Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 64 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (72)487/400646.9c2a4e.pdf
PDF · 177.98 KB
No categories available
1ObdoV/7/2013
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 1ObdoV/7/2013
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu S., a. s., P., L., IČO: X.,
proti žalovanému S. S., a. s., B., T., IČO: X., zastúpenému advokátom JUDr. Ľ. F., B., A. T.,
E., o zaplatenie 5 783 373,69 eur s príslušenstvom, vedenej na Krajskom súde v Bratislave
pod sp. zn. 34Cb 59/02, na dovolanie žalovaného proti uzneseniu Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, z 13. decembra 2012, č. k. 2Obo 67/2012-771, takto
rozhodol:
Napadnuté uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 13. decembra 2012,
č. k. 2Obo 67/2012-771 sa m e n í tak, že rozsudok Krajského súdu v Bratislave
zo 7. júla 2009, č. k. 34Cb 59/02-614 sa z r u š u j e a konanie z a s t a v u j e .
Žiadnemu z účastníkov sa náhrada trov konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo 7. júla 2009, č. k. 34Cb 59/2002-614 vyhovel
žalobe a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 5 783 373, 69 eur ( 174 229 916 Sk)
spolu s 15,76 % úrokom z omeškania od 19. mája 2000 do zaplatenia a 53 515,56 eur
náhrady trov konania.
Rozhodol tak s odôvodnením, že žalobca bol v rozhodujúcom období podľa výpisu zo
Strediska cenných papierov výlučným vlastníkom zaknihovaných akcií emitenta V., a. s.,
ISIN: CS0005044155 v celkovom počte 1 051 603 ks, ktoré 22. októbra 1999 dvoma
zmluvami o kúpe cenných papierov odpredal spoločnosti D. L. v počte 816 131 ks za
dohodnutú kúpnu cenu 250 Sk/1 akcia, v celkovej sume 204 032 750 Sk a spoločnosti C. N.
T. L. v počte 235 472 ks za dohodnutú kúpnu cenu 250 Sk/1 akcia, v celkovej sume
58 868 000 Sk. Následne 18. mája 2000 spoločnosti D. L. a C. N. T. L. ako predávajúci
uzavreli so žalovaným, ako kupujúcim zmluvy o kúpe cenných papierov, ktorými spoločnosť
D. L. odpredala žalovanému 816 131 ks zaknihovaných akcií emitenta V., a. s.,
ISIN:0005044155 po 250 Sk/1 akcia, za celkovú kúpnu cenu 204 032 750 Sk a spoločnosť
C. N. T. L. odpredala žalovanému 235 472 ks zaknihovaných akcií emitenta V., a. s., ISIN:
0005044155 po 250 Sk/1 akcia, za celkovú kúpnu cenu
58 868 000 Sk. V konaní bolo preukázané, že prevody týchto akcií boli podľa potvrdenia
Centrálneho depozitára cenných papierov SR, a. s., z 27. októbra 2005 zavŕšené registráciou
prevodu v prospech nadobúdateľa T., a. s., B., prostredníctvom obchodníka s cennými
papiermi S. S., a. s.
Na základe uvedeného vznikla žalobcovi pohľadávka z titulu kúpnej ceny v sume
204 032 750 Sk a 58 868 000 Sk voči spoločnostiam D. L. a C. N. T. L. a v rovnakej výške
týmto spoločnostiam vznikla pohľadávka voči žalovanému.
Žalovaný v deň uzavretia zmluvy o kúpe cenných papierov uzavrel ako postupca so
spoločnosťou D. L. a C. N. T. L. ako postupníkmi zmluvy o odplatnom postúpení časti
pohľadávky, ktorú mal mať žalovaný voči spoločnosti V., a. s., K. v sume 378 262 666 Sk
z titulu nesplateného záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o spätnom odkúpení akcií zo 17.
decembra 1997 v znení dodatkov 1 až 4. Týmito zmluvami postúpil žalovaný na spoločnosť
D. L. časť pohľadávky voči spoločnosti V., a. s., K. vo výške 293 562 666 Sk za dohodnutú
odplatu 204 032 750 Sk, teda za cenu rovnajúcu sa cene, ktorú postupca dlhoval postupníkovi
za akcie V., a. s. Takou istou zmluvou postúpil žalovaný na spoločnosť C. N. T. L. zvyšnú
časť pohľadávky voči spoločnosti V., a. s., K. v sume
84 700 000 Sk, za dohodnutú odplatu 58 868 000 Sk, teda za cenu rovnajúcu sa cene, ktorú
postupca dlhoval postupníkovi za akcie V., a. s., K.. V ten istý deň, t. j. 18. mája 2000,
uzavrel žalovaný so spoločnosťou D. L. a C. N. T. L. dohody o vzájomnom započítaní
pohľadávok. Dňa 31. júla 2000 spoločnosť C. N. T. L. ako postupca uzavrel so žalobcom
ako postupníkom zmluvu o postúpení časti pohľadávky voči V., a. s., K. v sume 58 868 000
Sk, ktorú postupca získal postúpením od žalovaného a to za dohodnutú odplatu 58 868 000
Sk, teda za sumu, ktorú žalovaný dlhoval postupníkovi za akcie V., a. s. Dňa 30. októbra 2000
spoločnosť D. L. ako postupca, uzavrel so žalobcom ako postupníkom, zmluvu o postúpení
časti pohľadávky voči V., a. s., K. v sume 115 361 916 Sk, ktorú postupca získal postúpením
od žalovaného za dohodnutú odplatu 115 361 916 Sk, teda za cenu rovnajúcu sa cene, ktorú
postupca dlhoval postupníkovi za akcie V., a. s. Aj v tomto prípade si účastníci vzájomné
pohľadávky započítali. Obe zmluvy o postúpení pohľadávky uzavreté medzi žalobcom
a spoločnosťou D. L. a C. N. T. L. obsahujú zhodné ustanovenie článku 2.9., v ktorom sa
postupca s postupníkom dohodli, že ak by zmluvy o odplatnom postúpení časti pohľadávky,
ktorými spoločnosti D. L. A C. N. T. L. získali časť postupovanej pohľadávky voči V., a. s.,
vykazovali také právne vady, ktoré by mali za následok jej neplatnosť, postupca postupuje na
postupníka za rovnakých podmienok ako sú dohodnuté v tejto zmluve, časť pohľadávky
v sume 115 361 960 Sk resp. 58 868 000 Sk, ktorú má pre prípad postupca voči S. S., a. s., B.
z titulu nesplateného záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o predaji akcií V., a. s. z 18. mája
2000. Po vykonanom dokazovaní súd vyhodnotil zmluvy o odplatnom postúpení časti
pohľadávky voči V., a. s., z 18. mája 2000 v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka
za neplatné. Rovnako za neplatný vyhodnotil súd aj nasledovný právny úkon, ktorým 31. júla
2000 spoločnosť D. L. postúpila na žalobcu časť pohľadávky žalovaného voči V., a. s.
v sume 115 361 916 Sk. Vzhľadom na znenie článku 2.9. zmluvy o postúpení pohľadávky,
uzavretej 31. júla 2000 medzi postupcom C. N. T. L. a žalobcom ako postupníkom, súd
dospel k záveru, že postupca postúpil na žalobcu svoju pohľadávku v sume
58 868 000 Sk, ktorú mal voči žalovanému z titulu nesplateného záväzku zo zmluvy o predaji
akcií V., a. s. z 18. mája 2000. Rovnakým spôsobom súd posúdil aj článok 2.9. zmluvy
o postúpení pohľadávok uzavretej 30. októbra 2000 medzi postupcom D. L. a žalobcom ako
postupníkom. Aj v tomto prípade súd konštatoval, že postupca postúpil na žalobcu svoju
pohľadávku v sume 115 361 916 Sk, ktorú mal voči žalovanému z titulu nesplateného
záväzku, vyplývajúceho zo zmluvy o predaji akcií V. z 18. mája 2000. Prejavy vôle
zmluvných strán obsiahnuté v týchto článkoch súd vyhodnotil ako slobodné a vážne, určité
a zrozumiteľné. So zreteľom na uvedené žalobe v celom rozsahu vyhovel.
Na odvolanie žalovaného vec prejednal Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd
odvolací a rozsudkom z 27. augusta 2009, č. k. 2Obo 80/2009-644 napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa potvrdil a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi na účet zástupcu
2 278,75 eur náhrady trov odvolacieho konania. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že súd
prvého stupňa v konaní zistil riadne skutkový stav, ktorý veľmi podrobne a zrozumiteľne
v odôvodnení rozsudku opísal. Taktiež súd prvého stupňa riadne a správne v odôvodnení
rozhodnutia uvedenými právnymi úvahami dospel k záveru, že primárna zmluva o REPO
obchode zo 17. decembra 1997 ako aj následné zmluvy o postúpení pohľadávky z 18. mája
2000, uzavreté medzi žalovaným ako postupcom a D. L. a C. N. T. L. sú neplatné a uznal
platnosť postúpenia pohľadávok vyplývajúcich z dvoch zmlúv o kúpe akcií uzavretých 18.
mája 2000 medzi D. L. a C. N. T. L. ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim na
základe série postúpení podľa bodov 2.9. zmlúv a to v časti pohľadávok zo zmluvy
o postúpení v časti pohľadávky uzatvorenej medzi postupcom D. L. a postupníkom S., a. s.,
uzavretej 30. októbra 2000 na pohľadávky vo výške 115 361 916 Sk voči S. S., a. s.
z obchodu-predaja akcií uzavretého postupcom 18. mája 2000 so žalovaným, zavŕšeného
pripísaním akcií na majetkový účet komitenta T., a. s. zo zmluvy o postúpení časti
pohľadávky, uzavretej medzi postupcom C. N. T. a postupníkom S., a. s. 31. júla 2000 na
časť pohľadávky vo výške 58 868 000 Sk voči S. S., a. s., z obchodu-predaja akcií V.,
uzavretého postupcom
18. mája 2000 so žalovaným, zavŕšeného pripísaním akcií na majetkový účet komitenta T., a.
s., z ktorých jednoznačne vyplýva právny nárok žalobcu, uplatnený v konaní. Odvolací súd
z uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil.
Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom z 31. mája 2012, sp. zn. II.ÚS 432/2011-
61 zrušil rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. augusta 2009, č. k.
2Obo 80/2009-644 v znení opravného uznesenia z 20. októbra 2009 a vec mu vrátil na ďalšie
konanie.
Rozhodol tak s odôvodnením, že rešpektovanie práva na spravodlivé súdne konanie si
v danom zložitom prípade bezpochyby vyžadovalo, aby sťažovateľ dostal možnosť posúdiť,
či a akým spôsobom je potrebné alebo vhodné z jeho strany reagovať na písomné vyjadrenie
žalobcu k jeho odvolaniu (mutatis matandis I.ÚS 230/03). V skutočnosti sťažovateľ
v predmetnom neverejnom konaní nemal žiadnu možnosť reagovať na uvedené argumenty
žalobcu, ktoré nepochybne mohli ovplyvniť názor a rozhodnutie odvolacieho súdu, a preto
ústavný súd dospel k záveru, že uvedené závažné procesné pochybenia najvyššieho súdu
znamenali porušenie ústavných práv sťažovateľa v rozsahu, ako to je uvedené, ktoré sú
z ústavnoprávneho aspektu samy osebe netolerovateľné.
Potom, ako bola vec vrátená Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na ďalšie
konanie, súd predovšetkým skúmal splnenie podmienok konania . Po ich preskúmaní odvolací
súd uznesením z 13. decembra 2012, č. k. 2Obo 67/2012-771 odvolacie konanie zastavil.
Rozhodnutie odôvodnil tým, že z výpisu z obchodného registra Okresného súdu
Prešov zistil, že žalobca bol 24. novembra 2010 ex offo vymazaný z obchodného registra,
pretože Okresný súd Prešov uznesením z 30. júla 2010, č. k. 3K4/2010-105 konkurzné
konanie pre nedostatok majetku dlžníka S., a. s., P., S.,
IČO: X.X. zastavil.
V danom prípade žalobca zanikol počas konania bez právneho nástupcu, čo malo za
následok, že odvolací súd nemohol v konaní pokračovať s jeho nástupcom. Nedostatok
spôsobilosti byť účastníkom konania, je neodstrániteľná vada konania, pre ktorú odvolací súd
poukazom na ustanovenie § 107 ods.4 O. s. p. v spojení s ustanovením § 211 ods.2 O. s. p.
odvolacie konanie zastavil.
Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca dovolanie. Žiadal zmeniť napadnuté
rozhodnutie tak, aby dovolací súd zastavil celé konanie a žiadnemu z účastníkov konania
nepriznal náhradu trov konania. Prípustnosť dovolania vyvodil z ustanovenia § 237 písm.f/
O. s. p., t. j., že mu postupom súdu bola odňatá možnosť konať pred súdom.
V dovolaní uviedol, že žalobca ako právnická osoba zanikol bez právneho nástupcu
a uvedená neodstrániteľná vada konania nepochybne zaťažuje celé konanie a vedie
k zastaveniu celého konania, nielen konania o odvolaní. Odvolací súd napriek tomu zastavil
len odvolacie konanie, čo má za následok, že spis sa vráti na súd prvého stupňa
a neprávoplatný rozsudok nadobudne právoplatnosť a to aj napriek tomu, že žalovaný proti
nemu včas a riadne podal odvolanie, o ktorom meritórne rozhodnuté nebolo a ani nemohlo
byť, pričom žalovaný svoje odvolanie nevzal späť. Toto vytvára procesne absolútne patovú
situáciu. Nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky bolo odvolacie rozhodnutie zrušené
ako nezákonné, čím sa vytvoril priestor na to, aby žalovaný opätovne mal možnosť konať
pred súdom za účelom ním navrhovaného zrušenia, resp. zmeny neprávoplatného
prvostupňového rozhodnutia v odvolacom konaní. Žalovaný je toho názoru, že ak odvolací
súd pri opätovnom prejednaní odvolania správne zistil, že medzičasom došlo k zániku
žalobcu, v odvolacom konaní bolo procesne jedinou a správnou možnosťou zastaviť celé
konanie, teda vytvoriť právny stav, keď sa predmetná sporová vec bude považovať za
ukončenú zastavením konania bez vydania meritórneho rozhodnutia vo veci. Vzhľadom na
postup odvolacieho súdu v danom prípade došlo len k zastaveniu odvolacieho konania,
pričom zostalo akoby opomenuté neprávoplatné prvostupňové rozhodnutie, voči ktorému
žalovaný podal riadne a včas odvolanie.
Je zrejmé, že neprávoplatné rozhodnutie súdu prvého stupňa, ako aj celé konanie vo
veci samej, nemôže zostať nevybavené a teda jediným možným procesným dôsledkom
zastavenia odvolacieho konania by bolo nadobudnutie právoplatnosti prvostupňového
rozhodnutia. Táto situácia je nezákonná a zjavne arbitrárna z viacerých dôvodov:
- prvostupňové rozhodnutie nemôže nadobudnúť právoplatnosť, keďže ukladá
povinnosť žalovanému plniť žalobcovi, ktorý neexistuje,
- postupom odvolacieho súdu sa voči žalovanému spôsobil nepriaznivý výsledok
konania, postavený na dôvodoch, s ktorými žalovaný nesúhlasil. Nález Ústavného
súdu Slovenskej republiky preukazne smeroval k tomu, aby mal žalovaný možnosť
konať pred odvolacím súdom v záujme preskúmania prvostupňového rozhodnutia
a docielenia jeho zrušenia, resp. zmeny. Ak došlo k zániku žalobcu, bolo povinnosťou
odvolacieho súdu zastaviť celé konanie, nielen odvolacie, tým by síce žalovaný nemal
možnosť preukázať opodstatnenosť odvolacích dôvodov, avšak v kontexte
priaznivejšieho výsledku- zastavenia konania bez meritórneho rozhodnutia, bez
neúspechu žalovaného vo veci by sa nedalo hovoriť o odňatí možnosti konať pred
súdom. Odvolací súd vytvoril stav, keď sa bez akejkoľvek možnosti žalovaného konať
bez ďalšieho stalo právoplatným rozhodnutie v neprospech žalovaného.
Dovolateľ ďalej namieta aj voči nesprávnemu právnemu posúdeniu veci ( § 241 ods. 2
písm. c/ O. s. p.). V posudzovanom prípade odvolací súd správne posúdil skutočnosť o zániku
žalobcu, použil aj správny právny predpis, ktorý však nesprávne interpretoval, keď zastavil
len odvolacie konanie a nie celé konanie, čo má za následok vecnú nesprávnosť napadnutého
rozhodnutia.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( § 10a ods.2 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie bolo podané včas účastníkom konania (§ 240 ods. 1 O. s. p.)a má náležitosti
vyžadované ust. § 241 ods. 1 O. s. p., pristúpil k vecnému prejednaniu dovolania.
Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorý je prípustný len proti zákonom
výslovne určeným právoplatným rozhodnutiam odvolacieho súdu.
V prejednávanej veci odvolací súd napadnutým uznesením zastavil odvolacie konanie.
Na danú vec nemožno aplikovať ustanovenie § 239 O. s. p., preto prípustnosť dovolania
v zmysle ustanovenia § 239 O. s. p. nie je daná.
Vzhľadom na obsah dovolania, ako aj na zákonnú povinnosť skúmať, či napadnuté
uznesenie nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád, uvedených
v ustanovení § 237 O. s. p. (§ 242 ods. 1 O. s. p.), zaoberal sa dovolací súd otázkou, či
konanie netrpí niektorou z nich. V zmysle § 237 O. s. p. je dovolanie prípustné proti každému
rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak : a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa
už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal
návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa
postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol
súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodol senát.
Ako vyplýva z citovaného ustanovenia zmätočnosť konania podľa § 237 písm. b/
O. s. p. spôsobuje nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania. Spôsobilosť byť
účastníkom konania sa rozumie spôsobilosť subjektov mať procesné práva a povinnosti, ktoré
procesné právo priznáva účastníkom konania. Ide o procesnú subjektivitu. Spôsobilosť mať
práva a povinnosti majú aj právnické osoby (§ 18 ods. 1 Obč. zák.). Dovolací súd dospel
k záveru, že v danom prípade je konanie zaťažené vadou uvedenou v ustanovení § 237
písm. b/ O. s. p., ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie.
V zmysle ustanovenia § 103 O. s. p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú
splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). Ak po začatí
konania zanikne právnická osoba, súd pokračuje v konaní s jej právnym nástupcom a ak
právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví (§ 107 ods. 4 O. s. p.). Právnická osoba zapísaná
v obchodnom registri alebo v inom zákonom určenom registri zaniká dňom výmazu z tohto
registra, pokiaľ osobitné zákony neustanovujú inak (§ 20a ods. 2 Obč. zák.).
Z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Prešov odvolací súd zistil, že žalobca
bol 24. novembra 2010 vymazaný z obchodného registra ex offo potom, ako súd konkurzné
konanie pre nedostatok majetku dlžníka S., a. s. zastavil. Ďalej zistil, že v danom prípade
neprichádzala do úvahy zámena či zmena účastníka na strane žalobcu, pretože žalobca nemal
právneho nástupcu, čo malo za následok, že žalobca v priebehu odvolacieho konania stratil
spôsobilosť byť účastníkom konania. Správne dospel odvolací súd k záveru, že ide
o neodstrániteľnú podmienku konania, pre ktorú je potrebné konanie zastaviť, avšak pri
rozhodovaní opomenul, že zastavením len odvolacieho konania , napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa bez vecného prejednania odvolania, ktoré proti rozhodnutiu súdu prvého
stupňa podal žalovaný, nadobudne právoplatnosť, ako keby odvolanie nebolo vôbec podané,
alebo bolo vzaté žalovaným späť, čo sa nestalo. Takto nadobudne právoplatnosť
nevykonateľné rozhodnutie, čo je nesprávny postup.
Podľa ust. § 211 ods. 2 O. s. p. ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na
odvolacom súde platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa.
Ako z citovaného ustanovenia vyplýva, z ustanovení pred súdom prvého stupňa
možno primerane použiť aj ustanovenia o prekážkach postupu konania (§ 107 až §111).
Je potrebné prisvedčiť dovolateľovi, že ustanovenie § 107 upravuje zastavenie konania
(celého) na súde prvého stupňa z dôvodu straty spôsobilosti byť účastníkom konania, ak
účastník nemá právneho nástupcu. Preto jedinou správnou možnosť bolo v prejednávanej veci
zastaviť celé konanie. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti vyhodnotil dovolací súd
napadnuté uznesenie odvolacieho súdu ako nesprávne rozhodnutie z dôvodov uvedených
v dovolaní, čím sa stotožnil s názorom dovolateľa. Účelným sa javila dovolateľom
navrhovaná zmena uznesenia dovolacieho súdu v zmysle ustanovenia § 243b ods. 2 O. s. p.,
preto dovolací súd napadnuté uznesenie zmenil podľa § 243b ods. 2 O. s. p. tak, ako je
uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
O trovách konania rozhodol dovolací súd podľa § 243b ods. 5 v spojení s § 224 ods. 1
a § 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p. tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu pomerov hlasov 5:0.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave, 30. júna 2014
JUDr. Anna Marková, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: H.