Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/41/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhDr. a JUDr. Anny Kovaľovej, PhD. v právnej veci žalobcu: RegeGastro, s.r.o., so sídlom v Prešove, na ul. Hlavnej č. 2992/100, IČO: 46 535 764, právne zastúpenému: Mgr. Otom Salokym, advokátom, so sídlom v Prešove, na ul. Hlavnej č. 94, proti žalovanému: X. X., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcemu v S., na B. ceste č. XXX/X, právne zastúpenému: Marják, Ferenci & Partners s.r.o., so sídlom v Košiciach, na ul. Tajovského č. 17, IČO: 50 164 988, o nahradenie prejavu vôle, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 09.09.2022 č.k. -99, takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovanému sa priznáva voči žalobcovi náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností vedených na LV č. XXXX, kat. úz. S.. Jeho spoluvlastnícky podiel predstavuje 1/8 k celku. Dňa 06.05.2019 pani X. Z., splnomocnená Z. W., X. J. a I. R. splnomocnením zo dňa 11.04.2019, štatutárnemu zástupcovi žalobcu v e-mailovej komunikácii uviedla, že spoluvlastníci podielov na parcelách č. XXXX/X a č. XXXX/X sú ochotní žalobcovi odpredať svoje podiely. Čo sa týka predajnej ceny, spoluvlastníci Z. W., X. J. a I. R. sa dohodli na cene 22 eur za m2. Žalobca reagoval na ponuku e-mailom zo dňa 30.05.2019, v ktorom uviedol, že suma 8.000 eur je veľa za získanie len 33 % z nehnuteľnosti, pričom je tam potrebné komunikovať ďalej zo Slovenským pozemkovým fondom, takže to nebude jednoduché. Podieloví spoluvlastníci nehnuteľností svoje spoluvlastnícke podiely zodpovedajúce 8/24 z celku previedli kúpnymi zmluvami zo dňa 31.05.2019 do výlučného vlastníctva U. X., matky žalovaného, za celkovú kúpnu cenu 5.447 eur. Matka žalovaného U. X. následne spoluvlastnícke podiely k nehnuteľnostiam, ktoré nadobudla na základe kúpnych zmlúv z 31.05.2019, previedla na žalovaného, a to kúpnou zmluvou zo dňa 26.06.2020, uzavretou vo forme notárskej zápisnice č. Nz 14285/2020.

3. Keďže ustanovenia o spoluvlastníctve ( a nasl. ) neobsahujú podrobnejšiu úpravu práv a povinností zo zákonného predkupného právneho vzťahu, ktorý má vecno- právny charakter, vychádza sa v zmysle ust. z analogickej aplikácie právnej úpravy predkupného práva, a to z ustanovení o zmluvnom predkupnom práve ( a nasl. ), ktoré sú obsahom a účelom najbližšie predkupnému právnemu

vzťahu spoluvlastníkov. Ustanovenia, ktoré sa týkajú iba zmluvného predkupného práva sa nepoužijú. Ak povinná osoba, t.j. podielový spoluvlastník prevedie svoj spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnosti na iného bez toho, aby ho písomne ponúkol ďalšiemu spoluvlastníkovi - spoluvlastníkom, môže sa oprávnený domáhať toho, aby mu spoluvlastnícky podiel ponúkol na predaj podľa ust. . Na základe tejto výzvy oprávneného spoluvlastníka vzniká nadobúdateľovi právna povinnosť ponúknuť podiel tomuto oprávnenému na predaj za rovnakých podmienok, za ktorých mu tento podiel pôvodne mala ponúknuť povinná osoba. Ak si nadobúdateľ túto povinnosť nesplní, môže sa oprávnený spoluvlastník domáhať na súde, aby jeho prejav bol nahradený súdnym rozhodnutím podľa , teda môže sa domáhať, aby súd uložil nadobúdateľovi podielu povinnosť uzavrieť s ním zmluvu o prevode podielu za rovnakých podmienok, za ktorých podiel nadobudol. Spoluvlastník, ktorého predkupné právo bolo porušené, sa tiež môže dovolávať relatívnej neplatnosti právneho úkonu, ktorým povinný spoluvlastník previedol podiel na tretiu osobu ( ), dôsledkom čoho je vrátenie právnych pomerov k veci do stavu, aký bol pred prevodom podielu na tretiu osobu. Obe tieto možnosti sa navzájom vylučujú.

4. Nevyhnutným predpokladom úspechu v konaní je existencia aktívnej a pasívnej vecnej legitimácie subjektu konania. Vecná legitimácia vyjadruje postavenie účastníka konania v hmotnoprávnom vzťahu, ktoré v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní. Účastník konania, ktorý je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (záväzku), má pasívnu legitimáciu. Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca žaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Ak sa to v konaní nedokáže, súd žalobu zamietne so záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného bez ohľadu na prípadné zistenie, že nositeľom pasívnej vecnej legitimácie je iný subjekt, ktorého ale žalobca za žalovaného neoznačil (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 18. januára 2012, sp. zn. ).

5. Na pojednávaní žalovaný vzniesol námietku nedostatku pasívnej vecnej legitimácie, ktorú odôvodnil tým, že spoluvlastnícke podiely nadobudol na základe kúpnej zmluvy od svojej matky, ktorá je jeho blízkou osobou a na ktorú sa povinnosť predkupného práva nevzťahuje. Skutočnosť, že jeho matka nadobudla vlastnícke právo následkom porušenia predkupného práva mu nemôže byť na neprospech a preto mu nemôže byť uložená povinnosť previesť vlastnícke právo na žalobcu.

6. Nakoľko žalovaný nadobudol spoluvlastnícke podiely od svojej matky, nebolo možné ho zaviazať na uzavretie kúpnej zmluvy so žalobcom, a teda žaloba žalobcu o nahradenie prejavu vôle musela byť zamietnutá. Pokiaľ žalobca namietal špekulatívne konanie matky žalovaného pri prevode spoluvlastníckeho podielu na žalovaného, tieto tvrdenia neboli v konaní preukázané, keďže žalobca nepredložil súdu žiadne relevantné dôkazy o tejto skutočnosti. Poukázal na iné konanie vedené na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod sp. zn. , kde bola matka žalovaného taktiež žalovaná z porušenia predkupného práva v inej veci. Túto žalobu však matka žalovaného prevzala dňa 29.07.2020, pričom kúpnu zmluvu so svojím synom uzatvorila 26.06.2020, teda mesiac predtým ako sa preukázateľne dozvedela o žalobe, na ktorú sa odvoláva žalobca. V tomto inom konaní sa jednalo o iné strany sporu, ktoré s aktuálnym konaním nemajú nič spoločné. Žalobca nijak inak nepreukázal, aby konanie matky žalovaného bolo v rozpore s dobrými mravmi, a to že on v takomto prevode nevidel zmysel, neznamená, že sa jedná o špekulatívne konanie. Aj v prípade, ak by bolo preukázané, že konanie matky žalovaného, ktorým previedla svoj spoluvlastnícky podiel na žalovaného, bolo v rozpore s dobrými mravmi, následkom takéhoto konania by bola absolútna neplatnosť úkonu, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi. Išlo by teda o absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy, na základe ktorej žalovaný nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam tvoriacim predmet sporu. Absolútna neplatnosť úkonu by však spôsobila, že na takýto úkon sa hľadí akoby neexistoval a vlastníčkou nehnuteľností by ostala matka žalovaného a žalovaný by postavenie spoluvlastníka nemal. Pasívne legitimovanou a žalovanou tak by mohla byť len matka žalovaného.

7. Výrok o trovách bol odôvodnený ust. , a ,

8. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol rozsudok zmeniť tak, aby jeho žalobe o nahradení prejavu vôle žalovaného uzavrieť kúpnu zmluvu bolo vyhovené. Ako dôvod uviedol, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a na základe vykonaných dôkazov sa dospelo k

nesprávnym skutkovým zisteniam. Súd na pojednávaní dňa 12.08.2022 vyslovil na základe obsahu spisu iné predbežné právne posúdenie veci ako nakoniec rozhodol a preto rozsudok je za daných okolností prekvapivým rozhodnutím. Súd prvej inštancie úplne rezignoval na poskytnutie právnej ochrany nárokom spoluvlastníka, ktorého predkupné právo bolo porušené, pričom aj argumentáciu žalobcu si súd vyložil účelovo tak, aby vytvoril podklad pre svoje zamietajúce rozhodnutie. Odôvodnenie rozhodnutia je nepresvedčivé, keď sa súd nevysporiadal so všetkou argumentáciou žalobcu, ale nekriticky akceptoval argumentáciu žalovaného, že nadobudnutím spoluvlastníckych podielov na nehnuteľnostiach od matky sa zhojilo porušenie predkupného práva žalobcu pri predchádzajúcom právnom úkone.

9. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe súdov a právnej teórie, právny úkon, ktorým došlo k porušeniu predkupného práva zostáva platným, kým sa oprávnený z predkupného práva nedovolá relatívnej neplatnosti tohto úkonu, resp. zostane natrvalo platným uplynutím lehoty na uplatnenie nárokov z porušenia predkupného práva. Oprávnený spoluvlastník pri porušení jeho predkupného práva má k dispozícii dva typy uplatniteľných nárokov, ako skonštatoval aj súd prvej inštancie, ktoré sa navzájom vylučujú z uplatnenia a prípadné žaloby o nich majú rozdielny okruh žalovaných, ktorí sú pasívne legitimovaní. Oprávnený sa buď dovolá relatívnej neplatnosti voči prevodcovi a nadobúdateľovi alebo si uplatní nárok na ponuku iba voči nadobúdateľovi, aby mu tento nadobudnutý spoluvlastnícky podiel ponúkol za rovnakých podmienok ako ho sám nadobudol.

10. Právny úkon, ktorým došlo k porušeniu predkupného práva zostáva vždy platným dovtedy, kým sa oprávnený nedomôže niektorého nároku z porušenia jeho predkupného práva, či už úspešným dovolaním sa relatívnej neplatnosti alebo nadobudnutím sporného spoluvlastníckeho podielu. Potom je logické, že v prípade dovolávania sa neplatnosti je v záujme oprávneného dovolať sa neplatnosti aj nasledujúcich právnych úkonov, čo však nevyhnutne neplatí pre prípad uplatňovania práva na splnenie ponukovej povinnosti a následný prevod spoluvlastníckeho podielu. Pritom ani v jednom prípade neplatí, že sa možno domáhať iba nároku z posledného úkonu, resp. z posledného porušenia predkupného práva. Aj preto je nutné vykladať pojem „nadobúdateľa“ v zmysle ust. širšie ako iba bezprostredného nadobúdateľa z právneho úkonu, ktorým bolo porušené predkupné právo, v nadväznosti na čo nebol dôvod, aby žalobca tvrdil, že právny úkon medzi žalovaným a jeho matkou je absolútne neplatný, navyše keď šlo o prevod blízkej osobe. Do momentu uplatnenia nároku oprávneným nadobúdateľ môže previesť nadobudnutý spoluvlastnícky podiel ďalšej osobe a takýto úkon nebude bez ďalšieho neplatným, teda matka žalovaného mohla platne previesť žalovanému spoluvlastnícky podiel, k čomu došlo ešte pred podaním žaloby v tejto veci. Táto skutočnosť ale nemohla zbaviť žalobcu možnosti domôcť sa nadobudnutia sporného podielu kedykoľvek v lehote 3 rokov odvtedy, čo bolo jeho predkupné právo porušené.

11. Oprávneného z predkupného práva možnosti uplatniť úspešne jeho nárok z porušenia predkupného práva vyplývajúci nemôže zbaviť skutočnosť, že následne došlo k ďalšiemu prevodu dotknutého spoluvlastníckeho podielu bez ohľadom na to, že išlo o prevod blízkej osobe. Navyše v situácii, že následne bol spoluvlastnícky podiel prevedený právnym úkonom medzi blízkymi osobami, ktorý nemohol byť relatívne neplatný pre porušenie ust. , by nemalo zmysel napadnúť tento právny úkon námietkou absolútnej neplatnosti, pretože dokázať zo strany žalobcu špekulatívnosť tohto právneho úkonu na úrovni jeho absolútnej neplatnosti a rozporu s dobrými mravmi sa prakticky blíži nemožnosti.

12. Žalovaný navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

13. Odvolací súd v zmysle zásad ust. , a preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.

14. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

15. Pokiaľ ide o námietku žalobcu o porušení jeho práva na spravodlivý súdny proces, s touto nie je možné sa stotožniť.

16. Pod porušením práva na spravodlivý proces treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom odmietnutia spravodlivosti.

17. Na rokovaní Občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR, ktoré sa uskutočnilo 03. decembra 2015, bolo prijaté zjednocujúce stanovisko, právna veta ktorého znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa “.

18. Uvedené stanovisko, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 2/2016, je potrebné považovať za plne opodstatnené aj v preskúmavanej veci. Obsah spisu nedáva žiadny podklad pre to, aby sa na daný prípad uplatnila druhá veta tohto stanoviska, ktorá predstavuje krajnú výnimku z prvej vety a týka sa výlučne len celkom ojedinelých prípadov, ktoré majú znaky relevantné aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. O taký prípad ide v praxi napr. vtedy, keď rozhodnutie súdu neobsahuje vôbec žiadne odôvodnenie, alebo keď sa vyskytli vady najzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém, prípadne ak došlo k vade tak zásadnej, že mala za následok justičný omyl.

19. Je nevyhnutné poznamenať, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces.

20. Odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančného súdu obsahuje náležité vysvetlenie dôvodov, na ktorých prvoinštančný súd založil svoje rozhodnutie a jeho postup bol v súlade s ust.

21. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, prebral a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov. Pod procesným postupom sa rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní. Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu. Postupom súdu možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku.

22. V prejednávanej veci bolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že pôvodní podieloví spoluvlastníci sporných nehnuteľností X. J., Z. W. a I. R. porušili zákonné predkupné právo žalobcu upravené v ust. , ak svoje spoluvlastnícke podiely previedli na matku žalovaného U. X.. Stalo sa tak na základe kúpnych zmlúv uzatvorených dňa 31.05.2019.

23. Žalobca ako spoluvlastník oprávnený z predkupného práva ( ) mal pri porušení povinností zo strany spoluvlastníkov povinných z predkupného práva na výber niekoľko možností.

24. Prvou možnosťou bolo žalobou sa domáhať vyslovenia relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode podielu zo spoluvlastníka na tretiu osobu podľa ust. . V tomto prípade by žaloba musela smerovať voči všetkým účastníkom zmluvy o prevode spoluvlastníckeho podielu, pri ktorej došlo k porušeniu predkupného práva.

25. Druhou možnosťou bolo domáhať sa voči nadobúdateľovi, t.j. tretej osobe ako singulárnemu právnemu nástupcovi pôvodného podielového spoluvlastníka, aby mu nadobudnutý spoluvlastnícky podiel ponúkol na kúpu za rovnakých podmienok, za ktorých ich kúpil od pôvodného podielového spoluvlastníka. V prípade nevyhovenia tejto výzvy zo strany nadobúdateľa, mal oprávnený spoluvlastník nárok domáhať sa na súde žalobou voči nadobúdateľovi, aby bol nahradený prejav vôle nadobúdateľa.

26. Poslednou možnosťou bolo uspokojiť sa s tým, že predkupné právo zostáva zachované, avšak už voči nadobúdateľovi.

27. Z uvedených možností si žalobca vybral možnosť druhú a žalobou sa domáhal nahradenia prejavu vôle žalovaného uzavrieť kúpnu zmluvu. Výberom tejto možnosti sa žalobca vystavil riziku zamietnutia žaloby vo vzťahu k žalovanému z dôvodu nedostatku jeho vecnej pasívnej legitimácie.

28. V danom prípade je nepochybné, že žalovaný kúpne zmluvy z 31.05.2019 s pôvodnými podielovými spoluvlastníkmi X.om J.om, Z. W. a I.om R. neuzatváral. Kupujúcou pri týchto právnych úkonoch bola matka žalovaného U. X.. Kúpne zmluvy uzatvorené s U. X. je potrebné považovať za platne uzatvorené, nakoľko žalobca si relatívnu neplatnosť týchto právnych úkonov v zmysle ust. neuplatnil. Ak teda U. X. platne uzatvorila kúpne zmluvy s pôvodnými podielovými spoluvlastníkmi, získala aj oprávnenie disponovať s nadobudnutým spoluvlastníckym podielom. Právo nakladať s predmetom svojho vlastníctva upravené v ust. nepatrí len vlastníkovi, ale aj každému spoluvlastníkovi. Zmluvná voľnosť spoluvlastníka je však obmedzená, lebo svoj spoluvlastnícky podiel môže bez ďalšieho previesť iba na blízke osoby ( a ).

29. Kúpnou zmluvou zo dňa 26.06.2020 U. X. už v postavení spoluvlastníčky previedla svoj spoluvlastnícky podiel k sporným nehnuteľnostiam na svojho syna X. X., teda žalovaného. Pri takomto prevode blízkej osobe žalobca ako ďalší podielový spoluvlastník nemal predkupné právo na prevádzaný spoluvlastnícky podiel, čo je zrejmé z ust. . Žalovaný je právnym nástupcom svojej matky U. X., ktorá sa žiadneho porušenia predkupného práva vo vzťahu k žalobcovi nedopustila rešpektujúc zákonnú úpravu upravenú v ust. . Za takejto situácie žalovaný ani nemôže byť nositeľom povinnosti ponúknuť žalobcovi nadobudnutý spoluvlastnícky podiel na kúpu za rovnakých podmienok.

30. Navyše, a to je potrebné osobitne zdôrazniť, žalobca si svoj nárok voči žalovanému uplatnil až po tom, čo žalovaný sporný spoluvlastnícky podiel nadobudol od svojej matky zmluvou z 26.06.2020. V súvislosti s týmto prevodom, ako na to správne poukazuje prvoinštančný súd, nebolo ničím právne významným preukázané špekulatívne konanie matky žalovaného pri prevode spoluvlastníckeho podielu na žalovaného. Pri tomto prevode matka žalovaného bola oprávnená disponovať so svojim podielovým spoluvlastníctvom a previesť tento spoluvlastnícky podiel na žalovaného.

31. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 20. decembra 2011 sp. zn. uverejnený v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 31/2013, podľa ktorého kto v čase pred dovolaním sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu previedol na tretiu osobu vec nadobudnutú na základe tohto právneho úkonu, disponoval s vecou ako vlastník a jeho dispozícia mala právne účinky prevodu vlastníctva. Dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu nemá vplyv na právne postavenie tretích osôb, ktoré dobromyseľne nadobudli vlastníctvo od účastníka relatívne neplatného právneho úkonu v čase, ktorý predchádzal dovolaniu sa relatívnej neplatnosti.

32. Uvedené rozhodnutie je možné aplikovať nielen na prípady porušenia zákonného predkupného práva vo forme dovolania sa relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode spoluvlastníckeho podielu, ale aj na prípady, ak sa dotknutý spoluvlastník domáha nahradenia prejavu vôle uzatvoriť kúpnu zmluvu.

33. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. rozsudok ako vecne správny potvrdil.

34. Zároveň v odvolacom konaní úspešnému žalovanému bola priznaná i náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % podľa ust. , a , s tým, že o výške náhrady týchto trov rozhodne súd prvej inštancie.

35. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva ( ).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).