Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14CoKR/25/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Bebčáka, členov senátu JUDr. Ivany Nemčekovej a JUDr. Martiny Nemravovej, v právnej veci žalobcu: HMG Recovery, k.s., so sídlom Červeňova 14, 811 03 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, so sídlom kancelárie Sládkovičova 6, 010 01 Žilina, IČO: 46 333 908, správcu úpadcu: I. TRAN., s.r.o., so sídlom Predmierska 229, 023 54 Turzovka, IČO: 31 396 402, právne zastúpeného: Advokátska kancelária Betáková Krkošková, s.r.o., so sídlom Červeňova 14, 811 03 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 51 309 017, proti žalovanému: C.Z.P. Trading s.r.o., so sídlom Smetanova 1075, 755 01 Vsetín, Česká republika, IČO: 640 88 332, právne zastúpenému LALINSKÝ ADVOKÁT s.r.o., so sídlom Kálov 653/23-2, 010 01 Žilina, IČO: 47 253 096, v konaní o určenie neúčinnosti právneho úkonu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. -113 zo dňa 19. marca 2019, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. -113 zo dňa 19. marca 2019 p o t v r d z u j e .

Žalovaný m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol a žalovanému priznal voči žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V odôvodnení poukázal na žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia, že právny úkon úpadcu, na základe ktorého žalovaný nadobudol vlastnícke právo k pletaciemu stroju Model V-7IR, výrobné číslo: 155 34 12, za kúpnu cenu 20.000 eur, je právne neúčinný. Žalobca sa súčasne domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť do konkurznej podstaty úpadcu sumu 13.395,08 eur. Na odôvodnenie žaloby poukázal žalobca na skutkové tvrdenia, podľa obsahu ktorých uznesením Okresného súdu Žilina zo dňa 10.07.2017, zverejneným v Obchodnom vestníku 135/2017 zo dňa 17.07.2017, bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu. Do funkcie správcu úpadcu bola ustanovená obchodná spoločnosť KP Recovery, k.s., so sídlom Sládkovičova 6, 010 01 Žilina, IČO: 46 404 503. Uznesením Okresného súdu Žilina zo dňa 07.11.2017, zverejneným v Obchodnom vestníku 217/2017 zo dňa 14.11.2017, bola spoločnosť KP Recovery, k.s. z funkcie správcu odvolaná a za správcu bola ustanovená obchodná spoločnosť HMG Recovery, k. s., so sídlom kancelárie Sládkovičova 6, 010 01 Žilina, IČO: 46 333 908 (v tomto konaní má správca procesné postavenie žalobcu). Podľa tvrdenia žalobcu úpadca so žalovaným uzatvorili dňa 03.05.2017 kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol predaj hnuteľnej veci, a to pletacieho stroja - model V-7IR, výrobca: Monarch Kniting Machinery (UK) limited, rok výroby 2005, výrobné číslo: 155 34 12. Podľa kúpnej zmluvy sa žalovaný zaviazal uhradiť kúpnu cenu 20.000 eur. Žalobca ďalej uviedol, že na základe objednávky zo dňa 25.04.2017 bol znalcom Ing. Jánom Balhárekom vyhotovený znalecký posudok č. 3/2017. Ako východisková hodnota stroja v ňom bola uvedená suma 44.331 eur, následne na základe technického stavu stroja bola stanovená technická hodnota stroja 33.395,08 eur a s prihliadnutím na koeficient predajnosti bola stanovená všeobecná hodnota stroja vo výške 19.005,56 eur. Žalobca uviedol, že predmetný právny úkon bol

realizovaný dňa 03.05.2017, t.j. v deň podania návrhu na vyhlásenie konkurzu úpadcom, pričom návrh na vyhlásenie konkurzu bol podaný z dôvodu platobnej neschopnosti úpadcu. Podľa zoznamu pohľadávok zostaveného správcom mali v čase realizovania právneho úkonu voči úpadcovi pohľadávky po splatnosti minimálne veritelia Alexander Ježík - SANY, IČO: 32 240 414, KONE s.r.o., IČO: 31 359 884, RIFIL S.A., IČO: 2 050 285, Prima banka Slovensko, a.s., IČO: 31 575 951 a PREKONT LALUHA Alojz, IČO: 14 163 110. Odporovaný právny úkon spĺňa podľa názoru žalobcu všeobecné náležitosti odporovateľnosti právneho úkonu podľa a taktiež osobitné náležitosti odporovateľného právneho úkonu bez primeraného protiplnenia podľa . Podľa presvedčenia žalobcu úpadca poskytol uzatvorením kúpnej zmluvy žalovanému plnenie, pletací stroj, ktorého obvyklá cena je podstatne vyššia ako kúpna cena, ktorú na základe predaja predmetného pletacieho stroja získal. V tejto súvislosti žalobca uviedol, že všeobecná hodnota stroja stanovená v znaleckom posudku údajne odráža technický stav stroja, ktorého vyjadrením je technická hodnota stroja a koeficient predajnosti. Všeobecná hodnota stroja je podľa znaleckého posudku určená ako technická hodnota stroja násobená koeficientmi predajnosti. Hodnota koeficientu predajnosti predstavuje súčin koeficientu neúplnosti dokumentácie potrebnej na prevádzku, koeficientu zohľadňujúceho dostupnosť náhradných dielov, koeficientu dopytu po stroji, koeficientu pre stanovenie všeobecnej hodnoty linky a koeficientu ostatných vplyvov. V rámci stručného vysvetlenia výpočtu všeobecnej hodnoty stroja znalec v znaleckom posudku skonštatoval, že výsledná všeobecná hodnota stroja bola z technickej hodnoty znížená najmä s ohľadom na aktuálne znížený záujem o produkciu na zariadeniach tohto typu. Podľa vyjadrenia žalobcu vzhľadom na absenciu akýchkoľvek dôkazov, ktoré by vyhodnocovali aktuálnu situáciu na trhu s pletacími strojmi tohto typu, resp. ich produkciu, nie je jasné, na základe akých dôkazov znalec vyhodnotil klesajúci záujem o výrobky tohto typu, v nadväznosti na ktorú skutočnosť nadobudol žalobca vážne pochybnosti o hodnovernosti predmetného znaleckého posudku. Preto podľa názoru žalobcu znalecký posudok nemožno považovať za relevantný dôkaz v časti všeobecnej hodnoty pletacieho stroja. Rozdiel medzi technickou hodnotou stroja a kúpnou cenou predstavuje 13.395,08 eur, ktorú sumu požaduje žalobca ako peňažnú náhradu. Záverom poukázal žalobca na to, že konanie úpadcu a žalovaného sa javí ako účelové, robené so zámerom poskytnúť plnenie, ktorého obvyklá cena je podstatne vyššia ako kúpna cena.

2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe poprel tvrdenia žalobcu o neprimeranej cene pletacieho stroja, a to aj s poukazom na znalecký posudok č. 03/2017. Žalovaný uviedol, že cena stanovená posudkom zohľadňovala amortizáciu veci, rok výroby, koeficient neúplnosti dokumentácie potrebnej k prevádzke, dostupnosť náhradných dielov či iné faktory, ktoré ovplyvňujú cenu veci. Výsledná cena bola stanovená na 19.005,56 Eur s ohľadom na aktuálne znížený záujem o produkciu zariadení tohto typu. Žalovaný za pletací stroj zaplatil vyššiu kúpnu cenu, ako bola stanovená znaleckým posudkom, a teda nedošlo k žiadnemu ukráteniu a tento právny úkon nemôže byť klasifikovaný ako úkon bez primeraného protiplnenia. Výška kúpnej ceny bola potvrdená aj súhlasom zo strany záložného veriteľa VÚB, a.s. Žalovaný poprel, že by v čase vykonania právneho úkonu vedel o úpadcovej platobnej neschopnosti a o tom, že dňa 03.05.2017 podal návrh na vyhlásenie konkurzu. Poprel tiež tvrdenia, že sa jednalo o účelové konanie, smerujúce k zámeru poskytnúť plnenie, ktorého obvyklá cena bola podstatne vyššia ako kúpna cena. Žalovaný poukázal tiež na to, že už nie je majiteľom pletacieho stroja, nakoľko ho predal tretej osobe a nemá žiadne informácie o tom, kde je stroj umiestnený a v akom stave sa nachádza.

3. Okresný súd po vykonanom dokazovaní uviedol, že odporovateľnosť právnych úkonov je osobitný inštitút, ktorý slúži na ochranu veriteľov. Všeobecnými predpokladmi odporovateľnosti sú: a) právny úkon dlžníka, b) účinnosť právneho úkonu, c) ukrátenie pohľadávky veriteľa. V konkurznom konaní sú stanovené osobitné predpoklady odporovateľnosti, a to: a) vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka, b) právny úkon dlžníka sa týka jeho majetku a c) ukrátenie pohľadávky veriteľa, ktorý si pohľadávku prihlásil. Okresný súd zistil, že na majetok úpadcu bol uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn. zo dňa 10.07.2017, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 135/2017 zo dňa 17.07.2017, vyhlásený konkurz. Medzi stranami nebolo sporné, že predmetná kúpna zmluva bola uzatvorená dňa 03.05.2017 a že kúpna cena bola uhradená. Okresný súd z úradnej povinnosti skúmal včasnosť podania žaloby, ktorá bola podaná elektronicky dňa 16.07.2018. Keďže účinky vyhlásenia konkurzu nastali dňa 18.07.2017, niet pochybností o tom, že právo odporovať právnemu úkonu bolo uplatnené včas, keďže bolo uplatnené do jedného roka od vyhlásenia konkurzu. Neúčinnosti právnych úkonov sa pritom domáhal aktívne legitimovaný subjekt a žalobou napadnutý právny úkon bol učinený počas jedného roka pred začatím konkurzného konania. Predmetný právny úkon je platný a účinný a žaloba smerovala proti pasívne legitimovanému subjektu, teda proti kupujúcemu, s ktorým úpadca napadnutý právny úkon dohodol.

4. Okresný súd sa ďalej zaoberal naplnením podmienky odporovateľnosti právnych úkonov podľa , ktorá musí byť splnená pri odporovaní právnemu úkonu z ktoréhokoľvek dôvodu upraveného v až . Podľa tejto podmienky možno úspešne odporovať len tým právnym úkonom, ktoré ukracujú uspokojenie niektorého z veriteľov dlžníka. Ukrátenie vo všeobecnosti spočíva v tom, že sa hodnota majetku zmenší viac ako v prípade, ak by sa posudzovaný právny úkon neurobil. Zistenie, či došlo k ukráteniu uspokojenia veriteľa, je vecou splnenia povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti žalobcu. Úspešnosť odporovateľnosti závisí od toho, či sa majetok dlžníka jeho právnym úkonom zmenšil, v akom rozsahu a aký majetok mu ostane na uspokojenie prihlásených pohľadávok. Pri úkonoch bez primeraného protiplnenia je táto podmienka splnená predovšetkým pri úkonoch, na základe ktorých osoba, s ktorou dlžník uzatvorí právny úkon, neposkytne dlžníkovi žiadne protiplnenie alebo poskytne plnenie neprimerane nízke. Predaj za ekvivalentnú cenu však nie je zmenšením majetku, keďže dochádza len k zmene štruktúry majetku a dlžník namiesto hmotného majetku získa finančný majetok. O ukracujúci právny úkon sa tak môže jednať len v prípade, ak dohodnuté plnenie protistrany nie je ekvivalentnou odplatou za plnenie dlžníka a súčasne nemožno hovoriť o odporovateľnosti v prípade, ak by síce napadnutým právnym úkonom došlo k zmenšeniu majetku dlžníka, avšak majetok, ktorý dlžníkovi zostal, by postačoval na uspokojenie prihlásených pohľadávok veriteľov.

5. Podľa okresného súdu žalobca v tomto prípade nepreukázal, že napadnutým právnym úkonom došlo k zmenšeniu rozsahu majetku úpadcu a tým k ukráteniu uspokojenia jeho veriteľov, pretože žalobca nepreukázal neprimeranosť kúpnej ceny. Žalobca tiež nepreukázal, že zostávajúci majetok úpadcu v čase nadobudnutia účinkov konkurzu nepostačoval na uspokojenie prihlásených pohľadávok jeho veriteľov. Žalobca tvrdil, že dohodnutá kúpna cena nezodpovedala obvyklej cene a spochybňoval znalecký posudok. V nadväznosti na to bolo jeho povinnosťou preukázať, že v čase realizácie právneho úkonu nebola kúpna cena pletacieho stroja cenou obvyklou. Žalobca uvádzal pochybnosti týkajúce sa poctivého úmyslu predávajúceho a kupujúceho, tvrdil účelovosť ich konania, a to s odkazom na časové súvislosti, keďže kúpna zmluva bola uzatvorená v deň podania návrhu na vyhlásenie konkurzu zo strany úpadcu. Žalobca tak vyvodil, že úmyslom úpadcu bolo rýchle rozpredanie jeho majetku. Žalobca spochybňoval výpočet všeobecnej hodnoty predmetného stroja a namietal nedostatočné podloženie určených koeficientov adekvátnymi dôkazmi. Žalovaný tieto tvrdenia označil za nepodložené a nepreukázateľné a namietal voči vykonaniu odborného vyjadrenia či nariadeniu znaleckého dokazovania s tým, že znalecký posudok nie je možné vykonať, keďže nie je možné vykonať ohliadku stroja, nakoľko sa v súčasnosti nedá určiť, kde sa stroj nachádza, nie je možné určiť nový koeficient ohodnotenia stroja, pričom od podpisu zmluvy uplynul čas, počas ktorého bol stroj opravovaný, resp. servisovaný. Okresný súd tvrdenia žalobcu o nepodložení výpočtov všeobecnej hodnoty pletacieho stroja, nepovažoval za spôsobilé relevantne spochybniť znalecký posudok.

6. Okresný súd podľa ust. oboznámil strany s tým, že nevyhovie návrhu na vykonanie dokazovania odborným vyjadrením, nakoľko takýto dôkaz nepovažuje za dostatočný vzhľadom na to, že kúpna cena vychádzala zo všeobecnej hodnoty určenej znaleckým posudkom. Pokiaľ bol spochybňovaný znalecký posudok, bez ohľadu na to, že sa nejednalo o posudok vypracovaný na účely súdneho konania ani o súkromný znalecký posudok, podľa ust. môže ako dôkaz na osvedčenie jeho dôveryhodnosti slúžiť iný znalecký posudok, nie však odborné vyjadrenie. Okresný súd žalobcu dotazoval na údaje ohľadom odboru alebo oblasti, v ktorej by mala pôsobiť osoba, podávajúca odborné vyjadrenie, avšak žalobca bližšie zaradenie tejto osoby nevedel uviesť. Odborné vyjadrenie si vyžaduje odborné znalosti a znalecký posudok vyžaduje vedecké poznatky. Podľa okresného súdu by mohla odborné vyjadrenie podať osoba, ktorá pôsobí napr. na trhu s pletacími strojmi a vie sa vyjadriť ku cenám, za aké sa obdobné stroje predávali v čase realizácie predaja. Okresný súd by však takýto dôkaz nepovažoval za dostatočný, nakoľko na určenie všeobecnej hodnoty stroja, zohľadňujúcej konkrétne špecifiká daného stroja, by bolo potrebné ustanoviť znalca. Žalobca po predbežnom posúdení okresného súdu, ktorý uviedol, že návrhu na dokazovanie odborným vyjadrením nevyhovie, navrhol znalecké dokazovanie. Okresný súd však dospel k záveru, že je dôvodné návrh na vykonanie znaleckého dokazovania zamietnuť, keď zohľadnil najmä námietky žalovaného vo vzťahu k znaleckému dokazovaniu, podľa obsahu ktorých nie je možné znalecký posudok objektívne doložiť, nakoľko podľa názoru žalovaného žiadny znalec nie je schopný vypracovať posudok na tak špecifickú hnuteľnú vec, akou je predmet kúpnej zmluvy, a to ani v prípade, ak by mal možnosť tento stroj niekde aktuálne identifikovať a nájsť, nakoľko za dva roky, ktoré uplynuli, môže byť v podstatne lepšom alebo naopak v podstatne horšom stave, pričom nemusí byť zrejmé, aké investície stroj vyžaduje alebo aké

investície boli spotrebované. Žalovaný tiež argumentoval tým, že podstatou znaleckej činnosti nie je určenie technickej hodnoty, nakoľko technickú hodnotu je možné matematicky dopočítať, ale práve využitie a použitie konkrétneho koeficientu, ktorý určuje cenu stroja. Podľa žalovaného tak žalobca nemôže vychádzať z technickej hodnoty a argumentovať, že reálna kúpna cena bola nižšia ako technická cena, nakoľko sa nejedná o vec, po ktorej je veľký dopyt, ale o špecifickú vec, po ktorej nemusí byť dopyt po dlhé časové obdobie. Okresný súd zároveň návrh na vykonanie dokazovania znaleckým posudkom považoval za oneskorený, keďže ho žalobca učinil až na pojednávaní po predbežnom posúdení veci, a to s prihliadnutím na skutočnosť, že by sa pojednávanie na doplnenie dokazovania muselo odročiť. Okresný súd zvažoval, či okolnosť, že žalobca pôvodne navrhoval dokazovanie odborným vyjadrením, nezakladá dôvodnosť prihliadania na návrh na vykonanie dokazovania učinený po tom, čo sa okresný súd vyjadril, že odborné vyjadrenie nepovažuje za dostatočné, avšak zaujal názor, že aplikácia sudcovskej koncentrácie má opodstatnenie, keď zohľadnil aj skutočnosť, že žalobca bol v konaní zastúpený advokátom a súčasne špecifickosť predmetu dokazovania, pričom sa stotožnil s námietkami žalovaného voči návrhu na nariadenie znaleckého dokazovania. Okresný súd zohľadnil aj skutočnosť, že žalobca nepreukázal ani splnenie všeobecnej podmienky odporovateľnosti podľa .

7. K úprave ukrátenia podľa okresný súd uviedol, že táto úprava predpokladá, že žalobca, ktorého ťaží dôkazné bremeno, preukáže aký konkrétny dopad mala skutočnosť účinkov odporovaného úkonu na majetkovú sféru úpadcu v čase, keď nastali účinky odporovaného úkonu. Okresný súd vyhodnocoval, či žalobca preukázal, že došlo k takému zmenšeniu majetku úpadcu, že majetok úpadcu, ktorý mu zostal, nepostačoval na úplné uspokojenie pohľadávok veriteľov, ktorých mal v tom čase. Uvedené je potrebné skúmať z dôvodu, že pokiaľ by síce po tom, ako nastali účinky odporovaného úkonu, došlo k zníženiu celkovej hodnoty majetku, ale úpadcovi by zostal majetok v rozsahu všetkých majetkových hodnôt, z ktorého by veritelia pohľadávok existujúcich v čase, keď nastali účinky odporovaného právneho úkonu, mohli byť uspokojení, tak by k ukráteniu nemohlo dôjsť. Žalobca síce označil veriteľov, ktorí si uplatnili pohľadávky v konkurze, avšak kvalifikované zmenšenie majetku úpadcu nepreukázal. Obsahom dôkazného bremena žalobcu bolo preukázať, že predajom pletacieho stroja pri súčasnom preukázaní stavu aktív a pasív úpadcu k momentu uskutočnenia napadnutého právneho úkonu došlo k úplnému alebo čiastočnému zmenšeniu možnosti uspokojenia pohľadávok v tom čase existujúcich veriteľov, ktorí prihlásili pohľadávky v konkurznom konaní. Konkrétne ukrátenie vo vzťahu k napadnutej kúpnej zmluve žalobca nešpecifikoval a svoje tvrdenia obmedzil na konštatovanie, že napadnutý úkon bol realizovaný v deň podania návrhu na vyhlásenie konkurzu úpadcom, pričom označil veriteľov, ktorí mali v rozhodnom čase pohľadávky po splatnosti. Žalobca vyslovil predpoklad, že ak by nebol odporovaný úkon realizovaný, tak by títo veritelia mohli byť uspokojení vo vyššej miere. Podľa okresného súdu napriek tomu, že bol právny úkon realizovaný v čase úpadku úpadcu, ktorá okolnosť nebola spochybnená dôkazom opaku, nie je zo žaloby zrejmé, že úpadca nemal v tom čase dostatok majetkových hodnôt na uspokojenie veriteľov, nakoľko podľa tvrdenia žalobcu bol návrh na vyhlásenie konkurzu podaný z dôvodu platobnej neschopnosti, nie z dôvodu predĺženia, keď záväzky dlžníka prevyšujú jeho majetok.

8. Okresný súd tak konštatoval, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom preukázania neprimeranosti kúpnej ceny a ukrátenia veriteľov úpadcu, keďže nepreukázal, že dohodnutá kúpna cena nebola cenou obvyklou a nepreukázal, či úpadcovi ostal po realizácii napadnutého právneho úkonu dostatok majetku na uspokojenie jeho veriteľov. Podľa okresného súdu preto napadnutý právny úkon nebolo možné považovať za úkon bez primeraného protiplnenia podľa . Okresný súd tak nevyslovil záver o neúčinnosti právneho úkonu, preto je žaloba nedôvodná aj v časti požadovanej peňažnej náhrady a okresný súd žalobu ako nedôvodnú zamietol v celom rozsahu. O trovách konania okresný súd rozhodol s prihliadnutím na zamietnutie žaloby, kedy nárok na náhradu trov konania svedčí žalovanému. O nároku na náhradu trov preto okresný súd rozhodol podľa tak, že náhradu trov priznal žalovanému v plnom rozsahu.

9. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca cestou právneho zástupcu z dôvodov podľa ust. a . Žalobca mal za to, že v konaní preukázal tak všeobecné ako aj osobitné náležitosti odporovateľného právneho úkonu, vrátane ukrátenia veriteľov. Žalobca uviedol, že ku dňu podania žaloby mal úpadca evidovaných 25 veriteľov so zistenou sumou prihlásených pohľadávok vo výške 390.502,90 Eur. V rámci procesu speňažovania, ktorý sa uskutočnil koncom roka 2018, prejavila o majetok úpadcu záujem jediná spoločnosť, ktorá v prvom

kole ponukového konania ponúkla za odkúpenie všetkého majetku sumu 165.000,- Eur a v druhom kole 225.000,- Eur. Jedná sa o sumu, ktorá je výrazne nižšia ako účtovná hodnota majetku úpadcu podľa účtovnej závierky k 31.07.2017 v sume 815.487,- Eur. Ponúknutá cena tak zodpovedá reálnej hodnote majetku úpadcu, keď zohľadňuje jeho stav, polohu a dopyt na trhu. Hodnota majetku úpadku predstavuje len 57,61 % podiel na sume prihlásených a zistených pohľadávok. Aj keby úpadca predal všetok svoj majetok, nepostačovalo by to teda na úhradu všetkých pohľadávok. Aj keď bol napadnutý právny úkon uskutočnený pred vyhlásením konkurzu, jedná sa o krátke časové obdobie, počas ktorého hodnota majetku úpadcu nemohla byť o toľko vyššia, aby pokryla úhradu všetkých záväzkov. Je preto zrejmé, že majetok úpadcu ani ku dňu odporovaného právneho úkonu, ani ku dňu podania žaloby, ani ku dňu vyhlásenia konkurzu nepostačoval na celkové uspokojenie pohľadávok veriteľov. Okresný súd mal pri posudzovaní splnenia podmienky ukrátenia zohľadňovať všetky skutočnosti, najmä, ale nie výlučne aj fakt, že odporovaný úkon bol urobený až po podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu, teda v čase, kedy úpadca vedel, že má problémy so splácaním pohľadávok, v dôsledku čoho bolo konanie účelové a urobené v úmysle ukrátiť ostatných veriteľov. Žalobca poukázal aj na ďalšie úkony úpadcu, ktoré vykazujú znaky odporovateľnosti, ktorým odporuje správca v iných súdnych konaniach. Všetky tieto úkony boli urobené v krátkej časovej následnosti, sú urobené v prospech určitých osôb a na úkor ostatných veriteľov. Celková suma majetku, ktorá mala byť odporovanými úkonmi ukrátená, je vo výške 83.414,99 Eur. Okresný súd v konaní nezohľadnil, že zmyslom odporovateľnosti je ochrana práv veriteľov a nie úpadcu. Napadnutým úkonom úpadca napriek množstvu neuhradených záväzkov poskytol plnenie, teda pletací stroj, žalovanému, ktorého obvyklá cena je podstatne vyššia ako kúpna cena, ktorú na základe predaja získal úpadca od žalovaného. Okresný súd dospel z vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca preto žiadal zmeniť napadnuté rozhodnutie a určiť, že napadnutý právny úkon je právne neúčinný a žalovaný je povinný zaplatiť do konkurznej podstaty sumu vo výške 13.395,08 Eur.

10. Žalovaný vo vyjadrení k podanému odvolaniu cestou právneho zástupcu uviedol, že predaj pletacieho stroja na základe kúpnej zmluvy bol realizovaný spôsobom, ktorému nie je možné účinne odporovať. Žalovaný odmieta a neuznáva nárok žalobcu a trvá na svojich vyjadreniach uvedených v priebehu konania. Žalobcom uvádzané skutočnosti nie sú relevantné a ani spôsobilé zvrátiť odvolaním napadnuté rozhodnutie a odvolanie považuje žalovaný za nedostatočne odôvodnené. Žalobca v odvolaní popisuje koľko veriteľov úpadca eviduje, aká je suma prihlásených pohľadávok a akú čiastku ponúka záujemca za majetok úpadcu. Tieto argumenty sú však v konkrétnom spore právne irelevantné najmä z dôvodu, že podstatou sporu je neúčinnosť kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovaným a úpadcom. Predmetný spor sa tak týka tohto konkrétneho úkonu a nie žalobcom konštatovaných informácií uvedených v podanom odvolaní. Predmetom sporu nie je situácia všetkých veriteľov, ani hypotetické konštatovanie, že aj keby úpadca predal svoj majetok, nestačilo by to na úhradu všetkých pohľadávok. Tvrdenie žalobcu, že obvyklá cena predmetného pletacieho stroja je podstatne vyššia, považuje žalovaný za ničím nepodložený názor a domnienku žalobcu. S tým sa stotožnil aj okresný súd, ktorý v odôvodnení okrem iného uviedol, že predpokladá primárne riadne splnenie povinnosti tvrdenia a preukázania konkrétneho ekonomického dopadu odporovaného právneho úkonu na uspokojovanie pohľadávky a konštatoval, že odporovať možno len úkonom, ktoré ukracujú uspokojenie niektorého z veriteľov dlžníka. Žalovaný uviedol, že predmetná kúpna cena bola riadne stanovená, išlo o nezastretý právny úkon a zároveň nedošlo k ukráteniu na majetku predávajúceho, a preto tento úkon nemožno klasifikovať ako úkon bez primeraného protiplnenia. Pred uzavretím zmluvy bol predmet kúpy riadne ohodnotený znalcom a žalobca sa obmedzil výlučne na účelové a nepodložené spochybnenie znaleckého posudku bez akýchkoľvek dôkazov. Ak žalobca tvrdil opak, tak je povinný toto tvrdenie aj dokázať, pričom ani v odvolaní neuviedol žiadne relevantné tvrdenia a nepodložil ich dôkazmi. Podľa žalovaného odvolanie žalobcu nie je dôvodné, nie je podložené žiadnymi dôkazmi, či tvrdeniami, ktoré by boli dostačujúce na zvrátenie rozhodnutia súdu prvého stupňa. Napadnutý rozsudok je výsledkom správnej aplikácie príslušných právnych noriem a vychádza zo správneho posúdenia konkrétnych skutkových okolností. Žalovaný navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť.

11. Žalobca v reakcii na vyjadrenie žalovaného cestou právneho zástupcu oznámil, že sa v celom rozsahu pridržiava skutočností tvrdených v podanom odvolaní.

12. Na doručené vyjadrenie žalobcu žalovaný písomne nereagoval.

13. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací ( ) prejednal odvolanie žalobcu podľa ust. v spojení s ust. bez nariadenia pojednávania a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania ust. , bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. , . Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

14. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia ústneho pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. -164 zo dňa 2.12.2019 s tým, že podľa ust. , bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej tabuli krajského súdu a na webovej stránke tohto súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline, v spojení s ust. .

15. Podľa , odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a) od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, b) ide o nerozlučné spoločenstvo podľa a odvolanie podal len niektorý zo subjektov, c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

16. Podľa , odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

17. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

18. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

19. Krajský súd uvádza, že sa za aplikácie ust. , v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia okresného súdu a v podrobnostiach naň odkazuje. Práve z titulu aplikácie tohto ustanovenia nie je žiaduce, aby v odôvodnení rozhodnutia krajského súdu boli zopakované tie závery a zhodnotenia, ktoré už odzneli v odôvodnení prvoinštančného rozhodnutia. Je postačujúce, pokiaľ sa len k vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia, vo väzbe k odvolacím dôvodom zvýraznia právne významné, poprípade skutkovo rozhodné okolnosti. Tento postoj krajského súdu je aj v súlade s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 08. októbra 2009, v zmysle ktorého ...„odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (, , ). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvostupňového súdu, ako aj odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania“. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. , v zmysle ktorého ...„pokiaľ v odvolacom konaní dôjde k potvrdeniu rozhodnutia súdu prvého stupňa, tak odvolací súd sa v zásade môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu“, a na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. z 25. apríla 2012, podľa ktorého ...“odvolací súd, ktorý sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, neporušil zákon, ak v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a navyše tiež rozviedol vlastnú argumentáciu.“

20. Žalobca v podanom odvolaní namietal nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie. K tejto námietke krajský súd vo všeobecnosti uvádza, že ak žalobca v podanom odvolaní namietal skutkové závery okresného súdu, jeho námietka vo svojej podstate smeruje voči výsledkom hodnotenia vykonaných dôkazov zo strany súdu prvej inštancie. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 14.09.2011, sp. zn. , v zmysle ktorého ...„Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci ( ). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia

dôkazov“. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi navrhovaním a hodnotením dôkazov () a aby bolo rozhodnuté v súlade s požiadavkami a právnymi názormi účastníka (). Do obsahu tohto základného práva nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, alebo dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (). Rozhodnutie okresného súdu v rovine dokazovania a zisteného skutkového stavu bolo vecne správne aj s poukazom na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. , podľa ktorého ...„dokazovanie v občianskom súdnom konaní prebieha vo viacerých fázach; od navrhnutia dôkazu cez jeho zabezpečenie, vykonanie a následné vyhodnotenie. Kým navrhovanie dôkazov je právom a zároveň procesnou povinnosťou účastníkov konania, len súd rozhodne, ktorý z označených (navrhnutých) dôkazov vykoná. Uvedené predstavuje prejav zákonnej právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy účastníkov na vykonanie dokazovania sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu podstaty prejednávanej veci nie je relevantný“. Odvolací súd nezistil taký postup okresného súdu, ktorý by znamenal vybočenie z kritérií vyššie uvedeného hodnotenia dôkazov. Rozhodnutie okresného súdu sa opieralo o tvrdenia a relevantné dôkazy produkované stranami v prvoinštančnom konaní a vychádzalo zo správne aplikovaných a interpretovaných právnych noriem na dostatočne a správne zistený skutkový stav veci. S námietkou nesprávnych skutkových zistení súvisí tiež otázka právneho posúdenia veci okresným súdom. Krajský súd vo všeobecnosti uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Ani jedna z týchto situácií v predmetnej sporovej právnej veci nenastala.

21. Žalobca v odvolaní uviedol, že v konaní riadne preukázal tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti odporovateľného právneho úkonu, vrátane ukrátenia veriteľov, pričom svoju argumentáciu upriamil na rozdiel medzi celkovou zistenou sumou prihlásených pohľadávok veriteľov vo výške 390.502,90 Eur a maximálnou sumou, ktorá bola ponúknutá za odkúpenie majetku úpadcu vo výške 225.000,- Eur, s tým, že táto predstavuje len podiel 57,61 % na sume prihlásených a zistených pohľadávok. Krajský súd považuje za potrebné zvýrazniť, že predpokladom odporovateľnosti v konkurznom konaní je okrem vyhláseného konkurzu, existencie právneho úkonu dlžníka, ktorý sa týka majetku podliehajúceho konkurzu, a účinnosti tohto právneho úkonu, tiež ukrátenie uspokojenia pohľadávky veriteľa, ktorý si svoju pohľadávku prihlásil. V zmysle úpravy o konkurze a reštrukturalizácii sú jednotlivé skutkovo-právne podstaty odporovateľnosti právnych úkonov, uvedené v ust. , , a , zároveň viazané na naplnenie podmienky zakotvenej v ust. . Podľa tohto zákonného ustanovenia je základnou hmotnoprávnou podmienkou odporovateľnosti preukázanie, že daným právnym úkonom došlo k ukráteniu veriteľa, resp. veriteľov úpadcu. Žalobca je tak nositeľom dôkaznej povinnosti a musí preukázať, že napadnutým právnym úkonom kúpnej zmluvy bola ukrátená pohľadávka veriteľa, resp. veriteľov, ktorí si v konkurznom konaní svoju pohľadávku prihlásili. Keďže v konkurznom konaní ide o pluralitu veriteľov, je právne irelevantné, pohľadávka ktorého a koľkých veriteľov bola ukrátená. Veriteľ však musí mať pohľadávku proti dlžníkovi v dobe vykonania právneho úkonu dlžníka, t.j. v momente, keď právny úkon nadobudne účinnosť, a zároveň musí byť táto pohľadávka veriteľom prihlásená v konkurznom konaní.

22. Krajský súd v zhode so súdom prvej inštancie uvádza, že vo vzťahu k napadnutej zmluve nie je možné konštatovať jej ukracujúci charakter v zmysle ust. . Požiadavka, aby právny úkon ukracoval uspokojenie niektorej z prihlásených pohľadávok, je základnou a všeobecnou podmienkou každej skutkovej podstaty odporovateľného právneho úkonu, bez ktorej právo odporovať právnemu úkonu nevznikne. Ide o podmienku, ktorá vždy pristupuje k jednotlivým skutkovým podstatám odporovateľných právnych úkonov, ktorá musí byť v každom jednotlivom prípade splnená. Krajský súd konštatuje, že žalobca nepredložil také listiny, ktoré by preukazovali stav majetku úpadcu, jeho aktíva, pasíva v čase uzavretia, účinkov napádaného právneho úkonu. Nebolo tak možné vyhodnotiť, resp. skonštatovať preukázanie hmotnoprávneho predpokladu odporovateľnosti podľa ust. Podľa názoru odvolacieho súdu pre vyslovenie záveru, že došlo k ukráteniu uspokojenia prihlásených pohľadávok iných veriteľov, neboli v konaní pred súdom prvej inštancie preukázané skutočnosti predstavujúce ukrátenie uspokojenia prihlásenej pohľadávky a nedostatok majetku úpadcu

v čase uzavretia týchto úkonov pre uspokojenie iných veriteľov úpadcu. Krajský súd zvýrazňuje, že žalobca bol povinný tvrdiť a preukázať, či sa majetok úpadcu uzavretím dotknutých právnych úkonov zmenšil, v akom rozsahu, aký majetok úpadcovi zostal na uspokojenie prihlásených pohľadávok veriteľov. Skutočnosť, že ide o právny úkon, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov úpadcu, žalobca nepreukázal a k tomuto preukázaniu nedošlo ani odkazom na tvrdenia o nedostatočnom rozsahu a hodnote majetku s ohľadom na cenu ponúkanú za jeho odkúpenie. Žalobca bol v prejednávanej veci nositeľom dôkazného bremena aj ohľadom preukázania existencie tejto základnej hmotnoprávnej podmienky odporovateľnosti podľa , pričom procesným právnym následkom neunesenia jeho dôkazného bremena je neúspech žalobcu v spore. Skutočnosti zistené správcom v rámci speňažovania majetku podstaty, v zmysle ktorých ani navýšená ponuka za odkúpenie majetku úpadcu nepostačuje na uspokojenie prihlásených pohľadávok veriteľov, bez ďalšieho nemôžu preukázať, že v čase, kedy žalobcom napadnutá kúpna zmluva uzatvorená medzi úpadcom a žalovaným nadobudla účinnosť, došlo práve v dôsledku tohto právneho úkonu k takému kvalifikovanému zmenšeniu majetku úpadcu, v dôsledku ktorého po jeho uskutočnení úpadcovi nezostal majetok, ktorý by postačoval na úplné uspokojenie pohľadávok prihlásených veriteľmi v konkurznom konaní, alebo že by sa uspokojenie týchto veriteľov znížilo. Vo vzťahu k preukázaniu tejto hmotnoprávnej podmienky, ktorú je potrebné skúmať k času účinkov napádaného právneho úkonu, nemôže byť relevantná argumentácia žalobcu skutočnosťami, ktoré boli zistené až v rámci speňažovania majetku úpadcu v konkurznom konaní, ale výlučne stav majetku, resp. jeho zmeny, ktoré nastali účinnosťou dotknutého právneho úkonu vo vzťahu k možnosti uspokojenia pohľadávok prihlásených veriteľmi. Len samotné uzatvorenie napadnutej zmluvy za súčasnej existencie prihlásených pohľadávok veriteľov a konštatovanie o úpadku dlžníka v čase uzatvorenia tejto zmluvy, ešte bez ďalšieho neznamená, že by žalobca v konaní preukázal ukrátenie veriteľa. Bolo vecou dôkazného bremena žalobcu túto skutočnosť preukázať a za tým účelom okresnému súdu predložiť alebo navrhnúť vykonanie relevantného dokazovania.

23. Úspešnosť žaloby o neúčinnosť právneho úkonu je závislá od toho, či sa majetok dlžníka dotknutým právnym úkonom zmenšil, v akom rozsahu a aký majetok zostal na uspokojenie pohľadávok prihlásených veriteľmi. Pre úspešné uplatnenie odporovateľnosti sa vyžaduje preukázanie, že dotknutým právnym úkonom dlžníka sa ukráti uspokojenie prihlásenej pohľadávky veriteľa, teda že v dôsledku konkrétneho právneho úkonu nebude pohľadávka veriteľa pre nedostatok majetku uspokojená vôbec alebo len čiastočne. Ak by aj právnym úkonom dlžníka došlo k zmenšeniu jeho majetku, nemožno sa úspešne dovolať odporovateľnosti, ak majetok dlžníka, ktorý mu zostal, postačuje na uspokojenie prihlásenej pohľadávky, pretože týmto úkonom dlžníka potom nedošlo k ukráteniu uspokojenia prihlásenej pohľadávky veriteľa. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie ani v kontexte žalobcom v odvolaní namietaných skutočností ohľadom speňažovania majetku podstaty, nie je možné konštatovať, či napadnutým úkonom kúpnej zmluvy došlo k reálnemu ukráteniu veriteľa alebo veriteľov, v akom rozsahu a či vôbec takéto ukrátenie nastalo. Táto základná, primárna, hmotnoprávna podmienka pre odporovanie právneho úkonu tak nebola zo strany žalobcu preukázaná. Na tento záver nemôže mať vplyv ani odvolacie tvrdenie žalobcu, v zmysle ktorého správca odporuje aj ďalším právnym úkonom úpadcu, ktorými mala byť ukrátená celková suma majetku úpadcu o 83.414,99 Eur. Skutočnosť, že správca uplatnil právo na odporovanie právnych úkonov úpadcu aj vo vzťahu k ďalším právnym úkonom, odlišným od v tomto konaní napadnutého právneho úkonu kúpnej zmluvy, nemá žiadny dopad na splnenie povinnosti žalobcu preukázať, že práve v dôsledku napadnutého právneho úkonu kúpnej zmluvy došlo k ukráteniu veriteľov úpadcu.

24. Žalobca v konaní zopakoval aj tvrdenie, že uzatvorením napadnutej kúpnej zmluvy poskytol úpadca plnenie (pletací stroj) žalovanému, ktorého obvyklá cena je podstatne vyššia ako cena, ktorú úpadca od žalovaného získal. Žalobca v podanom odvolaní okrem tohto všeobecného konštatovania neuviedol žiadne bližšie námietky, ktorými by spochybnil záver súdu prvej inštancie, ktorý konštatoval, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ani ohľadom preukázania neprimeranosti kúpnej ceny. Krajský súd vo vzťahu k tejto otázke odkazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorým sa v tejto časti stotožňuje. Krajský súd zvýrazňuje, že predloženým Znaleckým posudkom č. 03/2017 (č.l. 25 spisu) bola znalcom ustálená všeobecná hodnota pletacieho stroja vo výške 19.005,56 Eur. V napadnutom právnom úkone Kúpnej zmluvy č. 2017-0503 zo dňa 03.05.2017 (č.l. 9 spisu) bola kúpna cena predmetného pletacieho stroja dojednaná vo výške 20.000,- Eur. Ak žalobca spochybňoval dojednanú výšku kúpnej ceny s tým, že táto mala byť neprimerane nízka, tak bol ohľadom tohto svojho tvrdenia v konaní nositeľom dôkazného bremena. Ako vecne správne uviedol súd prvej inštancie, žalobca toto svoje dôkazné bremeno neuniesol, keďže zo žiadneho z vykonaných dôkazov nevyplynul záver, v zmysle

ktorého by bolo možné konštatovať, že dojednaná kúpna cena nezodpovedala hodnote predávaného pletacieho stroja v čase jeho predaja. Vo všeobecnosti pritom platí, že odporovateľnými právnymi úkonmi nemôžu byť právne úkony, pri ktorých nedochádza k objektívnemu zmenšeniu majetku dlžníka, teda tzv. ekvivalentné právne úkony. Ak potom v konaní nebolo preukázané, že za majetok, ktorý úpadca kúpnou zmluvou previedol na žalovaného, bola poskytnutá neprimerane nízka cena, tak nemožno konštatovať, že by takýmto úkonom došlo k zmenšeniu majetku úpadcu. Takýmto úkonom došlo len k zmene v majetkovej štruktúre, kedy pôvodný majetok úpadcu zodpovedajúci pletaciemu stroju bol nahradený finančným majetkom úpadcu v podobe kúpnej ceny zaplatenej za tento stroj.

25. Krajský súd považuje za potrebné zdôrazniť, že rozhodovaním tak okresného súdu ako aj súdu odvolacieho nedošlo ani k zásahu do právnej istoty sporových strán, keďže pri posudzovaní nároku žalobcu sa vychádzalo z dôkazného právneho stavu, ktorý tu bol zistený do momentu rozhodovania súdom prvej inštancie a ktorý bol krajským súdom obdobne vyhodnotený v rozsudku vo veci napr. sp.zn. , , . V tejto súvislosti odvolací súd pripomína a poukazuje na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. , podľa ktorého „Aj keď závery všeobecných súdov obsiahnuté v rozhodnutiach vo veci samej nemajú charakter precedensu, ktorý by ostatných sudcov rozhodujúcich v obdobných veciach zaväzoval rozhodnúť identicky, protichodné právne závery vyslovené v analogických prípadoch neprispievajú k naplneniu hlavného účelu princípu právnej istoty ani k dôvere v spravodlivé súdne konanie“.

26. Krajský súd tak odvolacie dôvody žalobcu nevyhodnotil ako dôvodné a dospel k názoru o vecnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie. Krajský súd preto pristúpil v zmysle ust. , k potvrdeniu tohto rozsudku okresného súdu tak vo výroku o zamietnutí žaloby ako aj vo vzťahu k výroku o trovách prvoinštančného konania. Výrok o trovách prvoinštančného konania nebol osobitne odvolaním žalobcu napadnutý a ako výrok závislý od rozhodnutia vo veci samej bol rovnako krajským súdom potvrdený ako vecne správny.

27. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. v spojení s ust. a . V odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalovaný, ktorému tak bola krajským súdom priznaná plná náhrada trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalobcovi. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Podľa ust. dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Podľa ust. dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.