Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Ek-1263-2018.pdf
PDF · 115.36 KB
Case nature
Subarea
2Ek/1263/2018
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Lanfer, s.r.o., so sídlom Hlavná 137/67, 956 07 Veľké Ripňany - Behynce, IČO: 36 772 283, právne zast.: JUDr. Peter Bartoš, advokát, so sídlom Martina Granca 3, 841 02 Bratislava - mestská časť Dúbravka, proti povinnému: K. N., J.: X.XX.XXXX, Y. G. E. XXXX/XX, XXX XX Ž., právne zast.: Mgr. Milan Valla, advokát, so sídlom Vajnorská 43, 831 03 Bratislava, o vymoženie 7.074,22 Eur s príslušenstvom, trov predchádzajúceho konania a trov exekúcie, exekúcia vedená súdnym exekútorom: JUDr. Jozef Augustín so sídlom exekútorského úradu: Framborská 3605/41 010 01 Žilina, IČO: 42 277 825, ktorý ju vedie pod sp. zn. 384 EX 651/18 o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a.
II. Súd p r i z n á v a oprávnenému nárok na náhradu trov exekúcie vo výške
III. Súd povinnému nárok na náhradu trov exekučného konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 07.09.2018 domáhal od povinného vymoženia 7.074,22 Eur s prísl., na základe exekučného titulu - Rozhodcovský rozsudok zo dňa 12.06.2018, pod sp. zn.: RD/107/2018, ktorý vydal Ing. Miloš Valach, ad hoc rozhodca - rozhodcovského súdu. Exekučný titul nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 26.06.2018.
2. Súd na základe uvedeného návrhu na vykonanie poveril na vykonanie exekúcie dňa 13.04.2018 súdneho exekútora: JUDr. Jozef Augustín, so sídlom: Framborská 3605/41, 010 01 Žilina, IČO: 42 277 825, ktorý ju vedie pod sp. zn.: 384 EX 651/18 (ďalej len „súdny exekútor“).
3. Súdny exekútor doručil tunajšiemu súdu dňa 09.03.2019, doplnené podanie dňa 03.05.2019 „Predloženie návrhu účastníka konania na zastavenie exekúcie“ v zmysle § 61k ods. 5 Exekučného poriadku. Ako prílohy predložil: Vyjadrenie oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie s prílohami, ako aj Upovedomenie o začatí exekúcie, doručenky. Súd z predložených dôkazov zistil, že návrh na zastavenie exekúcie podal povinný v zákonnej 15-dňovej lehote.
3. Povinný v úvode návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že primárnou otázkou v prebiehajúcom exekučnom konaní je posúdenie, či akákoľvek plnoletá fyzická osoba, bez ohľadu na svoju prax a vzdelanie, sa môže svojvoľne postaviť do pozície subjektu majúceho právomoc listovou korešpondenciou autoritatívne rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb, pričom v prípade, ak sa dotknutá fyzická alebo právnická osoba o doručenej listovej korešpondencii nedozvie a teda nenamietne svojvoľné rozhodnutie odosielateľa vystupovať autoritatívne, definitívne
stráca akékoľvek práva brániť sa proti tomu, aby mu odosielateľ autoritatívne ukladal povinnosti. V súvislosti s uvedeným namieta, že v prejednávanej veci je vedené exekučné konanie iba z toho dôvodu, že listová korešpondencia zaslaná povinnému neznámou fyzickou osobou - Ing. Milošom Valachom má byť podkladom pre vykonanie exekúcie (exekučným titulom) len z toho dôvodu, že odosielajúca fyzická osoba sa označila za „rozhodcu" a svoj list označila ako „rozhodcovský rozsudok". Z Rozhodcovského rozsudku vyplýva, že oprávnený sa mal domáhať zaplatenia pohľadávky voči spoločnosti PREWAS, s.r.o. (ďalej len „dlžník"), ktorej bol povinný v minulosti konateľom. Oprávnený sa mal domáhať zaplatenia svojej pohľadávky podaním žaloby Ing. Milošovi Valachovi v konaní vedenom pod sp. zn. RD/39/2018. V priebehu konania dlžník zanikol, ku dňu 22.02.2018. Ing. Valach mal dňa 16.03.2018 vydať rozhodcovský rozsudok, ktorým zaviazal dlžníka, v danom čase už približne štyri týždne neexistujúceho, zaplatiť oprávnenému pohľadávku vo výške 5.760,- Eur s prísl. Povinný ďalej uviedol, že svoju právomoc rozhodca odvodzoval od tzv. „Všeobecných zasielateľských podmienok spoločnosti Lanfer, s.r.o." (ďalej len „VZP"), v ktorých mala byť obsiahnutá rozhodcovská doložka o právomoci rozhodcu Ing. Valacha. Oprávnený si krátko na uvedené skutočnosti uplatnil pohľadávku voči povinnému ako bývalému konateľovi dlžníka a to podaním zo dňa 04.05.2018 nazvaným „žaloba" doručeným Ing. Valachovi tvrdiac, že na povinného sa má vzťahovať rozhodcovská doložka obsiahnutá vo VZP oprávneného. Právomoc na uloženie povinnosti povinnému Ing. Valach odvodil od toho, že povinný má byť právnym nástupcom dlžníka a má sa na neho vzťahovať rozhodcovská doložka jednostranne prijatá a jednostranne odsúhlasená oprávneným. V tejto súvislosti poukázal, že vo veci samej je exekučný titul odôvodnený tým, že povinný ako bývalý konateľ dlžníka mal úmyselným konaním bez odbornej starostlivosti spôsobiť dlžníkovi škodu a túto si v zmysle § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka uplatnil oprávnený ako veriteľ dlžníka priamo voči povinnému vo vlastnom mene a na vlastný účet, namiesto dlžníka. Škoda na strane dlžníka, dôvody jej vzniku a ani príčinná súvislosť medzi konaním povinného a vznikom škody na strane dlžníka v liste Ing. Valacha nie sú uvedené a tieto majú byť nepochybné. Pokiaľ ide o tunajšiu exekučnú vec, povinný poukazuje na to, že s oprávneným nikdy nevstupoval do žiadneho právneho vzťahu. Až do začatia tohto exekučného konania oprávnený nemal žiadnu vedomosť o existencii nejakých VZP oprávneného a nemal vedomosť ani o tom, že existuje nejaká rozhodcovská doložka vo VZP a už vôbec s takouto rozhodcovskou doložkou neprejavil súhlas, a to ani ako konateľ Dlžníka a už vôbec nie ako fyzická osoba. Povinný taktiež poukázal na to, že o osobe Ing. Valacha nikdy až do začatia tohto exekučného konania nepočul, jeho meno nepoznal a v žiadnom prípade nemal ani najmenšie tušenie, že z neprevzatého listu, ktorý mu zasiela jemu neznáma fyzická osoba - Ing. Valach - s maximálne neprimeranou 5-dňovou úložnou lehotou, by mu mohli potenciálne vyplynúť nejaké povinnosti alebo riziká. Exekučný titul nie je teda rozhodnutím, ktoré by bolo vydané na to oprávneným subjektom a ktoré môže nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť, ale ide len o tzv. paakt, teda ničotný úkon, na ktorý - sa prihliada tak, akoby neexistoval. Vykonateľnosť paaktu nie je možné akceptovať. Povinný tvrdí, že spôsob zasielania korešpondencie zo strany Ing. Valacha teda nielen nevykazuje primerané úsilie o doručenie korešpondencie na adresu trvalého pobytu povinného, ale práve naopak vykazuje znaky maximálnej snahy o márne uplynutie odbernej lehoty tak, aby sa adresát v prípade jeho neprítomnosti na adrese doručovania o obsahu zásielky s čo možno najvyššou pravdepodobnosťou vôbec nedozvedel. Spôsob doručovania k exekučného titulu, ako aj jemu predchádzajúcej výzvy na podanie žalobnej odpovede povinnému je v rozpore so zmyslom a účelom ustanovenia § 25 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní a teda exekučný titul ani jemu predchádzajúca korešpondencia tak nebola povinnému doručená riadne a v súlade so zákonom. Povinný v závere poukazuje najmä na skutočnosti, že rozhodca v konaní označenom pod sp. zn. RD/39/2018 ustálil svoju právomoc na základe VZP, ktoré obsahovali rozhodcovskú doložku uzavretú medzi oprávneným na jednej strane a žiadnym subjektom na druhej strane. Napriek uvedenému, aj prihliadnuc na právnu neexistenciu dlžníka, prijal funkciu „rozhodcu", zasielal korešpondenciu neexistujúcemu dlžníkovi a rozhodol o právach a povinnostiach neexistujúceho dlžníka povinnému zasielal korešpondenciu odvolávajúc sa na to, že na povinného prešli práva a povinnosti dlžníka, akoby bol jeho právnym nástupcom, a teda aj dojednanie o rozhodcovskej doložke jednostranne prijatej oprávneným. Právnym nástupcom dlžníka je však úplne iný subjekt, u ktorého si oprávnený svoju pohľadávku neuplatnil. Povinnému zasielal listovú korešpondenciu pod svojím menom, ktoré povinný v danom čase nepoznal a naviac s maximálne neprimeranou úložnou lehotou 5 dní, teda maximalizovať šance, aby sa povinný s obsahom doručovaných listových zásielok neoboznámil o povinnosti povinného rozhodol z hľadiska hmotnoprávneho úplne nezmyselne, zrejme aj vzhľadom na absenciu právnického vzdelania na strane Ing. Valacha, keď ustanovenie § 135a Obchodného zákonníka, podľa ktorého má obchodná spoločnosť nárok na náhradu škody voči svojmu konateľovi, ak tento konal bez odbornej starostlivosti vykladal tak, že veriteľ spoločnosti má nárok na náhradu
vlastnej škody voči konateľovi spoločnosti. Tým nielen vykladal právne normy nesprávne a nezákonne, ale poprel základnú podstatu spoločnosti s ručením obmedzeným, nakoľko vytvoril stav neobmedzeného ručenia konateľa za záväzky spoločnosti (akoby išlo o verejnú obchodnú spoločnosť). Vzhľadom na všetky skutočnosti uvedené v tomto návrhu na zastavenie exekúcie má povinný za to, že exekúcia je neprípustná a je potrebné ju zastaviť v zmysle § 61 k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. Povinný navrhuje, aby súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a túto zastavil. Povinný zároveň navrhuje, aby súd uložil oprávnenému povinnosť nahradiť povinnému náhradu trov exekučného konania, ktorá pozostáva z náhrady trov právneho zastupovania vo výške 494,28 Eur (dva úkony právnych služieb - prevzatie a príprava zastupovania, vypracovanie návrhu na zastavenie exekúcie - 2x 237,34 Eur + režijný paušál 2x 9,80 Eur).
4. Oprávnený uviedol, že námietky povinného v jeho návrhu na zastavenie exekúcie sa netýkajú dôvodov uvedených v § 61k - § 61n Exekučného poriadku. Povinný neuviedol žiaden relevantný dôvod, ktorý umožňuje exekučnému súdu zastaviť exekúciu, a ktorý je definovaný v § 61 k) ods. 1 písm. a), b), d), § 61l - § 61n Exekučného poriadku. Od návrhu oprávneného na exekúciu nenastali žiadne okolnosti, ktoré by spôsobili zánik alebo zoslabenie práva na vymáhanie nárokov oprávneného v zmysle exekučného titulu, ktorým je právoplatný rozhodcovský rozsudok sp. zn. RD/107/2018 zo dňa 12.06.2018. Uvedený exekučný titul nie je zrušený a nie je odložená jeho vykonateľnosť ani nie je na príslušnom súde vôbec napadnutý. Preto neexistuje žiaden zákonom a judikatórnou praxou predpokladaný dôvod pre zastavenie exekúcie oprávneného. Uvedené tvrdenia oprávneného potvrdzuje aj iné rozhodnutie exekučného Okresného súdu Banská Bystrica v podobnej veci. Aj v tomto inom spore povinný ako bývalý konateľ spoločnosti PREWAS, s.r.o. si objednal vykonanie prepravy, ktorú ale potom spoločnosti veriteľa EXPRES KURIÉR & CO. s.r.o. nezaplatil. Aj v tomto prípade o veci rozhodol rozhodcovský súd rozhodcovským rozsudkom. Exekučný Okresný súd Banská Bystrica vo veci povolil exekúciu sp. zn. 7Ek/1308/2018. Povinný podal voči tomuto rozhodnutiu návrh na zastavenie exekúcie, ktorý ale exekučný súd správne a zákonne zamietol. Je dôležité správne aplikovať súdnu prax pred rokom 2015 a rozdeliť ich právnu vetu podľa toho, či sa týka spotrebiteľského alebo nespotrebiteľského rozhodcovského konania. Ďalej oprávnený poukázal na to, že ak ide o názor týkajúci sa spotrebiteľského rozhodcovského konania, takéto rozhodnutie nie je aplikovateľné na zákon č. 244/2002 Z. z. v znení jeho novely platnej od 01.01.2015. Oprávnený poukazuje na uznesenie NS SR sp. zn. 2 Cdo/228/2013 str. 13, uznesenie Okresného súdu Bratislava V. pod sp. zn. 23Cr/1/2017 čl. 12, 13, uznesenie NS SR sp. zn. 6 ECdo/7/2013 str. 8. a najmä na aktuálne vydaný nález Ústavného súdu SR sp. zn. 300/2018-54. V takmer všetkých súdnych rozhodnutiach, ktoré oprávnený v tomto vyjadrení uvádza, je predmetom právneho posúdenia nespotrebiteľské rozhodcovské konanie vedené voči štatutárovi spoločnosti dlžníka o náhradu škody podľa § 135a ods. 5 resp. § 194 ods. 9 Obchodného zákonníka. Rozhodcovský súd má právo konať a rozhodovať voči štatutárovi spoločnosti dlžníka podľa § 3 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. ako inú zmenu v osobe dlžníka vo vzťahu, v ktorom bola uzavretá rozhodcovská zmluva. Aj pri definícii zisťovania, či rozhodcovské rozhodnutie vydal orgán, ktorý bol zákonný, je takýto prieskum obmedzený iba na to, či rozhodca (rozhodcovský súd) v rozhodcovskom konaní spĺňal kritéria uvedené v § 6 zákona č. 244/2002 Z. z. V Súvislosti s doručovaním oprávnený tvrdí, že žalovanému bola zásielka doručovaná na aktuálnu adresu trvalého bydliska podľa Výpisu z Registra fyzických osôb N. - E. XXXX/XX, XXX XX Ž.. Následne oprávnený uviedol, že Exekučný súd nemá dôvod návrhu povinného vyhovieť, nakoľko nemá zákonné právo meritórne preskúmavať nespotrebiteľské rozhodcovské konania vedené podľa zákona č. 244/2002 Z. z. Nie je k tomu súdom príslušným a exekučný sudca nie je sudcom zákonným na takýto prieskum. Tiež nemá právo preskúmavať v exekúcii právomoc rozhodcovského súdu, nakoľko k tomu tiež nie je súdom príslušným a exekučný sudca nie je zákonným sudcom na takýto prieskum. Povinný sa dovoláva niečoho, čomu nemôže exekučný súd vyhovieť. To čo požaduje povinný nie sú námietky, ktoré má riešiť exekučný súd, a ktoré sa týkajú Exekučného poriadku. Povinný mal takéto námietky a návrhy vznášať v základnom rozhodcovskom konaní podľa § 18 ods. 4, alebo podľa § 21 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z., alebo v rámci námietky - žaloby voči rozhodcovskému rozhodnutiu na kauzálne príslušnom súde podľa § 28 CSP. Iba takýto kauzálne príslušný súd je súdom zákonným na posudzovanie nespotrebiteľského rozhodcovského konania. Toto povinný neurobil. Oprávnený na základe vyššie uvedeného navrhuje, aby konajúci súd zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie pod sp. zn. 384EX 651/18, a aby zaviazal povinného na náhradu trov právneho zastúpenia v sume 154,16 Eur za 1 úkon právnej služby v polovičnej sadzbe (vypracovanie tohto vyjadrenia k sťažnosti povinného: 1 x 118,67 Eur = 118,67 Eur + režijný paušál za 1 úkon právnej služby: 1 x 9,80 Eur = 9,80 Eur + 20 % DPH v sume 25,69 Eur).
5. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a)po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§54 ods.2), d )sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
6. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok
7. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.
8. Podľa § 61k ods. 4 Exekučného poriadku, návrhy na zastavenie exekúcie podľa odseku 3 odkladný účinok nemajú.
9. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu, inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
10. Podľa § 61l ods. 1 Exekučného poriadku, o návrhoch na zastavenie exekúcie, ktoré majú odkladný účinok, rozhoduje súd prednostne.
11. Podľa § 61l ods. 2 Exekučného poriadku na prejednanie návrhu na zastavenie exekúcie nie je potrebné nariaďovať pojednávanie. Pred rozhodnutím môže súd nariadiť vypočutie určitej osoby.
12. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
13. Podľa § 45 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, exekučným titulom na účely tohto zákona je aj vykonateľné rozhodnutie vydané v rozhodcovskom konaní vrátane zmieru v ňom schváleného.
14. Podľa § 40 ods. 1 písm. a/ bod 3. Zákona o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rozhodcovskom konaní“) tuzemský rozhodcovský rozsudok môže byť zrušený príslušným súdom len na základe žaloby účastníka rozhodcovského konania podanej proti druhému účastníkovi rozhodcovského konania, ak účastník konania preukáže, že rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva.
15. Podľa § 40 ods. 4 Zákona o rozhodcovskom konaní o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov, na dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. a/ súd neprihliadne, ak ich účastník nenamietal v konaní pred rozhodcovským súdom v lehote na to ustanovenej, inak bez zbytočného odkladu.
16. Podľa § 41 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 60 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku.
17. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní, ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli inak, písomnosti sa považujú za doručené, ak boli doručené adresátovi osobne alebo do sídla, alebo na miesto podnikania adresáta, alebo na miesto jeho trvalého pobytu. Ak nemožno doručiť písomnosť adresátovi na nijakom z uvedených miest ani po vynaložení primeraného úsilia na zistenie tejto skutočnosti, písomnosti sa považujú za doručené, ak sú zaslané do posledného známeho sídla alebo miesta výkonu podnikania, alebo miesta trvalého pobytu adresáta doporučenou zásielkou alebo iným spôsobom, ktorý umožňuje overiť snahu doručiť písomnosti.
18. Súd sa oboznámil s obsahom súdneho spisu, vykonal dokazovanie vyjadreniami oprávnenému a povinného, listinnými dôkaznými prostriedkami, najmä rozhodcovským rozsudkom ad hoc rozhodcu Ing. Miloša Valacha RD/107/2018 zo dňa 12.06.2018 doručenkami v rozhodcovskom konaní, oboznámením sa so Všeobecnými zasielateľskými a prepravnými podmienkami Lanfer, s.r.o. ( VZP-L)
19. Exekučným titulom v tomto konaní je právoplatný a vykonateľný rozhodcovský rozsudok vydaný ad hoc rozhodcom Ing. Milošom Valachom sp. zn. RD/ /107/2018 zo dňa 12.06.2018, ktorým súd zaviazal povinného na úhradu sumy 7.074,22 Eur s príslušenstvom. Exekučný súd mal za preukázané, že exekučným titulom nie je rozhodcovský rozsudok na podklade spotrebiteľskej zmluvy, na ktorý by sa v exekučnom konaní vzťahovala osobitná ochrana. V danom prípade sa jedná o rozhodcovský rozsudok, ktorého podkladom je obchodno-záväzkový vzťah titulom náhrady škody oprávneného voči konateľovi spoločnosti. V prípade takéhoto rozhodcovského rozsudku exekučný súd nie je oprávnený preskúmavať takýto rozhodcovský rozsudok, vrátane rozhodcovskej zmluvy resp. doložky, nie je ani oprávnený skúmať doručovanie dokumentov rozhodcovským súdom, či aktívnu a pasívnu vecnú legitimáciu. Súd je rozhodcovským rozsudkom v celom rozsahu viazaný. Súd dáva do pozornosti uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6MCdo/9/2012 podľa ktorého, exekučný súd nie je oprávnený skúmať právomoc rozhodcovského súdu a teda platnosť resp. existenciu rozhodcovskej zmluvy v sporoch nespotrebiteľského charakteru. Nakoľko zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní poskytuje účastníkovi možnosť podať na príslušný súd žalobu na zrušenie rozhodcovského rozsudku, je týmto vylúčená možnosť skúmať právomoc rozhodcovského súdu v exekučnom konaní. Nakoľko uvedené rozhodnutie je spôsobilým exekučným titulom, exekučný súd je v tomto štádiu viazaný právoplatným a vykonateľným exekučným titulom a jeho výrokom. Súd dáva do pozornosti tiež uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 306/07-18, v ktorom sa uvádza, že súdna exekúcia môže byť nariadená a vedená len na základe exekučného titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Formálna stránka vykonateľnosti je vyjadrená doložkou o vykonateľnosti, ktorá preukazuje, že sú splnené formálne podmienky vykonateľnosti predpísané procesným právom; materiálna stránka vykonateľnosti je naplnená zase tým, že rozhodnutie obsahuje okrem presnej individualizácie oprávneného a povinného, hlavne určitý výrok. Na základe vyššie uvedených skutočností je exekučný súd viazaný právoplatným a vykonateľným exekučným titulom a ak povinný nesúhlasí s pohľadávkou na úhradu ktorej bol zaviazaný exekučným titulom, toto nemôže byť predmetnom skúmania exekučného súdu, nakoľko tento už neskúma vecnú správnosť predloženého exekučného titulu, pretože je týmto rozhodnutím viazaný. týmto vylúčená možnosť skúmať právomoc rozhodcovského súdu v exekučnom konaní.
20. Hoci mal tunajší súd za preukázané, že exekučným titulom nie je rozhodcovský rozsudok na podklade spotrebiteľskej zmluvy, na ktorý by sa v exekučnom konaní vzťahovala osobitná ochrana považuje za potrebné vyjadriť sa k namietaným dôvodom, pre ktoré by mal podľa povinného predmetnú exekúciu zastaviť. V zmysle námietok povinného je dôvodom podania návrhu na zastavenie exekúcie neplatnosť exekučného titulu (bod 4. tohto uznesenia) z dôvodu, že nebola založená právomoc rozhodcovského súdu na vydanie exekučného titulu a doručovanie predmetného exekučného titulu). Z uvedeného základnou námietkou zo strany povinného, s ktorou sa bolo potrebné v konaní vyporiadať, bola otázka právomoci rozhodcovského súdu vydať rozhodcovský rozsudok, ktorý sa v tomto konaní stal podkladom pre vykonanie exekúcie, a to z dôvodu, že povinný popiera uzavretie rozhodcovskej doložky resp. akýkoľvek právny vzťah s povinným. Podstata obrany povinného spočíva v tom, že pokiaľ nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pokiaľ by rozhodcovský súd spor prejednal a rozhodol bez toho, aby mal právomoc autoritatívne usporiadať vzťahy medzi účastníkmi konania, takého rozhodnutie by malo charakter nulitného aktu, na ktorý súd nemôže prihliadať a takéto rozhodnutie nemôže byť ani zákonným podkladom pre vedenie exekučného konania proti povinnému
21. V súvislosti s otázkou, či v exekučnom konaní zákon o rozhodcovskom konaní vylučuje skúmanie (nedostatku) právomoci rozhodcovského súdu (rozhodcu, resp. rozhodcov) rozhodnúť spor, je potrebné rozlišovať, či sa rozhodcovské konanie týka sporu zo spotrebiteľského právneho vzťahu alebo z iného právneho vzťahu. Dňa 01.01.2015 nadobudol účinnosť zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, ktorým definitívne došlo k oddeleniu zákonnej úpravy nespotrebiteľského a spotrebiteľského rozhodcovského konania a markantným spôsobom sa zvýraznil rozdiel v oboch týchto konaniach spočívajúci predovšetkým vo zvýšenej ochrane spotrebiteľa ako „slabšej strany“ v rámci zmluvného vzťahu a nadväzujúceho rozhodcovského konania. Pokiaľ sa rozhodcovské konanie týka sporu z iného, než spotrebiteľského právneho vzťahu, ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní vylučujú skúmanie právomoci rozhodcovského súdu v exekučnom konaní. Súd poukazuje najmä na ust. § 21 ods. 2,3,4 zák. č. 244/2002 Z . z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov ďalej len „Zákon o rozhodcovskom konaní“), podľa ktorého účastník rozhodcovského konania, ktorý chce uplatniť námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, môže tak urobiť v rozhodcovskom konaní najneskôr pri prvom úkone vo veci samej. Toto časové obmedzenie neplatí pre námietku neplatnosti rozhodcovskej zmluvy zakladajúcej sa na tom, že o veci nemožno rozhodovať v rozhodcovskom konaní, alebo, že vo veci má byť rozhodované podľa osobitného zákona; túto námietku možno uplatniť až do skončenia ústneho pojednávania, pri písomnom konaní až do vydania rozhodcovského rozsudku. Námietku, že sporná otázka prekračuje právomoc rozhodcovského súdu, musí účastník rozhodcovského konania uplatniť najneskôr vtedy, keď sa počas rozhodcovského konania o tejto otázke dozvie. Rozhodcovský súd môže pripustiť uplatnenie námietky nedostatku právomoci, ak omeškanie účastníka rozhodcovského konania pri uplatnení tejto námietky je spôsobené príčinou, ktorú rozhodcovský súd považuje za dostatočnú. Ak rozhodcovský súd rozhodne, že má právomoc rozhodovať, rozhodne o námietke podľa odseku 2 rozhodcovským uznesením alebo, ak sa účastníci nedohodli inak v rozhodcovskom rozsudku. Ak rozhodcovský súd rozhodne rozhodcovským uznesením, že má právomoc rozhodovať, účastník rozhodcovského konania, ktorý námietku podal, môže do 30 dní po doručení predbežného rozhodnutia podať návrh na súd, aby o námietke rozhodol. Proti rozhodnutiu súdu o zamietnutí námietky nie je prípustný opravný prostriedok. Rozhodcovský súd môže počas rozhodovania o námietke pokračovať v rozhodcovskom konaní a vydať rozhodcovský rozsudok. Nevyužitie postupu podľa týchto ustanovení v iných, než spotrebiteľských veciach, znamená stratu možnosti skúmať a spochybňovať rozhodcovskú zmluvu a tým aj právomoc rozhodcovského súdu v exekučnom konaní, pretože inak by tieto ustanovenia strácali svoj zmysel - boli by nadbytočné. Predvídateľnosť súdneho rozhodovania, zákaz svojvoľného rozhodovania a ochrana legitímnych očakávaní účastníkov konania tvoria súčasť základnej zásady spravodlivého procesu. Nevyužitie postupov zo strany povinného podľa zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, aj keď mu k tomu bola objektívne poskytnutá príležitosť, v posudzovanom prípade vylúčilo skúmanie právomoci rozhodcovského súdu v exekučnom konaní s dôrazom na skutočnosť, že sa jedná o nespotrebiteľskú vec.
22. Súd k tvrdeniam povinného čo sa týka doručenia rozhodcovského rozsudku súd vychádzal z predložených doručeniek, kde je jednoznačne preukázané, že oprávnený doručoval v súlade s § 25 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní povinnému do vlastných rúk (začatie rozhodcovského konania - deň uloženia zásielky dňa 14.05.2018, zásielka neprebratá v odbernej lehote, dátum vrátenia dňa 22.05.2018, rozhodcovský rozsudok deň uloženia zásielky dňa 15.06.2018 zásielka neprebratá v odbernej lehote, dátum vrátenia 21.06.2018). Ak rozhodcovský súd doručoval zásielku účastníkovi na adresu trvalého pobytu, kde si účastník zásielku neprebral, uplatní sa fikcia doručenia. Je nutné, aby rozhodcovský súd vedel preukázať snahu o doručenie písomnosti (najčastejšie doručenkou).
21. Zo skutkových tvrdení účastníkov ako aj z predložených doručeniek súd považoval za preukázané, že povinný pri doručovaní výzvy na žalobnú odpoveď ako aj rozhodcovského rozsudku nebol v mieste trvalého bydliska zastihnutý a preto tieto zásielky rozhodcovského súdu boli uložené na pošte s úložnou lehotou 5 dní. Povinný si ani jednu zo zásielok v odbernej lehote neprevzal. Súd v danom prípade prihliadol najmä na skutočnosť, že povinný v celom priebehu konania nenamietal, že by sa na doručovacej adrese nezdržiaval alebo že by mu iné objektívne dôvody bránili v preberaní zásielok, pričom obidve boli označené tak, že sa jedná o písomnosti odosielateľa Ing. Valacha, ad hoc rozhodcu, je na mieste vec posúdiť v zmysle zásady „vigilantibus iura scripta sunt“, podľa ktorej „práva patria len bdelým“ (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), z ktorej vychádza právny poriadok Slovenskej republiky, teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné
oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. Súd dáva do pozornosti tú skutočnosť, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemá odpovedať na každú námietku alebo argument uvedený v návrhu na zastavenie exekúcie, a preto sa nezaoberal všetkými tvrdeniami povinného, nakoľko súd tieto nepovažoval za rozhodné pre posudzovanie jeho návrhu na zastavenie exekúcie. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, preto postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka konania na spravodlivé súdne konanie (m. m. IV. ÚS 112/05, I. ÚS 117/05).
18. Súd na záver dodáva, že v rozsahu nespotrebiteľskej arbitráže bol vypustený § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. Zákon o rozhodcovskom konaní, pričom podľa dôvodovej správy: „Posilňuje sa úloha strán na úkor súdnej ingerencie . Účastníci konania musia v prvom rade chrániť svoje práva prostredníctvom žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku.“ Súd taktiež poukazuje na uznesenie Najvyššieho súd Slovenskej republiky sp. zn. 3 M Cdo 11/2010 zo dňa 26.09.2011, podľa ktorého: „Vzhľadom na to, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu, účinky rozhodcovského rozsudku majú ten dôsledok, že exekučný súd musí s takýmto rozsudkom nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu. V opačnom prípade by porušil zásadu rovnocennosti a neprípustne uplatnil rozdielny procesný postup v prípade, ak oprávnený uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu vydaného všeobecným súdom a iný prístup, ak oprávnený uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu vydaného v rozhodcovskom konaní. Konkrétne to teda znamená, že rozsudkom rozhodcovského súdu je exekučný súd viazaný rovnako, ako je viazaný rozsudkom všeobecného súdu.“
19. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd dospel k záveru, že nie sú splnené zákonné dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, a preto návrh povinného na zastavenie exekúcie v zmysle § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.
20. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
21. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.
22. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
23. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.
24. Podľa § 13a ods. 2 písm. c) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.
25. Oprávnený žiadal zaviazať povinného na náhradu trov právneho zastúpenia voči oprávnenému v sume 154,16 Eur (za 1 úkon právnej služby v polovičnej sadzbe (vypracovanie tohto vyjadrenia k sťažnosti povinného: 1 x 118,67 Eur = 118,67 Eur + režijný paušál za 1 úkon právnej služby: 1 x 9,80 Eur = 9,80 Eur + 20 % DPH v sume 25,69 Eur).
26. Súd oprávnenému priznal nárok na náhradu trov ako výdavkov na zastupovanie v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie vo výške 154,16 Eur voči povinnému, ktoré budú vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie. Vzhľadom na to, že nedošlo k zastaveniu exekúcie, súd povinnému nárok na náhradu trov exekučného konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.