Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/161/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu J. S., bývajúceho v S.,

zastúpeného JUDr. A. H., advokátom so sídlom v K., proti žalovanému C., a.s. S., IČO: X.,

so sídlom v B., zastúpenému likvidátorom I., s.r.o., IČO: X., so sídlom v B., za účasti

vedľajšej účastníčky na strane žalovaného S. so sídlom v B., o náhradu škody, vedenej na

Okresnom súde Michalovce pod sp. zn. , o dovolaní vedľajšej účastníčky proti

rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 23. januára 2008 sp. zn. v spojení

s dopĺňacím rozsudkom z 22. februára 2008 sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Košiciach

z 23. januára 2008 sp. zn. v spojení s dopĺňacím rozsudkom z 22. februára 2008

sp. zn. vo výroku, ktorým zmenil rozsudok Okresného súdu Michalovce

z 15. mája 2006 č.k. -410 v spojení s dopĺňacím rozsudkom z 23. novembra

2006 č.k. -453 vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, okrem

výroku o zamietnutí úrokov z omeškania, ako aj vo výroku o trovách konania tak, že žalovaný

je povinný zaplatiť žalobcovi ešte sumu 3 692 100 Sk do 15 dní od právoplatnosti rozsudku,

ako aj súvisiaci výrok o trovách konania medzi účastníkmi konania a o povinnosti žalovaného

zaplatiť trovy konania štátu a vec v rozsahu zrušenia vracia Krajskému súdu v Košiciach na

ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Žalobca sa žalobou z 2. novembra 2001 domáhal náhrady škody na zdraví, ktorá mu

vznikla následkom zranení pri pracovnom úraze, ku ktorému došlo dňa 7. februára 2001 na

pracovisku žalovaného pri výbuchu výbušniny o. a žiadal odškodnenie bolesti a sťaženia

spoločenského uplatnenia vo výške 3 000 000 Sk. V priebehu konania rozšíril žalobu

viacerými podaniami, naposledy podaním z 13. februára 2003 (č.l. 91-94 spisu), ktorým

žiadal priznať odškodnenie vo výške 18 783 600 Sk so 17,6 % úrokmi z omeškania od

právoplatnosti rozsudku do zaplatenia, čo predstavuje 80 násobok základného bodového

ohodnotenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia; rozšírenie žaloby súd prvého

stupňa pripustil na pojednávaní 14. mája 2003.

Okresný súd Michalovce rozsudkom z 15. mája 2006 č.k. -410 (po

zrušení jeho prvšieho rozsudku z 24. októbra 2003 č.k. -177 uznesením

Krajského súdu z 21. septembra 2004 sp. zn. ) žalovanému uložil

povinnosť zaplatiť žalobcovi 4 133 400 Sk v lehote 60 dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi náhradu trov

konania 770 986 Sk v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku na označený účet právneho

zástupcu JUDr. A. H.. Dopĺňacím rozsudkom z 23. novembra 2006 č.k. -453

zaviazal žalovaného zaplatiť náhradu trov štátu vo výške 20 922 Sk na účet Okresného súdu

Michalovce v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodol tak po zistení, že dňa 7.

februára 2001 v čase okolo 3.30 hod. v závode š. v. (objekt X. – výrobňa h.) došlo pri

odstraňovaní n. v množstve asi X. kg z nezistených príčin k detonácii n. v odstredivke, pri

výbuchu bol usmrtený zamestnanec žalovaného M. B. a zranení ďalší šiesti zamestnanci

prevádzky, medzi nimi aj žalobca. V čase úrazu žalobca u žalovaného pracoval vo funkcii

chemik (od r. X.), pri výbuchu bol odhodený na stenu miestnosti, mal poškodený ľavý lakeť,

ktorý mal zošívaný, taktiež temeno hlavy, odretú celú ľavú nohu, narazenú chrbticu a kríže

a po úraze bol jeden deň hospitalizovaný na t. oddelení Nemocnice v M., následne bol

prevezený na k. oddelenie, pretože pri úraze došlo aj k poškodeniu sluchu. Najväčšie následky

úraz zanechal na jeho psychike, pretože stále má pred očami nebohého spolupracovníka, trpí

depresiou a máva zlé sny. Po úraze má poškodenú chrbticu, bolia ho kríže, má porušenú

platničku, trpí kombinovanou poruchou sluchu, je impotentný a denne užíva asi 10 druhov

liekov. Pred úrazom bol žalobca veľmi aktívny a príkladne sa staral o rodinu (je ženatý a má

tri deti vo veku 12, 16 a 18 rokov), pomáhal ľuďom na rôznych brigádach a tiež s prácami vo

farskej záhrade, športoval, v lete hrával futbal a v zime chodieval do telocvične, zaujímal sa

o turistiku, s manželkou pracovali v záhradke rodinného domu. Po úraze sa veľmi zmenil

a uzavrel do seba, nechodí medzi ľudí, nezúčastňuje sa zasadnutí farskej rady ani bohoslužieb,

trpí ťažkými depresívnymi stavmi, ktoré sa prejavujú stratou chuti do života, nič ho nezaujíma

a stále hovorí iba o tom, že zomrie, preto je liečený u psychiatra a 3-4 krát bol

hospitalizovaný v P. nemocnici v M. a v K. Keďže žalovaný uznal svoju plnú zodpovednosť

za pracovný úraz, základ nároku na náhradu škody nebol medzi účastníkmi sporný, spornou

bola iba výška uplatnených nárokov, z ktorého dôvodu súd posudzoval v konaní

opodstatnenosť výšky požadovaného odškodnenia z titulu bolestného a sťaženia

spoločenského uplatnenia. Okresný súd v intenciách zrušujúceho uznesenia Krajského súdu

v Košiciach z 21. septembra 2004 sp. zn. znalecké posudky vypracované

v pôvodnom konaní pred súdom prvého stupňa znalcami MUDr. D. C., znalkyňou z odvetvia

psychológie a sexuológie a MUDr. M. S., znalcom z odvetvia neurológie, nariadil preskúmať

znaleckým a vypracovaním kontrolného znaleckého posudku poveril L. f. UPJŠ

v K., ktorá vypracovala znalecký posudok č. X. z 2. marca 2006. Týmto znaleckým

posudkom bolo bolestné určené v rozsahu 161,25 bodov (z hľadiska neurologického)

a sťaženie spoločenského uplatnenia 1850 bodov (z hľadiska psychiatrického 1450 bodov

a 400 bodov z hľadiska neurologického). Vzhľadom na výhrady účastníkov i vedľajšej

účastníčky k uvedenému znaleckému posudku, ktorá namietala neprehľadnosť a nesúlad

posudku s prílohou vyhlášky č. , súd na pojednávaní 9. mája 2006 doplnil

dokazovanie výsluchom znalcov za účelom odstránenia rozporov v podaných znaleckých

posudkoch, a to MUDr. Š. S., CSc., zástupcu prednostu P. kliniky v K., znalca z odboru

zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria a sexuológia, znalkyňu MUDr. Z. G., CSc.

z N. kliniky L. f. UPJŠ K., znalca MUDr. M. S. z odboru neurológie (ktorý vypracoval

znalecký posudok v pôvodom prvostupňovom konaní) a výsluchom svedkyne MUDr. Ľ. K.,

lekárky so špecializáciou neurológia s dvoma atestáciami, špecialistky na psychiatriu (žalobca

bol jej pacientom od X.) a dospel k záveru, že v príčinnej súvislosti s úrazom žalobcu je

obmedzenie hybnosti chrbtice, ktoré nebolo v posudku ústavu hodnotené. Súd prvého stupňa

potom pri určení výšky odškodnenia vychádzal zo základného bodového ohodnotenia

bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia stanoveného znaleckým posudkom L. f.

UPJŠ č. X. zo 7. februára 2006 a vzhľadom na výsledky dokazovania za odôvodnené

považoval ohodnotenie bolestného vo výške 138,5 bodov a pokiaľ ide o základný počet bodov

za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 2075 bodov.

Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že v prípade žalobcu

sú splnené podmienky pre mimoriadne zvýšenie náhrady za bolesť a tiež za sťaženie

spoločenského uplatnenia podľa vyhlášky č. o odškodňovaní bolesti

a sťaženia spoločenského uplatnenia v znení vyhlášky č. (ďalej len „vyhláška

č. “). S prihliadnutím na zistený rozsah poškodenia zdravia a jeho následky

v rovine spoločenského uplatnenia za primerané považoval odškodnenie sťaženia

spoločenského uplatnenia vo výške 4 108 500 Sk, ktoré zvýšenie zodpovedá rozsahu

poškodeniu zdravia ako aj miere sťaženia jeho uplatnenia v rodinnom, spoločenskom,

kultúrnom a športovom živote, čo predstavuje 33 násobok základného bodového ohodnotenia

(33 x 2075 bodov x 60 Sk hodnota bodu) a odškodnenie bolesti vo výške 3 násobku

základného bodového ohodnotenie, t.j. 24 930 Sk (3 x 138,5 bodov x 60 Sk hodnota jedného

bodu), spolu 4 133 430 Sk; vo zvyšku žalobu zamietol (t.j. v časti nad priznanú sumu

4 133 400 Sk a v časti úrokov z omeškania). Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil § 142

ods. 3 a napriek čiastočnému úspechu žalobcu v konaní súd mu priznal plnú náhradu

trov konania, pretože rozhodnutie o výške plnenia záviselo od úvahy súdu. O náhrade trov

štátu rozhodol podľa

Proti rozsudku okresného súdu vo výroku, ktorým žalobu vo zvyšku zamietol, žalobca

podal odvolanie, žalovaný napadol odvolaním rozsudok súdu prvého stupňa len vo výroku

o trovách konania. Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 23. januára 2008 sp. zn.

zastavil odvolacie konanie o odvolaní žalobcu proti výroku o zamietnutí úrokov

z omeškania (v dôsledku späťvzatia žaloby v tejto časti žalobcom), zmenil rozsudok súdu

prvého stupňa vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, okrem výroku o zamietnutí

úrokov z omeškania, ako aj vo výroku o trovách konania tak, že žalovaného zaviazal zaplatiť

žalobcovi ešte sumu 3 692 100 Sk do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. V ostatnej časti

rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o zamietnutí žaloby potvrdil. Žalobcovi priznal

náhradu trov konania vo výške 1 154 507 Sk. Dopĺňacím rozsudkom z 22. februára 2008

sp. zn. žalovanému uložil povinnosť nahradiť trovy štátu vo výške 13 200 Sk

na účet Krajského súdu v Košiciach. Po preskúmaní rozsudku v napadnutej časti dospel

k záveru, že odvolanie žalobcu je čiastočne dôvodné. Súd prvého stupňa správne uplatnený

nárok posúdil podľa vyhlášky č. 32/1065 Zb., avšak na skutkový stav tento právny predpis

nesprávne aplikoval, pretože neprihliadol ku všetkým okolnostiam významným pre

stanovenie primeranej výšky náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia. Mal za

to, že súd prvého stupňa správne prípad žalobcu posúdil ako hodný osobitného zreteľa

odôvodňujúci mimoriadne zvýšenie odškodnenia za bolesť a sťaženie spoločenského

uplatnenia i nad najvyššie výmery uvedené v vyhlášky č. , avšak

nesprávne posúdil mieru primeranosti zvýšenia tohto odškodnenia a okrem toho pri

rozhodovaní nesprávne vychádzal z ním upravených základov bodového hodnotenia

bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, k čomu nebol oprávnený, lebo v zmysle

vyhlášky č. takéto hodnotenie je oprávnený vykonať len lekár v lekárskom

posudku (časť A odd. I. ods. 2, časť B odd. II ods. 10 Zásad). Stotožnil sa so záverom súdu

prvého stupňa, že v príčinnej súvislosti s pracovným úrazom je u žalobcu poúrazové

obmedzenie hybnosti bedrovej chrbtice ťažkého stupňa s príznakmi koreňového dráždenia,

ktorý záver má oporu vo vykonanom dokazovaní. Vzhľadom na uvedený záver však súd

prvého stupňa nesprávne vzal za základ svojho rozhodnutia i bodové hodnotenie bolestného

a sťaženia spoločenského uplatnenia podľa znaleckého posudku L. f. UPJŠ v K. č. X. podľa

pol. č. 28 poškodenie n. plynmi a pol. č. 69 následky poškodenia inými bojovými látkami,

lebo tieto položky sú v prílohe vyhlášky stanovené pre hodnotenie odškodnenia v prípade

choroby z povolania, ktorá u žalobcu nebola zistená. Vzhľadom na nejednoznačné závery

znaleckého posudku L. f. UPJŠ č. X. a námietky žalobcu týkajúce sa základného počtu bodov

hodnotenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia určeného súdom prvého stupňa,

odvolací súd v súlade s doplnil dokazovanie novým znaleckým posudkom,

vypracovaním ktorého poveril už v tomto konaní (v prvostupňovom konaní) ustanoveného

znalca z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia neurológie MUDr. M. S.. Jeho úlohou

bolo podať znalecký posudok o konečnom výsledku lekármi stanoveného odškodnenia za

všetky posudzované poškodenia a následky na zdraví žalobcu v dôsledku pracovného úrazu

zo 7. februára 2001 v súlade so Zásadami pre hodnotenie odškodnenia tvoriacimi prílohu

citovanej vyhlášky č. vrátane preukázaného poúrazového obmedzenia hybnosti

bedrovej chrbtice ťažkého stupňa s príznakmi koreňového dráždenia a tržnú ranu na hlave,

vrátane znaleckým hodnotených následkov z hľadiska psychiatrického a

sexuologického. Znalec MUDr. M. S. zistené poškodenie zdravia žalobcu vyhodnotil

v znaleckom posudku č. X. (č.l. 559-564 spisu) v spojení s jeho písomným doplnením (č.l.

602-604 spisu), ktorým stanovil bodové hodnotenie bolestného celkom vo výške 247,50

bodov a bodové hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia z hľadiska neurologického vo

výške 2050 bodov.

Odvolací súd vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvého stupňa zistil,

že žalobca utrpel ťažký pracovný úraz v produktívnom veku svojho života (45 rokov), ktorý

mu zásadne zmenil život a jeho kvalitu, lebo v dôsledku úrazu vzhľadom na závažné trvalé

následky v oblasti fyzického i psychického zdravia prakticky úplne stratil možnosť uplatnenia

sa v pracovnom, rodinnom, spoločenskom či kultúrnom v živote. Žalobca sa stal invalidným,

je zdravotne ťažko postihnutý s potrebou sprievodcu a celodenného opatrovania, vzhľadom na

ťažké poškodenie bedrovej chrbtice je imobilný a pohybuje sa pomocou invalidného vozíka,

úplne stratil sebestačnosť a základné hygienické návyky, keďže nie je schopný sám

vykonávať bežné úkony osobnej hygieny a základné životné potreby a trpí aj v psychickej

oblasti depresívnou poruchou ťažkého stupňa s liečbou u psychiatra. Poškodenie zdravia

žalobcu je natoľko závažné, že ho po zvyšok života odkazuje na trvalú intenzívnu pomoc

tretej osoby, pričom jeho stav podľa prognóz lekárov nemá nádej na zlepšenie. Vzhľadom na

tak závažné následky poškodenia zdravia, odvolací súd na rozdiel od súdu prvého stupňa,

považoval za primerané výraznejšie odškodnenie a zvýšenie náhrady za sťaženie

spoločenského uplatnenia na 60 násobok sumy zodpovedajúcej základnému počtu bodov

zisteného lekárom, čo vo finančnom vyjadrení predstavuje sumu 7 380 000 Sk (60 x 2050

bodov x 60 Sk hodnota 1 bodu), ktorá v zmysle zásady plnej a tým i spravodlivej nápravy

kompenzuje nenávratnú plnú stratu možností žalobcu uplatniť sa vo všetkých oblastiach

života a spoločenského uplatnenia. V prípade odškodnenia za bolesť vzhľadom „na povahu

poškodení na zdraví a prežité závažné psychické zmeny a strasti z obmedzenia pohybu

a bezvládnosti, prihliadajúc aj na skutočnosť, že i lekár podávajúci posudok o bolestnom

zvýšil hodnotenie podľa časti A. odd. I. ods. 6 Zásad“ vyhlášky č. , odvolací súd

považoval za odôvodnené primerané odškodnenie vo výške 30 násobku základného počtu

bodov zisteného lekárom, čo predstavuje sumu 445 500 Sk (30 x 247,5 x 60 Sk hodnota

jedného bodu). Odvolací súd určil celkovú náhradu za bolesť a sťaženie spoločenského

uplatnenia vo výške 7 825 500 Sk ( + 445 500). Odvolacím súdom priznaná suma

3 692 100 Sk predstavuje potom rozdiel medzi výškou odškodnenia za bolesť a sťaženie

spoločenského uplatnenia určenou odvolacím súdom, t.j. 7 825 500 Sk a výškou odškodnenia

priznaného rozsudkom súdu prvého stupňa vo výške 4 133 400 Sk. V ostatnej časti

o zamietnutí žaloby nad uvedenú sumu rozsudok podľa ako vecne správny

potvrdil. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil v spojení s

ods. 2 keďže určenie výšky nároku za náhradu za bolesť a za sťaženie spoločenského

uplatnenia záviselo od znaleckého posudku ako aj od úvahy súdu.

Vedľajšia účastníčka napadla dovolaním rozsudok krajského súdu vo výroku, ktorým

zmenil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti,

okrem výroku o zamietnutí úrokov z omeškania, ako aj vo výroku o trovách konania tak, že

žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi ešte sumu 3 692 100 Sk do 15 dní od

právoplatnosti rozsudku. Poukázala na to, že krajský súd na základe vykonaného dokazovania

bez akéhokoľvek odôvodnenia za primerané považoval zvýšenie odškodnenia na 7 825 500

Sk [(t.j. 60 násobok základného bodového ohodnotenia v časti sťaženia spoločenského

uplatnenia ( Sk) + 30 násobok základného bodového ohodnotenia v časti bolestného

(445 500 Sk)] a len poukázal, že toto zvýšenie považuje za primerané, pričom vychádzal zo

znaleckého posudku znalca z odboru neurológie MUDr. M. S.. Ak podľa odvolacieho súdu aj

posudok znaleckého ústavu mal nedostatky, bolo potrebné vypracovaním nového posudku,

resp. jeho doplnku poveriť iný znalecký ústav v záujme vypracovania nezávislého

a objektívneho posudku, ktorý by vytýkané nedostatky posudku znaleckého ústavu odstránil

a nie znalca MUDr. S., ktorý vypracoval znalecký posudok už aj v pôvodnom konaní pred

súdom prvého stupňa (ide o posudok z 2. novembra 2002). Jeho posudok mal nedostatky a po

zrušení prvostupňového rozhodnutia v ďalšom konaní tento preskúmaval znalecký ústav,

preto nepovažovala za vhodné poveriť ho znovu vypracovaním znaleckého posudku.

Vzhľadom na uvedené dovolateľka za rozhodujúci pre posúdenie poškodenia zdravia žalobcu

a jeho následkov považovala znalecký posudok zo 7. februára 2006 vypracovaný znaleckým

L. f. UPJŠ v K.. Poukázala na to, že ani nový znalecký posudok MUDr. S.,

z ktorého odvolací súd vychádzal pri svojom rozhodnutí, neobsahuje podstatné náležitosti

znaleckého posudku v zmysle Z.z a nepreukazuje mimoriadne dôvody

zvýšenia bodového ohodnotenia v priznanej miere. Odvolací súd neprihliadol ku všetkým

okolnostiam významným pre stanovenie „primeranej výšky“ náhrady za bolesť a sťaženie

spoločenského uplatnenia a nesprávne vychádzal z ním upraveného základného počtu bodov

hodnotenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, k čomu podľa vyhlášky č.

nebol oprávnený. Žalobca, ktorého zaťažuje v konaní o náhradu škody na zdraví

z pracovného úrazu dôkazné bremeno, do rozhodnutia odvolacieho súdu nepredložil

objektívny posudok, ktorý by ustálil bodové hodnotenie poškodenia jeho zdravia. V časti

zvýšenia bolestného dovolateľka poukázala na R 48/2004, z ktorého vyplýva, že náhradu za

bolesť treba odlišovať od náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, že pri jej zvyšovaní

sa vychádza z iných kritérií a že jej zvyšovanie nad rámec ohodnotenia stanoveného lekárom

prichádza do úvahy iba v ojedinelých prípadoch, ak ide napr. o zvlášť mučivé stavy, ktoré by

odôvodňovali potrebu zvýšiť súdom prvého stupňa priznaný 3 násobok na 30 násobok v časti

bolestného. Súdom priznaná náhrada škody je neprimerane vysoká, neodôvodnená

mimoriadnymi okolnosťami odôvodňujúcimi zvýšenie odškodnenia za bolesť v rozsahu 30

násobku a v časti sťaženia spoločenského uplatnenia v rozsahu 60 násobku sumy

zodpovedajúcej základnému počtu bodov. Z uvedených dôvodov žiadala rozsudok krajského

súdu v napadnutej časti zrušiť a vec v rozsahu zrušenia vrátiť krajskému súdu na ďalšie

konanie.

Žalovaný sa v celom rozsahu stotožnil s dovolaním vedľajšej účastníčky konania.

V dôvodoch vyjadrenia sa podrobne zaoberal následkami poškodenia zdravia žalobcu a za

rozhodujúci pre posúdenie rozsahu poškodenia zdravia považoval posudok vypracovaný

znaleckým L. f. UPJŠ v K. zo 7. februára 2006. Odôvodnenie rozsudku odvolacieho

súdu neobsahuje vecné argumenty ozrejmujúce, akými úvahami sa súd spravoval pri určení

konkrétnej výšky náhrady škody na zdraví, nehodnotil základný moment v rámci

dokazovania, že žalobca sa na bolesti v bedrovej časti chrbtice začal sťažovať až 4 mesiace

po úraze, pričom práve obmedzenie hybnosti bedrovej chrbtice je tým poškodením zdravia

žalobcu, ktoré mu spôsobuje najväčšie problémy a obmedzenia. Napriek tomu, že objektívne

má žalobca problémy s hybnosťou dolných končatín a bedrovou časťou chrbtice, nie je možné

vysloviť jednoznačný záver, že tieto zdravotné problémy boli spôsobené pracovným úrazom.

Žalobca žiadal dovolanie vedľajšej účastníčky ako neopodstatnené zamietnuť

a priznať mu náhradu trov dovolacieho konania. Námietky dovolateľky voči odbornosti

znalca MUDr. S. bez konkrétnej medicínskej argumentácie sú účelové a nedôvodné. Znalec

už v roku 2003 pri podaní prvého posudku nevylúčil zhoršovanie jeho zdravotného stavu

v dôsledku odumierania nervových zakončení v dolných končatinách, ktoré je vyvolané

tlakom platničiek v oblasti krížov. Na základe vyšetrení dospel znalec k nepochybnému

záveru, že toto poškodenie je v príčinnej súvislosti s mechanizmom úrazu a potvrdil

aj diagnózy MUDr. K. vo vzťahu k poruche lumbálnych a iných medzistavcových platničiek

s poškodením dvoch medzistavcových platničiek X.; X.. Postup krajského súdu, ktorý

nariadil doplniť znalecké dokazovanie, keďže bodové ohodnotenie poškodenia zdravia

žalobcu v znaleckom posudku ústavu nebolo v súlade so zásadami pre hodnotenie podľa

vyhlášky č. , bol dôvodný. Námietka dovolateľky, že ani nový znalecký posudok

MUDr. S. nepreukazuje mimoriadne dôvody zvýšenia bodového ohodnotenia je právne

bezvýznamná, pretože otázka aplikácie vyhlášky č. patrí do

kompetencie súdu a nie lekára. Súdom priznané odškodnenie bolesti je primerané, pretože

toto odškodnenie je jednorazové, pričom výška súdom priznanej peňažnej náhrady

predstavuje modifikáciu doživotnej satisfakcie poškodeného za nezvratné poškodenia zdravia,

za prežívané bolesti a pod. Dovolanie v časti ohľadom náhrady za sťaženie spoločenského

uplatnenia postráda konkrétnu skutkovú i právnu argumentáciu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podala vedľajšia účastníčka konania so súhlasom žalovaného ( )

proti výroku rozhodnutia, ktorý možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 238 ods. 1

), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) preskúmal rozsudok

odvolacieho súdu v rozsahu podľa a dospel k záveru, že dovolaním

napadnutý výrok rozsudku odvolacieho súdu treba zrušiť.

Úvodom dovolací súd poukazuje na to, že vedľajšia účastníčka napadla rozsudok

odvolacieho súdu vo výroku, ktorým bol zmenený prvostupňový rozsudok vo výroku

o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti tak, že žalovanému bola uložená povinnosť zaplatiť

žalobcovi ešte sumu 3 692 100 Sk (ktorá predstavuje celkový rozdiel medzi výškou

odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia a za bolesť určenou odvolacím súdom

celkom v sume 7 825 500 Sk a výškou odškodnenia právoplatne priznanou súdom prvého

stupňa v sume 4 133 400 Sk). Len v tejto časti mohol dovolací súd napadnuté rozhodnutie

podrobiť dovolaciemu prieskumu ( ). Vo zvyšnej zamietajúcej časti

odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil, t.j. nad sumu 7 825 500 Sk, a v tejto časti

nebol napadnutý dovolaním.

V zmysle môže byť dovolanie podané iba z dôvodov, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní

uplatnenými dôvodmi. Obligatórne ( ) sa zaoberá procesnými vadami

uvedenými v a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje podľa toho, ako ich dovolateľ

označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.

Pokiaľ ide o námietku dovolateľky, že odvolací súd nesprávne založil svoje

rozhodnutie na znaleckom posudku znalca MUDr. S., ktorý vypracoval znalecký posudok už

v prvostupňovom konaní a správnosť záverov ktorého bola následne posudzovaná posudkom

znaleckého ústavu a napriek tomu ho krajský súd znovu v odvolacom konaní poveril

vypracovaním znaleckého posudku, z uvedeného je zrejmé, že namieta nesprávnosť

hodnotenia znaleckého posudku ako jedného z dôkazov odvolacím súdom. V tejto súvislosti

treba však uviesť, že aj prípadná nesprávnosť hodnotenia tohto dôkazu nie je relevantným

dovolacím dôvodom (viď ), pretože účelom dovolacieho konania nie je

prehodnocovanie úvah, ktorými sa riadili súdy nižších stupňov pri hodnotení dôkazov.

Dovolací súd nemôže inak hodnotiť doterajšie dôkazy aj preto, že sám nemôže vykonávať

dokazovanie (viď ), ktorým by si vytvoril podklady pre hodnotenie

skutkových zistení súdov nižších stupňov. Hodnotenie dôkazov, ale ako už bolo vyššie

uvedené, nemožno považovať za spôsobilý dovolací dôvod v zmysle uvedeného ustanovenia.

Z obsahu dovolania ďalej vyplýva, že dovolateľka považuje rozhodnutie odvolacieho

súdu za založené na nesprávnych právnych záveroch z hľadiska určenia primeranej náhrady

za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia (čo v rámci procesne prípustnej časti dovolania

znamená z hľadiska zvýšenia náhrad priznaných súdom prvého stupňa) a zároveň namieta

nepreskúmateľnosť rozhodnutia v tejto časti pre nedostatok odôvodnenia, nakoľko nie sú

v ňom uvedené konkrétne dôvody, ktoré viedli odvolací súd k podstatnému zvýšeniu náhrad

priznaných súdom prvého stupňa (odškodnenie bolesti z 3 násobku základného bodového

ohodnotenia na 30 násobok, odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia z 33 násobku

základného bodového ohodnotenia na 60 násobok). Z uvedeného je zrejmé, že namieta, že

v konaní došlo k tzv. inej procesnej vade konania majúcej za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci ( ). Procesnou vadou tejto povahy je procesná nesprávnosť,

ktorej sa dopustil súd v priebehu konania, ktorá ale (na rozdiel od procesných vád

vymenovaných v § 237 O.s.p) nevedie k zmätočnosti. Dôsledkom tejto vady je vecná

nesprávnosť, ktorej základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu

v občianskom súdnom konaní. Pokiaľ je dovolanie procesne prípustné (ako je tomu aj

v prejednávanej veci), je vada tejto povahy dôvodom, pre ktorý dovolací súd zruší rozsudok

odvolacieho súdu.

K otázke primeranosti náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia

dovolací súd považuje za potrebné uviesť, že náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie

spoločenského uplatnenia sú dve relatívne samostatné zložky náhrady škody na zdraví, i keď

sú vo vyhláške č. , upravené spoločne. Táto vyhláška upravuje zvlášť podmienky,

za ktorých sa poskytuje odškodnenie za bolesť a zvlášť podmienky pre odškodnenie sťaženia

spoločenského uplatnenia, preto aj zvýšenie odškodnenia u oboch nárokov treba posudzovať

osobitne (viď tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ).

Aj odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia musí byť primerané povahe následkov

a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného

uplatniť sa v živote a spoločnosti. Úvaha súdu o „primeranosti“ zvýšenia však nie je

neobmedzená, lebo tým, že rámcovo stanovila predpoklady pre vznik

nároku na základné odškodnenie a pre vznik nároku na jeho mimoriadne zvýšenie, určila

zároveň hľadiská, na ktoré treba vziať zreteľ a ktoré v ich vzájomnej nadväznosti

a kombinácií usmerňujú úvahu súdu o miere „primeranosti“ zvýšenia vo výnimočných

prípadoch hodných osobitného zreteľa.

V prejednávanej veci súdy oboch stupňov pri rozhodovaní o výške odškodnenia

vychádzali z tých istých skutkových okolností, k rovnakým záverom dospeli tak z hľadiska

predpokladov vzniku právneho vzťahu zodpovednosti za škodu, ako aj z hľadiska toho, že

odškodnenie bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia žalobcu, ktoré by vyplývalo

z alebo vyhlášky č. nie je v jeho prípade postačujúce. Súdy

oboch stupňov zhodne dospeli k záveru, že pri odškodnení žalobcu treba aplikovať § 7 ods. 3

vyhlášky č. Súdy nižších stupňov napriek tejto zhode, odlišne vyjadrili mieru

primeranosti zvýšenia odškodnenia, pokiaľ ide o bolestné i sťaženie spoločenského

uplatnenia. Keďže uvedené mimoriadne zvýšenie je vecou úvahy súdu, súd prvého stupňa

s prihliadnutím na zranenia, ktoré žalobca utrpel pri úraze za primerané zvýšenie odškodnenia

za bolesť považoval sumu 24 930 Sk. Naproti tomu odvolací súd vychádzajúc z nového

znaleckého posudku vypracovaného v priebehu odvolacieho konania vzhľadom na „povahu

poškodení na zdraví a prežité závažné psychické zmeny a strasti z obmedzenia pohybu

a bezvládnosti a vzhľadom na zvýšenie hodnotenia znalcom“ za primerané povahe bolestí

považoval zvýšenie na sumu 445 500 Sk. Súd prvého stupňa pri posudzovaní mimoriadneho

zvýšenia odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia zohľadnil okolnosti, za ktorých

došlo k poškodeniu zdravia žalobcu vzhľadom na jeho vek, zranenia, obmedzenia v bežnom

súkromnom a spoločenskom živote, pri vykonávaní bežných životných funkcií a k závažnej

zmene života v porovnaní so spôsobom života pred poškodením zdravia v súkromnom

i pracovnom živote a spôsobom života vo všetkých oblastiach po úraze. Za primerané povahe

a rozsahu následkov a ich predpokladanému vývoju považoval odškodnenie vo výške

4 108 500 Sk. Naproti tomu odvolací súd dospel k záveru, že primeraným je odškodnenie vo

výške 7 380 000 Sk, pretože „poškodenie zdravia žalobcu je natoľko závažné, že ho po

zvyšok života vylučuje zo všetkých oblastí života a spoločenského uplatnenia a odkazuje na

trvalú intenzívnu pomoc tretej osoby, pričom jeho stav podľa prognóz lekárov „nemá nádej na

zlepšenie“.

Vo všeobecnosti platí, že ak odvolací súd zmení (tak, ako došlo k tomu aj

v prejednávanej veci) súdom prvého stupňa priznanú výšku odškodnenia za bolesť alebo za

sťaženie spoločenského uplatnenia z dôvodu, že za „primeranú“ považuje náhradu inú (nižšiu

alebo vyššiu), musí potom v odôvodnení zmeňujúceho rozhodnutia vysvetliť dôvod potreby

zmeny náhľadu na „primeranosť“. To znamená, že musí poukázať na určité konkrétne

skutkové alebo právne významné okolnosti a s poukazom na ne vysvetliť, prečo a z akých

dôvodov dospel k názoru, že „primeranou“ nie je náhrada, ktorú určil súd prvého stupňa, ale

náhrada iná (nižšia alebo vyššia). Keďže odvolací súd pri zmene rozhodnutia ( )

svojím rozhodnutím nahradzuje rozhodnutie súdu prvého stupňa, musí jeho rozhodnutie aj

v tomto smere obsahovať úplné a výstižné odôvodnenie zahŕňajúce výklad opodstatnenosti,

pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozsudku, pretože len také rozhodnutie možno

označiť za preskúmateľné ( a v spojení s ). Rozsudok

odvolacieho súdu však v napadnutej časti v plnom rozsahu preskúmateľný nie je, lebo

neobsahuje dostatočné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odvolací súd dospel v porovnaní so

súdom prvého stupňa k odlišným záverom v otázke, aký násobok základného bodového

ohodnotenia vyjadruje „primeranosť“ náhrady za bolesť a za sťaženie spoločenského

uplatnenia. Zo spisu vyplýva, že odvolací súd pri odškodňovaní žalobcom vytrpenej bolesti

s poukazom na rovnaké zistenia považoval sumu 24 930 Sk (3 násobné zvýšenie základného

bodového ohodnotenia bolesti) za neprimerane nízku a za primerané označil odškodnenie vo

výške 445 500 Sk (30 násobné zvýšenie základného bodového ohodnotenia), napriek tomu, že

dostatočne nekonkretizoval skutočnosti, ktoré považoval za dôvod zmeny, bez bližšieho

vysvetlenia len konštatoval, že vzhľadom na povahu poškodení na zdraví a prežité závažné

psychické zmeny a strasti z obmedzenia pohybu a bezvládnosti a s prihliadnutím na

skutočnosť, že aj lekár v posudku o bolestnom zvýšil hodnotenie podľa časti A odd. I ods.6

Zásad pre hodnotenie podľa vyhlášky č. za odôvodnené považuje primerané

odškodnenie na sumu 445 500 Sk. Odvolací súd tiež pri odškodňovaní sťaženia

spoločenského uplatnenia žalobcu aj po doplnení dokazovania ( ) vychádzal

v podstate z tých istých skutkových okolností, na ktoré vzal zreteľ už súd prvého stupňa

a tieto v odôvodnení len zopakoval. Pokiaľ na rozdiel od súdu prvého stupňa považoval

odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 4 108 500 Sk (33 násobné

zvýšenie základného bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia) za nízke a za

primerané považoval odškodnenie vo výške 7 385 000 Sk (60 násobné zvýšenie základného

bodového ohodnotenia), mal v odôvodnení náležite vysvetliť konkrétne dôvody, so zreteľom

na ktoré dospel k záveru o potrebe zmeniť náhľad na „primeranosť“ náhrady. Odvolací súd

však v odôvodnení svojho rozhodnutia len konštatoval, že za primerané považoval

60 násobné zvýšenie základného bodového ohodnotenia. Bez bližšieho vymedzenia

konkrétnych dôvodov, pre ktoré odvolací súd v podstatnej miere zvýšil odškodnenie bolesti

(z 3 násobku na 30 násobok) a sťaženie spoločenského uplatnenia (z 33 násobku na

60 násobok) nemal Najvyšší súd Slovenskej republiky tak možnosť posúdiť opodstatnenosť

a dôvodnosť zmeny prvostupňového rozhodnutia odvolacím súdom, a teda ani preskúmať, či

napadnutý rozsudok spočíva na správnom alebo nesprávnom právnom posúdení veci.

Dovolací súd vzhľadom na to dospel k záveru, že konanie pred odvolacím súdom bolo

v danej veci postihnuté tzv. inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo

veci ( ). Na vadu tejto povahy musel vziať dovolací súd zreteľ

( ). Najvyšší súd Slovenskej republiky z tohto dôvodu dovolaním

napadnutý výrok rozsudku odvolacieho súdu zrušil (spolu s ním zrušil aj výrok o náhrade

trov konania medzi účastníkmi konania navzájom, ako i výrok o povinnosti žalovaného

zaplatiť trovy preddavkované štátom) a vec v rozsahu zrušenia vrátil Krajskému súdu

v Košiciach na ďalšie konanie ( ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania

( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. apríla 2010

JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková