Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_13C-56-2021.pdf
PDF · 94.29 KB
Case nature
Area
Subarea
13C/56/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudcom Mgr. Petrom Pravdom v právnej veci žalobcu: Z. Š., J.. XX.XX.XXXX, Y. G. W. I. U. XXXX/XX, Y., zastúpeného: JUDr. Máriou Jezerskou, IČO: 51 692 457, advokátkou so sídlom Mýtna 2130/35, Trnava, proti žalovanému: L.A.D., spol. s r.o., IČO: 34 107 398, so sídlom Zlievarenská ulica 7500/8, Trnava, zastúpeného: Mgr. Ing. Jurajom Trokanom, IČO: 42 403 375, advokátom so sídlom Vajanského 10, Trnava, o určenie vlastníckeho práva, takto
rozhodol:
I. Súd určuje, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území Y., obec Y., okres Y., a to novovytvorenej parcely registra „U.“ č. XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX S., Geometrickým plánom č. XX/XXXX, vyhotoveným a autorizačne overeným Ing. Robertom Sadloňom dňa 24.01.2021, úradne overeným Okresným úradom Trnava dňa 01.02.2021 č. A.-XX/XXXX, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto rozsudku.
II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 18.08.2021 sa žalobca domáhal určenia, že je vlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území Y., obec Y., okres Y. a to novovytvorenej parcely registra „U.“ č. XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX S., Geometrickým plánom č. XX/XXXX, ktorý vyhotovil a autorizačne overil Ing. Robert Sadloň dňa 24.01.2021 a úradne overil Okresný úrad Trnava dňa 01.02.2021 pod číslom A.-XX/XXXX (ďalej len „Pozemok“).
2. Žalobu odôvodnil tým, že titulom zámennej zmluvy, ktorej vklad bol povolený pod I., právoplatným dňa 05.10.2007, nadobudol do vlastníctva nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v katastrálnom území Y., evidovanú na LV č. XXXX ako pozemok parcely registra „U.“ č. XXXX/XX o výmere XXXX S., druh pozemku - zastavaná plocha a nádvorie. Tento pozemok žalobca nadobudol v rozsahu a stave v akom bol po oddelení novovytvorenej parcely č. XXXX/XXX podľa Geometrického plánu č. XX/XXXX, pričom pozemok bol oplotený. Parcelu č. XXXX/XX žalobca užíval nerušene a nepretržite od jej nadobudnutia. Žalovaný je zapísaný ako vlastník nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území Y., zapísanej na LV č. XXXX ako parcela registra „U.“ č. XXXX/X o výmere XXXX S., druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie. Geometrickým plánom č. XX/XXXX vyhotoveným Ing. Robertom Sadloňom, autorizačne overeným Ing. Robertom Sadloňom dňa 24.01.2021, úradne overeným dňa 01.02.2021 pod č. A.-XX/ XXXX, došlo k oddeleniu a vytvoreniu pozemku s parcelným č. XXXX/XX o výmere XX S., druh pozemku
- zastavaná plocha a nádvorie, pričom veľkosť parcely č. XXXX/X má po oddelení veľkosť XXXX S.. Po vypracovaní geometrického plánu č. XX/XXXX žalobca zistil, že parcelu č. XXXX/XX užíva vo výmere o XX S. väčšej ako zodpovedá výmere zapísanej na LV. Žalovaný nikdy nespochybňoval vlastnícke právo žalobcu.
3. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Dôvodil, že parcela č. XXXX/XX bola odčlenená od parcely č. XXXX/X, ktorej vlastníkom je žalovaný, zámenná zmluva sa netýkala parcely č. XXXX/XX, keďže jej vlastníkom bol v tom čase žalovaný, ktorý nebol účastníkom zámennej zmluvy. Spôsobilým podkladom pre vydržanie by bolo iba uznesenie súdu o potvrdení vydržania podľa § 359a a nasl. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“). Poprel dobromyseľnosť žalobcu a uviedol, že žalobca parcelu č. XXXX/XX neužíva, žalobca, ako aj jeho právny predchodca mali vedomosť o tom, že plot medzi parcelami č. XXXX/X a XXXX/XX nekopíruje hranicu týchto pozemkov. Zápis v katastri nehnuteľností a Geometrický plán č. XX/XXXX vypracovaný Ing. Jaroslavom Režňákom svedčia vlastníctvu žalovaného. V čase nadobudnutia parcely č. XXXX/XX žalobcom bol vypracovaný Geometrický plán č. XX/XXXX, kde je presne zameraná parcela č. XXXX/XX a žalobca mal z neho vedomosť o tom, že plot sa nachádza výlučne na parcele č. XXXX/X.
4. Žalobca sa v replike vyjadril k § 359a a nasl. CMP, a mal za to, že stále je tu možnosť domáhať sa určenia vlastníctva žalobou a to podľa § 137 ods. 1 písm. c) Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak je na tom naliehavý právny záujem. Poprel tvrdenie žalovaného, že parcelu č. 8440/54 neužíva ako aj tvrdenie, že žalobca musel mať vedomosť o tom, že plot medzi parcelami č. XXXX/X a XXXX/XX nekopíruje hranicu týchto pozemkov. Žalovaný za celé obdobie ani raz neupozornil žalobcu, že plot sa nachádza na jeho pozemku, a že žalobca drží pozemok vo vlastníctve žalovaného. Túto skutočnosť sa žalobca dozvedel až v júni 2020. Právny predchodca žalobcu dal vypracovať Geometrický plán č. XX/XXXX zo dňa 02.04.2007 na oddelenie pozemkov s parcelným č. XXXX/XX a XXXX/XXX. K uzatvoreniu zámennej zmluvy došlo dňa 03.10.2007 a v tom čase bol plot medzi parcelami č. XXXX/X a XXXX/XX postavený rovnako, ako je tomu teraz. Právny predchodca žalobcu ho pri podpise zámennej zmluvy neupozornil na skutočnosť, že plot stojí na cudzom pozemku. Podľa zámennej zmluvy si účastníci odovzdali vypratané a čisté pozemky do 30 dní od povolenia vkladu, najneskôr do 04.11.2007. Od tejto doby žalobca pozemok drží ako svoje vlastníctvo, preto najneskôr dňa 04.11.2017 nadobudol vlastníctvo k parcele č. XXXX/XX vydržaním.
5. Žalovaný v duplike zotrval na svojom názore o potrebe postupu podľa § 359a a nasl. CMP. Za nelogické považuje, že žalobcovi nebol zrejmý rozdiel medzi skutočným a zapísaným stavom z Geometrického plánu č. XX/XXXX, preto držbu žalovaného nepovažuje za dobromyseľnú.
6. V rámci doplnenia skutkových tvrdení žalovaný uviedol, že parcely č. XXXX/XX a XXXX/XX sú zarastené kríkmi, stromami, burinou a nie sú udržiavané, žalobca sa k nim správa rovnako ako k zvyšku svojho pozemku. O skutočnosti, že plot nekopíruje hranice pozemku sa žalobca dozvedel zo zámennej zmluvy, resp. z Geometrického plánu č. XX/XXXX.
7. V konaní nie je sporné, že vlastníkom parcely č. XXXX/XX titulom zámennej zmluvy zo dňa 03.10.2007 je žalobca a vlastníkom parcely č. XXXX/X je žalovaný. Nie je tiež sporné, že plot oddeľujúci parcely č. XXXX/XX a XXXX/X nekopíroval hranice pozemkov a nachádzal sa na pozemku žalovaného, t.j. na hranici parciel č. XXXX/X a XXXX/XX. Parcely č. XXXX/XX a XXXX/XX sú zarastené kríkmi, stromami, burinou a nie sú udržiavané, žalobca sa k nim správa rovnako.
8. Sporná je dobromyseľnosť žalobcu, konkrétne skutočnosť, či sa žalobca zo Zámennej zmluvy zo dňa 03.10.2007, prípadne z Geometrického plánu č. XX/XXXX zo dňa 02.04.2007, mohol dozvedieť, že plot nekopíruje hranicu pozemkov s parcelným č. XXXX/XX a XXXX/X, a nachádzal sa na pozemku žalovaného.
9. Súd vykonal dokazovanie Zámennou zmluvou zo dňa 03.10.2007 a Geometrickým plánom č. XX/ XXXX zo dňa 02.04.2007, z ktorých žiadnym spôsobom nevyplýva, že plot nekopíruje hranicu pozemkov s parcelným č. XXXX/XX a XXXX/X, a nachádzal sa na pozemku žalovaného. Žalovaný teda neuniesol dôkazné bremeno o nedobromyseľnosti žalobcu.
10. Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
11. Podľa § 134 ods. 3 OZ, do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.
12. Možnosť vydržania je právne upravená v § 134 OZ. Vychádzajúc z tohto ustanovenia vydržanie vlastníckeho práva je jeho nadobudnutie v dôsledku kvalifikovanej držby veci vykonávanej po zákonom stanovenú dobu. Funkciou vydržania je umožniť nadobudnutie vlastníctva držiteľovi, ktorý vec dlhodobo ovláda v dobrej viere, že je vlastníkom, pričom táto dobrá viera je podľa platnej úpravy daná so zreteľom na všetky okolnosti. Účelom vydržania je uviesť do súladu dlhodobý faktický stav so stavom právnym. Okrem spôsobilého predmetu vydržania a spôsobilého subjektu vydržania základnými predpokladmi vydržania sú oprávnená držba a nepretržitosť tejto oprávnenej držby počas celej zákonom stanovenej doby. V zmysle § 129 ods. 1 a § 130 ods. 1 OZ oprávneným držiteľom je ten, kto nakladá s vecou ako vlastnou a je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec patrí. Držba je faktický stav, pri ktorom má držiteľ vec vo svojej moci, užíva ju a požíva plody a úžitky z nej, disponuje ňou, prípadne vykonáva činnosť, ktorá pripúšťa trvalý alebo opätovný výkon. Tvrdenie držiteľa, že mu vec patrí a že s ňou nakladá ako s vlastnou, musí byť podložené konkrétnymi okolnosťami, z ktorých možno usúdiť, že toto presvedčenie držiteľa bolo po celú vydržaciu dobu dôvodné. Oprávneným je držiteľ, ktorý je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí. Neoprávneným je teda držiteľ, ktorý so zreteľom na všetky okolnosti nie je (nemôže byť) dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí. Dobromyseľnosť držby zaniká v momente, keď sa držiteľ oboznámil so skutočnosťami, ktoré objektívne boli spôsobilé vyvolať pochybnosti o tom, že mu vec patrí. Vydržanie patrí ku všeobecným originálnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva a pojmovo predstavuje nadobudnutie vlastníckeho práva v dôsledku kvalifikovanej dlhodobej držby oprávnenou osobou, ktorá nie je vlastníkom. Podmienkou vydržania je oprávnená držba spôsobilej veci trvajúca po zákonom stanovenú vydržaciu dobu. Podľa konštantnej judikatúry oprávnená držba predpokladá, že držiteľ je v dobrej viere, že mu vec alebo právo patrí a že je v tejto dobrej viere so zreteľom ku všetkým okolnostiam. Uvedené podmienky musia byť splnené súčasne. Dobrá viera spočíva v presvedčení držiteľa, že je vlastníkom veci, ktorú drží, alebo subjektom práva, ktoré vykonáva, prípadne, že sú dané právne skutočnosti, ktoré majú za následok vznik vykonávaného práva. Dobrá viera je vnútorný, psychický stav držiteľa. Zo zákona vyplýva, že nestačí prostá subjektívna dobrá viera. Oprávnený držiteľ musí byť v dobrej viere so zreteľom ku všetkým okolnostiam. Dobrá viera držiteľa sa musí vzťahovať aj na okolnosti, za ktorých vôbec mohlo vecné právo vzniknúť, teda aj na právny dôvod (titul), ktorý by mohol mať za následok vznik toho práva, vydržanie ktorého sa tvrdí. Dobromyseľnosť oprávneného držiteľa musí byť daná už pri vzniku držby a potom po celý priebeh vydržacej doby.
13. Ak je žalovaný zapísaný v katastri nehnuteľností ako vlastník spornej nehnuteľnosti, žalobca má naliehavý právny záujem na určení svojho vlastníckeho práva, lebo len také súdne rozhodnutie môže byť aj podkladom pre vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností (NS SR 1 Cdo 56/2003 zo dňa 01.07.2004).
14. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že vklad vlastníckeho práva žalobcu k parcele č. XXXX/XX bol povolený dňa 05.10.2007. Žalobca sa ujal držby pozemku v hraniciach jeho oplotenia. V tom čase bol žalovaný vlastníkom parcely č. XXXX/X. Plot oddeľujúci parcely č. XXXX/XX a XXXX/X nekopíroval hranice pozemkov a nachádzal sa na pozemku žalovaného, t.j. na hranici parciel č. XXXX/X a XXXX/ XX. Žalobca bol v omyle vo vedení vlastníckej hranice pozemku, ktorý skutočne nadobudol. Žalobca užíval parcelu č. XXXX/X v rozsahu po plot (vyhotovený v roku 1974) v dobrej viere a nakladal s ňou ako s vlastnou najskôr od 05.10.2007. Pre posúdene veci je podstatné, kedy sa žalobca dozvedel o nesprávnom umiestnení oplotenia. Žalovaný však v konaní nepreukázal, že tomu bolo skôr, ako z Geometrického plánu č. XX/XXXX zo dňa 24.01.2021. Žalobcova dobrá viera nebola do vypracovania Geometrického plánu č. XX/XXXX zo dňa 24.01.2021 spochybnená.
15. Ak nejde o úplne podstatné prekročenie výmery, môže ísť o stav, keď nadobúdateľ ani pri zachovaní obvyklej opatrnosti nemusel mať pochybnosti o svojom práve. V danom prípade sa chopil držby pozemku o výmere XXXX S. pričom zámennou zmluvou nadobudol pozemok o veľkosti XXXX S.. Rozdiel predstavuje XX S., čo je 3,06 % z XXXX. Ustálená súdna prax uvádza, že omyl je ospravedlniteľný, ak držaná časť pozemku nepresahuje 50% výmery skutočne nadobudnutého pozemku. Pre naplnenie podmienok oprávnenej držby nie je nevyhnutné, aby sa osoba, ktorá sa ujala držby pozemku, zoznámila s obsahom katastrálnej mapy, premeriavala výmeru alebo požadovala vytýčenie hranice.
16. Je teda zrejmé, že parcelu č. XXXX/XX žalobca od 05.10.2007 užíval v dobrej viere po dobu dlhšiu ako 10 rokov (doba 10 rokov uplynula dňa 05.10.2017), z ktorého dôvodu došlo na jeho strane k vydržaniu predmetného pozemku, z ktorého dôvodu súd žalobe vyhovel.
17. K prípustnosti žaloby o určenie vlastníckeho práva súd uvádza, že už notársky poriadok od prvého dňa svojej účinnosti 01.01.1993 zaviedol v § 63 inštitút osvedčenia vyhlásenia o vydržaní, ktorého účelom bolo procesne upraviť nesporové vydržanie. Od 01.05.2021 došlo k zmene spôsobu deklarovania vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Toto oprávnenie sa vyňalo z právomoci notárov a prenieslo sa na súdy. Postupom podľa § 359a a nasl. CMP sa uplatňuje nesporové vydržanie čo nevylučuje, aby sa sporové vydržanie uplatnilo podľa § 137 písm. c) CSP.
18. K rozhodnutiam, na ktoré v konaní poukazoval žalovaný súd uvádza, že skutkové okolnosti tohto prípadu nie sú zhodné so skutkovými okolnosťami v náleze ÚS SR č.k. II. ÚS 484/2015 zo 14.11.2018 a rozsudku NS SR č.k. 4Cdo/361/2012 z 27.01.2015, v ktorých sa riešila otázka dobromyseľnosti nadobúdateľa v prípade nedôslednosti týkajúcej sa formálnych náležitostí prevodu. V prípade rozsudku NS ČR č.k. 22Cdo/3872/2015 z 26.01.2016 sa jednalo o omyl vo výmere pozemku presahujúceho 100% výmery nadobudnutého pozemku. V prípade uznesenia ÚS SR č.k. I. ÚS/239/2016-14 z 20.04.2016 subjekty tvrdiace nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním v konaní netvrdili a nepreukázali, akým konkrétnym titulom vlastnícke právo nadobudli. Rovnako rozsudok NS SR č.k. 8Sžr/20/2014 z 26.03.2015 vychádzal z odlišných skutkových okolností, nejednalo so omyl v hranici pozemku, keď plot bol postavený mimo tejto hranice.
19. V súvislosti s tvrdením žalovaného, že žalobca parcelu č. XXXX/XX neužíva, súd poukazuje na vyjadrenie žalovaného, ktorý uviedol, že uvedené parcely č. XXXX/XX a XXXX/XX sú zarastené kríkmi, stromami a burinou. Z uvedeného vyplýva, že žalobca sa k parcele XXXX/XX správa rovnako ako k parcele č. XXXX/XX. Skutočnosť, že žalobca obe parcely neudržiava, neznamená, že ich neužíva. Rovnako však z uvedeného vyplýva, že pozemok zodpovedajúci parcele č. XXXX/XX neudržiaval ani žalovaný.
20. K argumentácii žalovaného, že zámenná zmluva sa netýkala parcely č. XXXX/XX súd udáva, že parcela č. XXXX/XX v čase uzatvorenia zámennej zmluvy samostatne neexistovala. Bola súčasťou parcely č. XXXX/X a bola od nej odčlenená a vytvorená až Geometrickým plánom č. XX/XXXX.
21. Ďalšie argumenty žalovaného súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej už za nerozhodné, bez potreby sa s nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a pod.). Preto na ostatnú argumentáciu žalovaného súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.
22. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
23. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
24. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
25. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca mal v konaní plný procesný úspech, priznal mu súd v súlade s § 255 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, pričom o výške bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.), ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.