Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11C/125/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Vierou Kumovou v právnej veci žalobcu H.. Q. S., bytom I. X. XX, právne zast. JUDr. Jánom Legerským, advokátom so sídlom Trenčín, Nám. sv. Anny 25, proti žalovanému Univerzitná nemocnica Bratislava, so sídlom v Bratislave, Pažítková 4, IČO 31 813 861 za účasti intervenienta na strane žalovaného Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom v Bratislave, Dostojevského rad 4, IČO 00 151 700 do 18.08.2017, o náhradu nemajetkovej ujmy takto

rozhodol:

I. Žaloba o zaplatenie nemajetkovej ujmy vo výške 150.000,- Eur sa z a m i e t a.

II. Žalovanému sa náhrada trov konania o náhradu škody na zdraví n e p r i z n á v a.

III. Žalovaný m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania o zaplatenie nemajetkovej ujmy v rozsahu 100%, s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením.

IV. Intervenientovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

V. Štát má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1.Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanému zaplatiť mu titulom náhrady škody 76.610,00 € s úrokom z omeškania vo výške 9,00 % ročne od 08.03.2011 do zaplatenia a titulom náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch 300.000,00 € spolu s náhradou trov konania. Uviedol, že si uplatňuje nároky z porušenia jeho práva ako fyzickej osoby na správne poskytnutie zdravotnej starostlivosti v súlade s ustanovením § 4 ods. 3 zák.č. 576/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov proti odporcovi ako poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, ktorý nepostupoval pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti v súlade s týmto zákonným ustanovením, v dôsledku čoho nedošlo k celkovému odstráneniu alebo zmenšeniu následkov zdravotného poškodenia s trvalými a nenapraviteľnými následkami. V rámci toho uplatňuje jednak nárok na náhradu škody na zdraví v zmysle ustanovení § 415 a nasl. Obč. zák. a keďže postupom odporcu v rozpore s uvedeným zákonným ustanovením došlo aj k neoprávnenému zásahu do jeho práva na ochranu jeho osobnosti, najmä života a zdravia (telesnej integrity), tak uplatňuje touto žalobou aj nárok z porušenia práva na ochranu osobnosti v zmysle ustanovení § 11 a nasl. Obč. zák., a to aj s ohľadom na skutočnosť, že ujma, ktorá mu vznikla, nemôže byť zďaleka napravená len plnením náhrady škody na zdraví vzhľadom na obmedzenie výšky tejto náhrady v zmysle platnej právnej úpravy. Žalovaný je pasívne legitimovaný nakoľko k poškodeniu zdravia s trvalými následkami došlo nesprávnym postupom pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti na Neurochirurgickej klinike Fakultnej nemocnice s poliklinikou Bratislava (s účinnosťou od X.X.XXXX Univerzitná nemocnica Bratislava) v

období od októbra 2007 do novembra 2008. Uviedol, že po tom, čo dňa 17.6.2007 utrpel žalobca ťažký úraz v podpazuší pravej ruky, v dôsledku ktorého bol urgentne operovaný na oddelení Úrazovej chirurgie Fakultnej nemocnice Trenčín, po následnom ukončení hospitalizácie a uskutočnení následných odborných vyšetrení v tomto zdravotníckom zariadení, za účelom ďalšej liečby, ktorá už nebola v možnostiach tohto zdravotníckeho zariadenia, požiadal dňa 5.10.2007 o konzultáciu po závažnom poranení nervovocievneho systému pravej hornej končatiny špecialistu Neurochirurgickej kliniky FNsP Bratislava Doc. MUDr. Viktora Matejčíka, CSc. Po telefonickej objednávke sa dňa 10.10.2007 dostavil na konzultáciu k tomuto špecialistovi, ktorý po zbežnej prehliadke zdravotných záznamov, v ktorých sa nachádzali výsledky dovtedajších odborných vyšetrení (sonografické vyšetrenie, magnetická rezonancia a EMG vyšetrenie) a poranenej pravej ruky žalobcu urobil lekársky zápis na tlačive žiadanky od Fakultnej nemocnice Trenčín. V tomto zázname okrem iného uviedol, že odporučil operáciu - revíziu terminálnych vetiev s poznamenaním, že pacient s operačným riešením zatiaľ nesúhlasí, čo však nebolo v súlade so skutočnosťou, keďže žalobca operačný zákrok jednoznačne neodmietol, ale od lekára požadoval len vysvetlenie rizík, ktoré sú s takýmto druhom operácie spojené. K podaniu žiadneho vysvetlenia v tomto smere zo strany lekára však nedošlo a v lekárskom zápise bolo poznamenané, že žalobca operačný zákrok zatiaľ odmietol. Výsledkom tejto konzultácie bolo napokon objednanie žalobcu na ďalšie vyšetrenie vo FNsP Bratislava v termíne o jeden mesiac. Žalobca sa však po dvoch týždňoch od uvedenej konzultácie telefonicky skontaktoval s Doc. MUDr. B. Q., D.. a oznámil mu, že s navrhovanou operáciou aj bez ďalšieho vysvetlenia súhlasí. Vtedy mu bolo zo strany lekára oznámené, že nejaký čas treba ešte počkať, pretože je možné, že stav poškodených nervov sa časom spontánne upraví s tým, aby prišiel na ďalšie vyšetrenie ako bolo dohodnuté o jeden mesiac od prvej konzultácie, ktorá sa konala dňa 10.10.2007. Žalobca sa na základe toho v mesiaci november 2007 dostavil na vyšetrenie, pričom výsledkom tohto vyšetrenia bolo jeho opätovné objednanie na ďalšie vyšetrenie o jeden mesiac, bez vykonania akéhokoľvek výkonu (liečby) na zlepšenie existujúceho zdravotného poškodenia. Tento postup sa zopakoval aj pri ďalšom vyšetrení v mesiaci december 2007, kedy bol zase objednaný na ďalšie vyšetrenie v mesiaci január 2008 s pokynom, aby priniesol najnovšie výsledky EMG vyšetrenia. Žalobca sa preto aj v mesiaci január 2008 dostavil na vyšetrenie k uvedenému špecialistovi, na ktoré priniesol aj požadované výsledky EMG vyšetrenia, ktorému sa podrobil dňa 15.01.2008 na Neurologickom oddelení Fakultnej nemocnice Trenčín u MUDr. U. D.. Pri tomto vyšetrení vo FNsP Bratislava bol žalobca informovaný po zhodnotení prinesených výsledkov EMG vyšetrenia a aktuálneho stavu pravej hornej končatiny, že je nutné vykonať operačný zákrok

- rekonštrukciu terminálnych nervových vetiev s upozornením, že samotná operácia môže existujúci stav ešte zhoršiť a že dokonca môže prísť aj o ruku. Napriek tomu s operáciu súhlasil, na základe čoho bol lekárom Doc. MUDr. B. Q., D.. odoslaný za službukonajúcou zdravotnou sestrou v ambulancii Neurochirurgickej kliniky FNsP Bratislava za účelom zápisu do poradovníka na operáciu s tým, že v blízkej budúcnosti bude vyzvaný, aby sa v konkrétne určený deň dostavil k vykonaniu operačného zákroku. Na základe toho podľa pokynov lekára nahlásil v ambulancii svoje osobné údaje a telefonický kontakt, ktoré zdravotná sestra zaznamenala. Zo strany lekára Doc. Q.. B. Q., CSc. okrem lekárskeho záznamu zo dňa 10.10.2007 nebol vyhotovený z ďalších vyšetrení navrhovateľa, ktoré sa konali v novembri a decembri 2007 a januári 2008, žiaden lekársky záznam. V následnom období sa žalobca každý mesiac telefonicky informoval u tohto lekára o termíne operácie, pričom až do mesiaca máj 2008 mu nebol oznámený žiaden termín s tým, že sa ešte nedostal do aktuálneho poradia. Po takejto negatívnej skúsenosti s postupom zo strany odporcu sa na odporúčanie lekára - neurológa, u ktorého bol v zdravotnej starostlivosti, obrátil so žiadosťou o konzultáciu v tejto veci na Neurochirurgickú kliniku Fakultnej nemocnice s poliklinikou F.D. Rooswelta Banská Bystrica (ďalej len "FNsP Banská Bystrica"), kde absolvoval lekárske vyšetrenie dňa 19.5.2008, ktoré vykonal primár tejto kliniky Q.. E. V., V.., ktorý po zhodnotení jeho aktuálneho zdravotného stavu skonštatoval, že jediným východiskom pre zlepšenie zdravotného stavu je rekonštrukcia poškodených nervových zväzkov, pričom zároveň tento lekár žalobcu upozornil, že takáto operácia v Slovenskej republike nebola ešte uskutočnená a ponúkol mu, že zistí možnosť vykonania takejto operácie v Českej republike. Zakrátko na to do 14 dní bol žalobca telefonicky kontaktovaný z Neurochirurgickej kliniky FNsP Banská Bystrica s tým, aby sa dostavil v nasledujúci deň na túto kliniku za účelom vystavenia dokladov na schválenie operácie v zahraničí Všeobecnou zdravotnou poisťovňou, pretože touto klinikou mu bol už aj dohodnutý termín potrebnej operácie na Neurochirurgickej klinike Fakultnej nemocnice Kráľovské Vinohrady v Prahe na deň 11.6.2008. V tento deň sa aj operácia uskutočnila, pričom už pri jeho príjme na operáciu sa lekári, ktorí sa na operácii zúčastnili pozastavili nad tým, prečo sa k nim dostal na operáciu až rok po úraze a vyslovili názor, že ak by k operácii došlo skôr, už po zregenerovaní cievneho a žilového krvného systému, mohol byť žalobca už v čase operácie zdravotne v poriadku a bez následkov zdravotného postihnutia. Po

vykonaní operácie bol prepustený z uvedeného zdravotníckeho zariadenia v Českej republike dňa 23.6.2008 a následne v rámci pooperačnej liečby absolvoval v dňoch 24.9. až 5.11.2008 rehabilitačnú liečbu v Národnom rehabilitačnom centre Kováčová a potom predpísanú rehabilitáciu vo Fakultnej nemocnici Trenčín. Asi dva týždne po absolvovaní rehabilitačnej liečby v Kováčovej sa s navrhovateľom telefonicky skontaktovala pracovníčka (pravdepodobne zdravotná sestra) z Neurochirurgickej kliniky FNsP Bratislava v tom zmysle, že je u nich zapísaný v poradovníku na operáciu a že "čo s tým". Z následne vykonaných vyšetrení na Neurochirurgickej klinike Fakultnej nemocnice Kráľovské Vinohrady v Prahe v Českej republike potom vyplynulo, že po operácii vykonanej v tomto zdravotníckom zariadení došlo už len k čiastočnému zlepšeniu hybnosti pravej ruky a že s ďalším zlepšením už nie je možné počítať. Keďže z dôvodu týchto skutočností žalobca dospel k záveru, že k nezlepšeniu jeho zdravotného stavu a k jeho trvalému poškodeniu, ktoré nemuselo byť dané vôbec alebo len v podstatne menšom rozsahu, došlo nesprávnym postupom a zanedbaním povinností pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti zo strany FNsP Bratislava, podal listom zo dňa 12.11.2009 podnet na preskúmanie postupu tohto zdravotníckeho zariadenia na ÚDZS. Tento podnet navrhovateľa bol vybavený oznámením ÚDZS č. PO 1956/2009/100 zo dňa 9.4.2010 o výsledku šetrenia podania, z ktorého vyplynulo, že mu nebola v príslušnom období na Neurochirurgickej klinike FNsP Bratislava, nemocnica Kramáre poskytnutá adekvátna zdravotná starostlivosť v súlade s platnými právnymi predpismi. V oznámení sa uvádza, že poranenia nervov aj pri ideálnom ošetrení často zanechávajú trvalé následky, avšak napriek tomu nie je možné pokladať postup dohliadaného subjektu za adekvátny, teda zohľadňujúci súčasné poznatky lekárskej vedy, ďalej že tým, že rekonštrukcia dvoch dôležitých poškodených nervov pravej hornej končatiny nebola dohliadaným pracoviskom realizovaná (zabezpečená) v skoršom termíne, neboli vytvorené vhodnejšie podmienky pre regeneráciu a prípadné aspoň čiastočné zlepšenie funkcie pravej ruky a napokon, že zdravotná dokumentácia vedená dohliadaným subjektom v príslušnom období nespĺňala zákonom stanovené požiadavky. V závere tohto oznámenia sa konštatuje, že bolo zistené, že zdravotná starostlivosť zo strany poskytovateľa FNsP Bratislava nebola poskytnutá v súlade s ustanovením § 4 ods. 3 zák.č. 576/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov a zdravotná dokumentácia nebola vedená v súlade s ustanoveniami § 19 ods. 2 písm. b), c) a § 21 ods. 1 písm. f), ods. 3 zák.č. 576/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov. Z uvedených skutočností vyplýva, že žalovaný porušil pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti navrhovateľovi právnu povinnosť poskytnúť zdravotnú starostlivosť správne (lege artis) a že v dôsledku porušenia tejto právnej povinnosti vznikla žalobcovi škoda na zdraví spočívajúca v trvalom obmedzení hybnosti jeho pravej hornej končatiny, ktorý nepriaznivý zdravotný stav mohol byť pri včasnom operačnom zákroku odstránený celkom alebo v podstatnej časti (obmedzenie hybnosti mohlo byť podstatne menšie). Pod porušenie povinnosti poskytnúť zdravotnú starostlivosť správne (lege artis) pritom spadá tak povinnosť uskutočniť potrebný operačný zákrok včas ako aj povinnosť oznámiť nemožnosť uskutočnenia takéhoto operačného zákroku v príslušnom zdravotníckom zariadení so súbežným informovaním pacienta o možnosti vykonania potrebného operačného zákroku v inom zdravotníckom zariadení. Z popísaného postupu FNsP Bratislava je zrejmé, že žalobca bol objednaný v tomto zdravotníckom zariadení na vykonanie operačného zákroku, pričom mu dlhodobo napriek jeho opakovaným urgenciám nebol určený termín uskutočnenia operácie a nebol informovaný ani o možnosti jej uskutočnenia v inom zdravotníckom zariadení, hoci muselo a malo byť z výsledkov jeho prvotného vyšetrenia vo FNsP Bratislava zrejmé, že úspešnosť operačného zákroku závisí v rozhodujúcej miere od včasnosti jeho vykonania. Keďže u žalobcu v dôsledku porušenia právnej povinnosti zo strany FNsP Bratislava poskytnúť zdravotnú starostlivosť správne (lege artis) nedošlo k odstráneniu následkov poškodenia jeho zdravia, žalobca v produktívnom veku stal osobou s vážnym a nenapraviteľným zdravotným poškodením, o čom svedčí aj skutočnosť, že jednak podľa rozhodnutia Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Trenčín, odbor sociálnych vecí a rodiny č. 08/08843/066427/ OPČ/SKY zo dňa 15.1.2008 sa považuje za občana s ťažkým zdravotným postihnutím s mierou funkčnej poruchy 50% a jednak že podľa rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie č. 530 630 2150 zo dňa 28.1.2008 mu bol priznaný invalidný dôchodok, ktorý sa mu aj podľa potvrdenia zo dňa X.X.XXXX z dôvodu nezlepšenia zdravotného stavu vypláca ďalej, došlo teda u neho nielen ku vzniku škody na zdraví ale aj ku neoprávnenému zásahu do jeho práva na ochranu osobnosti, najmä jeho života a zdravia (telesnej integrity). Z vyššie uvedených skutočností, že žalovaný zodpovedá za škodu, ktorá na zdraví žalobcu vznikla. Keďže z dôvodov uvedených v tejto žalobe je zrejmé, že neposkytnutím zdravotnej starostlivosti správne došlo u navrhovateľa zároveň k neoprávnenému zásahu do jeho osobnostných práv na ochranu života a zdravia (telesnej integrity), keď u žalobcu nastal nezvratný stav spočívajúci v obmedzení hybnosti, senzorických a motorických schopností pravej hornej končatiny v značnom rozsahu, žalobca uplatňuje aj nárok z tohto neoprávneného zásahu do práva na ochranu osobnosti. Vzhľadom na trvalý a neodstrániteľný charakter následkov neprichádza do úvahy

nemajetková (morálna) satisfakcia v zmysle § 13 ods. 1 Obč. zák. a ako jediná forma satisfakcie do úvahy prichádza len peňažná satisfakcia v zmysle § 13 ods. 2 Obč. zák. Vychádzajúc z kritérií pre určenie výšky tohto nároku v zmysle § 13 ods. 3 Obč. zák., najmä z kritéria závažnosti ujmy, navrhovateľ považuje za primeranú výšku náhrady za neoprávnený zásah do jeho osobnostných práv sumu 300.000,- €. Žalobca uvádza, že ak by zo strany žalovaného došlo k poskytnutiu zdravotnej starostlivosti správne a nie spôsobom, ako je podrobne vyššie popísaný tak hybnosť jeho pravej hornej končatiny mohla byť obnovená úplne alebo v takom rozsahu, že kvalita života žalobcu by bola podstatne iná (lepšia), než aká v skutočnosti je v dôsledku nesprávneho postupu žalovaného pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti navrhovateľovi. Žalobca je trvalými následkami neoprávneného zásahu do jeho osobnostných práv značne obmedzený vo výkone pracovnej činnosti, pri realizácii jeho činností v rodine a v domácnosti ako aj akejkoľvek spoločenskej a záujmovej činnosti a tiež je do značnej miery obmedzený aj pri akýchkoľvek aktivitách v oblasti kultúrneho a športového života. Je celý rad činnosti, ktoré žalobcaeľ nemôže pod vplyvom trvalého poškodenia jeho zdravia vykonávať vôbec alebo len z podstatne väčšou námahou a vypätím a tomu zodpovedajúcou menšou kvalitou výsledkov týchto činností, než ako tomu bolo predtým. Vymenovanie všetkých negatívnych dopadov na život žalobcu spôsobených trvalými následkami neposkytnutia zdravotnej starostlivosti správne by bolo veľmi rozsiahle a preto uvádza len rámcovo jednotlivé oblasti svojho života, v ktorých sa mu kvalita života výrazným spôsobom zhoršila. Rozsah obmedzení u žalobcu súvisiacich s trvalým poškodením jeho pravej hornej končatiny, ku ktorému nemuselo vôbec alebo aspoň nie v takom veľkom rozsahu dôjsť, ak by mu bola zdravotná starostlivosť poskytnutá správne, je možné preukázať aj odborným lekárskym vyjadrením alebo znaleckým dokazovaním z odboru zdravotníctva. 2. Z písomného vyjadrenia žalovaného k žalobe vyplynulo, že navrhuje, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Uviedol, okrem iného, že náhradu nemajetkovej ujmy z titulu porušenia práva na ochranu osobnosti žalobca žiada preto, že žalovaný "nesprávnym postupom pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti od októbra 2007 do novembra 2008 poškodil zdravie žalobcu s trvalými následkami, pričom nepriaznivý stav mohol byť pri včasnom operačnom zákroku odstránený celkom alebo v podstatnej časti. K ťažkému úrazu došlo dňa 17.06.2007. Neodkladnú zdravotnú starostlivosť život zachraňujúcu poskytla FN v Trenčíne. Po takmer štyroch mesiacoch žalobca požiadal žalovaného o konzultáciu dňa 05.10.2007. Konzultácia sa uskutočnila až po piatich dňoch s tým, že konzultant odporučil revíznu operáciu, ale podľa jeho názoru by sa malo ešte počkať, či sa stav poškodených nervov neupraví. K ďalšej konzultácii došlo až o mesiac - v novembri 2007 a potom v januári 2008, kedy bol žalobca zaradený do poradovníka na operáciu. Z medicínskeho hľadiska bol postup žalovaného obdobný ako vo FNsP F.D. Roosvelta v Banskej Bystrici, kde bol žalobca vyšetrený dňa 19.05.2008, pričom vyšetrenie skončilo odporúčaním pokračovať v konzervatívnej liečbe a rehabilitácii a tiež bola určená ďalšia kontrola až o mesiac. Žalovaný je koncovým zdravotníckym zariadením, ktoré slúži ako konzultačné a liečebné pracovisko pre celé Slovensko. Preto sú aj čakacie lehoty na jednotlivé konzultačné a najmä operačné výkony podstatne dlhšie ako u iných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Niekoľkomesačné čakacie lehoty sú na jednotlivých klinikách UNB bežné aj v súčasnosti a odporca nie je objektívne schopný urýchliť operačné výkony. Dodržiavanie čakacích lehôt sleduje a kontroluje MZ SR alebo Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Žalobca sa opiera o výsledok dohľadu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktorý konštatoval, že zo strany žalovaného došlo k porušeniu § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. preto, lebo pacientovi nebol zabezpečený skorší termín na reoperáciu a pre nedostatky vo vedení zdravotnej dokumentácie. 3. Súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 11C/125/2011-243 zo dňa 26.04.2016 zamietol žalobu a určil, že o trovách konania bude rozhodnuté do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. 4. Na odvolanie žalobcu do časti rozsudku o zamietnutí žaloby na náhradu škody 76.610 eur s úrokom z omeškania a o zamietnutí žaloby na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v rozsahu sumy 150.000 eur Krajský súd v Trenčíne rozsudkom č.k. 19Co/324/2016 - 279 zo dňa 29.06.2017 zamietajúci výrok rozsudku súdu prvej inštancie potvrdil v časti o zaplatenie sumy 76.610 eur s príslušenstvom titulom náhrady škody na zdraví, zrušil v časti o zaplatenie sumy 150.000 eur titulom náhrady nemajetkovej ujmy a vec v rozsahu zrušenia vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V ďalšom konaní uložil súdu prvej inštancie právne posúdiť, či došlo k premlčaniu nároku žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy (pričom v prípade potreby doplniť dokazovanie), a v prípade, ak dospeje k záveru, že nárok nie je premlčaný, posúdi tiež naplnenie predpokladov pre vznik zodpovednosti za nemajetkovú ujmu. Prihliadne pritom na oznámenie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou adresované žalobcovi č. PO 1956/2009/100 zo dňa 09.04.2010 o výsledku šetrenia podania, podľa ktorého žalobcovi nebola v príslušnom období na Neurochirurgickej klinike FNsP Bratislava, nemocnica Kramáre poskytnutá adekvátna zdravotná starostlivosť v súlade s platnými právnymi predpismi a tiež

na závery znaleckého posudku znaleckej organizácie LEGE ARTIS, podľa ktorej síce operačná revízia poškodených nervov v čase do 6 mesiacov od úrazového poškodenia nemusela zlepšiť zdravotný stav žalobcu (v dôsledku čoho nie je možné kvantifikovať, aký benefit by správne načasovaný operačný zákrok priniesol), avšak "poskytovateľ zdravotnej starostlivosti mohol previesť kroky, ktoré mohli potenciálne znížiť rozsah trvalých následkov úrazu žalobcu" a "skorší operačný zákrok by žalobcovi priniesol aspoň nádej na lepší výsledok" (podobne podľa vyššie citovaného oznámenia Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou "tým, že rekonštrukcia dvoch dôležitých poškodených nervov pravej hornej končatiny nebola dohliadaným pracoviskom realizovaná/zabezpečená v skoršom termíne, neboli vytvorené vhodnejšie podmienky pre regeneráciu a prípadné aspoň čiastočné zlepšenie funkcie pravej ruky"). Zdôraznil, že aj keď podľa znaleckého posudku nemožno prípadný benefit včasnej operácie kvantifikovať, teda nemožno ani vyčísliť výšku škody na zdraví, ktorá bola v príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním žalovaného, je potrebné, aby súd prvej inštancie posúdil, či odopretie "nádeje na lepší výsledok", resp. "vytvorenie vhodnejších podmienok pre regeneráciu", aj keď s neistým výsledkom, nepredstavovalo zásah do osobnostných práv žalobcu a prípadne tiež mieru zodpovednosti samotného žalobcu za tento stav. 5. Pred zrušením rozsudku súdom druhej inštancie vykonal súd prvej inštancie dokazovanie výsluchom sporových strán, oboznámil oznámenie o výsledku šetrenia, poverenie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou zo dňa 09.04.2010, lekárska správu - nález zo dňa 05.10.2007 a zo dňa 10.10.2007, ambulantnú správu zo dňa 19.05.2008, Prepúšťaciu správu zo dňa 23.06.2008, Správu pre ošetrujúceho lekára zo dňa 05.11.2008, Podnet na preskúmanie správnosti postupu zdravotníckeho zariadenia pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti zo dňa 12.11.2009 vrátane podacieho lístka, Rozhodnutie ÚPSVaR zo dňa 15.01.2008, Rozhodnutie SP zo dňa 28.01.2008, List Sociálnej poisťovne zo dňa 05.02.2009, Lekársky posudok o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia FNsP Banská Bystrica zo dňa 20.09.2010, uplatnenie nárokov na náhradu škody zo dňa 03.02.2011, oznámenie odporcu na list navrhovateľa zo dňa 07.03.2011, vyjadrenie odporcu k žalobe, odborné stanovisko MUDr. Igora Šullu DrSc. zo dňa 03.03.2010, Rozhodnutie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou zo dňa 26.07.2010 o uložení pokuty odporcovi, znalecký posudok č. 14/2014, vyjadrenie navrhovateľa k zo dňa 19.03.2015, stanovisko odporcu k zo dňa 15.05.2015 doručené súdu 21.05.2015, stanovisko k Neurochirurgickej kliniky LF UK , Protokol č. XXX/XXXX o vykonanom dohľade na mieste Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, oznámenie odporcu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou označené ako Prijatie nápravných opatrení k protokolu č. XXX/ XXXX, vyjadrenie vedľajšieho účastníka na strane odporcu a zistil tento skutkový stav: 6. Z výsluchu žalobcu vyplynulo, že v dôsledku neposkytnutej starostlivosti zo strany žalovaného má v súčasnosti od zápästia pravú ruku nefunkčnú, stratil jemnú motoriku, senzibilné vnímanie. Je obmedzený čo sa týka akéhokoľvek života, nemôže vykonávať jemné práce, písať na počítači, väčšie práce okolo domácnosti, na všetko si musí volať pomoc. V minulosti sa venoval rekreačne viacerým druhom športov, či už išlo o hokej, futbal, ktoré teraz nemôže hrávať. Môže sa venovať turistike, aj to len v obmedzenom rozsahu. Je obmedzený spoločensky, pri akomkoľvek spoločenskom styku každý sa na neho pozerá až sa ho "stráni", čo sa prejavuje napr. keď ide na obed, a to v dôsledku straty jemnej motoriky. Uvedené má na neho psychické dôsledky. Ruku doteraz cíti akoby ju mal v brnení, v kliešťoch. V dôsledku toho, že ju nepoužíva skracujú sa mu šľachy, je obmedzený, postihnutý v bežnom dennom živote. 7. Z výsluchu žalovaného bolo zistené, že navrhuje žalobu zamietnuť, a to predovšetkým z dôvodu, že nie je daná príčinná súvislosť medzi poškodením zdravia žalobcu a jeho postupom. Má za to, že jeho postup bol lege artis. 8. Z listu žalobcu zo dňa 12.11.2009 označeného ako podnet na preskúmanie postupu to zdravotníckeho zariadenia pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti podaného na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou vyplynulo zo skutočností tvrdených navrhovateľom, že ako pacient dňa 11.12.2008 absolvoval plánované kontrolné vyšetrenie na Neurochirurgickej klinike FN Kráľovské Vinohrady Praha, t.z. EMG vyšetrenie so záverom: "úplný denervačný syndróm n. ulnaris a n. cut. Antebrach. Uln. 1.sin. a dňa 18.06.2009 absolvoval ďalšie plánované kontrolné vyšetrenie na Neurochirurgickej klinike FN Kráľovské Vinohrady - EMG vyšetrenie so záverom: "čiastočný denervačný syndróm n. ulnaris ťažkého stupňa. Je čas pre hľadanie a výcvik náhradných pohybov, s reinerváciou už nie je možné počítať. Kontrola o rok." Žalobca dospel k záveru, že k nezlepšeniu zdravotného stavu a nevyužitiu možnosti odstránenia alebo aj čiastočného odstránenia zdravotného poškodenia od úrazu v roku 2007 došlo zavinením, nečinnosťou a zanedbaním poskytnutia adekvátnej a naliehavej zdravotnej starostlivosti zo strany žalovaného a navrhol, aby úrad vydal rozhodnutie, že poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, žalovaný pochybil v tom, že pacientovi od 10.10.2007 neposkytol zdravotnú starostlivosť adekvátnu rozsahu zdravotného poškodenia a tiež v časovo nevyhnutnom rozmedzí, tak ako to vyžadovalo

jeho zdravotné poškodenie a povinnosť poskytnutia adekvátnych zdravotníckych úkonov zaručujúcich elimináciu zdravotného poškodenia postihnutých telesných orgánov. 9. Z oznámenia o výsledku šetrenie podania ÚDZS (č.PO 1956/2009/100) zo dňa 9.4.2010 vyplynulo, že žalobcovi bolo oznámené, že možno konštatovať, že mu nebola v dohliadanom období na Neurochirurgickej klinike FNsP Bratislava, nemocnica Kramáre poskytnutá adekvátna zdravotná starostlivosť v súlade s platnými právnymi predpismi. V oznámení sa ďalej uvádza, že poranenia nervov aj pri ideálnom ošetrení často zanechávajú trvalé následky, avšak napriek tomu nie je možné pokladať postup dohliadaného subjektu za adekvátny, teda zohľadňujúci súčasné poznatky lekárskej vedy. Tým, že rekonštrukcia dvoch dôležitých poškodených nervov pravej hornej končatiny nebola dohliadaným pracoviskom realizovaná (zabezpečená) v skoršom termíne, neboli vytvorené vhodnejšie podmienky pre regeneráciu a prípadné aspoň čiastočné zlepšenie funkcie pravej ruky. Zdravotná dokumentácia vedená dohliadaným subjektom v dohliadanom období nespĺňala zákonom stanovené požiadavky. V závere sa konštatuje, že bolo zistené, že zdravotná starostlivosť zo strany poskytovateľa FNsP Bratislava nebola poskytnutá v súlade s ustanovením § 4 ods. 3 zák.č. 576/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov a zdravotná dokumentácia nebola vedená v súlade s ustanoveniami § 19 ods. 2 písm. b), c) a § 21 ods. 1 písm. f), ods. 3 zák.č. 576/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov. Podľa odborného stanoviska konzultanta v odbore neurochirurgia (k podaniu p. Ing. Q. S., ktorý namieta voči postupu do. Q.. B. Q. pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti jeho osobe na Neurochirurgickej klinike FNsP Bratislava) vypracovaného Prof MUDr. H. B., P.. zdravotná starostlivosť pacientovi Ing. Q. S. nebola poskytnutá v súlade s najnovšími poznatkami lekárskej vedy, teda lege artis. Pochybenie konzultant vidí v tom, že rekonštrukcia dvoch dôležitých poškodených nervov na jeho pravej končatine nebola realizovaná (respektíve zabezpečená) v skoršom termíne. To by síce vôbec nemuselo zaistiť priaznivý výsledok, ale by vytvorilo vhodnejšie podmienky pre regeneráciu a prípadné, aspoň čiastočné, zlepšenie funkcie pravej ruky. 10. Z rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín zo dňa 18.01.2008 vyplynulo, že žiadosti vyhovuje a určuje (u žalobcu) mieru funkčnej poruchy 50 %, a preto sa tento považuje za občana s ťažkým zdravotným postihnutím a vydáva sa (mu) preukaz občana s ťažkým zdravotným postihnutím. 11. Zo znaleckého posudku č. 14/2014 vypracovaného LEGE ARTIS znalecká organizácia s.r.o., znalcom v odbore zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia, traumatológia, neurochirurgia bolo zistené, že znalec hodnotil na základe dostupnej zdravotnej dokumentácie. Pri hodnotení postupu poskytovateľa jednoznačne neustálil či jeho postup bol lege artis, najmä s poukazom na to, že k dispozícii mal len jedno písomné lekárske vyšetrenie zo dňa 10.10.2007, (ďalšie vyšetrenia neboli zdokumentované, ani vyúčtované poisťovni). Zdôraznil, že nakoľko nie je schopný ani kompetentný tieto vyšetrenia potvrdiť, vyvrátiť akákoľvek odpoveď môže byť len v teoretickej rovine. Skonštatoval, že z medicínskeho hľadiska je odporúčateľné, aby revízia nervov bola prevedená do 6 mesiacov od úrazového poškodenia. Po tomto čase dochádza k výraznému zhoršeniu výsledku ošetrenia týchto poranení. Z medicínskeho hľadiska bolo vhodné navrhovateľa objednať na revíziu poškodených nervov v tomto časovom intervale od úrazu, ale je nutné súbežne zdôrazniť, že ani operačný zákrok do tohto časového intervalu nemusel zlepšiť rozsah trvalých následkov. Zdravotný stav žalobcu nebol zapríčinený postupom poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, ale poskytovateľ zdravotnej starostlivosti mohol previesť kroky, ktoré mali potenciálne znížiť rozsah trvalých následkov úrazu žalobcu. V prípade žalobcu sa jednalo o rezno-bodné poranenie v oblasti pravej pazuchy. Prvotne bola prevedená primárne perineurálna sutúra poškodených periférnych nervov. V pooperačnom období podľa doloženej zdravotnej dokumentácie došlo k zlepšeniu stavu, nakoľko ihneď po úraze a následnej operácii končatiny bola plegická, postupne došlo k návratu funkcie n.radialis, aj sa obnovil pohyb prstov ruky, v zápästí, aj lakti. Výrazné klinické zlepšenie stavu pretrvávalo asi 3 mesiace od doby úrazu. Z retrospektívneho pohľadu možno konštatovať, že v súlade s najnovšími poznatkami medicíny v intervale medzi 3. až 6. mesiacov mala byť prevedená revízia poškodených nervov u žalobcu, aby boli vytvorené podmienky na možnosť obnovy funkcie končatiny, alebo aspoň zlepšenia jej funkcie oproti súčasnému stavu. Vykonanie skoršieho operačného zákroku zameraného na rekonštrukciu n.medianus a n. ulnaris mohlo viesť k zlepšeniu funkcie pravej ruky u žalobcu. Znalec uviedol, že je nutné zdôrazniť, že takéto vysoké poranenia periférnych nervov aj napriek skorej a správnej liečbe zanechávajú závažné trvalé následky. Aj po vykonaní skoršieho operačného zákroku - revízie nervov by mohlo dôjsť k identickému funkčnému výsledku, aký je u žalobcu momentálne. Z medicínskeho hľadiska nie je možné kvantifikovať, aký jasne popísaný benefit by skorý a správne načasovaný operačný zákrok priniesol. Z medicínskeho hľadiska je možné akurát konštatovať, že tento skorší operačný zákrok by žalobcovi priniesol aspoň nádej na lepší výsledok. Na základe klinického vyšetrenia žalobcu, štúdia dostupnej zdravotnej dokumentácie je možné konštatovať, že aj pri lege artis postupe (timingu časovania operačného výkonu)

by sa poranenie periférnych nervov (n.medianus a n.ulnaris) nebolo úplne vyliečilo vzhľadom na rozsah poškodenia žalobcu pri páde. Žalobca si poranenie spôsobil sám, poranenie nevzniklo v súvislosti s ošetrením jeho úrazu. Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti nespôsobil poranenie, ani žiadne telesné poškodenie, ktoré by bolo možné žiadať vo forme bolestného. Sťaženie spoločenského uplatnenia je vypracované pre úrazové poškodenie žalobcu. Toto úrazové poškodenie si zapríčinil žalobca sám, vzniklo bez akejkoľvek súvislosti s ošetrením v akomkoľvek zdravotníckom zariadení. Bez ohľadu na spôsob liečby, by zanechalo žalobcovi trvalé následky. Z medicínskeho hľadiska mohla akurát skorá operačná revízia v UN Bratislava viesť k lepšiemu funkčnému výsledku. Nie je možné kvantifikovať z medicínskeho hľadiska, aké percentuálne, či reálne zlepšenie by mohlo u žalobcu vzniknúť. Nie je možné jednoznačne konštatovať, že pri skoršej operačnej revízii by nedošlo k trvalým následkom úrazového poškodenia žalobcu. U žalobcu je stav z medicínskeho hľadiska stacionárny. Stav možné k dátumu vypracovania posudku považovať za trvalý a nemenný. Nie je predpoklad (nie je očakávateľné) vznik ďalších komplikácii v súvislosti s poškodením nervov hornej končatiny. Po poranení aké utrpel žalobca je možné konštatovať, že rozsah trvalých následkov je vskutku menší ako obvykle zvykne byť po tak závažnom vysokom poranení periférnych nervov. Prvotne bolo ošetrenie nervov v NsP v Trenčíne správne a odborne prevedené, čo potvrdzuje aj operačná správa z Neurochirurgickej kliniky Kráľovské Vinohrady, kde bola vzhľadom na čiastočný návrat funkcie n. ulnaris prevedená len operačná liečba jedného nervu. 12. Zo stanoviska žalovaného k znaleckému posudku a vyjadrenia vo veci samej vyplynulo, že žalovaný má za to, že ak došlo k neoprávnenému zásahu do jeho osobnostných práv na ochranu života a zdravia a k nezvratnému stavu spočívajúcom v obmedzenej hybnosti senzorických a motorických schopností pravej hornej končatiny v značnom rozsahu, stalo sa tak v dôsledku úrazu navrhovateľa dňa 17.06.2006 a nie v dôsledku správania sa žalovaného ako to žalobca nesprávne uvádza. To znamená, že žalobca sa stal osobou so zdravotným postihnutím, ako to uvádza v žalobe, v dôsledku úrazu, ktorý sa uskutočnil dňa 17.06.2006 a nie v dôsledku údajného porušenia právnej povinnosti zo strany žalovaného. Zo znaleckého posudku vyplýva, že nie je možné jednoznačne konštatovať, že pri skoršej operačnej revízii by nedošlo k trvalým následkom úrazového poškodenia navrhovateľa. Uvedené preukazuje, že nie je daná príčinná súvislosť. I keď by žalovaný vykonal operáciu skôr, než bola vykonaná operácia v Prahe dňa 11.06.2008, vzhľadom k charakteru a výške poranenia n. medianus a n. ulnaris by ani skoršia operácia nemusela viesť k zlepšeniu operačného výsledku, uvedené konštatoval aj Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. ("... ani skoršia operácia by nemusela zaistiť priaznivý výsledok"). K neoprávnenému zásahu do práv žalobcu, k zásahu do jeho práva na ochranu osobnosti, najmä života a zdravia (ako uvádza v žalobe) došlo úrazom zo dňa 17.06.2006, ktorý si žalobca zavinil sám a nie konaním žalovaného. Žalovaný tak tvrdí, že neboli naplnené uvedené podmienky k vzniku jeho zodpovednosti za nemajetkovú ujmu na osobnosti žalobcu. Napriek uvedenému odporca uplatňuje aj námietku premlčania. V žalobe žalobca uvádza, že "došlo v súvislosti s poškodením zdravia žalobcu s trvalými následkami, ku ktorému došlo nesprávnym postupom pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti žalobcovi na Neurochirurgickej klinike v období od októbra 2007...". V zmysle uvedeného žalobca vedel identifikovať podľa neho zodpovednú osobu už v roku 2007. Sám žalobca sa odvoláva na uznanie invalidity uvedeného z rozhodnutia sociálnej poisťovne zo dňa 28.01.2008 a na tom základe žiada, aby mu súd body za náhradu a sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšil na 50 %. V zmysle § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov:" právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá." Má za to, že žalobca podal žalobu až po uplynutí premlčacej doby, preto je jeho nárok premlčaný. Žaloba bola podaná až 03.06.2011, t.j. po uplynutí dvoch rokov od vzniku údajného nároku na bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia ako aj od posúdenia o invalidite navrhovateľa, a po uplynutí troch rokov od možnosti uplatniť si nárok na nemajetkovú ujmu, preto je tento nárok (okrem toho, že je neodôvodnene uplatnený) aj premlčaný. 13. Z vyjadrenia intervenienta na strane žalovaného do 18.08.2017 vyplynulo, že navrhuje, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. 14. Po zrušení rozsudku súdu prvej inštancie v časti o zaplatenie sumy 150.000 eur titulom náhrady nemajetkovej ujmy súdom druhej inštancie a vrátení veci na ďalšie konanie tunajší súd dovypočul sporové strany, oboznámil oznámenie intervenienta na strane žalovaného doručené súdu dňa 18.08.2017. 15. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu k otázke premlčania nároku na náhradu nemajetkovej ujmy poukázal na to, že súd druhej inštancie skonštatoval v odôvodnení svoje rozhodnutia, že žalobca musel mať najneskôr 23.06.2008 vedomosť, že operácia jeho pravej ruky mala byť vykonaná skôr pričom túto vedomosť mohol získať prvý krát žalobca z prepúšťacej správy Neurochirurgickej kliniky

FN v Prahe. Je zrejmé, že sa až z tejto informácie mohol prvý krát dozvedieť, že žalovaný sústavným odkladaním operácie jeho pravej ruky a nevykonaním tejto operácie v príslušnej dobe najneskôr do 6 mesiacov po ukončení liečby od zranenia postupoval v rozpore so zákonom, a teda porušil svoju právnu povinnosť poskytnúť zdravotnú starostlivosť lege artis. Následne mu bola táto skutočnosť potvrdená z oznámenia Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou po vybavení jeho sťažnosti v r. 2009. Ak bola teda žaloba na súde podaná dňa 03.06.2011, stalo sa tak pred uplynutím všeobecnej premlčacej 3-ročnej doby na uplatnenie nároku na uhradenie nemajetkovej ujmy v peniazoch. Takýto nárok nie je možné uplatniť bez vedomostí o protiprávnom postupe žalovaného, ktorú žalobca objektívne mohol získať v uvedených časových súvislostiach a uvedeným spôsobom, z toho dôvodu nárok nepovažuje za premlčaný. Má za to, že z jeho tvrdení, zo znaleckého posudku, aj zo záverov úradu pre dohľad vyplýva, že podstata neoprávneného zásahu do osobnostných práv a teda protiprávneho konania zo strany žalovaného spočíva v nečinnosti žalovaného po určitú dobu, ktorej márnym uplynutím sa zmarila možnosť na dosiahnutie lepšieho zdravotného stavu žalobcu z hľadiska funkčnosti jeho pravej ruky. K neoprávnenému zásahu došlo až trvaním nečinnosti po určitú dobu, v ktorej uplynutím nastal neoprávnený zásah a až od tej doby môže plynúť premlčacia doba na uplatnenie predmetného nároku. Túto dobu je možné ustáliť podľa záznamov z jednotlivých vyšetrení žalobcu na pracovisku žalovaného, ktoré však aj podľa zistení úradu pre dohľad neboli vedené správne a úplne a tiež prípadným vykonaním znaleckého dokazovania na ustálenie momentu, kedy sa postup žalovaného stal protiprávnym. 16. Žalovaný trval na námietke premlčania s tým, že k údajnému zásahu do práv a ochrany osobnosti žalobcu malo dôjsť v období medzi októbrom 2007 a januárom 2008. Žalobca si mohol svoj nárok na ochranu osobnosti vo forme náhrady za nemajetkovú ujmu na súde uplatniť najneskôr v mesiaci január 2011. Nesúhlasil s tvrdením protistrany, že k protiprávnosti konania zamestnancov žalovaného mohlo dôjsť v budúcnosti, to znamená, nie v čase, kedy sa žalobca zúčastňoval prehliadok na pracovisku žalovaného, nakoľko k protiprávnosti konania dochádza v momente, keď je konanie vykonávané. Ak by protiprávnosť konania mohla nastať až po určitom konaní alebo po tomto konaní v budúcnosti, išlo by o negatívnu retroaktivitu, ktorú právny poriadok SR nepripúšťa. 17. Z oznámenia intervenienta na strane žalovaného zo dňa 16.08.2017, doručeného súdu dňa 18.08.2017 vyplynulo, že vystupuje z konania, nakoľko nemá právny záujem na výsledku konania pokiaľ ide o nemajetkovú ujmu. 18. V súlade s usmernením súdu druhej inštancie súd sa predovšetkým zaoberal námietkou premlčania nároku na náhradu nemajetkovej ujmy vznesenou žalovaným. 19. Podľa § 100 ods.1,2 veta prvá a druhá Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. 20. Právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa ustanovenia § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka predstavuje jedno z parciálnych a relatívne samostatných prostriedkov ochrany jednotného práva na ochranu osobnosti fyzickej osoby. Vzniká vtedy, keď morálna satisfakcia ako rýdzo osobné právo, nestačí na vyváženie a zmiernenie nepriaznivých následkov protiprávneho zásahu do osobnostných práv. Napriek tomu, že ide o satisfakciu v oblasti nemateriálnych osobnostných práv, jeho vyjadrenie peňažným ekvivalentom má za následok, že ide o osobné právo majetkovej povahy. Ak obsahom nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je požiadavka na zaplatenie peňažnej sumy, potom princíp právnej istoty vylučuje, aby plynutiu času neboli priznané žiadne právne účinky. Preto je ho potrebné zaradiť medzi práva majetkové, ktoré premlčaniu podliehajú podľa § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka. K rovnakému záveru dospel aj Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 2Cdo 278/2007 zo dňa 1.11.2008, podľa ktorého právo na peňažné zadosťučinenie sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe. ktorá začína plynúť odo dňa, keď tento nárok mohol byť po prvý krát uplatnený. Pre vyhodnotenie námietky premlčania je podľa názoru súdu rozhodujúce ustanovenie § 101 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Citované zákonné ustanovenie teda určuje počiatok plynutia a dĺžku premlčacej doby. Začiatok plynutia premlčacej doby je v citovanom ustanovení vymedzený slovom, keď sa právo "mohlo" vykonať po prvý raz. Tento okamih je teda daný objektívne, nezávisle od subjektívnych okolností (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obo 44/97 zo dňa 15.5.1997). 21. Počiatok plynutia všeobecnej trojročnej premlčacej doby náhrady za nemateriálnu ujmu je podľa § 101 Občianskeho zákonníka je viazaný na okamih, kedy došlo k neoprávnenému zásahu objektívne spôsobilého porušiť alebo ohroziť osobnostné práva fyzickej osoby. Premlčacia doba začína plynúť

dňom nasledujúcim po dni, kedy došlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv(uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 17. 2. 2011, sp. zn. 5 Cdo 265/2009). 22. Je nesporné, že žalobca sa za účelom ďalšej liečby, po závažnom poranení nervovocievneho systému pravej hornej končatiny absolvoval konzultáciu u špecialistu žalovaného dňa 10.10.2007 Neurochirurgickej kliniky FNsP Bratislava Doc. MUDr. B. Q., D.. K. sa v mesiaci november, december 2007 uskutočnili ďalšie vyšetrenia a konzultácie a až v januári, 15.01.2008 bola indikovaná operačná revízia a bol zaradený, zapísaný do poradovníka na vykonanie operačného zákroku. 23. Namietaný zásah do osobnostných práv žalobcu na ochranu jeho zdravia neposkytnutím zdravotnej starostlivosti zo strany žalovaného správne, nastal v okamihu keď žalovaný včas neindikoval a neuskutočnil potrebný operačný zákrok príp. neoznámil nemožnosť jeho uskutočnenia informovaním pacienta o možnosti vykonania tohto operačného zákroku v inom zdravotníckom zariadení. S prihliadnutím na závery vyhotoveného znaleckého posudku v zmysle ktorých v súlade s najnovšími poznatkami medicíny mala byť prevedená revízia poškodených nervov v intervale medzi 3. až 6. mesiacom od úrazu, došlo tak k neposkytnutiu adekvátnej starostlivosti už v čase prvého vyšetrenia žalobcu u žalovaného dňa 10.10.2007, realizovaného viac ako 3 mesiace po úraze. Opakovane k takémuto konaniu dochádzalo aj pri ďalších vyšetreniach. Žalovaný pokračoval v konzervatívnej liečbe a to až do 15.01.2008, keď došlo k indikácii operačnej revízie poškodenia a zaradeniu žalobcu do poradovníka na operáciu, pričom od úrazu uplynula doba dlhšia ako 6 mesiacov. Vtedy nastal moment, že skoršie nevykonanie operácie malo za následok "stratu nádeje" žalobcu na obnovenie lepšej funkčnosti jeho ruky príp. na vytvorenie vhodnejších podmienok na regeneráciu. Skutočnosť, že iné zdravotnícke zariadenie konštatovalo tento stav až dňa 23.06.2008 ako i nadobudnutie vedomosti žalobcu o uvedenom nie je v tejto veci podstatná. Pri premlčaní nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch subjektívna premlčacia doba žiadna neplynie, keďže takýto nárok sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka. Nemožno sa preto stotožniť s tvrdením žalobcu, že konanie žalovaného sa protiprávnym nestalo hneď pri prvej návšteve žalobcu( u žalovaného), ani pri jeho ďalších návštevách, ale až v dobe, kedy už nastal ten moment, že skoršie nevykonanie operácie malo za následok neobnovenie lepšej funkčnosti jeho pravej ruky a takýto stav prinajmenej nastal ku dňu 23.6.2008, kedy iné zdravotnícke zariadenie tento stav konštatovalo a len vtedy mohol žalobca objektívne takýto stav zistiť a prípadné nároky s tým súvisiace uplatňovať. Nebolo by to v súlade so záverom znaleckého posudku znaleckej organizácie LEGE ARTIS, podľa ktorého vytvorenie podmienok na možnosť obnovy funkcie končatiny alebo aspoň jej zlepšenia mala byť revízia prevedená v intervale medzi 3.a 6. mesiacom od doby úrazu. S poukazom na uvedené súd nevykonal doplnenie dokazovania znaleckým dokazovaním na ustálenie momentu, kedy sa postup žalovaného stal protiprávnym pre jeho nadbytočnosť. 24. V zmysle uvedeného žalobca mohol svoje právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vykonať prvýkrát dňa 11.10.2007 a najneskôr dňa 16.01.2008. Od tohto dňa začala najneskôr plynúť všeobecná trojročná premlčacia doba, ktorá skončila najneskôr dňa 16.01.2011. Nakoľko svoju žalobu podal na súde až 03.06.2011 stalo sa to po uplynutí premlčacej doby. Pokiaľ by aj žalobcovi vzniklo právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, súd by mu nemohol toto právo priznať v žiadnej sume. Žalovaný totiž vzniesol námietku premlčania uplatneného práva na náhradu nemajetkovej ujmy, ktorú súd musel preskúmať, pretože dôvodné vznesenie námietky premlčania v občianskom súdnom konaní má podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka za následok, že súd nemôže oprávnenej osobe právo priznať. Z tohto dôvodu súd naplnenie predpokladov pre vznik zodpovednosti za nemajetkovú ujmu ďalej neposudzoval a žalobu o zaplatenie nemajetkovej ujmy v žalovanej výške zamietol (výrok I.). 25. Súčasťou rozsudku je aj výrok o trovách konania. 26. Podľa § 255 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 27. Podľa § 262 ods.1, ods.2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. I. náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 CSP. Pokiaľ ide o nárok na náhradu škody na zdraví žalovanému náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si náhradu trov konania neuplatnil a zo spisu mu žiadne trovy konania nevyplývajú (výrok II.). 28. Pokiaľ ide o nárok na zaplatenie nemajetkovej ujmy súd žalovanému, ktorý si náhradu trov konania pri tomto nároku uplatnil, priznal náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súd samostatným uznesením (výrok III.).

29. Intervenientovi, ktorý si náhradu trov konania neuplatnil súd náhradu trov konania nepriznal, keďže mu zo spisu žiadne trovy konania nevyplývajú (výrok IV.). 30. V konaní vznikli aj trovy znaleckého dokazovania. Z tohto dôvodu súd rozhodol, že štát má voči v konaní neúspešnému žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súd samostatným uznesením (výrok V.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia a to na Okresnom súde Trenčín. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vyššie uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.