z 26. júla 2010 a uznesením krajského súdu sp. zn.

z 31. mája 2011 nedošlo k porušeniu základného práva sťažovateľky domáhať sa zákonom

ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde zaručeného v čl. 46

ods. 1 a , ako aj práva zaručeného v dohovoru.

1. K namietanému rozhodnutiu okresného súdu

V súvislosti s napádaným rozsudkom okresného súdu sp. zn. z 26. júla

2010 ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že vzhľadom na princíp subsidiarity

(„ak... nerozhoduje iný súd“), ktorý vyplýva z citovaného , môže

ústavný súd poskytnúť ochranu konkrétnemu právu alebo slobode, porušenie ktorých je

namietané, iba vtedy, ak sa ich ochrany fyzická osoba alebo právnická osoba nemôže

domôcť v žiadnom inom konaní pred súdnymi orgánmi Slovenskej republiky.

Inými slovami, pokiaľ je o ochrane sťažovateľkou označených práv alebo slobôd

oprávnený konať alebo rozhodovať iný všeobecný súd, ústavný súd jej sťažnosť už po

predbežnom prerokovaní odmietne pre nedostatok svojej právomoci.

Podľa názoru ústavného súdu sťažovateľka mala možnosť domáhať sa preskúmania

napádaného rozsudku okresného súdu, a to podaním riadneho opravného prostriedku

(odvolania), čo napokon, ako to vyplýva z príloh sťažnosti, aj účinne využila. Na základe

sťažovateľkou podaného odvolania krajský súd ako súd odvolací sa v odvolacom konaní

vedenom pod sp. zn. musel v podstate vysporiadať s identickými

námietkami proti rozhodnutiu okresného súdu, aké sťažovateľka proti tomuto rozhodnutiu

uvádza aj v konaní pred ústavným súdom, preto ústavný súd sťažnosť sťažovateľky už po

jej predbežnom prerokovaní odmietol v tejto časti pre nedostatok svojej právomoci na jej

prerokovanie ( ).

2. K namietanému rozhodnutiu krajského súdu

V súvislosti s rozhodnutím krajského súdu sp. zn. z 31. mája 2011

sťažovateľka namieta, že krajský súd nenapravil pochybenie okresného súdu a stotožnil sa

s jeho závermi, v dôsledku ktorých jej ako úspešnej účastníčke konania nebola priznaná

náhrada všetkých účelne ňou vynaložených nákladov na uplatňovanie si svojich nárokov, čo

je podľa sťažovateľky v rozpore s § 4 ods. 2 písm. c) zákona o povinnom poistení.

V súvislosti s namietaným rozhodnutím krajského súdu ústavný súd v prvom rade

podotýka, že jeho úlohou nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha

interpretácia a aplikácia zákonov. Ústavný súd je v súlade so svojou všeobecnou

právomocou vyjadrenou v súdnym orgánom ochrany ústavnosti. Táto

právomoc spolu s právomocou podľa mu umožňuje preskúmať aj

napadnuté rozhodnutia všeobecných súdov, avšak iba z hľadiska, či sú alebo nie sú v súlade

s ústavno-procesnými zásadami upravenými v ústave. Ústavný súd nevykladá iné ako

ústavné zákony, a preto musí preskúmavať len to, či sa tieto zákony nevyložili spôsobom,

ktorý je svojvoľný (arbitrárny) alebo ústavne neudržateľný pre zjavné pochybenia alebo

omyly v posudzovaní obsahu takýchto právnych úprav.

Inými slovami, skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť predmetom

kontroly zo strany ústavného súdu iba vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne

neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody

(, , ). Ak nie sú splnené tieto predpoklady

na preskúmanie rozhodnutí všeobecných súdov, ústavný súd nemôže dospieť k záveru

o vecnej spojitosti medzi základnými právami alebo slobodami, ktorých porušenie sa

namieta, a napádaným rozhodnutím všeobecných súdov, prípadne postupom, ktorý im

predchádzal.

Krajský súd svoje rozhodnutie odôvodnil takto:

„Odvolací súd preskúmal vec podľa v rozsahu dôvodov

odvolania, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa , a dospel

k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa v danom prípade dôsledne postupoval pri rozhodovaní o náhrade

trov konania podľa v spojení s a vyhl. č. 655/20004 Z. z.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, skúmajúc, či sú

splnené zákonné predpoklady pre priznanie uplatňovanej zmluvnej (podielovej) odmeny na

základe zmluvy o právnej pomoci zo dňa 26.3.2008, ako aj posudzujúc správnosť

uplatňovanej výšky tarifnej hodnoty pre stanovenie základnej sadzby tarifnej odmeny za

jednotlivé úkony právnej služby vykonané v súvislosti so zastupovaním v súdom konaní,

pričom dospel k správnemu právnemu záveru, že navrhovateľke nevznikol nárok na

priznanie zmluvnej odmeny v rámci náhrady trov konania podľa

v spojení s vyhl. č. a správne ustálil aj výšku tarifnej odmeny za

jednotlivé úkony právnej služby vychádzajúc z tarifnej hodnoty určenej podľa § 10 ods. 3

vyhl. č.

Odvolací súd preto, v celom rozsahu sa stotožňujúc so správnym právnym záverom

súdu prvého stupňa uvedeným v odôvodnení jeho rozsudku, ktoré odôvodnenie spĺňajúce

všetky požiadavky si aj v celom rozsahu osvojuje a na ktoré bez

ďalšieho poukazuje, rozsudok v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania ako

vecne správny potvrdil podľa a , s tým, že považuje za potrebné ho

doplniť - na zdôraznenie jeho správnosti, o dôvody poukazujúce na niektoré právne

významné aspekty prípadu z hľadiska odvolacích námietok navrhovateľky.

Podľa , , , o povinnom zmluvnom

poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, poistenie

zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou

motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

Poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil

poškodenému uplatnené preukázané nároky..., c) účelne vynaložených nákladov spojených s

právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ

nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 5 písm. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ

neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté

poistné plnenie...

... Účelne vynaložené náklady spojené s právnym zastúpením pri uplatňovaní

nárokov podľa nemožno považovať za trovy konania v zmysle

, na náhradu ktorých má úspešný účastník právo podľa .

Odmena za zastupovanie advokátom je súčasťou náhrady trov konania podľa ,

len pokiaľ bola zaplatená za úkony právnej služby uskutočnené v bezprostrednej súvislosti

so súdnym konaním. Náklady vynaložené na právne zastúpenie vo výške dojednanej

zmluvnej (podielovej) odmeny na základe zmluvy o právnej pomoci zo dňa 26.3.2008

vylučuje priznať v rámci náhrady trov súdneho konania predovšetkým ust. § 18 ods. 1 vyh.

č. , z ktorého súd prvého stupňa správne vychádzal. Navrhovateľka tiež

nedôvodne namieta, že postup súdu prvého stupňa pri rozhodovaní o náhrade trov konania

nemá oporu v zákone a že išlo o svojvoľnú aplikáciu noriem práva na daný prípad.

Aplikáciu vyh. č. pri určovaní trov konania totiž výslovne ukladá súdu ust.

veta prvá , a teda nemožno súčasne priznať nárok na zaplatenie

tarifnej, ako aj zmluvne dohodnutej podielovej odmeny v rámci náhrady trov súdneho

konania.

Nárok na zaplatenie účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením

podľa je nárokom na poistné plnenie, na ktoré

má poškodený nárok z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú

prevádzkou vozidla poisteného škodcu; titul tohto právneho nároku vyplýva priamo z

výslovnej dikcie § 4 ods. 4 zákona, kde sa uvádza, že poistený má právo, aby poisťovateľ za

neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, teda v rozsahu škody

na zdraví a nákladov pri usmrtení, škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením

alebo stratou veci, účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri

uplatňovaní nárokov a ušlého zisku. Ide teda o hmotnoprávny nárok, ktorý má oporu v

hmotnom práve, a pre priznanie ktorého je potrebné skúmať splnenie týmto osobitným

zákonom stanovených hmotnoprávnych podmienok, a to je účelnosť ich vynaloženia, ich

vznik pri uplatňovaní nárokov u poisťovateľa podľa tohto zákona a že nesplnenie

poisťovateľom povinnosti uvedených v § 11 ods. 5 písm. a) alebo písm. b), alebo

neoprávnené ním odmietnutie poskytnutia poistného plnenia, alebo neoprávnené ním

krátenie poskytnutého poistného plnenia. So zreteľom na uvedené možno uzavrieť, že

náklady na právne zastúpenie vynaložené navrhovateľkou (ako poškodenou) v súvislosti s

hmotnoprávnym uplatňovaním si jej zákonného nároku z povinného zmluvného poistenia u

odporcu (poisťovateľa), predstavujú poistné plnenia, na zaplatenie ktorého má

navrhovateľka rovnako nárok z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu

spôsobenú prevádzkou motorového vozidla poisteného, a preto ich nemožno zahrnúť do trov

občianskeho súdneho konania. Argumentácia navrhovateľky založená na odmietavom

postoji odporcu vo vzťahu k ňou uplatňovaným nárokom je pre posúdenie vzniku nároku na

zaplatenie zmluvnej odmeny v tomto konaní ako súčasti náhrady trov súdneho konania,

právne bezvýznamná.“

Z citovaného rozhodnutia vyplýva, že krajský súd založil svoje rozhodnutie

o náhrade trov konania sťažovateľke v prvom rade na stotožnení sa s dôvodmi

prvostupňového okresného súdu, ktoré následne posilnil aj svojimi dôvodmi o nutnosti

rozlišovania medzi trovami vzniknutými v súvislosti sú súdnym konaním na jednej strane

a trovami vniknutými v súvislosti s uplatňovaním si hmotnoprávneho nároku voči

žalovanému mimo súdneho konania.

Podľa (ďalej aj „OSP“) trovy konania sú

najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok

účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony

súdneho komisára a jeho hotové výdavky, odmena správcu dedičstva a jeho hotové

výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná

náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi,

ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa trovy konania určí súd podľa sadzobníkov a podľa zásad

platných pre náhradu mzdy a hotových výdavkov.

Podľa § 1 ods. 2 vyhlášky o odmenách advokátov odmena advokáta sa určuje na

základe dohody medzi advokátom a jeho klientom (ďalej len „zmluvná odmena“); ak

nedôjde k dohode, na určenie odmeny advokáta sa použijú ustanovenia tejto vyhlášky

o tarifnej odmene (§ 9 až § 14).

Podľa § 18 ods. 1 vyhlášky o odmenách advokátov advokát upozorní klienta pri

rokovaní o zmluvnej odmene na to, že pri určení trov konania, ktorých náhrada sa priznáva

proti inej fyzickej osobe alebo právnickej osobe, sa odmena advokáta určí podľa ustanovení

tejto vyhlášky o tarifnej odmene.

V súvislosti s uvedeným ústavný súd konštatuje, že všeobecne záväzným právnym

predpisom upravujúcim postup všeobecných súdov v civilnom konaní je Občiansky súdny

poriadok, takže tento právny predpis upravuje aj otázku náhrady iba tých trov konania, ktoré

vznikli v bezprostrednej príčinnej súvislosti so „súdnym“ konaním, resp. s konaním pred

súdom. Súčasťou trov „súdneho“ konania je aj odmena advokáta zastupujúceho pred súdom

účastníka konania, ktorej spôsob výpočtu je upravený vyhláškou o odmenách advokátov.

V zmysle ustanovenia § 18 ods. 1 odmena advokáta, ktorej náhrada sa priznáva proti inej

fyzickej osobe alebo právnickej osobe, sa určuje vždy podľa ustanovení tejto vyhlášky

o tarifnej odmene, na čo je právny zástupca povinný klienta vopred upozorniť. Inými

slovami, náhradu trov právneho zastúpenia, ktorá sa v konaní úspešnému účastníkovi

priznáva proti účastníkovi, ktorý v konaní pred súdom nemal úspech, nemožno priznať

podľa iných ako o tarifnej odmene pojednávajúcich ustanovení vyhlášky o odmenách

advokátov.

V danom prípade bola sťažovateľka v konaní pred súdom kvalifikovane právne

zastúpená advokátkou, ktorá pri rokovaní so sťažovateľkou o dojednávaní si zmluvnej

odmeny mala povinnosť sťažovateľku upozorniť, že v konaní pred súdom jej môže byť

priznaná iba náhrada trov podľa ustanovení vyhlášky o odmenách advokátov o tarifnej

odmene (§ 18 ods. 1 vyhlášky o odmenách advokátov). Pokiaľ ide o zmluvnú odmenu za

právne zastupovanie dojednanú medzi sťažovateľkou a jej advokátkou, táto sa môže

vzťahovať iba na právnu pomoc poskytnutú sťažovateľke jej advokátkou pri domáhaní sa

jej nárokov z poistenia poisteného (škodcu) voči poisťovni mimo súdneho konania, takže s

uvedeným korešponduje aj záver krajského súdu, že na zaplatenie týchto trov „... má

navrhovateľka (sťažovateľka, pozn.) rovnako nárok z povinného zmluvného poistenia

zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla poisteného, a preto ich

nemožno zahrnúť do trov občianskeho súdneho konania“.

Vzhľadom na uvedené a v súvislosti s námietkou sťažovateľky, podľa ktorej, ak sa

všeobecné súdy domnievali, resp. boli toho názoru, že zmluvne dojednanú odmenu

advokátky nemožno považovať za trovy súdneho konania, mali o tomto nároku meritórne

rozhodnúť samostatným výrokom, ústavný súd opakovane konštatuje, že sťažovateľka bola

v konaní pred všeobecnými súdmi kvalifikovane právne zastúpená, takže bolo vecou jej

advokátky naformulovať žalobný petit, pretože všeobecné súdy nemôžu rozhodovať ultra

petitum a advokátka sťažovateľky si túto odmenu neuplatnila ako samostatný hmotnoprávny

nárok, ale ako trovy súdneho konania, takže v týchto intenciách všeobecné súdy aj rozhodli.

Podľa názoru ústavného súdu závery krajského súdu z uvedeného hľadiska tak

nemožno považovať za svojvoľné, predčasné, arbitrárne, resp. za také, ktoré by odporovali

podstate a zmyslu aplikovaných právnych noriem.

Ústavný súd už aj v minulosti konštatoval, že všeobecný súd nemôže porušiť

základné právo a právo na spravodlivé súdne konanie, ak postupuje v súlade s účinnou

právnou normou.

Zjavne neopodstatneným návrhom je návrh, ktorým sa namieta taký postup orgánu

verejnej moci, ktorým nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré označil

sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom tohto

orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namieta, ako aj vtedy, ak v konaní

pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú,

aby tento orgán porušoval označené základné právo, pretože uvedená situácia alebo

stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (napr. , , ,

).

Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľky v tejto časti už po jej

predbežnom prerokovaní odmietol ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde).

Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá ako celok a rozhodnutie o zrušení

napadnutých rozhodnutí všeobecných súdov, ako aj rozhodnutie o priznaní primeraného

finančného zadosťučinenia a náhrady trov konania je viazané na vyslovenie porušenia práva

alebo slobody sťažovateľa ( prvá veta ), ústavný súd o tej časti

sťažnosti, ktorou sa sťažovateľka týchto nárokov domáhala, už nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. októbra 2011