Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_10C-40-2026.pdf
PDF · 100.23 KB
Case nature
Subarea
10C/40/2026
Uznesenie
Okresný súd Nové Zámky v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt Nové Zámky, Pod záhradami 2818/22 proti žalovaným: v 1. rade: C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt Nové Zámky, S. H. E. XXXX/XX, v 2. rade: Jazdecký klub Redskin, Nové Zámky, S H. Vajanského 5014/49, IČO: 42 370 388 o určenie neplatnosti rozhodnutia, na základe ktorého mala byť vykonaná zmena štatutárneho orgánu občianskeho združenia Jazdecký klub Redskin, o určenie neplatnosti odvolania žalobcu z funkcie predsedu/štatutárneho orgánu, o určenie, že žalobca je predsedom a štatutárnym orgánom združenia, o určenie neplatnosti následnej zmeny sídla občianskeho združenia a o nariadenie neodkladného opatrenia takto
r o z h o d o l :
Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .
o d ô v o d n e n i e :
1.1 Žalobca sa podanou žalobou domáha vo veci samej voči žalovaným v 1. rade a v 2. rade vydania nasledovného rozsudku: I. Súd určuje, že uznesenie alebo iné rozhodnutie údajného zhromaždenia občianskeho združenia Jazdecký klub Redskin, IČO: 42370388, na základe ktorého mal byť žalobca A. B., nar. XX.XX.XXXX, odvolaný z funkcie predsedu a štatutárneho orgánu občianskeho združenia Jazdecký klub Redskin a na základe ktorého bola v registri zapísaná zmena štatutárneho orgánu s dátumom vzniku funkcie žalovanej v 1. rade C. D. ku dňu 10.07.2025, je neplatné. II. Súd určuje, že uznesenie alebo iné rozhodnutie údajného zhromaždenia občianskeho združenia Jazdecký klub Redskin, IČO: 42370388, na základe ktorého mala byť žalovaná v 1. rade C. D., nar. XX.XX.XXXX, zvolená za predsedu a štatutárny orgán občianskeho združenia Jazdecký klub Redskin s dátumom vzniku funkcie 10.07.2025, je neplatné. III. Súd určuje, že žalobca A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. G. XXXX/XX, XXX XX H. G., je predsedom a štatutárnym orgánom občianskeho združenia Jazdecký klub Redskin, IČO: 42370388, že jeho funkcia predsedu a štatutárneho orgánu nebola platne ukončená ku dňu 10.07.2025 a že na základe uznesenia, rozhodnutia alebo inej listiny uvedenej vo výroku I. tohto rozsudku nedošlo k platnej zmene štatutárneho orgánu občianskeho združenia zo žalobcu na žalovanú v 1. rade C. D.. IV. Súd určuje, že právny úkon, rozhodnutie alebo oznámenie zmeny sídla občianskeho združenia Jazdecký klub Redskin, IČO: 42370388, na základe ktorého bolo sídlo občianskeho združenia zmenené z pôvodného sídla Pod záhradami 2818/22, 940 02 Nové Zámky na sídlo S. I. E. XXXX/XX, XXX XX H. G., je neplatné. V. Súd určuje, že zmena sídla uvedená vo výroku IV. tohto rozsudku nemá právne účinky a občianske združenie Jazdecký klub Redskin, IČO: 42370388, zostalo sídlom na adrese Pod záhradami 2818/22, 940 02 Nové Zámky. VI. Žalovaní sú povinní nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %.
Konanie vo veci samej bolo začaté dňa 16.06.2026, kedy bola žaloba doručená tunajšiemu súdu.
1.2.1 Po začatí sporu sa žalobca návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 11.08.2026 a doručeného Okresnému súdu Nové Zámky dňa 11.08.2026 domáhal, aby súd nariadil neodkladné opatrenie nasledovného znenia: I. Žalovaná v 1. rade C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom A.. I. E. XXXX/XX, XXX XX H. G., a žalovaný v 2. rade Jazdecký klub Redskin, občianske združenie, IČO: 42370388, sú povinní zdržať sa akýchkoľvek rozhodnutí, uznesení, právnych úkonov, faktických úkonov alebo iných postupov smerujúcich k zmene štatutárneho orgánu občianskeho združenia Jazdecký klub Redskin, k zmene orgánov občianskeho združenia Jazdecký klub Redskin, k zmene stanov občianskeho združenia Jazdecký klub Redskin alebo k zmene sídla občianskeho združenia Jazdecký klub Redskin, vrátane vyhotovovania, podpisovania, predkladania alebo používania zápisníc, uznesení, prezenčných listín, poverení, oznámení, návrhov alebo iných listín, ktoré by mali alebo mohli mať za následok vznik podkladov na zápis týchto zmien do registra občianskych združení, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej vedeného na Okresnom súde Nové Zámky pod sp. zn. 10C/40/2026. II. Žalobca má voči žalovaným nárok na náhradu trov konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v rozsahu 100 %.
1.2.2 V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca poukázal na skutočnosti, v zmysle ktorých po začatí tohto sporu mu mala byť dňa 10.08.2026 doručená pozvánka, podpísaná žalovanou v 1.rade, na schôdzu žalovaného v 2. rade, ktorá sa má konať dňa 31.08.2026 o 19.00 hod. v priestoroch Paládio – Restaurant & Pizzeria, M. R. Štefánika 35, Nové Zámky. Predmetom schôdze majú byť nasledovné body:
- otvorenie schôdze,
- prerokovanie dôvodov na odvolanie štatutárneho zástupcu občianskeho združenia,
- hlasovanie o odvolaní štatutárneho zástupcu občianskeho združenia,
- voľba nového štatutárneho zástupcu občianskeho združenia,
- poverenie zvoleného štatutárneho zástupcu vykonávať všetky úkony súvisiace so zápisom zmeny do registra občianskych združení,
- záver.
Žalobca má za to, že pripravovaná schôdza má súvisieť s týmto sporom, pretože jeho predmetom má byť práve otázka platnosti právnych úkonov alebo rozhodnutí, na základe ktorých mala byť žalovaná v 1. rade zapísaná ako štatutárny orgán občianskeho združenia, ako aj otázka, či funkcia žalobcu ako predsedu alebo štatutárneho orgánu bola platne ukončená. Z pohľadu žalobcu pripravovaná schôdza má bezprostredne prehĺbiť právnu neistotu a vytvoriť ďalší sporný právny stav. Podľa žalobcu sa nemá jednať o bežnú schôdzu, ale o schôdzu, ktorej účelom má byť riešenie otázky štatutárneho zástupcu, s čím môže súvisieť vytvorenie ďalších listín a podkladov, čo by podľa žalobcu mohlo sťažiť alebo zmariť účel prebiehajúceho súdneho konania. Jeho výhrada smerovala voči osobe žalovanej v 1. rade aj v tom, že má mať údajne konflikt záujmov, pretože je osobou, ktorej zápis ako štatutárneho orgánu je predmetom sporu, a zároveň je osobou, ktorá pozvánku podpísala a fakticky vystupuje v mene občianskeho združenia. V uvedených skutočnostiach žalobca vzhliadol potrebu bezodkladnej úpravy pomerov s poukazom na ustanovenia § 324 odsek 1 a nasledujúcich Civilného sporového poriadku (ďalej aj C.s.p.), § 20 Občianskeho zákonníka (ďalej aj OZ), § 22 odsek 2 OZ, a napokon aj na zákon č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov.
2. Žalobca k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pripojil nasledovné listiny: a) pozvánku na schôdzu občianskeho združenia, b) námietku voči pozvánke na schôdzu občianskeho združenia.
3.1 Pozvánkou zo dňa 07.08.2026 na schôdzu občianskeho združenia, podpísanou žalovanou v 1. rade, žalovaný v 2. rade oznámil žalobcovi, že dňa 31.08.2026 o 19.00 hod. sa uskutoční schôdza v priestoroch Paládio – Restaurant & Pizzeria, C. J. K. XX, H. G. s nasledovným programom:
- otvorenie členskej schôdze,
- voľba zapisovateľa,
- prerokovanie dôvodov na odvolanie štatutárneho zástupcu občianskeho združenia,
- hlasovanie o odvolaní štatutárneho zástupcu,
- voľba nového štatutárneho zástupcu občianskeho združenia,
- poverenie zvoleného štatutárneho zástupcu vykonávať všetky úkony súvisiace so zápisom zmeny do registra občianskych združení,
- diskusia,
- záver.
3.2 Listom zo dňa 10.08.2026 a označeným ako Námietka voči pozvánke na schôdzu občianskeho združenia Jazdecký klub Redskin zo dňa 07.08.2026 a výzva na predloženie dokladov žalobca vzniesol výhrady voči pozvánke, zvolaniu schôdze a navrhovanému programu, a to aj s poukazom na prebiehajúci súdny spor. Uvedený list bol adresovaný žalovanému v 2. rade poštovou prepravou, a podľa pripojeného lístka dňa 11.08.2026.
3.3 V konaní žalobca pripojil aj stanovy žalovaného v 2. rade zo dňa 30.07.2014, keď registrácia bola vykonaná podľa pripojenej pečiatky na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky dňa 08.08.2014. Podľa čl. I stanov názov občianskeho združenia je Jazdecký klub Redskin. Orgánmi združenia sú Rada (čl. V odsek 1 stanov), Zhromaždenie (čl. V odsek 2 stanov), Predseda (čl. V odsek 3 stanov). Zhromaždenie tvoria všetci členovia združenia, stretáva sa minimálne každé 3 mesiace na základe písomnej výzvy predsedu, a okrem iného volí a odvoláva predsedu združenia (čl. V odsek 2 stanov).
4. Súd si zabezpečil výpis žalovaného v 2. rade z registra občianskych združení zo dňa 19.08.2026. Názov združenia je Jazdecký klub Redskin, právnou formou je občianske združenie, odborová organizácia a organizácia zamestnávateľov, pridelené IČO: 42 370 388, sídlom S. I. E. XXXX/XX, H. G., registrovným úradom je Okresný úrad Nitra a dátum vzniku predstavuje deň 08.08.2014. Pri štatutárnom orgáne je uvedený predseda C. D., nar. XX.XX.XXXX, teda žalovaná v 1. rade.
5. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 325 ods. 2 písm. c) C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami.
Podľa § 325 ods. 2 písm. d) C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
Podľa § 329 ods. 2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
6.1.1 Súd môže o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v zásade rozhodnúť nasledovne: a) Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odmietne (z dôvodu neúplnosti, nezrozumiteľnosti alebo neurčitosti, ktoré bráni pokračovaniu v konaní). b) Konanie o návrhu zastaví (napríklad z dôvodu nedostatku podmienok konania, späťvzatia návrhu a iné, keďže na konanie podľa tejto časti sa primerane použijú všeobecné ustanovenia o konaní, ak nie je v tejto časti ustanovené inak). c) Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne (ak podľa názoru súdu nie je potrebné bezodkladne upraviť pomery a neexistuje ani obava, že exekúcia bude ohrozená). d) Nariadi neodkladné opatrenie (ak má za to, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená).
6.1.2 Súd pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí dodržať formálny postup určený na dokazovanie a zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre vydanie rozhodnutia vo veci samej. To však neznamená, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenia len na základe tvrdení žalobcu bez hodnoverného osvedčenia skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytovať ochrana a bez osvedčenia skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Zákonodarca to zhrnul tak, že tu ide o rozhodovanie súdu bez procesu dokazovania, spravidla len na základe listín predložených navrhovateľom neodkladného opatrenia. Výsluch a vyjadrenie strán, resp. nariadenie pojednávania pred rozhodnutím o návrhu sú fakultatívne. Účelom neodkladného opatrenia je rýchla, i keď dočasná úprava právnych pomerov účastníkov, prípadne i zabezpečenie výkonu existujúceho, hoci prípadne
ešte nevykonateľného alebo očakávaného rozhodnutia (exekučného titulu ). Nariadenie neodkladného opatrenia je teda prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi účastníkmi, ak tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, ak táto dočasná úprava je potrebná, ak sa v právnych vzťahoch medzi účastníkmi nevytvorí nenávratný stav a ak sa neprimeraným spôsobom nezasiahne do právnych vzťahov medzi účastníkmi konania. Aby súd mohol vyhovieť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, žalobca musí osvedčiť aspoň základné skutočnosti umožňujúce prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj nebezpečenstvo hroziacej ujmy. Okrem toho, navrhované neodkladné opatrenie by malo byť primerané zabezpečovanému nároku a musí byť prípustné. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. Dôkazné bremeno spočíva výlučne na navrhovateľovi navrhovaného neodkladného opatrenia a jeho návrh by mal obsahovať všetky náležitosti umožňujúce jeho meritórne vybavenie. Neodkladné opatrenie však nemožno vydať iba na základe tvrdení navrhovateľa bez osvedčenia aspoň základných skutočností umožňujúcich prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana a bez osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.
6.2 Vyžaduje sa, aby žalobca osvedčil súdu základné skutočnosti, teda sám nárok a osvedčil aj pravdepodobnosť možného ohrozenia výkonu rozhodnutia. Samotný nárok nemusí byť teda preukázaný nepochybne. Súd je preto tieto okolnosti v rámci konania o nariadení predbežného opatrenia povinný zvážiť a rozhodnúť, pričom však pri rozhodovaní o predbežnom opatrení súd nie je povinný vykonávať dokazovanie ani výsluchom účastníkov. Musí vychádzať zo skutočností, preukázaných alebo osvedčených žalobcom. Pri osvedčovaní nároku nie je potrebné dbať na formálne požiadavky, inak platné pre dokazovanie, vrátane požiadavky, aby sa druhá strana sporu mohla vyjadriť k obsahu listín, ovplyvňujúcich úsudok súdu o splnení predpokladov pre nariadenie predbežného opatrenia (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 13. decembra 2012, sp. zn. 5 Obdo 33/2012). Nariadenie predbežného opatrenia má dočasný (predbežný) charakter. Pri nariaďovaní predbežného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. V dôsledku toho sa tu nezisťujú všetky tie skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia. Skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, nemusia byť preukázané dôkazmi. Zákon z tohto dôvodu ani nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o predbežnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie (§ 120 a nasl. O.s.p.). Pre nariadenie predbežného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie, aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 5. 8. 2010, sp. zn. 3 Cdo 149/2010). Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich, ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom predbežného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29. 7. 2010, sp. zn. 2 M Cdo 3/2010). Pred nariadením neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 1 písm. d) C.s.p. sa vychádza z jeho vymedzenia v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a súd skúma, či je dostatočne odôvodnený a ďalej skutkové okolnosti, vzťahujúce sa na rozsah navrhovaného opatrenia. Toto univerzálne neodkladné opatrenie spočíva v uložení povinnosti niečo aktívne vykonať, zdržať sa istých rušivých zásahov, alebo naopak strpieť určité obmedzenie. S výnimkou povinnosti niečo dať (dare) ide v podstate o zovšeobecňujúce transformovanie hmotnoprávneho ustanovenia o obsahu záväzkov v zmysle § 494 Občianskeho zákonníka. V jeho intenciách možno interpretovať aj samotný § 325 ods. 2 písm. d) C.s.p. (uznesenie Krajského súdu v Košiciach 6Co/329/2018 zo dňa 14.12.2018).
6.3.1 Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jeden účastník občianskeho súdneho konania (žalobca) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide (je aktívne vecne legitimovaný) a účastník na opačnej procesnej strane (žalovaný) je subjektom hmotnoprávnej povinnosti (je pasívne vecne legitimovaný) (porovnaj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22. 11. 2011, č. k. III. ÚS 517/2011-9). Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť stranou, resp. účastníkom určitého hmotnoprávneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je, alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že
je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v konaní ide (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/192/2004).
6.3.2 Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu) alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. 06. 2010, sp. zn. 2 Cdo 205/2009).
7.1 V danom prípade sa súd prioritne zaoberal aktívnou vecnou legitimáciou žalobcu na podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a pasívnou vecnou legitimáciu žalovaných v 1. a v 2. rade. Aktívnou vecnou legitimáciou sa podľa Civilného sporového poriadku rozumie oprávnenie subjektu podať návrh na súd, aby tento nariadil dočasnú úpravu pomerov alebo zabezpečenie dôkazov. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia je aktívne legitimovanou tá osoba, ktorá tvrdí, že jej nárok (právo) je ohrozený alebo potrebuje byť zabezpečený. Pasívnou vecnou legitimáciou podľa Civilného sporového poriadku sa rozumie subjekt, ktorý je povinný konať alebo strpieť obmedzenia uložené súdom podľa § 325 odsek 2 Civilného sporového poriadku. Tak pri aktívnej vecnej legitimácii, ako aj pri pasívnej vecnej legitimácii v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia platí, že sa musí jednať o subjekty, ktoré sú aktívne vecne legitimované alebo pasívne vecne legitimované aj v konaní vo veci samej. Pri žalobcovi a žalovanom v 2. rade súd v tomto smere výhrady nemá. Z obsahu spisového materiálu totiž vyplýva, že žalobca je člen občianskeho združenia, teda žalovaného v 2. rade, kde mal zastávať funkciu predsedu, a ktorej platnosť zániku je predmetom sporu. Je evidentné, že vzťah existuje medzi žalobcom, ako aktívne vecne legitimovaným subjektom na podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a žalovaným v 2. rade, ako pasívne vecne legitimovaným subjektom v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia. Tieto závery ale neplatia pri žalovanej v 1. rade. V jej osobe sa jedná o fyzickú osobu, ktorá je členkou občianskeho združenia, a podľa aktuálneho výpisu z registra občianskych združení jeho predsedníčkou, teda osobou, ktorá ho zastupuje navonok. Túto činnosť v žiadnom prípade nevykonáva sama za seba, a preto navrhované neodkladné opatrenie smeruje voči nej ako osobe, ktorá pasívne vecne legitimovaná nie je. Možno tak zhrnúť, že medzi žalobcom na jednej strane a žalovanou v 1. rade na druhej strane nie sú právne vzťahy a nie je medzi nimi potrebná dočasná úprava. Uvedený záver súvisí aj s tým, že žalovaný v 2. rade je právnickou osobou, ktorá má spôsobilosť mať práva a povinnosti podľa § 18 odsek 1, 2 OZ. Výsledkom týchto úvah je záver, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanej v 1. rade je potrebné zamietnuť pre jeho bezdôvodnosť.
7.2 Súd ďalej dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný ani voči žalovanému v 2. rade. Žalobca svojim návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia tvrdil a osvedčil, že sú tu právne vzťahy medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade, a že by sa medzi nimi nevytvoril nenávratný stav. Na druhej strane ale neosvedčil, že tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, že je potrebná, a že by sa neprimeraným spôsobom nezasiahlo do ich právnych vzťahov. Podstatné je totiž to, že žalobca neosvedčil naliehavosť a opodstatnenosť potreby neodkladnej úpravy pomerov tým, že neosvedčil žiadne konkrétne okolnosti, ktoré by odôvodňovali potrebu tohto postupu. Pri neodkladnom opatrení súd postupuje bez toho, aby vykonal dokazovanie porovnateľné s dokazovaním v konaní vo veci samej. Pri rozhodovaní sa tak natíska do popredia potreba opatrnosti a dôsledného zváženia jednotlivých skutočností. V osobe žalovaného v 2. rade sa jedná o právnickú osobu, a to občianske združenie s vlastnou právnou subjektivitou, ktorý vznikol podľa zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov. Z čl. V odsek 2 stanov je zrejmé, že k zhromaždeniu dochádza minimálne každé 3 mesiace, že ho zvoláva na základe písomnej výzvy predseda, a že do kompetencií zhromaždenia patrí aj voľba a odvolávanie členov Rady, keď Rada má dvoch členov – predsedu a člena Rady. Podľa aktuálneho výpisu z registra občianskych združení je štatutárnym orgánom žalovaného v 2. rade predsedníčka C. D., teda žalovaná v 1. rade. V tomto období nie je možné záväzne konštatovať, či odvolanie žalobcu z funkcie predsedu občianskeho združenia, teda žalovaného v 2. rade bolo alebo nebolo platné a rovnako tak, či aj ďalšie rozhodnutia zhromaždenia namietané žalobcom sú alebo nie sú platné. K záveru súd dospeje až po riadnom dokazovaní, a to v rozhodnutí vo veci samej; akékoľvek hodnotiace úsudky v tomto smere by boli predčasné a predstavovali by len špekulácie. Inak povedané, činnosť žalovaného v 2. rade ako občianskeho združenia, vrátane jeho zvolaného zhromaždenia, resp. schôdze na deň 31.08.2026 o 19.00 hod. v Nových Zámkoch a so stanoveným programom, keď aj zvolanie zhromaždenia zabezpečovala aktuálne zapísaná predsedníčka žalovaného v 2. rade v súlade so stanovami, je súdom v terajšom štádiu konania vo veci samej hodnotená ako legitímna a súdom nebol
vzhliadnutý žiaden dôvod, pre ktorý by mala byť žalovanému v 2. rade uložená povinnosť a obmedzenia navrhované žalobcom v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pokiaľ budú na uvedenom zhromaždení prijaté závery, ktoré by žalobcovi alebo hociktorému inému členovi občianskeho združenia nevyhovovali, nič by im nebránilo zvoliť príslušné právne kroky so snahou dosiahnuť ich zvrátenie. Výsledkom týchto úvah a vyššie citovaných ustanovení je záver, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný ani voči žalovanému v 2. rade, a preto bol súdom zamietnutý v celom rozsahu.
8. Neodkladné opatrenie ako zabezpečovací inštitút civilného sporového konania predpokladá ďalší procesný postup, preto sa ustanovuje, že o náhrade trov konania spojených s týmito procesnými úkonmi sa rozhoduje až v konaní vo veci samej. Vzhľadom k tejto právnej úprave o trovách konania spojených s neodkladným opatrením súd rozhodne až v rozhodnutí vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.