Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Co/28/2019

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Čupkovej a sudcov JUDr. Viery Škultétyovej a JUDr. Radoslava Svitanu, PhD., v spore žalobcu H.. Q. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. X. XX, zastúpeného X.. X. J., advokátom so sídlom v I., K.. W.. U. XX/XX, proti žalovanému T. K. O., so sídlom v O., V. X., IČO XX XXX XXX, do 18.08.2017 za účasti intervenienta na strane žalovaného U. - W. V., U.., so sídlom v O., P. Y. X, IČO XX XXX XXX, o náhradu nemajetkovej ujmy, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín, č. k. -308 zo dňa 20. septembra 2018, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. p o t v r d z u j e . Výrok III. m e n í tak, že žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a . Výrok V. m e n í tak, že štátu náhradu trov konania n e p r i z n á v a . Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1.1 Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) vo výroku I. zamietol žalobu o zaplatenie nemajetkovej ujmy vo výške 150 000,- eur, vo výroku II. nepriznal žalovanému náhradu trov konania o náhradu škody na zdraví, vo výroku III. priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania o zaplatenie nemajetkovej ujmy v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením, vo výroku IV. intervenientovi nepriznal náhradu trov konania a vo výroku V. rozhodol, že štát má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením. Rozsudok zdôvodnil tým, že žalobca sa žalobou domáhal náhrady škody na zdraví (v tejto časti bolo konanie ukončené právoplatnou časťou rozsudku Okresného súdu Trenčín č. k. -243) a náhrady nemajetkovej ujmy z dôvodu, že po tom, čo dňa 17.06.2007 utrpel ťažký úraz v podpazuší pravej ruky, bol urgentne operovaný na oddelení úrazovej chirurgie E. K. I. a po ukončení hospitalizácie za účelom ďalšej liečby, ktorá už nebola v možnostiach tohto zdravotníckeho zariadenia, požiadal dňa 05.10.2007 o konzultáciu špecialistu K. S. E. O. (v súčasnosti T. - žalovaný) P.. Q.. B. Q., D.. Po telefonickej objednávke sa dňa 10.10.2007 dostavil na vyšetrenie k tomuto špecialistovi, ktorý ho však len objednal na ďalšie vyšetrenie o jeden mesiac. Bez vykonania akéhokoľvek výkonu (liečby), bol žalobca vyšetrený ešte dvakrát - v mesiacoch november 2007 a december 2007. Pri ďalšom vyšetrení v januári 2008, bol žalobca informovaný, že je nutné vykonať operačný zákrok - rekonštrukciu terminálnych nervových vetiev a bol zapísaný do poradovníka na operáciu. V následnom období sa žalobca každý mesiac telefonicky informoval o termíne operácie, pričom až do mesiaca máj 2008 mu nebol oznámený žiaden termín s tým, že sa ešte nedostal do aktuálneho poradia. Následne sa na odporúčanie neurológa, u ktorého bol v zdravotnej starostlivosti, obrátil so žiadosťou o konzultáciu na K. S. E. K. O. O., kde absolvoval lekárske vyšetrenie dňa 19.05.2008, pričom primár tejto kliniky po zhodnotení aktuálneho zdravotného stavu žalobcu skonštatoval, že jediným východiskom pre zlepšenie zdravotného stavu, je rekonštrukcia poškodených nervových zväzkov, pričom zároveň žalobcu upozornil, že takáto operácia v Slovenskej republike nebola ešte uskutočnená a ponúkol mu, že zistí možnosť vykonania takejto operácie v Českej republike. Do 14 dní bol žalobca telefonicky kontaktovaný z K. S. E. K. O. O. s tým,

že mu bol už dohodnutý termín operácie na K. klinike E. K. S. B. v V. na deň 11.06.2008. Napriek tejto operácii a následnej rehabilitačnej liečbe, došlo už len k čiastočnému zlepšeniu hybnosti pravej ruky a s ďalším zlepšením už nie je možné počítať. Na základe podnetu žalobcu Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou preskúmal postup žalovaného a oznámením zo dňa 09.04.2010 informoval žalobcu o zistení, že mu nebola v príslušnom období na K. S. E. O. poskytnutá adekvátna zdravotná starostlivosť v súlade s platnými právnymi predpismi.

1.2 Vzhľadom na námietku premlčania žalovaného nároku na náhradu nemajetkovej ujmy, sa súd prvej inštancie zaoberal najprv touto otázkou. K tomu žalobca uviedol, že zo znaleckého posudku aj zo záverov úradu pre dohľad vyplýva, že podstata neoprávneného zásahu do jeho osobnostných práv spočíva v nečinnosti žalovaného po určitú dobu, ktorej márnym uplynutím sa zmarila možnosť na dosiahnutie lepšieho zdravotného stavu žalobcu. K neoprávnenému zásahu došlo až trvaním nečinnosti po určitú dobu, ktorej uplynutím nastal neoprávnený zásah. Nárok na súde nebolo možné uplatniť bez vedomosti o protiprávnom postupe žalovaného, pričom vedomosť, že operácia jeho pravej ruky mala byť vykonaná skôr, získal žalobca prvý krát z prepúšťacej správy K. S. E. v V.. Žalovaný trval na námietke premlčania a uviedol, že k údajnému zásahu do práv a ochrany osobnosti žalobcu malo dôjsť v období medzi októbrom 2007 a januárom 2008. Žalobca si preto mohol svoj nárok na ochranu osobnosti vo forme náhrady za nemajetkovú ujmu na súde uplatniť najneskôr v mesiaci január 2011.

1.3 Súd prvej inštancie právne posúdil vec tak, že právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa ustanovenia síce predstavuje satisfakciu v oblasti nemateriálnych osobnostných práv, avšak jeho vyjadrenie peňažným ekvivalentom má za následok, že ide o právo majetkovej povahy, teda podlieha premlčaniu podľa a premlčuje sa vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 01.11.2008). Trojročná premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz ( ). Začiatok plynutia premlčacej doby je v citovanom ustanovení daný objektívne, nezávisle od subjektívnych okolností (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 15.05.1997) a je viazaný na okamih, kedy došlo k neoprávnenému zásahu, objektívne spôsobilému porušiť alebo ohroziť osobnostné práva fyzickej osoby. Premlčacia doba začína plynúť dňom nasledujúcim po dni, kedy došlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo 17.2.2011). Namietaný zásah do osobnostných práv žalobcu neposkytnutím správnej zdravotnej starostlivosti, nastal v okamihu, keď žalovaný včas neindikoval a neuskutočnil potrebný operačný zákrok, prípadne neoznámil nemožnosť jeho uskutočnenia. S prihliadnutím na závery vyhotoveného znaleckého posudku, v zmysle ktorých v súlade s najnovšími poznatkami medicíny mala byť prevedená revízia poškodených nervov v intervale medzi 3. až 6. mesiacom od úrazu, došlo tak k neposkytnutiu adekvátnej starostlivosti už v čase prvého vyšetrenia žalobcu u žalovaného dňa 10.10.2007, realizovaného viac ako 3 mesiace po úraze. Opakovane k takémuto konaniu dochádzalo aj pri ďalších vyšetreniach. Žalovaný pokračoval v konzervatívnej liečbe až do 15.01.2008, keď došlo k indikácii operačnej revízie poškodenia a zaradeniu žalobcu do poradovníka na operáciu, pričom od úrazu uplynula doba dlhšia ako 6 mesiacov. Vtedy podľa súdu prvej inštancie nastal moment, že skoršie nevykonanie operácie malo za následok "stratu nádeje" žalobcu na obnovenie lepšej funkčnosti jeho ruky. Skutočnosť, že iné zdravotnícke zariadenie konštatovalo tento stav až dňa 23.06.2008, ako i nadobudnutie vedomosti žalobcu o uvedenom, nie je v tejto veci podstatná. Pri premlčaní nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, subjektívna premlčacia doba žiadna neplynie a takýto nárok sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe. V zmysle uvedeného, žalobca mohol svoje právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vykonať prvýkrát dňa 11.10.2007 a najneskôr dňa 16.01.2008. Od tohto dňa začala najneskôr plynúť všeobecná trojročná premlčacia doba, ktorá skončila najneskôr dňa 16.01.2011. Nakoľko žalobca podal žalobu na súde až 03.06.2011, stalo sa to po uplynutí premlčacej doby, preto súd prvej inštancie žalobu o zaplatenie nemajetkovej ujmy zamietol.

1.4 Výrok o trovách konania zdôvodnil súd prvej inštancie s odkazom na ustanovenia a , (ďalej len „“) tým, že v časti o náhradu škody na zdraví, žalovanému náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si náhradu trov konania neuplatnil a zo spisu mu žiadne trovy konania nevyplývajú. To isté uviedol súd prvej inštancie aj vo vzťahu k trovám intervenienta. Pokiaľ ide o nárok na zaplatenie nemajetkovej ujmy, žalovaný si náhradu trov konania pri tomto nároku uplatnil, preto mu súd priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V konaní vznikli aj trovy znaleckého

dokazovania. Z tohto dôvodu súd rozhodol, že štát má voči v konaní neúspešnému žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2.1 Proti uvedenému rozsudku vo výroku zamietajúcom žalobu o zaplatenie nemajetkovej ujmy (výrok I.) a vo výrokoch o nároku žalovaného a štátu na náhradu trov konania voči žalobcovi (výroky III., V.), podal včas odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolanie zdôvodnil tým, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd prvej inštancie nevykonal žalobcom navrhované doplnenie dokazovania znaleckým dokazovaním na ustálenie momentu, kedy sa postup žalovaného stal protiprávnym. Podľa žalobcu, podstata neoprávneného zásahu do jeho osobnostného práva na život a zdravie, spočíva v tomto prípade v dlhodobom neopodstatnenom odkladaní potrebného operačného zákroku, teda v nekonaní žalovaného, ktoré sa po určitom čase stalo protiprávnym. Žalobca sa preto nestotožňuje s názorom súdu prvej inštancie o začiatku plynutia všeobecnej trojročnej premlčacej doby už od prvého vyšetrenia žalobcu u žalovaného dňa 10.10.2007. Konanie žalovaného sa mohlo stať protiprávnym až v čase, keď dĺžka trvania jeho nečinnosti vo vzťahu k potrebnému operačnému zákroku dosiahla určitú mieru. Podľa žalobcu, bez vykonania znaleckého dokazovania smerujúceho k zisteniu, v akom čase došlo u žalobcu k takej degenerácii poškodených nervov, že vykonanie operačného zákroku by už neprinieslo zlepšenie ich stavu, nemožno čas začatia plynutia premlčacej doby správne ustáliť, pričom túto otázku nemožno odvodzovať len od všeobecne predpokladanej doby 3 - 6 mesiacov po úraze. Preto bolo podľa žalobcu nevyhnutné vykonať ním navrhované znalecké dokazovanie, čo súd prvej inštancie odmietol.

2.2 Ďalej žalobca v odvolaní poukázal na to, že nárok na náhradu nemajetkovej ujmy mohol objektívne uplatniť až vtedy, keď zistil, že konanie žalovaného spočívajúce v odkladaní operačného zákroku bolo protiprávnym, teda takým, ktoré mu zobralo šancu na lepší výsledok, a toto žalobca po prvý raz zistil až dňa 23.06.2008 z prepúšťacej správy K. S. E. K. S. B. v V.. Teda podľa žalobcu až po zistení skutočnosti, že konanie (nekonanie) žalovaného malo za následok stratu možnosti lepšej reparácie poškodených nervov, mohol žalobca vykonať po prvý raz právo na náhradu nemajetkovej ujmy jeho uplatnením žalobou na súde. Napokon aj po vykonaní operačného zákroku v V. došlo k určitému zlepšeniu funkčnosti prvej ruky žalobcu, čo tiež poukazuje na nutnosť individuálneho skúmania doby, po uplynutí ktorej sa nečinnosť žalovaného stala protiprávnym konaním.

2.3 K výroku o trovách konania žalovaného a štátu žalobca uviedol, že v tomto konaní uplatnil nároky súvisiace s nesprávnym postupom žalovaného pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti a tento nesprávny postup bol aj vykonaným dokazovaním preukázaný. Zároveň práve v dôsledku tohto nesprávneho postupu žalovaného, žalobca stratil možnosť na zlepšenie kvality jeho života a s tým súvisiaceho ďalšieho uplatnenia. Tieto skutočnosti podľa žalobcu opodstatňujú aplikáciu ustanovenia . Ako dôvody hodné osobitného zreteľa uviedol žalobca aj to, že má príjem už len zo starobného dôchodku a práve v dôsledku zlého zdravotného stavu súvisiaceho s poškodením nervov pravej ruky nemá ani možnosť prípadnou pracovnou činnosťou získať ďalší príjem. Žalobca napokon poukázal na to, že tieto skutočnosti boli aj dôvodom priznania oslobodenia od súdnych poplatkov v rozsahu 90 % a aj preto je podľa neho rozhodnutie súdu prvej inštancie o priznaní nároku na náhradu trov konania štátu v rozsahu 100 % celkom nesprávne.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že sa v celom rozsahu stotožňuje s výrokom aj s odôvodnením napadnutého rozsudku. Má za to, že rozsudok vychádza zo správnych skutkových zistení, správneho právneho posúdenia veci, je riadne odôvodnený, konanie na súde prvej inštancie nevykazovalo žiadne procesné ani právne vady.

4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, preskúmal vec podľa a bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné vo veci samej (výrok I.) potvrdiť ako vecne správny. Právne posúdenie veci odvolacím súdom sa (pri aplikácii tých istých právnych noriem) v niektorých črtách odlišuje od právneho posúdenia súdom prvej inštancie, avšak aj právne posúdenie veci odvolacím súdom viedlo k rovnakému záveru, ako urobil súd prvej inštancie, teda že prípadný nárok žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy bol v čase podania žaloby premlčaný, preto (prihliadajúc na námietku premlčania vznesenú protistranou) bolo potrebné zamietnutie žaloby potvrdiť.

5. Zamietajúci výrok zdôvodnil súd prvej inštancie premlčaním nároku žalobcu (a vznesenou námietkou zo strany žalovaného). Odvolací súd považuje za potrebné v prvom rade uviesť (hoci to medzi stranami nebolo sporné a súd prvej inštancie túto otázku posúdil správne), že právo na peňažnú náhradu nemajetkovej ujmy je právom majetkovej povahy, a teda podlieha premlčaniu podľa , a to vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe podľa , ktorá začína plynúť dňom nasledujúcim po dni, keď došlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 17. februára 2011 sp. zn. ; rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. novembra 2012 sp. zn. - R 58/2014).

6. K tvrdeniu žalobcu, že o protiprávnosti konania žalovaného, spočívajúceho v odkladaní operačného zákroku, sa dozvedel až z prepúšťacej správy K. S. E. K. S. B. v V. zo dňa 23.06.2008, odvolací súd uvádza, že podľa súdom prvej inštancie zisteného skutkového stavu (a podľa tvrdenia samotného žalobcu v žalobe) žalobca „po takejto negatívnej skúsenosti s postupom zo strany E. O. sa na odporúčanie lekára - neurológa, u ktorého bol v zdravotnej starostlivosti“, obrátil na K. S. E. K. O. O., kde absolvoval lekárske vyšetrenie dňa 19.05.2008, pričom primár tejto kliniky po zhodnotení aktuálneho zdravotného stavu žalobcu skonštatoval, že jediným východiskom pre zlepšenie zdravotného stavu, je rekonštrukcia poškodených nervových zväzkov, pričom zároveň žalobcu upozornil, že takáto operácia v Slovenskej republike nebola ešte uskutočnená a ponúkol mu, že zistí možnosť vykonania takejto operácie v Českej republike. Z toho vyplýva, že už v čase konzultácie s neurológom, u ktorého bol v zdravotnej starostlivosti, a najneskôr v čase, keď sa obrátil na K. S. E. K. O. O., musel mať žalobca minimálne dôvodnú pochybnosť o správnosti postupu žalovaného, pričom z tejto pochybnosti sa najneskôr v deň vyšetrenia žalobcu na K. S. E. K. O. O. (t. j. dňa 19.5.2008) stala vedomosť o nesprávnom (a teda protiprávnom) postupe žalovaného.

7. Odvolací súd však (zhodne so súdom prvej inštancie) zdôrazňuje, že premlčacia doba podľa , ktorá sa vzťahuje na peňažnú náhradu nemajetkovej ujmy, má povahu objektívnej premlčacej doby, teda plynie nezávisle od vedomosti oprávneného (žalobcu) o protiprávnosti konania či nekonania inej osoby (žalovaného), ktoré malo za následok vznik nemajetkovej ujmy. Na rozdiel od práva na náhradu škody ( ) pri práve na peňažnú náhradu nemajetkovej ujmy neexistuje subjektívna premlčacia doba, ktorá by bola viazaná na deň, keď sa poškodený dozvie o škode (v tomto prípade o ujme) a o tom, kto za ňu zodpovedá.

8. Nesprávnosť postupu žalovaného možno vidieť (vychádzajúc z tvrdení žalobcu, ktoré žalovaný nerozporoval) v tom, že pri prvom vyšetrení žalobcu (dňa 10.10.2007) - hoci odporúčal operáciu

- nevysvetlil žalobcovi riziká operácie, ale do záznamu uviedol, že pacient s operáciou nesúhlasí, následne po oznámení žalobcu, že s operáciou aj bez ďalšieho vysvetlenia rizík súhlasí, nezaradil žalobcu ihneď do poradovníka na operáciu, ďalej v tom, že ani po ďalších vyšetreniach v novembri a decembri 2007 nezaradil žalobcu do poradovníka na operáciu a napokon aj v tom, že aj keď po vyšetrení 15.01.2008 zaradil žalobcu do poradovníka na operáciu, túto operáciu napriek jej akútnosti po dobu viac ako štyroch mesiacov nevykonal (to, či žalovaný mohol žalobcu operovať skôr - vzhľadom obranu žalovaného povinnosťou dodržiavať čakacie lehoty - by mohlo byť predmetom skúmania vo veci samej, ak by nedošlo k premlčaniu nároku žalobcu). Každé z uvedených dielčích konaní resp. nekonaní žalovaného mohlo prispieť k strate nádeje na zlepšenie zdravotného stavu žalobcu, a to každé inou intenzitou. Odvolací súd ponecháva bokom diskusiu, či každé z týchto dielčích konaní resp. nekonaní žalovaného predstavovalo samostatný zásah do osobnostných práv žalobcu, alebo ide o jeden zásah, keďže považuje záver o premlčaní nároku žalobcu za správny v oboch prípadoch.

9. Na rozdiel od súdu prvej inštancie, odvolací súd sa nedomnieva, že premlčacia doba začala plynúť dňom nasledujúcim po prvom vyšetrení žalobcu u žalovaného (11.10.2007), resp. (vzhľadom na závery vyhotoveného znaleckého posudku) 6 mesiacov od úrazu žalobcu (17.12.2007), prípadne najneskôr deň po zaradení žalobcu do poradovníka na operáciu (16.01.2008). Je síce pravdou, že žalobca objektívne (t. j. bez ohľadu na svoju vedomosť o protiprávnosti konania žalovaného) mohol svoje právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vykonať (podaním žaloby na súde) prvýkrát už dňa 11.10.2007 (takáto žaloba by nebola považovaná za predčasne podanú, keďže otázku protiprávnosti konania žalovaného, je súd oprávnený posúdiť samostatne ako prejudiciálnu otázku aj bez rozhodnutia príslušného úradu), avšak v tom čase by vecným dôvodom žaloby mohlo byť „iba“ nevysvetlenie rizík operácie a nezaradenie

žalobcu do poradovníka na operáciu, nie celé konanie, resp. nekonanie žalovaného tak, ako ho popísal žalobca v žalobe v tejto veci (podanej na súde prvej inštancie dňa 03.06.2011).

10. Zásah žalovaného do osobnostných práv žalobcu totiž síce začal dňom 10.10.2007 (nesprávnym postupom pri prvom vyšetrení žalobcu), tento zásah však uvedeným dňom neskončil, naopak nezákonný postup žalovaného pokračoval ďalej (dielčím konaním resp. nekonaním, ako je uvedené vyššie v bode 8 tohto odôvodnenia). Za začiatok plynutia premlčacej doby vo vzťahu k celému konaniu, resp. nekonaniu žalovaného, ako ho popisuje žalobca v žalobe (resp. vo vzťahu k poslednému z dielčích konaní resp. nekonaní žalovaného, ak by sme prijali tézu, že každé z nich je potrebné posudzovať samostatne), je možné považovať až deň nasledujúci po dni, keď bol zásah do osobnostných práv žalobcu ukončený.

11. V preskúmavanej veci nebol zásah žalovaného do osobnostných práv žalobcu ukončený konaním žalovaného (nápravou protiprávneho stavu samotným žalovaným), ale konaním žalobcu, a to tým, že sa žalobca rozhodol využiť zdravotnú starostlivosť inej nemocnice (E. K. v O. O.). Dňom, keď žalobca absolvoval vyšetrenie vo E. K. v O. O. (19.05.2008), kde mu bolo oznámené, že je potrebná operácia, ktorá v Slovenskej republike nebola ešte uskutočnená a bolo mu ponúknuté sprostredkovanie vykonania takejto operácie v Českej republike, pričom žalobca s týmto postupom E. K. v O. O. (aj keď možno len konkludentne) súhlasil, žalobca z vlastnej vôle ukončil liečbu u žalovaného. Týmto dňom sa skončilo aj protiprávne konanie, resp. nekonanie žalovaného (aj keď jeho dôsledky sa tým prirodzene neskončili). Najneskôr v deň nasledujúci po uvedenom dni (t. j. dňa 20.5.2008), sa mohol žalobca domáhať svojho práva na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch podaním žaloby na súde s rovnakým obsahom (pokiaľ ide o rozsah konania resp. nekonania žalovaného, teda rozsah zásahu do osobnostných práv žalobcu) ako žaloba, ktorú podal v preskúmavanej veci dňa 03.06.2011. Preto všeobecná trojročná premlčacia doba podľa začala plynúť dňa 20.05.2008 a v čase podania žaloby (03.06.2011), bol žalobcom uplatnený nárok už premlčaný.

12. Z vyššie uvedeného vyplýva, že pre posúdenie premlčania, nebolo rozhodujúce to, po akom čase od úrazu došlo u žalobcu k takej degenerácii poškodených nervov, že vykonanie operačného zákroku by už neprinieslo zlepšenie ich stavu, ale to, kedy (odkedy dokedy) trval protiprávny zásah žalovaného do osobnostných práv žalobcu. Preto súd prvej inštancie postupoval správne, keď žalovaným navrhované znalecké dokazovanie zamerané na určenie času, po akom by už vykonanie operácie neprinieslo zlepšenie zdravotného stavu žalobcu, ako nadbytočné nevykonal.

13. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku vo veci samej (výrok I.) potvrdil.

14. Pokiaľ ide o náhradu trov konania žalovaného a štátu, odvolací súd považoval za potrebné rozhodnutie súdu prvej inštancie zmeniť podľa a .

15. V konaní pred súdom prvej inštancie aj v odvolacom konaní, bol vo veci samej plne úspešný žalovaný, preto by mu patril nárok na náhradu trov konania ( ). Na rozdiel od súdu prvej inštancie, však odvolací súd dospel k záveru, že v tomto prípade boli dané dôvody hodné osobitného zreteľa ( ), pre ktoré by nebolo spravodlivé priznať žalovanému nárok na náhradu trov konania. Odvolací súd si je vedomý, že nepriznanie náhrady trov konania úspešnej strane podľa prichádza do úvahy len výnimočne, predstavuje výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok v prípadoch, keď by prísna aplikácia ostatných ustanovení o náhrade trov konania mohla za konkrétnych okolností viesť k nežiaducej tvrdosti. Pri skúmaní existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa, je významným charakter konania, okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde, postoj strán v konaní, ako aj majetkové, sociálne, osobné a ďalšie pomery strán konania.

16. V preskúmavanej veci odvolací súd videl dôvody hodné osobitného zreteľa v tom, že konanie bolo vyvolané postupom žalovaného pri poskytovaní liečebnej starostlivosti žalobcovi, ktorého nesprávnosť (nezákonnosť) konštatoval Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ako aj v tom, že žalobca má príjem len z dôchodku, pričom svoje príjmy preukázal už pri žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov (okrem toho podľa skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné, pričom žalovaný sa nevyjadril k odvolaniu žalobcu, v ktorom žiadal o aplikáciu a uviedol aj skutkové dôvody). Na strane žalovaného ako veľkej právnickej osoby, nepriznanie náhrady trov konania (aj keď ide o zásah do majetkových práv žalovaného), nebude mať existenčné ani

obzvlášť ťaživé dôsledky. Z týchto dôvodov odvolací súd zmenil výrok napadnutého rozsudku o trovách (výrok III.) tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

17. To, čo bolo uvedené k trovám konania žalovaného, je rovnako aplikovateľné aj vo vzťahu k trovám štátu. Aj tu odvolací súd náhradu trov nepriznal z dôvodov hodných osobitného zreteľa ( ), ktoré sú uvedené vyššie. Okrem toho odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že aj keď sa v rozhodovaní o trovách štátu (vzhľadom na ) aplikujú ustanovenia , je potrebné vziať do úvahy, že v čase, keď súd prvej inštancie nariaďoval znalecké dokazovanie (kvôli ktorému vznikli trovy štátu), bola ešte účinná predchádzajúca procesná úprava a vzhľadom na ochranu legitímnych očakávaní, ktorá je súčasťou ústavných princípov právneho štátu, a ktorá našla vyjadrenie aj v ustanovení , je potrebné prihliadnuť aj na vtedy účinné ustanovenie , podľa ktorého, ak boli u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, náhrada trov štátu sa proti tomuto účastníkovi znížila o rozsah, ktorý mu súd priznal. V tomto prípade bol žalobca uznesením súdu prvej inštancie č. k. -60 z 23.6.2011 oslobodený od súdnych poplatkov v rozsahu 90 %, preto mohol v čase nariadenia znaleckého dokazovania legitímne očakávať, že mu bude uložená povinnosť nahradiť trovy štátu spojené s týmto znaleckým dokazovaním maximálne v rozsahu 10 %. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody hodné osobitného zreteľa, však odvolací súd v tomto prípade nepriznal štátu náhradu trov ani v rozsahu 10 %.

18. Napokon vzhľadom na vyššie uvedené dôvody hodné osobitného zreteľa ( ), odvolací súd nepriznal náhradu trov odvolacieho konania žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní vo veci samej úspešný a inak by mal nárok na náhradu trov (, a ).

19. Toto rozhodnutie bolo senátom krajského súdu prijaté jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).