Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/247/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a členov senátu JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Jarmily Pogranovej, v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Žilina, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, proti žalovaným: 1. U. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom M., 2. Z. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom M., o zaplatenie sumy 9 699,19 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu M. č. k. -145 zo dňa 12. júla 2019, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej zamietajúcej časti p o t v r d z u j e.

Žalovaným v 1. a 2. rade n e p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Zhora uvedeným rozsudkom Okresný súd Komárno ako súd prvej inštancie zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 784,35 Eur spolu s vyčísleným úrokom vo výške 438,99 Eur, vyčísleným úrokom z omeškania vo výške 6,72 Eur, úrokom vo výške 13,90 % ročne zo sumy 9 699,19 Eur od 05.05.2013 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 784,35 Eur od 05.05.2013 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku (I. výrok). Žalobu v časti úroku z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 438,99 Eur od 05.05.2013 do zaplatenia zamietol (II. výrok) a rozhodol, že žalobca má voči žalovaným v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

1.2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil s poukazom na , , , , , (ďalej len „OZ“ alebo „“), , , , (ďalej len „ObZ“ alebo „“), , , , , , , č. l. 6 ods. 1, č. l. 8, č. l. 15, (ďalej len „“), , , , , , , , o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“).

1.3. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa domáhal zaplatenia istiny vo výške 9 699,19 Eur. Okresný súd Komárno rozsudkom č. k. -75 zo dňa 27.09.2016 rozhodol, že žalovaní sú povinní spoločne a nerozdielne žalobcovi zaplatiť sumu 8 914,84 Eur a úrok z omeškania vo výške 8,00 % ročne zo sumy 8 914,84 Eur za čas od 05.05.2013 do zaplatenia. Predmetom tohto konania zostala istina vo výške 784,35 Eur. Z výpisu účtu žalobcu k 29.06.2012 vyplýva, že žalovaným bol poskytnutý úver vo výške 10 000 Eur, ktorí sa zaviazali splácať v pravidelných 120. mesačných splátkach po 155,43 Eur. Nakoľko porušili povinnosť splácať svoj záväzok, tak ako vyplýva z listín predložených žalobcom

označených ako Loan activity enquiry žalobca listom zo dňa 12.04.2013 vyzval k predčasnému splateniu celého dlhu vo výške 10 109,21 Eur do 04.05.2013. Výška dlžnej istiny vo výške 9 699,19 Eur vyplýva z výpisu na č. l. 36 spisu. Nakoľko súd prvej inštancie rozsudkom č. k. -75 zo dňa 27.09.2016 rozhodol, že žalovaní sú povinní spoločne a nerozdielne žalobcovi zaplatiť sumu 8 914,84 Eur, súd v tomto konaní rozhodol a uložil žalovaným povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi rozdiel istiny vo výške 784,35 Eur.

1.4. S poukazom na a rozsudok Súdneho dvora z 09. 11. 2016 vo veci C-42/15 súd prvej inštancie konštatoval, že úverová zmluva obsahuje všetky podstatné náležitosti vyžadované , preto nie je možné považovať túto zmluvu (spotrebiteľský úver) za bezúročnú a bez poplatkov. Podľa bodu 7.2 zmluvy o úvere bolo medzi zmluvnými stranami dohodnuté, že v prípade, ak klient neplní akýkoľvek záväzok vyplývajúci z tejto zmluvy a vzniknutý kedykoľvek počas jeho trvania, je banka oprávnená žiadať splatenie zostatku úveru s príslušenstvom. V prípade, ak klient neuhradí zostatok úveru v lehote stanovenej bankou, je povinný uhradiť z nesplatenej časti úveru popri úroku z poskytnutých peňažných prostriedkov v zmysle bodu 1.2 aj úrok z omeškania vo výške úrokovej sadzby ECB platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o 8% a to až do zaplatenia. Z uvedeného vyplýva, že nárok žalobcu na zaplatenie úroku a úroku z omeškania je dôvodný. Úroková sadzba bola v Úverovej zmluve Optim pôžička č. 20/255/12 dohodnutá vo výške 13,90 %. K zosplatneniu úveru došlo dňa 04.05.2013. Žalobca vo svojej žalobe žiadal zaplatenie istiny spolu s úrokom v sume 438,99 Eur, úrokom z omeškania 6,72 Eur, ako aj úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 9 699,19 Eur za čas od 05.05.2013 do zaplatenia a nezaplatených 438,99 Eur za čas od 05.05.2013 do zaplatenia. Súd rozsudkom č. k. -75 zo dňa 27.09.2016 priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 8,00 % ročne zo sumy 8 914,84 Eur za čas od 05.05.2013 do zaplatenia a preto v tomto rozsudku rozhodol tak, že žalobcovi priznal kapitalizovaný zmluvný úrok (do predčasnej splatnosti úveru) vo výške 438,99 Eur, úrok vo výške 13,90 % ročne zo sumy 9 699,19 Eur od 05.05.2013 do zaplatenia nakoľko žalobca mal na tento zmluvný úrok ako aj úrok z omeškania nárok aj po zosplatnení úveru, nakoľko to vyplýva z bodu 7.2 zmluvy o úvere. Z rovnakého dôvodu súd prvej inštancie uložil žalovaným povinnosť zaplatiť žalobcovi kapitalizovaný úrok z omeškania (do predčasnej splatnosti úveru) vo výške 6,72 Eur a úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 784,35 Eur od 05.05.2013 do zaplatenia, pričom suma 784,35 Eur predstavuje rozdiel medzi priznaným úrokom z omeškania a úrokom z omeškania, o ktorom bolo potrebné v tomto konaní rozhodnúť. Ďalej rozhodol, že žalovaní sú povinní celú sumu žalobcovi uhradiť do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Napriek tomu, že žalovaným bolo doručené uznesenie Krajského súdu v Nitre, ktorým bola možnosť splatenia ich dlhu v splátkach zrušená, žalovaní sa na opätovné pojednávanie nariadené Okresným súdom Komárno nedostavili, od doručenia predvolania na pojednávanie súdu nezaslali žiadosť o odročenie pojednávania alebo iné ospravedlnenie svojej neprítomnosti, a preto súd v zmysle pojednával v ich neprítomnosti a vychádzal z listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise. V priebehu celého konania žalovaní neprodukovali ani jeden dôkaz, na základe ktorého by sa dala posúdiť finančná situácia žalovaných a na základe ktorých by bol následne súd oprávnený rozhodnúť o výške splátky v takej sume, ktorá by zodpovedala celkovým osobným a majetkovým pomerom žalovaných, ako i výške celkovej sumy, na ktorej úhradu boli rozsudkom zaviazaní. Preto súd prvej inštnacie v ďalšom konaní (a ani z listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise) nemal preukázané také majetkové, osobné a rodinné pomery žalovaných, ktoré by odôvodňovali možnosť súdu rozhodnúť o povolení zaplatenia dlžnej istiny s príslušenstvom v splátkach. Súd preto v súlade rozhodol, že žalovaní sú povinní svoj dlh zaplatiť v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V intenciách vyššie uvedených skutočností preto súd rozhodol tak, ako je uvedené v prvom výroku tohto rozsudku.

1.5. Vzhľadom na to, že žalovaní sa s úhradou dlžnej istiny dostali do omeškania, vznikol žalobcovi nárok aj na úroky z omeškania. Žalobca si v zmysle bodu 7.2 Úverovej zmluvy uplatnil úroky z omeškania vo výške 8 % ročne, ktoré vyčíslil k 04.05.2013 vo výške 6,72 Eur. Ďalej si uplatnil aj nevyčíslené úroky vo výške 8 % ročne zo sumy 9 699,19 Eur za čas od 05.05.2013 do zaplatenia a zo sumy vyčíslených úrokov 438,99 Eur od 05.05.2013 do zaplatenia. Súd žalovaných zaviazal na zaplatenie sumy vyčíslených úrokov tak ako je uvedené vyššie, keďže takto uplatnený úrok z omeškania je v súlade s bodom 7.2 Úverovej zmluvy, v zmysle ktorého má žalobca pri požadovanom predčasnom splatení úveru právo požadovať od žalovaného za včas nezaplatený zostatok úveru úrok z omeškania vo výške 8 % ročne z poskytnutých peňažných prostriedkov, a to až do doby jeho zaplatenia. Keďže z uvedeného ustanovenia Úverovej zmluvy jednoznačne vyplýva, že pri predčasnom splatení úveru má žalobca právo na úroky z omeškania len z poskytnutých peňažných prostriedkov, teda len z istiny, súd v časti, v ktorej

si žalobca uplatnil úroky z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy vyčíslených úrokov 438,99 Eur od 05.05.2013 do zaplatenia, zamietol. V súvislosti s nárokom žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania z vyčíslených zmluvných úrokov súd poukazuje na zákaz anatocizmu, teda úročenia úrokov (napr. NS ČR: - Právo požadovať od dlžníka príslušenstvo z príslušenstva potom veriteľ nemá preto, že ani občiansky ani mu túto možnosť nepriznávajú. Inak povedané, ani obchodný ani nezakotvujú majetkové sankcie pre prípad omeškania s platením príslušenstva pohľadávky.). Z dôvodu, že je zakázané brať úrok z úroku, ako aj s poukazom na , podľa ktorého úrok a tiež úrok z omeškania sú príslušenstvom a nie hlavnou vecou, súd žalobcovi úroky z omeškania z vyčíslených úrokov nepriznal.

1.6. O trovách konania rozhodol v zmysle ustanovenia . Žalobca mal v tak v prvoinštančnom konaní ako aj v odvolacom konaní plný úspech a preto mu súd proti žalovaným priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Proti zamietajúcej časti vyššie citovaného rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu uvedeného v , domáhajúc sa zmeny rozsudku a vyhovenia žalobe aj v zamietnutom rozsahu a náhrade trov konania. V súvislosti s námietkou nesprávneho právneho posúdenia a nárokom na zaplatenie úrokov z omeškania z vyčíslených zmluvných úrokov uviedol, že zmluvné úroky ku dňu zosplatnenia celého dlhu boli vyčíslené pevnou sumou, ktorá pripadá na časť anuitných splátok neuhradených dlžníkom, pripadajúca na zmluvný úrok, naakumulovaný ku dňu zosplatnenia a táto sa ďalej (t. j. po zosplatnení celého dlhu) nenavyšuje, nejde ohľadom nároku na tento úrok z omeškania o rozpor so zásadou anatocizmu, ktorá ma zamedziť neodôvodnenému navyšovaniu nárokov veriteľov ohľadom príslušenstva. Nárok na úrok z omeškania zo zmluvného úroku ku dňu zosplatnenia je nárokom, ktorý predpokladá aj Obch. zákonníka a žiadne ani citované ani iné - zákonné ustanovenie tento nárok svojím znením nespochybňuje. K uplatneniu úroku z omeškania zo zmluvného (obchodného) úroku vyčísleného ku dňu zosplatnenia úveru žalobca poukázal na rozhodnutia odvolacích súdov - rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. zo dňa 18.04.2018, rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. zo dňa 19.04.2018, rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. zo dňa 29.05.2019, rozsudok Krajského súdu v Prešove č. zo dňa 27.03.2008, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. -59 zo dňa 13.06.2017, rozsudok Krajského súdu č. zo dňa 28.05.2019 a rozsudok Krajského súdu v Nitre č. zo dňa 13.12.2017. Vzhľadom na uvedené dôvody, mal žalobca za to, že jeho odvolanie je dôvodné, keďže je daný odvolací dôvod podľa - rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneh o posúdenia veci.

3. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnuté, v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania ( , 362 ods.1 ) a zistení, že spĺňa náležitosti , viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi odvolania ( a ) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie ( ), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ), pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval si to dôležitý verejný záujem, s následným verejným vyhlásením rozhodnutia ( ) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je nedôvodné.

4. Podľa , (ďalej len „"), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

5. S účinnosťou od 01. 07. 2016, prijatím , došlo v súlade s k zrušeniu (ďalej len „“). Nová právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté pred dňom účinnosti . Zároveň však uvedený právny predpis v ustanovení stanovuje výnimky z tohto základného pravidla. Podľa tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

6. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

7. Podľa ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Predmetom konania je žaloba, ktorou sa žalobca voči žalovaným v 1. a 2. rade domáhal zaplatenia sumy 9 699,19 Eur, úroku vo výške 438,99 Eur (dohodnutý úrok v zmysle zmluvy, ktorý boli žalovaní povinní splatiť v rámci anuitných splátok poskytnutého úveru do predčasného zosplatneia), úroku vo výške 13,90 % ročne z nezaplatenej istiny vo výške 9 699,19 Eur od 05.05.2013 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 8 % ročne z nezaplatenej istiny 9 699,19 Eur od 05.05.2013 do zaplatenia a z nezaplatených úrokov 438,99 Eur od 05.05.2013 do zaplatenie a náhrady trov konania na tom skutkovom základe, že po vyčerpaní poskytnutého úveru žalovaní v 1. a 2. rade porušili svoje zmluvné povinnosti, a preto boli listom zo dňa 12.04.2013 vyzvaní na predčasné splatenie poskytnutého úveru v lehote do 04.05.2013, pričom napriek tejto výzve, pohľadávka veriteľa zostala neuhradená. Súd prvej inštancie rozsudkom č. k. -75 zo dňa 27. 09. 2016 žalobe čiastočne vyhovel a žalovaným uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť 8 914,84 Eur, ako aj úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 8 914,84 Eur za čas od 05.05.2013 do zaplatenia, všetko v mesačných splátkach po 50 Eur, ktoré splátky sú splatné 28. dňa toho ktorého mesiaca pod stratou výhody splátok počnúc 40. dňom po právoplatnosti rozsudku s tým, že omeškanie s plnením čo aj len jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia. Vo zvyšku žalobu zamietol a žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania. V dôsledku podaného odvolania žalobcu, vec prejednal odvolací súd (rozsudok č. k. -97) a rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti určenia lehoty na plnenie prisúdenej istiny s príslušenstvom zmenil tak, že žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní sumu 8 914,84 Eur s 8 % úrokom z omeškania za čas od 05.05.2013 do zaplatenia zaplatiť žalobcovi do 90 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti a výroku o trovách strán sporu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V nadväznosti na rozsudok odvolacieho súdu vec opätovne prejednal súd prvej inštancie a rozhodol napadnutým rozszudkom tak, že zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 784,35 Eur spolu s vyčísleným úrokom vo výške 438,99 Eur, vyčísleným úrokom z omeškania vo výške 6,72 Eur, úrokom vo výške 13,90 % ročne zo sumy 9 699,19 Eur od 05.05.2013 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 784,35 Eur od 05.05.2013 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku (I. výrok). Žalobu v časti úroku z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 438,99 Eur od 05.05.2013 do zaplatenia zamietol (II. výrok) a rozhodol, že žalobca má voči žalovaným v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

9. Odvolateľ predovšetkým namietal, že nárok žalobcu na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy vyčíslených úrokov 438,99 Eur od 05.05.2013 do zaplatenia je nárokom, ktorý predpokladá a žiadne iné ustanovenia tento nárok svojím znením nespochybňujú a uvedený nárok nepredstavuje rozpor so zásadou zákazu anatocizmu, teda súdu prvej inštancie vytýkal nesprávne právne posúdenie.

10. S poukazom na odvolaciu námietku žalobcu, že rozhodnutie súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení, odvolací súd uvádza, že nesprávne právne posúdenie veci predstavuje právnu vadu rozhodnutia. Tento odvolací dôvod je naplnený v prípade, keď na zistený skutkový stav súd - neaplikoval príslušnú právnu normu, t.j. úplne opomenul aplikovať príslušnú právnu normu, - aplikoval nesprávnu právnu normu, t.j. namiesto príslušnej právnej normy aplikoval normu inú, - obsah správnej právnej normy nesprávne interpretoval, alebo - správne zvolenú a správne interpretovanú právnu normu nesprávne aplikoval.

11. Zmluvný úrok je plnenie, ktoré má akcesorickú povahu a je spojený s istinou úveru, od ktorej závisí aj samotný zmluvný úrok. Zmluvný úrok je vlastne odmena veriteľa za poskytnutie finančných prostriedkov dlžníkovi. Ak teda veriteľ poskytne dlžníkovi úver, má nárok na vrátenie poskytnutej sumy úveru ako aj právo na zmluvné úroky, ak sa tak s dlžníkom dohodli, a to v dohodnutej výške. Úrok z omeškania je však odlišným právnym inštitútom oproti úroku z úveru a je definovaný v ustanovení , v zmysle ktorého „Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis“.

12. V preskúmavanej veci predmetom odvolania bol nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8 % ročne zo zmluvných úrokov vyčíslených do zosplatnenia úveru vo výške 438,99 Eur, od 05.05.2013 do zaplatenia.

13. Súd prvej inštancie tento nárok žalobcu zamietol s odôvodnením, že podľa ustanovenia bodu 7.2. Úverovej zmluvy pri predčasnom splatení úveru má žalobca právo na úroky z omeškania len z poskytnutých peňažných prostriedkov, teda len z istiny. Súd prvej inštancie teda vychádzal z názoru, že v Zmluva o úvere neobsahovala dohodu zmluvných strán ohľadne platenia úrokov z omeškania z kapitalizovaných úrokov do zosplatnenia úveru.

13. Pokiaľ ide o úroky z omeškania, tieto nie sú súčasťou pohľadávky, ale sú jej príslušenstvom (§ 121 ods. 3 Obč. zákonníka). Rozhodovacia prax súdov v otázke nároku na úroky z omeškania z úrokov z omeškania vychádza z názoru, že oneskoreným zaplatením úrokov z omeškania nevzniká právo na ďalšie úroky z omeškania ( NS SR sp. zn ). Úroky tvoria tiež príslušenstvo pohľadávky; z hľadiska ust. § 131 ods. 3 Obč. zákonníka majú rovnaký charakter. Právo na zaplatenie úrokov má veriteľ na základe existencie hlavného záväzkového vzťahu a ich zmluvného dojednania. Hlavným záväzkovým vzťahom je kauza, ktorá smeruje priamo k zaplateniu určitej čiastky peňazí, vedľajším je vzťah úrokový, ktorý je vzťahom akcesorickým. Zánikom hlavného záväzku zaniká aj akcesorický záväzok úrokový a pretrváva iba povinnosť zaplatiť už splatné úroky. Tým, že dlžník včas nezaplatí úroky z istiny, sa dlžník dostáva do omeškania s plnením príslušenstva dlhu a nie do omeškania s plnením vlastného dlhu. Právo požadovať od dlžníka príslušenstvo z príslušenstva potom veriteľ nemá pretože Občiansky ani mu túto možnosť nepriznávajú.

15. K obdobným záverom dospel aj senát Krajského súdu v Nitre v rozhodnutí č.k. -78 zo dňa 05. 02. 2019. Žalobca v odvolaní poukazoval na rozhodnutie Krajského súdu v Nitre. Odvolací súd sa nestotožňuje s právnym názorom senátu 25Co, ktorý posúdil nárok žalobcu ako veriteľa na zaplatenie úroku z omeškania z kapitalizovaných úrokov (do zosplatnenia istiny) dôvodným. Senát 25Co vychádzal s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. , ktorý rozhodoval ako odvolací senát z názoru, že úrok z úveru je súčasťou istiny, jeho splatnosť nastáva dňom vyhlásenia predčasnej splatnosti a pokiaľ dlžník istinu a kapitalizované úroky neuhradil, má povinnosť z nich platiť úroky z omeškania. Rozdielnosť právnych názoru odvolacích senátov spočíva v názore na otázku, či úroky z omeškania po ich splatnosti a vyčíslení sú súčasťou istiny a či potom „režim istiny“ má bez ďalšieho rovnaký dôsledok aj pre úrok z omeškania z nich požadovaný. Podľa názoru odvolacieho súdu úrok netvorí bez ďalšieho dojednania súčasť istiny, preto omeškanie s platením úroku je omeškaním s platením príslušenstva, nie pohľadávky, pričom nárok na zaplatenie príslušenstva z príslušenstva nemá oporu v zákone ( odsek 14 rozsudku). Nárok aj po jeho splatnosti/zosplatnení a vyčíslený konkrétnou sumou nestráca právny charakter príslušenstva pohľadávky (stále ide o nárok na príslušenstvo a omeškanie s jeho splácaním) a nejde preto o peňažný dlh v kontexte ustanovenia § 517 ods. 1 Obč. zákonníka; zostáva len záväzok hlavný na vrátenie požičanej sumy. Podľa názoru odvolacieho súdu by nárok na príslušenstvo pohľadávky predstavujúcej príslušenstvo dlhu musel byť výslovne uzákonený v odseku 2 § 517 Obč. zákonníka ( napr. slovami, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu alebo jeho príslušenstva).

16. Vyššie uvedené závery odvolacieho súdu nevylučujú právo zmluvných strán dohodu, že dohodnuté úroky sa stávajú súčasťou istiny ( že k nej budú pripočítané v prípade omeškania s platením ) s následným právom právo veriteľa žiadať, aby dlžník v prípade omeškania s platením (takto navýšenej) istiny zaplatil dohodnutú alebo zákonom stanovenú sadzbu úroku z omeškania. Je potom úlohou súdu posúdiť, či takéto dojednanie, k ide o zmluvné vzťahy medzi dodávateľmi a spotrebiteľmi sú v súlade s úpravou a osobitných právnych predpisov upravujúcich práva spotrebiteľa.

17. V danej veci podľa ustanovenia bodu 7.2.1 Zmluvy o úvere má veriteľ nárok v prípade omeškania dlžníka na zaplatenie zostatku Úveru s príslušenstvom v stanovenej lehote. Ak k zaplateniu nedôjde, dlžník je povinný uhradiť z nesplatenej časti Úveru ( požičanej sumy, teda len istiny ), popri úroku aj úrok z omeškania. Nárok na úrok z omeškania sa týka zaplatenia nesplateného zostatku úveru, t.j. istiny ; podľa formulácie textu prvej vety sa nárok na vrátenie viaže na úver a príslušenstvo (spolu na oba

nároky) a podľa druhej vety zaplatenie úroku z omeškania sa týka jednotlivo a výslovne špecifikovaných nárokov - nesplatenej časti úveru (nie je výslovne uvedené, že ide o zostatok úveru s pripočítaným úrokom) a zaplatenia úroku. 18. Vzhľadom na to, že podľa zákona úroky z omeškania z úrokov žalobcovi nepatria a medzi stranami sporu nebola v Zmluve o úvere obsiahnutá dohoda, že dohodnuté úroky sa stávajú súčasťou istiny, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie o zamietnutí tohto nároku ako vecne správne podľa potvrdil.

19. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa a tak, že v odvolacom konaní úspešným žalovaným v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal z dôvodu, že im v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli a žiadne si neuplatnili.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).