Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_31Cob-128-2019.pdf
PDF · 68.22 KB
Case nature
Area
Subarea
31Cob/128/2019
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom zo sudcov: Mgr. Michal Novotný ako predseda senátu a JUDr. Božena Husárová a JUDr. Andrea Vyskočová ako členovia senátu v sporovej veci žalobcu: SLOVNAFT, a.s., IČO: 31 322 832, Vlčie hrdlo 1, Bratislava, zastúpeného: RK LEGAL, s.r.o., advokátska kancelária, Bratislava, proti žalovanému: Clane s.r.o., IČO: 46 057 650, Pekárska 11, Trnava, o 8.652,02 € s prísl., v konaní o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 36 Cb 351/2015-45 zo 6. apríla 2016 takto
rozhodol:
I. Konanie je v dôsledku skončenia reštrukturalizácie žalovaného od 11. novembra 2016 zastavené; v dôsledku toho sa považuje za zrušený aj rozsudok Okresného súdu Trnava č. k. 36 Cb 351/2015-45 zo 6. apríla 2016.
II. Stranám sa nepriznáva nárok na náhradu trov konania
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 8.652,02 € s úrokom z omeškania z titulu ceny motorových palív a ďalších služieb odobratých právnym predchodcom žalovaného prostredníctvom tzv. palivových kariet. Žalovaný podal proti tomuto rozsudku včas odvolanie. Ešte predtým, než bolo toto odvolanie predložené odvolaciemu súdu, bola uznesením Okresného súdu Trnava sp. zn. 23 R 1/2016 z 12. mája 2016 povolená reštrukturalizácia žalovaného. Toto uznesenie bolo uverejnené v Obchodnom vestníku (čiastka 98/2016) s účinkami k 24. máju 2016.
2. Podľa § 118 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z. z. sa povolením reštrukturalizácie prerušujú súdne konania o pohľadávkach, ktoré sa v reštrukturalizácii uplatňujú prihláškou. Pretože nárok uplatnený v prerokúvanej veci podľa § 120 zákona č. 7/2005 Z. z. nepatril medzi nároky, ktoré by sa prihláškou uplatňovať nemuseli, podľa cit. § 118 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z. z. sa konanie v tejto veci prerušilo. Uznesením sp, zn. 23 R 1/2016 z 3. novembra 2016 potom Okresný súd Trnava nahradil súhlas skupiny veriteľov s reštrukturalizačným plánom, potvrdil tento plán a skončil reštrukturalizáciu dlžníka. Toto uznesenie bolo uverejnené v Obchodnom vestníku (čiastka 216/2016) s účinkami k 11. novembru 2016.
3. Podľa § 156 zákona č. 7/2005 Z. z. sa zverejnením uznesenia o súdu o skončení reštrukturalizácie zastavujú konania prerušené podľa § 118 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z. z. V prerokúvanej veci bolo konanie prerušené po podaní odvolania, v dôsledku čoho môže byť sporné, aké má citované ustanovenie účinky. Odvolací súd však vyšiel z toho, že účelom § 156 zákona č. 7/2005 Z. z. je zastaviť konania, v ktorých sa uplatňujú pohľadávky, ktoré sa mali uplatniť prihláškou, aby o týchto pohľadávkach nemohlo byť meritórne rozhodované. Ak sa totiž pohľadávky mali uplatniť prihláškou, buď sú súčasťou plánu (ak sa prihlásili a nepopreli) alebo sa stali podľa § 155 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. nevymáhateľné (ak sa neprihlásili). Ustanovenie § 156 potom prakticky realizuje tieto dôsledky tým, že sa konania o týchto pohľadávkach zastavia bez vydania meritórneho rozhodnutia.
4. Skončenie reštrukturalizácie tak podľa citovaného ustanovenia v podstate predstavuje negatívnu procesnú podmienku, ktorá vznikla počas konania a ktorá bráni dokončeniu súdneho konania o danej pohľadávke. Aj keby ustanovenie § 156 zákona č. 7/2005 Z. z. neupravovalo zastavenie konania, musel by súd konanie beztak zastaviť podľa § 161 ods. 2 C. s. p. pre neodstrániteľnú prekážku postupu konania
- zánik súdnej vymáhateľnosti pohľadávky. Ustanovenie § 156 zákona č. 7/2005 Z. z. len technicky zjednodušuje celý postup tým, že k zastaveniu tu dochádza priamo na základe zákona a nemusí o ňom rozhodovať súd. Podľa odvolacieho súdu však vzhľadom na povahu a účel tohto zastavenia musí mať toto zastavenie rovnaké účinky, aké by malo zastavenie konania rozhodnutím súdu.
5. Problematika zastavenia konania pre nedostatok procesnej podmienky v štádiu odvolacieho konania je v praxi sporná. Sporné je totiž hlavne to, či v postačí vysloviť len zastavenie konania, alebo len zastavenie odvolacieho konania, alebo je potrebné aj zrušiť rozhodnutie súdu prvej inštancie. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR v podobnom prípade zániku podmienok konania (zánik právnickej osoby v odvolacom konaní, porov. uznesenie NS SR sp. zn. 1 ObdoV 7/2013) však možno vyvodiť, že ustanovenie § 161 C. s. p. treba aplikovať len primerane v zmysle § 378 C. s. p. Ak by sa totiž zastavilo len odvolacie konanie, napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie by nadobudlo právoplatnosť ako keby odvolanie nebolo vôbec podané. To by však v prerokúvanje veci znamenalo, že nadobudne právoplatnosť rozsudok zaväzujúci žalovaného na platenie pohľadávky, ktorá mala byť podľa § 120 zákona č. 7/2005 Z. z. uplatnená prihláškou v reštrukturalizácii a o ktorej už nemalo byť meritórne rozhodované, čo by bolo v rozpore s účelom sledovaným § 118 ods. 4 a § 156 zákona č. 7/2005 Z. z. Vzhľadom na to treba vychádzať z toho, že nedostatok podmienok konania v štádiu odvolacieho konania musí viesť k zastaveniu celého konania a v nadväznosti na to aj zrušeniu rozsudku súdu prvej inštancie, keďže zastavenie konania nemôže obstáť popri existencii meritórneho (hoci aj neprávoplatného) rozhodnutia.
6. Uvedené principiálne závery platia podľa odvolacieho súdu aj pre posúdenie účinkov zastavenia konania v zmysle § 156 zákona č. 7/2005 Z. z. Práve vzhľadom na sledovaný účel tohto ustanovenia sa toto ustanovenie musí vykladať tak, že ak účinky v ňom uvedené (zverejnenie uznesenia o skončení reštrukturalizácie) nastanú počas odvolacieho konania, ktorého predmetom je meritórny rozsudok súdu prvej inštancie, musí dôjsť na základe tohto ustanovenia nielen k zastaveniu odvolacieho konania, ale zastaveniu celého konania so súčasným zrušením tohto rozsudku priamo ex lege. Zo všetkých uvedených dôvodov a práve na odstránenie prípadných pochybností odvolací súd týmto uznesením takto nastalé účinky vyslovil s deklaratórnym účinkom (výrok I).
7. Zastavenie konania podľa § 156 zákona č. 7/2005 Z. z. však nezbavuje ani odvolací súd povinnosti rozhodnúť o trovách takto zastaveného konania (porov. v tomto smere nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 125/2017). O trovách konania však odvolací súd rozhodol podľa § 257 aj v spojení s § 396 C. s. p. Keďže k zastaveniu konania došlo zo zákona v dôsledku rozhodnutia súdu o skončení reštrukturalizácie, nemožno hovoriť ani o úspechu niektorej zo strán, ani o zavinení zastavenia konania niektorou z nich. Preto súd žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov celého konania (výrok II).
8. Toto uznesenie prijal senát jednomyseľne (3 : 0).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné dovolanie za podmienok ustanovených v § 420 C. s. p. Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto uznesenia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, ak nejde o prípady § 429 ods. 2 C. s. p. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.