Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/163/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Bibiána Ťažiarová a sudcov: JUDr. Martin Holič a Mgr. Renáta Gavalcová, v právnej veci žalobkyne: S. M., nar. XX.X.XXXX, bytom R., L. XXXX/XX, zastúpenej AK: JUDr. Ing. Elena Divko, PhD., so sídlom Skalica, Gorkého 1/A, proti žalovanej: Ing. Zuzana Valík Tokošová - Kvety Fleur, IČO: 41 213 301, so sídlom Radošovce č. 467, zastúpenej AK: JUDr. Ján Pekár, so sídlom Skalica, Potočná 191/39, o náhradu škody na zdraví, na odvolanie žalobkyne - III., IV. výrok a žalovanej - I., II., IV., V. výrok voči rozsudku Okresného súdu Skalica č. k. -102 zo dňa 14. júna 2018 v spojení s uznesením č. k. -200 zo dňa 4. júna 2019, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti bolestného m e n í tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni sumu 824,- Eur s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 824,- Eur od 16.9.2016 do zaplatenia a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšnej zamietajúcej časti p o t v r d z u j e.

II. V časti sťaženia spoločenského uplatnenia m e n í tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni sumu 686,40 Eur s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 686,40 Eur od 6.12.2016 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšnej zamietajúcej časti p o t v r d z u j e.

III. Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanej nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 55,46%.

IV. Žalovaná je povinná zaplatiť Okresnému súdu Skalica súdny poplatok vo výške 90,50 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom označeným v záhlaví súd prvej inštancie I. výrokom uložil žalovanej zaplatiť žalobkyni sumu 636,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 636,- Eur od 16.09.2016 až do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku, II. výrokom uložil žalovanej zaplatiť žalobkyni sumu 529,80 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 529,80 Eur od 06.12.2016 až do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku, III. výrokom vo zvyšku žalobu zamietol, IV. výrokom priznal žalobkyni voči žalovanej nárok na náhradu trov konania rozsahu 20 %, pričom o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením, V. výrokom uložil žalovanej zaplatiť Slovenskej republike na účet Okresného súdu Skalica, titulom súdneho poplatku sumu 69,50 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Uznesením označeným v záhlaví konanie v časti bolestného vo výške 30,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 30,- Eur od 16.9.2016 až do zaplatenia a v časti sťaženia

spoločenského uplatnenia v sume 25,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 25,- Eur od 6.12.2016 až do zaplatenia zastavil.

2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. , , , , , , , , , , , , , , , , , , , o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia (ďalej len „“), aj s poukazom na procesné ustanovenia , , ods. 1, , ,

3. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že 14.3.2016 žalobkyňa absolvovala röntgenové vyšetrenie, pričom MUDr. R. B. konštatovala nález - RTg ARC I. sin. v sadre: postavenie v zhybe dobré, kominut. Intraartikul. Fr. Distál. Epifýzy rádia bez dislok. Záver: intraartikul. Kominut. Fr. Distál. Epifýzy rádia bez dislok (záznam z Rádiodiagnostického pracoviska FNsP Skalica zo dňa 14.3.2016), pričom rovnaký nález vyplýva aj zo záznamu Rádiodiagnostického pracoviska FNsP Skalica zo dňa 18.3.2016 MUDr. Y. V.. Dňa 2.5.2016 žalobkyňa absolvovala ďalšie vyšetrenie, pričom MUDr. Y. V. do nálezu uviedla: RTG ARC. I. sin: postavenie v zhybe dobré, stp. Komunit. Intraartikul. Fr. Distál. Epifýzy rádia bez výraznejšiej dislok., v liečbe kostným kalusom. Prooza skeletu. Záver - intraartikul. Komunit. Fr. Distál. Epifýzy rádia (záznam z Rádiodiagnostického pracoviska FNsP Skalica zo dňa 2.5.2016). Lekárskym posudkom o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 13.7.2016 MUDr. H. L. určila žalobkyni bolestné 60 bodov za diagnózu - zlomemina dolného konca vretenej kosti s posunutím úlomkov, s dobou liečenia od 14.3.2016 do 18.7.2016. Lekárskym posudkom o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 18.8.2016 MUDr. H. L. určila žalobkyni sťaženie spoločenského uplatnenia 50 bodov za diagnózu - obmedzenie hybnosti v ľavom zápästí ľahkého stupňa s dobou liečenia od 14.3.2016 do 18.7.2016. Dňa 14.3.2016 vydalo Obvodné oddelenie PZ v Skalici žalobkyni potvrdenie, podľa ktorého dňa 14.3.2016 oznámila svoj pád v kvetinárstve žalovanej, pričom vec preverila hliadka OO PZ Skalica, ktorá zistila, že sa v danej veci nejednalo o trestný čin ani o priestupok, cudzie zavinenie bolo vylúčené. Z lekárskeho posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia MUDr. G. H. zo dňa 26.4.2016 vyplýva hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia pre žalobkyňu 50 bodov (diagnóza - obmedzenie hybnosti v ľavom zápästí ľahkého stupňa) a hodnotenie bolestného pre žalobkyňu 60 bodov (diagnóza - zlomenina dolného konca vretennej kosti s posunutím úlomkov).

4. Súd prvej inštancie právne uzavrel, že mal preukázané, že dňa 14.3.2016 v predajni žalovanej, žalobkyňa utrpela úraz - zlomeninu ľavej ruky s dobou liečenia od 14.3.2016 do 13.7.2016, tým aj škodu na zdraví vo forme vyčísleného bolestného a sťaženého spoločenského uplatnenia. Žalovaná vykonáva svoju podnikateľskú činnosť v predajni - prevádzke na Štefánikovej ulici č. 9 v Skalici v prenajatom priestore od vlastníka budovy, pričom prevádzku tvorí jedna veľká miestnosť, v ktorej je podlaha približne od polovice miestnosti znížená o cca 25 cm až 30 cm a výškový rozdiel podlahy v miestnosti je upravený dvomi schodíkmi v šírke cca 2 metre. Podlaha miestnosti je dlaždicová a jednofarebná stredne svetlej farby. Uzavrel, že bez označenia výškového rozdielu podlahy v predajni

- výškového predelu predajne, podlaha opticky splýva tak, fakticky nie je viditeľný výškový rozdiel medzi jednotlivými časťami podlahy v predajni a nie sú viditeľné ani dva schody, ktorými je vyrovnaný výškový rozdiel podláh. Jedná sa o špecifickosť priestoru používaného žalovanou na podnikanie, a pokiaľ v ňom dôjde ku škode v zmysle , je potom takáto škoda spôsobená prevádzkovou činnosťou, nakoľko členenie podnikateľského priestoru je súčasťou zariadenie a usporiadania prevádzky. Stav členenia prevádzky je využívaný žalovanou, ktorej pasívna legitimácia v tomto spore je daná. Obrana žalovanej v tom, že uvedený priestor - jeho výškové členenie zrealizoval vlastník nehnuteľnosti, neobstojí, keď žalovaná tento priestor využíva a je povinná ho využívať tak, aby v ňom nemohla vzniknúť škoda na zdraví, resp. na majetku. Pokiaľ by nebolo možné tento priestor bezpečne užívať, žalovaná by potom takýto priestor nemala užívať vôbec, inak by porušovala ustanovenie . Žalovaná bola povinná podľa zrealizovať vo využívanom priestore prevádzky priestore opatrenia, ktoré by zamedzovali vzniku škody na zdraví také, aby osoby pohybujúce sa v týchto priestoroch jednoznačne vnímali výškový rozdiel podlahy v miestnosti, a aby na tento výškový rozdiel boli tieto osoby upozorňované takým spôsobom, že v každej chvíli budú tento výškový rozdiel vnímať a budú si každú chvíľu uvedomovať možné nebezpečenstvo, ktoré im z tohto výškového rozdielu vyplýva. Mali by vnímať hĺbku výškového rozdielu a začiatok tohto výškového rozdielu pri pohľade na miesto, kde tento výškový rozdiel začína. V tejto

súvislosti okresný súd uzavrel, že jednou z možností splnenia tejto povinnosti je označenie priestoru - začiatku výškového rozdielu (klesania) vo forme dvoch schodov vizuálne tak, aby toto označenie bolo neprehliadnuteľným označením výškového rozdielu v podlahách priestoru, a aby upozorňovalo osoby pred možným vznikom úrazu v dôsledku tejto výškovej nerovnosti podlahy. Táto povinnosť žalovanej nebola v plnej miere zabezpečená z dôvodu nedostatočného zvýraznenia výškového rozdielu. Výškový rozdiel-schody sú označené žltými prerušovanými pásmi o šírke cca 5 až 7 cm a cca dĺžke 20 cm, ktoré sú nalepené na hrane schodov pozdĺž celých schodov, pričom žlté pásy boli v čase úrazu do určitej miery opotrebované, a preto nie sú tak výrazné ako boli v čase, keď boli čerstvo nalepené. Žltá farba pásov je už do určitej miery vyblednutá, takže nemusia v plnej miere intenzívne upozorňovať na výškový rozdiel podlahy a s tým súvisiace nebezpečenstvo, resp. nemusia z toho dôvodu upozorňovať na intenzitu nebezpečenstva možného pádu. Takéto označenie musí upozorňovať, že pokiaľ sa chce niekto v tomto priestore pohybovať, musí prekovať výškový rozdiel a to pomocou schodov. Pohyb osoby po schodoch je odlišným pohybom od pohybu po rovine čo sa týka udržania rovnováhy. V prípade neuvedomenia si výškového rozdielu u schodov, nasleduje strata rovnováhy a pád osoby. Tým, že žalovaná nezabezpečila vo svojej predajni - prevádzke takéto dostatočné označenie výškového rozdielu podlahy dostatočným označením schodov, porušila tak svoju povinnosť predchádzania škodám v zmysle , v dôsledku čoho došlo k pádu žalobkyne na schodoch v tejto prevádzke. Tým je daná príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti žalovanej a vznikom škody na zdraví žalobkyne, tiež je preukázaná zodpovednosť žalovanej za škodu, ktorú utrpela pri úraze žalobkyňa v prevádzke žalovanej. Žalobkyňa v konaní síce tvrdila, že žlté pásy označujúce výškový rozdiel podlahy v predajni - schody, v čase úrazu neboli nalepené, avšak dôkazmi nepreukázala, pričom svedkyňa U. B. uviedla, že v čase úrazu žalobkyne, označenie žltými pásmi v predajni bolo. Svedok H. X. - J. uviedol, že v deň úrazu, v poobedňajších hodinách služobne v predajni a fotografoval podlahu predajne a na fotografiách (č.l. 80

- 84) sú zachytené aj nalepené žlté pásy označenia výškového rozdielu - schodov v predajni.

5. Na to, aby sa žalovaná zbavila svojej zodpovednosti za škodu, bola povinná preukázať v zmysle , že škoda bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou nemajúcou pôvod v prevádzke alebo vlastným konaním poškodenej - žalobkyne. Okresný súd bol názoru, že žalovaná v konaní nepreukázala žiadnymi dôkazmi, že škoda žalobkyni vznikla neodvrátiteľnou udalosťou nemajúcou pôvod v prevádzke - predajni žalovanej. Ani na skutočnosť, výlučného zavinenia žalobkyne, neprodukovala dôkazy. Žalovaná nepreukázala, že by sa žalobkyňa v predajni pohybovala tak, že by ignorovala dodržiavanie bezpečného pohybu v predajni, že by vôbec nevenovala pozornosť priestoru predajne, resp. že by sa žalobkyňa správala spôsobom, ktorý by vylučoval možnosť oboznámiť sa s priestorom predajne. O správaní sa žalobkyne v predajni vypovedala priama svedkyňa U. B., ktorá uviedla, že žalobkyňa prišla do predajne a zastala pri pulte a potom si vyberala kvety, umiestnené v predajni. Žalobkyňa pri vyberaní kvetov bola otočená tvárou ku kvetom a posúvala sa pritom doľava a takto sa dostala ku schodíkom a na výklenok a následne si nevšimla schody a šliapla do „prázdna“. Z tohto nevyplýva žiadne závažné nezodpovedné konanie žalobkyne.

6. Podľa okresný súd skúmal aj možnú spoluzodpovednosť žalobkyne na spôsobenej škode. Spoluzavinenie žalobkyne môže súvisieť jedine s jej správaním sa v uvedenom prípade v priestore predajne. Žalobkyňa uviedla, že keď prišla do predajne, prešla asi 3 - 4 m priestorom ku kvetom, až potom si začala kvety pozerať. Pri pozeraní kvetov - pri ich vyberaní prešla podľa svojich slov asi 2 - 3 kroky. Kvety, ktoré si pozerala na ľavej strane predajne, boli umiestnené na zemi. Kvety na ľavej strane bránili tomu, aby videla schody, ktoré boli v predajni. Išla do ľavého rohu predajne, kde bolo veľa kvetín, tam zostala stáť a pozerala si kvety. Pri kvetoch, ako ich pozerala, na ľavej strane prešla dva alebo tri kroky. Potom urobila krok do prázdna a spadla zo schodov. Pritom ako urobila krok do „prázdna“, žalobkyňa sa pozerala na kvety. Teda žalobkyňa po vstupe do predajne, mala možnosť sa oboznámiť s priestorom predajne pri schôdzi v predajni smerom ku kvetom. Mala tak možnosť sa oboznámiť aj s jeho výškovým členením, ktoré bolo označené žltými pásmi. Tým, že žalobkyňa pri ďalšom pohybe v predajni - vyberaní kvetov - opomenula vnímať výškový rozdiel podlahy v predajni, spôsobila si pád zo schodov, nakoľko zrejme zabudla na schody, ktoré sa v predajni nachádzajú. Keď žalobkyňa prechádzala priestorom ku kvetom, schody musela evidentne registrovať, v ďalšom im však už nevenovala pozornosť - zrejme na ne pozabudla. Žalobkyňa si mala zapamätať umiestnenie schodov a pri vyberaní kvetov mala schodom venovať pozornosť a mala si uvedomovať, že zo schodov môže spadnúť v prípade, že ich nebude pri pohybe brať do úvahy. Takýmto nie veľmi zodpovedným správaním, si žalobkyňa spôsobila pád zo schodov a v jeho dôsledku úraz. Zavinenie zo strany žalobkyne je potom okolo 40 %. Jej úplne zavinenie neprichádza do úvahy hlavne z dôvodu povinnosti žalovanej označiť

výškový rozdiel tak, aby ho iná osoba vnímala ako nebezpečenstvo počas každého pohybu takejto osoby v predajni. Zodpovednosť žalovanej je 60 %.

7. Žalovaná výšku uplatnenej náhrady škody nenamietala, namietala len, že bodové ohodnotenie bolestného a sťaženého spoločenského uplatnenia určil lekár, ktorý k tomu nebol kompetentný. MUDr. H. L. bola ošetrujúcou lekárkou žalobkyne, a vypracovávanie lekárskeho posudku patrí medzi služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Lekárske posudky vypracovala na základe lekárskych nálezov z Fakultnej nemocnice s poliklinikou Skalica, ktoré sú určené pre ošetrujúceho lekára. Okresný súd uzavrel, že oprávnenosť lekárky vypracovať lekárske posudky vyplýva z .

8. Žalobkyni v dôsledku úrazu vznikol nárok podľa na jednorazové odškodnenie bolesti a sťaženého spoločenského uplatnenia za 60 bodov bolestného vo výške 1.029,60 Eur, po zaokrúhlení 1.030,- Eur a za 50 bodov sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 858,- Eur, pri hodnote bodu 17,16 Eur podľa Oznámenia Ministerstva zdravotníctva SR, vychádzajúc z lekárskych posudkov MUDr. H. L. zo dňa 18.7.2016 (č. l. 9) a zo dňa (č.l. 47). Z takto vyčíslených určil 60 % nároku (vzhľadom k spoluzavineniu žalovanej), t.j. 618,- Eur bolestné a 514,80 Eur sťažené spoločenské uplatnenie.

9. Žalobkyňa vyzvala žalovanú na úhradu škody podaním zo dňa 26.8.2016, ktoré bolo žalovanej doručené dňa 5.9.2016, plniť mala do 10 dní od prevzatia výzvy (č.l. 13 - 14). Od 16.9.2016 je preto žalovaná v omeškaní s plnením peňažnej pohľadávky, žalobkyni patrí v súlade s ustanovením , úrok z omeškania, v danom prípade vo výške 5 % ročne. Žalobkyni priznal nárok na úhradu škody bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia s príslušným úrokom z meškania.

10. O trovách konania rozhodol okresný v zmysle a žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu pomerného úspechu v spore, keďže žalobkyňa mala v spore čiastočný úspech 60 % (žalovala pôvodne sumu celkovo 1.060,- Eur + 883,- Eur = 1.943,- Eur, priznané jej bolo 1.165,80 Eur), neúspech v spore mala 40 %, čistý úspech v spore je potom 20 % (60 % - 40 %). O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia súdny úradník samostatným uznesením.

11. Keďže žalobkyňa bola v konaní oslobodená od platenia súdneho poplatku za žalobu a žalovaná bola v konaní neúspešná, okresný súd rozhodol podľa o povinnosti žalovaného zaplatiť Slovenskej republike na účet Okresného súdu Skalica, titulom úhrady súdneho poplatku sumu 69,50 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Výška súdneho poplatku bola určená z priznanej istiny v zmysle Položky č. 1 Sadzobníka súdnych poplatkov (6 % z priznanej úhrady).

12. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalobkyňa výlučne III. a IV. výroku, pričom navrhla rozsudok v napadnutom zamietnutí zmeniť a žalobe vyhovieť, priznať žalobkyni nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v plnom rozsahu s poukazom na . Argumentovala tým, že okresný súd dospel k správnemu názoru, že žalobkyňa má nárok na náhradu škody na zdraví podľa , za ktorú zodpovedá žalovaná (poukaz rozhodnutie NS SR sp. zn. ). Nesprávne však rozhodol o výške nároku, keď síce je povinný skúmať ex offo či sú dané dôvody podľa spoluzavinenia podľa , avšak predpokladom zníženia náhrady škody poškodenému je, že konanie poškodeného napĺňa podmienky zodpovednosti za škodu uvedené v . Poškodený by sa musel dopustiť zavineného protiprávneho úkonu a musela by existovať príčinná súvislosť medzi týmto úkonom a škodou, ktorú škodca spôsobil. Žalobkyňa pádom v prevádzke žalovanej žiadny právny predpis neporušila, teda nie je možné hovoriť o spoluzavinení poškodenej.

13. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalovaná výlučne I., II., IV. a V. výroku pričom navrhla napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť s poukazom na ods. b), f), h) . Argumentovala tým, že rozsudok súdu prvej inštancie je vnútorne protirečivý, keď v bode 40. okresný súd tvrdí, že nebol označený výškový rozdiel podlahy v predajni a podlaha opticky splýva a v bode 43 už uvádza, že schody boli označené žltými prerušovanými pásmi o šírke 5 - 7 cm a

dĺžke cca 20 cm. Hoci následne v bode 43 konštatuje, že žltá farba na pásoch bola vyblednutá, je zrejmé, že pri takto rozmerovo rozsiahlom označení schodov nie je možné tvrdiť, že by výškový rozdiel podlahy nebol označený vôbec (ako to v bode 40 uvádza súd). Nesúhlasí s názorom, že v danom konaní je žalovaná pasívne vecne legitimovaná, že priestor využíva, že je povinná priestor využívať tak, aby v ňom nedochádzalo ku škodám s odkazom na ust. . Na predmetné konanie sa vzťahuje ust. , ktoré zakotvuje úplne odlišné predpoklady pre vznik zodpovednosti za škodu. Priestor, kde sa prevádzka nachádza, rovnako využíva vlastník tohto priestoru, keď uvedený priestor prenajíma. Okresný súd sa nevysporiadal s tvrdením, že vlastník danej nehnuteľnosti v sporných priestoroch vykonáva prevádzkovú činnosť a mal byť v konaní pasívne vecne legitimovaný. Z fotografií vyhotovených príslušníkom OO PZ Skalica, aj z výsluchov svedkov je nepochybné, že schody boli dostatočne označené, preto nesúhlasí so zistením, že nezabezpečila dostatočné označenie výškového rozdielu v predajni. Tvrdenie okresného súdu, že žalovaná mala povinnosť označiť schody - výškový rozdiel tak, aby ho iná osoba vnímala ako nebezpečenstvo počas každého pohybu takejto osoby v predajni, predstavuje zaťaženie neprimeranou povinnosťou zo strany okresného súdu. Je nereálne, aby ktokoľvek zabezpečil akýkoľvek priestor spôsobom, aby každá iná osoba prípadný výškový rozdiel vnímala. MUDr. H. L. nebola posudzujúcim lekárom, tak nebola oprávnená vypracovať lekársky posudok s poukazom na , z jej potrvdenia nevyplýva, že by žalobkyňu naposledy liečila v súvislosti s poškodením na zdraví. V lekárskych posudkoch vypracovaných MUDr. H. L. zo dňa 18.7.2016 a 18.8.2016, chýba zdôvodnenie, preto lekárske posudky nespĺňajú všetky náležitosti. Podľa veta za bodkočiarkou, v prípade sťaženia spoločenského uplatnenia sa lekársky posudok vydáva spravidla až po uplynutí jedného roka od poškodenia na zdraví. V danom prípade bol však lekársky posudok o sťažení spoločenského uplatnenia vypracovaný už dňa 18.8.2016, t. j. už 5 mesiacov od vzniku úrazu. Skrátenie lehoty o viac než polovicu jej trvania je zjavne neadekvátne, v rozpore so zákonným ustanovením. Žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala výšku škody. Tvrdenie okresného súdu o tom, že zistil spoluzavinenie žalobkyne v rozsahu 40 % je nezrozumiteľné, keď nie je zrejmé na základe akých skutočností zistil, že má ísť o spoluzavinenie práve v rozsahu 40 % a nie napríklad 50 %.

14. K odvolaniu žalovanej sa vyjadrila žalobkyňa, ktorá uviedla, že za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou zodpovedá poškodenému prevádzkovateľ takejto činnosti, ktorým je žalovaná a nie vlastník nehnuteľnosti. V danom prípade sa konanie posudzuje podľa , kedy aplikácia je vylúčená. Poškodený pri uplatňovaní svojho nároku nemusí dokazovať porušenie konkrétnej právnej povinnosti na strane prevádzkovateľa, ale len to, že škoda bola vyvolaná zvláštnou povahou prevádzkovej činnosti. Žalovaný sa zodpovednosti môže zbaviť úplne alebo čiastočne pokiaľ preukáže, že škoda bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou nemajúcou pôvod v prevádzke alebo že škoda bola zavinená vlastným konaním poškodeného. Neodvrátiteľnou udalosťou, nemajúcou pôvod v prevádzke, je okolnosť, ktorá objektívne nemá svoj pôvod „vo vnútri“ prevádzky a ktorá nesúvisí s organizáciou, riadením a realizáciou prevádzky. Bežná neopatrnosť nespôsobuje tú skutočnosť, že poškodený je zodpovedný za vznik škody, keďže v tomto prípade ide o objektívnu zodpovednosť a žalovaná sa môže iba liberovať. Výšku nároku preukázala lekárskym posudkom MUDr. H. L., jej potvrdením, že je oprávnenou osobou na vypracovanie lekárskeho posudku a lekárskym posudkom MUDr. G. H., ktorá overila lekársky posudok MUDr. H. L.. Lekársky posudok o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia môže vydať aj všeobecný lekár, na základe odborných záverov lekára špecialistu. Žalovanou nebol predložený dôkaz o tom, že MUDr. H. L. nie je oprávnenou osobou.

15. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadrila žalovaná, ktorá uviedla, že žalobkyňa nesplnila povinnosť podľa , keď súd prvej inštancie konštatuje, že žalobkyňa musela schody evidentne registrovať, teda nepostupovala s dostatočnou starostlivosťou tak, aby pri pohybe po predajni nespadla. Práve naopak, pohybovala sa so značnou mierou nedbanlivosti a nerešpektovala označenie na schodoch, keď aj zo žaloby je zrejmé, že si všímala výlučne kvety a vôbec nie svoje okolie. Objektívne bolo možné si všimnúť schody v predajni a postupovať tak, aby sa žiadny úraz nestal, keďže doteraz sa v prevádzke nikdy nestal žiadny úraz.

16. K vyjadreniu žalovanej k odvolaniu žalobkyne sa vyjadrila žalobkyňa, pričom uviedla argumenty uvedené už vo svojom odvolaní.

17. K vyjadreniu žalobkyne k odvolaniu žalovanej sa vyjadrila žalovaná a uviedla, že nesúhlasí s tvrdením, že za škodu zodpovedá. Prenájom nehnuteľností je tou prevádzkovou činnosťou, kde je možné teoreticky uvažovať, či žalobkyňa bola alebo nebola v dôsledku takej činnosti spôsobená škoda. Je to tiež výlučne vlastník, ktorý zodpovedá za stavebný charakter nehnuteľnosti, ktorý aj určuje jej stavebný charakter, či v nehnuteľnosti budú alebo nebudú schody. Žalobkyňa priznáva, že konala neopatrne, keď aj v predžalobnej výzve aj vo výpovedi uviedla, že išla a pozerala po kvetoch a dekoráciách. Teda absolútne si nevšímala priestorové usporiadanie predajne, pričom na preukázané označenie schodov príslušnou žlto-čiernou páskou takú možnosť jednoznačne mala. Nesúhlasí s tým, že mala preukázať, že MUDr. L. nie je oprávnená vypracovať lekársky posudok, keďže ide o právnu argumentáciu. Z vyjadrenia žalobkyne ohľadom MUDr. H. nie je zrejmé, či táto je oprávnená vypracovať lekársky posudok. V lekárskom posudku MUDr. H. chýba zdôvodnenie v časti hodnotenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, z pečiatky je zrejmé, že pracuje v zariadení FNsP Skalica, v časti pre odtlačok pečiatky a podpisu prednostu (zástupcu) zdravotníckeho zariadenia však takáto pečiatka a príslušný podpis chýba.

18. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť (, ďalej ), ktorý nahradil a zrušil do 30.6.2016 účinný (ďalej ). Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016, postupoval na základe prechodného ustanovenia (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa .

19. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolania boli podané včas ( ), oprávneným subjektom - zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolania majú zákonné náležitosti ( a ) a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi všetkých odvolaní ( ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil ( ), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením ( ), a dospel k záveru, že odvolaniu žalobkyne je možné priznať čiastočný úspech a odvolaniu žalovanej nie je možné priznať úspech v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre čiastočnú zmenu napadnutého rozsudku postupom podľa a čiastočné potvrdenie postupom podľa .

20. Predmetom konania na súde prvej inštancie bolo pôvodne požiadavka na zaplatenie sumy bolestného 1.060,- Eur spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 1.060,- Eur od 16.9.2016 do zaplatenia, sťaženia spoločenského uplatnenia 883,- Eur spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 883,- Eur od 6.12.2016 do zaplatenia. Po zohľadnení čiastočného späťvzatia v zmysle uznesenia okresného súdu č. k. -200 zo dňa 4.6.2019 (bolestné 30,- Eur, úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy 30,- Eur od 16.9.2016 do zaplatenia, sťaženie spoločenského uplatnenia 25,- Eur, úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy 25,- Eur od 6.12.2016 do zaplatenia) predmetom konania na súde prvej inštancie zostala požiadavka bolestného 1.030,- Eur spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 1.030,- Eur od 16.9.2016 do zaplatenia, sťaženia spoločenského uplatnenia 858,- Eur spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 858,- Eur od 6.12.2016 do zaplatenia.

21. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolaní strán bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vo veci správne ak I. výrokom žalobe vyhovel v sume suma 636,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 636,- Eur od 16.9.2016 do zaplatenia (bolestné), II. výrokom žalobe vyhovel v sume 529,80 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 529,80 Eur od 6.12.2016 do zaplatenia (sťaženie spoločenského uplatnenia), III. výrokom vo zvyšku žalobu zamietol, IV. výrokom priznal žalobkyni voči žalovanej nárok na náhradu trov konania rozsahu 20 %, V. výrokom uložil žalovanej zaplatiť Slovenskej republike na účet Okresného súdu Skalica, titulom súdneho poplatku sumu 69,50 Eur) s poukazom na odvolacie dôvody odvolateľov.

22. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že dňa 14.3.2016 vydalo Obvodné oddelenie PZ v Skalici žalobkyni potvrdenie, podľa ktorého dňa 14.3.2016 oznámila svoj pád v kvetinárstve žalovanej, pričom vec preverila hliadka OO PZ Skalica, ktorá zistila, že sa v danej veci nejednalo o trestný čin ani o priestupok, cudzie zavinenie bolo vylúčené. Lekárskym posudkom o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 13.7.2016 MUDr. H. L. určila žalobkyni bolestné 60 bodov za diagnózu - zlomenina dolného konca vretenej kosti s posunutím úlomkov, s dobou liečenia od 14.3.2016 do 18.7.2016. Lekárskym posudkom o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 18.8.2016 MUDr. H. L. určila žalobkyni sťaženie spoločenského uplatnenia 50 bodov za diagnózu

- obmedzenie hybnosti v ľavom zápästí ľahkého stupňa s dobou liečenia od 14.3.2016 do 18.7.2016. Lekárskym posudkom o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia MUDr. G. H. zo dňa 26.4.2016 určila hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia pre žalobkyňu 50 bodov (diagnóza - obmedzenie hybnosti v ľavom zápästí ľahkého stupňa) a hodnotenie bolestného 60 bodov (diagnóza - zlomenina dolného konca vretennej kosti s posunutím úlomkov). Nájomnou zmluvou zo dňa 30.1.2011 prenajímateľ Hien Le prenajal nájomcovi Ing. Tokošová Zuzana - Kvety Fleur 4 miestnosti v dome s. č. 261, postavenom na pozemku parcela č. 81/2, č. 82/2, k. ú. Skalica, zapísané na LV č. 3887, na adrese Štefánikova ulica č. 9, Skalica (nebytové priestory).

23. Správne posúdenie otázky vecnej legitimácie (aktívnej alebo pasívnej), okrem iného, predpokladá, že súdy si náležitým spôsobom ujasnia, čo je na základe obsahu žaloby predmetom konania a čo je právnym dôvodom nároku uplatneného žalobou.

24. Stranou v spore sa niekto môže stať bez toho, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého sa vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jedna strana subjektom práva a strana na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť stranou určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či stranou objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno- právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide (por. rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. ).

25. Správne posúdenie otázky vecnej legitimácie (aktívnej alebo pasívnej), okrem iného, predpokladá, že súdy si náležitým spôsobom ujasnia, čo je na základe obsahu žaloby predmetom konania a čo je právnym dôvodom nároku uplatneného žalobou.

26. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v civilnom sporovom konaní musíme rozlišovať procesnú legitimáciu a vecnú legitimáciu. Procesnou legitimáciou rozumieme oprávnenie byť stranou v spore. Vecnou legitimáciou rozumieme z hmotného práva vyplývajúci stav svedčiaci o tom, kto je nositeľom uplatneného práva alebo povinnosti v konkrétnom prípade. Či je strana vecne legitimovaná, buď aktívne (na strane žalobcu) alebo pasívne (na strane žalovaného), sa ukáže (prejaví) v konečnom vecnom súdnom rozhodnutí. Nedostatok vecnej aktívnej legitimácie teda znamená, že strana nebola nositeľom práva, o ktoré išlo v konkrétnom konaní. Vecná legitimácia má význam v každom sporovom konaní. Nedostatok vecnej aktívnej legitimácie teda znamená, že strana nebola nositeľom práva, o ktoré išlo v konaní.

27. Podľa , každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí inému prevádzkovou činnosťou. Podľa odseku 2 tohto ustanovenia škoda je spôsobená prevádzkovou činnosťou, ak je spôsobená a) činnosťou, ktorá má prevádzkovú povahu, alebo vecou použitou pri činnosti, b) fyzikálnymi, chemickými, prípadne biologickými vplyvmi prevádzky na okolie, c) oprávneným vykonávaním alebo zabezpečením prác, ktorými sa spôsobí inému škoda na nehnuteľnosti alebo sa mu podstatne sťaží alebo znemožní užívanie nehnuteľnosti.

28. Prevádzkovou činnosťou je podľa tejto úpravy taká činnosť súvisiaca s predmetom činnosti (spravidla podnikateľskej, obchodnej), ktorú fyzická alebo právnická osoba prevádzkovaním vyvíja. Predmet tejto činnosti je vymedzený v zriaďovacej listine, v oprávnení k podnikateľskej činnosti alebo v živnostenskom oprávnení. Predpokladom zodpovednosti podľa nie je protiprávny úkon, skôr určitá škodná udalosť, ktorá bola príčinou vzniku škody. Za prevádzkovú činnosť v zmysle sa považuje i činnosť, ktorá bezprostredne, objektívne a fakticky predchádza, či nadväzuje na činnosť hlavnú.

29. Podľa , zodpovednosti za škodu sa ten, kto ju spôsobil, zbaví, len ak preukáže, že škoda bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou nemajúcou pôvod v prevádzke alebo vlastným konaním poškodeného.

30. Za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou podľa zodpovedá poškodenému prevádzkovateľ takejto činnosti, a to bez ohľadu na zavinenie (úmysel, nedbanlivosť), ak je škoda v príčinnej súvislosti s prevádzkovou činnosťou; ide teda o objektívnu zodpovednosť, ktorá umožňuje širšie a dôslednejšie zabezpečenie náhrady takejto škody. Táto ochrana ide tak ďaleko, že v tomto ustanovení dokonca chýba jedna z podmienok vzniku zodpovednosti - protiprávnosť konania toho, kto za škodu zodpovedá. Stačí, že škoda bola spôsobená prevádzkovou činnosťou niekoho, a to bez ohľadu na to, či spôsobenie škody bolo zavinené, alebo nie, ako aj bez ohľadu na to, či pri spôsobení škody prevádzkovou činnosťou prevádzkovateľ činnosti porušil určitú právom uloženú povinnosť, alebo nie. Na vznik zodpovednosti stačí, že je tu príčinná súvislosť medzi prevádzkovou činnosťou a škodou spôsobenou touto činnosťou. V tomto prípade ide o osobitný druh objektívnej zodpovednosti, pri ktorej sa nevyžaduje ani protiprávnosť konania; ide teda o zodpovednosť za výsledok. Podľa odseku 1 zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou vzniká bez ohľadu na to, aká škoda vznikla. Môže teda ísť o škodu spôsobenú na zdraví, na majetku, na prírode alebo životnom prostredí ( <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1964/40/>). Poškodený pri uplatňovaní svojho nároku teda nemusí dokazovať porušenie konkrétnej právnej povinnosti na strane prevádzkovateľa, ale len to, že škoda bola vyvolaná zvláštnou povahou prevádzkovej činnosti. Žalovaný sa zodpovednosti nemôže zbaviť tým, že preukáže, že škodu nezavinil; môže sa však úplne alebo čiastočne zbaviť zodpovednosti (liberovať), pokiaľ preukáže, že škoda bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou nemajúcou pôvod v prevádzke alebo že škoda bola zavinená vlastným konaním poškodeného. Ide pritom rovnako o objektívne posudzovanie konania bez ohľadu na zavinenie, kde je dôležité len to, či a nakoľko toto konanie viedlo k vzniku škody. K zbaveniu sa zodpovednosti môže dôjsť za situácie, že konkrétne okolnosti, ktorými bola škoda spôsobená, nie sú touto prevádzkou vyvolané a vznikli mimo vlastnej prevádzkovej činnosti. Neodvrátiteľnou udalosťou, nemajúcou pôvod v prevádzke, je okolnosť, ktorá objektívne nemá svoj pôvod „vo vnútri“ prevádzky a ktorá nesúvisí s organizáciou, riadením a realizáciou prevádzky. Môže ísť o udalosti spôsobené najmä vonkajšími prírodnými silami, napr. živelná udalosť, ktorej nemohlo byť prevádzkovateľom takejto činnosti zabránené, ani nemohla byť objektívne odvrátená, a to ani pri vynaložení takého úsilia, ktoré by bolo možné vynaložiť. Ak však bola príčinou vzniku škody tzv. vnútorná škodná udalosť, neprichádza do úvahy zbavenie sa zodpovednosti prevádzateľa z dôvodu neodvrátiteľnej udalosti bez ohľadu na to, či škode mohlo, či nemohlo byť zabránené. Skutočnosti odôvodňujúce zbavenie sa zodpovednosti podľa musí v súdnom konaní preukazovať prevádzkovateľ.

31. S poukazom na obsah spisu (výpis zo živnostenského registra žalovanej čl. 10), nájomná zmluva zo dňa 30.1.2011 - uzavretá medzi prenajímateľom Hien Le a nájomcom Ing. Tokošová Zuzana - Kvety Fleur (na čl. 62) niet pochýb o tom, že predmetom činnosti žalovanej v rozhodnom období, bolo okrem iného, kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod) v rozsahu voľných živností, výroba dekoratívnych predmetov, aranžovanie a viazanie kytíc a vencov, a to v prevádzkarni na adrese Štefánikova 9, Skalica, ktorú mala žalovaná prenajatú od vlastníka nehnuteľnosti, v ktorej sa nachádza aj predmetná prevádzkareň žalovanej. Okresný súd správne uzavrel, že zodpovednosť žalovanej za škodu (na zdraví) vzniknutú žalobkyni je potrebné posudzovať podľa ustanovenia (čo nerozporovali ani v konaní pred súdom prvej inštancie strany, ani v odvolaniach), keďže príčinou tejto škody bola prevádzková činnosť (kvetinárstvo), teda vplyv tejto prevádzkovej činnosti žalovanej na zdravie žalobkyne. Zodpovednosť upravená v ustanovení má objektívny charakter, teda existuje bez zreteľa na zavinenie. Zbaviť sa jej možno iba v prípade, ak škoda bola spôsobená tzv. neodvrátiteľnou udalosťou, ktorá však nemala pôvod v prevádzke alebo vo vlastnom konaní poškodeného. Okresný súd práve v spojení s Občianskeho

zákonníka uzavrel, že žalovaná je pasívne vecne legitimovaná v danej veci, keďže využíva priestory prevádzky (kvetinárstvo), zároveň správne uzavrel, že skutočnosť, že výškové členenie zrealizoval vlastník nehnuteľnosti, ako obrana žalovanej neobstojí. Odvolací súd ešte poukazuje na to, že nie vlastník nehnuteľnosti, v ktorej je umiestnená prevádzka žalovanej, ale iba žalovaná vykonáva činnosť súvisiacu s predmetom jej podnikateľskej činnosti a to v prevádzke, v ktorej dňa 14.3.2016 v dôsledku pádu žalobkyne, táto utrpela úraz - zlomeninu ľavej ruky s dobou liečenia od 14.3.2016 do 13.7.2016. Je nepochybné, že škoda bola žalobkyni spôsobená prevádzkovou činnosťou žalovanej, pričom škoda bola spôsobená činnosťou, ktorá má aj podľa odvolacieho súdu prevádzkovú povahu.

32. S ohľadom na uvedené v odseku 31 odvolací súd konštatuje, že námietka žalovanej, že okresný súd sa nevysporiadal s tvrdením, že vlastník danej nehnuteľnosti v sporných priestoroch vykonáva prevádzkovú činnosť a mal byť v konaní pasívne vecne legitimovaný, ako aj nesúhlas žalovanej so záverom o jej pasívnej vecnej legitimácii v danej veci, neobstojí.

33. Keďže v danom prípade škoda spôsobená žalobkyni súvisela s prevádzkovou činnosťou žalovanej, ide o objektívnu zodpovednosť bez ohľadu na zavinenie. Pretože k vzniku objektívnej zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou sa nevyžaduje porušenie právnej povinnosti ani zavinenie, nie je podstatné, či žalovaná porušila (neporušila) svoju prevenčnú povinnosť. Skúmanie, či žalovaná porušila prevenčnú povinnosť podľa ustanovenia (dostatočné označenie schodov v prevádzke žalovanej) okresným súdom bolo podľa odvolacieho súdu irelevantné vo vzťahu k ustanoveniu . Aplikácia ustanovenia prichádza do úvahy len vtedy, ak nie je konkrétna právna úprava, vzťahujúca sa na konanie, ktorého protiprávnosť sa posudzuje. Pokiaľ postup stanovený právnou normou bol dodržaný, je aplikácia tohto ustanovenia vylúčená. Porušenie prevenčnej povinnosti, ktoré znamená zároveň porušenie právnej povinnosti v zmysle , je teda jedným zo základných predpokladov všeobecnej zodpovednosti za škodu, založenej na princípe zavinenia (čo však nie je tento prípad). Uvedené ustanovenie nezakladá totiž samostatnú skutkovú podstatu zodpovednosti za škodu, ale porušenie tejto povinnosti predstavuje protiprávne konanie, ktoré, ak je príčinou vzniku škody, znamená vznik zodpovednosti za škodu podľa .

34. Ak je teda daná zodpovednosť podľa , je potrebné skúmať použitie ustanovenia (tzv. liberačné dôvody). Zbavenie sa zodpovednosti prevádzkovateľa (tzv. liberácia) je obmedzená na dva dôvody: neodvrátiteľná udalosť a konanie poškodeného. Neodvrátiteľnou udalosťou, nemajúcou pôvod v prevádzke je potrebné rozumieť živelnú udalosť (pohromu), ktorej nemohlo byť tým, kto činnosť prevádzkuje, zabránené, ani nemohla byť odvrátená, a to ani pri vynaložení takého úsilia, ktoré by bolo možné vynaložiť. K zbaveniu sa zodpovednosti môže dôjsť za situácie, že konkrétne okolnosti, ktorými bola škoda spôsobená, neboli touto prevádzkou vyvolané, vznikli mimo vlastnej prevádzkovej činnosti a nezávisle na vôli prevádzkovateľa. Ide o také okolnosti, ktoré objektívne nemajú svoj pôvod vo vnútri prevádzky a nesúvisia s organizáciou a riadením prevádzky. Ak bola škoda spôsobená vlastným konaním poškodeného, nie je rozhodujúce, či išlo o konanie zavinené alebo nie. V každom prípade totiž platí, že v rozsahu, v akom bola škoda spôsobená poškodeným, znáša ju sám ( ). Existenciu liberačných dôvodov preukazuje v súdnom konaní prevádzkovateľ.

35. Podľa , ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

36. Ustanovenie patrí k právnym normám s relatívne neurčitou hypotézou t.j. k normám, ktorých hypotéza nie je stanovená priamo právnym predpisom a ktorá tak prenecháva súdu, aby podľa svojho uváženia v každom jednotlivom prípade vymedzil sám hypotézu zo širokého, predom neobmedzeného okruhu okolností. Dôležité je pritom posúdiť, v akom rozsahu sa na vzniku škody podieľalo konanie samotného poškodeného a toho, kto škodu spôsobil a zároveň určiť primeranosť rozsahu zodpovednosti poškodeného (žalobkyne) a škodcu (žalovanej). Pri úvahe o pomernom rozdelení škody medzi škodcom a poškodeným ide o určenie vzájomného vzťahu medzi konaním poškodeného a škodcu a o zvážení všetkých skutočností, ktoré prispeli k spôsobeniu škody. Zvažujú sa všetky príčiny, ktoré viedli ku škode a rovnako ako u škodcu možno aj u poškodeného zobrať do úvahy len také konanie, ktoré bolo aspoň jednou z príčin vzniku škody. Konečná

úvaha o tom, nakoľko sa na spôsobení škody podieľal sám poškodený a teda v akom rozsahu zodpovedá sám za škodu závisí vždy od individuálnych okolností prípadu po porovnaní všetkých príčin vzniku škody ako na strane škodcu, tak na strane poškodeného.

37. Napriek tomu, že u žalovanej ide o objektívnu zodpovednosť, s prihliadnutím na je súd v konaní o náhradu škody povinný z úradnej moci skúmať, či sú dané dôvody pre obmedzenie zodpovednosti žalovanej v dôsledku spoluzavinenia poškodeného. Súd prvej inštancie teda postupoval správne, ak v konaní zisťoval mieru zavinenia samotnej žalobkyne na vzniku škody na jej zdraví v súvislosti s pádom na schodoch v prevádzke žalovanej. Žalobkyňa namietala, že nie je možné hovoriť o spoluzavinení poškodenej, keďže pádom zo schodka v prevádzke žalovanej žiadny právny predpis neporušila, s čím odvolací súd s ohľadom na uvedené nesúhlasí. Aj odvolací súd, tak ako aj súd prvej inštancie, ktorý to síce výslovne neuviedol, ale z obsahu odseku 46 takýto záver možno vyvodiť, že žalobkyňa bola povinná si počínať tak, aby predišla možnej škode, bolo jej povinnosťou počínať tak, aby ku škode nedošlo s poukazom na (všeobecná prevenčná povinnosť). Bola teda povinná pri vstupe do predajne oboznámiť sa s jej priestorom a prípadným členením aj výškovým rozdielom, ktoré na schodoch bolo označené prerušovanými žltými pásmi (aj keď do určitej miery opotrebovanými s vyblednutou žltou farbou) a tomu prispôsobiť aj spôsob pohybu v predajni, ako sa bude v priestore predajne pohybovať, či bola dostatočne obozretná a opatrná, alebo či sa správala primerane k danej situácii, napriek tomu, že jej hlavným dôvodom jej prítomnosti v predajni bol v prvom rade výber (nákup) kvetov. Odvolací súd konštatuje, že zavinením treba rozumieť to, či a do akej miery možno osobe, ktorá spôsobila škodu, pričítať okolnosti, ktoré ku vzniku škody viedli (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 23.08.2016, sp. zn. ). Súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania (výsluch žalobkyne, svedkov, fotodokumentácia na č.l. 41-43) správne uzavrel, že žalobkyňa pri vstupe do predajne mala možnosť sa oboznámiť s priestorom predajne počas chôdze smerom ku kvetom, teda aj s výškovým členením, existenciou schodkov v predajni. Žalobkyňa tvrdila, že dva schody v predajni nevidela kvôli kvetom umiestneným v predajni, zároveň uviedla, že kvety, ktoré si pozerala na ľavej strane boli umiestnené na zemi, pričom z fotografie na č.l. 42 (na ktorej žalobkyňa aj označila smer jej pohybu v predajni), je zrejmé, že kvety umiestené v predajni vľavo na zemi sú v tesnej blízkosti schodov označených na zemi viditeľnými prerušovanými žltými pásmi. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom okresného súdu, že žalobkyňa pri pohybe v predajni (vyberaní kvetov) opomenula vnímať výškový rozdiel podlahy v predajni, keď zrejme zabudla na schody, ktoré sa v predajni nachádzajú, hoci tieto pri prechádzaní priestoru ku kvetom musela evidentne registrovať, hoci im nevenovala náležitú pozornosť. Mala registrovať a zapamätať si umiestnenie schodov a aj pri vyberaní kvetov mala schodom v predajni venovať pozornosť s ohľadom na možný pád. Súd prvej inštancie správne dospel k záveru s prihliadnutím na okolnosti pádu žalobkyne, že v danom prípade sú dôvody pre čiastočné obmedzenie (zbavenie sa) zodpovednosti žalovanej, a to v dôsledku spoluzavinenia žalobkyne ako poškodenej na vzniku škody (na jej zdraví). Aj podľa odvolacieho súdu ku škode, ktorej náhradu si žalobkyňa uplatnila v tomto konaní došlo čiastočne aj vlastním zavinením žalobkyne ako poškodenej. K tomuto záveru možno dospieť l s prihliadnutím na to, že žalobkyňa napriek tomu, že mala možnosť sa oboznámiť s členením a výškovým rozdielom v predajni, tomuto sa náležite nevenovala, nezaregistrovala na zemi umiestnené prerušované pásy, ktoré označovali umiestnenie dvoch schodov v predajni, hoci si pozerala kvety umiestnené na zemi pri týchto schodoch. Správanie sa žalobkyne v predajni nebolo primerané daným podmienkam a okolnostiam, zo strany žalobkyne nebola vyhodnotená správne a zodpovedne v tom smere, ako jej to ukladá ustanovenie , ukladajúce každému povinnosť (tzv. prevenčná povinnosť) počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví. Za danej situácie bolo na mieste, aby žalobkyňa v snahe predísť prípadnému vzniku škody na zdraví zvolila taký bezpečný spôsob pohybu v predajni, ktorý by eliminoval práve riziko pádu. Medzi týmto spoluzavinením a škodou u žalobkyne je daná aj príčinná súvislosť. Avšak aj podľa odvolacieho súdu správanie sa žalobkyne nezbavuje žalovanú jej objektívnej zodpovednosti v celom rozsahu. Odvolací súd poukazuje na to, že pri určovaní miery spoluzavinenia (resp. spoluspôsobenia škody) je nutné prihliadnuť na to, že škoda na zdraví žalobkyne nebola výsledkom len objektívnej zodpovednosti žalovanej, ale čiastočne i samotnou poškodenou. Na porovnanie ohľadom určenia miery spoluzavinenia bolo nutné prihliadnuť na rozhodovaciu prax, keď napr. miera spoluzavinenia poškodeného za situácie, ak ku škode došlo v súvislosti s dopravnou nehodou spôsobenou vodičom motorového vozidla, ktorý bol pod vplyvom alkoholu, pričom osoba poškodeného mala o tomto (vodič pod vplyvom alkoholu) vedomosť a napriek tomu sa rozhodla použiť (cestovať) ako spolujazdec týmto vozidlom s takýmto vodičom pod vplyvom alkoholu, je určovaná v zásade v rozsahu 50 %. Ako aj na rozhodnutie KS v Banskej Bystrici sp. zn. , podľa ktorého miera spoluzavinenia poškodenej na škode je v rozsahu 1/3, ak

škoda vznikne tým, že poškodená sa pošmykne na zasnežených schodíkoch autobusu pri nastupovaní, lebo nastupuje len špičkou topánky na schodík autobusu a nie celým chodidlom. Odvolací sa s ohľadom na uvedené nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že miera spoluzavinenia žalobkyne, ktorú súd prvej inštancie určil u žalobkyne v rozsahu 40 % a žalovanej v rozsahu 60 %. Odvolací súd má za to, že mieru spoluzavinenia žalobkyne je nutné ustáliť v rozsahu 20 % a žalovaného 80 %, keď takéto určenie je predmetom voľnej úvahy súdu.

38. Podľa , pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.

39. nevymedzuje ani pojem bolesť, ani pojem sťaženie spoločenského uplatnenia, ani to, v akom rozsahu a na základe čoho sa tieto práva priznávajú. Uvedené otázky sú upravené s účinnosťou od 1. augusta 2004 v zákone o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktorý nahradil vyhlášku č. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia, a ktorý správne aj súd prvej inštancie v danej veci aplikoval. Zákon ustanovuje podmienky priznania a poskytovania náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Bolesť podľa uvedeného zákona je ujma spôsobená poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov. Sťaženie spoločenského uplatnenia je stav v súvislosti s poškodením na zdraví, ktoré má preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného, na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh.

40. Podľa o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, bolesť je ujma spôsobená poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov, ods. 2 sťaženie spoločenského uplatnenia je stav v súvislosti s poškodením na zdraví, ktoré má preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného, na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh (ďalej len "následok").

41. Podľa o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, náhrada za bolesť sa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná zistenému poškodeniu na zdraví, priebehu liečenia alebo odstraňovaniu jeho následkov, ods. 2 náhrada za bolesť sa poskytuje na základe lekárskeho posudku ( a 8). Sadzby bodového hodnotenia za bolesť sú ustanovené v prílohe č. 1 v I. a III. časti.

42. Podľa o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti, ods. 2 náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje na základe lekárskeho posudku ( a 8). Sadzby bodového hodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia sú ustanovené v prílohe č. 1 v II. a IV. časti.

43. Podľa o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku ( a 8), ods. 2 výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 2% z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu podľa odseku 1, za jeden bod a výsledná suma sa zaokrúhli na najbližšie celé euro nahor.

44. Podľa Opatrenia Ministerstva zdravotníctva SR z 18. mája 2016 č. -2016 o ustanovení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na rok 2016 (oznámenie č. ), ktoré nadobudlo účinnosť dňa 31.5.2016, výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na rok 2016 za jeden bod je 17,66 eura.

45. V prejednávanej veci si žalobkyňa pôvodne vyčíslila svoj nárok na bolestné v sume 1.060,- Eur (60 bodov x 17,66 Eur spolu 1.059,60 Eur), nárok na sťaženie spoločenského uplatnenia 883,- Eur (50 bodov x 17,66 Eur). Následne však zobrala žalobu čiastočne späť v sume 30,- Eur bolestného a v

sume 25,- Eur sťaženie spoločenského uplatnenia. Po zohľadnení čiastočného späťvzatia sa domáhala bolestného v sume 1.030,- Eur (60 bodov x 17,16 Eur), sťaženia spoločenského uplatnenia v sume 858,- Eur (50 bodov x 17,16 Eur).

46. Žalobkyňa utrpela škodu na zdraví pri páde zo schodov dňa 14.3.2016, čo je moment vzniku nároku na náhradu škody (čo aj okresný súd správne ustálil), teda jej podľa odvolacieho súdu patrí náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške ustanovenej citovaným opatrením Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky za jeden bod podľa lekárskych posudkov zo dňa 18.7.2016 a zo dňa 18.8.2016 v sume 17,66 Eur (nie v sume 17,16 Eur, ktorú okresný súd uviedol v odseku 48 napadnutého rozsudku), ktorá suma predstavuje 2 % priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za rok 2015. Keďže tak okresný súd ako aj odvolací súd je viazaný žalobným nárokom žalobkyne, ktorá disponuje žalobou, správne okresný súd konal o nároku žalobkyne 1.030,- Eur + 858,- Eur spolu 1.888,- Eur.

47. Po vyriešení otázky (spolu)zodpovednosti sa aj odvolací súd tak ako aj súd prvej inštancie súd zaoberal už dôvodnosťou nároku uplatneného žalobou vo výške 1.030,- Eur ako bolestné vychádzajúc z bodového ohodnotenia v počte 60 bodov, ktoré nebolo medzi stranami sporné, pričom nárok žalobkyne na bolestnom predstavoval sumu 1.030,- Eur. Odvolací súd túto časť žaloby považoval za dôvodnú, pričom pri zohľadnení miery spoluzavinenia predstavuje výška zodpovedajúca 80 % (miera spoluzavinenia žalovanej) sume 824,- Eur. Nárok na sťaženie spoločenského uplatnenia vychádza z bodového hodnotenia v počte 50 bodov, ktoré nebolo medzi stranami sporné, pričom nárok žalobkyne na sťažení spoločenského uplatnenia predstavoval sumu 858,- Eur. Odvolací súd považoval žalobu za čiastočne dôvodnú, pričom pri zohľadnení miery spoluzavinenia predstavuje výška bolestného zodpovedajúca 80 % (miera spoluzavinenia žalovanej) sumu 824,- Eur a výška sťaženia spoločenského uplatnenia zodpovedajúca 80 % (miere spoluzavinenia žalovanej) sumu 686,40 Eur.

48. Podľa , príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

49. Podľa , dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení, ods. 2 ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

50. Podľa nariadenia vlády SR č. v platnom znení ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

51. Podľa nariadenia vlády SR č. v platnom znení výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

52. Z obsahu spisu vyplýva (čl. 13), že výzvou zo dňa 26.8.2016 vyzvala žalobkyňa žalovanú na zaplatenie žalovaných nárokov v lehote 10 dní od doručenia (doručené žalovanej dňa 5.9.2016). Zároveň na uzavretie mimosúdnej dohody

53. Žalobkyňa si uplatnila žalobou aj úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy 1.030,- Eur od 16.9.2016 do zaplatenia a zo sumy 883,- Eur od 6.12.2016 do zaplatenia. Úrok z omeškania pritom predstavuje tzv. zákonnú sankciu (považuje sa za príslušenstvo pohľadávky s poukazom na (citovaného v odseku 48) pre prípad omeškania dlžníka s platením peňažného plnenia. Nárok na úrok z omeškania tak vzniká žalobkyni automaticky zo zákona a nie je k tomu potrebná žiadna dohoda.

54. Žalovaná nenapadla osobitnou odvolacou argumentáciou súdom prvej inštancie deň vzniku omeškania s úhradou bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia. Odvolací súd teda stotožnil

so záverom súdu prvej inštancie, že žalovaná sa dostala do omeškania s úhradou bolestného dňa 16.9.2016 a s úhradou sťaženia spoločenského uplatnenia dňa 6.12.2016. Odvolací súd tak ako to už konštatoval súd prvej inštancie poukazuje na to, že žalovaná je v omeškaní s plnením bolestného od 16.9.2016, keďže podľa výzvy na zaplatenie, ktorá jej bola doručená dňa 5.9.2016, mala plniť do 10 dní od doručenia výzvy. Požadovaná a tým potom i priznaná výška úrokov z omeškania 5 % ročne je v súlade so zákonom s odkazom na a v spojení s a Nariadenia vlády č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , keď výška základnej úrokovej sadzby zverejnená na webovej stránke www.nbs.sk <., bola 0,00 % + 5 bodov, spolu tak predstavuje priznaných 5 % ročne. Žalovaná je v omeškaní s úhradou sťaženia spoločenského uplatnenia dňom 6.12.2016, keďže podľa dňa 5.9.2016 jej bola doručená aj výzva na uzavretie dohody o vyrovnaní v lehote 3 mesiacov. Požadovaná a tým potom i priznaná výška úrokov z omeškania 5 % ročne je v súlade so zákonom s odkazom na a v spojení s a Nariadenia vlády č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , keď výška základnej úrokovej sadzby zverejnená na webovej stránke www.nbs.sk <., bola 0,00 % + 5 bodov, spolu tak predstavuje priznaných 5 % ročne.

55. V danej veci bolo s ohľadom aj na námietky žalovanej posúdiť, či lekársky posudok MUDr. H. L. zo dňa 18.7.2016 (o bolestnom), lekársky posudok MUDr. H. L. zo dňa 18.8.2016 (o sťažení spoločenského uplatnenia), bol vypracovaný v súlade so zákonom o náhrade za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia, konkrétne teda či ho vypracovala oprávnená osoba, či obsahuje náležitosť odôvodnenie.

56. Podľa § 2 ods. 3 písm. d) <. zákona o náhrade za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia posudzujúci lekár je lekár, ktorý naposledy liečil poškodeného v súvislosti s poškodením na zdraví.

57. Podľa § 7 ods. 1 <. zákona o náhrade za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia lekársky posudok spracúva posudzujúci lekár a vydáva zdravotnícke zariadenie, ktorého posudzujúci lekár vypracoval lekársky posudok. Ak je posudzujúcim lekárom lekár zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti, lekársky posudok posudzuje primár príslušného oddelenia alebo prednosta príslušnej kliniky zdravotníckeho zariadenia alebo jeho zástupca, ak rozsah následkov presahuje 200 bodov.

58. Podľa o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti sú vypracovanie lekárskeho posudku.

59. Podľa § 8 ods. 1 zákona o náhrade za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia lekársky posudok obsahuje za a) meno, priezvisko, dátum narodenia, adresu trvalého bydliska alebo prechodného pobytu a povolanie poškodeného, b/ dátum vzniku poškodenia na zdraví, c/ miesto, kde vzniklo poškodenie na zdraví, d/ čísla položiek podľa ktorých sa hodnotila bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, e/ určenie diagnózy, f/ hodnotenie v bodoch a zdôvodnenie, g/ celkový počet bodov. Z lekárskeho posudku musí byť zrejmé, na základe akých skutočností posudzujúci lekár dospel k celkovému počtu bodov (§ 8 ods. 2 cit. zákona).

60. Zákon o náhradu za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia explicitne vymedzuje písomnú formu lekárskeho posudku. V rámci hodnotenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia vymedzuje podstatné údaje vzťahujúce sa na zdravotný stav poškodeného, a to: a) čísla položiek, podľa ktorých sa hodnotila bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, b) určenie diagnózy, c) hodnotenie v bodoch a zdôvodnenie podľa § 8 písm. f/, d) celkový počet bodov. Aj uvedené údaje tvoria podstatné náležitosti lekárskeho posudku, preto ich nie je možné opomenúť. Možno konštatovať, že lekársky posudok, ktorý neobsahuje údaje a nespĺňa predpoklady podľa § 8 ods. 1 až ods. 4 zákona o náhrade za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia, nie je vyhotovený v súlade s týmto zákonom.

61. Žalovaná namieta, že v lekárskych posudkoch MUDr. H. L. zo dňa 18.7.2016 a zo dňa 18.8.2016 chýba zdôvodnenie, preto neobsahujú všetky náležitosti. S poukazom na obsah namietaných lekárskych posudkov odvolací súd konštatuje, že tieto boli vyhotovené na tlačive Lekársky posudok o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia, ktoré sa zhoduje so vzorom lekárskeho posudku, ktorý je Prílohou č. 2 k zákonu o náhrade za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktorý obsahuje aj časť označenú ako zdôvodnenie, ktorá nie je vyplnená. V tejto súvislosti je však nutné poukázať na to, že nevyhnutným predpokladom správne vyhotoveného lekárskeho posudku je jeho preskúmateľnosť. Musí

byť teda objektívne možné overiť závery lekárskeho posudku. Z hľadiska odôvodnenosti výsledku hodnotenia, ktorý sa uvádza celkovým počtom bodov v lekárskom posudku, je dôležité, aby posudzujúci lekár uviedol na základe akých skutočností dospel k záveru svojho hodnotenia. Z lekárskeho posudku musí byť teda zrejmé, na základe akých skutočností posudzujúci lekár dospel k celkovému počtu bodov. Lekársky posudok o bolestnom zo dňa 18.7.2016 obsahuje okrem iného v časti hodnotenia bolestného iba jednu položku z prílohy č. 1 (časť I a III) I/147/c, diagnózu (zlomenina dolného konca vret. kosti s posunutím úlomkov), počet bodov 60, celkový počet bodov 60. Neuvedenie zdôvodnenia k jednej položke bolestného podľa odvolacieho súdu nemá vplyv na preskúmateľnosť tohto posudku. Iné situácia by podľa odvolacieho súdu nastala v prípade zvýšenia hodnotenia pri bolestnom (§ 9 ods. 5 a 6), resp. ak sadzba bodového je ustanovená rozpätím bodov (§ 9 ods. 3), čo však nie je tento prípad. Lekársky posudok o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 18.8.2016 obsahuje okrem iného v časti hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia iba jednu položku z prílohy č. 1 (časť II a IV) II/351a, diagnózu (obmedzenie hybnosti ľavého zápästia ľahkého stupňa), počet bodov 50, celkový počet bodov 50. Tak ako už odvolací súd konštatoval vyššie, neuvedenie zdôvodnenia k jednej položke sťaženia spoločenského uplatnenia nemá vplyv na preskúmateľnosť posudku. Iná situácia by nastala v prípade zvýšenia hodnotenia pri sťažení spoločenského uplatnenia (§ 10 ods. 4), resp. ak sadzba bodového hodnotenia je ustanovená rozpätím bodov (§ 10 ods. 5), čo však nie je tento prípad. S ohľadom na uvedené sa odvolací súd uzatvára, že namietané posudky boli vyhotovené v súlade so zákonom o náhrade za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia. Je nutné dodať, že objektívne posúdenie a bodové hodnotenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia je výlučne na posudzujúcom lekárovi, ktorý vychádza zo zdravotného stavu poškodeného. S námietkou žalovanej, že MUDr. H. L. nebola oprávnená vypracovať lekársky posudok sa odvolací súd nestotožnil a poukazuje na záver okresného súdu v odseku 47, s ktorým sa stotožnil. Je nutné poukázať aj na to, že žalovaná nespochybnila výšku určeného bodového hodnotenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, pričom bodové hodnotenie v posudku MUDr. H. L. je zhodné s hodnotením MUDr. G. H. (č.l. 92, 93).

62. Podľa § 8 ods. 4 zákona o náhrade za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia, lekársky posudok sa vydáva, len čo zdravotný stav poškodeného možno považovať za ustálený; ak ide o sťaženie spoločenského uplatnenia, spravidla až po uplynutí jedného roka od poškodenia na zdraví.

63. Vzhľadom na rozdielne kritériá pri hodnotení bolesti a pri hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia zákon sa ustanovuje rozdielny časový horizont, v ktorom je potrebné posúdiť rozsah poškodenia na zdraví.

64. Ustanovenie citované v odseku 62 spája moment ustálenia zdravotného stavu s možnosťou vydať lekársky posudok. Lekársky posudok možno vyhotoviť po ustálení zdravotného stavu poškodeného. Ak ide o sťaženie spoločenského uplatnenia, lekársky posudok sa vydáva spravidla až po uplynutí jedného roka od poškodenia na zdraví. Jednoročná lehota od poškodenia na zdraví je len orientačná, keďže proces regenerácie ľudského organizmu je u každého individuálny a často sa doba liečenia dá predpokladať len orientačne. Možno konštatovať, že k ustáleniu zdravotného stavu dochádza v okamihu, v ktorom má posudzujúci lekár k dispozícií objektívne skutkové okolnosti, na základe ktorých možno prvýkrát posúdiť rozsah škody a vyčísliť výšku škody. Zákon o náhrade za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia neobsahuje bližšie vymedzenie momentu, v ktorom dochádza k ustáleniu zdravotného stavu, teda moment ustálenia zdravotného stavu nijakým spôsobom neupresňuje ani nelimituje. Pri posudzovaní nároku na bolestné a nároku na sťaženie spoločenského uplatnenia ide o samostatné nároky náhrady škody na zdraví, a preto moment ustálenia zdravotného stavu treba skúmať pri každom z nárokov osobitne. Keďže bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia predstavujú samostatné nároky, ktoré sú odvodené od rovnakej škodovej udalosti, no líšia sa svojou povahou (aj keď majú zhodný nemateriálny základ), môžu vznikať v odlišný okamih. Môžu mať aj odlišný začiatok plynutia premlčacích lehôt a môžu byť aj samostatne uplatnené. Posúdenie otázky, kedy sa zdravotný stav ustálil a aké následky zanechal úraz alebo iné poškodenie na zdraví poškodeného je závislé od odborného posúdenia ošetrujúceho lekára. Ide teda o odbornú otázku, na ktorú treba špeciálne odborné znalosti zodpovedajúce kvalifikácii v určitom vednom odbore a ktorá nemôže byť predmetom posúdenia súdu. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že k ustáleniu zdravotného stavu dochádza v momente, keď možno posúdiť, či a aké nepriaznivé dôsledky zanechal na zdraví poškodeného úraz alebo iné poškodenie. V tomto momente ošetrujúci lekár môže prvýkrát objektívne posúdiť a bodovo ohodnotiť rozsah vzniknutej škody, t.j. od tohto momentu (a nie skôr) možno vyhotoviť lekársky posudok.

65. Žalovaná síce namietala, že skrátenie lehoty predpokladanej zákonom o viac než polovicu (5 mesiacov od vzniku úrazu) v súvislosti s lekárskym posudkom o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 18.8.2016 je zjavne neadekvátne, v rozpore so zákonom, avšak o uvedenom nepredložila žiaden relevantný dôkaz (preukazujúci, že k ustáleniu zdravotného stavu žalobkyne došlo neskôr, t. j. po dni 18.8.2016) už pred súdom prvej inštancie, teda ohľadom uvedeného tvrdenia neuniesla dôkazné bremeno. Súd prvej inštancie postupoval správne, keď pri svojom rozhodovaní vychádzal z posudku o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 18.8.2016, pričom tento postup je v súlade so .

66. S poukazom na vyššie uvádzané, odôvodňujúce čiastočne vyhovenie žalobe, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie s použitím § 388 CPS zmenil, žalovanej I. výrokom tohto rozsudku titulom bolestného uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 824,- Eur s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 824,- Eur od 6.12.2016 do zaplatenia a vo zvyšnej časti t. j. v sume 206,- Eur s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 206,- Eur od 16.9.2016 do zaplatenia postupom podľa zamietnutie žaloby ako vecne správne potvrdil (z dôvodu spoluzavinenia žalobkyne). Žalovanej I. výrokom tohto rozsudku titulom sťaženia spoločenského uplatnenia uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 686,40 Eur s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 686,40 Eur od 6.12.2016 do zaplatenia a vo zvyšnej časti t. j. v sume 171,60 Eur s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 171,60 Eur od 16.9.2016 do zaplatenia postupom podľa zamietnutie žaloby ako vecne správne potvrdil (z dôvodu spoluzavinenia žalobkyne).

67. Pokiaľ súd prvej inštancie v preskúmavanom rozsudku dospel k záveru o miere spoluzavinenia žalobkyne 40 %, vec nesprávne právne posúdil tým, že na vec síce aplikoval správne normy aj o spoluzavinení ( ), ale na zistený skutkový stav ho nesprávne aplikoval. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie s použitím ust. čiastočne zmenil a čiastočne potvrdil ( ) tak ako je uvedené v odseku 66.

68. Podľa , ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie, ods. 2 ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie.

69. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci, ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

70. Podľa , ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

71. Citované ustanovenie vyžaduje teda zodpovednosť za zavinenie strany, ktorej procesný úkon mal za následok zastavenie konania. Zavinenie v danom prípade je možné posudzovať len z procesného hľadiska, nie však podľa hmotného práva, lebo potom by išlo o posudzovanie dôvodnosti nároku vo veci samej tak, že by po zastavení konania súd neprípustne ďalej skúmal dôvodnosť uplatneného nároku. Pretože nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného, ale z procesného práva, otázku, či išlo o dôvodne podanú žalobu je nevyhnutné posudzovať z procesného hľadiska, t.j. z hľadiska vzťahu výsledku chovania žalovaného k požiadavkám žalobcu. Ide teda o to, či sa žalobca domohol uplatneného nároku alebo nie, pričom súd neskúma, či by bola v meritórnom konaní úspešný alebo nie. Preto ak žalobca zobral žalobu (čiastočne) späť z dôvodu na jeho strane, tak ako je tomu podľa obsahu spisu v tomto prípade, z procesného hľadiska platí, že žalobca zavinil, že konanie muselo byť (čiastočne) zastavené.

72. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

73. Ak nejde o prípad, kedy bolo žalobe celkom vyhovené, musí byť v zmysle citovaného ustanovenia náhrada trov pomerne rozdelená. To vyžaduje určiť pomer úspechu oboch strán vo veci a od úspechu strany odčítať jej neúspech (t.j. mieru úspechu druhej strany). Vo výške rozdielu má strana

právo, aby mu druhá strana nahradila pomernú časť trov, ktoré vynaložil pri účelnom uplatňovaní alebo bránení práva. Výška trov, ktoré v konaní vznikli druhej strane, je tu nerozhodná. Ak je pomer úspechu a neúspechu u oboch strán rovnaký alebo približne rovnaký, súd vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

74. S poukazom na ustanovenie citované v odseku 69 odvolací súd konštatuje, že žalobkyňa zavinila zastavenie konania v časti sumy 55,- Eur (30 + 25) s príslušenstvom, o ktorej zastavení súd prvej inštancie rozhodol uznesením č. k. -200 zo dňa 4.6.2019, teda v tejto časti bola v konaní neúspešná. Naopak žalobkyňa bola úspešná v časti požiadavky na zaplatenie sumy 824,- Eur s príslušenstvom titulom bolestného a sumy 686,40 Eur titulom sťaženia spoločenského uplatnenia. Naopak v časti požiadavky na zaplatenie sumy 206,- Eur s príslušenstvom titulom bolestného a sumy 171,60 Eur titulom sťaženia spoločenského uplatnenia bola žalobkyňa neúspešná.

75. O nároku na náhradu trov konania odvolací súd rozhodol podľa cit. ust. v spojení s cit. ust. a tak, že žalobkyni priznal nárok na náhrada trov konania na súde prvej inštancie aj na odvolacom súde v rozsahu pomeru jej úspechu, ktorý je 55,46 %. Žalobkyňa dosiahla v konaní čistý úspech 55,46 % ako rozdiel 77,73 % (priznaná istina 824,- Eur s príslušenstvom + 686,40 Eur s príslušenstvom) a 22,27 % (zamietnutá suma 206,- Eur s príslušenstvom + 171,60 Eur s príslušenstvom + zastavené konanie 55,- Eur s príslušenstvom), pričom žiadala priznať sumu 1.943,- Eur. Pričom povinnosťou súdu prvej inštancie bude rozhodnúť o výške náhrady trov konania na súde prvej inštancie ( ).

76. Z dôvodu zmeny napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie bolo nutné podrobiť prieskumu odvolacieho súdu aj V. výrok (ktorým jej bola uložená súdom prvej inštancie povinnosť zaplatiť súdny poplatok za návrh vo výške 69,50 Eur), ktorý ako závislý výrok bol napadnutý odvolaním žalovanej.

77. Podľa veta prvá o súdnych poplatkoch ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho žalobe alebo návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť žalovaný alebo odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený.

78. Podľa o súdnych poplatkoch, žalobca v konaní o náhradu škody vrátane škody na veciach, ktorá vznikla v súvislosti s ublížením na zdraví,

79. Odvolací súd poukazuje na to, že už súd prvej inštancie vychádzal na danú vec vzťahujúcich sa zákonných ustanovení a zohľadnil aj skutočnosť, že žalobkyňa je podľa oslobodení od platenia súdnych poplatkov.

80. Podľa , sadzba poplatku je uvedená v sadzobníku percentom zo základu poplatku (ďalej len "") alebo pevnou sumou. Ak tento zákon neustanovuje inak, je poplatok za odvolanie päť eur a poplatok za dovolanie 10 eur.

81. Podľa položky 1 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov, zo žaloby alebo z návrhu na začatie konania, ak nie je ustanovená osobitná sadzba z ceny (z úhrady) predmetu konania 6%, najmenej 16,50 eura, najviac 16 596,50 eura.

82. Žalobkyňa bola v konaní úspešná v sume 1.510,40 Eur (824,- Eur + 686,40 Eur), preto odvolací súd v zmysle uložil žalovanej povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 90,50 Eur (6 % zo sumy 1.510,- Eur). Uvedeným došlo k zmene napadnutého výroku súdu prvej inštancie o poplatkovej povinnosti spôsobom uvedeným v IV. výroku toho rozsudku, keď v danej veci je výrok o poplatkovej povinnosti závislým výrokom.

83. Na záver odvolací súd dodáva, že skutočnosť, že súd nerozhodol podľa predstáv a očakávaní sporovej strany, nemožno považovať za porušenie či nerešpektovanie jej práv. Odvolací súd v tejto súvislosti upriamuje pozornosť na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. , podľa ktorého obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a

hodnotením dôkazov (). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (). Do obsahu základného práva podľa a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (, ).

84. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR , , a podobne). Na ďalšiu argumentáciu odvolateľov už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

85. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).