Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_4C-690-2008.pdf
PDF · 76.81 KB
Case nature
Subarea
4C/690/2008
Uznesenie
Okresný súd Pezinok so sídlom v Pezinku v právnej veci žalobkyne: M. F.Á., D.. XX.XX.XXXX, H. N. F. XX, A., zast. JUDr. Martinom Tomasom, advokátom so sídlom v Poprade, 1. Mája 216/7, proti žalovanej: W. U., D.. X.XX.XXXX, H. N. S. N., N. XX, zast. JUDr. Ivanou Zmekovou, advokátkou so sídlom v Bratislave, Zámocká 18, o určenie neúčinnosti právneho úkonu a o späťvzatí žaloby, takto
rozhodol:
Súd konanie zastavuje.
Súd priznáva žalovanej nárok na náhradu trov konania 100%, o ktorej výške rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 23.8.2012, v znení jej zmien, sa žalobkyňa domáhala, domáhala, aby súd určil, že kúpna zmluva, ktorej vklad bol povolený dňa 28.9.2004 pod číslom S.-XXXX/XX, ktorú uzavrela dňa 2.7.2004 predávajúca L.. V. N., so žalovanou / v tom čase W. O./, ako kupujúcou, ktorou predávajúca previedla na kupujúcu nehnuteľnosti: rodinný dom súp. č. XXX, postavený na parcele reg. G.-Y. Č.. XXXX/X o výmere 90m2 zastavané plochy a nádvoria, garáž súp. č. XXXX postavenú na parcele reg. G.- Y. XXXX/X o výmere 22m2 zastavané plochy a nádvoria, parcelu reg. KN-C č. 1751/2 o výmere 577m2 záhradu, parcelu reg. G.-Y. XXXX/X o výmere 196m2 zastavané plochy a nádvoria, parcelu reg. G.-Y. Č.. XXXX/X o výmere 90m2 zastavané plochy a nádvoria, parcelu reg. KN-C č. XXXX/X o výmere 22m2 zastavané plochy a nádvoria, ktoré nehnuteľnosti boli zapísané na LV č. XXX pre okres Z., obec N., kat. územie N., je voči žalobkyni právne neúčinná 2. Podaním, doručeným súdu dňa 23.12.2019, vzala žalobkyňa žalobu späť a žiadala konanie zastaviť. Dôvody späťvzatia žaloby žalobkyňa neuviedla. O náhrade trov konania navrhla rozhodnúť podľa § 257 C.s.p. nepriznaním náhrady trov konania žiadnej zo strán, bez bližšieho odôvodnenia. 3. Na výzvu súdu zo dňa 31.12.2019 vyjadriť sa k späťvzatiu žaloby a návrhu žalobkyne na rozhodnutie o trovách konania podľa § 257 C.s.p., sa žalovaná vyjadrila podaním, doručeným súdu dňa 17.1.2020 tak, že so späťvzatím žaloby a zastavením konania súhlasí a žiadala priznať náhradu trov konania s odôvodnením, že zastavenie konania procesne zavinila žalobkyňa, ktorá svoju žalobu, zrejme si uvedomiac jej nedôvodnosť, zobrala späť. K späťvzatiu žaloby došlo až po rokoch súdneho konania, počas ktorého mala žalovaná právneho zástupcu a v dôsledku opravných prostriedkov hradila aj súdne poplatky. Súčasne cestou právneho zástupcu bola súdu oznámená aj zmena priezviska žalovanej na U.. 4. Podľa § 470 ods. 1 zákona NR SR č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok /ďalej len „C.s.p.“/, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania, začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 5. Podľa § 144 „C.s.p., žalobca môže vziať žalobu späť. 6. Podľa § 145 ods. 1, 2 C.s.p., ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd v tejto časti konanie zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. 7. Podľa 146 ods. 1 veta prvá C.s.p., súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí.
8. Nakoľko žalobkyňa v rámci dispozičného oprávnenia vo vzťahu k svojej žalobe vzala žalobu účinne späť, pričom žalovaná s týmto späťvzatím žaloby nevyjadrila vážny nesúhlas, resp. so späťvzatím žaloby vyjadrila súhlas, súd konanie zastavil. 9. Nakoľko konanie vo veci samej bolo zastavené z dôvodu späťvzatia žaloby, o nároku na náhradu trov konania musel súd rozhodovať podľa platného Civilného sporového poriadku /do ktorého nebolo prevzaté ust. § 146 ods. 1 písm. c/ bývalého Občianskeho súdneho poriadku/ a to podľa § 256 ods. 1,2 C.s.p., nemajúc dostatočný podklad pre posúdenie otázky náhrady trov konania podľa § 257 C.s.p. / výnimočnosť dôvodov/. 10. Podľa čl. 2 ods. 1, C.s.p. ochrana ohrozených alebo porušených práv a právo chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby naplnený princíp právnej istoty. 11. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu týchto trov protistrane. 12. Podľa Civilného sporového poriadku, platného a účinného v čase vykonania žalobkyňou úkonu späťvzatia žaloby v tejto veci, zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie sa uplatní pre každé konanie bez ohľadu na to, z akého dôvodu bolo zastavené, ak už vznikol procesnoprávny vzťah medzi súdom a oboma stranami sporu a medzi stranami sporu navzájom. Rozhodnutie o trovách konania, v súvislosti s jeho zastavením, je založené na vyriešení otázky, ktorá zo strán zavinila zastavenie konania. Pri posudzovaní zavinenia v zmysle § 256 ods. 1 C.s.p., pojem zavinenie je potrebné vykladať vo vzťahu k príčinnej súvislosti so správaním sa strany konania, pričom zavinenie zastavenia konania sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska, nie podľa hmotného práva z dôvodu, že v opačnom prípade by išlo o posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku vo veci samej. Preto ak zobral žalobca späť, zásadne platí že zavinil zastavenie konania a je preto povinný uhradiť žalovanej strane jeho trovy. Ak by žalobca musel vziať žalobu späť pre správanie sa žalovaného, spočívajúce napr. v úhrade žalovanej sumy po začatí konania, potom je potrebné konštatovať, že zastavenie konania procesne zavinil žalovaný. Ak žalobca vezme žalobu späť bez udania dôvodu, alebo bez toho, aby išlo o reakciu na správanie sa žalovaného a teda nemožno pričítať procesné zavinenie žalovanému, znáša trovy žalovaného žalobca. 13. V predmetnej veci podľa názoru súdu procesné zavinenie, že sa konanie muselo zastaviť, je potrebné pričítať žalobkyni, ktorá vzala za konania žalobu späť bez odôvodnenia tohto procesného úkonu, bez tvrdenia že ide o reakciu na a aké správanie sa žalovanej, preto súd uzavrel, že o nároku na náhradu trov konania je potrebné rozhodnúť v zmysle cit. ustanovenia § 256 ods. 1 C.s.p.. 14. S poukazom na čl. 2 ods. 1, C.s.p. by bolo v rozpore s princípom právnej istoty nepriznanie žalovanej nároku na náhradu trov tohto konania /R 49/1993, Z IV, str. 736, uznesenia NS SR sp. zn. 7M Cdo 1/2014 zo dňa 29.5.2014, sp. zn. 7Cdo 4/2010 zo dňa 14.9.2010, atď./ 15. V súvislosti s návrhom žalobkyne na nepriznanie náhrady trov konania pre dôvody hodné osobitného zreteľa, súd poznamenáva, že ustanovenie § 257 C.s.p. /predtým § 150 ods. l O.s.p./ predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok /§ 255 C.s.p./ a od zásady zodpovednosti za zavinenie / § 256 ods. 1 C.s.p./. Súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Znamená to, že súd nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu na náhradu trov konania, resp. nemusí zaviazať stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojím zavinením, aby tieto trovy nahradila protistrane. Použitie tohto ustanovenia preto negatívne dopadá na stranu sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania. Z tohto dôvodu musí aplikácia daného ustanovenia zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter /viď napr. R 34/1982/. Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 C.s.p. vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok: dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon nešpecifikuje. Výklad týchto podmienok ponecháva na súdnu prax, dnes už ustálenú /viď rozhodnutia NS SR sp. zn. 2 MCdo 17/2009, 5 Cdo 67/2010 či 3 MCdo 46/2012/, podľa ktorej nemožno § 257 C.s.p. považovať za ustanovenie, ktoré by zakladalo voľnú možnosť aplikácie /v zmysle svojvôle/, ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Túto normu preto nie je možné interpretovať tak, že je aplikovateľná kedykoľvek a bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania, alebo určitej procesnej situácii, kde sa tieto často vyskytujú a tento dôvod je daný charakterom tohto konania, alebo charakterom procesnej situácie. Aj tu však treba skúmať, či nejde o výnimku z výnimky, či teda na ponechanie účinkov právnej normy nie sú dané dôvody. Nejde o automatické pravidlo, ktoré by sa uplatňovalo vo vzťahu k určitému typu konania /k tomu napr. nálezy Ústavného súdu ČR, III. ÚS 292/07, či I. ÚS 303/12/, ale ide o prvok individualizácie, nie ľubovôle zo strany súdu /pozri nález Ústavného súdu ČR, III. ÚS 727/2000/. Ustanovenie § 257 C.s.p. neslúži na zmierňovanie, alebo odstraňovanie majetkových rozdielov medzi stranami /pozri nález Ústavného súdu ČR, I. ÚS 2862/07/. Použitie § 257 C.s.p. neodôvodňuje ani fakt,
že strana nie je solventná, alebo že zárobková a majetková situácia strany, ktorá v spore zvíťazila, je lepšia ako u jej protistrany. Toto ustanovenie má slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti, inými slovami, na dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide o vedenie konania a jeho výsledok. Hranice sudcovskej úvahy sú dané účelom právnej úpravy náhrady trov konania, ktorá jej nepriznanie úspešnému účastníkovi pripúšťa len ako výnimku zo všeobecného procesného princípu zodpovednosti za výsledok sporového konania /§ 255 ods. 1/. Priamo z textu zákonného ustanovenia vyplýva, že súd by mal podľa neho rozhodovať iba vo výnimočných prípadoch. 16. S poukazom na vyššie uvedené súd uzatvára, že v danej veci nezistil a neboli ani žalobkyňou tvrdené, žiadne také zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, odôvodňujúce výnimočný postup pre nepriznanie náhrady trov konania. Na dosiahnutie spravodlivosti vo vedení a výsledku konania nebol naplnený dôvod hodný osobitného zreteľa (§ 257 CSP), v súlade s požiadavkou ochrany legitímnych očakávaní rozhodnutia súdu vo veci náhrady trov v súlade so stabilným, doteraz zastávaným právnym názorom /viď aj nález Ústavného súdu SR zo dňa 2.5.2018, sp. zn. III. ÚS 98/2018) súd priznal nárok na náhradu trov konania žalovanej. 17. O výške žalovanej priznaného nároku na náhradu trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník /§ 262 ods. 2 C.s.p./.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Pezinok. Podľa § 127 C.s.p., ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podľa § 363 C.s.p., v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 125 ods. 3 C.s.p., podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.