Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Co/28/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lukáča a členov senátu JUDr. Jána Bzdúška a JUDr. Martiny Balegovej, v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: A. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. X/XX, E., o zaplatenie sumy 1 028,73 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 18C/279/2016 - 45 zo dňa 07.11.2017 v napadnutých častiach II. a III. výroku, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 18C/279/2016 - 45 zo dňa 07.11.2017 v napadnutej zamietajúcej časti a trov prvoinštančného konania p o t v r d z u j e.

Žalovanému odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1 028,73 eura s 5 % úrokom z omeškania ročne od 01.01.2016 do zaplatenia, úrok z omeškania 0,74 eura, úrok 64,45 eura, a to do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia (I. výrok). Vo zvyšku súd prvej inštancie žalobu zamietol (II. výrok). Ďalej rozhodol, že žalobca má právo na náhradu trov konania v rozsahu 98 % (III. výrok). Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ustanovení § 52 ods. 1, 2, 3, § 53 ods. 1, § 54 ods. 2, zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“ alebo „OZ“) a § 1 ods. 2, § 2, § 9 ods. 1, 2, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov.

2. V odôvodnení rozsudku poukázal na to, že žalobca sa žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 1 028,73 eura, úroku 64,45 eura, úroku z omeškania vo výške 0,74 eura a úroku 5 % z nezaplatenej istiny od 01.01.2016 do zaplatenia, poplatkov vo výške 1,38 eura. Uviedol, že dňa 26.02.2015 uzavreli strany sporu Úverovú zmluvu č. 0000000000191551, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo výške 1 100 eur, s úrokovou sadzbou 17,90 % ročne, úrok z omeškania 5 % ročne, výškou RPMN 22,65 %, priemernou RPMN ku dňu podpisu Úverovej zmluvy 34,42 %, počet splátok 60. Platba splátok bola dohodnutá mesačne vo výške 28,04 eura do 27. dňa v mesiaci, splatnosť úveru bola 27.02.2020. Celková suma, ktorú mal žalovaný zaplatiť vrátane všetkých nákladov klienta bola 1 737,40 eura. Žalobca na základe Výzvy na predčasné splatenie úveru rozhodol o predčasnej splatnosti úveru dňa 31.12.2015. V spotrebiteľských vzťahoch sa poskytuje spotrebiteľovi zvýšená ochrana. Samotným východiskom spotrebiteľskej ochrany je potom postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšie poznanie práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Zákonodarca sa preto pokúsil vyrovnať túto faktickú nerovnosť cestou práva, a to formou obmedzenia autonómie vôle. V spotrebiteľskom práve je teda dodávateľ vo fakticky výhodnejšom postavení, pretože má odbornú prevahu nad spotrebiteľom, ktorému svoje služby poskytuje, a preto okrem obmedzení vyplývajúcich z vyššie uvedeného princípu rovnosti prostriedkov, možno od dodávateľa tiež očakávať, že sa vo vzťahu k spotrebiteľovi bude chovať v obecnej polohe poctivo. Ak nepostupuje týmto spôsobom, spreneverí sa dôvere druhého účastníka zmluvného vzťahu v poctivosť svojho konania a takémuto nepoctivému konaniu nemožno poskytnúť právnu ochranu. V praxi sa zásada poctivosti prejavuje mimo iné tým, že text spotrebiteľskej zmluvy, obzvlášť ak sa jedná o zmluvu formulárovú, má byť pre priemerného spotrebiteľa dostatočne čitateľný, prehľadný a logicky usporiadaný. V danom prípade súd prvej inštancie dospel k záveru, že Úverová zmluva uzavretá medzi stranami sporu je Zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru, a to s poukazom na § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z., pretože v tomto prípade došlo k poskytnutiu peňažných prostriedkov. V konaní bolo žalobcom tvrdené a preukázané, že žalovaný po poskytnutí úveru vo výške 1 100 eur, úver v dohodnutých splátkach nesplácal, zaplatil sumu 71,27 eura. Z týchto dôvodov preto súd prvej inštancie žalobe v časti zaplatenia sumy 1 028,73 eura vyhovel a zaviazal žalovaného i na zaplatenie vyčísleného úroku 64,45 eura (úrok z neuhradených splátok do dátumu predčasnej splatnosti úveru), úroku z omeškania 0,74 eura (úrok z omeškania z neuhradených splátok do dátumu predčasnej splatnosti úveru). Súd prvej inštancie uviedol, že vo zvyšku žalobu zamietol ako nedôvodne podanú, a to v časti úroku 5 % z nezaplatenej istiny od 01.01.2016 do zaplatenia. Uviedol, že v danej veci ide o plnenie zo spotrebiteľského úveru, žalobcovi zmluvný úrok odo dňa účinkov zosplatnenia nepatrí. Súd pritom vychádza z uznesenia ÚS IV. 476/2012 z 18.09.2012, v zmysle ktorého Ústavný súd SR odobril názor odvolacieho a prvostupňového súdu, podľa ktorého veriteľovi patria úroky len do splatnosti dlhu, následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť iba úroky z omeškania (4Obo 143/1998). Veriteľ má právo na zaplatenie zmluvných úrokov len do vyhlásenia predčasnej splatnosti s tým, že následne už právo na dohodnutý úrok z úveru nevzniká, iba právo na úrok z omeškania. V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťažovaniu v podobe úrokov z úveru, ako i úrokov z omeškania, čo spôsobuje značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. ÚS SR v citovanom ustanovení konštatuje, že by namietané rozhodnutie bolo možné považovať za svojvoľné, alebo zjavne neodôvodnené, resp., že by popieralo zmysel práva na súdnu ochranu. Zároveň súd prvej inštancie zamietol žalobu i v časti uplatneného poplatku 1,38 eur, ktorého výšku považoval za rozpornú s § 3 OZ. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 2 a náhradu trov konania pomerne rozdelil. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa domáhal zaplatenia spolu sumy vo výške 1 101,27 eura (100 %, istina 1 028,73 eura + úrok + úrok z omeškania + poplatok + úroky z omeškania od 01.01.2016 do 07.11.2017 vo výške 5,97 eura), úspešný bol v časti zaplatenia sumy 1 093,92 eura (99 %, istina 1 028,73 eura + úrok + úrok z omeškania), úspech žalovaného bol 1 %. Čistý úspech žalobcu je v rozsahu 98 %. Na základe uvedeného priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 98 % s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 .

3. Proti tomuto rozsudku v rozsahu zamietnutej časti úrokov vo výške 5 % ročne z istiny 1 028,73 eura od 01.01.2016 do zaplatenia a trov konania podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Uviedol, že sa nestotožňuje s argumentmi súdu prvej inštancie a považuje rozsudok v napadnutej časti za nesprávny a odôvodňuje odvolanie tým, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ a súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Žalobca uviedol, že súd zamietol žalobu v časti úroku z dôvodu, že po zosplatnení žalobca nemá nárok na zmluvný úrok, avšak zamietnutý úrok nie je zmluvný úrok ale ide o zákonný úrok z omeškania. Nevidí dôvod, aby mu nebol priznaný nárok na úrok z omeškania v zákonnej výške z istiny až do jej zaplatenia. K rozhodnutiu o trovách konania uviedol, že súd priznal nárok v rozsahu 98 %, keď pri posudzovaní úspechu a neúspechu prihliadol nielen na úspech v časti istiny ale aj príslušenstva. Žalobca má zato, že súd pri výpočte nesprávne postupoval, keď pri určení hodnoty sporu neprihliadol iba na žalovanú istinu. Uviedol, že ak sú úroky len príslušenstvo pohľadávky, pri posudzovaní miery úspechu sa na ne neprihliada a odkázal na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave č. k. 10CoPr/2/2016 zo dňa 27.07.2016 a uznesenie Najvyššieho súdu SR č. k. 6Obo/243/2007 zo dňa 27.11.2008. Žalobca navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil tak, že návrhu žalobcu vyhovie aj v rozsahu zamietnutej časti úroku z omeškania 5 % ročne z nezaplatenej istiny vo výške 1 028,73 eura od 01.01.2016 do zaplatenia a žalobcovi prizná nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie ako aj odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

4. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 , prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP, keď v zmysle § 219 ods. 3 za použitia § 378 ods. 1 oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke krajského súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku o zamietnutí zvyšku žaloby a výroku o náhrade trov konania podľa § 387 ods. 1 ako vo výrokoch vecne správne potvrdil.

5. Predmetom konania bol nárok žalobcu voči žalovanému na zaplatenie sumy 1.028,73 eura, úroku 64,45 eura, úroku z omeškania vo výške 0,74 eura a úroku z omeškania 5 % ročne z nezaplatenej istiny 1 028,73 eura od 01.01.2016 do zaplatenia, poplatkov vo výške 1,38 eura a úroku z omeškania 5 % ročne z nezaplatených úrokov 64,45 eura od 01.01.2016 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvoril dňa 26.02.2015 zmluvu o úvere, na základe ktorej žalovanému poskytol peňažné prostriedky vo výške 1 100 eur. Vzhľadom na to, že žalovaný po vyčerpaní poskytnutého úveru porušil zmluvné povinnosti (prestal uhrádzať jednotlivé splátky riadne a včas), žalobca na základe výzvy na predčasne splatenie úveru rozhodol o predčasnej splatnosti úveru dňa 31.12.2015. Súd prvej inštancie zaviazal napadnutým rozsudkom žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1 028,73 eura s 5 % úrokom z omeškania ročne od 01.01.2016 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 0,74 eura, úroku 64,45 eura, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku (uplatnenom nároku na poplatok vo výške 1,38 eura a úroku z omeškania 5 % ročne z nezaplatených úrokov 64,45 eura od 01.01.2016 do zaplatenia) žalobu zamietol. Rozsudok súdu prvej inštancie je vo vyhovujúcom výroku pre absenciu odvolania právoplatný a predmetom preskúmania odvolacím súdom je II. a III. výrok napadnutého rozsudku.

6. S účinnosťou od 01.07.2016, prijatím zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), došlo v súlade s § 473 k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Nová právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté pred dňom účinnosti s ustanovenými výnimkami z tohto základného pravidla.

7. Podľa § 470 ods. 1, 2 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

Podľa § 387 ods. 1 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

8. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť. Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu, ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi podaného odvolania (§ 380 ods. 1 , ktoré účastník môže meniť a dopĺňať len do uplynutia odvolacej lehoty. Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu

9. Odvolací súd po preskúmaní veci v rozsahu a z dôvodov uvedených žalobcom v odvolaní dospel k záveru, že súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci a vec správne právne posúdil, pričom v odôvodnení rozhodnutia dal odpovede a riadne odôvodnil všetky pre posúdenie veci podstatné skutočnosti, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdil. Na potvrdenie správnosti záverov súdu prvej inštancie a k námietkam uvedeným v odvolaní žalovaného odvolací súd dodáva nasledovné.

10. Zmluvný úrok je plnenie, ktoré má akcesorickú povahu a je spojený s istinou úveru, od ktorej závisí aj samotný zmluvný úrok. Zmluvný úrok je vlastne odmena veriteľa za poskytnutie finančných prostriedkov dlžníkovi. Ak teda veriteľ poskytne dlžníkovi úver, má nárok na vrátenie poskytnutej sumy úveru ako aj právo na zmluvné úroky, ak sa tak s dlžníkom dohodli, a to v dohodnutej výške. Úrok z omeškania je však odlišným právnym inštitútom oproti úroku z úveru a je definovaný v ustanovení § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého „Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis“.

11. V preskúmavanej veci predmetom odvolania bol úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatenej istiny vo výške 1 028,73 eura od 01.01.2016 do zaplatenia (k zosplatneniu úveru došlo 31.12.2015). K uvedenému odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v tejto časti (teda úroku z omeškania z nezaplatenej istiny) súd prvej inštancie žalobcovi vyhovel, keď zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny vo výške 1 028,73 eura s 5 % úrokom z omeškania ročne od 01.01.2016 do zaplatenia, úrok z omeškania 0,74 eura, úrok 64,45 eura. Odvolací súd uvádza, že z I. výroku rozsudku (nenapadnutého odvolaním) je zrejmé, že úrok z omeškania z nezaplatenej istiny bol súdom prvej inštancie žalobcovi priznaný, tak ako si ho uplatnil žalobou. Z napadnutého výroku súdu prvej inštancie a obsahu podanej žaloby je taktiež zrejmé, že súd prvej inštancie zamietol žalobu v časti úroku z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatených úrokov vo výške 64,45 eura od 01.01.2016 (teda po zosplatnení) a v časti poplatkov z poistenia vo výške 1,38 eura. K uvedenému odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie nesprávne v rámci odôvodnenia (bod 18 rozsudku) uviedol, že žalobu ako nedôvodnú zamietol v časti úroku 5 % z nezaplatenej istiny od 01.01.2016 do zaplatenia, pričom z ďalšieho odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že súd prvej inštancie mal na mysli úrok z omeškania 5 % ročne z nezaplateného úroku od 01.01.2016 do zaplatenia a v rozsahu uvedeného nedostatku ide len o inú zrejmú nesprávnosť.

12. Rozhodná úprava procesného práva poskytuje odvolacím súdom možnosť potvrdenia nimi preskúmavaných rozhodnutí súdov prvej inštancie nielen v prípade možnosti stotožnenia sa so spôsobom rozhodnutia v prvej inštancii (rozumej s výrokom rozhodnutia, poskytujúcim odpoveď na otázku majúcu sa vyriešiť) aj s jeho odôvodnením, ale tiež v tých prípadoch, v ktorých odvolací súd považoval za vecne správny (akceptovateľný) iba výrok rozhodnutia prvoinštančného súdu. O druhý z práve spomenutých prípadov šlo (a naďalej pôjde) spravidla vtedy, keď odvolací súd mal (bude mať) za to, že dôvody vedúce súd prvej inštancie k vydaniu inak správneho rozhodnutia (opäť rozumej vo výroku) neobstoja vôbec, alebo tieto najmä v svetle odvolacích námietok nemusia byť postačujúcimi. Práve v objektívnej zrozumiteľnosti argumentácie súdu prvej inštancie potom treba hľadať kľúč ku korektnej odpovedi na otázku, dokedy ešte má odvolací súd dopĺňať (resp. nahrádzať) dôvody na podporu rozhodnutia súdu prvej inštancie sám, a v ktorých prípadoch už bude namieste, aby príležitosť na reparát poskytol tomu, na strane koho chyba nastala (obdobne uznesenie NS SR sp. zn. 6 Cdo 69/2016 z 22.02.2017 ako aj prejudikatúra odvolacieho súdu, rozsudok č. k. 26Cob/76/2017 z 20.05.2018, bod 32).

13. K žalobcom uplatnenému úroku z omeškania z vyčíslených úrokov za obdobie omeškania žalovaného ako dlžníka odvolací súd uvádza, že úroky z omeškania z úrokov žalobcovi nepatria. Úroky z omeškania sú príslušenstvom pohľadávky, ktorou sa rozumie peňažné plnenie (istina), na ktorú má veriteľ právo podľa hlavného záväzkového vzťahu. Je nevyhnutné rozdeľovať medzi hlavným peňažným záväzkovým vzťahom a vedľajším. Kým hlavným záväzkovým vzťahom je kauza, ktorá smeruje priamo k zaplateniu určitej čiastke peňazí, vedľajším je vzťah úrokový, ktorý je vzťahom akcesorickým. Zánikom hlavného záväzku zaniká aj akcesorický záväzok úrokový a pretrváva iba povinnosť zaplatiť už nárokovateľné úroky. Tým, že dlžník včas nezaplatí úroky z istiny, sa dlžník dostáva do omeškania s plnením príslušenstva, nie do omeškania s plnením vlastného dlhu. Právo požadovať od dlžníka príslušenstvo z príslušenstva potom veriteľ nemá preto, že ani Občiansky ani mu túto možnosť nepriznávajú. Ani jeden z uvedených kódexov neumožňuje priznať majetkovú sankciu pre prípad omeškania sa s plnením príslušenstva pohľadávky. Nárok na príslušenstvo z príslušenstva neplynie ani z dikcie ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. (obdobne rozhodnutie Veľkého senátu Najvyššieho súdu Českej republiky v rozsudku sp. zn. 35Obo 101/2002 z 24.03.2004). Vzhľadom na to, že podľa zákona úroky z omeškania z úrokov nepatria, súd prvej inštancie žalobcovi úroky z omeškania z úrokov nepriznal. Súd prvej inštancie žalobcovi nepriznal ani uplatnený poplatok vo výške 1,38 eura, čo odvodnil tým, že tento je v rozpore s § 3 Občianskeho zákonníka, a v tejto časti žalobu zamietol.

14. Odvolací súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že pri určovaní hodnoty sporu má súd prihliadať iba na žalovanú istinu a nie aj na úroky, ktoré sú príslušenstvom pohľadávky. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 1Mcdo 1/2004 zo dňa 27.04.2004 sa venoval obdobnej problematike, pričom vyslovil právny názor, v zmysle ktorého neúspech žalobcu ohľadne príslušenstva žalovanej sumy nemôže byť bez ďalšieho prehliadaný, keďže nejde len o neúspech v nepatrnej časti. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom Najvyššieho súdu vysloveného v uvedenom rozsudku a poukazuje na to, že úspech v konaní sa posudzuje podľa žalovaného petitu, pričom žalobca okrem istiny žiadal voči žalovanému priznať aj príslušenstvo pohľadávky, a teda v prípade, ak žalobca na žalobou uplatnené príslušenstvo nemá nárok, považuje sa žalobca v časti konania o zaplatenie zamietnutej časti petitu za neúspešného. Na základe uvedeného má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie rozhodol vo výroku o náhrade trov konania správne.

15. Odvolací súd úvodom tejto časti odôvodnenia uvádza, že preskúmaním rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutej časti dospel k záveru o vecnej správnosti napadnutého rozsudku, avšak považoval za potrebné tento doplniť o právne dôvody v časti v ktorej bola žaloba žalobcu súdom prvej inštancie zamietnutá. Osobitne pri tomto rozhodnutí vzal odvolací súd do úvahy princíp hospodárnosti konania (čl. 17 a celkovú dĺžku konania, keď konanie v prejednávanej veci začalo doručením žaloby súdu prvej inštancie dňa 08.06.2016.

16. Keďže sa súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku presvedčivo vyrovnal so všetkými skutkovými okolnosťami veci, stručne, jasne, výstižne vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, ako vec právne posúdil, je jeho rozhodnutie presvedčivé, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 potvrdil.

17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania súd rozhodol v zmysle § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 tak, že procesne úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože mu žiadne nevznikli a ani si žiadne neuplatnil.

18. Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 ; dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 ; povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .