Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24CoP-68-2019.pdf
PDF · 120.6 KB
Case nature
Area
Subarea
24CoP/68/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a sudkýň: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Ľuboslava Vanková, v právnej veci navrhovateľky: Bc. K. M., nar. X.X.XXXX, R. XXX, H., zastúpená splnomocnenkyňou: PhDr. D. M., nar. XX.XX.XXXX, R. XXX/XX, H., proti povinnému: Ing. V. M., PhD., nar. XX.X.XXXX, V. - R. XXX, o zvýšenie výživného na plnoletú, na odvolanie povinného proti rozsudku Okresného súdu Senca č.k. 6Pc/7/2016-174 zo dňa 26. júna 2019, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie výrokom I. vyživovaciu povinnosť osoby, ktorá je povinná podľa návrhu platiť voči navrhovateľke sa zvýšil zo sumy 230,- eur mesačne na sumu 280,- eur mesačne, ktoré výživné sa osoba povinná výživným zaväzuje platiť vždy do 15. dňa každého mesiaca vopred k rukám navrhovateľky s účinnosťou od 17.8.2016. Výrokom II. súd rozhodol, že nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 17.8.2016 do 30.6.2018 vo výške 1.722,50 eur sa osoba, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné zaväzuje zaplatiť navrhovateľke v splátkach po 50,- eur mesačne spolu s bežným výživným s tým, že v prípade omeškania sa s plnením čo i len jednej splátky sa stane splatný celý dlh. Výrokom III. súd rozhodol, že tým sa mení rozsudok Krajského súdu Trenčín č.k. 17CoP 26/2014-62 zo dňa 16.4.2014 v časti určenia bežného výživného na navrhovateľku. Výrokom IV. súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil citáciou § 62 ods. 1, 2, 5, § 65 ods. 3, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1 a vecne tým, že „z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci súd vyvodil ten právny záver, že návrh bol podaný dôvodne iba čiastočne. V konaní mal súd preukázané, že výživné otca na K. M., nar. X.X.XXXX, ako maloletú bolo naposledy stanovené rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 17CoP/26/2014-62 zo dňa 16.4.2014, a to na sumu 230,- € mesačne. V odôvodení rozsudku sa uvádza, že matka navrhovateľky bola zamestnankyňou V. M. s príjmom 1.180,- € netto mesačne. Otec poberal výsluhový dôchodok vo výške 1.155,- € mesačne, pričom bol konateľom a spoločníkom spoločnosti na počiatku podnikania, ktorá v tom čase zisky nedosahovala. Náklady otca predstavovali 233,- € na bývanie v rodinnom dome. Navrhovateľka bola študentkou 3. ročníka Obchodnej akadémie v Bratislave. Denne dochádzala z H. do Bratislavy a späť. Jej výdavky predstavovali cestovné vo výške 51,52 € na vlak, 17,- € na autobus a 12,- € za električenku. Mala zdravotné problémy s kolenami, navštevovala kožnú ambulanciu, v súvislosti s čím užívala lieky za 55,- € mesačne. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Súd mal v konaní preukázané, že
navrhovateľka, t.č. plnoletá, v súčasnosti študuje na Paneurópskej vysokej škole v študijnom programe právo (1. ročník II. stupňa štúdia - Mgr.) a býva u matky. Vzhľadom na tieto okolnosti a odôvodnené potreby navrhovateľky súd skonštatoval, že navrhovateľka v súčasnosti nie je schopná sama sa živiť, a teda napriek jej plnoletosti zákonná vyživovacia povinnosť rodičov voči nej trvá. Pokiaľ ide o výšku výživného, navrhovateľka žiadala priznať sumu 450,- € mesačne. Súd preto preskúmal osobné a majetkové pomery oboch rodičov a navrhovateľky tak, aby zistil, či je takáto výška výživného opodstatnená. Matka navrhovateľky je stabilne zamestnaná, pričom za obdobie od 5/2018 do 4/2019 mala čistý príjem vo výške 19.722,84 €. Priemerný čistý plat je 1.643,57 € mesačne. Otec je na výsluhovom dôchodku a dôchodok poberá vo výške 1.201,10 € mesačne. Okrem toho je aj spoločníkom spoločnosti X. s.r.o., ktorá mala za rok 2018 základ dane vo výške 3.858,15 €. Otec ani matka nemajú vyživovaciu povinnosť na iné dieťa. Od poslednej úpravy pomerov v roku 2014 súd považoval za podstatnú najmä tú skutočnosť, že navrhovateľka už nie je študentkou strednej školy, ale začala študovať na vysokej škole v Bratislave. V dôsledku toho sa tiež zvyšujú náklady navrhovateľky, a to okrem povinnosti platiť školné aj náklady na cestovné, na učebnice a všetky ostatné aj nepredpokladané výdavky súvisiace so štúdiom. Pokiaľ ide o príjmy rodičov navrhovateľky, v tejto súvislosti treba prihliadnuť najmä na podstatné zvýšenie príjmov matky navrhovateľky, keď jej priemerný čistý plat za posledný rok predstavuje sumu 1.643,10 €, čo predstavuje navýšenie v porovnaní s platom vo výške 1.180,- € v roku 2014. Čo sa týka príjmov otca, tieto sa podstatne nenavýšili od poslednej úpravy výživného. Otec vykonáva podnikateľskú činnosť, z ktorej nedosahuje zisk. Vzhľadom na uvedené pomery rodičov navrhovateľky súd dospel k záveru, že výška výživného otca na navrhovateľku pri súčasnej finančnej situácii oboch rodičov je 280,- € mesačne, ktorú sumu súd považuje za primeranú. Vzhľadom k tomu, že na zvýšené výživné za obdobie od 17.8.2016 do 30.6.2019 doteraz otec nezaplatil nič, vznikol na zvýšenom výživnom za toto obdobie nedoplatok 1.722,50 €. Vzhľadom k výške nedoplatku súd povolil tento otcovi platiť v splátkach tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku a žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania“.
3. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie povinný a zároveň podal sťažnosť na zaujatosť sudkyne a žiadal zmenu sudcu. Uviedol, že súd nevykonával dokazovanie či mali rodičia na školu peniaze, či boli schopní znášať platby, pretože ide o najdrahšiu školu na Slovensku. Upozorňuje, že spoločnosť X. s.r.o. mala za rok položku základ dane alebo stratu dane vo výške -3.858,15 eur, pričom súd uviedol nesprávne základ dane, mal uviesť základ dane alebo daňová strata, teda nesprávne vymedzil pojem. Taktiež pripomína, že sa nejedná o živnostníka, ale o s.r.o. a treba vychádzať z konečného výsledku hospodárenia, čo je riadok 38 vo výkaze strát a ziskov je uvedená položka -4.145,- eur k zdaňovaciemu obdobiu 31.12.2018 a nie -3.858,15 eur. Sudkyňa vyjadrila názor, že spoločnosť mala čistý zisk cca 300,- eur mesačne. V kolónke daňového priznania je uvedené, že ide o mínus, teda ide o daňovú stratu. Pýta sa z čoho súd vyčíslil zvýšenie výživného, súd nechápe pojem zisk. Súdu nemohol vysvetliť, že spoločnosť zriadila p. E. a povinný je tam iba konateľ, pomáha jej pri dovoze tovaru a v zastupuje v prípade jej choroby. Keby nebol konateľom musel by figurovať ako zamestnanec, čím by sa zvýšili finančné náklady firmy. V súčasnosti hľadá niekoho kto spoločnosť kúpi. Zástupkyňa navrhovateľky uvádzala, že povinný chodí natáčať rôzne akcie, má aj obchodnú činnosť a je nepochybné, že má prijem z tejto činnosti k tomu uviedol, že niekoľko rokov nechodí natáčať žiadne akcie, nemá ani videokameru a hlavne nemá čas na nič. Zástupkyňa navrhovateľky predáva bez zdanenia med a nevypisuje to na súd. Uviedol, že má záujem sa s dcérou stretávať, súd mal predvolať dcéru, aby sa ona vyjadrila. Zástupkyňa navrhovateľky uviedla, že s paňou ktorou podnikal údajne žije v ich dome, čo nie je pravda, Ing. A. býva vo svojom dome. Poukázal na § 62 ods. 5 Zákona o rodine kde je uvedené, že výživné má prednosť pred inými výdavkami oboch rodičov. Ak by aj matka poskytla navrhovateľke 230,- eur, potom spolu by mala 460,- eur, čo predstavuje minimálnu mzdu pracujúceho. Súd opomenul aj tú skutočnosť, že má úver vo výške 40.000,- eur z roku 2019 a tento spláca sumou 262,20 eur mesačne. Súd pochybil pri výpočtoch nedoplatku výživného. Žiada súd, aby vypočítal reálnu výšku povinnej platby a nie fiktívnu. Napadnuté rozhodnutie považuje za nesprávne z dôvodu absolútneho pochybenia výpočtu v konaní a to na základe predložených dokladov vplyvom zlého výpočtu dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a následnému nesprávnemu výroku súdu. Bol mu znemožnený spravodlivý proces, žiada krajský súd, aby vec doriešil resp. odstúpil inému súdu na spravodlivé riešenie.
4. K odvolaniu povinného sa vyjadrila navrhovateľka. Informácie uvedené v odvolaní sú vymyslené a nepravdivé. Povinný neplatí žiadnu pôžičku na dom, ani na auto. Matka platí pôžičku za dom, ktorý je v BSM. Žiada rozhodnutie potvrdiť, nakoľko o desať mesiacov končí školu.
5. K vyjadreniu navrhovateľky sa vyjadril povinný. Uviedol, že v odvolaní sa držal faktov ohľadom príjmu, platenia úveru, vedenia firmy a účtovníctva. Matka navrhovateľky dostala extrémne veľký plat. Navrhovateľka neuvádza vo vyjadrení dovolenky, či už v minulosti alebo tohtoročné niekoľko týždňové v Amerike a v Karibiku. Prehlásenie p. A. je podstatná vec, ktorá súvisí s týmto konaním. Pokiaľ sa jedná o rodinný dom v V., toto sem nepatrí, je výlučne povinného.
6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom
- účastníkom (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f), h) Civilného sporového poriadku v spojení s § 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku) , preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 Civilného mimosporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 66 Civilného mimosporového poriadku), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 Civilného mimosporového poriadku), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 Civilného mimosporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 Civilného sporového poriadku.
7. Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, na základe ktorého dospel k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie uplatnených nárokov a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci, ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil a preto sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a už iba odkazuje na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na uplatnené odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada dodať už len nasledovné:
8. Predmetom konania na súde prvej inštancie bolo zvýšenie výživného na plnoletú navrhovateľku. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zvýšil výživné povinného na navrhovateľku zo sumy 230,- eur mesačne na sumu 280,- eur mesačne s účinnosťou od 17.8.2016 (prvý výrok), rozhodol o nedoplatku na výživnom za čas od jeho určenia do vyhlásenia rozsudku (druhý výrok), zmenil ostatné rozhodnutie o výživnom na navrhovateľku od povinného (tretí výrok), a rozhodol o trovách konania (štvrtý výrok). Odvolaním povinného bol rozsudok súdu prvej inštancie napadnutý v celom rozsahu. S poukazom na vyššie uvedené bolo úlohou odvolacieho súdu posúdiť, či boli splnené podmienky pre zvýšenie výživného povinného k plnoletej dcére, odkedy a v akom rozsahu.
9. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (§ 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 Zákona o rodine). Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh (§ 65 ods. 3 Zákona o rodine).
10. Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného
prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa (§ 75 ods. 1, 2 Zákona o rodine).
11. Podľa § 78 ods. 1 vety prvej Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
12. Stanovenie vyživovacej povinnosti povinného rodiča nie je nemenné. Môže dôjsť totiž k zmene pomerov ako na strane povinného, tak i na strane oprávneného, pokiaľ sa výrazným spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov, môžu znamenať dôvod pre novú úpravu vyživovacej povinnosti. Súd pri svojom rozhodovaní v takomto konaní zisťuje okolnosti dôležité pre určenie pôvodnej vyživovacej povinnosti a posudzuje, či sa tieto okolnosti podstatne a výrazným spôsobom zmenili, či podstatne a výrazným spôsobom zasahujú do pomerov účastníkov a či ide o zmenu, ktorá je spôsobilá privodiť potrebu novej úpravy vyživovacej povinnosti. Medzi najčastejšie dôvody zmeny pomerov možno zaradiť uplynutie dlhšieho obdobia od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti, ďalej podstatná zmena zárobkových možností a schopností povinného rodiča, prípadne i rodiča, ktorému je dieťa zverené do výchovy, pribudnutie či ukončenie vyživovacej povinnosti, ktorá bola zohľadňovaná v čase posledného rozhodnutia, u detí nastúpenie ďalšej, vyššej formy štúdia zabezpečujúcej prípravu na budúce povolanie a iné.
13. Z vyššie citovaných ustanovení Zákona o rodine vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane výživou povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba stravovanie, ale sú dané širšie jednak potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopností živiť sa sám, schopností starať sa o seba a podobne. Vo všeobecnosti možno za odôvodnené (opodstatnené) potreby z hľadiska plnenia vyživovacej povinnosti považovať náklady spojené s výživou, ošatením, bývaním, starostlivosťou o zdravie, ako aj náklady súvisiace so vzdelaním, výchovou, kultúrnym a športovým vyžitím a záujmami. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného ako sú napr. liečebné náklady. Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť. Rámec odôvodnených potrieb sa súčasne so zmenenými ekonomickými pomermi a nárastom spotreby rozširuje. Na strane oprávneného sa tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia a počet iných osôb povinných poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet nimi vyživovaných osôb a výška takéhoto výživného ako i vyživovaciu povinnosť iných povinných voči týmto osobám.
14. Na strane povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať výživné dieťaťu a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú. Okrem uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže, že to bol rodič, ktorý sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku.
15. Výživné na navrhovateľku bolo naposledy určené rozsudkom Krajského súdu Trenčín č.k. 17CoP/26/2014-62 zo dňa 16.4.2014 na sumu 230,- eur mesačne. Navrhovateľka je toho času plnoletá, avšak pokračuje vo vysokoškolskom štúdiu, teda nie je schopná sama sa živiť, preto vyživovacia povinnosť rodičov k navrhovateľke trvá. Vzhľadom na to podala navrhovateľka návrh na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca ako povinného, ktoré výživné bolo možné navrhovateľke ako plnoletej
fyzickej osobe priznať najskôr odo dňa začatia súdneho konania (§ 77 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine), preto súd prvej inštancie postupoval správne, keď vyživovaciu povinnosť zvýšil odo dňa 17.8.2016, pričom konanie v danej veci bolo začaté dňa 17.8.2016.
16. Vychádzajúc z výsledkov súdom prvej inštancie vykonaného dokazovania súd prvej inštancie správne skonštatoval, že v danej veci sú splnené podmienky pre zvýšenie zvýšeného výživného v prospech navrhovateľky. Navrhovateľka v čase podania návrhu, rovnako v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, bola študentkou dennej formy štúdia na vysokej škole. Od poslednej úpravy výživného, kedy bola navrhovateľka študentkou na strednej škole, uplynulo dlhé časové obdobie, teda už len samotným uplynutím doby došlo objektívne k podstatnej zmene pomerov na strane navrhovateľky, kedy prirodzene vzrástli jej potreby nielen na bežné životné náklady, ale predovšetkým v súvislosti s prípravou na budúce povolanie. S ukončením stredoškolského štúdia sú spojené notoricky známe výdavky na stužkovú slávnosť, výdavky súvisiace s prípravou na maturitu, ale predovšetkým výdavky na prijímacie pohovory na vysoké školy. Po ukončení strednej školy navrhovateľka ďalej pokračuje vo vysokoškolskom štúdiu, s čím pochopiteľne vzrástli jej odôvodnené potreby vo všetkých oblastiach života. So začiatkom vysokoškolského štúdia sú spojené jednorazové zvýšené výdaje súvisiace so zápisom na vysokú školu, učebnými pomôckami, ako aj ďalšie novovznikajúce pravidelné náklady na cestovné a stravné. Navrhovateľka študuje na vysokej škole, kde ide o platené štúdium počas celej doby jeho trvania. Od poslednej úpravy výživného na strane navrhovateľky vzhľadom na uvedené jednoznačne došlo k podstatnej zmene pomerov odôvodňujúcich určenie vyššieho výživného, pričom odvolací súd má za to, že vstupné náklady vysokoškolského štúdia a následné trvalé náklady spojené s vysokoškolským štúdiom sú nepochybne neporovnateľne vyššie ako náklady počas stredoškolského štúdia navrhovateľky.
17. Vykonaným dokazovaním, ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, bolo tiež preukázané, že na strane povinných osôb voči navrhovateľke, sú dané dostatočné majetkové pomery pre to, aby boli vyššie uvedené potreby navrhovateľky výživným pokryté. Na strane matky navrhovateľky došlo k zmene jej príjmu, zvýšil sa jej príjem o 171,- eur. Na strane povinného bolo zistené, že poberá výsluhový dôchodok vo výške 1.201,10 eur a je spoločníkom v X. s.r.o. u ktorej podľa daňového priznania za rok 2018 vyplýva daňová strata - 3.848,15 eur. Súd uzavrel, že došlo k zvýšeniu príjmu od ostatnej úpravy výživného z 46,- eur, iný príjem nemá, nemá ani inú vyživovaciu povinnosť. Povinný má 55 rokov a žiadna relevantná skutočnosť mu nebráni vykonávať zárobkovú činnosť. Podnikateľská činnosť, ktorou sa povinný zaoberá mu momentálne príjem neprináša. V zmysle ustálenej rozhodovacej praxe by sa výživné povinného rodiča malo pohybovať v rozpätí 20 - 30% jeho priemerného čistého mesačného príjmu (samozrejme s možnosťou rôznych modifikácií najmä v závislosti na počte vyživovacích povinností či potrebách jednotlivých výživou oprávnených, ale aj povinných osôb), ktorému východisku pri rozhodovaní o výške výživného zodpovedá aj súdom prvej inštancie určené výživné (23,3% z 1.201,- eur je 280,- eur). Zo skutočností zistených ohľadom príjmov a majetkových pomerov povinného súdom prvej inštancie je jednoznačné, že osobné, majetkové a zárobkové pomery povinného zodpovedajú súdom prvej inštancie určenej sume 280,- eur mesačne ako výživné na navrhovateľku.
18. Povinný v odvolaní poukazoval, že navrhovateľka je študentkou najdrahšej školy na Slovensku, ktorú skutočnosť súd neriešil. Okrem odôvodnených potrieb navrhovateľky sa však pri určení výživného prihliada na možnosti a schopnosti povinného, ktoré v danom prípade nepochybne dovoľujú platiť zvýšené výživné. Navrhovateľka študuje dennou formou na vysokej škole, teda nemá časové možnosti zúčastniť sa brigád, nenadobudla schopnosť sama sa živiť. Pokiaľ si navrhovateľka vybrala štúdium podľa názoru povinného „na najdrahšej škole na Slovensku“, ide o rovnocenné štúdium v porovnaní s inými druhmi štúdia, navrhovateľka sa pripravuje na budúce povolanie, teda sú splnené kritéria stanovené Zákonom o rodine pre trvanie vyživovacej povinnosti. V tejto súvislosti ďalej odvolací súd uvádza, že pri rozhodovaní o výživnom je potrebné vychádzať z aktuálneho stavu, z ktorého vyplýva, že navrhovateľka je od septembra 2015 študentkou Paneurópskej vysokej školy, fakulty práva a skúmanie, či k takémuto rozhodnutiu bol alebo nebol daný súhlas otca dieťaťa, nie je predmetom tohto konania. Ak ide o podstatnú otázku výchovy dieťaťa a rodičia sa na jej riešení nedohodnú, každý z rodičov sa môže obrátiť na súd, aby o tejto otázke rozhodol (§ 35 Zákona o rodine). Otec tak v rozhodnom čase neučinil. V súčasnosti, keď navrhovateľka v tomto školskom roku štúdium končí, nie je v jej záujme túto otázku riešiť. Odvolací súd musí vychádzať zo stavu, aký je daný v čase jeho rozhodovania, a teda z reálnych nákladov, ktoré v súvislosti so štúdiom navrhovateľke pravidelne vznikajú. Nie sú to však len
náklady na štúdium, ktoré boli dôvodom na zvýšenie výživného, ale predovšetkým aj vyšší vek dieťaťa a uplynutie času od poslednej úpravy.
19. Odvolacia námietka o tom, že súd opomenul zohľadniť, že povinný spláca sumu 262,20 eur mesačne ako splátku úveru vo výške 40.000,- eur nie je opodstatnená z dôvodu, že výživné má podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine prednosť pred inými výdavkami. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť svoje zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich vlastných potrieb.
20. Vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané zvýšenie životných nákladov navrhovateľky v súvislosti s nastúpením vyššej formy štúdia vyžadujúcich určenie vyššieho výživného. Odvolací súd zohľadnil všetky vyššie uvedené skutočnosti, tiež prihliadol na okolnosť, že životná úroveň detí je odrazom životnej úrovne ich rodičov a dospel k záveru, že súd prvej inštancie rešpektujúc vyživovaciu povinnosť povinného k navrhovateľke, rešpektujúc zákonné kritéria rozhodujúce pre stanovenie rozsahu tejto vyživovacej povinnosti, určil vyživovaciu povinnosť povinného k navrhovateľke správne. Výživné v sume 280,- eur mesačne od 17.8.2016 je vzhľadom na vek navrhovateľky, aktuálne životné náklady a tendenciu zvyšovania jej životných nákladov v budúcnosti primerané. Odvolací súd považuje výživné v sume 280,- eur od povinného spolu s výživným a starostlivosťou od matky navrhovateľky za postačujúce pre pokrytie potrieb vysokoškoláčky, jej záujmov, pri neexistencii ďalšej vyživovacej povinnosti u oboch rodičov.
21. Podľa § 232 ods. 3 Civilného sporového poriadku lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
22. Dlh na zameškanom výživnom vzniknutý spätným zvýšením výživného pre navrhovateľku a platením výživného povinným za rozhodné obdobie od 17.8.2016 do 30.6.2019 predstavoval sumu 1.724,19 eur, keďže povinný mal v uvedenom období zaplatiť výživné v sume 9.655,48 eur (výživné od 17.8.2016 do 31.8.2016 v sume 135,48 eur : 280,- eur : 31 dní x 15 dní, výživné od 1.9.2016 do 30.6.2019 v sume 9.520,- eur, t. j. 280,- eur x 34 mesiacov), od ktorej sumy 9.655,48 eur odrátal odvolací súd sumu 7.931,29 eur, ktorú sumu povinný v uvedenom období zaplatil (výživné od 17.8.2016 do 31.8.2016 v sume 111,29 eur, t.j. 230,- eur : 31 dní x 15 dní, výživné od 1.9.2016 do 30.6.2019 v sume 7.820,- eur, t.j. 230,- eur x 34 mesiacov). Súd prvej inštancie pochybil pri výpočte zročného výživného, v tejto časti je rozsudok nedostatočne odôvodnený, keďže súd prvej inštancie v odôvodnení žiaden výpočet zročného výživného neuvádza a preto odvolací súd tento výpočet doplnil. Na základe vyššie uvedeného tak odvolací súd dospel na rozdiel od súdu prvej inštancie k záveru, že výška dlhu na zročnom výživnom predstavuje sumu 1.724,19 eur a nie sumu 1.722,50 eur, ako rozhodol súd prvej inštancie. K zmene rozsudku v tejto časti však odvolací súd nepristúpil, nakoľko by to bolo v rozpore so zásadou zákazu zhoršenia postavenia odvolateľa, teda k zmene rozsudku by došlo v neprospech odvolateľa, čo je neprípustné. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok aj vo výroku o zročnom výživnom.
23. Pokiaľ odvolateľ uviedol, že podáva sťažnosť na zaujatosť sudkyne a žiada zmenu sudcu, uvedené súd nepovažoval za námietku zaujatosti, nakoľko nemá zákonnom predpísané náležitosti. Z obsahu spisu ani nevyplýva, že by vo veci konal vylúčený sudca. Preto táto odvolacia námietka je neopodstatnená.
24. Ďalšie odvolacie argumenty odvolateľa odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu irelevantnú argumentáciu zachádzajúcu podrobne do nadbytočných detailov, nespôsobilú ovplyvniť výšku výživného, preto odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.
25. Odvolací súd riadiac sa uvádzaným, preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.
26. O náhrade trov odvolacieho konania vzhľadom na vyššie uvedené teoretické východiská o nároku na náhradu trov konania, tak odvolací súd rozhodol podľa ustanovení § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku v spojení s § 52, § 57 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
27. Senát krajského súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).