Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3 Obo 44/97

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

Všeobecná trojročná premlčacia lehota plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Tým je objektívne vymedzený začiatok plynutia premlčacej lehoty od slova „mohlo“ a nie od slova „mohol“. Tento okamih je daný objektívne a nezávisle na subjektívnej okolnosti, teda či oprávnený vedel alebo nevedel o svojom práve.

(Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 15. mája 1997, sp.zn. .)

Krajský súd v Košiciach rozsudkom sp. zn. zo 4. decembra 1996 žalobu zamietol a účastníkom nepriznal náhradu trov konania. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že právo na dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu sa premlčí vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe, ktorá začne plynúť od vtedy, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Rozhodným okamihom pre určenie začiatku plynutia premlčacej doby je urobenie právneho úkonu. Obidve zmluvy boli uzavreté 14. februára 1992. Právo žalobkyňa mohla po prvý raz uplatniť 15. februára 1992 a najneskôr 15. februára 1995. Žalobu podala osobne na súd 17. septembra 1996, teda po uplynutí premlčacej lehoty. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania žalovaným v prvom rade súd žalobu zamietol neskúmajúc, či zmluvy boli alebo neboli uzavreté v súlade s platným právom.

Proti rozsudku sa odvolal žalobca. Podľa jeho názoru súd nesprávne posúdil uplatnené nároky vo vzťahu k vznesenej námietke premlčania zo strany žalovaného v prvom rade. Súd nezabezpečil doklady s vecou súvisiace v ich originálnom vyhotovení a nezabezpečil ďalšie listinné dôkazy s vecou súvisiace. Poukázal na to, že pri podaní žaloby vychádzal z ust. . Podpisom ručiteľského záväzku žalovaný v druhom rade prekročil rámec bežných záležitostí. Uzavretie záložnej zmluvy, ktorej je nehnuteľnosť patriaca do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, nie je bežnou záležitostou a na platnosť úkonu je potrebný súhlas oboch manželov. Namieta preto nesprávnosť právneho záveru prvostupňového súdu o premlčaní uplatneného práva v zmysle . Podľa jeho názoru premlčacia doba tretích osôb, teda tých, ktorí boli na svojich právach opomenutí, nezačína plynúť, keď došlo k uzavretiu

právneho úkonu, pretože tohto úkonu sa nezúčastnili. Začiatok plynutia premĺčacej doby treba posúdiť zvlášť u každého konkrétneho právneho vzťahu. Žalobca mal možnosť dovolať sa neplatnosti právneho úkonu až po tom, keď sa o tom úkone dozvedel, t.j. pri oznámení o dražbe v rámci exekučného konania, preto k premlčaniu uplatnených práv nedošlo. Poukázal na to, že neboli zabezpečené listiny, ako je záložná zmluva, úverová zmluva, ručiteľské prehlásenie v originálnom vyhotovení. Na každej z týchto listín je síce uvedený dátum ich podpisu 14. február 1992, avšak na každej z týchto listín je zreteľne opravovaný. Navrhol preto napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie.

K odvolaniu sa vyjadril žalovaný v prvom rade. Uviedol, že prvostupňový súd sa nezaoberal z titulu vznesenej námietky premlčania platnosťou právnych úkonov, napriek tomu žalobca vo svojom odvolaní spochybňuje platnosť ručiteľskej listiny a záložnej zmluvy z dôvodu, že žalovaný v druhom rade prekročil rámec bežných záležitostí. V tomto konkrétnom prípade bol súhlas žalobkyne s ručením uvedenými nehnuteľnosťami daný písomne. Napriek tomu sa žalobkyňa dovoláva v zmysle relatívnej neplatnosti právneho úkonu. K opravovaniu dátumov na origináloch úverovej a záložnej zmluvy uvádza, že išlo o zosúladenie obsahu zmluvy so skutočnosťou. Všetky zmluvy boli vypracované k 13. februáru 1992 a k ich podpisu došlo 14. februára 1992. Preto, aby nedošlo k zbytočnému prepisovaniu všetkých zmlúv, tento nedostatok bol pred podpisom zmlúv opravou dátumu z 13.2.1992 na 14.2.1992 odstránený. Vzhľadom na uvedené žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal vec podľa ust. a podľa ust. napadnutý rozsudok potvrdil z jeho správnych dôvodov.

Z odôvodnenia:

Predmetom žaloby je právo na vyslovenie neplatnosti ručiteľskej a záložnej zmluvy uzavretej žalovaným v prvom rade a druhom rade v prospech žalovaného v tretom rade 14. februára 1992, ktorému žalovaný v prvom rade poskytol úver vo výške 970 000 Sk. Predmetom záložnej zmluvy č. 2011/3 zo 14. februára 1992 je zriadenie záložného práva na nehnuteľný majetok ručiteľa (žalovaného v druhom

rade), a to dom s pozemkom v kat. úz. B. parc. č. 132/2, 132/3, vedených na LV č. 753, ktorý patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (žalobkyne a žalovaného v druhom rade). Žalobkyňa uvádzala, že o vzniku predmetných zmlúv sa dozvedela až v auguste 1996, keď v mieste bydliska sa začalo exekučné konanie predajom vyššie uvedených nehnuteľností. Podľa jej názoru nešlo s poukázaním na ust. o bežné veci, preto k uzavretiu zmlúv bol potrebný súhlas oboch manželov. K tomu nedošlo, preto sú uzavreté zmluvy len jedným z manželov neplatné. Podľa ust. právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Podľa ust. , pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. stojí na princípe premlčania so všeobecnou trojročnou premlčacou dobou, ktorá plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. To je objektívne vymedzený začiatok (od slova „mohlo“ a nie od „mohol“). Právo môže byť vykonané prvý raz, keď vznikne možnosť podať na jeho základe žalobu, teda keď je actio nata. Tento okamih je daný objektívne a nezávisle na subjektívnej okolnosti (napr. na tom, že oprávnený nevedel o svojom práve). Podľa ust. pohľadávka veriteľa len jedného z manželov, ktorá vznikla za trvania manželstva, môže byť pri výkone rozhodnutia uspokojená i z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Druhý manžel, ktorý nie je dlžníkom, je povinný strpieť, aby veriteľova pohľadávka bola uspokojená i z majetku, ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve oboch manželov. Tento manžel je v zmysle ust. tiež účastníkom konania o výkon rozhodnutia.

Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukázaním na vyššie uvedené ust. sa stotožnil s právnym názorom prvostupňového súdu, že žalobca mohol uplatniť svoje právo o vyslovenie neplatnosti ručiteľskej a záložnej zmluvy 15. februára 1992 a najneskôr 15. februára 1995. Žalobca svoje právo uplatnil po uplynutí premlčacej lehoty žalobou podanou 17. septembra 1996. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania žalovaným v prvom rade prvostupňový súd

správne žalobu zamietol. Ale i keby žaloba bola podaná včas, k ručiteľskému záväzku žalovaného v druhom rade nebol potrebný súhlas žalobkyne, lebo právnym úkonom, ktorým jeden z manželov preberá ručiteľský záväzok, nevzniká spoločný ručiteľský záväzok oboch manželov, ale samostatný záväzok manžela, ktorý záväzok prevzal (vid' rozhodnutie najvyššieho súdu uverejnené pod č. rozhodnutí). Druhý manžel bude prípadne povinný trpieť pri súdnom výkone rozhodnutia uspokojenie zo spoločného majetku.