Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/329/2018

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alexandra Husivargu a sudkýň JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobcu : Tepláreň Košice, a.s. v skratke TEKO, a.s., IČO: 36 211 541, so sídlom v Košiciach, Teplárenská 3, zastúpeného advokátskou kanceláriou IURISTICO s.r.o., so sídlom v Košiciach, Cimborkova 13 (predtým Štefánikova 26), proti žalovanému : LUX, n.o., so sídlom v Košiciach, Opatovská 97, IČO: 35 581 352, zastúpenému JUDr. Lýdiou Farbakyovou, advokátkou, so sídlom v Prešove, Floriánska 12, o neodkladnom opatrení, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 11. septembra 2018 č.k. 25C/55/2017-153 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie.

Žalovaný má nárok proti žalobcovi na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1.Okresný súd Košice II (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo len „okresný súd“) uznesením zo dňa 11. septembra 2018 č.k. 25C/55/2017-153 zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Vyslovil, že žalovaný má voči žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením.

2. Po citácii § 324 ods. 2,3 CSP, § 325 ods. 1 CSP, § 325 ods. 2 písm. d/ súd uviedol, že podľa § 328 ods. 2 pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Účelom neodkladného opatrenia je dočasné zabezpečenie ochrany porušovaných a ohrozených práv účastníkov konania (strán sporu), pričom nariadenie neodkladného opatrenia prichádza do úvahy vtedy, ak je potrebné, aby boli pomery strán sporu dočasne upravené alebo existuje obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Navrhovateľ neodkladného opatrenia musí osvedčiť aspoň základné skutočnosti umožňujúce záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a okolnosti opodstatňujúce obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia (exekúcia) mohol byť zmarený. Pred samotným nariadením neodkladného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí byť aspoň osvedčený, t.j. súdu sa musí osvedčená skutočnosť vzhľadom na všetky okolnosti javiť ako nanajvýš pravdepodobná.

3. Z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva, že predmetom petitu návrhu bol zákaz zasahovania do priestoru a technológie odovzdávajúcej stanice tepla č. 04030 nachádzajúcej sa v suterénnych priestoroch budovy na ulici Opatovská cesta č. 97, súpis. č. 1783 zapísanej na LV č. XXXX katastrálne územie T. Ú.Ť..

4. Z výpisu W. Č.. XXXX B. Y. V., B. Y. - D.T. B., Y. Ú. T. Ú. vyplýva, že predmetná nehnuteľnosť (je) uvedená ako druh stavby - sociálny objekt a je vo vlastníctve Košického samosprávneho kraja, ktorý Zmluvou o nájme nehnuteľného majetku zo dňa 30.12.2005 uzavretej podľa § 663 a nasl. Občianskeho

zákonníka prenechal predmetný objekt do nájmu nájomcovi - (v tomto konaní) žalovanému na účely poskytovania sociálnych služieb. Zároveň podľa predmetnej zmluvy nájomca nesmel prenechať predmet nájmu do podnájmu iným subjektom ako Materskej škole, Špeciálnej základnej škole, Základnej škole, Strednému odbornému učilišťu a Obchodnej akadémii pre telesne postihnutých. Z uvedeného je zrejmé, že na predmet prenájmu sa vzťahuje ust. § 1 písm.a/ Zákona č. 116/1990 Zb., teda, že ide o nebytový priestor, ktorý je určený na iné účely ako na bývanie.

5. Pokiaľ dňa 22.12.2014 žalovaný uzavrel so žalobcom zmluvu o nájme nebytových priestorov v zmysle Zákona č. 116/1990 Zb. ohľadne nižšie uvedených nebytových priestorov, v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia neosvedčil, že bol oprávnený ako nájomca uvedených nebytových priestorov prenechať nebytový priestor do podnájmu so súhlasom prenajímateľa a to v súlade s § 6 ods. 1 Zákona č. 116/1990 Zb.; nakoľko zo Zmluvy o nájme medzi vlastníkom nebytových priestorov Košickým samosprávnym krajom ako prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom vyplýva, že nájomca nie je oprávnený predmet nájmu prenechať do podnájmu iným subjektom ako sú subjekty uvedené v čl. VI ods. 16 Zmluvy, pričom medzi tieto subjekty nepatrí žalobca.

6. Na základe uvedeného súd uzavrel, že žalobca neuzatvoril so žalovaným platnú zmluvu o nájme nebytových priestorov - stavby G..Č.. XXXX F. T. W. Č.. XXXX Y. Ú. T. Ú., Z. preto žalobca neosvedčil svoje právo vstupovať do priestorov predmetu nájmu, ako ani potrebu dočasnej úpravy pomerov strán sporu, tak ako to uvádza v petite návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

7. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP.

8. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Navrhol zmeniť napadnuté uznesenie a nariadiť neodkladné oparenie tak, ako to špecifikoval v petite odvolania. Ako odvolacie dôvody uviedol dôvody v § 365 ods. 1 písm. f/ a písm. h/ CSP. Uviedol, že súd prvej inštancie zamietol návrh na vydanie neodkladného opatrenia, lebo bola uzatvorená neplatná nájomná zmluva, pretože podľa čl. VI. ods. 16 Zmluvy o nájme uzatvorenej medzi vlastníkom Košickým samosprávnym krajom ako prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom vyplýva, že nájomca mohol dať nehnuteľnosti do podnájmu len subjektom v zmluve uvedeným, a žalobca podľa názoru súdu medzi vyznačenými subjektmi nebol. Žalobca predložil aktuálnu Nájomnú zmluvu (č. 19/2008/NZ zo dňa 30. decembra 2008) uzavretú medzi Košickým samosprávnym krajom ako vlastníkom a prenajímateľom a žalovaným LUX n.o. ako nájomcom, ktorá čl. VI ods. 16 neobsahuje. Otázka prenechania predmetu nájmu, alebo jeho časti do podnájmu je riešená v čl. VIII v bode 1, podľa ktorého nájomca môže prenechať nehnuteľnosti tvoriace predmet nájmu do podnájmu tretej osobe, iba po predchádzajúcom písomnom súhlase prenajímateľa. Uviedol, že súd dokazovanie ohľadom existencie písomného súhlasu vlastníka nehnuteľnosti nevykonal.

9. Odvolateľ na rozdiel od odvolacieho súdu vyslovil domnienku, že v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia sa súdy vôbec nemajú zaoberať otázkou platnosti či neplatnosti zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným (z neodkladného opatrenia), v zmysle ktorej sa žalovaný zaviazal nenarúšať činnosť žalobcu zásahmi do technologického zariadenia OST, keď platnosť zmluvy je predmetom konania vedeného na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 25C/19/2018. Poznamenal, že odvolací súd i súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzali z nesprávnych skutkových zistení, keď mali za to, že vydané neodkladné opatrenie má slúžiť na konečnú úpravu pomerov medzi žalobcom a žalovaným.

10. Už v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca uviedol, že v danom prípade aj napriek označeniu nájomná zmluva sa nejedná o nájomný vzťah. Žalobca veci, ktoré mu boli zverené na základe tzv. nájomnej zmluvy neužíval ani pre seba, ani v prospech tretích osôb. Záväzok žalovaného (z neodkladného opatrenia) nevstupovať do priestorov OST bez súhlasu žalobcu nevyplýva zo skutočnosti, ako je to obvykle v prípade nájomných zmlúv, aby nedochádzalo k narušovaniu pokojného užívania veci nájomcom, ale tu išlo o dôvody bezpečnosti. Podľa žalobcu niet dôvodu podmieňovať platnosť tejto zmluvy súhlasom vlastníka nehnuteľnosti.

11. Žalovaný v písomnom vyjadrení na odvolanie žalobcu navrhol napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdiť. Uviedol, že žalobca v návrhu na vydanie neodkladného opatrenia zo dňa 27. septembra 2017 predložil súdu ako dôkaz zmluvu o nájme nebytových priestorov č. XXXXXXXX zo dňa 22. decembra 2014 a nájomnú zmluvu uzatvorenú podľa § 663 Občianskeho zákonníka, pričom už z tejto zmluvy je zrejmé, že v zmluve ako prenajímateľ nehnuteľností označený žalovaný nie je vlastníkom

nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX katastrálne územie T. Ú.. Na žalobcovi bolo dôkazné bremeno preukázať a predložiť súdu dôkaz, z ktorého by vyplývalo oprávnenie zo strany žalovaného dať nehnuteľnosti, ktorých nie je vlastníkom do podnájmu inej osoby. Žalovaný uviedol, že zmluva o nájme nebytových priestorov je neplatná, lebo žalobca uzavrel túto zmluvu so žalovaným, ktorý nie je vlastníkom nehnuteľností.

12. V odvolaní žalobca poukazuje a predkladá súdu aktuálnu nájomnú zmluvu zo dňa 30. decembra 2008 č. 19/2008/NZ, ktorá obsahuje ustanovenie, podľa ktorého môže nájomca (žalovaný) prenechať predmet nájmu do podnájmu, len po predchádzajúcom písomnom súhlase prenajímateľa.

13. Nie súd prvej inštancie, ale žalobca mal súdu predložiť dôkaz, že vlastník nehnuteľnosti Košický samosprávny kraj dal žalovanému písomný súhlas na uzatvorenie zmluvy o podnájme. Dôkazné bremeno v tomto prípade zaťažovalo žalobcu a nie súd.

14. Pokiaľ žalobca v odvolaní tvrdí, že aj napriek tomu, že zmluva uzavretá medzi žalobcom a žalovaným, je označená ako nájomná, že sa nejedná o nájomný vzťah, k tomu žalovaný uviedol, že uvedenú zmluvu vypracoval a predložil žalovanému na podpis žalobca, a „dnes“ tvrdiť, že nejde o zmluvu o nájme, ale o iný typ zmluvy, je minimálne účelové“.

15. Vyjadrenie žalovaného bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcu dňa 5. novembra 2018.

16. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods.1 a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

17. Uznesenie je vo výroku vecne správne, a preto ho odvolací súd podľa § 387 ods.1 potvrdil.

18. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že v danom prípade neboli splnené zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, lebo žalobca neosvedčil dôvodnosť nároku

- svoje právo vstupovať do priestorov predmetu nájmu, ani potrebu neodkladnej úpravy pomerov, ani obavu, že exekúcia bude ohrozená.

19. Podľa § 324 ods.1 pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení môže súd na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

20. Podľa § 325 ods.1 neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bez odkladu upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

21. Podľa § 325 ods.2 písm.d/ neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

22. Podľa § 326 ods.1 v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočnosti odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

23. Podľa § 329 ods.2 pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

24. Predpokladom nariadenia neodkladných opatrení či už pred začatím konania alebo po začatí konania je: 1) osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, 2) osvedčenie potreby neodkladnej úpravy pomerov strán sporu alebo osvedčenie obavy, že exekúcia bude ohrozená, t.j. osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, 3/ preukázanie vzťahu navrhovaného neodkladného opatrenia k predmetu konania vo veci samej (splnenie tejto podmienky sa vyžaduje iba u neodkladných opatrení nariadených počas konania - poznámka odvolacieho súdu).

25. Všetky tieto zákonné podmienky musia byť splnené kumulatívne. Je povinnosťou súdu dôsledne skúmať ich splnenie, každú jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti. Z dočasného charakteru neodkladných opatrení nariaďovaných počas konania vyplýva, že pred ich nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej, ale pre jeho nariadenie musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti umožňujúce záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a musí byť zrejmé, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany sporu ohrozené. Pred nariadením neodkladného opatrenia musí súd zvážiť, či v dôsledku neodkladného opatrenia sa nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi stranami sporu, a či zásah do práv dotknutej strany sporu je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov; t.j. či ide o zásah primeraný.

26. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto (dočasné) opatrenie, aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 5 Cdo 91/2012). Podľa právnej teórie (Števček, M. a kolektív Civilné právo procesné, Eurokódex s.r.o., Bratislava 2010, strana 309) osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné opatrenie. Postačuje, že osvedčené skutočnosti sa mu so zreteľom na všetky okolnosti javia ako nanajvýš pravdepodobné (viď Ústavný súd SR I. ÚS 102/2005, III. ÚS 298/2008, atď.).

27. Pred nariadením neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 1 písm. d/ sa vychádza z jeho vymedzenia v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a súd skúma, či je dostatočne odôvodnený a ďalej skutkové okolnosti, vzťahujúce sa na rozsah navrhovaného opatrenia.

28. Toto univerzálne neodkladné opatrenie spočíva v uložení povinnosti niečo aktívne vykonať, zdržať sa istých rušivých zásahov, alebo naopak strpieť určité obmedzenie. S výnimkou povinnosti niečo dať (dare) ide v podstate o zovšeobecňujúce transformovanie hmotnoprávneho ustanovenia o obsahu záväzkov v zmysle § 494 Občianskeho zákonníka. V jeho intenciách možno interpretovať aj samotný § 325 ods.2 písm.d/ CSP.

29. Rovnako ako pri neodkladnom opatrení na obmedzenie dispozičného opatrenia podľa § 325 ods.2 písm.c/ je však súd povinný zohľadniť reálne dôsledky jeho nariadenia s osobitným dôrazom na prevenciu vzniku neprimeranej ujmy na strane povinnej osoby.

30. V prejednávanom spore z obsahu spisu je zrejmé, že neboli splnené zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia.

31. Nepochybne bolo preukázané, že vlastníkom predmetných nebytových priestorov nie je žalovaný. Táto skutočnosť je zrejmá z výpisu z LV č. XXXX kat.úz. T. Ú., B. Y. - D. B., okres Košice IV. Podľa LV č. XXXX katastrálne územie T. Ú. je zrejmé, že Košický samosprávny kraj je vedený ako vlastník parcely č. 1473/1 zastavané plochy a nádvoria o výmere 23.022 m2, parcely č. 1473/16 zastavané plochy a nádvoria o výmere 146 m2, parcely č. 1473/17 zastavané plochy a nádvoria o výmere 147 m2, parcely č. 1473/18 zastavané plochy a nádvoria o výmere 138 m2, parcely č. 1473/27 zastavané plochy a nádvoria o výmere 4.499 m2, parcely č. 1473/28 ostatné plochy o výmere 1.286 m2, parcely č. 1473/29 ostatné plochy o výmere 518 m2, parcely č. 1473/30 ostatné plochy o výmere 194 m2, parcely č. 1473/31 zastavané plochy a nádvoria o výmere 62 m2, parcely č. 1473/37 ostatné plochy o výmere 594 m2, parcely č. 1473/38 ostatné plochy o výmere 504 m2, parcely č. 1473/39 ostatné plochy o výmere 506 m2, parcely č. 1473/40 ostatné plochy o výmere 98 m2. Okrem toho Košický samosprávny kraj je vlastníkom aj stavieb súpisné č. 1783 postavenej na parcele č. 1473/27 sociálny objekt, ďalej stavby súpisného č. 2515 postavenej na parcele č. 1473/16 sociálny dom, stavby súpisného č. 2516 postavenej na parcele č. 1473/17 sociálny dom a stavby súpisného č. 2517 postavenej na parcele č. 1473/18 sociálny dom.

32. Zo zmluvy o nájme nehnuteľného majetku, ktorá bola uzavretá podľa § 663 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktorú predložil žalobca s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva, že bola uzavretá medzi Košickým samosprávnym krajom ako prenajímateľom a nájomcom LUX, n.o., Opatovská 97, Košice, predmetom ktorej bol prenájom nehnuteľného majetku evidovaného na LV č. XXXX, a to

parcely, zastavané plochy, a nádvoria č. 1473/1, č. 1473/16, č. 1473/17, č. 1473/18 na Opatovskej 97, ako aj stavby súp. č. 1783 na parc. č. 1473/1 - sociálny objekt a stavby sociálne domy súp. č. 2515, 2516 a 2517. V predmetnej zmluve bol uvedený účel nájmu, a v Čl. VI ods.16 Zmluvy, nájomca sa zaviazal uzavrieť s účinnosťou od 1.januára 2006 zmluvu o podnájme s podnájomcami Materská škola, Špeciálna základná škola, Základná škola, Stredné odborné učilište, Obchodná akadémia pre telesne postihnutých, za podmienok rovnakých ako sú stanovené v zmluve č. 002/2004 o nájme nebytových priestorov uzavretej podľa príslušných ustanovení zák. č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov.

33. Z uvedenej zmluvy o nájme a podnájme nebytových priestorov vysvitá, že nájomca, t.j. žalovaný nebol oprávnený predmet nájmu prenechať do podnájmu iným subjektom ako sú uvedené v Čl. VI. ods. 16 Zmluvy, pričom medzi tieto subjekty nepatril žalobca.

34. Pokiaľ žalobca v odvolaní poukázal na aktuálnu Nájomnú zmluvu č. 19/2008/NZ zo dňa 30.12.2008 uzatvorenú medzi prenajímateľom Košickým samosprávnym krajom (vlastníkom nehnuteľnosti zapísaných na LV č. XXXX kat.úz. T. Ú.) a nájomcom LUX, n.o. so sídlom Opatovská 97, Košice, v tejto zmluve je uvedený nielen účel nájmu, doba nájmu, nájomné, podmienky nájmu, skončenie nájmu, ale aj v Čl. VIII. „Osobitných ustanoveniach“ je uvedené, že nájomca môže prenechať nehnuteľnosti uvedené v Čl. II. bod 1 tejto zmluvy alebo ich časť do podnájmu tretej osobe iba po predchádzajúcom písomnom súhlase prenajímateľa.

35. Žalobca nepreukázal písomný súhlas prenajímateľa udelený žalovanému na podnájom predmetných nehnuteľností pre žalobcu.

36. Treba dať za pravdu žalovanému, že v danom prípade dôkazné bremeno bolo na žalobcovi, aby preukázal písomný súhlas prenajímateľa pre žalobcu. Žalovaný nemôže preukazovať, že nemá písomný súhlas prenajímateľa pre žalobcu na podnájom.

37. Z vyššie uvedených dôvodov ako aj z dôvodov, ktoré obsahuje uznesenie súdu prvej inštancie odvolací súd rozhodol tak ako je to uvedené v enunciáte tohto uznesenia.

38. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že týmto rozhodnutím neprejudikoval právny názor nad rámec predmetu konania. Je potrebné uviesť, že v prípade neodkladného opatrenia nejde o konečnú a definitívnu úpravu vzťahov medzi stranami sporu a nenariadením neodkladného opatrenia nezískava jedna zo strán silnejšie postavenie, lebo nezískava práva, o ktorých sa má rozhodnúť až v budúcnosti, t.j. v konaní vedenom na Okresnom súde Košice II pod sp.zn. 25C/19/2018.

39. Pokiaľ žalobca uviedol, že súd prvej inštancie svojim rozhodnutím mu nezabezpečil súdnu ochranu, odvolací súd konštatuje, že Ústavný súd Slovenskej republiky vo viacerých rozhodnutiach prezentoval svoj názor, že obsahom základného práva na súdnu ochranu je umožniť každému reálny prístup k súdu, pričom tomuto základnému právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť.

40. Právo na súdnu ochranu nie je právom na úspech v súdnom konaní. Toto základné právo nezahŕňa ani právo na to, aby všeobecné súdy v civilných súdnych konaniach v celom rozsahu rešpektovali a uznávali procesné úkony každého z účastníkov (strán sporu) bez zreteľa na ich povahu, dôsledky a vzťah k predmetu konania.

41. Pokiaľ súd prvej inštancie rešpektoval platný Civilný sporový poriadok, nemohol porušiť základné právo žalobcu na súdnu ochranu podľa Čl. 46 ods.1 Ústavy.

42. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nebol dôvodný z dôvodov vyššie uvedených.

43. Vecne správny bol aj výrok o trovách konania, a preto aj tento bol v zmysle § 387 ods.1 ako vecne správny potvrdený.

44. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods.1 v spojení s § 255 ods.1 a § 262 ods.1 CSP. Žalovaný bol v odvolacom konaní plne úspešný, a preto

mu odvolací súd priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalobcovi. O výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto uznesenia samostatným uznesením, ktorý vydá súdny úradník (§ 262 ods.2 zohľadňujúc ust. § 251 .

45. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu Košice pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 .