Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Cob/178/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Bebčáka, členov senátu JUDr. Ivany Nemčekovej a JUDr. Martiny Nemravovej, v právnej veci žalobcu: Slovmadcars, s.r.o., so sídlom Horná Mičiná 213, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 44 991 649, zastúpeného právnou zástupkyňou JUDr. Karínou Uhrínovou, advokátkou, so sídlom Z.. V. F. 4, XXX XX B. B., proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpenému právnym zástupcom v 1/ rade: JUDr. Baltazárom Mucskom, advokátom, so sídlom V. XX, XXX XX B. - Z. F., v 2/ rade: JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom, so sídlom L. Z. X/T. XXX XX B. - Q. F., o zaplatenie 234 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. -66 zo dňa 6.5.2019, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. -66 zo dňa 6.5.2019 p o t v r d z u j e .

Žalobca m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd výrokom I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 234 Eur s úrokom z omeškania 5 % ročne od 17.3.2018 do zaplatenia a výrokom II. priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%. V odôvodnení poukázal na žalobu, ktorou sa žalobca domáhal, aby žalovanému bola uložená povinnosť zaplatiť 234 Eur s 5 % úrokom z omeškania ročne od 17.3.2018 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 21.1.2018 došlo v Liptovskom Mikuláši ku škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na osobnom motorovom vozidle MITSUBISHI ASX, ev. č. LM 785 CK, poškodeného Starbug s.r.o. so sídlom Pod slivkou 519/7, Liptovský Mikuláš, IČO: 47 128 071. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla Renault Espace, ev. č. LM 537 CP F. F., trvale bytom T. XXX/X., E. F.. Vozidlo bolo v čase dopravnej nehody povinne zmluvne poistené u žalovaného poistnou zmluvou č. 6585992232. V dôsledku dopravnej nehody bol poškodený nútený dať opraviť svoje motorové vozidlo. Keďže poškodený používal motorové vozidlo bežne na zabezpečenie pracovných a súkromných potrieb, došlo na čas opravy poškodeného vozidla dňa 9.2.2018 medzi poškodeným a žalobcom k uzatvoreniu zmluvy o nájme dopravného prostriedku, ktorej predmetom bol nájom náhradného motorového vozidla zn. Volkswagen GOLF 1,2 TSI Comfortline, ev. č. BB 820 FP v období od 9.2.2018 do 16.2.2018 s výškou denného nájmu 66 Eur s DPH bez obmedzenia počtu najazdených kilometrov. Listom zo dňa 9.2.2018 oznámil poškodený žalovanému, že si zapožičiava náhradné motorové vozidlo na nevyhnutnú dobu počas opravy poškodeného vozidla v servise H & M autoopravy - predaj s.r.o., so sídlom Jakubská cesta 1/ A, Banská Bystrica. Po ukončení doby trvania nájmu náhradného vozidla vystavil žalobca 16.2.2018 poškodenému faktúru č. 2018/018 za prenájom náhradného motorového vozidla v trvaní 8 dní, čo pri

výške denného nájomného 63,60 Eur s DPH a sume 10 Eur za pristavenie náhradného motorového vozidla predstavovalo sumu 518,80 Eur, z čoho DPH bola vo výške 86,47 Eur. Poškodený listom zo dňa 16.2.2018 oznámil žalovanému svoj súhlas k zaslaniu poistného plnenia za prenájom náhradného motorového vozidla v prospech žalobcu. Žalovaný oznámil žalobcovi listom zo dňa 5.3.2018, že dňa 1.3.2018 ukončil šetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poskytnúť poistné plnenie a poukázal mu poistné plnenie vo výške 198,33 Eur. Podľa výpočtu výšky plnenia žalovaný dĺžku prenájmu náhradného vozidla uznal v trvaní 5 dní, vychádzal zo sadzby nájomného na 1 deň v sume 45,60 Eur a oproti sume z faktúry poskytol plnenie krátené o 234 Eur. Žalobca uzatvoril s poškodeným 6.3.2018 Zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorej predmetom bolo postúpenie pohľadávky poškodeného spočívajúcej v nákladoch za prenájom náhradného vozidla vo výške 234 Eur s príslušenstvom. Postup žalovaného je neoprávnený, lebo poškodený postupoval tak, aby poškodenia na jeho vozidle boli kvalifikovane a čo najskôr odstránené. Po odovzdaní vozidla do opravy poškodený nemohol priamo ovplyvniť dĺžku trvania opravy a postup prác v servise, ktoré sú závislé od ďalších faktorov (počet objednávok, personálne obsadenie, technické vybavenie servisu, ktoré objektívne okolnosti existujú nezávisle od vôle poškodeného). Úhrada za nájom vozidla je dôvodná za dobu, počas ktorej nemohol poškodený používať svoje motorové vozidlo a bol počas opravy svojho vozidla obmedzený na svojom vlastníckom práve, ktorú skutočnosť nezavinil. V priamej príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou a opravou vozidla bol nútený požičať si iné vozidlo, čím mu vznikla priama škoda vo výške nájomného za náhradné vozidlo, ktorá je krytá povinným zmluvným poistením. Podľa rozhodnutia R 7/1992 škoda spočívajúca v tom, že poškodený vynaložil vyššie náklady na vypožičanie osobného motorového vozidla v porovnaní s nákladmi, ktoré by inak vynaložil na prevádzku svojho automobilu, ktorý nemohol používať v dôsledku poškodenia, je potrebné považovať za skutočnú škodu, ktorú je škodca povinný nahradiť v rozsahu nutne a účelne vynaložených nákladov. Príčinná súvislosť je v tom, že škoda spočíva v nákladoch za prenájom náhradného vozidla a bola spôsobená porušením pravidiel cestnej premávky, čím došlo k poškodeniu vozidla poškodeného. Keby nedošlo k porušeniu pravidiel cestnej premávky, nedošlo by k nehode a nebol by nutný ani nájom náhradného vozidla. Žalobca poukázal na ust. , , , zákona o povinnom zmluvnom poistení, ďalej na ust. , , , a Úrok z omeškania žalobca odôvodnil tým, že dátum omeškania je odvodený ako deň, nasledujúci po dni, keď žalovaný mal v zmysle zákona o povinnom zmluvnom poistení poskytnúť poškodenému poistné plnenie.

2. Proti platobnému rozkazu Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 16.4.2018, sp. zn. podal žalovaný včas odpor s odôvodnením. V dôvodoch odporu žalovaný uvádzal, že pre priznanie uplatneného nároku je nevyhnutné posúdiť nutnosť a účelnosť vynaložených nákladov na zapožičanie motorového vozidla a poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 30.3.2010, sp. zn. , podľa ktorého „škodu spočívajúcu v tom, že poškodený vynaložil vyššie náklady na vypožičanie osobného automobilu v porovnaní s nákladmi, ktoré by inak vynaložil na prevádzku svojho automobilu, ktorý nemohol používať v dôsledku poškodenia, je treba považovať za skutočnú škodu, ktorú je škodca povinný nahradiť v rozsahu nutne a účelne vynaložených nákladov. Kategóriu nutnosti a účelnosti súdy považujú za prioritu pri posudzovaní existencie nároku poškodeného na náhradu škody a zaviedli aj požiadavku použitia vozidla porovnateľného s poškodeným, pričom rozsah náhrady je i v tomto prípade obmedzený hľadiskom účelnosti. Výška náhrady škody nie je daná sumou skutočne vyplatenou v akejkoľvek výške, ale len vo výške sumy uhradenej účelne. Výšku náhrady škody je treba posudzovať s ohľadom na obvyklé ceny prenájmu porovnateľných vozidiel v danom mieste a čase ()“. Likvidátor žalovaného pri šetrení poistnej udalosti postupoval v zmysle vyššie uvedeného. Vzhľadom na typ poškodeného vozidla bola priznaná cena požičovného vo výške 45,60 Eur s DPH/ deň. Primeranosť ceny nájmu bola posudzovaná v súvislosti s priemernou trhovou sadzbou denného nájmu vozidla v danom regióne. Za obvyklú cenu nemožno považovať výlučne cenu najlacnejšiu, ani najdrahšiu. Žalobca nepreukázal účelnosť vynaložených nákladov, napr. dopytmi na iné autopožičovne. Poukázal na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. -55 z 18.1.2001, v zmysle ktorého je potrebné pri skúmaní, či boli náklady vynaložené účelne, urobiť dotaz na iné autoopravovne v okolí bydliska poškodeného, za akú dobu by vedeli opraviť motorové vozidlo poškodeného, či mali k dispozícii náhradné diely na vykonanie opravy, príp. za akú dobu by ich zabezpečili, vzhľadom na rozsah poškodenia. Je povinnosťou žalobcu preukázať svoje tvrdenia, najmä účelnosť opravy, resp. prenájmu náhradného motorového vozidla, čo do dĺžky prenájmu, jeho účelnosti a nevyhnutnosti. Poškodený má nárok na náhradné vozidlo len za podmienky, ak je zapožičanie nevyhnutne potrebné, za účelom výkonu podnikateľskej činnosti poškodeného a vzhľadom na jej charakter, alebo ak je zapožičanie nevyhnutne

potrebné z iných dôležitých dôvodov a za predpokladu, že ide o náklady nutné a účelné. Nepostačí samotné konštatovanie, že inštitút náhradného vozidla má slúžiť k nahradeniu zaužívaného sociálneho komfortu poškodeného, navyše, ak prinavrátenie zaužívaného sociálneho komfortu ako kompenzácia ujmy v dôsledku škodovej udalosti v slovenskom právnom prostredí doposiaľ nebola zákonodarcom upravená. Tieto skutočnosti musí preukázať poškodený (žalobca, nie žalovaný). Žalobca sa nezaoberal skutočnou výškou škody a atribútmi pre uplatnenie predmetnej náhrady škody. Skutočnú škodu, spočívajúcu v nákladoch na vypožičanie motorového vozidla, ktorá prevyšuje náklady na prevádzku vlastného motorového vozidla, je zodpovedný subjekt povinný nahradiť len v rozsahu, v akom náklady boli vynaložené nutne a účelne na vypožičanie (nájom) náhradnej veci, zodpovedajúcej parametrom pôvodnej veci, z užívania ktorej bol žalobca vylúčený po určitú dobu. Rozsah náhrady, ku ktorej je zodpovedná osoba povinná, je obmedzený hľadiskom účelnosti. Preto je treba stanoviť skutočnú škodu vzhľadom na obvyklé ceny prenájmu obdobných vozidiel v danom mieste a čase. Výška tejto náhrady nie je daná čiastkou skutočne vyplatenou (napríklad dohodnutou s osobou poskytujúcou náhradné vozidlo) v akejkoľvek výške, ale vo výške čiastky účelne vynaloženej (uznesenie Najvyššieho súdu SR č. z 28.6.2016). Žalovaný je povinný nahradiť skutočnú škodu len v rozsahu nutne a účelne vynaložených nákladov. Je povinnosťou poškodeného preukázať, že si náhradné vozidlo požičal účelne. Žalobca musí preukázať, prečo a z akého dôvodu bol nútený požičať si náhradné vozidlo. Žalobca nijakým dôkazným prostriedkom hodnoverne nepreukázal efektívnosť a nevyhnutnosť dennodenne využívať vozidlo na pracovné, podnikateľské, ako aj osobné účely poškodeného, čo považuje žalovaný za podstatné. Žalobca nijakým dôkazným prostriedkom hodnoverne nepreukázal skutočnú výšku škody. Žalovaný poukázal na ustálenú judikatúru, je toho názoru, že na to, aby vznikla skutočná škoda, úbytok v majetkovej sfére poškodeného, nestačí iba vystavenie faktúry poškodenému. Poukázal na ust. a žalobu žiadal zamietnuť. Odpor proti platobnému rozkazu podal žalovaný najskôr prostredníctvom splnomocneného zástupcu advokáta JUDr. Baltazára Mucsku a následne aj prostredníctvom advokáta JUDr. Felixa Neupauera. Žalovaný vzniesol námietku miestnej príslušnosti Okresného súdu Liptovský Mikuláš. Žalovaný argumentoval, že uplatnený nárok žalobcu neuznáva v celom rozsahu a považuje ho za nepreukázaný, neoprávnený a bez právneho základu. Žalobca žiadnym spôsobom v žalobe neuviedol opis priebehu škodovej udalosti a ani skutočnosti, z ktorých vyvodil záver, že ku škodovej udalosti došlo zavineným konaním poistníka žalovaného. Žaloba nespĺňa kritériá požadované v a . Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. tvrdením o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný v tomto konaní. Poškodený predstavoval subjekt, ktorý bol dlžníkom žalobcu. Poškodený ako dlžník žalobcu nemohol so žalobcom platne uzatvoriť zmluvu o postúpení pohľadávky. Uzatvorením zmluvy o postúpení pohľadávky nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky poškodeného na žalobcu, keďže túto pohľadávku žalovaný nikdy neuhradil, a teda mu nikdy ako pohľadávka nevznikla. V danom prípade došlo k postúpeniu záväzku poškodeného, ktorý v zmysle vystavenej faktúry predstavuje práve pohľadávku žalobcu. Postúpením došlo medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom k postúpeniu pohľadávky žalobcu, čo je v rozpore s ust. . Žalobca nemôže predstavovať aktívne legitimovaný subjekt na strane žalobcu v súdnom konaní. Ide o absolútne neplatný právny úkon podľa . Predmetom zmluvy o postúpení pohľadávky bolo postúpenie pohľadávky zo strany poškodeného, ktorú žalobca ako veriteľ eviduje voči poškodenému ako dlžníkovi (neexistujúci predmet postúpenia), takýto právny úkon je podľa absolútne neplatný. Podľa oznámenia o poistnom plnení bolo zo strany žalovaného, bez ohľadu na uvedené skutočnosti, v dôsledku škodovej udalosti zaplatené poistné plnenie 198,33 Eur po znížení z dôvodov uvedených v oznámení o poistnom plnení, čo potvrdil aj samotný žalobca. Nárok uplatnený žalobcom je nepreukázaný, neoprávnený a nedôvodný a absentuje kauzálny nexus.

3. Okresný súd po zhodnotení vykonaných dôkazov mal preukázané, že dňa 21.1.2018 došlo v Liptovskom Mikuláši ku škodovej udalosti na motorovom vozidle poškodeného Starbug s.r.o. škodcom F. F.. Škodca bol v čase vzniku škodovej udalosti poistencom žalovaného (zo zmluvy o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla). Poškodený dal opraviť poškodené motorové vozidlo od 9.2.2018, čo je deň odovzdania vozidla na opravu, do 16.2.2018, čo je deň vydania opraveného motorového vozidla poškodenému. Medzi stranami nebola reálna potreba opravy a dĺžka opravy vozidla (8 dní) sporná. Po dobu opravy bola dňa 9.2.2018 medzi poškodeným ako nájomcom a žalobcom ako prenajímateľom uzavretá Zmluva o nájme dopravného prostriedku, ktorej predmetom bol nájom motorového vozidla Volkswagen GOLF s dohodnutou výškou nájmu 66 Eur s DPH/ deň. Žalobca ako prenajímateľ vystavil poškodenému dňa 16.2.2018 faktúru č. 2018/018 za prenájom motorového vozidla za 8 dní x 63,60 Eur + 10 Eur za pristavenie motorového vozidla, spolu 518,80

Eur s DPH. Žalovaný žalobcovi listom zo dňa 2.3.2018 oznámil, že ukončil šetrenie poistnej udalosti a poukázal mu poistné plnenie vo výške 198,33 Eur. Žalovaný v oznámení uviedol, že dobu prenájmu uznal v trvaní 5 dní, keď túto dobu krátil o tri dni „s ohľadom na kalkuláciu nákladov na opravu a rozsah vykonaných prác“. Žalovaný priznal dennú sadzbu nájomného 45,60 Eur s DPH. Medzi stranami nebola sporná výška rozdielu medzi poškodeným tvrdenou výškou škody a žalovaným uznanou výškou škody v rozsahu 234 Eur. Keďže žalovaný vo vzťahu ku kráteniu doby nájmu z 8 dní na 5 dní ani v konaní pred súdom prvej inštancie v rovine popretia skutkových tvrdení protistrany podľa ust. neuviedol vlastné tvrdenia o skutkových okolnostiach, považoval okresný súd popretie za neúčinné. Okresný súd uviedol, že poškodený nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť dĺžku opravy a počas doby opravy nemohol používať vlastné vozidlo, ktorého poškodenie bolo spôsobené konaním poistenca žalovaného. Žalobca uzatvoril s poškodeným ako postupcom dňa 6.3.2018 Zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorej predmetom bolo postúpenie pohľadávky poškodeného voči žalovanému titulom náhrady škody vo výške neuhradených nákladov v sume 234 Eur s príslušenstvom. Žalobca s poškodeným uzatvorili dňa 23.7.2018 Zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorej predmetom bolo postúpenie pohľadávky titulom náhrady škody vo výške 234 Eur s príslušenstvom, v ktorej zmluve je obsiahnuté ustanovenie, že postupca dňa 23.7.2018 zaplatil postupníkovi 234 Eur. Dňa 23.7.2018 uzatvoril žalobca s poškodeným Dodatok k Zmluve o postúpení pohľadávky, ktorou bola zrušená predchádzajúca Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 6.3.2018.

4. Okresný súd konštatoval, že predmetom sporu je priamy nárok poškodeného na náhradu škody ako rozdiel medzi výškou škody tvrdenou žalobcom a poistným plnením žalovaného v sume 234 Eur s príslušenstvom. Okresný súd dospel k záveru, že náhrada škody zo škodovej udalosti je poistnou udalosťou a žalovaný je povinný priamo škodu nahradiť žalobcovi. Dôvod nájmu (nemožnosť užívať vlastné motorové vozidlo poškodeného) a reálna dĺžka trvania nájmu (počas opravy) motorového vozidla neboli medzi stranami sporné. Sporná bola výška oprávnenej škody, voči ktorej žalovaný argumentoval kategóriami nutnosti, účelnosti, obvyklej ceny nájmu, či priemernej trhovej ceny nájmu. Nájomné považoval žalovaný za vyššie ako bolo nevyhnutne nutné (účelné) vynaložiť, a to s poukázaním na priemernú cenu nájomného v mieste a čase vzniku škody. Okresný súd za skutočnú škodu považoval dohodnutú cenu nájmu medzi poškodeným a prenajímateľom, keď nezistil prekročenie nákladov nájmu nad nevyhnutnú mieru alebo v rozpore s ich účelnosťou s ohľadom na výšku rozdielu denného nájomného (18 Eur) preukázaného žalobcom (63,60 Eur) a tvrdeného žalovaným (45,60 Eur), ktoré predstavovalo približne jednu štvrtinu skutočného nájomného. Za skutočnú škodu sa považujú náklady na prenájom veci, ktorá má nahradiť vec, ktorá sa stala v dôsledku poškodenia dočasne nepoužiteľnou (R 7/1992). Ak by nedošlo ku škodovej udalosti, poškodený by nebol nútený prenajať si motorové vozidlo. Poškodený má právo na zachovanie štandardu, ktorý mu poskytuje možnosť používať motorové vozidlo. Poškodený je podnikateľ, auto používal na podnikanie a v zmysle ustálenej judikatúry (R 7/1992) bol oprávnený prenajať si motorové vozidlo, pokiaľ v dôsledku škodovej udalosti nemohol používať poškodené vozidlo. Podľa okresného súdu by tak bolo v rozpore s ustálenou judikatúrou, aby poškodený dokazoval, či počas doby opravy poškodeného vozidla skutočne potreboval náhradné vozidlo a z akých dôvodov a či nemohol situáciu riešiť inak (nutnosť a účelnosť prenájmu vozidla).

5. Podľa okresného súdu nemožno od poškodeného spravodlivo požadovať, aby si robil prieskum na trhu prenajímateľov motorových vozidiel. Ponuka prenajímateľa, s ktorým uzavrel zmluvu, mu umožnila nájom bez platby vopred, bez obmedzenia počtu kilometrov na deň a akýchkoľvek ďalších platieb z iných dôvodov. Na určenie obvyklej ceny nájmu v danom mieste a čase by boli potrebné odborné vedomosti a takýto dôkaz žalovaný nenavrhol. Žalobca v konaní tvrdil a preukázal skutočnú škodu. Pri uzatváraní nájomných zmlúv nie je možné pre účely zistenia výšky nájmu vychádzať len z cenníkov zverejnených na internete, pretože každá uzavretá zmluva je výsledkom individuálnych rokovaní zmluvných strán. Bez znalosti ďalších kritérií ako je potreba platby vopred, platba zábezpeky za motorové vozidlo do jeho vrátenia, platba za pristavenie vozidla na dohodnutom mieste, dĺžka vodičského oprávnenia, vek a pohlavie vodiča - nájomcu, platby za vyčistenie motorového vozidla, nie je možné jednoducho priemerovať zverejnené ceny nájmov na internete. Okresný súd preto žalobe vyhovel. Žalobca okrem istiny pohľadávky žiadal priznať aj úroky z omeškania od 17.3.2018, ktoré žalovaný neurobil spornými. Prešetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinností poisťovateľa bolo ukončené 1.3.2018 a poistné plnenie bol poisťovateľ povinný poskytnúť do 15 dní po jeho skončení. O trovách konania rozhodol okresný súd tak, že priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania od žalovaného v rozsahu 100 %, lebo žalobca mal vo veci plný úspech.

6. Proti tomuto rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote žalovaný cestou právneho zástupcu odvolanie z dôvodov podľa ust. , . Žalovaný namietal, že rozsudok považuje za nesprávny, nezákonný a arbitrárny. Podľa žalovaného sa okresný súd nevysporiadal so skutočnosťami nevyhnutými pre právne posúdenie veci a naviac svoje rozhodnutie nedostatočne odôvodnil. Žalovaný mal za to, že závery rozhodnutia okresného súdu sú nesprávne a nezákonné z dôvodu, že okresný súd sa nedostatočným a nesprávnym spôsobom vysporiadal s námietkou aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v danom spore. Žalobca poukazoval na skutočnosť, že dňa 21.01.2018 došlo ku škodovej udalosti spôsobenej poškodenému Starbug s.r.o., ktorá mala byť spôsobená prevádzkou motorového vozidla poisteného v poisťovni žalovaného. V dôsledku tejto škodovej udalosti malo dôjsť na čas opravy k uzatvoreniu zmluvy o nájme dopravného prostriedku. Po ukončení nájmu žalobca vystavil poškodenému faktúru na sumu 518,80 Eur. Poškodený mal so žalobcom dňa 06.03.2018 uzavrieť Zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorej predmetom malo byť postúpenie pohľadávky v sume 234,- Eur. Podľa žalovaného zo zisteného skutkového stavu vyplynulo, že poškodený mal voči žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej faktúre. Z tohto vyplýva, že poškodený predstavoval subjekt, ktorý bol dlžníkom žalobcu. Žalovaný poukázal na ust. s tým, že uzavretím zmluvy o postúpení nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky poškodeného na žalobcu, nakoľko túto pohľadávku žalobcu pred jej cesiou poškodený žalobcovi neuhradil, a preto mu ako pohľadávka nevznikla, ale v danom prípade došlo k postúpeniu záväzku poškodeného, ktorý v zmysle vystavenej faktúry predstavuje práve pohľadávku žalobcu. Inými slovami, uvedeným postúpením došlo medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom k postúpeniu pohľadávky žalobcu, čo bolo v rozpore s ust. . Ak poškodený nebol majiteľom pohľadávky voči žalobcovi pred jej postúpením, nemohol túto pohľadávku postúpiť na žalobcu a následne žalobcovi nemohla vzniknúť pohľadávka voči poškodenému na zaplatenie odplaty za postúpenie, ktorú následne žalobca mienil použiť na započítanie. Z týchto záverov podľa žalovaného žalobca nemôže byť aktívne vecne legitimovaným subjektom. Žalovaný poukázal v odvolaní na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 29. januára 2008. Žalovaný považoval zmluvu o postúpení pohľadávky za právny úkon absolútne neplatný podľa ust. .

7. Žalovaný v odvolaní poukázal aj na skutočnosť, že prvoinštančný súd priznal žalobcovi úroky z omeškania v rozpore s ustálenou judikatúrou. Najvyšší súd SR sa v rozhodnutí sp. zn. stotožnil so záverom odvolacieho súdu, podľa ktorého povinnosť zaplatiť úroky z omeškania vzniká až doručením právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody a žalovaný by sa do omeškania mohol dostať až v prípade nesplnenia povinnosti, ktorá bola uložená právoplatným rozhodnutím zaplatiť žalobcovi súdom priznanú náhradu škody. Dovolací súd zároveň uviedol, že sankcia v podobe úrokov z omeškania podľa ust. je viazaná na nesplnenie peňažnej povinnosti vyjadrenej v ust. alebo b) tohto zákona a jej účelom je ochrana poškodeného, aby poisťovňa pod následkom tejto sankcie nezostala nečinná a bola nútená oznámiť v lehote troch mesiacov poškodenému spôsob vybavenia jeho poistnej udalosti. Žalovaný tak žiadal, aby krajský súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

8. Žalobca vo vyjadrení k podanému odvolaniu cestou právnej zástupkyne uviedol, že napadnuté rozhodnutie považuje za správne a zákonné. Okresný súd v odôvodnení podrobne poukázal na všetky skutočnosti, ktoré považoval za relevantné, rozsudok je dostatočne odôvodnený a presvedčivý. K námietke vecnej legitimácie žalobca uviedol, že poškodený Starbug s.r.o. ako postupca v Zmluve o postúpení pohľadávky zo dňa 23.07.2018 svojim podpisom potvrdil, že na účet žalobcu ako postupníka uhradil sumu 234 Eur. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 27.08.2018 túto okolnosť preukázal dodatkom k zmluve o postúpení pohľadávky a Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 23.07.2018. Žalovaný v konaní nepoprel, že zo strany postupcu došlo k zaplateniu čiastky 234 Eur a nežiadal v tomto smere doplniť dokazovanie. Napriek tomu žalobca predkladá doklad o platbe od poškodeného, ktorý sumu 234 Eur uhradil dňa 21.07.2018. Táto suma bola pripísaná na účet žalobcu dňa 23.07.2018.

9. K námietke ohľadom nesprávnosti rozhodnutia o priznaní úrokov z omeškania žalobca s poukazom na ust. uviedol, že žalovaný prostriedky procesného útoku - námietku nesprávneho uplatnenia úrokov z omeškania, neuplatnil do ukončenia dokazovania súdom prvej inštancie. Žalobca má preto za to, že v rámci odvolacieho konania sa nie je možné uvedenou námietkou zaoberať. Žalobca z opatrnosti uviedol, že vec prejednávaná v dovolacom konaní pod sp. zn. s prejednávanou vecou nesúvisí, keďže sa jednalo o uplatnenie náhrady za bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia. Žalobca poukázal na potvrdzujúce rozhodnutie Krajského súdu v Žiline vo veci sp. zn. ,

kde bolo konštatované omeškanie žalovaného so splnením peňažného záväzku, v dôsledku čoho bol dôvodne uplatnený úrok z omeškania. Predmetom konania je uplatnené právo žalobcu ako právneho nástupcu poškodeného na náhradu škody, ktorá vznikla pri dopravnej nehode, a keďže podľa ust. je poškodený oprávnený uplatniť nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi, nie je predmetom tohto konania vyplatenie poistného plnenia z titulu zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, a preto sa nárok na zaplatenie úrokov z omeškania neposudzuje podľa ust. a tohto zákona. Žalobca tak žiadal napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdiť.

10. Na doručené vyjadrenie žalobcu k podanému odvolaniu žalovaný písomne nereagoval.

11. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací ( ) prejednal odvolanie žalovaného podľa ust. v spojení s ust. bez nariadenia pojednávania a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania ust. , bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. . Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

12. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia ústneho pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. -119 zo dňa 02.12.2019 s tým, že podľa ust. , bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej tabuli krajského súdu a na webovej stránke tohto súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline, v spojení s ust. .

13. Podľa , odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a) od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, b) ide o nerozlučné spoločenstvo podľa a odvolanie podal len niektorý zo subjektov, c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

14. Podľa , odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

15. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

16. Za aplikácie relevantných zákonných ustanovení bol rozsudok okresného súdu posudzovaný krajským súdom v zmysle odvolacích dôvodov, ktoré v podanom odvolaní vymedzil žalovaný, ktorý namietal nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie. K tejto námietke krajský súd vo všeobecnosti uvádza, že ak odvolateľ v podanom odvolaní namietal skutkové závery okresného súdu, jeho námietka vo svojej podstate smeruje voči výsledkom hodnotenia vykonaných dôkazov zo strany súdu prvej inštancie. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 14.09.2011, sp. zn. , v zmysle ktorého ...„Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci ( ). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov“. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi navrhovaním a hodnotením dôkazov () a aby bolo rozhodnuté v súlade s požiadavkami a právnymi názormi účastníka (). Do obsahu tohto základného práva nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, alebo dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (). Rozhodnutie okresného súdu v rovine dokazovania a zisteného skutkového stavu bolo vecne správne aj s poukazom na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. , podľa ktorého ...„dokazovanie v občianskom súdnom konaní prebieha vo viacerých fázach; od navrhnutia dôkazu cez jeho zabezpečenie, vykonanie a následné vyhodnotenie. Kým navrhovanie dôkazov je právom a zároveň procesnou povinnosťou účastníkov konania, len súd rozhodne, ktorý z označených (navrhnutých) dôkazov vykoná. Uvedené predstavuje prejav zákonnej právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy účastníkov na vykonanie dokazovania

sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu podstaty prejednávanej veci nie je relevantný.“. Odvolací súd nezistil taký postup okresného súdu, ktorý by znamenal vybočenie z kritérií vyššie uvedeného hodnotenia dôkazov. Rozhodnutie okresného súdu sa opieralo o tvrdenia a relevantné dôkazy produkované stranami v prvoinštančnom konaní a vychádzalo zo správne aplikovaných a interpretovaných právnych noriem na dostatočne a správne zistený skutkový stav veci. S námietkou nesprávnych skutkových zistení súvisí tiež otázka právneho posúdenia veci okresným súdom. Krajský súd vo všeobecnosti uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Ani jedna z týchto situácií v predmetnej sporovej právnej veci nenastala.

17. Žalovaný v podanom odvolaní namietal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, a to z dôvodu žalovaným namietanej neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, uzavretej medzi žalobcom a poškodeným. Krajský súd vo vzťahu k tejto námietke považuje za potrebné poukázať na uzatvorenú Zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 23.07.2018 (č.l. 45 spisu), v ktorej čl. I. sa konštatuje, že predmetom postúpenia je pohľadávka vo výške 234,- Eur, ktorá vznikla na základe škody vzniknutej pri poistnej udalosti spôsobenej dopravnou nehodou zo dňa 21.1.2018 vinníkom poisteným u žalovaného. Pohľadávka je ďalej definovaná ako škoda, ktorá je následkom dopravnej nehody, v dôsledku ktorej si postupca bol po dobu opravy nútený prenajať náhradné vozidlo. Z obsahu zmluvy o postúpení pohľadávky medzi žalobcom a poškodeným tak vyplynulo, že predmetom postúpenia bol nárok poškodeného voči poisťovni, súčasťou ktorého nároku na poistné plnenie bola náhrada nákladov za prenájom vozidla, a práve tento poistný nárok poškodeného bol predmetnou zmluvou postúpený žalobcovi. Poškodený subjekt mal ako veriteľ pohľadávku voči poisťovni z titulu poistnej udalosti, zodpovedajúcu náhrade nákladov za prenájom vozidla, a túto pohľadávku postúpil žalobcovi. Nemožno preto súhlasiť s tvrdením žalovaného, že by predmetná zmluva o postúpení pohľadávky bola neplatná, resp. že by mala odporovať ust. a nasl. z dôvodu, že by jej predmetom mal byť dlh poškodeného voči žalobcovi z titulu nájmu náhradného vozidla. Dôvodnosť odvolacej námietky žalovaného spochybňuje aj jeho správanie a konanie, keď žalovaný Oznámenie o poistnom plnení zo dňa 02.03.2018 (č.l. 14) adresoval žalobcovi, ktorého týmto oznámením informoval o ukončení šetrenia poistnej udalosti a o výške plnenia. Samotný žalovaný tak svojim postupom, kedy poskytoval čiastočné plnenie žalobcovi na základe predmetnej poistnej udalosti, akceptoval aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu. Čiastočné plnenie poskytnuté žalovaným predstavovalo čiastočné plnenie nároku postúpeného predmetnou zmluvou o postúpení pohľadávky žalobcovi poškodeným, a to práve z titulu nákladov súvisiacich s prenájmom náhradného vozidla, a preto námietka žalovaného smerujúca k popretiu aktívnej vecnej legitimácie žalobcu nemohla byť krajským súdom ako súdom odvolacím vyhodnotená ako dôvodná.

18. Krajský súd zároveň nevyhodnotil ako dôvodnú ani odvolaciu námietku žalovaného ohľadom nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. Krajský súd k tejto námietke vo všeobecnosti uvádza, že odôvodnenie rozsudku je tou časťou rozsudku, ktorá je relevantná a významná z hľadiska presvedčivosti, logickej konzistentnosti a preskúmateľnosti súdneho rozhodnutia. Podľa Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. je potrebné ust. (aktuálne ust. ods. ) vykladať a uplatňovať tak, že rozhodnutie všeobecného súdu musí uviesť dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené. Krajský súd je názoru, že okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol podstatné okolnosti týkajúce sa výkladu opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia, vyporiadal sa so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a myšlienkový postup okresného súdu je z odôvodnenia napadnutého rozsudku dostatočne zrejmý. Okresný súd uviedol, ktoré skutočnosti mal z vykonaného dokazovania za preukázané, uviedol príslušné právny normy, ktoré na zistený skutkový stav aplikoval, a to s poukazom na všetky skutočnosti, ktoré boli zistené vykonaným dokazovaním, a tiež s poukazom na právne závery, ktoré okresný súd prijal.

19. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia nepochybne patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu a vyplýva aj z ustálenej judikatúry ESĽP. Zároveň však judikatúra

tohto súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký argument, ktorý pre rozhodnutie vo veci samej nie je podstatný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ústavný súd SR opakovane vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo strany sporu na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu (). Odvolací súd po preskúmaní odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie dospel k záveru, že okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia zrozumiteľným a dostatočným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré žalobe vyhovel. Okresný súd vo vzťahu ku svojim záverom uviedol relevantné skutkové zistenia, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania, a rozhodnutie okresného súdu preto nemožno považovať za svojvoľné či zjavne neodôvodnené, keď sa okresný súd zaoberal nosnou argumentáciou sporových strán a túto argumentáciu riadne vyhodnotil. Okresný súd sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení, nepoprel ich účel a význam v kontexte relevantných zistení o skutkovom stave vo veci. Z judikatúry ÚS SR vyplýva, že iba skutočnosť, že sa odvolateľ s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo o arbitrárnosti rozhodnutia súdu (). Okrem toho krajský súd považuje za potrebné poukázať, že nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá tzv. inú vadu konania len výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu (Stanovisko občiansko-právneho kolégia NS SR č. 2 zo dňa 03. decembra 2015, Zbierka Stanovísk NS SR a súdov SR 1/2016). V danom prípade napadnutý rozsudok okresného súd i čo do odôvodnenia spĺňal kritériá vecne správneho rozhodnutia za dostatočného rešpektovania ust. .

20. K námietke žalovaného vo vzťahu k okresným súdom priznanému nároku na zaplatenie úroku z omeškania uvádza krajský súd, že z obsahu spisového materiálu vyplýva, že žalovaný v priebehu konania pred súdom prvej inštancie až do okamihu jeho rozhodnutia odvolaním napadnutým rozsudkom neuviedol žiadne skutočnosti či tvrdenia k žalobcom uplatnenej dobe omeškania a výške úroku z omeškania. Žalovaný ako strana sporu bol pritom povinný podľa Čl. 8 označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie vo vzťahu k žalobcom uplatnenému nároku na zaplatenie úroku z omeškania, vo vzťahu k dobe omeškania ani vo vzťahu k výške úroku z omeškania neuviedol žiadne tvrdenia a až v podanom odvolaní uplatnil námietku, v zmysle ktorej povinnosť zaplatiť úroky z omeškania vzniká až doručením právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody. Žalobca v konaní v zmysle podanej žaloby uplatnil nárok na zaplatenie úroku z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni, kedy mal žalovaný v zmysle ust. poskytnúť poškodenému poistné plnenie. Okresný súd v odvolaním napadnutom rozsudku uviedol, že žalovaný žalobcom požadované úroky z omeškania od 17.03.2018 neurobil spornými a konštatoval, že prešetrenie na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa bolo ukončené 01.03.2018 a poisťovateľ bol povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po jeho skončení. Z uvedeného tak plynie, že námietka žalovaného vo vzťahu k priznanému nároku na zaplatenie úroku z omeškania zasahuje aj do skutkového stavu prejednávanej veci. Krajský súd je pritom v zmysle ust. viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie. Ak žalovaný až v podanom odvolaní uplatnil námietku vo vzťahu k priznanému úroku z omeškania s tým, že tento úrok by mal patriť až po právoplatnosti rozhodnutia súdu o výške náhrady škody, tak nepochybne išlo o novoty v zmysle ust. , na ktoré nebolo možné prihliadať, keďže žalovaný nepreukázal ani jeden z taxatívnych dôvodov vyjadrených v tomto zákonnom ustanovení. Žalovaný prostriedky procesnej obrany vo vzťahu k začiatku omeškania s poskytnutím poistného plnenia vyjadril tvrdeniami a následnou právnou analýzou s odkazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR až v rámci odvolacieho konania. Ak tieto skutočnosti neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, tak nemohli predstavovať relevantný odvolací dôvod ani pre konanie a rozhodovanie odvolacieho súdu. Krajský súd tak nemal daný zákonný priestor cez žalovaným vyjadrené novoty až v odvolacom konaní k posudzovaniu záverov okresného súdu prijatých vo vzťahu k priznanému nároku na zaplatenie úroku z omeškania. Odvolacie dôvody žalovaného uplatnené v rámci zákonom stanovenej odvolacej lehoty nie je možné vnímať len v rovine právneho posúdenia, keďže tento odvolací dôvod je viazaný aj na okresným súdom zistené skutkové okolnosti a ich právne posúdenie. Odvolacia námietka žalovaného nie je výlučne otázkou správneho alebo nesprávneho právneho posúdenia veci, ale aj otázkou vyjadrenia skutkových okolností, cez ktoré potom bolo možné pristúpiť k ich právnemu hodnoteniu. Ak zo strany žalovaného k poskytnutiu týchto skutkových okolností v podobe jeho tvrdení bolo pristúpené až v rámci odvolacieho konania, tak išlo o novoty uplatnené až v odvolacom konaní, ktoré nebolo možné krajským súdom posudzovať. Krajský súd zvýrazňuje, že

najskôr bolo potrebné vyjadriť skutkové tvrdenia žalovaným, k čomu pred okresným súdom nedošlo, a až následne, po ich vyjadrení, bolo možné ich podrobiť právnemu posúdeniu. V danej sporovej právnej veci nešlo len o vyhodnotenie správneho alebo nesprávneho posúdenia veci, keďže tomuto posúdeniu predchádza povinné skutkové tvrdenie žalovaného, ktoré v konaní pred súdom prvej inštancie nebolo uplatnené.

21. Na základe uvedeného nevyhodnotil krajský súd odvolacie dôvody žalovaného ako relevantné. Krajským súdom bolo preto pristúpené k potvrdeniu rozsudku okresného súdu ako vecne správneho rozhodnutia podľa ust. v napadnutom výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 234,- Eur spolu s úrokom z omeškania, ako aj vo výroku o náhrade trov prvoinštančného konania. Výrok o trovách konania pred súdom prvej inštancie nebol odvolaním žalovaného osobitne napadnutý a ako výrok závislý od výroku v merite veci bol preto pri potvrdení rozsudku okresného súdu rovnako potvrdený ako vecne správne rozhodnutie.

22. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté za aplikácie ust. v spojení s ust. a . V odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalobca, ktorému tak bola krajským súdom priznaná plná náhrada trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalovanému. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Podľa ust. dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Podľa ust. dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.