Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_28Cb-50-2019.pdf
PDF · 68.06 KB
Case nature
Area
Subarea
28Cb/50/2019
Uznesenie
Okresný súd Trnava v právnej veci žalobkyne: R. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. č. XXX, právne zastúpená: Mgr. Martin Jankovič, advokát so sídlom Železničná 257/19, Revúca, proti žalovanému: C.. Z. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XX, Z., právne zastúpený: SOPKO LEGAL s.r.o., so sídlom Paulínska 7523/24, Trnava, IČO: 47 631 741, o zaplatenie sumy 28.180 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd konanie z a s t a v u j e .
Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 10.05.2019 domáhala voči žalovanému zaplatenia sumy vo výške 28.180 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania z dôvodu neuhradenia fakturovaných súm za vykonané stavebné práce na základe zmluvy o dielo zo dňa 02.01.2017.
2. V priebehu konania, z údajov uverejnených v Obchodnom vestníku č. 250/2019 s dňom vydania 31.12.2019, pod č. M súd zistil, že Okresný súd Trnava uznesením sp. zn. 25OdK/383/2019 zo dňa 20.12.2019 vyhlásil konkurz na majetok žalovaného (výrok I.) a rozhodol o oddlžení žalovaného (výrok IV.) aj s poučením, že oddlžením sa pohľadávky, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom, bez ohľadu na to, či boli alebo neboli prihlásené, stávajú voči dlžníkovi nevymáhateľné v rozsahu, v ktorom ho súd zbavil dlhov (§ 166e ods. 2 ZKR).
3. Predmetné uznesenie bolo v Obchodnom vestníku uverejnené dňa 31.12.2019. Za zverejnené sa považuje dňa 01.01.2020 (v zmysle § 199 ods. 9 ZKR).
4. S poukazom na konštatované skutočnosti, ktoré nastali v priebehu konania, sa musí súd procesne sa vysporiadať s hmotnoprávnou prekážkou ďalšieho postupu súdu.
5. Podľa ustanovenia § 167e ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj len ,,zákon o konkurze a reštrukturalizácii“,) ak bol vyhlásený konkurz, súd bez zbytočného odkladu zastaví konanie, v ktorom sa uplatňuje pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze (§ 166a) alebo sa považuje za nevymáhateľnú (§ 166b).
6. Vzhľadom na zásadnú právnu skutočnosť, ktorá nastala v priebehu súdneho sporu a ktorá bráni súdu o podanej žalobe vecne rozhodnúť, pretože zverejnením rozhodnutia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku na majetok žalovaného sa začal konkurz, pričom z charakteru žalobou uplatneného peňažného plnenia je zrejmé, že žalobkyňa si v tomto konaní uplatňuje pohľadávku, ktorá môže byť uspokojená iba v rámci konkurzu na majetok žalovaného, boli naplnené zákonné predpoklady na zastavenie prebiehajúceho konania v súlade s citovaným ustanovením § 167e ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii.
7. Možno teda konštatovať, že na majetok žalovaného bol vyhlásený konkurz, žalovaný bol konkurzným súdom oddlžený a v tomto konaní sa voči žalovanému uplatňuje pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze, resp. pohľadávka, ktorá sa považuje za nevymáhateľnú, preto súd konanie zastavil.
8. Podľa ustanovenia § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
9. Podľa ustanovenia § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
10. Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. K zastaveniu konania môže dôjsť z rôznych procesných dôvodov (napríklad pre nezaplatenie súdneho poplatku, pre nedostatok podmienok konania, z dôvodu späťvzatia návrhu alebo žaloby a pod.). Pri zastavení sporového konania je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či, a pokiaľ áno, ktorá zo strán z procesného hľadiska zastavenie konania zavinila. Kritérium procesného zavinenia je potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala, a skutočnosťou, pre ktorú bolo konanie zastavené. Pokiaľ dôjde k zastaveniu sporového konania, je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách (na strane žalujúcej i žalovanej) a definitívne ju vyriešiť v rámci právnej úpravy obsiahnutej v ustanovení § 256 ods. 1 CSP.
11. Podľa ustálenej súdnej praxe (viď rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 MCdo 17/2009, 5 Cdo 67/2010, 3 MCdo 46/2012) je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Aplikácia ustanovenia § 257 CSP je pritom možná iba v prípade existencie zákonom bližšie nešpecifikovaných dôvodov hodných osobitného zreteľa spočívajúcich v okolnostiach danej veci alebo v okolnostiach na strane sporových strán. Použitie tohto ustanovenia pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná.
12. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 257 CSP a náhradu trov konania žiadnej zo strán sporu nepriznal. Civilný sporový poriadok upravuje náhradu trov konania v prípade zastavenia konania v ustanovení § 256 ods. 1 a 2 CSP, ktoré zákonné ustanovenie predpokladá procesné zavinenie niektorej zo strán sporu na zastavení konania. Súd má v danom prípade za to, že vzhľadom na špecifickú situáciu, ktorá mala za následok nutnosť zastaviť konanie, nie je možné ani jedno z uvedených zákonných ustanovení na danú vec aplikovať. Za dôvod hodný osobitného zreteľa súd považuje skutočnosť, že k zastaveniu konania došlo ako obligatórny zákonný následok právnej skutočnosti, ktorá nastala na základe osobitného zákona, bez zavinenia niektorej zo strán sporu, t.j. nebolo možné uplatniť ustanovenie § 256 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku a ani ustanovenie § 255 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, ktoré upravuje náhradu trov konania pri zohľadnení pomeru úspechu strán konania v spore.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Trnava. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.