Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Uznesenie_10C-20-2019.pdf
PDF · 86.83 KB
No categories available
10C/20/2019
Uznesenie
Okresný súd Nové Zámky v právnej veci žalobcu: M. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom V., Na brehu XXXX/XX proti žalovaným: v 1. rade: D. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom V., Na brehu XXXX/XX, právne zastúpená: KATONA - Advokátska kancelária, s.r.o., M. Matunáka 11, Nové Zámky, IČO: 47 237 074, v 2. rade: X. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B., B. XXXX/X o vrátenie daru a o nariadenie neodkladného opatrenia takto
rozhodol:
Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa svojou žalobou domáha vrátenia daru a to nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území Z. O., obec V., vedenej Okresným úradom Nové Zámky, katastrálny odbor, na liste vlastníctva číslo XXX, parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape, parcela číslo XXX/XX záhrada o výmere 349 m2, parcela číslo XXX/XX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 386 m2, na parcele číslo XXX/XX rozostavaný rodinný dom so súpisným číslom XXXX (ďalej aj sporná nehnuteľnosť). Žaloba pôvodne smerovala len proti žalovanej v 1. rade , ako jedinej žalovanej.
2. Právoplatným uznesením Okresného súdu Nové Zámky 10C/20/2019-106 zo dňa 21.10.2019 bolo pripustené, aby do konania pristúpil ako ďalší subjekt na strane žalovanej X. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B., B. XXXX/X.
3. V priebehu sporu o vrátenie daru si žalobca uplatnil voči žalovanému v 2.rade návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by žalovanému v 2.rade bolo zakázané nakladať so spoluvlastníckym podielom k spornej nehnuteľnosti a to predať, darovať alebo iným spôsobom previesť vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti na tretiu osobu, poskytnúť ju ako záloh alebo zábezpeku, zaťažiť ju iným právom tretej osoby a to až do právoplatného skončenia vo veci samej. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca odôvodnil skutočnosťami, že po začatí sporu vo veci samej žalovaná v 1.rade svoj spoluvlastnícky podiel 1 k celku spornej nehnuteľnosti mala previesť na svojho otca, teda žalovaného v 2.rade. Z týchto skutočností má žalobca za to, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery v tomto konaní, nakoľko ďalšími prevodmi či scudzovaním spornej nehnuteľnosti by bol zmarený zmysel žaloby, ktorej sa žalobca dovoláva a teda majú byť splnené materiálne predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia.
4. Súd si zaobstaral spis Okresného úradu Nové Zámky, katastrálny odbor V a zistil z neho nasledovné. Dňa 21.05.2019 bola medzi žalovanou v 1.rade ako darkyňou a žalovaným v 2.rade ako obdarovaným uzatvorená darovaciu zmluva, predmetom ktorej bol spoluvlastnícky podiel vo vlastníctve žalovanej v 1.rade 1 k celku sporných nehnuteľností. Rozhodnutím Okresného úradu Nové Zámky, katastrálny odbor V XXXX/XXXX zo dňa 04.06.2019 bol povolený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k sporným nehnuteľnostiam v prospech žalovaného v 2.rade v podiele 1 na základe darovacej zmluvy. Právne účinky vkladu nastali dňa 04.06.2019.
5. Z listu vlastníctva číslo XXX, katastrálne územie Z. O., obec V., vedeného na Okresnom úrade Nové Zámky, katastrálny odbor vyplýva, že parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape, parcela číslo XXX/XX záhrada o výmere 349 m2, parcela číslo XXX/XX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 386 m2, na parcele číslo XXX/XX rozostavaný rodinný dom so súpisným číslom XXXX sa nachádzajú v podielovom spoluvlastníctve žalobcu v spoluvlastníckom podiele 1 k celku a žalovaného v 2.rade v spoluvlastníckom podiele 1 k celku.
6. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
7. Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že neodkladné opatrenie môže súd nariadiť v dvoch prípadoch a to, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava z ohrozenia exekúcie, pričom tak môže učiniť pred začatím konania, počas konania a tiež po jeho skončení. Neodkladné opatrenie umožňuje rýchlo a pružne riešiť situáciu, keď je potrebný urýchlený zásah súdu, aby sa zabránilo ďalšiemu zhoršeniu postavenia oprávnenej strane sporu. Vzhľadom na charakter neodkladných opatrení pri ich nariadení nemusí súd dodržať formálny postup určený na dokazovanie a zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci samej. To však neznamená, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a bez osvedčenia potreby neodkladne upraviť pomery. Pred nariadením neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Naviac pojem potreba bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu je treba vykladať tak, že bez tejto úpravy vzťahov súdom by strane sporu hrozila ťažko napraviteľná ujma. Cieľom neodkladných opatrení v občianskom súdnom konaní je provizórna (dočasná) úprava pomerov účastníkov konania s cieľom umožniť ničím nerušené judikovanie vo veci samej. Dočasné rozhodnutie môže slúžiť aj ako záruka efektívnosti budúceho núteného výkonu súdneho rozhodnutia.Takéto rozhodnutie je dočasné, obmedzuje sa na dosiahnutie len predbežných účinkov, neprejudikuje výsledok konania pred súdom a jeho zásahy a dôsledky, pokiaľ ide o právne postavenie povinnej osoby, sa musia minimalizovať so zreteľom na jeho zabezpečovací charakter. Podmienkou pre jeho nariadenie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej, úpravy právnych pomerov by bolo právo účastníka ohrozené. Nariadením neodkladného opatrenia žalobca nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej.
8. Vyžaduje sa, aby žalobca osvedčil súdu základné skutočnosti, teda sám nárok a osvedčil aj pravdepodobnosť možného ohrozenia výkonu rozhodnutia. Samotný nárok nemusí byť teda preukázaný nepochybne. Súd je preto tieto okolnosti v rámci konania o nariadení predbežného opatrenia povinný zvážiť a rozhodnúť, pričom však pri rozhodovaní o predbežnom opatrení súd nie je povinný vykonávať dokazovanie ani výsluchom účastníkov. Musí vychádzať zo skutočností, preukázaných alebo osvedčených žalobcom. Pri osvedčovaní nároku nie je potrebné dbať na formálne požiadavky, inak platné pre dokazovanie, vrátane požiadavky, aby sa druhá strana sporu mohla vyjadriť k obsahu listín, ovplyvňujúcich úsudok súdu o splnení predpokladov pre nariadenie predbežného opatrenia (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 13. decembra 2012, sp. zn. 5 Obdo 33/2012). Nariadenie predbežného opatrenia má dočasný (predbežný) charakter. Pri nariaďovaní predbežného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. V dôsledku toho sa tu nezisťujú všetky tie skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia. Skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, nemusia byť preukázané dôkazmi. Zákon z tohto dôvodu ani nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o predbežnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie (§ 120 a nasl. O.s.p.). Pre nariadenie predbežného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie, aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 5. 8. 2010, sp. zn. 3 Cdo 149/2010).
Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich, ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom predbežného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29. 7. 2010, sp. zn. 2 M Cdo 3/2010). Navrhovateľ existenciu potreby dočasne upraviť pomery strán konania, v návrhu odôvodnil existenciou spornosti vlastníckeho práva, existenciou rizika, že odporca podnikne voči nemu také kroky, aby mu bránil vo výkone jeho práv a ohrozením exekúcie v prípade, že bude v konaní vo veci samej (určenie vlastníctva) úspešný. Ak má byť neodkladné opatrenie nariadené, musí byť tým, kto takýto návrh podáva, osvedčená potreba dočasnej úpravy právnych pomerov strán konania, respektíve obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Táto potreba nastáva v prípadoch, kedy by nenariadením neodkladného opatrenia vznikol priestor pre konanie, ktoré by vytvorilo nezvratný stav, respektíve, ktoré by viedlo k neodstrániteľným následkom. Z povahy konania o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktorého spornosťou navrhovateľ argumentuje, vyplýva, že obava z ohrozenia exekúcie nemôže byť daná. Výrok rozsudku o určení vlastníctva k nehnuteľnosti je záväzný totiž pre strany sporu a aj pre tých, ktorí sa stali právnymi nástupcami strán po právoplatnosti rozsudku (§ 228 odsek 1 CSP) a aktuálna právna úprava umožňuje zmenu zápisu vlastníckych vzťahov do katastra nehnuteľností, na základe určovacieho výroku súdu, aj v prípade, ak právo k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou zmenou. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje aj na znenie ustanovenia § 228 odsek 2 CSP, podľa ktorého je výrok právoplatného rozsudku o určení vecného práva k nehnuteľnosti alebo o určení neplatnosti dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti záväzný aj pre osobu, ktorej sa týka návrh na povolenie vkladu vecného práva k nehnuteľnosti, ak bol návrh podaný v čase, keď v katastri nehnuteľností bola zapísaná poznámka o súdnom konaní. Strana sporu má možnosť na príslušnej správe katastra nehnuteľností podať návrh na zápis začatia súdneho konania, v ktorom si uplatňuje vecné právo k nehnuteľnosti a to formou poznámky podľa ustanovenia § 38, § 39 odsek 1 zákona č. 162/1995 Z. z., katastrálneho zákona. Ak teda bude v katastri po zaznamenaní poznámky o prebiehajúcom súdnom spore zapísaná osoba odlišná od strany sporu, rozsudok o určení dopadne aj na takúto osobu a predstavuje listinu spôsobilú záznamom privodiť právny stav, ktorý tu bol pred zmenou (uznesenie Krajského súdu v Bratislave 2Co/9/2018 zo dňa 14.02.2018). Pred nariadením neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 1 písm. d) CSP sa vychádza z jeho vymedzenia v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a súd skúma, či je dostatočne odôvodnený a ďalej skutkové okolnosti, vzťahujúce sa na rozsah navrhovaného opatrenia. Toto univerzálne neodkladné opatrenie spočíva v uložení povinnosti niečo aktívne vykonať, zdržať sa istých rušivých zásahov, alebo naopak strpieť určité obmedzenie. S výnimkou povinnosti niečo dať (dare) ide v podstate o zovšeobecňujúce transformovanie hmotnoprávneho ustanovenia o obsahu záväzkov v zmysle § 494 Občianskeho zákonníka. V jeho intenciách možno interpretovať aj samotný § 325 ods. 2 písm. d) CSP (uznesenie Krajského súdu v Košiciach 6Co/329/2018 zo dňa 14.12.2018).
9. V danom prípade súd dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal potrebu dočasnej a bezodkladnej úpravy pomerov a ani obavu, že prípadná exekúcia bude ohrozená, pretože nepredložil žiadny právne relevantný dôvod svojej obavy. Žalobca ani v podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a ani neskôr neoznačil dôvody, ktoré by zakladali dôvodnú obavu, že žalovaný v 2.rade predmetnú nehnuteľnosť scudzí alebo zaťaží. Uviedol iba, že žalovaná v 1.rade, od ktorej sa domáha vrátenia daru a to sporných nehnuteľností v tomto konaní, vo veci samej a ktoré doteraz nie je právoplatne skončené, previedla vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti na svojho otca, teda žalovaného v 2.rade a ktorý podľa nepodložených tvrdení žalobcu má svoje vlastnícke právo previesť na tretiu osobu, prípadne má svoj spoluvlastnícky podiel k spornej nehnuteľnosti zaťažiť. Tvrdenia žalobcu ohľadom neplatného nadobudnutia vlastníckeho práva žalovaného v 2.rade k spornej nehnuteľnosti je v tomto štádiu konania nutné považovať za predčasné, pretože táto otázka bude definitívne vyriešená až právoplatným rozhodnutím vo veci samej. Preto je potrebné mať za to, že zápis na príslušnom liste vlastníctva ohľadom podielového spoluvlastníctva žalovaného v 2.rade k spornej nehnuteľnosti nie je možné automaticky považovať za nesprávny zápis. Žalobca ďalej v konaní žiadnym zodpovedajúcim spôsobom nepreukázal, že žalovaný v 2.rade medzičasom mal spornú nehnuteľnosť previesť na iné osoby, alebo ju zaťažiť. Pokiaľ by tomu tak bolo, muselo by na príslušnom Okresnom úrade Nové Zámky, katastrálnom odbore prebehnúť vkladové konanie, s čím súvisí vyznačenie plomby na príslušnom liste vlastníctva. Ako je konštatované vyššie, označený list vlastníctva je bez plomby o začatí vkladového konania. Súd tak nezistil žiadne dôvody, pre ktoré by bolo potrebné návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť.
10. Súd dáva do pozornosti, že v žalobe napádaná darovacia zmluva medzi žalovanou v 1.rade a žalovaným v 2.rade bola uzatvorená dňa 21.05.2019, žaloba vo veci samej bola doručená tunajšiemu súdu dňa 05.04.2019 a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol doručený tunajšiemu súdu dňa 25.09.2019. Porovnanie uvedených časových období má vplyv aj k otázke reálnosti a bezprostrednej hrozbe zmarenia výkonu rozhodnutia v prípade jeho nezabezpečenia. Žalovaný v 2.rade mal dostatok času, aby spornú nehnuteľnosť previedol na tretiu osobu, prípadne aby ju zaťažil záložným právom, alebo iným právom zriadeným v prospech tretej osoby. Z aktuálneho LV č. XXX kat. územie Z. O., však súdom nebola zistená žiadna plomba, ktorá by svedčila o prebiehajúcom vkladovom konaní, napríklad v súvislosti s prevodom vlastníckeho práva na tretiu osobu alebo v zaťažení spornej nehnuteľnosti záložným právom. Na tomto závere nič nemení ani subjektívny dojem žalobcu. Z vyššie uvedených dôvodov preto záverom súd konštatuje, že žalobca preukázal, že sú tu právne vzťahy medzi stranami sporu, no nebolo preukázané, že by si tieto právne vzťahy vyžadovali dočasnú právnu úpravu a zároveň, že by táto dočasná úprava bola potrebná. Úplným záverom súd poukazuje aj na právnu vetu vyslovenú uznesením Krajského súdu v Bratislave 2Co/9/2018 zo dňa 14.02.2018, ktorá je v podrobnostiach vymedzená v bode 8 odôvodnenia tohto uznesenia, keď žalobcovi nič nebráni uvedeným spôsobom postupovať na Okresnom úrade Nové Zámky, katastrálny odbor.
11. Neodkladné opatrenie ako zabezpečovací inštitút civilného sporového konania predpokladá ďalší procesný postup, preto sa ustanovuje, že o náhrade trov konania spojených s týmito procesnými úkonmi sa rozhoduje až v konaní vo veci samej. Vzhľadom k tejto právnej úprave o trovách konania spojených s neodkladným opatrením súd rozhodne až v rozhodnutí vo veci samej.
Poučenie:
Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní
použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.