Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

43Cbi/25/2018

Potvrdené rozhodnutím 14CoKR/25/2019
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Bebčáka, členov senátu JUDr. Ivany Nemčekovej a JUDr. Martiny Nemravovej, v právnej veci žalobcu: HMG Recovery, k.s., so sídlom Červeňova 14, 811 03 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, so sídlom kancelárie Sládkovičova 6, 010 01 Žilina, IČO: 46 333 908, správcu úpadcu: I. TRAN., s.r.o., so sídlom Predmierska 229, 023 54 Turzovka, IČO: 31 396 402, právne zastúpeného: Advokátska kancelária Betáková Krkošková, s.r.o., so sídlom Červeňova 14, 811 03 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 51 309 017, proti žalovanému: C.Z.P. Trading s.r.o., so sídlom Smetanova 1075, 755 01 Vsetín, Česká republika, IČO: 640 88 332, právne zastúpenému LALINSKÝ ADVOKÁT s.r.o., so sídlom Kálov 653/23-2, 010 01 Žilina, IČO: 47 253 096, v konaní o určenie neúčinnosti právneho úkonu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 43Cbi/25/2018-113 zo dňa 19. marca 2019, takto rozhodol: Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 43Cbi/25/2018-113 zo dňa 19. marca 2019 p o t v r d z u j e . Žalovaný m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v celom rozsahu."

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Ing. Katarínou Murárikovou v právnej veci žalobcu: HMG Recovery, k. s., so sídlom Červeňova 14, 811 03 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, so sídlom kancelárie Sládkovičova 6, 010 01 Žilina, IČO: 46 333 908, správcu úpadcu: J. zastúpeného: Advokátska kancelária Betáková Krkošková, s. r. o., so sídlom Červeňova 14, 811 03 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 51 309 017, proti žalovanému: C.Z.P. Trading s.r.o., so sídlom Smetanova 1075, 755 01 Vsetín, Česká republika, IČO: 640 88 332, zastúpenému: LALINSKÝ ADVOKÁT s.r.o., so sídlom Kálov 653/23-2, 010 01 Žilina, IČO: 47 253 096, o určenie neúčinnosti právneho úkonu, takto

rozhodol:

Súd žalobu zamieta.

Žalovanému súd priznáva voči žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

Žalobou podanou na súde elektronicky dňa 16.07.2018 sa žalobca domáhal určenia, že právny úkon úpadcu, na základe ktorého žalovaný nadobudol vlastnícke právo k pletaciemu stroju Model V-7IR, výrobné číslo: XXX XX XX, za kúpnu cenu 20.000 eur, je právne neúčinný. Žalobca sa súčasne domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť do konkurznej podstaty úpadcu sumu 13.395,08 eur. Na odôvodnenie žaloby poukázal žalobca na skutkové tvrdenia, podľa obsahu ktorých uznesením Okresného súdu Žilina zo dňa 10.07.2017, zverejneným v Obchodnom vestníku XXX/XXXX zo dňa 17.07.2017, bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu. Do funkcie správcu úpadcu bola ustanovená obchodná spoločnosť KP Recovery, k.s., so sídlom Sládkovičova 6, 010 01 Žilina, IČO: 46 404 503. Uznesením Okresného súdu Žilina zo dňa 07.11.2017, zverejneným v Obchodnom vestníku 217/2017 zo dňa 14.11.2017, bola spoločnosť KP Recovery, k.s. z funkcie správcu odvolaná a za správcu bola ustanovená obchodná spoločnosť HMG Recovery, k. s., so sídlom kancelárie Sládkovičova 6, 010 01 Žilina, IČO: 46 333 908 (v tomto konaní má správca procesné postavenie žalobcu). Podľa tvrdenia žalobcu úpadca so žalovaným uzatvorili dňa 03.05.2017 kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol predaj hnuteľnej veci, a to pletacieho stroja - model V-7IR, výrobca: Monarch Kniting Machinery (UK) limited, rok výroby 2005, výrobné číslo: XXX XX 12. Podľa kúpnej zmluvy sa žalovaný zaviazal uhradiť kúpnu cenu 20.000 eur. Žalobca ďalej uviedol, že na základe objednávky zo dňa 25.04.2017 bol znalcom J.. Q. A. vyhotovený znalecký posudok č. X/XXXX. Ako východisková hodnota stroja v ňom bola uvedená suma 44.331 eur, následne na základe technického stavu stroja bola stanovená technická hodnota stroja 33.395,08 eur a s prihliadnutím na koeficient predajnosti bola stanovená všeobecná hodnota stroja vo výške 19.005,56 eur. Žalobca uviedol, že predmetný právny úkon bol realizovaný dňa 03.05.2017, t. j. v deň podania návrhu na vyhlásenie konkurzu úpadcom, pričom návrh na vyhlásenie konkurzu bol podaný z dôvodu platobnej neschopnosti úpadcu. Podľa zoznamu pohľadávok zostaveného správcom mali v čase realizovania právneho úkonu voči úpadcovi pohľadávky po splatnosti minimálne veritelia P. Q. - B., IČO: XX XXX XXX, K. s.r.o., IČO: XX XXX XXX, T. S.A., IČO: X XXX U W. banka B., a.s., IČO: XX XXX XXX a W. R. P., IČO: XX XXX XXX. Odporovaný právny úkon spĺňa podľa názoru žalobcu všeobecné náležitosti odporovateľnosti právneho úkonu podľa § 57 a taktiež osobitné náležitosti odporovateľného právneho úkonu bez primeraného protiplnenia podľa § 58 ZKR. Podľa presvedčenia žalobcu úpadca poskytol uzatvorením kúpnej zmluvy plnenie, t. j. pletací stroj žalovanému, ktorého obvyklá cena je podstatne vyššia ako kúpna cena, ktorú na základe predaja predmetného pletacieho stroja získal. V tejto súvislosti žalobca uviedol, že všeobecná hodnota stroja stanovená v znaleckom posudku údajne odráža technický stav stroja, ktorého vyjadrením je technická hodnota stroja a koeficient predajnosti. Všeobecná hodnota stroja je podľa znaleckého posudku určená ako technická hodnota stroja násobená koeficientmi predajnosti. Hodnota koeficientu predajnosti predstavuje súčin koeficientu neúplnosti dokumentácie potrebnej na prevádzku, koeficientu zohľadňujúceho dostupnosť náhradných dielov, koeficientu dopytu po stroji, koeficientu pre stanovenie všeobecnej hodnoty linky a koeficientu ostatných vplyvov. V rámci stručného vysvetlenia výpočtu všeobecnej hodnoty stroja znalec v znaleckom posudku skonštatoval, že výsledná všeobecná hodnota stroja bola z technickej hodnoty znížená najmä s ohľadom na aktuálne znížený záujem o produkciu na zariadeniach tohto typu. Podľa vyjadrenia žalobcu vzhľadom na absenciu akýchkoľvek dôkazov, ktoré by vyhodnocovali aktuálnu situáciu na trhu s pletacími strojmi tohto typu, resp. ich produkciu, nie je jasné, na základe akých dôkazov znalec vyhodnotil klesajúci záujem o výrobky tohto typu, v nadväznosti na ktorú skutočnosti nadobudol žalobca vážne pochybnosti o hodnovernosti predmetného znaleckého posudku. Preto podľa názoru žalobcu znalecký posudok nemožno považovať za relevantný dôkaz v časti všeobecnej hodnoty pletacieho stroja. Rozdiel medzi technickou hodnotou stroja a kúpnou cenou predstavuje 13.395,08 eur, ktorú sumu požaduje žalobca ako peňažnú náhradu. Záverom poukázal žalobca na to, že konanie úpadcu a žalovaného sa javí ako účelové, robené so zámerom poskytnúť plnenie, ktorého obvyklá cena je podstatne vyššia ako kúpna cena.

Na preukázanie skutkových tvrdení žalobca označil a predložil nasledovné doklady: zoznam pohľadávok, kúpna zmluva č. X017 - XXX3 zo dňa 03.05.X019, príloha č. 1 ku kúpnej zmluve X017

- XXX3, súhrnná prihláška nezabezpečených pohľadávok veriteľa P. Q. - B. vrátane príloh prihlášky, prihláška pohľadávky veriteľa W., R. P. vrátane prílohy, znalecký posudok XX/XXXX, vyhotovený znalcom J.. Q. A., PhD., výňatok z Obchodného vestníka XXX/XXXX, vydaného dňa 17.07.X017, výňatok z Obchodného vestníka U vydaného dňa 14.11.X017. Všetky tieto listinné dôkazy boli na pojednávaní vykonané.

Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 05.11.X018, v ktorom poprel tvrdenia žalobcu o neprimeranej cene pletacieho stroja, a to aj s poukazom na vykonaný znalecký posudok XX/XXXX. Uviedol, že cena stanovená posudkom zohľadňovala bežnú amortizáciu veci, rok výroby, koeficient neúplnosti dokumentácie potrebnej k prevádzke, koeficient dostupnosti náhradných dielov či iné faktory, ktoré ovplyvňujú cenu veci. Výsledná hodnota stroja bola stanovená na 19.005,56 eur, a to najmä vzhľadom na aktuálne znížený záujem o produkciu zariadení tohto typu. Ďalej poukázal na to, že za pletací stroj zaplatil vyššiu kúpnu cenu, ako bola stanovená znaleckým posudkom. Podľa jeho názoru teda nedošlo k žiadnemu ukráteniu majetku predávajúceho, a teda tento právny úkon nemôže byť klasifikovaný ako právny úkon bez primeraného protiplnenia. Tvrdenie žalobcu, že úpadca mohol pri vyššej kúpnej cene získať viac finančných prostriedkov, a teda vo väčšom rozsahu uspokojiť svojich veriteľov, považuje žalovaný za irelevantné, a to najmä z dôvodu, že výška kúpnej ceny bola potvrdená aj súhlasom zo strany záložného veriteľa - banky VÚB, a.s., na preukázanie ktorej skutočnosti predložil žalovaný e-mailovú komunikáciu medzi konateľom úpadcu a zamestnancom banky VÚB, a.s. Žalovaný ďalej poprel, že by vedel v čase vykonania právneho úkonu o úpadcovej platobnej neschopnosti a o tom, že dňa 03.05.X017 podal návrh na vyhlásenie konkurzu. Taktiež poprel tvrdenie žalobcu, že sa jednalo o účelové konanie, smerujúce k zámeru poskytnúť plnenie, ktorého obvyklá cena bola podstatne vyššia ako kúpna cena, keďže kúpou pletacieho stroja nedošlo nijakým spôsobom k zastretému prevodu a žalobca neuviedol žiaden dôkaz poukazujúci na účelovosť konania subjektov. Preto pochybnosti o právnom úkone považuje za neopodstatnené. Nad rámec uvedeného poukázal žalovaný na to, že už nie je majiteľom pletacieho stroja, nakoľko ho predal tretej osobe a nemá žiadne informácie o tom, kde je predmetný stroj umiestnený a v akom stave sa nachádza. Záverom žalovaný uviedol, že žalobca porušil čl. 8 zákona č. 160/X015 Z. z. Civilný sporový poriadok, nakoľko si nesplnil povinnosť označiť skutkové tvrdenia a podoprieť ich dôkazmi, a teda neuniesol dôkazné bremeno, prihliadnuc na princíp hospodárnosti konania.

Na vyjadrenie žalovaného reagoval žalobca podaním zo dňa X6.11.X018, v ktorom poukázal na obsah znaleckého posudku, z ktorého vyplýva, že znalec pri vypracovaní znaleckého posudku vychádzal najmä z fotodokumentácie a ďalších informácií poskytnutých zamestnankyňou úpadcu, ktorá pracovala na pozícii majstra v dielni, a ktorá pri ohliadke stroja znalcovi uviedla, že stroj nie je poškodený, je prevádzkyschopný, pravidelne podstupuje štandardnú údržbu, ktorá sa ručne vedie v záznamníku. Stroj bol uvedený do prevádzky 11.11.X014, pričom vstupná cena bola stanovená na 45.000 eur bez DPH. Na stroji sa pracovalo nepravidelne, nakoľko na trhu nebol potrebný dopyt po výrobkoch produkovaných týmto pletacím strojom. Následne znalec v posudkovej časti znaleckého posudku vypočítal technickú hodnotu pletacieho stroja, ktorá predstavuje hodnotu skutočného technického stavu pletacieho stroja ku dňu ohodnotenia, a to vo výške 33.395,08 eur. Pri stanovení všeobecnej hodnoty pletacieho stroja stanovil znalec koeficienty vo výške 1,0-0,9, avšak vzhľadom na vyjadrenie zamestnankyne úpadcu stanovil koeficient predpokladaného záujmu trhu o kúpu vo výške 0,55. Uvedený koeficient výrazným spôsobom znížil konečnú všeobecnú hodnotu pletacieho stroja na 19.005,56 eur. Podľa názoru žalobcu znalec pri vyhotovovaní znaleckého posudku pochybil, nakoľko pri stanovení všeobecnej hodnoty stroja prihliadal na vyjadrenie jedinej osoby, na základe ktorého koeficient predpokladaného záujmu trhu znížil výrazným spôsobom. Podľa vyjadrenia žalobcu o tom, že o kúpu pletacieho stroja bol záujem, svedčí aj skutočnosť, že o kúpu stroja mal záujem žalovaný a rok po jeho kúpe má pletací stroj ďalšieho nového vlastníka. Podľa presvedčenia žalobcu vzhľadom na to, že stroj bol v dobrom technickom stave a v prevádzke cca X,5 roka, pričom predpokladaná životnosť pletacieho stroja sa podľa znaleckého posudku odhaduje na 14 rokov, je neprípustné, aby sa jeho hodnota po dva a pol roku používania a pravidelného servisovania znížila o 57,13 %. Žalobca dospel k presvedčeniu, že vzhľadom na absenciu akýchkoľvek dôkazov, ktoré by vyhodnocovali aktuálnu situáciu na trhu s pletacími strojmi tohto typu, resp. ich produkciou, znalec neodborne vyhodnotil klesajúci záujem o výrobky tohto typu, pričom vychádzal iba z vyjadrení jednej osoby. Znalecký posudok podľa jeho názoru pôsobí neodborne, pričom chýbajúce prílohy, resp. vyčerpávajúce odôvodnenie stanovených hodnôt koeficientov tento dojem ešte umocňujú a posudok robia nedôveryhodným. Súčasne žalobca vyjadril pochybnosť, či znalec vykonal osobne obhliadku pletacieho stroja, keďže objednávka na znalecký posudok bola zadaná dňa X5.04.X017, pričom už dňa 03.05.X018 bola podpísaná kúpna zmluva. Vzhľadom na vážne pochybnosti ohľadom správnosti vypracovaného znaleckého posudku navrhol žalobca v záujme riadneho zistenia skutkového stavu vypracovanie odborného vyjadrenia, s cieľom riadne a odborne stanoviť hodnotu pletacieho stroja. V tejto súvislosti požiadal súd vzhľadom na prebiehajúce konkurzné konanie voči dlžníkovi a prípadné náklady vyhotovenia odborného vyjadrenia o zaujatie stanoviska súdu k tomuto návrhu na vykonanie dokazovania v rámci predbežného prejednania sporu. Ďalej žalobca zdôraznil, že je nesporné, že úpadca uzatvoril predmetnú kúpnu zmluvu v čase úpadku, po podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu (resp. v deň podania návrhu), pričom samotný proces predaja stroja bol zrealizovaný vo veľmi krátkom časovom období. Podľa presvedčenia žalobcu úpadca mal v úmysle rýchlym rozpredajom hnuteľného majetku získať v čo možno najkratšom čase finančné prostriedky na úhradu svojich splatných záväzkov. O uvedenom tvrdení svedčí podľa jeho názoru aj fakt, že úpadca uzatvoril v danom období za obdobných podmienok aj ďalšie kúpne zmluvy týkajúce sa hnuteľného majetku, a to tak so žalovaným ako aj ďalšími subjektmi. Všetky predaje majetku boli podložené obdobnými znaleckými posudkami ako v danej veci, ktoré vykazujú vážne pochybnosti o ich dôveryhodnosti. Konanie úpadcu preto možno jednoznačne vyhodnotiť ako účelové s úmyslom získať akékoľvek finančné prostriedky aj za cenu predaja hnuteľného majetku v hodnote nižšej ako je reálna hodnota na trhu. Na doplnenie žalobca uviedol, že skutočnosť, že výšku kúpnej ceny schválil záložný veriteľ, nemá vplyv na celkový priebeh a podmienky, za ktorých bola kúpna cena uzatvorená. Súhlas záložného veriteľa nemôže zhojiť daný právny úkon, nakoľko bol učinený v úpadku a spĺňa podmienky na úspešné odporovanie. Súčasne žalobca upozornil na to, že výšku kúpnej ceny schválil záložný veriteľ, ktorého zabezpečovacie právo bolo II. v poradí, pričom predmetný predaj schválil najmä s ohľadom na skutočnosť, že z kúpnej ceny budú uspokojené výlučne jeho pohľadávky voči úpadcovi.

V nadväznosti na vyjadrenie žalobcu žalovaný vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu, že úpadca mohol získať viac finančných prostriedkov, uviedol, že sa jedná o domnienku. Podľa jeho názoru žalobca spochybňuje odborný znalecký posudok a odborné závery znalca, no svoje tvrdenia nemá ako preukázať a zatiaľ ani nepreukázal. Rovnako tak podľa žalovaného žalobca nepreukázal účelovosť konania úpadcu a nepredložil dôkaz o tom, že obvyklá cena stroja bola vyššia než kúpna cena. Súčasne poukázal na to, že technická hodnota sa nerovná obvyklej cene, a preto pokiaľ sa žalobca domáha zaplatenia rozdielu medzi dohodnutou kúpnou cenou a technickou hodnotou, takýto nárok považuje za nezmysel. Súčasne žalovaný vyjadril názor, že pokiaľ by aj bol v prebiehajúcom konaní vypracovávaný znalecký posudok, nie je objektívne možné, aby znalec určil obvyklú cenu stroja v čase podpisu zmluvy, nakoľko nie je možné, aby znalec vykonal obhliadku stroja, keďže v súčasnosti sa nedá určiť, kde sa stroj nachádza a súčasne od podpisu zmluvy uplynul čas, počas ktorého bol stroj opravovaný, resp. servisovaný. Rovnako tak podľa jeho názoru nie je možné, aby sa určil nový koeficient ohodnotenia stroja vychádzajúc z pôvodného znaleckého posudku, nakoľko stanovenie koeficientu a jeho použitie je úlohou znalca vykonávajúceho znalecký posudok. Záverom žalovaný namietol návrh žalobcu na vypracovanie odborného vyjadrenia, s poukazom na to, že je úlohou strán, aby v spore dokazovali svoje tvrdenia a niesli dôkazné bremeno, pričom žalobca mal povinnosť zabezpečiť znalecké dokazovanie, ktoré malo potvrdiť jeho tvrdenia. Podľa jeho názoru žalobca dôkazné bremeno neuniesol.

Dňa 19.03.X019 sa konalo za účasti žalovaného a právnych zástupcov predvolaných strán pojednávanie. V tejto súvislosti súd uvádza, že návrhu žalobcu na nariadenie predbežného prejednania sporu nevyhovel, nakoľko súd nadobudol pochybnosť o účelnosti tohto postupu, pričom zohľadnil postup strán v konaní a predmet sporu. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní zotrval na žalobe a svojich písomných vyjadreniach, nad ich rámec doplnil, že úpadca má ku dňu pojednávania evidovaných minimálne X5 veriteľov so zistenou prihlásenou sumou pohľadávok v celkovej výške 390.50X,90 eur. Právny zástupca žalovaného zotrval na procesnej obrane, v rámci ktorej tvrdil, že žalobca nepreukázal svoje skutkové tvrdenia, najmä nepreukázal, že uzatvorením predmetnej kúpnej zmluvy medzi úpadcom a žalovaným došlo k ukráteniu veriteľov a že do dnešného dňa adekvátnym a primeraným spôsobom nespochybnil znalecký posudok.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 7/X005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.03.X017 (ďalej ako „ZKR“), dlžník je v úpadku, ak je platobne neschopný alebo predlžený. Ak dlžník podá návrh na vyhlásenie konkurzu, predpokladá sa, že je v úpadku.

Podľa § 3 ods. X ZKR, právnická osoba je platobne neschopná, ak nie je schopná plniť 30 dní po lehote splatnosti aspoň dva peňažné záväzky viac ako jednému veriteľovi. Za jednu pohľadávku pri posudzovaní platobnej schopnosti dlžníka sa považujú všetky pohľadávky, ktoré počas 90 dní pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu pôvodne patrili len jednému veriteľovi. Fyzická osoba je platobne neschopná, ak nie je schopná plniť 180 dní po lehote splatnosti aspoň jeden peňažný záväzok. Ak peňažnú pohľadávku nemožno voči dlžníkovi vymôcť exekúciou alebo ak dlžník nesplnil povinnosť uloženú mu výzvou podľa § 19 ods. 1 písm. a), predpokladá sa, že je platobne neschopný.

Podľa § 3 ods. 3 ZKR, predlžený je ten, kto je povinný viesť účtovníctvo podľa osobitného predpisu, má viac ako jedného veriteľa a hodnota jeho záväzkov presahuje hodnotu jeho majetku. Pri stanovení hodnoty záväzkov a hodnoty majetku sa vychádza z účtovníctva alebo z hodnoty určenej znaleckým posudkom, ktorý má pred účtovníctvom prednosť a prihliadne sa aj na očakávateľné výsledky ďalšej správy majetku, prípadne očakávateľné výsledky ďalšieho prevádzkovania podniku, ak možno so zreteľom na všetky okolnosti odôvodnene predpokladať, že bude možné v správe majetku alebo v prevádzkovaní podniku pokračovať. Do sumy záväzkov sa nezapočítava suma záväzkov, ktoré sú spojené so záväzkom podriadenosti, ani suma záväzkov, ktoré by sa v konkurze uspokojovali v poradí ako podriadené pohľadávky.

Podľa § 57 ods. 1 ZKR, právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom dlžníka neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje. Veriteľ môže odporovať právnemu úkonu týkajúcemu sa majetku dlžníka, len ak správca v primerane lehote jeho podnetu na odporovanie nevyhovel.

Podľa § 57 ods. X ZKR, právo odporovať právnemu úkonu zanikne, ak sa neuplatní u povinnej osoby alebo na súde do jedného roka od vyhlásenia konkurzu; právo odporovať právnemu úkonu sa považuje za uplatnené u povinnej osoby, len ak povinná osoba toto právo písomne uznala.

Podľa § 57 ods. 3 ZKR, odporovať podľa tohto zákona možno aj právnym úkonom, z ktorých nároky sú už vykonateľné alebo uspokojené.

Podľa § 57 ods. 4 ZKR, odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka.

Podľa § 58 ods. 1 ZKR, právnym úkonom bez primeraného protiplnenia na účely tohto zákona je bezodplatný právny úkon dlžníka alebo odplatný právny úkon dlžníka, na ktorého základe dlžník poskytol alebo sa zaviazal poskytnúť plnenie, ktorého obvyklá cena je podstatne vyššia ako obvyklá cena plnenia, ktoré na jeho základe získal alebo má získať.

Podľa § 58 ods. X ZKR, právnemu úkonu bez primeraného protiplnenia možno odporovať, ak spôsobil úpadok dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka. Ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úpadok dlžníka v čase urobenia právneho úkonu sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak.

Podľa § 58 ods. 3 ZKR, odporovať možno len tým právnym úkonom bez primeraného protiplnenia, ktoré boli urobené počas jedného roka pred začatím konkurzného konania. Ak ide o právny úkon bez primeraného protiplnenia urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, možno odporovať tiež tým právnym úkonom, ktoré boli urobené počas troch rokov pred začatím konkurzného konania.

Podľa § 6X ods. 1 ZKR, právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto s dlžníkom odporovateľný právny úkon dohodol, v prospech koho dlžník odporovateľný právny úkon jednostranne urobil alebo kto z odporovateľného právneho úkonu dlžníka priamo nadobudol prospech.

Podľa § 6X ods. 5 ZKR, právo odporovať právnemu úkonu môže správca alebo veriteľ uplatniť priamo u povinnej osoby alebo žalobou na súde; rozhodnutie súdu o určení neúčinnosti právneho úkonu je účinné voči všetkým účastníkom konkurzného konania. Nároky z neúčinného právneho úkonu môže v prospech podstaty uplatniť správca alebo veriteľ, ktorý odporoval právnemu úkonu.

Podľa § 63 ods. 1 ZKR, ak ide o neúčinný právny úkon týkajúci sa veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty prevedenej z majetku dlžníka, sú tí, voči ktorým sa právo odporovať právnemu úkonu uplatnilo, povinní spoločne a nerozdielne poskytnúť do dotknutej podstaty peňažnú náhradu za túto vec, právo alebo inú majetkovú hodnotu; ak sa však u niektorého z nich táto vec, právo alebo iná majetková hodnota nachádza, možno sa od nich namiesto peňažnej náhrady domáhať vydania tejto veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty. Proti tomu, voči komu sa právo odporovať právnemu úkonu uplatnilo, možno uplatniť vždy len toľko, koľko sa v dôsledku neúčinného právneho úkonu naň previedlo.

Podľa čl. 8 zákona č. 160/X015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej ako „CSP“), strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

Podľa čl. 17 CSP, súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.

Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

Podľa § 153 ods. 1 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.

Podľa § 153 ods. X CSP, na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.

Podľa § 154 CSP, prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

Podľa § 160 ods. 1 CSP, súd poskytuje stranám poučenia o ich procesných právach a povinnostiach v rozsahu ustanovenom týmto zákonom.

Podľa § 160 ods. X CSP, súd vždy poučí strany o ich práve zvoliť si advokáta a o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci.

Podľa § 160 ods. 3 CSP, poučovaciu povinnosť podľa odsekov 1 a X súd nemá, ak je a) stranou štát, štátny orgán alebo právnická osoba a osoba, ktorá za ňu koná, alebo jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa alebo fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) strana zastúpená advokátom, právnickou osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, odborovou organizáciou alebo fyzickou osobu, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

Podľa § 153 ods. 3 CSP, ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

Podľa § 185 CSP, súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

Podľa § X06 CSP, ak je potrebné posudzovať skutočnosti, na ktoré treba odborné znalosti, súd na návrh vyžiada odborné vyjadrenie od odborne spôsobilej osoby.

Podľa § X07 ods. 1 CSP, ak rozhodnutie závisí od posúdenia skutočností, na ktoré treba vedecké poznatky, a pre zložitosť posudzovaných otázok nepostačuje postup podľa § X06, súd na návrh nariadi znalecké dokazovanie a ustanoví znalca. Ak súd ustanovil viacerých znalcov, môžu vypracovať spoločný posudok.

Podľa § X ods. 1 zákona č. 38X/X004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 30.06.X018, t.j. v čase vykonania znaleckého úkonu (ďalej ako „zákon č. 38X/X004 Z. z.“), znalec, tlmočník alebo prekladateľ je fyzická osoba alebo právnická osoba splnomocnená štátom na vykonávanie činnosti podľa tohto zákona, ktorá je a) zapísaná v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov alebo b) nezapísaná v tomto zozname, ak je ustanovená za znalca, prekladateľa alebo tlmočníka podľa § 15.

Podľa § X ods. X zákona č. 38X/X004 Z. z., znalec, tlmočník alebo prekladateľ podľa odseku 1 písm. a) vykonáva svoju činnosť pre súd, iný orgán verejnej moci, fyzickú osobu alebo právnickú osobu (ďalej len „zadávateľ“).

Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 38X/X004 Z. z., znalecká činnosť je špecializovaná odborná činnosť vykonávaná za podmienok ustanovených v tomto zákone znalcami pre zadávateľa. Úkonmi znaleckej činnosti sú najmä znalecký posudok a jeho doplnok, odborné stanovisko alebo potvrdenie a odborné vyjadrenie a vysvetlenie.

Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 38X/X004 Z. z., písomne vyhotovený znalecký posudok obsahuje a) titulnú stranu, b) úvod, c) posudok, d) záver, e) prílohy potrebné na zabezpečenie preskúmateľnosti znaleckého posudku, f) znaleckú doložku.

Odporovateľnosť právnych úkonov je osobitným inštitútom, ktorý slúži na ochranu veriteľov. Všeobecnými predpokladmi odporovateľnosti podľa Občianskeho zákonníka sú: a) právny úkon dlžníka, b) účinnosť právneho úkonu dlžníka, c) ukrátenie pohľadávky veriteľa. Osobitné predpoklady odporovateľnosti v konkurznom konaní sú: a) vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka, b) právny úkon dlžníka sa týka jeho majetku, c) ukrátenie pohľadávky veriteľa, ktorý si prihlásil pohľadávku. Odporovateľnosť musí uplatniť aktívne legitimovaný subjekt - správca úpadcu alebo veriteľ voči pasívne legitimovanému subjektu, a to v lehote jedného roka od vyhlásenia konkurzu (§ 57 ods. X . Odporovateľnosť možno uplatniť pri právnych úkonoch vykonaných v stanovenom čase pred začatím konkurzného konania.

Súd na základe skutkových tvrdení žalobcu, podložených listinnými dôkazmi, ktoré vykonal na pojednávaní, zistil, že na majetok úpadcu bol uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn. XK/10/X017 zo dňa 10.07.X017, zverejneným v Obchodnom vestníku č. XXX/XXXX, vydanom dňa 17.07.X017, vyhlásený konkurz. Účinky vyhlásenia konkurzu preto v zmysle ustanovenia § X3 ods. 1 v spojení s § 199 ods. 9 nastali dňa 18.07.X017. Konkurzné konanie začalo voči úpadcovi na základe uznesenia Okresného súdu Žilina sp. zn. XK/10/X017 zo dňa X7.06.X017, zverejneného v Obchodnom vestníku č. XXX/XXXX zo dňa 03.07.X017.

Oboznámením sa so skutkovými tvrdeniami strán a predloženými listinnými dôkazmi bolo zistené, že žalobca sa domáhal určenia neúčinnosti právneho úkonu - kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi úpadcom ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim. Predmetom kúpnej zmluvy bol predaj pletacieho stroja Monarch, model V-7IR priemer 30, rok výroby X005, spolu s príslušenstvom, špecifikovaným v prílohe č. 1 ku kúpnej zmluve. Kúpna cena bola dohodnutá na X0.000 eur, pričom podľa bodu IV. kúpnej zmluvy bola kúpna cena stanovená v súlade so znaleckým posudkom č. XX/XXXX, vypracovaným súdnym znalcom J.. Q. A., W.. Kúpna cena mala byť zaplatená kupujúcim bezodkladne po podpise kúpnej zmluvy, najneskôr 05.05.X017. Medzi stranami nebolo sporné, že predmetná kúpna zmluva bola uzatvorená dňa 03.05.X017 a že kúpna cena bola uhradená. Žalobca vykonáva funkciu správcu úpadcu, a to na základe uznesenia Okresného súdu Žilina sp. zn. XK/10/X017 zo dňa 07.11.X017, zverejneného v Obchodnom vestníku č. U zo dňa 14.11.X017. Vzhľadom na to, že zákon ( § 57 ods. X stanovuje prekluzívnu lehotu na podanie žaloby o určenie neúčinnosti právneho úkonu na súde, súd z úradnej povinnosti primárne preskúmal včasnosť podania tejto incidenčnej žaloby. Podľa elektronickej doručenky bola žaloba podaná na súde elektronicky dňa 16.07.X018. Účinky vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu nastali dňa 18.07.X017. Preto niet pochybností o tom, že právo odporovať predmetnému právnemu úkonu bolo uplatnené na súde včas, keďže bolo uplatnené do jedného roka od vyhlásenia konkurzu. V nadväznosti na uvedené mohol súd skonštatovať, že neúčinnosti právnych úkonov sa domáhal aktívne legitimovaný subjekt, pričom zákonná lehota na podanie žaloby bola zachovaná. Súčasne je zrejmé, že žalobou bol napadnutý právny úkon dlžníka - úpadcu I.., učinený počas jedného roka pred začatím konkurzného konania. Predmetný právny úkon je platný a účinný (k prechodu vlastníckeho práva došlo podľa bodu V. kúpnej zmluvy okamihom pripísania kúpnej ceny na účet predávajúceho, najneskôr dňa 05.05.X017, ktorú skutočnosť strany nespochybnili) a žaloba smerovala proti pasívne legitimovanému subjektu - proti kupujúcemu, s ktorým úpadca napadnutý právny úkon dohodol, tak, ako predpokladá ustanovenie § 6X ods. 1 ZKR.

Po skonštatovaní včasnosti podania žaloby a zhodnotení aktívnej a pasívnej legitimácie strán sporu sa súd zaoberal skúmaním splnenia podmienky odporovateľnosti právnych úkonov podľa § 57 ods. 4 ZKR, ktorá musí byť splnená pri odporovaní právnemu úkonu z ktoréhokoľvek dôvodu v zmysle špeciálnych skutkových podstát odporovateľnosti podľa § 58 až § 60 ZKR. Z ustanovenia § 57 ods. 4 vyplýva, že úspešne odporovať možno len tým právnym úkonom, ktoré ukracujú uspokojenie niektorého z veriteľov dlžníka. Ukrátenie uspokojenia niektorej z prihlásených pohľadávok veriteľov je základnou a všeobecnou podmienkou každej skutkovej podstaty odporovateľného právneho úkonu. V tejto súvislosti musel súd skonštatovať, že žalobca v konaní tento základný predpoklad odporovateľnosti nepreukázal.

Ukrátenie vo všeobecnosti spočíva v tom, že sa hodnota majetku zmenší viac ako v prípade, ak by sa posudzovaný právny úkon neurobil.

Zistenie, či právnym úkonom došlo k ukráteniu uspokojenia veriteľa, je vecou splnenia povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti žalobcu. Úspešnosť odporovateľnosti závisí od toho, či sa majetok dlžníka jeho právnym úkonom zmenšil, v akom rozsahu a aký majetok mu ostane na uspokojenie pohľadávok veriteľov prihlásených v konkurze. V prípade právneho úkonu bez primeraného protiplnenia je táto podmienka splnená predovšetkým pri právnych úkonoch, na základe ktorých osoba, s ktorou dlžník uzatvorí napadnutý právny úkon, neposkytuje dlžníkovi žiadne protiplnenie alebo poskytuje plnenie neprimerane nízke. Predaj za ekvivalentnú cenu však nie je zmenšením majetku, dochádza len k zmene štruktúry majetku, nakoľko dlžník namiesto hmotného majetku získa finančný majetok. K zmenšeniu celkovej hodnoty majetku dlžníka však nedochádza, a teda nedochádza ani k ukráteniu veriteľov (obdobne aj Doc. JUDr. Milan Ďurica, W..: Zákon o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom do 1. januára X01X a od 01. januára X01X. Komentár, 1. vydanie X0XX, C. H. Beck). O ukracujúci právny úkon sa tak môže v zásade jednať len v prípade, ak dohodnuté plnenie protistrany nie je ekvivalentnou odplatou za poskytnuté plnenie dlžníka. Súčasne o odporovateľnosti nemožno hovoriť ani v prípade, ak by síce napadnutým právnym úkonom došlo k zmenšeniu majetku dlžníka, avšak majetok, ktorý dlžníkovi zostal, by postačoval na uspokojenie prihlásených pohľadávok veriteľov.

Podľa názoru súdu žalobca v tomto prípade nepreukázal, že napadnutým právnym úkonom - kúpnou zmluvou došlo k zmenšeniu rozsahu majetku úpadcu a tým k ukráteniu uspokojenia jeho veriteľov, nakoľko nepreukázal neprimeranosť kúpnej ceny. Súčasne žalobca nepreukázal, že zostávajúci majetok úpadcu v čase nadobudnutia účinkov konkurzu nepostačoval na uspokojenie prihlásených pohľadávok jeho veriteľov.

Žalobca v konaní tvrdil, že kúpna cena dohodnutá v kúpnej zmluve nezodpovedala cene obvyklej, pričom znalecký posudok, z ktorého kúpna cena vychádzala a na ktorý sa v kúpnej zmluve v súvislosti s kúpnou cenou odkazovalo, spochybňoval a nepovažoval ho za dôkaz preukazujúci všeobecnú hodnotu pletacieho stroja. V nadväznosti na tieto tvrdenia bolo jeho povinnosťou preukázať, že v čase realizácie právneho úkonu, resp. pri nadobudnutí účinkov kúpnej zmluvy nebola kúpna cena pletacieho stroja cenou obvyklou. Podľa názoru súdu žalobca v tomto smere dôkazné bremeno neuniesol.

Žalobca založil svoje presvedčenie o neprimeranosti kúpnej ceny na pochybnostiach týkajúcich sa poctivého úmyslu predávajúceho a kupujúceho pri uzatváraní napadnutej kúpnej zmluvy, tvrdil účelovosť ich konania, a to najmä s poukazom na časové súvislosti, keďže kúpna zmluva bola uzatvorená v deň podania návrhu na vyhlásenie konkurzu zo strany úpadcu. Z uvedeného žalobca vyvodil záver, že úmyslom úpadcu bolo rýchle rozpredanie jeho majetku v snahe uspokojiť veriteľov so splatnými pohľadávkami. Na podporu týchto tvrdení vyjadroval žalobca pochybnosti o dôveryhodnosti znaleckého posudku, spochybňujúc výpočet všeobecnej hodnoty predmetného stroja a namietajúc nedostatočné podloženie určených koeficientov adekvátnymi dôkazmi. Voči týmto tvrdeniam vznášal žalovaný v rámci svojej procesnej obrany námietky, podľa obsahu ktorých tvrdenia žalobcu nie sú ničím podložené, sú založené na domnienkach a sú nepreukázateľné. V tejto súvislosti vzniesol žalovaný námietku voči vykonaniu odborného vyjadrenia aj voči nariadeniu znaleckého dokazovania, nakoľko podľa jeho názoru tvrdenia žalobcu možno dokázať iba znaleckým dokazovaním, avšak znalecký posudok nie je možné vykonať z dôvodov uvedených v odseku 5 odôvodnenia tohto rozsudku (posledné tri vety odseku 5 odôvodnenia rozsudku).

Súd sa priklonil ku argumentácii žalovaného a v zhode s ním nepovažuje tvrdenia žalobcu o nepodloženosti výpočtov všeobecnej hodnoty pletacieho stroja za spôsobilé relevantne spochybniť znalecký posudok, ktorý slúžil ako základ pre určenie kúpnej ceny pletacieho stroja. Súd postupujúc podľa ustanovenia § 181 ods. X oboznámil strany s tým, že nevyhovie návrhu na vykonanie dokazovania predložením odborného vyjadrenia, nakoľko takýto dôkaz nepovažuje za dostatočný vzhľadom na to, že kúpna cena vychádzala zo všeobecnej hodnoty veci určenej znaleckým posudkom. Pokiaľ bol spochybňovaný znalecký posudok, a to bez ohľadu na to, že sa nejednalo o znalecký posudok vypracovaný na účely súdneho konania ani o súkromný znalecký posudok predložený súdu podľa ustanovenia § X09 CSP, ako relevantný dôkaz na osvedčenie jeho nedôveryhodnosti môže podľa názoru súdu slúžiť iný znalecký posudok, nie však odborné vyjadrenie.

Súd ohľadom návrhu na vykonanie dokazovania predložením odborného vyjadrenia dotazoval žalobcu na údaje týkajúce sa odboru alebo oblasti, v ktorej by mala osoba podávajúca odborné vyjadrenie pôsobiť, avšak žalobca bližšie zaradenie tejto osoby nevedel uviesť. Odborné vyjadrenie si vyžaduje odborné znalosti a znalecký posudok vedecké poznatky. Za odborne spôsobilú osobu, ktorá môže podávať odborné vyjadrenie, sa považuje osoba, ktorej pracovné zaradenie nasvedčuje tomu, že má potrebné odborné vedomosti (napr. lekár, účtovník) alebo ktorej činnosť nasvedčuje o odborných skúsenostiach (napr. realitné kancelárie). V tejto prejednávanej veci by podľa názoru súdu osoba podávajúca odborné vyjadrenie mohla pôsobiť napr. na trhu s pletacími strojmi a mohla by sa napr. vyjadriť ku skutočnosti, v akých cenách sa v Slovenskej alebo Českej republike predávali obdobné stroje v čase realizácie predaja, takýto dôkaz by však súd v pomeroch tejto veci nepovažoval za dostatočný, nakoľko na určenie všeobecnej hodnoty stroja, zohľadňujúcej konkrétne špecifiká daného stroja a ďalšie posudzované kritériá, by bolo potrebné ustanoviť znalca. V nadväznosti na vyslovenie predbežného právneho posúdenia, v rámci ktorého súd uviedol, že návrhu na vykonanie dokazovania odborným vyjadrením nevyhovie, navrhol zástupca žalobcu na pojednávaní znalecké dokazovanie. Napriek tomu, že súd sa vyjadril, že za dôkazný prostriedok v tejto veci nepripustí odborné vyjadrenie, pričom sa mohlo javiť, že za relevantný dôkaz by považoval znalecký posudok, súd dospel k záveru, že je dôvodné zamietnuť aj návrh na vykonanie dokazovania predložením znaleckého posudku. V tejto súvislosti súd zohľadnil najmä námietky žalovaného uvedené v odseku 5 odôvodnenia tohto rozsudku a námietky vznesené na pojednávaní voči návrhu na vykonanie dokazovania nariadením znaleckého dokazovania, podľa obsahu ktorých znalecký posudok nie je možné objektívne doložiť, nakoľko podľa jeho názoru žiaden znalec nie je schopný vypracovať znalecký posudok na hnuteľnú vec tak špecifickú, ako je v tomto prípade predmet zmluvy s tým, aby určil primeranú kúpnu cenu z apríla, resp. z mája roku X017, a to ani v prípade, ak by mal hypoteticky možnosť predmetný stroj niekde aktuálne identifikovať a nájsť, nakoľko za dva roky, ktoré uplynuli, môže byť v podstatne lepšom alebo naopak aj v podstatne horšom stave, pričom nemusí byť zrejmé, aké investície si vyžaduje alebo aké investície naopak boli spotrebované. Nad rámec uvedeného žalovaný v tejto súvislosti rozšíril svoju argumentáciu o vyjadrenie, že podstatou znaleckej činnosti nie je podľa jeho názoru určenie technickej hodnoty, nakoľko technickú hodnotu je možné matematicky dopočítať, ale práve využitie a použitie konkrétneho koeficientu, ktorý určuje konkrétnu cenu stroja. Z uvedeného žalovaný vyvodil záver, že žalobca nemôže vychádzať z technickej hodnoty a argumentovať tým, že reálna kúpna cena bola nižšia ako technická cena, nakoľko v prejednávanej veci sa nejedná o vec, po ktorej je veľký dopyt, ale ide o veľmi špecifickú vec, po ktorej dopyt nemusí vôbec dlhé časové obdobie byť. Súčasne súd skonštatoval, že vzhľadom na to, že návrh na vykonanie dokazovania znaleckým posudkom učinil žalobca až na pojednávaní po predbežnom posúdení veci súdom, tento návrh považoval za oneskorený, s prihliadnutím na to, že súd by musel pojednávanie na doplnenie dokazovania odročiť, sledujúc pritom rýchlosť a hospodárnosť konania. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany sú uplatnené včas aj vtedy, ak ich strana predložila ako reakciu na skutočnosti, o ktorých nevedela, ani ich nemohla predvídať, a ktoré vyšli najavo až po tom, ako mala strana povinnosť označiť a predložiť skutočnosti a dôkazy. Súd vzhľadom na uvedené zvažoval, či okolnosť, že žalobca pôvodne navrhoval dokazovanie podaním odborného vyjadrenia, pričom zaujatie stanoviska súdu k tomuto návrhu požadoval na predbežnom prejednaní sporu, nezakladá dôvodnosť prihliadania na návrh na vykonanie dokazovania učinený po tom, čo sa súd vyjadril, že odborné vyjadrenie nepovažuje za dostatočné, avšak zaujal názor, že aplikácia sudcovskej koncentrácie konania má opodstatnenie, pričom súd zohľadnil aj okolnosť, že žalobca bol v konaní zastúpený advokátom a súčasne špecifickosť predmetu dokazovania, pričom sa v plnom rozsahu stotožnil s námietkami žalovaného voči návrhu na nariadenie znaleckého posudzovania súdom. Súčasne súd zohľadnil aj okolnosť, že žalobca podľa jeho názoru nepreukázal ani splnenie všeobecnej podmienky odporovateľnosti podľa § 57 ods. 4 ZKR.

Úprava ukrátenia podľa § 57 ods. 4 predpokladá, že žalobca, ktorého ťaží dôkazné bremeno, preukáže, aký konkrétny ekonomický dopad mala skutočnosť účinkov odporovaného právneho úkonu na majetkovú sféru úpadcu (dlžníka) v čase, keď nastali účinky odporovaného právneho úkonu. V tomto smere súd vyhodnocoval, či žalobca preukázal, že došlo k takému zmenšeniu majetku úpadcu, že majetok úpadcu, ktorý mu zostal po tom, ako nastali účinky odporovaného právneho úkonu, nepostačoval na úplné uspokojenie pohľadávok veriteľov, ktorých v tom čase mal, resp. že sa uspokojenie týchto veriteľov ešte viac znížilo. Uvedené je potrebné skúmať z dôvodu, že pokiaľ by síce po tom, ako nastali účinky odporovaného právneho úkonu, došlo k zníženiu celkovej hodnoty majetku, ale úpadcovi by zostal majetok v rozsahu všetkých majetkových hodnôt, z ktorého by veritelia pohľadávok existujúcich v čase, keď nastali účinky odporovaného právneho úkonu, mohli byť uspokojení, k ukráteniu by nemohlo dôjsť. V tejto súvislosti súd uvádza, že žalobca síce v žalobe a ďalších svojich vyjadreniach označil pohľadávky veriteľov, ktorí si uplatnili pohľadávky v konkurze na majetok úpadcu, avšak kvalifikované zmenšenie majetku úpadcu nepreukázal, a teda nepreukázal základnú hmotnoprávnu podmienku ukracujúceho právneho úkonu. Obsahom dôkazného bremena na strane žalobcu bolo spoľahlivo a jednoznačne preukázať, že predajom pletacieho stroja za dohodnutú kúpnu cenu pri súčasnom preukázaní stavu aktív a pasív úpadcu k momentu uskutočnenia napadnutého právneho úkonu došlo k úplnému alebo čiastočnému zmenšeniu možnosti uspokojenia pohľadávok v tom čase existujúcich veriteľov, ktorí si prihlásili svoje pohľadávky v konkurznom konaní. Konkrétne ukrátenie vo vzťahu k napadnutej kúpnej zmluve žalobca nešpecifikoval. Žalobca obmedzil svoje skutkové tvrdenia len na skonštatovanie, že napadnutý odporovaný právny úkon bol realizovaný v deň podania návrhu na vyhlásenie konkurzu úpadcom, pričom označil veriteľov, ktorí mali v rozhodnom čase pohľadávky po splatnosti s tým, že vyslovil predpoklad, že v prípade, keby nebol odporovaný právny úkon realizovaný, títo veritelia mohli byť uspokojení vo vyššej miere. V tejto súvislosti súd uvádza, že napriek tomu, že právny úkon bol realizovaný v čase úpadku úpadcu, ktorá okolnosť nebola spochybnená dôkazom opaku, zo žaloby nie je zrejmé, že úpadca nemal v tomto čase dostatok majetkových hodnôt na uspokojenie veriteľov, nakoľko podľa tvrdenia žalobcu návrh na vyhlásenie konkurzu bol podaný z dôvodu platobnej neschopnosti, nie z dôvodu predlženia, keď záväzky dlžníka prevyšujú jeho majetok.

V nadväznosti na uvedené súd skonštatoval, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom preukázania neprimeranosti kúpnej ceny a ukrátenia veriteľov úpadcu, keďže nepreukázal, že kúpna cena predmetného stroja nebola cenou obvyklou a súčasne nepreukázal, či úpadcovi ostal po realizácii odporovateľnosťou napadnutého právneho úkonu dostatok majetku na uspokojenie jeho veriteľov. Preto súd zaujal názor, že napadnutý právny úkon nebolo možné považovať za právny úkon bez primeraného protiplnenia podľa § 58 ZKR.

Vzhľadom na to, že v tomto prípade nevyslovil súd záver o neúčinnosti právneho úkonu, je žaloba nedôvodná aj v časti požadovanej peňažnej náhrady. Súd preto zamietol žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu.

Podľa § X55 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § X55 ods. X CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § X6X ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

O náhrade trov konania rozhodoval súd podľa zásady úspechu v konaní. Súd žalobu v celom rozsahu zamietol, a teda nárok na náhradu trov konania svedčí žalovanému. O nároku na náhradu trov konania preto rozhodol súd podľa § X55 ods. 1 tak, že náhradu trov konania priznal v plnom rozsahu žalovanému. V súlade s ustanovením § X6X ods. X o výške náhrady trov konania žalovaného proti žalobcovi rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, prostredníctvom Okresného súdu Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.

Odvolanie možno podať písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 .

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).