Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_7Co-229-2019.pdf
PDF · 85.82 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/229/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a JUDr. Jany Kotrčovej, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanej: W. J. U., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým bytom R. XXXX, o zaplatenie 1.028,49 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 21Csp/178/2017-305 zo dňa 11. júna 2019, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovanej p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol a žalovanej voči žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Poukázal na to, že žalobca bol uznesením č.k. 21Csp/178/2017-242 vyzvaný, aby zrozumiteľne opísal rozhodujúce skutočnosti, na základe ktorých si uplatňuje svoj žalobný nárok a v rámci toho aby tiež uviedol, o ktoré všetky zmluvy a dodatky opiera svoj žalobný návrh; uviedol, kedy sa žalovaná dostala prvýkrát do debetu a ako dlho v ňom zotrvávala a tiež označil a pripojil dôkazy na preukázanie uvedených skutkových tvrdení a osobitne, aby v rámci tohto aj označil a pripojil výpisy z účtu žalovanej po celú dobu trvania účtu, nielen po dobu, odkedy bola žalovaná v debete. Žalobca uvedenej výzve nevyhovel v celom rozsahu a v doplnení žaloby neuviedol úplný opis rozhodujúcich skutočností, keďže vzhľadom na pripojené zmluvné dokumenty je zrejmé, že v rámci svojich skutkových tvrdení nespomenul všetky relevantné zmluvné dokumenty a pritom podľa § 132 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené a priložené dôkazy. Žalobca rovnako neuviedol, kedy sa žalovaná prvýkrát dostala na svojom účte do debetu a tento v prvom doplnení žaloby odkazuje v rámci „podrobnej špecifikácie žalovanej sumy“ a hovorí len o debetných a kreditných operáciách za obdobie od 10.04.2006, pričom konštatuje, že k 10.04.2006 bol zostatok na účte žalovanej mínus 457,88 Eur. Pre úspešné uplatnenie žalobného nároku je však potrebné poznať debetné a kreditné operácie za celé obdobie trvania úverového vzťahu vyplývajúceho z povoleného prečerpania, resp. kontokorentného úveru, čím možno mať za to, že žalobca (napriek výzve súdu) dostatočne neuniesol bremeno tvrdenia. Rovnako neuniesol ani dôkazné bremeno, keď neoznačil a nepripojil výpisy z účtu žalovanej za celé obdobie trvania úverového vzťahu vyplývajúceho z nepovoleného prečerpania, resp. kontokorentného úveru, keďže žalobcom označené a predložené výpisy z účtu žalovanej sa začínajú dátumom 10.04.2006. O trovách konania rozhodol s poukazom na ustanovenie § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP).
2. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku podal odvolanie žalobca. Má za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď doplnil svoje skutkové tvrdenia písomným podaním zo dňa 28.11.2018 a 08.04.2019, kde podrobne rozpísal skutkový stav veci, ktorý zároveň podložil relevantnými dôkazmi. Pokiaľ ide o dôkazy, ktoré neopísal skutkovo vo svojich podaniach, má za to, že uvedené nemá vplyv na posúdenie uplatneného nároku. Uviedol rozhodujúce skutočnosti, z ktorých uplatnený nárok vyplýva a zároveň tieto skutočnosti podložil príslušnými dôkazmi. To, že nepredložil ďalšie dôkazy, nemá vplyv na jeho nárok, keďže ten vyplýval z dôkazov, ktoré opísal a považoval za dostatočné. Súd sa mal zaoberať tými dôkazmi, na ktoré poukazoval a z nich vyhodnotiť dôvodnosť uplatneného nároku. K dôvodu zamietnutia žaloby, že neuviedol, kedy sa žalovaná prvýkrát dostala na svojom účte do debetu, nesúhlasí, nakoľko žalovaná v konaní nijakým spôsobom nespochybnila výšku uplatneného nároku v konaní, pričom predložil aj špecifikáciu uplatneného nároku spolu s platobnou históriou. V tejto súvislosti poukázal na ust. § 151 ods. 1 CSP. V sporovom konaní súd nevykonáva dôkazy na preukázanie nesporných skutkových tvrdení. Taký záver prijal aj Krajský súd v Trnave v rozhodnutí č.k. 24Co/124/2018-97 zo dňa 04.12.2018. Preto navrhuje napadnutý rozsudok zmeniť tak, že žalobe vyhovie, resp. podľa § 389 ods. 1 CSP rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na nové konanie.
3. Žalovaná k odvolaniu podala vyjadrenie, v ktorom uviedla, že trvá na rozhodnutí prvostupňového súdu, nakoľko nie je si vedomá skutku, ktorý sa jej kladie za vinu.
4. Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd (§ 34 ods. 1 CSP), po zistení, že odvolanie podala včas sporová strana proti rozsudku, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1, § 359, § 362 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) preskúmal rozsudok v intenciách ustanovenia § 379 a § 380 CSP a ako vecne správny ho potvrdil s poukazom na ust. § 387 ods. 1 CSP.
5. V zmysle ust. § 132 ods. 1 CSP osobitnou náležitosťou žaloby je pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh, pričom v zmysle odseku 2 tohto ustanovenia opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností predstavuje samotný základ žaloby. Tvrdenia, z ktorých má vyplynúť oprávnenosť uplatneného nároku, by mali byť jednoznačné a konkrétne, aby nemohlo dôjsť k zámene s iným skutkom. Skutkové okolnosti uplatňovaného nároku musia byť opísané v takom rozsahu, aby umožňovali jednoznačnú individualizáciu uplatňovaného nároku, teda vymedziť predmet konania po skutkovej stránke. Ak žalobca v žalobe neuvedie všetky potrebné tvrdenia, nejde o vadu žaloby, ale jedná sa o nedostatok bremena tvrdenia.
6. Oboznámením sa podaniami žalobcu zo dňa 28.11.2018 (označené ako doplnenie žaloby) a zo dňa 08.04.2019 (vyjadrenie k vyjadreniu žalovanej) vyplýva, že opísané skutkové okolnosti nezodpovedajú uplatňovanému nároku žalobcu, a preto nemohol uniesť bremeno tvrdenia. Uvádza, že uplatňuje si sumu 1.028,49 Eur, ktorá pozostáva z istiny vo výške 898,50 Eur, z poplatku vo výške 8,37 Eur, z riadneho úroku 39,33 Eur, úroku z omeškania zmluvného vo výške 7,79 Eur a zákonného úroku z omeškania v sume 74,50 Eur (ktorý rozpis pohľadávky mal byť súhlasný aj so zmluvou o postúpení pohľadávky na žalobcu). Napokon poukazuje, že podrobná špecifikácia žalovanej sumy sa nachádza aj vo vyjadrení zo dňa 02.10.2018. V rozpise zo dňa 02.10.2018 žalobca poukazuje na to, že zostatok na účte žalovanej ku dňu 10.04.2006 bol mínus 457,88 Eur (mínus 13.794,20 Sk). Nižšie popisuje debetné operácie, ako výber kartou + platba kartou + odchádzajúce platby z účtu vo výške 59.034,40 Eur (uviedol i predstavujúci súčet položiek), ďalej uviedol poplatky vo výške 763,91 Eur (rovnako uviedol súčet položiek), debetné úroky vo výške 903,73 Eur, zmluvné úroky z omeškania vo výške 8,41 Eur, čo spolu predstavujú debetné operácie 60.710,45 Eur. Kreditné operácie označil vo výške 60.182,69 Eur (spolu s ich rozpisom), kreditné úroky 0,98 Eur, zľavy a storná vo výške 30,68 Eur, a teda spolu kreditné operácie predstavujú sumu 60.214,35 Eur. Rozdiel medzi debetnými operáciami a kreditnými operáciami predstavuje istinu 457,88 Eur. Z uvedeného tvrdenia žalobcu teda vyplýva, že rozpísal debetné a kreditné operácie, ktoré mali byť ku dňu 10.04.2006. Následne v rozpise uvádza, že z úhrad žalovaného bola na istinu započítaná suma 58.135,90 Eur, na poplatky suma vo výške 755,54 Eur, na riadny úrok 864,40 Eur a na úrok z omeškania suma 0,62 Eur. Rozdiel debetných a kreditných operácií na účte žalovaného ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti predstavuje 953,99 Eur a pozostáva z istiny 898,50 Eur, z poplatkov 8,37 Eur, riadneho úroku 39,33 Eur a úroku z omeškania 7,79 Eur. Úrok z omeškania po vyhlásení mimoriadnej splatnosti predstavoval 74,50 Eur. Žalobca však už rozpis jednotlivých položiek pri kreditných a debetných operáciách tak, ako to vykonal do 10.04.2006, v rozpise neuviedol, iba pripojil výpis z účtu žalovanej. Ako už bolo vyššie konštatované, opis rozhodujúcich skutočností nie je možné odkázať iba na listinné dôkazy. Ustanovenie § 132 ods. 2 CSP výslovne uvádza, že opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Z uvedeného dôvodu v tejto časti odvolacia námietka žalobcu je nedôvodná.
7. V ďalšej časti odvolania žalobca poukazuje na to, že žalobkyňa nijakým spôsobom nespochybnila jeho uplatňovaný nárok, výšku, ani ním predloženú špecifikáciu, a preto je ju nutné považovať za nespornú v zmysle § 151 ods. 1 CSP. Na uvedené nie je možné žalobcovi prisvedčiť, nakoľko žalovaná vo svojom vyjadrení zo dňa 04.03.2019 (č.l. 277) jednak namietala premlčanie nároku a napokon poukázala na to, že žalobca si uplatňuje vrátenie finančných prostriedkov z povoleného prečerpania aj napriek tomu, že účet nebol aktívne využívaný viac ako 5 rokov a v zmluve je uvedené, že banka poskytuje finančné prostriedky iba v prípade, že sa vykonávajú aktívne finančné obraty a účet sa aj aktívne využíva, čo v tomto prípade nebolo. Z takéhoto vyjadrenia žalovanej nie je možné ustáliť, že by výslovne nepoprela uplatňovanú pohľadávku žalobcu. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje i na uznesenie Ústavného súdu SR č.k. I.ÚS 246/2019-14 zo dňa 11. júna 2019, v ktorom konštatoval, že „pasivita žalovaného v konaní nemôže mať za následok (aplikáciou § 151 ods. 1 a 2 CSP) povinnosť všeobecného súdu priznať akýkoľvek uplatnený nárok. Všeobecný súd nemôže vyvodzovať právne účinky zo zanedbania procesnej povinnosti protistrany poprieť tvrdenia žalobcu, ak žalobca samotný zanedbal svoju povinnosť tvrdenia. Povinnosť strany sporu tvrdiť má pritom kľúčový význam a predstavuje jeden zo základných princípov civilného procesu (článok 8 Základných zásad CSP - procesné povinnosti a procesné bremená).“
8. Vychádzajúc z vyššie konštatovaného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP, vrátane osobitne nenapadnutého závislého výroku o trovách konania, potvrdil.
9. O trovách odvolacieho konania rozhodol s poukazom na ust. § 369 ods. 1 CSP aplikujúc ust. § 255 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní mala žalovaná plný úspech, preto jej voči žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov konania bude rozhodnuté osobitným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP.
10. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)