Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_12CoE-51-2019.pdf
PDF · 96.84 KB
Case nature
Subarea
12CoE/51/2019
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Karola Krochtu a členov senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Zlaty Simkovej v exekučnej veci oprávneného Q. V.., so sídlom X. X, XXX XX M., E.: XX XXX XXX, právne zastúpený Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Michalská 14, 811 03 Bratislava, IČO: 47 255 706, proti povinným: 1/ E. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. W. XXX, XXX XX V. M., právne zastúpený advokátom Mgr. Marek Tauber, so sídlom Hviezdoslavova 11, 052 01 Spišská Nová Ves, 2/ L. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. W. XXX, XXX XX V. M., 3/ W. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. W. XXX, XXX XX V. M., o udelenie poverenia - zastavenie exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok, č.k. 2Er/1339/2011-38 zo dňa 19. mája 2016, takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e uznesenie v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku I. o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a vo výroku II. o zastavení exekúcie.
II. Vo zvyšnej napadnutej časti uznesenia, t.j. vo výrokoch III., IV. a V. o trovách exekučného konania odvolanie o d m i e t a.
III. Povinnému v 1. rade p r i z n á v a voči oprávnenému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Kežmarok (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením rozhodol tak, že: „I. Exekúcia vedená súdnym exekútorom F.. R. Z., Q.. sa vyhlasuje za neprípustnú.
II. Exekúcia vedená súdnym exekútorom F.. R. Z., Q.., exekútorský úrad so sídlom v Bratislave, Záhradnícka XX pod EX XXXXX/XX sa zastavuje.
III. Súdnemu exekútorovi F.. R. Z., Q.. priznáva trovy exekúcie vo výške 39,83 eur a zaväzuje oprávneného zaplatiť exekútorovi priznané trovy exekúcie do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia na účet súdneho exekútora.
IV. Oprávnený je povinný nahradiť v prospech povinného v 1. rade E. A. náhradu trov exekučného konania - náhradu trov právneho zastúpenia v sume 73,46 eur v lehote 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia.
V. Povinnému v 2. a 3. rade sa náhrada trov exekučného konania nepriznáva.“
2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 57 ods. 1 písm. g), § 58 ods. 1, § 233, § 200 ods. 1, 5, § 203 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, § 196 zákona č. 233/1995 Z. z. zákona č.
233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom od 01.01.2012, § 100 ods. 1, § 110 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, § 85j ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, § 251 ods. 4, § 146 ods. 2 prvá veta zákona č. 99/1964 Zb. Občiansky súdny poriadok, § 10 ods. 1, § 13a ods. 2 písm. c), § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie služieb a z náhrad hotových výdavkov.
3. Vychádzal zo zistenia, že právny predchodca oprávneného podal dňa 01.12.2011 na exekútorský úrad návrh na vykonanie exekúcie proti povinným pre uspokojenie pohľadávky s prísl. v zmysle exekučného titulu - platobný rozkaz sp. zn. Ro XXX/XXXX zo dňa 09.06.1994 vydaný Okresným súdom Q. a pre vymoženie trov exekúcie. Dňa 09.01.2012 vydal súd prvej inštancie súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie. Povinný 1/ dňa 15.07.2013 doručil súdu návrh na zastavenie exekúcie a dňa 10.03.2014 návrh na odklad exekúcie. Povinní 2/ a 3/ doručili súdu dňa 20.05.2015 návrh na zastavenie exekúcie a zároveň odklad exekúcie do právoplatnosti rozhodnutia okresného súdu o návrhu povinných na zastavenie exekúcie. Uznesením č.k. 2Er/1339/2011-31 zo dňa 01.07.2015 súd povolili odklad exekúcie do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu o návrhu povinných na zastavenie exekúcie. Všetci traja povinní v podanom návrhu poukázali na ustanovenie § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého, ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za 10 rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť a tiež poukázali na rozhodnutie NS ČR z 26.05.2004, sp. zn. 20Cdo/1290/2003. S poukazom na uvedené všetci povinní vzniesli námietku premlčania, keďže návrh na začatie exekúcie bol podaný 01.12.2011, teda po uplynutí desaťročnej premlčacej doby.
4. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že po preskúmaní spisového materiálu a písomných podkladov dospel k záveru, že skutočnosti uvádzané povinnými v podnete na zastavenie exekúcie odôvodňujú zastavenie exekúcie, preto sa v dôvodoch rozhodnutia stotožnil s právnym posúdením veci, na ktoré poukázal právny zástupca povinného 1/ vo svojom podaní. Exekučným titulom v tomto konaní bol platobný rozkaz Okresného súdu Poprad, č.k. R. zo dňa 09.06.1994, ktorý nadobudol právoplatnosť 06.07.1994 a vykonateľnosť dňa 06.07.1994. Z obsahu je zrejmé, že samotný návrh na vykonanie exekúcie bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 01.12.2011, čo nespochybniteľne je po uplynutí zákonnej 10-ročnej premlčacej doby, keďže tá uplynula dňa 06.07.2004. Zároveň v odôvodnení poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR, č.k. 5Cdo/149/2010 zo dňa 11.04.2011. V zmysle uvedeného súd v prvom výroku vyhlásil exekúciu za neprípustnú a v druhom výroku rozhodol o zastavení exekúcie.
5. O trovách exekučného konania rozhodol tak, že súdnemu exekútorovi priznal ním vyčíslenú minimálnu odmenu v uplatnenej výške a tiež mu priznal z priznanej odmeny nárok na 20% DPH. Priznané trovy exekúcie bol tak oprávnený povinný vyplatiť poverenému súdnemu exekútorovi tak, ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia. Súd konanie zastavil z dôvodu, že povinní úspešne namietali premlčanie vymáhanej pohľadávky. Povinnému 2/ a 3/ náhradu trov exekučného konania nepriznal, keďže títo sú náhradu trov neuplatnili a zo spisu im žiadne trovy konania nevyplývajú. Súd priznal náhradu trov účelne vynaložených na uplatnenie práva povinnému 1/, a to náhradu trov konania predstavujúcich trovy právneho zastúpenia.
6. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, a to v celom rozsahu. Odvolanie podal z dôvodu, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav; tým, že dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam; vec nesprávne právne posúdil; svojim postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom; došlo k znevýhodneniu veriteľa a tiež k porušeniu ústavných práv navrhovateľa. Namietal, že premlčanie práva na zaplatenie úrokov je potrebné posudzovať samostatne, ak toto právo vzniklo pred premlčaním istiny. V tejto súvislosti poukázal na uznesenia krajských a okresných súdov, v zmysle ktorých mal za to, že predmetná pohľadávka nie je premlčaná v celom rozsahu. Uviedol, že pokiaľ ide o úroky, zročnosť ktorých nastala po právoplatnosti exekučného titulu, teda odo dňa 06.07.1994, tieto sa v súlade s citovanou právnou úpravou premlčujú v 3-ročnej premlčacej dobe a jeho právo na vymoženie 6 % p.a. zo sumy 495,59 Eur do 30.11.2008 je premlčané, keďže zvyšný nárok sa nestal zročným a oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie dňa 01.12.2011, kedy došlo k uplatneniu jeho práva a k spočívaniu premlčacej doby. Na základe uvedeného mal za to, že jeho nárok na zaplatenie úroku vo výške 6% p.a. zo sumy 495,59 Eur od 01.12.2008 do zaplatenie v uvedenom rozsahu premlčaný nie je a exekúcia je
v časti vymoženia úroku vo výške 6% p.a. zo sumy 495,59 Eur od 01.12.2008 do zaplatenia dôvodná. Navrhol, aby súd prvej inštancie napadnuté uznesenie zmenil tak, že exekúcia bude pokračovať v rozsahu úroku 6% p.a. zo sumy 495,95 Eur od 01.12.2008 do zaplatenia, alternatívne, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.
7. Povinný 1/ sa k podanému odvolaniu vyjadril tak, že sa nestotožňuje s právnym názorom oprávneného. Uviedol, že ak by súd prijal takúto argumentáciu, znamenalo by to, že bez ohľadu na uplynutú dobu od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bola priznaná istina by vždy existoval "trojročný blok úrokov“, ktorý by existoval izolovane a v podstate by bolo na vôli oprávneného, kedy by sa ich domáhal uplatnením návrhu na vykonanie exekúcie, pričom takáto „nadčasová“ povaha zmienenej časti úrokov nie je právne udržateľná a znamenalo by to nepostihnuteľnosť istej časti úrokov inštitútom premlčania, a to nie je možné z uvedených zákonných ustanovení vyvodiť. V tomto smere poukázal na právny názor vyslovený v rozhodnutí Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 2CoE/26/2014 zo dňa 17.07.2014 a v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo 222/2005 ohľadom príslušenstva. Záverom si povinný 1/ uplatnil aj trovy odvolacieho exekučného konania vrátane trov právneho zastúpenia. Navrhol, aby odvolací súd vydal uznesenie, ktorým potvrdí uznesenie súdu prvej inštancie a prizná mu práv na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%.
8. Ďalšie vyjadrenia vo veci podané neboli.
9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“)), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (ustanovenie § 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného v časti výrokov I. a II. nie je dôvodné a v časti výrokov III. až V. smeruje proti výrokom, proti ktorým odvolanie prípustné nie je.
10. Z obsahu podaného odvolania možno vyvodiť, že odvolateľ namieta nesprávne právne posúdenie a nesprávne zistenie skutkového stavu (§ 365 písm. f), h) C.s.p.).
11. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávne zisteným skutkovým stavom a nesprávnym právnym posúdením, teda, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).
12. K námietke nesprávne zisteného skutkového stavu odvolací súd poznamenáva, že dokazovanie je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom zhodnotení. Význam dokazovania teda spočíva v získavaní dôležitých poznatkov na základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci a z ktorého potom vychádza a na ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne normy, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu, ktorý objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností v rámci sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní (primerane rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/256/2012). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje svoj nárok alebo sa bráni proti jeho uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu. Z obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že táto odvolacia námietka naplnená nebola.
13. K námietke o nesprávnom právnom posúdení odvolací súd poznamenáva, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu
normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 7 Cdo 7/2010). Odvolací súd má za to, že táto odvolacia námietka naplnená nebola.
14. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.
15. Podľa § 110 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom v rozhodnom období (ďalej len „Občiansky zákonník“), ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.
16. Podľa § 110 ods. 3 Občianskeho zákonníka, úroky a opakujúce sa plnenia sa premlčujú v troch rokoch; ak však ide o práva právoplatne priznané alebo písomne uznané, platí táto premlčacia doba, len pokiaľ ide o úroky a opakujúce sa plnenia, zročnosť ktorých nastala po právoplatnosti rozhodnutia alebo po uznaní.
17. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50).
18. Podľa § 58 ods. 5 Exekučného poriadku účinného do 31.12.2012, proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 je odvolanie prípustné.
19. Podľa § 386 písm. c) C.s.p., odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
20. Z obsahu spisu, ako aj z obsahu odvolania mal odvolací súd za to, že v predmetnom prípade skutočnosť, že nárok oprávneného na zaplatenie istiny priznanej exekučným titulom - právoplatným a vykonateľným platobným rozkazom je premlčaná nebola sporná. Spornou sa v predmetnom prípade stala otázka, či sa môže oprávnený domáhať zaplatenia úrokov z takejto istiny, a to tri toky spätne od podania návrhu na vykonanie exekúcie. Z uvedeného dôvodu sa odvolací súd zaoberal otázkou, či oprávnený si môže v rámci exekučného konania po premlčaní istiny priznanej právoplatným a vykonateľným exekučným titulom vymáhať právo na zaplatenie úrokov z takto premlčanej istiny.
21. Odvolací súd v zmysle vyššie uvedených cit. zák. ustanovení (§ 110 ods. 1, 3 Občiansky zákonník) uvádza, že argument oprávneného týkajúci sa odlišného posudzovania premlčania úrokov od premlčania istiny je síce správny, avšak na druhej strane nemožno posudzovať plynutie premlčania úrokov výlučne izolovane od plynutia premlčania istiny. V tomto smere sa odvolací súd prikláňa k argumentácii povinného 1/, teda, že v prípade, ak by súd prijal argumentáciu oprávneného vo vzťahu k začatiu počítania plynutia premlčacej lehoty úrokov z istiny, tak bez ohľadu na moment samotného premlčania istiny a dobu, ktorá od takéhoto premlčania uplynula, vždy by existoval istý izolovaný „balík“ úrokov tri roky spätne od podania návrhu, ktorého vrátenia by sa mohol oprávnený domáhať v podstate kedykoľvek prostredníctvom inštitútov exekučného konania. Z uvedeného tak vyplýva, takýto „balík“ úrokov tri roky spätne od podania návrhu by sa stal jednak v podstate nepostihnuteľným z pohľadu inštitútu premlčania, čo však podľa názoru odvolacieho súdu nie je možné z vyššie cit. zák. ustanovení vyvodiť a jednak by takáto povaha uvedených úrokov nebol v dlhšej časovej perspektíve ani právne udržateľná.
22. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29.06.2010 sp. zn. 1 Cdo 157/2009, podľa ktorého: „S názorom žalovaného, podľa
ktorého je potrebné rozlišovať medzi začiatkom plynutia premlčacej doby na jednej strane pre právo na zaplatenie poistného plnenia (dlhu, záväzku) a na druhej strane pre právo na zaplatenie úrokov, a podľa ktorého úroky za každý deň omeškania sú samostatným právom, ktoré sa premlčuje samostatne, teda právo na zaplatenie úrokov z omeškania vzniká po celú dobu omeškania a premlčuje sa za každý deň samostatne, nemožno súhlasiť. Žalovaný týmto svojím názorom v podstate tvrdí, že za každý ďalší deň omeškania vzniká [z dôvodu porušenia povinnosti splniť dlh (záväzok)] veriteľovi nové (ďalšie) právo na úrok z omeškania, čím vo svojich dôsledkoch (v rozpore so zákonom) popiera, že by povinnosť platiť úrok z omeškania ako právny následok omeškania dlžníka so splatením dlhu (záväzku) bola príslušenstvom pohľadávky zodpovedajúcim tomuto dlhu a že by teda povinnosť platiť úroky z omeškania predstavovali vedľajší (akcesorický) záväzkový právny vzťah.“
23. Aj na základe vyššie uvedeného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR možno dospieť k záveru, že povinnosť platiť úroky z omeškania nevzniká samostatne, t.j. nanovo každým dňom od vzniknutého omeškania, ale vzniká jednorázovo, a to v deň, kedy došlo k omeškaniu, teda v deň, kedy sa dlžník ocitol v omeškaní so splnením jeho záväzku a zároveň týmto dňom začína plynúť premlčacia doba, ktorej uplynutím dochádza k premlčaniu práva ako celku. Z uvedeného tak vyplýva, že v prípade, ak k premlčaniu istiny došlo v predmetnom prípade dňa 06.07.2004, po uvedenom dátume tak nemohlo dochádzať ani k zročnosti úrokov z tejto premlčanej istiny. Od uvedeného dátumu, t.j. od 06.07.2004 (od zročnosti posledných úrokov v posledný deň existencie takto judikovanej pohľadávky istiny) začala plynúť 3-ročná premlčacia lehota, ktorá uplynula dňa 06.07.2007. Vzhľadom na to, že návrh na vykonanie exekúcie bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 01.12.2011, t.j. takmer 4 roky po uplynutí premlčacej lehoty vzťahujúcej sa na úroky z istiny,, oprávnenému zanikol nárok na ich vymáhanie, teda záver súdu prvej inštancie o vyhlásení exekúcie za neprípustnúa jej zastavení bol správny.
24. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd nepovažoval odvolanie oprávneného voči výrokom I. a II. za dôvodné, a preto uznesenie v tomto rozsahu ako správne potvrdil v súlade s ustanovením § 387 ods.1 a 2 C.s.p..
25. Vo vzťahu k napadnutým výrokom o trovách exekučného konania (výroky III. až V.) odvolací súd poukazuje na to, že novelou Exekučného poriadku účinnou od 01.11.2013 bola z ust. § 58 Exekučného poriadku vypustená možnosť podania odvolania proti výroku o náhrade trov exekučného konania v rozhodnutí podľa § 57 Exekučného poriadku. Z uvedeného teda vyplýva, že Exekučný poriadok s účinnosťou od 01.11.2013 výslovne nepripúšťa možnosť podania odvolania voči výroku o náhrade trov konania v rozhodnutiach podľa § 57 Exekučného poriadku.
26. Vo vzťahu k nesprávnemu poučeniu o opravnom prostriedku voči trovám exekučného konania odvolací súd dodáva, že toto nesprávne poučenie nemohlo založiť prípustnosť odvolania proti uvedeným výrokom, ktorých neprípustnosť podania odvolania vyplýva priamo zo zákona.
27. Vzhľadom na vyššie uvedené preto odvolací súd v zmysle § 386 písm. c) C.s.p. odvolanie oprávneného voči výrokom III, IV. a V. odmietol.
28. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že úspešnému povinnému 1/ priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému oprávnenému v plnom rozsahu. O výške priznanej náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 2 C.s.p.).
29. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).