Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_11Co-5-2023.pdf
PDF · 159.22 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/5/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice Kočičkovej a sudcov JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jozefa Zlochu ako členov senátu, v spore žalobcu: A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, XXX XX D. E., zastúpeného JUDr. Pavlom Halajom, advokátom, so sídlom Námestie republiky 2, 050 01 Revúca proti žalovanému: F. F. C., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom G. XXXX/XX, XXX XX H., zastúpeného JUDr. Bronislavou Garajovou, advokátkou, so sídlom Železničná 291, 987 01 Poltár, o nahradenie prejavu vôle a určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 10C/29/2019-346 zo dňa 7. septembra 2022, takto
rozhodol:
I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
II. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.
odôvodnenie:
1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol (výrok I.). O trovách konania okresný súd rozhodol tak, že žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 % do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške (výrok II.).
1.1 V odôvodnení predmetného rozsudku okresný súd uviedol, že žalobca sa žalobou podanou voči žalovanému domáhal uloženia povinnosti žalovanému prejaviť vôľu uzavrieť kúpnu zmluvu medzi žalovaným ako predávajúcim a žalobcom ako kupujúcim, na základe ktorej sa žalovaný zaväzuje previesť na žalobcu spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 4901/7920 k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX pre katastrálne územie (ďalej len „k. ú.“) Utekáč, parcele registra „E“, evidovanej na mape určeného operátu, parcelné č. XXXX, vo výmere 355627 m2, druh pozemku lesný pozemok (ďalej aj „predmetná nehnuteľnosť“) za kúpnu cenu 44.013,33 Eur, splatnú v deň právoplatnosti rozsudku, ktorej návrh tvorí prílohu rozsudku.
1.2 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku zhrnul argumentáciu žalobcu uvedenú v žalobe, kde žalobca uviedol, že v katastri nehnuteľností je evidovaný ako podielový spoluvlastník nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX pre k. ú. H., pozemku- parcele registra „E“, evidovanej na mape určeného operátu, parcelné č. XXXX, o výmere 355627 m2, druh pozemku lesný pozemok nasledovne: poradové č. 2, spoluvlastnícky podiel 36/528, poradové č. XX, spoluvlastnícky podiel 23/880 a poradové č. 28, spoluvlastnícky podiel 1/440. Žalovaný uzavrel s podielovými spoluvlastníkmi evidovanými na LV č. XXX pre k. ú. H.: 1. I. J. (spoluvlastnícky podiel 36/528), 2. I. J. (spoluvlastnícky podiel 7/528), 3. K. E. (spoluvlastnícky podiel 17/264), 4. F. E. (spoluvlastnícky podiel 17/264), 5. I. L. (spoluvlastnícky podiel 36/528), 6. D. M. (spoluvlastnícky podiel 36/528), 7. N. B. (spoluvlastnícky podiel 17/528), 8. G.
E. (spoluvlastnícky podiel 7/528), 9. A. M. (spoluvlastnícky podiel 17/1584), 10. G. M. (spoluvlastnícky podiel 17/1584), 11. A. J. (spoluvlastnícky podiel 68/660), 12. I. J. (spoluvlastnícky podiel 31/528), 13. G. E. (spoluvlastnícky podiel 23/528) kúpnu zmluvu, na základe ktorej uvedení podieloví spoluvlastníci previedli na žalovaného (okrem iných nehnuteľností) svoje spoluvlastnícke podiely k predmetnému pozemku. Okresný úrad Poltár, katastrálny odbor, povolil vklad vlastníckeho práva žalovaného do katastra nehnuteľností na základe predmetnej kúpnej zmluvy rozhodnutím V-412/2019 z 07.06.2019, na základe čoho je žalovaný zapísaný ako podielový spoluvlastník nehnuteľnosti pod poradovým č. 1, spoluvlastnícky podiel 4901/7920. Žalovaný nie je vo vzťahu k predávajúcim blízkou osobou. Predávajúci neponúkli svoje spoluvlastnícke podiely najskôr na predaj žalobcovi. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyzval žalovaného, aby mu ponúkol nadobudnutý spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnosti evidovanej na LV č. XXX pre k. ú. H. na predaj za rovnakých podmienok, ako ho nadobudol od vyššie uvedených podielových spoluvlastníkov kúpnou zmluvou, pri uzavretí ktorej došlo k porušeniu predkupného práva žalobcu. Žalovaný uvedenú výzvu žalobcu prevzal dňa 08.07.2019. Najskôr súhlasil s mimosúdnym rokovaním so žalobcom, potom ho zrušil a formou SMS mu oznámil, že situáciu prehodnotil a zmluvu zruší, „nadobudnú to pôvodní spoluvlastníci“. Žalovaný sa podľa tvrdenia žalobcu avizovaným konaním (odstúpením od zmluvy) snaží znemožniť žalobcovi realizáciu ním zvolenej formy uplatnenia práv opomenutého podielového spoluvlastníka domáhať sa, aby mu žalovaný nadobudnuté spoluvlastnícke podiely ponúkol na kúpu za rovnakých podmienok, za akých ich kúpil, pričom z jeho správania je podľa žalobcu nepochybné, že svoju povinnosť dobrovoľne splniť nemieni. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe žiadal žalobu zamietnuť, pričom uviedol, že kúpnou zmluvou V412/2019 odkúpil od viacerých podielových spoluvlastníkov spoluvlastnícke podiely na nehnuteľnostiach vedených pre k. ú. H. na LV č. XXX a LV č. XXX; podmienkou odpredaja bolo odkúpenie spoluvlastníckych podielov žalovaným na oboch listoch vlastníctva. Žalovaný mal vedomosť o tom, že predávajúci oslovili žalobcu s ponukou na odkúpenie spoluvlastníckych podielov, a to opakovane, avšak nie písomne. Žalobca zrejme vzhľadom na nedostatok finančných prostriedkov ponuky odmietol. Po obdržaní listu žalobcu zo dňa 04.07.2019 žalovaný oboznámil s jeho obsahom predávajúcich z kúpnej zmluvy V412/2019. Predávajúci následne vzhľadom na správanie žalobcu, ale aj po zvážení výšky kúpnej ceny začali riešiť možnosť odstúpenia od kúpnej zmluvy. Žalovaný v tejto veci nevyvíjal žiadnu aktivitu. Nakoľko pôvodní podieloví spoluvlastníci zvažovali odstúpenie od kúpnej zmluvy, žalovaný podľa vyjadrenia k žalobe nemal záujem stretávať sa so žalobcom. Napokon mu predávajúci (ktorým žiadne neodkladné opatrenie nezakazovalo odstúpiť od zmluvy) predložili dňa 26.08.2019 nimi pripravený a podpísaný hmotnoprávny úkon - odstúpenie od zmluvy (ktoré ako je zrejmé z overenia podpisov pripravovali už dlhšiu dobu) a žiadosť o zápis odstúpenia od zmluvy katastrom nehnuteľností. Nakoľko žalovaný nemal záujem riešiť spory medzi podielovými spoluvlastníkmi, súhlasil s ich prejavom vôle. Žiadosť o zápis záznamovej listiny je vedená na LV č. XXX ako Z 943/2019. Odstúpením od kúpnej zmluvy sa zmluva od počiatku zrušila a vlastníkmi spoluvlastníckych podielov k predmetnej nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX, k. ú. H. sú opätovne predávajúci. Žalovaný s ich prejavom vôle súhlasil, nakoľko uviedli, že spoluvlastnícke podiely predali nevýhodne a on nemal záujem riešiť spory medzi podielovými spoluvlastníkmi. Žalovanému bolo uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia doručené dňa 02.09.2019, pričom mu nariadeným neodkladným opatrením nebolo zakázané prejaviť súhlas s prejavom vôle predávajúcich odstúpiť od predmetnej kúpnej zmluvy. V dôsledku odstúpenia od predmetnej kúpnej zmluvy žalovaný prestal byť podielovým spoluvlastníkom predmetnej nehnuteľnosti a stratil pasívnu vecnú legitimáciu v spore.
1.3 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že v predmetnej veci nariadil tri súdne pojednávania, a to dňa 18.11.2020, dňa 26.10.2021 a dňa 07.09.2022. Na pojednávaní konanom na okresnom súde dňa 18.11.2020 žalobca nad rámec argumentácie obsiahnutej vo svojich písomných podaniach uviedol, že obrana žalovaného spočívajúca v tvrdení, že z dôvodu odstúpenia od kúpnej zmluvy už nedisponuje vlastníckym právom, a preto ani nemôže previesť nadobudnuté spoluvlastnícke podiely na žalobcu, nie je podľa žalobcu dôvodná. Súd ako predbežnú otázku musí podľa žalobcu posúdiť platnosť odstúpenia od zmluvy. Zdôraznil, že má za to, že právny úkon odstúpenia od zmluvy nie je platný a že žalovaný je aj naďalej podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti, ku ktorej nadobudol spoluvlastnícke podiely dotknutou kúpnou zmluvou. Odstúpenie od zmluvy je podľa žalobcu len formou obrany žalovaného voči žalobou uplatnenému nároku, „ale aj keby tomu tak nebolo a išlo by skutočne o úkon predávajúcich“, na platné odstúpenie od zmluvy neboli podľa žalobcu splnené zákonné podmienky. Uviedol, že odstúpenie od zmluvy podľa § 48 Občianskeho zákonníka prichádza do úvahy v dvoch prípadoch - keď to vyplýva zo zákona alebo keď to vyplýva zo zmluvy. Nahliadnutím do kúpnej zmluvy žalobca zistil, že samotná kúpna zmluva neobsahuje žiadne ustanovenie umožňujúce odstúpiť od zmluvy. V texte odstúpenia od zmluvy je uvedené, že ide o odstúpenie od zmluvy podľa
ust. § 49 Občianskeho zákonníka. Pre takéto odstúpenie od zmluvy však nie sú splnené kritériá, ktoré zákon na odstúpenie od zmluvy vyžaduje, keďže predávajúci neodstúpili od zmluvy ani v tiesni, ani za nápadne nevýhodných podmienok. Zdôraznil, že dôvody na odstúpenie od kúpnej zmluvy (nízka kúpna cena) v danom prípade splnené nie sú, resp. neboli u predávajúcich dané, preto predmetnú kúpnu zmluvu považuje za platnú. V uvedenej súvislosti poukázal žalobca na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/244/2018, z ktorého vyplýva, že dojednanie nízkej kúpnej ceny nezakladá absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy. Na otázku vec prejednávajúceho sudcu okresného súdu, prečo žalobca neakceptuje odstúpenie od predmetnej kúpnej zmluvy, na základe ktorého odstúpenia od kúpnej zmluvy sa právny stav zmenil tak, že pôvodní podieloví spoluvlastníci sa stali opäť podielovými spoluvlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti, zapísanej na LV č. XXX, k. ú. H., a teda žalobca bude môcť s nimi uzavrieť kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bude predaj ich spoluvlastníckych podielov žalobcovi, žalobca uviedol, že je otázne, či mu predávajúci budú chcieť predať svoje spoluvlastnícke podiely a za akých podmienok by s ním uzavreli kúpnu zmluvu, pričom nikto z predávajúcich s ním o tom nekomunikoval. V nadväznosti na uvedené žalobca uviedol, že keďže odstúpenie od kúpnej zmluvy podpísala za podielových spoluvlastníkov len jedna osoba, je platnosť tohto právneho úkonu (odstúpenia od zmluvy) diskutabilná.
1.4 Pri predbežnom právnom posúdení, kde okresný súd stranám sporu ozrejmil, že sa zameria aj na posúdenie splnenia podmienok vyplývajúcich z ust. § 140 Občianskeho zákonníka, žalobca uviedol, že okrem neho žiadny podielový spoluvlastník predmetnej nehnuteľnosti si neuplatnil v súdnom konaní nároky vyplývajúce z porušenia svojho predkupného práva. Vie však upraviť petit tak, aby „zodpovedal nadobudnutiu spoluvlastníckeho podielu žalovaným podľa veľkosti svojho spoluvlastníckeho podielu“. V písomnom vyjadrení doručenom okresnému súdu dňa 15. 12. 2020 žalovaný poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Cdo 111/2008, v zmysle ktorého „dohoda o odstúpení od zmluvy nemusí byť viazaná na existenciu nejakého dôvodu. Občiansky zákonník v ustanovení § 48, ale ani v žiadnom inom ustanovení neurčuje povinnosť, aby obsahom právneho úkonu odstúpenia od zmluvy bolo aj uvedenie dôvodu odstúpenia (či už zákonného alebo dohodnutého), pričom prípadné uvedenie dôvodu/dov odstúpenia od zmluvy v písomnom odstúpení od zmluvy neznamená viazanosť týmito dôvodmi. Neexistencia dôvodov odstúpenia od zmluvy uvedených v odstúpení od zmluvy, nevylučuje preto platnosť odstúpenia od zmluvy z iných skutočne existujúcich dôvodov“. Na pojednávaní konanom na okresnom súde dňa 26. 10. 2021 okresný súd doplnil predbežné právne posúdenie veci podľa § 181 CSP a uviedol, že pri svojom rozhodovaní bude brať do úvahy rozhodnutia najvyšších súdnych autorít, najmä rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ohľadne konkurencie práva vyplývajúceho z porušenia predkupného práva a práva odstúpiť od kúpnej zmluvy, ako aj rozhodnutia najvyšších súdnych autorít ohľadne platnosti dohody o odstúpení od zmluvy.
1.5 Uznesením č. k. 10C/29/2019-190 zo dňa 21. 05. 2021 okresný súd pripustil zmenu žaloby na základe podania žalobcu a návrhu kúpnej zmluvy, doručených okresnému súdu dňa 16. 12. 2020 tak, že „žalovanému sa ukladá povinnosť prejaviť vôľu uzatvoriť kúpnu zmluvu medzi žalovaným ako predávajúcim a žalobcom ako kupujúcim, na základe ktorej sa žalovaný zaväzuje previesť na žalobcu spoluvlastnícky podiel o veľkosti 2411/7920 k nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva č. 409 pre katastrálne územie H. – parcele registra „E“, evidovanej na mape určeného operátu, parcelné č. XXXX o výmere 355 627 m2, druh pozemku lesný pozemok za kúpnu cenu 21. 652,- Eur splatnú v deň právoplatnosti rozsudku, ktorá kúpna zmluva tvorí prílohu rozsudku; uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 10. 06. 2021.
1.6 Uznesením č. k. 10C/29/2019-288 zo dňa 25. 05. 2022 okresný súd pripustil zmenu petitu žaloby na základe podania žalobcu to dňa 03. 11. 2021 tak, že: „I. Súd ukladá žalovanému povinnosť prejaviť vôľu uzavrieť kúpnu zmluvu medzi ním ako predávajúcim a žalobcom ako kupujúcim, ktorej návrh tvorí prílohu rozsudku. II. Súd určuje, že žalovaný F. F. C., nar. XX. XX. XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX, trvale bytom G. XXXX/ XX H., SR, štátny občan SR, je podielovým spoluvlastníkom zapísaným v časti B listu vlastníctva pod por. číslom 1, na základe titulu nadobudnutia: Kúpna zmluva č. V-412/2019 z 27. 06. 2019 – 96/2019, nehnuteľnosti, nachádzajúcej sa v k. ú. H., zapísanej na liste vlastníctva č. XXX Okresného úradu Poltár, odbor katastra nehnuteľností ako pozemok –parcela registra „E“ evidovaná na mape určeného operátu parc. č. XXXX, druh pozemku: lesný pozemok o výmere 355 627 m2 s veľkosťou spoluvlastníckeho podielu 4091/7920.
III. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 % s tým, že o konkrétnej výške tejto náhrady rozhodne vyšší súdny úradník tohto súdu samostatným uznesením po právoplatnosti tohto výroku o priznaní náhrady trov konania“; predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 22. 05. 2022“.
1.7 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku odcitoval ust. § 140, § 603 ods. 3, § 116, § 117, § 137 ods. 1,2, § 48 ods. 1,2 a § 49 zákona č. 40/1964 Zb., Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“) a uviedol, že žalobca sa žalobou podanou voči žalovanému domáhal, aby súd nahradil prejav vôle žalovaného uzavrieť kúpnu zmluvu, ktorou žalovaný prevedie na žalobcu svoj spoluvlastnícky podiel na predmetnej nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX, k. ú Utekáč. Konštatoval, že medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaný nadobudol od predchádzajúcich podielových spoluvlastníkov spoluvlastnícky podiel o veľkosti 4901/7920 k nehnuteľnosti, zapísanej na liste vlastníctva č. XXX, k. ú Utekáč na základe kúpnej zmluvy z 13. 05. 2019 (č. V-412/2019 z 27. 06. 2019). Nebolo tiež sporné, že žalobca ako podielový spoluvlastník predmetnej nehnuteľnosti, zapísanej na liste vlastníctva č. XXX, k. ú Utekáč, ktorého predkupné právo bolo porušené, pred podaním žaloby vyzval žalovaného na uzavretie kúpnej zmluvy. Medzi stranami sporu nebolo sporné ani to, že v prípade kúpnej zmluvy zo dňa 13. 05. 2019 sa nejednalo o prevod medzi blízkymi osobami. Žalobca nenamietal relatívnu neplatnosť predmetnej kúpnej zmluvy, ale žiadal nahradenie prejavu vôle pre porušenie § 140 Občianskeho zákonníka argumentujúc tým, že k prevodu spoluvlastníckych podielov došlo v rozpore s týmto ustanovením, pretože vyššie uvedení podieloví spoluvlastníci previedli na žalovaného svoje spoluvlastnícke podiely bez toho, aby ich ponúkli ostatným spoluvlastníkom, teda aj žalobcovi, na predaj. Žalovaný namietal, že v predmetnej veci došlo k odstúpeniu od kúpnej zmluvy z podnetu predávajúcich (pôvodných podielových spoluvlastníkov). Nakoľko žalovaný nemal záujem riešiť spory medzi podielovými spoluvlastníkmi, súhlasil s prejavom vôle pôvodných podielových spoluvlastníkov, ktorí mu predložili pripravený a podpísaný hmotnoprávny úkon – odstúpenie od zmluvy a žiadosť o jeho zápis v katastri nehnuteľností. On vopred pripravené odstúpenie od kúpnej zmluvy podpísal; následne bolo predmetné odstúpenie od kúpnej zmluvy doručené katastru nehnuteľností.
1.8 V nadväznosti na uvedené okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že žalobca vníma konanie žalovaného ako spôsob, ktorým sa mu žalovaný snaží znemožniť realizáciu ním zvolenej formy uplatnenia práv podielového spoluvlastníka, ktorého predkupné právo bolo porušené, zaoberal sa posúdením otázky konkurencie práva žalobcu vyplývajúceho z porušeného predkupného práva a práva účastníkov kúpnej zmluvy na odstúpenie od kúpnej zmluvy. Poukázal pritom na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 131/2018 zo dňa 18. 04. 2018, na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 725/2016 zo dňa 25. 10. 2016 a na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo 173/2010 zo dňa 11. 12. 2012. Konštatoval, že žalobca vykonal voľbu práva, podielového spoluvlastníka, ktorého predkupné právo bolo porušené a listom zo dňa 04.07.2019 vyzval v zmysle § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka žalovaného, aby mu spoluvlastnícky podiel o veľkosti 4901/7920 ponúkol na predaj. Dňa 26.08.2019 uzatvorili pôvodní predávajúci a žalovaný (ako pôvodný kupujúci) z kúpnej zmluvy zo dňa 13.05.2019 dohodu o odstúpení od predmetnej kúpnej zmluvy s odôvodnením, že po uzatvorení predmetnej kúpnej zmluvy predávajúci zistili, že ich spoluvlastnícke podiely majú vyššiu hodnotu a môžu ich predať za vyššiu cenu. V uvedenej súvislosti okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že bolo na žalobcovi (na jeho voľbe) aké právo z porušenia predkupného práva si uplatní. V danom prípade sa žalobca podanou žalobou domáhal nahradenia prejavu vôle žalovaného uzatvoriť s ním kúpnu zmluvu. Keďže sa žalobca nedomáhal určenia relatívnej neplatnosti právneho úkonu (kúpnej zmluvy), a teda kúpna zmluva bola naďalej platná, nič nebránilo tomu, aby žalovaný mohol od platnej kúpnej zmluvy odstúpiť, keďže nemal záujem riešiť spory medzi podielovými spoluvlastníkmi súvisiace s porušením predkupného práva. Žalobcom uplatnené predkupné právo nemôže byť podľa okresného súdu nadradené inému zákonnému právu, ktoré v rozhodnom čase mohlo byť na odstránenie závadného stavu použité vzhľadom na to, že kúpna zmluva nebola napadnutá relatívnou neplatnosťou právneho úkonu. Keďže porušenie predkupného práva žalobcu bolo odstúpením od kúpnej zmluvy odstránené, žalobcovi nevznikla žiadna ujma a jeho predkupné právo mu v dôsledku odstúpenia od kúpnej zmluvy ostalo naďalej zachované.
1.9 Vo vzťahu k žalobcom namietanej neplatnosti odstúpenia od predmetnej kúpnej zmluvy okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že z obsahu administratívneho spisu Okresného úradu Poltár, katastrálneho odboru sp. zn. Z 943/2019 je zrejmé, že dohodu o odstúpení
od kúpnej zmluvy zo dňa 26.08.2019, ktorú uzatvorili pôvodní predávajúci a žalovaný ako pôvodný kupujúci z kúpnej zmluvy zo dňa 13.05.2019 podpísala za predávajúcich na základe splnomocnenia zo dňa 25.07.2019 ako jedna z predávajúcich I. J.. Podpisy predávajúcich na splnomocnení boli úradne osvedčené pred pracovníkom obce Utekáč tak, ako vyplýva z osvedčovacej doložky opatrenej odtlačkom okrúhlej úradnej pečiatky s erbom obce Utekáč a podpisom osoby, ktorá osvedčenie podpisov v období od 25.07.2019 do 21.08.2019 vykonala. Na odstúpení od kúpnej zmluvy zo dňa 26.08.2019 sa rovnako nachádza osvedčenie pravosti podpisov žalovaného a I. J., ktoré bolo vykonané dňa 26.08.2019 pracovníkom obce Utekáč. Žiadosť o zápis záznamovej listiny (odstúpenia od kúpnej zmluvy) bola podaná na katastrálnom úrade - Okresnom úrade Poltár, katastrálnom odbore dňa 26.08.2019.
1.10 Vo vzťahu k argumentácii žalobcu týkajúcej sa nariadeného neodkladného opatrenia uznesením Okresného súdu Lučenec č. k. 9C/24/2019 zo dňa 15. 08. 2019, okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že zo spisu Okresného súdu Lučenec sp. zn. 9C/24/2019 vyplýva, že uznesenie č. k. 9C/24/2019-21 zo dňa 15.08.2019, ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie zakazujúce žalovanému nakladať so spoluvlastníckym podielom o veľkosti 4901/7920 k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX, k. ú. H., bolo žalovanému listinne doručené do vlastných rúk dňa 02.09.2019. Katastrálnemu úradu bolo predmetné uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia doručené dňa 22.08.2019; na liste vlastníctva č. XXX bola poznámka o nariadenom neodkladnom opatrení zapísaná dňa 23.08.2019. V uvedenej súvislosti okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že neodkladné opatrenie je vykonateľné jeho doručením (§ 332 ods. 1 CSP). Vykonateľnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia ukladajúceho povinnosť plniť, ktorá spočíva v možnosti jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými prostriedkami (§ 232 ods. 1 v spojení s § 234 ods. 2 CSP). V uvedenej súvislosti okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku zdôraznil, že žalovaný bol predmetným uznesením o nariadení neodkladného opatrenia viazaný až od jeho doručenia žalovanému.
1.11 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku ďalej uviedol, že odstúpenie od predmetnej kúpnej zmluvy nepovažuje za neplatné; jedná sa o uplatnenie zákonného práva účastníkov zmluvného vzťahu. V danom prípade prejavili o odstúpenie od kúpnej zmluvy (z dôvodu nevýhodnej kúpnej ceny) záujem predávajúci a žalovaný proti tomu nenamietal. Vykonaným dokazovaním okresný súd zistil, že žalobca potom čo vykonal voľbu práva listom zo dňa 04.07.2019 vyzval v zmysle ust. § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka žalovaného, aby mu spoluvlastnícky podiel o veľkosti 4901/7920 ponúkol na predaj. S časovým odstupom cca šesť týždňov, dňa 26.08.2019 sa zmluvné strany kúpnej zmluvy zo dňa 13.05.2019 dohodli na odstúpení od kúpnej zmluvy. Z uvedeného je podľa okresného súdu zrejmé, že vedľa seba paralelne existovali dve práva viazané k tomu istému objektu (spoluvlastníckemu podielu k nehnuteľnosti), a to právo žalobcu na nahradenie prejavu vôle a právo žalovaného na odstúpenie od kúpnej zmluvy. Tieto dve práva považoval okresný súd v zmysle citovanej judikatúry za kvalitatívne rovnocenné, pretože právo na nahradenie prejavu vôle nie je nadradené právu na odstúpenie od kúpnej zmluvy. Žalobca nenapadol relatívnu neplatnosť predmetnej kúpnej zmluvy, preto odstúpenie od kúpnej zmluvy nebolo vylúčené. Neodkladné opatrenie, ktoré žalovanému zakazovalo nakladať s predmetným spoluvlastníckym podielom, bolo žalovanému doručené až sedem dní po odstúpení od kúpnej zmluvy, pričom žalovaný nebol ním až do jeho doručenia viazaný a výrok neodkladného opatrenia, tak ako bol formulovaný, sa nevzťahoval na odstúpenie od kúpnej zmluvy.
1.12 Vo vzťahu ku žalobcom tvrdenej neplatnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy z dôvodu, že neboli splnené podmienky, splnenie ktorých by predávajúcim umožňovalo vykonať s poukazom na ustanovenie § 49 Občianskeho zákonníka „takýto jednostranný právny úkon“, okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že v prípade odstúpenia od kúpnej zmluvy zo dňa 26.08.2019 sa nejednalo o jednostranný právny úkon, ale o dohodu - dvojstranný právny úkon - účastníkov kúpnej zmluvy. V nadväznosti na uvedené okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku poukázal na právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uvedený v odôvodnení uznesenia sp. zn. 4 Cdo /111/2008, kde najvyšší súd uviedol že: „Dohoda o odstúpení od zmluvy nemusí byť viazaná na existenciu nejakého dôvodu. Pre odstúpenie od zmluvy tam, kde zmluva bola uzavretá písomne, platí, že aj odstúpenie musí byť písomné; inak zákon pre odstúpenie od zmluvy nevyžaduje žiadnu zvláštnu formu, preto odstúpiť od zmluvy možno písomne aj ústne. Občiansky zákonník v § 48 ale ani v žiadnom inom ustanovení neurčuje povinnosť, aby obsahom právneho úkonu odstúpenia od zmluvy bolo aj uvedenie dôvodu odstúpenia (či už zákonného alebo dohodnutého). Prípadné uvedenie dôvodov odstúpenia od zmluvy v písomnom (prípadne aj v ústnom) odstúpení od zmluvy neznamená
viazanosť týmito dôvodmi. Neexistencia dôvodov odstúpenia od zmluvy uvedených v odstúpení od zmluvy preto nevylučuje platnosť odstúpenia od zmluvy z iných skutočne existujúcich dôvodov“. Okresný súd zdôraznil, že tak ako vyplýva z citovaného rozhodnutia najvyššieho súdu: (i) neexistencia dôvodov odstúpenia od zmluvy uvedených v odstúpení od zmluvy nevylučuje platnosť odstúpenia od zmluvy z iných skutočne existujúcich dôvodov; (ii) aj prípadné uvedenie dôvodov odstúpenia v odstúpení od zmluvy neznamená viazanosť týmito dôvodmi a (iii) dohoda o odstúpení nemusí byť viazaná na existenciu nejakého dôvodu. Dohodu o odstúpení od kúpnej zmluvy zo dňa 26.08.2019 nemožno vzhľadom na uvedené považovať podľa okresného súdu za neplatnú.
1.13 V nadväznosti na uvedené okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že keďže odstúpenie od predmetnej kúpnej zmluvy nepovažuje za neplatné, žalobu žalobcu v časti o nahradenie prejavu vôle zamietol. Poznamenal, že odstúpenie od zmluvy je právnym inštitútom, v dôsledku uplatnenia ktorého sa zmluva zrušuje s účinkami „od začiatku“ (ex tunc). Zrušením zmluvy zaniká právny titul, na základe ktorého nadobúdateľ (žalovaný) získal vlastnícke právo k spoluvlastníckym podielom k predmetnej nehnuteľnosti, zapísanej na LV č. XXX, k. ú. H.. Medzi účastníkmi zmluvy je po odstúpení od predmetnej kúpnej zmluvy daný taký právny stav, aký bol pred jej uzatvorením, t. j. ako keby k uzatvoreniu zmluvy vôbec nedošlo, a to nielen z hľadiska obligačných účinkov, ale i z hľadiska účinkov vecnoprávnych. Na oba tieto účinky sa berie zreteľ nielen pri uzatváraní zmluvy, ale i pri odstúpení od nej a nemožno ich od seba oddeľovať. Obligačné účinky predstavujú predpoklad pre nastúpenie účinkov vecnoprávnych. Odstúpenie od kúpnej zmluvy má vecnoprávne účinky erga omnes, nielen účinky obligačné inter partes, pretože v dôsledku odstúpenia od zmluvy sa obnovuje pôvodný stav, t. j. zo zákona sa obnovuje vlastnícke právo prevodcu (predávajúceho), a to samotným právnym úkonom odstúpenia od zmluvy. S vecnoprávnymi účinkami odstúpenia od kúpnej zmluvy týkajúcej sa nehnuteľností súvisí aj postup správy katastra, ktorá obnovenie vlastníckeho práva pôvodných vlastníkov vykoná záznamom v katastri nehnuteľností. Takéto záznamové konanie má len deklaratórny charakter nastúpenia vecnoprávnych účinkov odstúpenia od kúpnej zmluvy (pozri napríklad uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Obdo/99/2020 zo dňa 23.03.2022). V dôsledku zrušenia kúpnej zmluvy žalovaný už nie je podielovým spoluvlastníkom predmetnou kúpnou zmluvou nadobudnutého spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 4901/7920, a preto nie je ani vecne pasívne legitimovaný v spore o nahradenie prejavu vôle, preto okresný súd žalobu v tejto časti žalobného petitu, tak ako je vyššie uvedené, zamietol. Keďže okresný súd zamietol žalobu v časti žalobcom v zmysle ust. § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka uplatneného nároku z porušeného predkupného práva dospel k záveru, že je dôvodné zamietnuť žalobu aj vo vzťahu k určovaciemu petitu, pretože žalobca vzhľadom na existujúci právny stav nemá naliehavý právny záujem na požadovanom určení vlastníckeho práva žalovaného k spoluvlastníckemu podielu 4091/7920, a to okrem iného aj z dôvodov uvedených v odsekoch 68. a 69. odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku.
2. Proti predmetnému rozsudku súdu prvej inštancie sa žalobca odvolal a v odvolaní uviedol, že proti rozsudku súdu prvej inštancie podáva odvolanie, pretože odvolaním napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (odvolací dôvod uplatnený podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP) a tiež preto, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (odvolací dôvod uplatnený podľa § 365 ods. 1 písm. e/ CSP).
2.1 V úvode odvolania odcitoval žalobca tú časť odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku, kde súd prvej inštancie uviedol, že z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že dňa 26.08.2019 uzatvorili pôvodní predávajúci a žalovaný (ako pôvodný kupujúci) z kúpnej zmluvy zo dňa 13.05.2019 dohodu o odstúpení od kúpnej zmluvy s odôvodnením, že po uzatvorení kúpnej zmluvy predávajúci zistili, že prevádzané spoluvlastnícke podiely majú vyššiu hodnotu a môžu ich predať za vyššiu cenu. Za predávajúcich K. E., F. E., I. L., I. J., A. J., D. M., N. B., G. E., A. M. a G. M. podpísala odstúpenie od kúpnej zmluvy I. J. (jedna z predávajúcich) ako ich zástupca na základe splnomocnenia, ktorá bola splnomocnená na podpis odstúpenia od kúpnej zmluvy, podanie žiadosti o zápis záznamovej listiny ako aj na doručovanie písomností v konaní vedenom na Okresnom úrade Poltár, odbore katastrálnom. Podpisy predávajúcich na splnomocnení boli úradne osvedčené pred pracovníkom obce Utekáč, ako vyplýva z osvedčovacej doložky opatrenej odtlačkom okrúhlej úradnej pečiatky s erbom obce Utekáč a podpisom osoby, ktorá osvedčenie vykonala, a to v období od 25.07. do 21.08.2019. Zdôraznil, že procesnou povinnosťou súdu prvej inštancie bolo ako predbežnú (prejudiciálnu) otázku posúdiť neplatnosť odstúpenia od predmetnej kúpnej zmluvy. Uviedol, že odstúpenie od zmluvy nie je dvojstranným právnym úkonom, „ako sa nesprávne domnieva súd prvej inštancie“, ale jednostranným
právnym úkonom. Zmluvná strana môže od zmluvy odstúpiť iba z dôvodov predpokladaných v zmluve; ak sa zmluvné strany v zmluve na možnosti odstúpenia od zmluvy nedohodli, tak zmluvná strana môže odstúpiť od zmluvy jedine z dôvodov vymedzených v Občianskom zákonníku, prípadne v osobitnom zákone. Odstúpenie od kúpnej zmluvy v posudzovanom prípade nemožno podľa žalobcu považovať za uplatnenie zákonného práva účastníkov kúpnej zmluvy, ale práve naopak za protiprávne konanie, ktoré nemá oporu v právnom predpise ani v zmluvnom dojednaní účastníkov kúpnej zmluvy. Súhlas žalovaného s odstúpením od kúpnej zmluvy nemá charakter dohody o odstúpení; teoretický význam súhlasu žalovaného s odstúpením od zmluvy spočíva podľa žalobcu len v tom, že pokiaľ žalovaný ako vlastník zapísaný v katastri nehnuteľností prejaví vôľu, že odstúpenie od zmluvy o prevode spoluvlastníckych podielov nenamieta a toto odstúpenie od zmluvy rešpektuje, okresný úrad, odbor katastrálny, vykoná zápis pôvodných vlastníkov záznamom, bez potreby súdneho rozhodnutia. K zmene v osobe vlastníka spoluvlastníckeho podielu žalovaného, nemohlo preto podľa žalobcu platne dôjsť odstúpením od zmluvy. V nadväznosti na uvedené žalobca v odvolaní uviedol, že predtým ako sa žalovaný dozvedel o tom, že žalobca si voči nemu uplatňuje právo na odkúpenie svojho spoluvlastníckeho podielu, mohol uzavrieť s pôvodnými predávajúcimi zmluvu o spätnom prevode vlastníckeho práva k tomuto spoluvlastníckemu podielu, a to buď ako zmluvu odplatnú (kúpnu) alebo ako zmluvu bezodplatnú (darovaciu). V takom prípade by však žalovaného zaťažovala povinnosť ponúknuť prevádzaný spoluvlastnícky podiel najskôr žalobcovi (resp. ostatným podielovým spoluvlastníkom predmetnej nehnuteľnosti) a povinnosť počkať s prípadným prevodom nadobudnutého spoluvlastníckeho podielu do času, kým ostatní podieloví spoluvlastníci neprejavia vôľu uplatniť svoje predkupné právo. Z obsahu odstúpenia od kúpnej zmluvy podľa žalobcu nevyplýva, že by pôvodní predávajúci a žalovaný hodlali uzavrieť kúpnu zmluvu, ktorej predmetom by bol spätný prevod dotknutého spoluvlastníckeho podielu. Keďže vlastnícke právo sa v prípade zmluvy prevádza vkladom, ani v prípade, že by súd nesprávne vyhodnotil odstúpenie od kúpnej zmluvy ako novú kúpnu zmluvu, vlastnícke právo by na jej základe zo žalovaného na pôvodných podielových spoluvlastníkov neprešlo. Odstúpenie od predmetnej kúpnej zmluvy nemožno podľa žalobcu považovať za platný právny úkon ani v tom prípade, že by pôvodní predávajúci boli skutočne oprávnení zrušiť predmetnú kúpnu zmluvu spôsobom, ktorý realizovali (odstúpením od kúpnej zmluvy), nakoľko by išlo o absolútne neplatný právny úkon podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Odstúpenie od predmetnej kúpnej zmluvy je podľa žalobcu nepochybne úkonom, ktorý bol učinený na podnet žalovaného v snahe zmariť realizáciu práva žalobcu uplatneného v tomto súdnom konaní.
2.2 Žalobca súdu prvej inštancie v odvolaní ďalej vytkol, že nevykonal žalobcom navrhovaný dôkaz - výsluch pôvodných predávajúcich ako svedkov na okolnosti uzavretia kúpnej zmluvy č. V-412/2019 a na okolnosti odstúpenia od tejto kúpnej zmluvy. Aj bez výsluchu svedkov však možno podľa žalobcu vzhľadom na okolnosti prípadu vyvodiť, že pôvodní predávajúci a žalovaný postupovali v zhode, pričom cieľom tohto ich spoločného konania bolo ukrátiť žalobcu na jeho právach. V uvedenej súvislosti je podľa žalobcu v prvom rade potrebné poukázať na dátum podpísania odstúpenia od predmetnej kúpnej zmluvy. Stalo sa tak v deň, kedy Okresný úrad Poltár, katastrálny odbor, zverejnil na LV č. XXX, k. ú. H. poznámku o uznesení Okresného súdu Lučenec, ktorým Okresný súd Lučenec nariadil neodkladné opatrenie zakazujúce žalovanému nakladať s predmetným spoluvlastníckym podielom. V druhom rade je podľa žalobcu potrebné poukázať na existenciu žaloby podanej žalovaným a pôvodnými predávajúcimi ako žalobcami proti žalobcovi v procesnej pozícii žalovaného, ktoré začalo na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. 6C/11/2021 a v súčasnosti je vedené na miestne príslušnom Okresnom súde Rimavská Sobota pod sp. zn. 10C/29/2019. V tomto konaní sa pôvodní predávajúci a žalovaný spoločne zastúpení tou istou právnou zástupkyňou, JUDr. Bronislavou Garajovou, domáhajú voči žalobcovi, aby na nich previedol svoj spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnosti (parcele registra „E“, evidovanej na mape určeného operátu, parcelné č. 5098 o výmere 355627 m2, druh pozemku lesný pozemok, zapísanej na LV č. XXX pre k. ú. H.). V závere odvolania žalobca navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 388 CSP zmenil tak, že žalobe vyhovie alebo, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok podľa ust. § 389 ods. 1 písm. c) CSP za účelom doplnenia navrhnutého dokazovania zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že dôvodom zamietnutia žaloby bol záver súdu prvej inštancie o posúdení odstúpenia od kúpnej zmluvy ako platného dvojstranného právneho úkonu a nie ako jednostranného právneho úkonu. Zdôraznil, že k zamietnutiu žaloby došlo z viacerých dôvodov. V zmysle judikatúry Ústavného súdu SR, uplatnené predkupné právo zo strany žalobcu vo vzťahu k žalovanému na odkúpenie jeho spoluvlastníckeho podielu nie je nadradené inému zákonnému
právu, ktoré v tom čase v zmysle platného zákona mohlo byť použité na odstránenie závadného stavu spočívajúceho v porušení predkupného práva žalobcu. Ustálená súdna prax a s ňou spojená publikovaná judikatúra neumožňuje nadradiť právo žalobcu na nahradenie prejavu vôle nad právo zmluvných strán na odstúpenie od zmluvy. Odstúpením od predmetnej kúpnej zmluvy bolo zákonným spôsobom odstránené porušenie predkupného práva žalobcu. Takýto postup bol možný, keďže predmetná kúpna zmluva nebola zo strany žalobcu napadnutá relatívnou neplatnosťou právneho úkonu. Bolo na žalobcovi aké právo z porušenia predkupného práva si uplatní. Tým, že sa žalobca nedomáhal určenia relatívnej neplatnosti právneho úkonu (predmetnej kúpnej zmluvy), bola predmetná kúpna zmluva naďalej platná a nič nezabránilo tomu, aby predávajúci spolu so žalovaným ako kupujúcim od tejto kúpnej zmluvy odstúpili. Žalobcom vo vzťahu k žalovanému uplatnené právo na odkúpenie spoluvlastníckeho podielu nemohlo byť nadradené inému zákonnému právu, ktoré v tom čase mohlo byť v zmysle zákona použité na odstránenie závadného stavu, spočívajúceho v porušení predkupného práva žalobcu. Vzhľadom k tomu, že žalovaný už nie je podielovým spoluvlastníkom predmetnou kúpnou zmluvou nadobudnutých spoluvlastníckych podielov, ale ich podielovými spoluvlastníkmi sú v dôsledku odstúpenia od kúpnej zmluvy opätovne pôvodní podieloví spoluvlastníci, došlo okrem odstránenia závadného stavu aj k strate pasívnej vecnej legitimácie žalovaného a k zániku možnosti žalobcu domáhať sa voči žalovanému práva na kúpu spoluvlastníckeho podielu podľa § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Žalobcom voči žalovanému uplatnené právo na odkúpenie jeho spoluvlastníckeho podielu podľa § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka nemôže byť nadradené právu na odstúpenie od zmluvy. Dôvodom zamietnutia žaloby bola tiež skutočnosť, že žalobca sa voči žalovanému domáhal nahradenia prejavu vôle k inému spoluvlastníckemu podielu, než na aký má nárok. Napokon dôvodom zamietnutia žaloby v časti požadovaného určenia vlastníckeho práva žalovaného k spoluvlastníckemu podielu 4901/7920 k predmetnej nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva XXX, k. ú. H. bolo uvedenie celého spoluvlastníckeho podielu, pričom nahradenie prejavu vôle sa týka len jeho časti. Žalobca teda žiadal určiť vlastnícke právo žalovaného k celému spoluvlastníckemu podielu žalovaného (nadobudnutému kúpnou zmluvou od predávajúcich), hoci sa voči žalovanému domáhal nahradenie prejavu vôle len vo vzťahu k jeho časti. Pokiaľ ide o argumentácii žalobcu, týkajúcu sa definovania odstúpenia od kúpnej zmluvy ako výlučne jednostranného právneho úkonu, žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že zo zásady zmluvnej voľnosti vyplýva právo zmluvných strán zmluvu uzatvoriť, ale zároveň ju na základe vzájomnej dohody aj zrušiť. Právna úprava odstúpenia od zmluvy ako jednostranného právneho úkonu neznamená, že sa zmluvné strany na odstúpení od zmluvy nemôžu dohodnúť. V takomto prejave vôle (dohode o odstúpení od zmluvy) sa stretnú prejavy vôle všetkých zmluvných strán, čo právna úprava nevylučuje. Pokiaľ teda žalobca v odvolaní poukazuje na to, že zmluvu nemožno bez súhlasu druhej zmluvnej strany meniť alebo zrušiť, tak táto požiadavka bola v danom prípade splnená. Zmluvné strany sa dohodli na zrušení kúpnej zmluvy a na uvedení do pôvodného stavu. Predávajúci mali záujem predať svoje spoluvlastnícke podiely za vyššiu kúpnu cenu, kupujúci - žalovaný nemal záujem viesť so žalobcom súdny spor a zároveň došlo k odstráneniu porušenia predkupného práva žalobcu. Vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu, že žalovaný mohol s pôvodnými predávajúcimi uzatvoriť dohodu o spätnom prevode ich spoluvlastníckych podielov, a to buď zmluvu odplatnú alebo bezodplatnú, žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že rozhodnutie ako riešiť vzniknutú situáciu patrilo žalovanému a pôvodným predávajúcim. Rozhodli sa od predmetnej kúpnej zmluvy na základe vzájomnej dohody odstúpiť, pričom toto rozhodnutie bolo výlučne na nich. Neboli vo svojej voľbe riešenia vzniknutej situácie ničím obmedzení, a to či už právnou úpravou alebo neodkladným opatrením, ktorým žalovaný v čase odstúpenia od zmluvy nedisponoval a ktoré pôvodných predávajúcich nezaväzovalo, nedopadalo na spätný prevod spoluvlastníckych podielov predávajúcich v dôsledku odstúpenia od kúpnej zmluvy, tak ako to konštatuje aj súd prvej inštancie v odseku 62. odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku. Žalovaný nemal záujem „licitovať s cenou“, ani nemal záujem nechať sa vtiahnuť do súdneho sporu so žalobcom. V prípade, že pôvodní predávajúci majú možnosť predať svoje spoluvlastnícke podiely za výhodnejšiu kúpnu cenu, žalovaný im to súhlasom s odstúpením od kúpnej zmluvy umožnil. Prijal teda navrhované zrušenie kúpnej zmluvy formou odstúpenia od zmluvy ako viacstranného právneho úkonu, ktorý je potrebné posudzovať podľa jeho obsahu. Zdôraznil, že dohoda o odstúpení od kúpnej zmluvy nemusí byť viazaná na existenciu nejakého dôvodu. Občiansky zákonník v ust. § 48, ale ani v žiadnom inom ustanovení, neobsahuje právnu úpravu, v zmysle ktorej v odstúpení od zmluvy má byť uvedený dôvod odstúpenia (či už zákonný alebo dohodnutý); prípadné uvedenie dôvodov odstúpenia od zmluvy neznamená viazanosť týmito dôvodmi. Neexistencia dôvodov odstúpenia od zmluvy uvedených v odstúpení od zmluvy nevylučuje preto platnosť odstúpenia od zmluvy z iných skutočne existujúcich dôvodov. Všetky zmluvné strany napádanej kúpnej zmluvy sa vo svojom písomnom prejave zhodli na možnosti zrušenia zmluvy písomnou dohodou. Na strane pôvodných predávajúcich bola dôvodom
odstúpenia od zmluvy snaha predať spoluvlastnícke podiely za výhodnejšiu kúpnu cenu, na strane žalovaného ako kupujúceho bola snaha napraviť porušenie predkupného práva žalobcu a vyhnúť sa s tým spojenému súdnemu konaniu. V závere vyjadrenia k odvolaniu žalobcu žalovaný navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.
4. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP), prejednal odvolanie žalobcu v rozsahu a z dôvodov daných ust. § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP (a contrario) a odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil.
5. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti záverov súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích námietok žalobcu, ktorý v odvolaní namietal, že rozsudok súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (odvolací dôvod uplatnený žalobcom v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP) a že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (odvolací dôvod uplatnený žalobcom v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. e/ CSP).
6. Podľa § 140 zákona č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe (§ 116, 117). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.
7. Podľa § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak sa predkupné právo porušilo, môže sa oprávnený buď od nadobúdateľa domáhať, aby mu vec ponúkol na predaj, alebo mu zostane predkupné právo zachované.
8. Podľa § 40a Občianskeho zákonníka, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589 a § 701 ods. 1, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov (§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takýmto úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.
9. Podľa § 48 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.
10. Podľa § 49 Občianskeho zákonníka, účastník, ktorý uzavrel zmluvu v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, má právo od zmluvy odstúpiť.
11. Po prejednaní odvolania žalobcu odvolací súd uvádza, že odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie považuje za vecne správny. Súd prvej inštancie potom čo sa správne prejudiciálne (poukazujúc na závery Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uvedené v rozhodnutí NS SR sp. zn. 4Cdo 111/2008 zo dňa 30. 06. 2009) vysporiadal s otázkou platnosti dohody o odstúpení od kúpnej zmluvy (V-412/2019 z 27. 06. 2019) zo dňa 26.08.2019 a s otázkou konkurencie práva vyplývajúceho z porušenia predkupného práva a práva odstúpiť od kúpnej zmluvy (v tomto prípade na základe dohody zmluvných strán, nie na základe jednostranného právneho úkonu niektorej zo zmluvných strán predmetnej kúpnej zmluvy), dospel k správnemu záveru o nedostatku vecnej pasívnej legitimácie na strane žalovaného a z tohto dôvodu žalobu správne zamietol. V uvedenej súvislosti poukazuje odvolací súd na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 407/2016 zo dňa 12. 12. 2017, kde ústavný súd uviedol, že „preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej alebo pasívnej je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania (žiadna zo strán sporu) nenamieta, pričom zistenie nedostatku vecnej legitimácie má za následok zamietnutie žaloby“.
12. V nadväznosti na uvedené poukazuje odvolací súd na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 131/2018-11 zo dňa 18. 04. 2018, kde ústavný súd uviedol, že „pokiaľ sa sťažovatelia ako oprávnení spoluvlastníci pri porušení predkupného práva nedovolávali neplatnosti
právneho úkonu podľa § 40a Občianskeho zákonníka a domáhali sa (len) nadobudnutia prevedeného spoluvlastníckeho podielu podľa § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ide o situáciu, keď platnosť zmluvy a jej právne účinky zostávajú zachované, čo samo osebe zakladá jednak právnu možnosť odstúpenia od takejto zmluvy a jednak možnosť uplatňovať zostávajúce nároky plynúce z porušenia predkupného práva vrátane oprávnenia domáhať sa nadobudnutia (odkúpenia) spoluvlastníckeho podielu za rovnakých podmienok, za akých došlo k jeho prevodu. Zrušením (ukončením) zmluvy v dôsledku odstúpenia od zmluvy ide o stav, keď zaniká efektívna možnosť dovolávať sa práva na kúpu spoluvlastníckeho podielu podľa § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka z porušenia zákonného predkupného práva v zmysle § 140 Občianskeho zákonníka. Odstúpenie od zmluvy je totiž jedným z právnych nástrojov na dosiahnutie zrušenia zmluvy. Využitím práva odstúpiť od zmluvy dochádza k zániku záväzkov zo zmluvy a k naplneniu jednej z výnimiek zásady pacta sunt servanda“.
13. V odôvodnení uznesenia sp. zn. III. ÚS 725/2016 zo dňa 25. 10. 2016 Ústavný súd SR uviedol: „sťažovatelia sa voči nadobúdateľovi (odporcovi) domáhali, aby im nadobudnutý spoluvlastnícky podiel ponúkol na kúpu za rovnakých podmienok, za ktorých ho kúpil od pôvodného podielového spoluvlastníka. Ak teda v prípade predmetnej kúpnej zmluvy zo 4. mája 2005 existoval dôvod relatívnej neplatnosti, ktorú však sťažovatelia neuplatnili, pozerá sa na ňu ako na platný právny úkon, a aj keď vo vzťahu k navrhovateľom bolo porušené predkupné právo, tak podľa názoru krajského súdu to ešte neznamená, že toto právo by bolo silnejšie a zabraňovalo by odporcom 1 a 2 odstúpiť od kúpnej zmluvy. Ak odporcovia zistili, že predkupné právo navrhovateľov bolo porušené, relatívna neplatnosť právneho úkonu namietaná nebola a na kúpnu zmluvu zo 4. mája 2005 sa hľadelo ako na platný právny úkon, tak za týchto okolností mohli odporcovia od predmetnej kúpnej zmluvy odstúpiť. Dôvodom ich odstúpenia bolo práve to, že na predmete kúpy viazlo zákonné predkupné právo ostatných spoluvlastníkov a týmto úkonom odstúpenia od kúpnej zmluvy bolo zákonným spôsobom odstránené porušenie práva. Takýto postup bol možný, keďže predmetná kúpna zmluva nebola napadnutá relatívnou neplatnosťou právneho úkonu. Bolo totiž len na navrhovateľoch, aké právo z porušenia predkupného práva uplatnia, a tým, že neuplatnili relatívnu neplatnosť právneho úkonu (predmetnej kúpnej zmluvy), a právny úkon bol teda naďalej platný, nezabránili tomu, že odporcovia mohli od tejto kúpnej zmluvy odstúpiť, ak sa dozvedeli o tom, že predkupné právo bolo porušené, a zo strany predávajúcej boli uistení o tom, že vo vzťahu k predmetu prevodu neviazlo predkupné právo. Za daných okolností tak uplatnené predkupné právo zo strany navrhovateľov vo vzťahu k odporcom na odkúpenie ich spoluvlastníckeho podielu nemohlo byť v danom prípade nadradené inému zákonnému právu, ktoré v tom čase mohlo byť použité v zmysle platného zákona na odstránenie závadného stavu. Podľa názoru krajského súdu navrhovateľom nevznikla žiadna ujma, pretože ich predkupné právo ostalo aj naďalej zachované. Ak sa predávajúca z predmetnej kúpnej zmluvy opätovne stala podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti a následne so svojím spoluvlastníckym podielom disponovala, a to aj v rozpore s § 140 Občianskeho zákonníka a nikto zo spoluvlastníkov takýto právny úkon nenamietal podľa § 40a Občianskeho zákonníka (teda ani sťažovatelia), tak potom aj darovaciu zmluvu, ktorú uzatvorila s treťou osobou, bolo treba považovať za platnú a táto obdarovaná následne mohla disponovať so spoluvlastníckym podielom k nehnuteľnosti, ktorej sa predmet sporu týka, mohla teda tento testamentom poručiť odporcom a tento jej postup nebolo možné považovať za obchádzanie zákona.“
14. Citované rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sú rozhodnutia najvyšších súdnych autorít, ktoré je súd povinný v zmysle Článku 2 Základných princípov Civilného sporového poriadku rešpektovať a pri rozhodovaní v obdobných veciach, v záujme zachovania zásady právnej istoty, z nich vychádzať. Z uvedených rozhodnutí Ústavného súdu SR (a záverov z nich vyplývajúcich) ako aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo 111/2008, nevylučujúceho možnosť odstúpenia od zmluvy aj na základe dohody o odstúpení od zmluvy, uzatvorenej medzi zmluvnými stranami zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti (resp. zmluvy o prevode spoluvlastníckych podielov k nehnuteľnosti) súd prvej inštancie pri posúdení danej veci správne vychádzal, pričom v odsekoch 59. až 64. odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku súd prvej inštancie jasne a zreteľne vysvetlil, prečo nepovažoval argumentáciu žalobcu, spochybňujúcu platnosť dohody o odstúpení od predmetnej kúpnej zmluvy zmluvy zo dňa 26. 08. 2019, za opodstatnenú, s ktorými závermi súdu prvej inštancie, premietnutými do odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku sa odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP stotožnil.
15. V uvedenej súvislosti odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie správne posúdil predmetnú dohodu o odstúpení od zmluvy ako platný právny úkon, ktorého existenciu platná právny úprava
nevylučuje. Platným odstúpením od zmluvy sa zmluva o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti od počiatku zrušuje (ak nie je právnym predpisom ustanovené a účastníkmi dohodnuté inak, čo nie je tento prípad). Zrušením zmluvy zaniká právny titul, na základe ktorého nadobúdateľ získal vlastnícke právo k nehnuteľnosti (v tomto prípade k spoluvlastníckym podielom predávajúcich). Medzi účastníkmi zmluvy (v tomto prípade kúpnej zmluvy V-412/2019 z 27. 06. 2019) nastane po zrušení zmluvy z hľadiska obligačných a vecnoprávnych taký právny stav ako keby k uzavretiu zmluvy nedošlo. Vlastnícke právo prevodcu/cov sa obnovuje zo zákona. Táto zmena sa do katastra nehnuteľností zapisuje záznamom.
16. Na základe uvedených skutočností odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správy z dôvodu správnosti riadne odôvodneného záveru o absencii vecnej pasívnej legitimácie žalovaného v spore podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil konštatujúc, že odvolacia argumentácia žalobcu, že odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (odvolací dôvod uplatnený žalobcom v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP) nie je vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti opodstatnená. Vo vzťahu k odvolaciemu dôvodu uplatnenému žalobcom v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. e) CSP, t. j. že súd prvej inštancie nevykonal navrhované dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, odvolací súd poukazuje na ust. § 185 ods. 1 CSP, podľa znenia ktorého „súd rozhodne, ktorý z navrhovaných dôkazov vykonaná“. Ustálená judikatúra „cizeluje“ uvedené procesné ustanovenie tak, že pokiaľ súd rozhodne, že napr. z hľadiska procesnej ekonómie niektorý z navrhovaných dôkazov nevykoná, tak je v záujme presvedčivosti súdneho rozhodnutia nevykonanie toho-ktorého navrhovaného dôkazu potrebné odôvodniť. V danom prípade súd prvej inštancie v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku (konkrétne v odseku 67. odôvodnenia) vysvetlil, prečo a z akých dôvodov nevyhovel návrhu žalobcu na vykonanie dokazovania výsluchom navrhovaných svedkov, preto odvolací súd ani túto odvolaciu argumentáciu žalobcu, vychádzajúcu z odvolacieho dôvodu uplatneného žalobcom v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. e/ CSP nepovažoval za opodstatnenú.
17. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 a ust. § 262 ods. 2 CSP tak, že žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.
18. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP).
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.