Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17CoP/26/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej a členov JUDr. Gabriely Janákovej a JUDr. Márie Vrtochovej v právnej veci navrhovateľa N.. T. P., L.., štátneho občana Slovenskej republiky, P., bytom T.-I. XXX proti odporkyni L.. Z. P., štátnej občianke Slovenskej republiky, štátnej zamestnankyne, bytom K., I. XXX, zastúpenej Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s.r.o., so sídlom Bratislava, Prievozská 4/B, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletej W. P., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 21. januára 2014, č.k. -38, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti m e n í tak, že navrhovateľ j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej W. sumou 230 Eur mesačne, vždy do 15. dňa každého mesiaca vopred k rukám odporkyne, s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd manželstvo účastníkov rozviedol. Maloletú W. na čas po rozvode manželstva zveril do osobnej starostlivosti odporkyne, s tým, že zastupovať a spravovať majetok maloletej budú obaja rodičia. Navrhovateľa zaviazal prispievať na výživu maloletej W. sumou 270 Eur mesačne, vždy do 15. dňa každého mesiaca vopred k rukám odporkyne, s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva. Účastníkom náhradu trov konania nepriznal. Rozhodnutie odôvodnil tým, že z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že v manželstve účastníkov konania nastal rozvrat, ktorý možno charakterizovať ako hlboký a trvalý, manželstvo si neplní žiadnu zo svojich funkcií, účastníci nevedú spoločnú domácnosť, intímne sa nestýkajú, nezabezpečujú spoločne potreby rodiny, ich manželstvo je iba formálne pretrvávajúcim zväzkom muža a ženy bez vzájomnej citovej náklonnosti a porozumenia, preto boli splnené zákonné podmienky pre rozvod manželstva. O úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu rozhodol tak, že maloletú W., ktorá má toho času 17 a pol roka a je študentkou 3. ročníka Obchodnej akadémie v X., zveril do osobnej starostlivosti odporkyne, s čím súhlasili obaja rodičia. O vyživovacej povinnosti rozhodol podľa § 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine. Prihliadol pritom na vek dieťaťa, skutočnosť, že je študentkou 3. ročníka stredného typu školy, má i zdravotné problémy, ako aj na možnosti a schopnosti navrhovateľa s prihliadnutím na jeho príjem, ktorý v súčasnosti pozostáva z výsluhového dôchodku vo výške 1.155 Eur mesačne ako i na celkové majetkové pomery navrhovateľa, so zohľadnením tej skutočnosti, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. O trovách konania rozhodol podľa

Proti rozsudku, jeho výroku o určení vyživovacej povinnosti, podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletej. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu v napadnutej časti zmenil tak, že ho zaviaže prispievať na výživu maloletej W. sumou 200 Eur mesačne. Poukázal na to, že do konca roku 2013 zasielal dcére výživné dobrovoľne vo výške 120 Eur + koľko potrebovala. Platil jej telefón a kupoval

darčeky na sviatky a hradil časť lekárskych vyšetrení. V tej dobe bol však zamestnaný a poberal plat cca o 200 Eur väčší ako výsluhový dôchodok + niekedy mal nejakú odmenu, takže mu to finančne vychádzalo, s tým, že on mal na živobytie životné minimum a dcéra mala viac ako 2x životné minimum pre seba. V súčasnom období je životné minimum stanovené štátom na 198,09 Eur mesačne pre plnoletú osobu, jemu vychádza zostatok cca 5 Eur, 90,42 Eur mesačne na nezaopatrené alebo zaopatrené neplnoleté dieťa - dcére vychádza 272 x 2 = 540 Eur, čo je 6-násobok životného minima. Ako uviedol na súdnom pojednávaní, býva v rodinnom dome sám a náklady na bývanie tvoria 233 Eur, vrátane poistenia domu 273,65 Eur. Platí 3 úvery, ktoré si bral počas manželstva na dokončenie domu v celkovej čiastke 575,80 Eur mesačne, čo súd neakceptoval. Poukázal na to, že má dôchodok 1.155 Eur a po odpočítaní 273,65 Eur nákladov na bývanie, 575 Eur na úvery, 270 Eur výživné + 30 Eur telefón dcére mu zostáva na živobytie 5,55 Eur, z ktorej sumy má vyžiť celý mesiac. Okrem toho dom je v štádiu rekonštrukcie - má havarijný stav kúrenia, je nutná výmena podlahového kúrenia vrátane dlažieb. Nemá záujem ísť proti vlastnej dcére, ale jeho finančný stav mu nedovoľuje platiť viac ako 200 Eur mesačne. Myslí si, že za 400 Eur spolu od oboch rodičov dieťa môže bez problémov študovať. Po odchode z ministerstva vnútra si založil firmu s úmyslom podnikať a zlepšiť si svoju situáciu, ale pri platení výživného v čiastke 270 Eur dcére nie je schopný ani vyžiť, čiže existovať a nevie ako má postupovať ďalej. Dcéra s manželkou chodí každý rok na dovolenku do zahraničia, zatiaľ čo on nechodí nikde. Jeho firma je zatiaľ v začiatkoch. Na súdnom pojednávaní uviedol, že je schopný platiť 230 Eur, no po prehodnotení zistil, že momentálne je schopný platiť maximálne 200 Eur, s tým, že pokiaľ bude môcť, bude dcére dávať viac.

Odporkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadala rozsudok prvostupňového súdu ako vecne správny potvrdiť. Uviedla, že má vedomosť o tom, že navrhovateľ dokáže platiť sumu 270 Eur, dokonca aj viac, pretože po odchode z ministerstva vnútra dostal pekné odchodné. Skutočnosť, že rozbieha firmu a zháňa financie nemôže byť argumentom pre zníženie výživného. Pokiaľ navrhovateľ poukazuje na to, že chodí každý rok s dcérou na dovolenky do zahraničia, toto nie je pravda. Podľa jej vedomosti navrhovateľ má aj iný príjem ako výsluhový dôchodok - chodí natáčať rôzne akcie - svadby, stužkové, oslavy atď. Navrhovateľ sa od narodenia dcéry nikdy nezaujímal, aké sú náklady na dieťa, dcére začal posielať na účet peniaze, a to 120 Eur, až keď išla na strednú školu a keď ho o to požiadala. Taktiež jej už neplatí telefón. Pokiaľ sa jedná o darčeky, tento a minulý rok jej nedal k narodeninám a meninám nič.

Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že určená výška výživného zohľadňuje majetkové a príjmové možnosti otca maloletej, preto žiadal rozsudok okresného súdu potvrdiť.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. v napadnutej časti a zistil, že rozsudok okresného súdu je potrebné v tejto časti podľa zmeniť. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa , podľa ktorého nie je potrebné nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu. Výrokov, ktoré neboli napadnuté odvolaním, t.j. výroku o rozvode manželstva, zverení maloletej do osobnej starostlivosti odporkyne a výroku o trovách konania, sa odvolací súd nedotýkal, pretože tieto nadobudli právoplatnosť ( ).

Napadnutým rozsudkom okresný súd zveril maloletú do osobnej starostlivosti odporkyne, keďže bolo v konaní preukázané, že maloletá až do rozvodu manželstva žila s odporkyňou a so zverením maloletej do osobnej starostlivosti odporkyni súhlasil aj navrhovateľ. V tejto časti odvolaním rozhodnutie okresného súdu nebolo napadnuté, a preto nadobudlo právoplatnosť. Sporným zostalo určenie výšky výživného pre maloletú, pretože navrhovateľ sa s jeho výškou, určenou okresným súdom, v odvolaní nestotožnil.

Pokiaľ ide o výživné na maloletú, vec treba posúdiť podľa ust. § 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine, podľa ktorého plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

Súd pri určení vyživovacej povinnosti zohľadňuje vyššie vymedzené kritériá u každého z rodičov dieťaťa, vychádza z jeho reálnych pomerov, najmä príjmov.

V prejednávanej veci bolo preukázané, že matka maloletej je zamestnaná ako štátna zamestnankyňa ministerstva vnútra s príjmom 1.180 Eur netto mesačne. Otec maloletej je poberateľom výsluhového dôchodku, ktorý poberá vo výške 1.155 Eur mesačne. Je konateľom a spoločníkom obchodnej spoločnosti, ktorá bola založená ku dňu 07.09.2003 a je na počiatku podnikania, takže navrhovateľ zatiaľ z uvedenej obchodnej spoločnosti zisky nemá. Otec maloletej žije v rodinnom dome, kde uhrádza náklady na bývanie v sume 233 Eur mesačne, okrem nákladov na bývanie hradí splátky úveru. Maloletá je študentkou 3. ročníka Obchodnej akadémie v X.. Denne dochádza z K. do X. a späť, jej výdavky teda pozostávajú z cestovného vo výške 51,52 Eur na vlak, náklady na autobus predstavujú sumu cca 17 Eur mesačne, za električenku platí 12 Eur mesačne. Maloletá chodí na doučovanie z nemčiny, za čo hradí 60 Eur mesačne. Má i zdravotné problémy, navštevuje ortopédiu, gastroenterológa, má problémy s kolenami, navštevuje kožnú ambulanciu, v súvislosti s čím užíva lieky za 55 Eur mesačne, vrátane mastí a výživových doplnkov.

Pri takto zistených pomeroch rodičov ako aj maloletej, vzhľadom na ich majetkové a zárobkové pomery, odvolací súd považoval za primerané určenie výživného pre maloletú vo výške 230 Eur mesačne. Výživné určené v takejto výške zodpovedá primeraným a objektívnym potrebám maloletej v súčasnosti, prihliadnuc ku skutočnosti, že rovnakú vyživovaciu povinnosť ako otec má voči maloletej aj jej matka. Výživné vo výške 230 Eur mesačne podľa názoru odvolacieho súdu zodpovedá aj majetkovým a zárobkovým pomerom otca, pričom otec nepochybne je schopný takto stanovené výživné platiť bez ohrozenia vlastnej výživy, nakoľko takúto výšku výživného sám navrhol v priebehu konania.

Preto odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu v napadnutej časti zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .