Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5Co-156-2018.pdf
PDF · 143.78 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/156/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Karola Krochtu v právnej veci žalobcu R. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. - Q. XX, právne zastúpený Mgr. Adriánom Bobkom, advokátom so sídlom Poprad, Nám. sv. Egídia 78, proti žalovanému R. A., nar. XX.XX.XXXX, trvalé bytom X., T. XXX, pr. zast. JUDr. Ivetou Fabianovou, advokátkou so sídlom Spišská Nová Ves, Štefánikovo námestie 5, o zaplatenie 5.000,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 20C/122/2011-334 zo dňa 03.11.2017, takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
P r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu vo vzťahu k žalovanému s tým, že o výške náhrady rozhodne súd 1. inštancie samotným uznesením.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 5.000,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 04.03.2011 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. II. Vyslovil, že žalobca má voči žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých rozhodne samostatným uznesením.
2. Právne odôvodnil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie ustanovenia § 657 a § 658 ods. l Občianskeho zákonníka.
3. Súd prvej inštancie konštatoval, že vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že k prevodu celkovej sumy 5.000.- Eur z účtu žalobcu na účet žalovaného došlo, bolo taktiež zistené a preukázané, že dňa 22.04.2009 žalovaný na účet žalobcu previedol sumu 26.130,- Eur. O tom, že sa v sume 5.000,- Eur malo jednať o pôžičku nemal súd, aj vzhľadom na vyjadrenie žalovaného uvedené v odpore proti platobnému rozkazu, pochybnosť. Bolo tiež zistené, že zo sumy 26.130,- Eur časť vo výške 25.500,- Eur žalobca vybral v hotovosti v pobočke banky dňa 30.04.2009. Napriek opakovane vykonaným výsluchom svedkov nebolo v konaní preukázané tvrdenie žalovaného, že by si žalobca časť vyberanej sumy vo výške 5.000,- Eur ponechal pre vlastnú potrebu. Naopak bolo preukázané, že vyberaná suma bola vyplatená svedkyni Q. (predtým K.j). V tomto smere mal súd 1. inštancie za to, že pokiaľ žalovaný spoľahlivo nepreukázal svoje tvrdenie, neuniesol dôkazné bremeno. Je nepochybné, že vyberanú hotovosť použila manželka žalovaného J. A.X. na úhradu odstupného za bar, ktorý dodnes prevádzkuje. Preto súd prvej inštancie žalobe v celom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovaného na úhradu žalovanej sumy vrátane príslušenstva v zákonnej výške. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaný spočiatku tvrdil, že sám žalobcovi poskytol pôžičku, následne existenciu inej pôžičky poprel, zároveň konštatoval, že argumentácia žalobcu o poskytovaní pôžičky J. A. zostala nezmenená, naopak
argumentácia žalovaného sa v jednotlivých konaniach menila. Preto súd prvej inštancie vychádzal z toho, že existencia konštatovaného konania a totožná argumentácia žalobcu potvrdzuje jeho tvrdenia o tom, že žalovanému poskytol pôžičku 5.000,- Eur, pretože už v minulosti mu pôžičku poskytol a táto mu bola vrátená.
4. Proti rozsudku súdu pnej inštancie podal odvolanie žalovaný, ktorý nepochybuje o tom, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa názoru žalovaného podkladom rozhodnutia bolo účelové, ničím nepodložené tvrdenie žalobcu o existencií inej pôžičky a to uvedené v žalobe samej, ako aj účelové tvrdenie žalobcu o existencií pôžičky uvádzané v rámci jeho účastníckych výpovedí, pričom podporne mal súd prv ej inštancie dospieť k takémuto právnemu záveru aj z vyjadrenia žalovaného uvedeného v odpore proti platobnému rozkazu, nakoľko je žalovaný toho názoru, že z ostatných súdom vykonaných dôkazov takýto právny záver nemá žiadne opodstatnenie. Žalovaný dal do pozornosti účastnícku výpoveď žalobcu, účastnícku výpoveď žalovaného a vyslovil názor, že z oboch týchto výpovedí je zrejmé a nepochybné, že žalobca chce a mal podnikať s p. A.. pričom žalovaný nikdy nemal v úmysle v danom období podnikať, ani nepodnikal, aj keď to účelovo tvrdil žalobca. Dohoda bola taká, že žalobca okrem pracovných činností, ktoré bude vykonávať v súvislosti s podnikaním poskytne aj peniaze a rovnako peniaze do ich spoločného podnikania so žalobcom poskytne aj p. A.. Táto skutočnosť tvrdená žalovaným bola potvrdená aj výsluchom manželky žalovaného a tento skutkový stav nepochybne vyplýva aj z toho, že žalobca uhradil dňa 16.02.2009 p. K. (Q.) sumu 750,- Eur a rovnako túto sumu 750,- Eur uhradila toho istého dňa p. K. D. Y.. A.X.. Zároveň žalovaný dal do pozornosti opätovne účastnícku výpoveď žalobcu, keď na otázku právnej zástupkyne žalovaného, že z akého dôvodu si po zúčtovaní platby 26.130,- Eur od žalovaného neponechal sumu 5.000,- Eur z titulu existujúcej pôžičky, žalobca uviedol, že oficiálne bude prevádzkovať Espresso manželka žalovaného, ale on bude v podstate spolumajiteľ, aby mal prehľad o platbách, používal sa tento účet žalovaného. Zároveň žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že pri uzatváraní zmluvy o finančnej zábezpeke žiadne doklady nedostal. Žalovaný ďalej uviedol, že tvrdenie, že suma 5.000,- Eur bolo žalobcom prevedená na účet žalovaného ako vklad do podnikania s p. A. za účelom spoločného podnikania žalobcu a p. A. potvrdila aj svedkyňa p. A.. Vychádzajúc z dôkazov vykonaných v konaní a to z každého jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti je nepochybné, že čo sa týka sumy 5.000,- Eur, nedošlo o pôžičku, ktorú by mal žalobca poskytnúť žalovanému alebo p. A.. Žalovaný má za to, že žalobca neuniesol bremeno tvrdenia, t.j. dôkazné bremeno, že sumu 5.000,- Eur. ktorá bola ním poukázaná na účet žalovaného je pôžičkou, ktorú je žalovaný povinný vrátiť. Záväzkovo právny vzťah v sume 5.000,- Eur existoval, avšak nie medzi žalobcom a žalovaným, ale medzi žalobcom a svedkyňou p. A.. Pani J. A. však nebola a nie je označená ako žalovaná, ale jej manžel p. A., ktorý od počiatku namieta existenciu svojho záväzku a namieta svoju pasívnu legitimáciu. Suma 5.000,- Eur je vlastne sumou vnesenou v zmysle zmluvy o združení, ktorá bola uzavretá medzi žalobcom a p. A., aj keď v ústnej forme. Žalovaný má za to. že ak mal žalobca za to. že záväzok v zmysle zmluvy o združení nebol vyporiadaný, mal žalovať p. A. a nie jej manžela, t.j. žalovaného. Žalovaný si platbu 5.000,- Eur neponechal pre seba, ale v zmysle príkaznej zmluvy zahrnul do sumy spoločných financií, ktoré mal so svojou manželkou a tieto následne previedol podľa príkazu na účet žalobcu s dispozičným právom jeho manželky a to v sume platby 26.130,- Eur. Nebolo dokazované, či príkazcom v zmysle tejto zmluvy bol žalobca alebo manželka žalovaného.
5. Právny záver súdu prvej inštancie o existencii záväzku z pôžičky, čo do sumy 5.000,- Eur považuje žalovaný za nesprávny aj z toho dôvodu, že jednou z podstatných náležitostí zmluvy o pôžičke hoci dojednanej ústne alebo konkludentne nie je len určenie predmetu pôžičky, ale i dojednanie povinností (záväzok) dlžníka po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu vrátiť. Podľa vyjadrenia žalobcu uvedeného v jeho účastníckej výpovedi uvedeného na pojednávaní dňa 16.09.2011 vyplýva „čo sa týka splatnosti pôžičku mu mal vrátiť na požiadanie, teda pokiaľ budem potrebovať peniaze, mal som ho vyzvať na vrátenie uvedenej sumy“. Však záväzok žalovaného na vrátenie pôžičky po uplynutí dohodnutej doby dojednaný nebol. Okrem toho, že zmluva o pôžičke do sumy 5.000,- Eur nemohla byť z dôvodov absencie jednej z jej podstatných náležitostí uzatvorená platne žalovaný uviedol, že dokazovaním ani nebolo preukázané, že by žalobca a žalovaný mali v úmysle uzavrieť takúto dohodu, čo sa týka sumy 5.000,- Eur a teda rozhodnutie súdu o existencii pôžičky nezodpovedá ani ich vôli. Ak by žalobca mal vôľu a úmysel požičať sumu 5.000,- Eur, či už žalovanému alebo jeho manželke na otázku právnej zástupkyne žalovaného, že z akého dôvodu si po započítaní, t.j. prevedení platby 26.130,- Eur, t.j. po pripísaní finančných prostriedkov v prospech jeho účtu od žalovaného neponechal sumu 5.000,- Eur z titulu existujúcej pôžičky žalobca uviedol: „oficiálne bude prevádzkovať expresom
manželka žalovaného, ale ja budem v podstate spolumajiteľom, aby som mal prehľad o platbách používal sa tento môj účet“. Nakoľko záväzok žalovaného voči žalobcovi, čo do sumy 5.000,- Eur titulom pôžičky neexistuje, rovnako žalovaný sa na úkor žalobcu, čo do sumy 5.000,- Eur bezdôvodne neobohatil. A práve naopak podľa pokynov (dohody) sumu 26.130,- Eur, v ktorej bola zahrnutá suma 5.000,- Eur zaslaná žalobcom na jeho účet previedol, a preto na spoločný (podnikateľský) účet žalobcu s dispozičným právom jeho manželky žalovaný navrhol, aby odvolací súd vydal rozsudok, ktorým zmení rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a vysloví, že žalovaný má voči žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých súd rozhodne samostatným uznesením.
6. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Poukázal na to, že súd prvej inštancie postupoval podľa pokynov odvolacieho súdu. Po vrátení veci bolo novými listinnými dôkazmi doplnené dokazovanie a došlo k opätovnému výsluchu svedkov Kočíkovej, predtým K. D. K.. Bol pripojený spis Okresného súdu Poprad sp.zn. 17C/93/2011 z ktorého vyplýva, že návrh na vydanie platobného rozkazu v konaní vedenom na Okresnom súde Poprad pod sp.zn. 17C/93/2011 podal R. A., ktorým sa dožadoval vrátenia pôžičky 1.300,- Eur od R. P.. Proti vydanému platobnému rozkazu podal R. P. odpor v ktorom uviedol, že R. A. mu síce poukázal na účet sumu 1.300,- Eur, ale nie titulom poskytnutia pôžičky ako uvádzal R. A. aj z dôvodu vrátenia pôžičky, ktorú Martin Baláž poskytol R. A. a jeho manželke dňa 23.01.2009. Uvedenú skutočnosť Martin Baláž v konaní pod sp.zn. 17C/93/2011 preukázal podrobným výpisom zo svojho účtu zo dňa 21.03.2009, kde v správe pre prijímateľa je uvedený text A. (meno manželky R. A.). Po podanom odpore R. A. ako žalobca zobral návrh späť v celom rozsahu a konanie súd zastavil a zaviazal R. A. k náhrade trov konania R. P.. Uvedené súd 1. Inštancie správne vyhodnotil, keď v napadnutom rozsudku uviedol, že k prevodom financií medzi stranami sporu dochádzalo opakovane. Argumentácia žalobcu k uvedeným transakciám sa ani v jednom ani v druhom konaní nemenila. Žalovaný práve naopak svoje argumentáciu v jednotlivých konaniach menil. Existencia konania vedeného pod sp.zn. 17C/93/2011 je totožná argumentácia žalobcu, tiež potvrdzuje tvrdenia žalobcu o tom, že žalovanému poskytol sumu 5.000,- Eur ako pôžičku s tým, že už v minulosti žalovanému poskytol pôžičku v sume 1.300,- Eur a táto mu bola vrátená. Žalovaný naopak spočiatku tvrdil, že sám žalobcovi tvrdil, že sám žalobcovi poskytol pôžičku v konaní sp.zn. 17C/93/2011 a následne existenciu inej pôžičky poprel. Správne súd prvej inštancie konštatoval, že vyjadrenia žalovaného sa mu javia ako tendenčné a zmätočné. Napriek poznatkom, ktoré do konania priniesli nové listinné dôkazy žalovaný v odvolaní uvádza, že súd 1. inštancie rozhodol bez uvažovania o tom, že môže ísť aj o iný nárok ako nárok vyplývajúci zo zmluvy o pôžičke. Žalovaný v odvolaní ďalej uvádza, čo sa týka sumy 5.000,- Eur nešlo o pôžičku a že išlo o právny vzťah medzi žalobcom a jeho manželkou, že malo ísť o vklad do spoločného podnikania o plnenie z akejsi ústnej zmluvy o združení a že on s tým v podstate nemá nič spoločné, keďže ide o spoločný záväzok manželov. Žalovaná mala byť jeho manželka a nie on. Na druhej strane v tom istom podaní, teda v odvolaní žalovaný uvádza, že pokiaľ vie, k spoločnému podnikaniu ani nedošlo a ukončilo sa to ešte na začiatku. Žalovaný teda na jednej strane tvrdí, že bola uzavretá akási ústna dohoda o spoločnom podnikaní z ktorej pre žalobcu vyplýva povinnosť vkladu a na druhej strane tvrdí, že k spoločnému podnikaniu nedošlo. Navyše žalovaný k svojim úvahám o údajnom spoločnom podnikaní žalobcu s jeho manželkou neuviedol žiadne právne významné skutočnosti, ktoré by nasvedčovali spoločnému podnikaniu. Napríklad názov združenia pod ktorým mali žalobca a jeho manželka vystupovať, rozdelenie príjmov a daňových prídavkov pri tomto spoločnom podnikaním, určenie podielov na majetku nadobudnutého spoločným podnikaním a ďalšie náležitosti, ktoré by zmluva o združení mala obsahovať. Naopak žalobcom bola súdu prvej inštancie predložená dohoda o pracovnej činnosti z ktorej je zrejmé, že žalobca u manželky žalovaného len ako jej zamestnanec pracoval. Navyše sama manželka žalovaného vo svojej výpovedi uviedla, že žalobca v tom čase nemal finančné prostriedky a nevidela dôvod, prečo by s ním mala na spoločnom podnikaní sa zúčastniť. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že záver spoločného podnikania v čase prevodu sumu 5.000,- Eur na účet žalovaného žalovaný nepreukázal. Napriek opakovane vykonaným výsluchom osôb prítomný v pobočke banky dňa 30.04.2009 nebolo v konaní preukázané tvrdenie žalovaného, že by si žalobca čas vyberanej sumy vo výške 5.000,- Eur ponechal pre vlastnú potrebu. Naopak bolo preukázané, že vyberaná suma bola vyplatená svedkyni Q., predtým K.. Súd prvej inštancie v závere odôvodnenia správne konštatuje, že žalovaný spoľahlivo preukázal svoje tvrdenie, neuniesol dôkazné bremeno, pričom bolo naopak preukázané, že vyberaná hotovosť bola použitá manželkou žalovaného J. A. na úhradu odstupného za bar, ktorý dodnes prevádzkuje. Pri uzatváraní zmluvy o pôžičke chce dlžník od veriteľa na dohodnutú dobu veci určené podľa druhu najmä peniaze a veriteľ chce, aby mu dlžník veci rovnakého druhu v dohodnutej dobe vrátil. Z uvedeného je teda zrejmé, že dlžník pri uzatváraní zmluvy o pôžičke realizuje
v 1. rade svoj záujem získať veci určené podľa druhu najmä peniaze. Z toho dôvodu sa prejav vôle uzatvorí zmluvou o pôžičke hlavne v tom, že veriteľ poskytne dlžníkovi na dohodnutú dobe peniaze a dlžník poskytnuté peniaze od veriteľa príjme s tým, že má povinnosť poskytnuté peniaze veriteľovi vrátiť. Z písomného podania žalovaného a to odporu proti platobnému rozkazu a z jeho neskorších vyjadrení je zrejmé, že žalovaný od žalobcu prijal sumu 5.000,- Eur a rovnako je z jeho podaní a vyjadrenia zrejmé, že si žalovaný uvedomoval aj svoju povinnosť vrátiť žalobcovi ním poskytnutú sumu a vo svojich vyjadreniach stále trval na tom, že sumu 5.000,- Eur žalobcovi vrátil v sume 26.130,- Eur. Preto žalobca navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť a uplatnil si trovy odvolacieho konania v celkovej výške 190,14 Eur.
7. K vyjadreniu žalobcu k odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalovaný, Trval na svojich doterajších vyjadreniach a právnych argumentoch. Nestotožnil sa so skutkovým stavom zisteným súdom 1. inštancie, jeho argumentáciou a právnym posúdením. Opakovane poukázal na to, že súd prvej inštancie rozhodol a právny záver odôvodnil len na podklade účelového a ničím nepodloženého tvrdenia žalobcu, respektíve právnej argumentácie jeho právneho zástupcu o existencii pôžičky ďalej na podklade jednej z viet vytiahnutej z celého kontextu obsahu odporu žalovaného proti platobnému rozkazu a na podklade toho, že žalovaný v konaní o zaplatenie sumy 1.300,- Eur vedenom na Okresnom súde Poprad pod sp.zn. 17C/93/2011 vzal svoj návrh bez odôvodnenia späť. Právny záver súdu 1. inštancie je v rozpore s doposiaľ vykonaným dokazovaním z ktorého dokazovania jasne vyplýva, že suma 5.000,- Eur nebol prevedená žalobcom na účet žalovaného titulom pôžičky poskytnutej žalobcom žalovanému. Žalobca neuniesol bremeno tvrdenia, t.j. dôkazné bremeno, že suma 5.000,- Eur, ktorá bola ním poukázaná na účet žalovaného je pôžičkou, ktorú je žalovaný povinný žalobcovi vrátiť. Naopak žalovaný zastáva názor, že suma 5.000,- Eur bola zahrnutá do platby sumy 26.130,- Eur a že dostatočne svoje tvrdenie zdôvodnil aj ho preukázal. Uvedené skutočnosti vyplývajú najmä zo samotnej účastníckej výpovede žalobcu. Svedčí o tom fakt, že žalobca mal podnikať a robiť všetky kroky k tomu, aby bol spolupodnikateľom s pani A.I. a teda suma 5.000,- Eur bola jeho vkladom do tohto podnikania. Čo sa týka ďalšej argumentácie žalovaného opätovne poukázal na to, že vychádzajúc z uvedených skutočností preukázaných dôkazmi vykonanými v tomto konaní je nepochybné, že vo vzťahu k predmetu sporu, t.j. vo vzťahu k sume 5.000,- Eur záväzkovo - právny vzťah existoval, avšak nie medzi žalobcom a žalovaným, ale medzi žalobcom a svedkyňou A.I.. Pani A.I. však nebola nielen označená ako žalovaná, ale jej manžel, ktorý od počiatku namieta existenciu svojho záväzku a namieta svoju pasívnu legitimáciu. Preto navrhol znova rozsudok zmeniť a žalovanému priznať náhradu trov konania.
8. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Konštatoval, že samotné tvrdenia žalovaného potvrdzujú skutočnosť, že žalovaný uznal poskytnutie 5.000,- Eur jeho osobe žalobcom. Žalovaný počas konania tvrdil, že táto suma bola žalobcovi vrátená v sume 26.130,- Eur k čomu bolo vykonané aj dokazovanie. Avšak aj napriek opakovaným výsluchom osôb prítomných v pobočke banky dňa 30.04.2009 nebolo v konaní preukázané, že žalobca si z vyberanej sumy ponechal sumu 5.000,- Eur na vlastnú potrebu. Z uvedeného je zrejmé, že ak žalovaný tvrdil, že žalobca sa upokojil z finančných prostriedkov vyberaných v banke dňa 30.04.2009 uznal teda, že záväzkový vzťah vyplývajúci z ústnej formy zmluvy o pôžičke medzi žalovaným a žalobcom existoval a potvrdil, že k uspokojeniu došlo ponechaním si sumy 5.000,- Eur zo sumy vyberanej z banky dňa 30.04.2009. V priebehu dokazovania však jednoznačne vyplynulo, že uvedené tvrdenie žalovaného, že by sa žalobca uspokojil z vyberanej sumy nebolo ani opakovaným výsluchom prítomných osôb dokázané. Na veci však nič nemení fakt, že ak žalovaný tvrdil, že k uspokojeniu nároku týmto spôsobom došlo. Potvrdil tým jednoznačne existenciu pôžičky a tým aj nárok žalobcu. Zo záverov týchto tvrdení je zrejmé, že nebolo sporné to, či má žalovaný vrátiť finančné prostriedky a kedy, ale či tieto naozaj vrátil. Z písomného podania žalovaného a to odporu proti platobnému rozkazu aj z jeho neskorších vyjadrení je zrejmé, že žalovaný od žalobcu prijal sumu 5.000,- Eur a rovnako je z jeho podania a vyjadrení zrejmé, že si žalovaný uvedomoval aj svoju povinnosť vrátiť žalobcovi ním poskytnutú sumu. Vo svojich vyjadreniach stále trval na to, že sumu 5.000,- Eur žalobcovi vrátil v sume 26.130,- Eur. Žalobca teda tvrdenie žalovaného o tom, že neuniesol dôkazné bremeno, že poskytnutá suma 5.000,- Eur bola pôžičkou považuje za irelevantné. Nakoľko aj zo záverov súdu 1. inštancie aj z tvrdenia žalovaného o tom, že finančné prostriedky vrátil žalobcovi v sume 26.130,- Eur, avšak počas konania sa dokázalo, že nevrátil je zrejmé, že zmluva o pôžičke existuje, že finančné prostriedky vo výške 5.000,- Eur boli žalobcom poskytnuté žalovanému, avšak sporná vo veci bola iba skutočnosť, či došlo k splneniu tohto záväzku ich vrátením. Preto znova žalobca navrhol rozsudok potvrdiť a uplatnil si trovy odvolacieho konania.
9. Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal rozsudok súdu 1. Inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 379 a nasledujúcich Civilného sporového poriadku (ďalej C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 385 C.s.p. a contrario s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 17.01.2020 a zistil, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
10. Podľa ust.§ 382 C.s.p., ak má odvolací súd za to, že sa na vec vzťahuje ustanovenia všeobecne záväzného právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité a je pre rozhodnutie veci rozhodujúce, vyzve strany, aby sa k možnému použitiu tohto ustanovenia vyjadrili.
Odvolací súd výzvou zo dňa 05.11.2019 vyzval obe strany sporu k prípadnému vyjadreniu sa k odlišnému právnemu posúdeniu veci. Ide o ustanovenie § 451, § 841 Občianskeho zákonníka. Odvolací súd poukázal na svoje rozhodnutie zo dňa 19.01.2017 č.k. 5Co/307/2015- 242, bod 10., kde uložil súdu prvej inštancie, aby sa znova zaoberal otázkou právneho titulu vzniku záväzkového vzťahu medzi stranami sporu vo vzťahu k predmetu tohto sporu a následne otázkou, či a ak áno, potom akou formou a kedy došlo k jeho zániku.
11. K výzve odvolacieho súdu sa vyjadril žalovaný. Uviedol, že je nepochybné, že súd 1. inštancie rozhodol nesprávne, keď rozhodol v neprospech žalovaného a uložil mu povinnosť zaplatiť žalobcovi 5.000,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 04.03.2011 do zaplatenia. A vyslovil pritom povinnosť žalovaného nahradiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 % vychádzajúc len z nelogickej argumentácie, že uveril žalobcovi, že poskytol žalovanému pôžičku v sume 5.000,- Eur, pretože už v minulosti mu pôžičku poskytol a táto mu bola vrátená. Sú to len domnienky, či dohady súdu bez akejkoľvek dohody v dokazovaní, ktoré nemôže obstáť a nemôžu byť podkladom pre rozhodnutie vo veci samej. Obzvlášť pri spore, ktorý prebieha už od roku 2011 a skutkový stav iný než bol zistený súd 1. inštancie bol jasný už od samého počiatku, t.j. od roku 2011. Dokazovaním bolo preukázané, že žalobca dňa 8.4.2009 previedol na účet žalovaného sumu 5.000,- Eur. Rovnako dokazovaním bolo preukázané, že v nadväznosti na to v krátkom čase v lehote 14 dní žalovaný previedol spätne dňa 22.4.2019 v prospech účtu žalobcu sumu 26.130,- Eur, v ktorej bola zahrnutá suma 5.000,- Eur. Teda vklad žalobcu do podnikania ku ktorému mala dispozičné právo jeho manželka pani A.I.. Rovnako opätovne poukázal žalovaný na to, že dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že žalobca mal s pani A.I. podnikať. Dokazovanie skutočností týkajúcich sa podnikania žalobcu s pani A.I. len logicky vysvetľujú dokazovaním preukázaný prevod finančných prostriedkov žalobcu v sume 5.000,- Eur na účet žalovaného. Následný prevod finančných prostriedkov žalovaného v sume 26.130,- Eur na účet žalobcu s dispozičným právom manželky žalovaného a to vrátane sumy 5.000,- Eur, ktorá bola vkladom žalobcu do podnikania s pani A.I.. Ďalej vyplácanie pani K. za bar v sume 750,- Eur samotným žalobcom, výber finančných v sume 25.500,- Eur z účtu žalobcu samotným žalobcom, či prítomnosť žalobcu, respektíve následné poskytnutie finančných prostriedkov pani K. v sume 25.100,- Eur. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keď tvrdí, že sumu 5.000,- Eur, ktorú previedol na účet žalovaného dňa 8.4.2009 žalovanému požičal. Ak by tomu tak bolo, bola by spísaná aspoň nejaké listina o pôžičke, respektíve poznámke prevodcu, že ide o pôžičku. Je nelogické, že ak niekto požičiava tak veľkú sumu spíše o tom aspoň nejaký záznam, listinu a to aj napriek tomu, že zákon takúto povinnosť neukladá. Žalovaný nebol vo finančnej tiesni a teda nebol nútený si od žalobcu požičiavať. Tomuto argumentu nasvedčuje fakt, že žalovaný mal ku dňu 31.03.2009 zostatok na svojom účte v sume 1.131, 97 Eur a dňa 01.04.2009 išla z účtu žalovaného na účet žalobcu suma 1.300,- Eur. Žalobca mal v tomto období finančné problémy súvisiace so splácaním hypotéky. Je nepochybné nakoľko to vyplýva zo samotného dokazovania, že žalovaný previedol na účet žalobcu s dispozičným právom jeho manželky sumu vo výške 26.130,- Eur na podklade nejakého pokynu, či príkazu v sume platby 26.130,- Eur podľa pokyn, či príkazu bola zahrnutá suma 5.000,- Eur. A vo zvyšku išlo o peniaze vyčlenené zo spoločného určené na podnikanie jeho manželky. V tejto súvislosti žalovanému nedá uviesť to, že pokyn, či príkaz mohla dať, či už manželka žalovaného, respektíve sám žalobca. V tomto smere je to irelevantné. Ako žalovanému, či manželke žalovaného bolo jasné, že suma 26.130,- Eur poukázaná na tento účet je určená práve na spoločné podnikanie. Vo vzťahu k žalovanému má tento za to, že príkazná zmluva na podklade ktorej žalovaný konal a ktorá je upravená v ustanovení § 724 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka, zanikla vykonaním úkonu v tomto prípade prevedenie finančných prostriedkov v sume 26.130,- Eur vrátane sumy 5.000,- Eur, ktorá bola vkladom žalobcu do podnikania. Týmto svojim konaním žalovaný príkaz splnil. Z toho dôvodu žalovaný nevníma konanie ako bezdôvodné obohatenie sa podľa ustanovenia § 451 Občianskeho zákonníka, konkrétne ods. 2. Namieta, aby sa žalovaný bezdôvodne obohatil na úkor žalobcu, či na úkor inej osoby
a získal tak nejaký majetkový prospech plnením z neplatného právneho úkonu, či z právneho úkonu, ktorý tu od počiatku existoval, ale potom dodatočne odpadol. V prípade, že odvolací súd aj napriek tejto argumentácií bude vzťah žalobcu a žalovaného posudzovať podľa ustanovenia § 451 Občianskeho zákonníka, a teda bude mať za to, že žalovaný získal v sume 5.000,- Eur majetkový prospech plnením z neplatného právneho úkonu, či z právneho dôvodu, ktorý dodatočne odpadol, vzniesol žalovaný námietku premlčania. Žalovaný sa teda v spoločnom podnikaní jeho manželky a žalobcu zúčastňovať nemal a nedohodol. Nemal sa podieľať ani pracovne ani majetkovo a rovnako sa tak ani nepodieľal. Zo svedeckej výpovede pani A.I. však vyplýva, že samotné združenie zanikol dňa 30.04.2009, v deň výberu sumy 25.500,- Eur samotným žalobcom. Tento deň podľa pani A.I.j si žalobca zo sumy 25.500,- Eur ponechal sumu 5.750,- Eur. Jeho vklad do podnikania - suma preukázaná na účet žalovaného dňa 08.04.2009. Dňa 30.04.2009 bola pani K. vyplácaná suma 25.100,- Eur. Vo zvyšku sumy 5.350,- Eur táto bola uhrádzaná pani A.I., ktorá si na tento účel finančnú sumu požičala, čo bolo preukázané aj svedeckou výpoveďou jej sestry pani Michaely Lukáčovej. Žalovaný trvá na tom, že ak žalobca bol a stále je toho názoru, že jeho pohľadávka v sume 5.000,- Eur existuje mal a má si túto uplatňovať voči pani A.I. D.ko záväzok v zmysle zmluvy o združení v sume 5.000,- Eur a teda záväzok existujúci z dôvodu vystúpenia žalobcu z tohto spoločného združenia s pani A.I.. Ak v predmetnej veci existuje záväzok ide o záväzok pani A.I.j, ktorý je individuálnym záväzkom v zmysle individuálnych záväzkov manželov počas trvania manželstva BSM. Zmluva žalobcu v zmysle § 145 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka na tieto právne úkony potrebný nebol. Rovnako ako tento spor predmetom ktorého je zaplatenie sumy 5.000,- Eur s príslušenstvom z vyššie uvedených dôvodov nezakladá jeho individuálnu pasívnu legitimáciu, rovnako tak nezakladá ani jeho prípadnú pasívnu solidaritu. Teda žalovaný súhlasil s aplikáciou ustanovenia § 724 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka (príkazná zmluva), ustanovenie § 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka (zánik záväzku splnením), ustanovením § 829 a nasledujúcich (zmluva o združení), prípadne aj s aplikáciou ustanovenia § 145 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka (individuálne záväzky manželov za trvania BSM) a nesúhlasí s aplikáciou ustanovenia § 451 Občianskeho zákonníka (zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie). Preto žalovaný trval na tom, aby odvolací súd jeho odvolaniu vyhovel.
12. Žalobca nezaslal odvolaciemu súdu vyjadrenie na základe výzvy, ale zaslal svoje vyjadrenie k vyjadreniu žalovaného k výzve odvolacieho súdu. Konštatoval, že napriek opakovaným výsluchom osôb prítomných v pobočke banky dňa 30.04.2009 nebolo v konaní preukázané, že žalobca si z vyberanej sumy ponechal sumu 5.000,- Eur na vlastnú potrebu. Z vyjadrení žalovaného je zrejmé, že si uvedomoval svoju povinnosť vrátiť žalobcovi sumu 5.000,- Eur. Žalovaný vo svojich vyjadreniach stále tvrdil, že žalobcovi sumu 5.000,- Eur vrátil v sume 26.130,- Eur a že k uspokojeniu nároku žalobcu týmto spôsobom došlo. Sám žalovaný potvrdil týmto jednoznačne existenciu povinnosti vrátiť žalobcovi 5.000,- Eur a tým aj nárok žalobcu. Zo záverov týchto tvrdení je zrejmé, že nebolo sporné to, či má žalovaný vrátiť finančné prostriedky a kedy, ale či tieto naozaj vrátil. Sporná vo veci bola teda iba skutočnosť, či došlo k splneniu tohto záväzku vrátením. Z vykonaného dokazovania je zrejmý účel prevodu sumy 26.130,- Eur, ktorý realizoval žalovaný a to poskytnutie týchto finančných prostriedkov na vyplácanie pani K. na prevádzku baru. Z vyjadrení strán sporu a z výpovedí svedkov ako aj z doložených listín je zrejmé, že k zamýšľaného spoločnému podnikaniu v rámci združenia žalobcu, žalovaného a jeho manželky nikdy nedošlo a že dotknuté strany od toho zámeru upustili. Žalobca nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že sa na podnikaní svojej manželky nepodieľal. Z vykonaného dokazovanie je zrejmé, že sa na jej podnikaní podieľal a to minimálne majetkovo, keď svojej manželke previedol sumu 26.130,- Eur zo svojho účtu do jej dispozície a ktoré finančné prostriedky boli použité na podnikanie. Vo vzťahu k námietke žalovaného k premlčaniu nároku žalobcu tento uviedol, že žalobca svoj nárok na vrátenie 5.000,-. Eur označil, vymedzil rozhodujúcimi skutkovými okolnosťami a počas plynutia premlčacej doby uplatnil. Navyše svoj nárok právne zdôvodnil aj ustanovením § 451 Občianskeho zákonníka, ak by súd dospel k právnemu záveru, že medzi stranami sporu nedošlo k plneniu z pôžičky. Žalobca nesúhlasí s námietkou pasívnej legitimácie žalovaného. Suma 5.000,- Eur bola poskytnutá žalobcom na účet žalovaného. Žalovaný tieto finančné prostriedky žalobcovi nevrátil. Prevedenú sumu 26.130,- Eur previedol nie za účelom vrátenia finančných prostriedkov žalobcovi, ale na financovanie podnikania svojej manželky, ktorej dal túto sumu do dispozície. Je teda opodstatnené konanie žalobcu, že sa domáha vrátenia poskytnutých finančných prostriedkov nakoľko k ich vráteniu do dnešného dňa nedošlo. S poukazom na uvedené má žalobca za to, že ak by odvolací súd vo svojom rozhodnutí aplikoval ustanovenie § 451 ods. 3 v spojení s ustanovením § 841 Občianskeho zákonníka aplikácia týchto ustanovení na zistený skutkový stav by nemala viesť k zmene a ich zrušeniu odvolaním napadnutého rozhodnutia, ale k potvrdeniu podľa § 387 ods. 1 C.s.p.
13. Vyjadrenie žalobcu bolo zaslané na vedomie žalovanému prostredníctvom jeho právneho zástupcu. Ďalšie vyjadrenie do spisu predložené nebolo.
14. Odvolací súd prihliadnuc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav nezistil v postupe súdu prvej inštancie žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok, tak ako to má na mysli ustanovenie § 380 ods. 2 C.s.p.
15. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.
16. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade súd 1. inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán v prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania, avšak nepoužil správne právne predpisy, ktoré bolo potrebné aplikovať na prejednávaný prípad a z ktorých bolo potrebné vyvodiť správne právne závery.
17. Ústavný súd Slovenskej republiky v zhode s rozhodovacou praxou Európskeho súdu pre ľudské práva stabilne judikuje, že povinnosť súdu odôvodniť svoje rozhodnutie neznamená automaticky povinnosť poskytnúť podrobnú odpoveď na každý nastolený argument. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (napr. sp. zn. II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, III. ÚS 191/2013). Rozsah povinnosti odôvodniť súdne rozhodnutie sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí byť analyzované s ohľadom na okolnosti každého prípadu (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/163/2015 zo 17. marca 2016).
18. Odvolací súd súhlasí so záverom súdu 1. inštancie, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že k prevodu celkovej sumy 5.000,- Eur z účtu žalobcu na účet žalovaného došlo. Bolo taktiež zistené a preukázané, že dňa 22.04.2009 žalovaný na účet žalobcu previedol sumu 26.130,- Eur. Odvolací súd má za to, že suma 5.000,- Eur nebola pôžičkou, ako to nesprávne právne posúdil súd prvej inštancie. Správne však súd prvej inštancie zistil, že zo sumy 26.130,- Eur časť vo výške 25.500,- Eur žalobca vybral v hotovosti v pobočke banky dňa 30.04.2009. Možno súhlasiť s názorom žalobcu, že napriek opakovane vykonaným výsluchom svedkov skutočne nebolo v konaní preukázané tvrdenie žalovaného, že by si žalobca časť vyberanej sumy vo výške 5.000,- Eur ponechal pre vlastnú potrebu. Bolo preukázané, že vyberaná suma bola vyplatená svedkyni Kočíkovej (predtým K.). Odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že pokiaľ žalovaný spoľahlivo nepreukázal svoje tvrdenie, neuniesol dôkazné bremeno. Je nepochybné, že vyberanú hotovosť použila manželka žalovaného J. A.I. na úhradu odstupného za bar, ktorý dodnes prevádzkuje.
Suma 5.000,- Eur došla z účtu žalobcu na účet žalovaného. Stalo sa tak dňa 22.04.2009. Žaloba vo veci bola doručená Okresnému súdu Poprad dňa 07.03.2011.
19. Podľa ustanovenia § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí musí obohatenie vydať. Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
20. Súd prvej inštancie v bode 13. odôvodnenia rozsudku konštatuje, že z výsluchu svedkyne J. A., manželky žalovaného zistil, že žalobca skutočne na účet žalovaného poskytol sumu 5.000,- Eur s tým, že následne žalovaný na iný účet žalobcu preúčtoval sumu 26.130,- Eur. Účet žalobcu, na ktorý žalovaný prostriedky preúčtoval mal byť na podnikanie svedkyne použitý z toho dôvodu, že operácie na účte neboli spoplatňované a taktiež svedkyňa chcela rozdeliť účtovníctvo z vykonávanej činnosti, nakoľko podniká na základe živnostenského oprávnenia pod obchodným menom J. A. - motoguma.sk, IČO: 44611056.
Toto tvrdenie svedkyne súd prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu vyhodnotil správne ako pravdivé. V čase prevodu žalovanej sumy svedkyňa ako živnostník podnikala od 01.02.2009 do 01.10.2010 na základe živnostenského oprávnenia, ale od 01.10.2010 ako spoločník a konateľ spoločnosti MOTOGUMA s. r. o., so sídlom Slov. Nár. Povstania 162, Hranovnica 059 16, IČO: 45 866 783. Od 01.10.2010 je spoločníkom a konateľom uvedenej spoločnosti aj žalovaný. Základné imanie spoločnosti je 5.000,- Eur a obaja spoločníci zložili vklad v sume 2.500,- Eur.
Odvolací súd súhlasí s hodnotiacou úvahou súdu prvej inštancie, že ďalšie tvrdenia svedkyne o existencii pôžičky od sestry svedkyne, ani zámer spoločného podnikania v čase prevodu sumy 5.000,- Eur na účet žalovaného sa nepreukázali.
Svedkyňa síce uviedla, že mali so žalobcom spolu podnikať s podielom po 50 % s tým, že aj vstupná investícia mala byť takto rozdelená, a že žalobca následne povedal, že svedkyni vyplatí sumu 5.000,- Eur a pôjde zarobiť peniaze do Švédska a vyplatí ich do polovice vstupných investícii, avšak tieto tvrdenia neboli nijako preukázané. Pre predmet sporu navyše nie sú relevantné, nakoľko nebolo preukázané, že by žalobca kedykoľvek po údajnej dohode o spoločnom podnikaní k realizácii tejto dohody pristúpil. Záver súdu prvej inštancie, že pokiaľ by mala manželka žalovaného v úmysle spoločne so žalobcom podnikať, nebol dôvod s ním uzatvárať dohodu o pracovnej činnosti zo dňa 29.04.2009, nakoľko žalobca má od 21.08.2000 vydané živnostenské oprávnenie a navyše pomocné aktivity mohol vykonávať buď na základe zmluvy o združení, respektíve splnomocnenia. Správna je aj hodnotiaca úvaha súdu prvej inštancie čo do ponechania si sumy 5.000,- Eur žalobcom, ako to tvrdí žalovaný. Ani toto tvrdenie skutočne nebolo preukázané. Ani svedkovia R. Q. (predtým K.) ani K. neuviedli, že by žalobca alebo manželka žalovaného po výbere hotovosti z banky s vyberanou sumou akokoľvek manipulovali, teda odoberali či dokladali prostriedky. Ani doplňujúci výsluch uvedených svedkov nepreukázal tvrdenia žalovaného o tom, že časť vyberanej hotovosti si mal žalobca ponechať pre vlastnú potrebu.
21. Odvolací súd má za to, že v danom prípade bolo na mieste aplikovať ustanovenie § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Teda, že sa jedná o majetkový prospech získaný plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol. V danom prípade tak žalovaný, ako aj jeho manželka tvrdili, že žalobca mal prevádzkovať Espresso spolu s manželkou žalovaného. Uvedenú skutočnosť vo svojej účastníckej výpovedi potvrdil aj žalobca, ktorý uviedol, že oficiálne bude prevádzkovať Espresso manželka žalovaného, ale on bude v podstate spolumajiteľ, aby mal prehľad o platbách používal sa účet žalovaného. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že nebolo preukázané, že by žalobca kedykoľvek po údajnej dohode o spoločnom podnikaní k realizácií tejto dohody pristúpil.
22. Podľa ustanovenia § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za 2 roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za 3 roky, ak ide o bezdôvodné obohatenie, za 10 rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
V danom prípade bola podaná žaloba tak v subjektívnej dvojročnej a v objektívnej trojročnej premlčacej dobe, ako bolo uvedené vyššie. Preto námietka premlčania vznesená žalovaným nie je dôvodná.
23. Dôvodná nie je ani odvolacia námietka žalovaného týkajúca sa nedostatku pasívnej legitimácie na jeho strane z dôvodu, že peniaze na podnikanie mali byť síce zaslané na jeho účet, ale na účely podnikania pre jeho manželku a malo dôjsť k vyrovnaniu zo združenia. Odvolací súd má za to, že v danom prípade nie je možné aplikovať ustanovenie § 841 Občianskeho zákonníka z ktorého vyplýva, že pri rozpustení združenia majú účastníci nárok na vrátenie hodnôt poskytnutých na účely združenia, a vyporiadajú sa medzi sebou a majetok získaný výkonom spoločnej činnosti združenia spôsobom určeným v zmluve inak rovným dielom. Tak ako odvolací súd konštatoval vyššie a zistil to aj súd prvej inštancie nebolo preukázané, že by žalobca kedykoľvek po údajnej dohode o spoločnom podnikaní k realizácií tejto dohody pristúpil. Keď nevzniklo združenie, nemohlo dôjsť ani k rozpusteniu združenia a vracaniu hodnôt poskytovaných na účely združenia. Preto nemôže byť v spore pasívne legitimovaná manželka žalovaného. Pasívne legitimovaným je žalovaný na ktorého účet boli finančné prostriedky pripísané. Na tom nič nemení ani skutočnosť, že pôvodne mal žalobca s manželkou žalovaného podnikať. Realizácia dohody nebola v konaní preukázaní tak, ako to odvolací súd popísal vyššie.
24. Rozsudok súdu prvej inštancie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Právnym posúdením je činnosť súdu pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery, aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácií práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávneho ho, ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27.07.2011 sp.zn. 7Cdo7/2010).
25. Podľa ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka zmluvu o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
26. Podstatnými náležitosťami zmluvy o pôžičke je dohoda o prenechaní veci, teda o reálnom odovzdaní, o druhovom určení veci, o povinnosti vrátiť vec rovnakého druhu a o určení času vrátenia. Z výsledkov vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie vyplýva, že tieto náležitosti splnené neboli, aj keď súd prvej inštancie právne posúdil nárok ako zmluvou o pôžičke, výsledky vykonaného dokazovania takémuto právnemu posúdeniu veci nenasvedčujú. Žalobcovi sa nepodarilo preukázať, že by žalovaný s ním takúto zmluvu uzatvoril. Žalovaný to popiera i v samotnom odpore, ktorý spomína žalobca, iba tvrdí, že mu žalobca poskytol finančnú zmluvu vo výške 5.000,- Eur bezhotovostne na jeho účet. Zároveň tvrdí, že táto finančná čiastka bola žalovaným vrátená dňa 22.04.2009 bezhotovostným prevodom na účet žalobcu, a je zahrnutá v platbe 26.130,- Eur. Uzavretie zmluvy o pôžičke nemožno viazať iba na jednu veta uvedenú v odpore z ktorej vyplýva, že okrem finančnej sumy 5.000,- Eur uvedenej vyššie neboli žalobcom poskytnuté žiadne iné pôžičky. Z obsahu spisu (č.1.4 a čl. 14) vyplýva, že žalobca zo svojho účtu v Slovenskej sporiteľni jednorazovým príkazom cez telebanking poukázal žalovanému na jeho účet v ČSOB dňa 07.04.2009 sumu 3.500.- Eur a sumu 1.500,- Eur. Táto suma došla na účet žalovaného dňa 08.04.2009.
27. Z výpisu účtu žalovaného (č.1.14) zároveň vyplýva, že dňa 22.04.2009 uskutočnil prevod na účet č. XXXXXXXXXXXXXX vo Volksbank Slovensko, použil konštantný symbol 0308 a previedol sumu 26.130,- Eur.
28. Zo zmluvy o finančnej zábezpeke (č. 1.21) vyplýva, že R. Q. D. J. A. uzatvorili zmluvu, predmetom ktorej je úhrada finančnej zábezpeky na prevod práv a povinnosti zmluvných strán k nebytovému priestoru obchodnému zariadeniu Espresso Smižany. Celková suma za prevod nájomných práv a povinností k nebytovému priestoru je 26.600,- Eur bez DPH. Postupník je povinný zložiť finančnú zábezpeku do rúk postupcovi vo výške 1.500,- Eur. pričom táto suma 5,7 % podiel z celkovej sumy. Ide o zmluvu zo dňa 16.02.2009.
29. Podľa názoru odvolacieho súdu tak, ako to uviedol vyššie peniaze boli zaslané žalovanému a mali byť použité na spoločné podnikanie žalobcu s manželkou žalovaného. K realizácií dohody o spoločnom podnikaní však nedošlo. Predmet dohody zanikol, prostriedky boli zaslané. Nebolo preukázané, že by boli vrátené alebo aby boli súčasťou sumy 26.130,- Eur prevedenej na účet žalobcu, a z ktorých časť vo výške 25.500,- Eur žalobca vybral.
30. Napriek nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, tak ako bolo uvedené vyššie súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a správne aj vo veci rozhodol. Z dôvodov uvedených vyššie v danom prípade neboli preukázané podmienky uzavretia zmluvy o pôžičke medzi žalobcom a žalovaným. Preto sa jedná o bezdôvodné obohatenie. Otázka právneho posúdenia veci je otázkou súdu. Preto bolo úlohou súdu, či už z prvoinštančného alebo odvolacieho sa s touto otázkou vyporiadať.
31. Súd prvej inštancie správne rozhodol i o úroku z omeškania, ktorého výšku ani žalovaný v odvolaní nenamieta, i o trovách konania. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 ako vecne správny potvrdil.
32. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 C.s.p., a priznal úspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu vo vzťahu k neúspešnému žalovanému s tým, že o výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 C.s.p.).
33. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.