Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_27C-67-2019.pdf
PDF · 109.07 KB
Case nature
Area
Subarea
27C/67/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Scholtzovou v právnej veci žalobcu: Náhradné vozidlo, s. r. o., IČO: 50 496 166, Závodská cesta 24/3911, 010 01 Žilina, zastúpený ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s. r. o., IČO: 36 864 455, Závodská cesta 24/3911, 010 01 Žilina, proti žalovanému: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, IČO: 31 595 545, Štefánikova 17, 811 05 Bratislava-Staré Mesto, zastúpený: AK Felix Neupauer & Partners, Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, o zaplatenie 1.654,80 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1654,80 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1654,80 € odo dňa 10.2.2019 do zaplatenia, všetko v lehote do 3 dní po právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobcovi s a p r i z n á v a náhrada trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca dňa 28.6.2019 na Okresný súd Banská Bystrica podal žalobu, v ktorej žiadal, aby žalovaný bol povinný zaplatiť sumu 1654,80 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1654,80 € od 10.2.2019 do zaplatenia a trovy konania. V žalobe uviedol, že dňa 20.9.2018 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle značky Suzuki evidenčné číslo ZA-XXX-FS, ktorého držiteľom bol poškodený B. P.. K vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla Škoda Felícia ev. číslo ZA-501-HE, ktorého držiteľom je Y. H. a tento bol povinne zmluvne poistený u žalovaného. Poškodený si nechal vykonať opravu motorového vozidla a uzavrel zmluvu o nájme dopravného prostriedku číslo 111/2018 zo dňa 2.10.2018. Podľa tejto zmluvy žalobca poškodenému prenajal náhradné motorové vozidlo značky KIA Ceed evidenčné číslo ZA-XXX-HF. Žalobca poškodenému vystavil faktúru číslo 2018134 zo dňa 31.10.2018 na sumu 1.230 € s DPH a táto suma je za obdobie od 2.10.2018 do 31.10.2018 za 30 dní a výška denného nájmu je 40 € s DPH. V tejto sume je zahrnutý aj jednorazový poplatok za pristavenie a prevzatie náhradného vozidla vo výške 30 € s DPH. Ďalšou faktúrou číslo 2018166 zo dňa 12.12.2018 žalobca fakturoval sumu 1.110 € s DPH za obdobie od 1.11.2018 do 27.11.2018 čo je 27 dní a výška denného nájomného je suma 40 eur s DPH. V tejto sume je taktiež aj jednorazový poplatok 30 eur za pristavenie a prevzatie náhradného vozidla. Celková doba nájmu teda trvala od 2.10.2018 do 31.10.2018, čo je 57 dní a bola spolu 2.340 € s DPH. Poškodený dňa 12.12.2018 postúpil svoju pohľadávku voči žalovanému, ktorá spočívala v nároku na poistné plnenie z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla vo výške 2.340 € s DPH spolu s jej príslušenstvom a právami s ňou spojenými na žalobcu. Žalobca si uplatnil náhradu škody z postúpenej pohľadávky u žalovaného listom zo dňa 8.1.2019. Tieto náklady 2.340 € boli vynaložené nutne a účelne, keďže po uvedenú dobu bol poškodený vylúčený z užívania motorového vozidla. Z oznámenia o poistnom plnení zo dňa 21.1.2019 vyplýva, že došlo k skončeniu prešetrovania a vybaveniu poistnej udalosti a žalovaný poskytol žalobcovi poistné plnenie za prenájom
vozidla vo výške 685,20 eur. Krátenie odôvodnil tým, že žalovaný stanovil vlastnú dobu prenájmu a to na 17 dní od 2.10.2018 do 18.10.2018, kedy podľa žalovaného mohol poškodený začať užívať motorové vozidlo. Poistné plnenie bolo tiež neoprávnene znížené o prevádzkové náklady a amortizáciu a nie je zrejmé na základe akých parametrov žalovaný určil túto sumu. Žalobca si zároveň uplatňuje aj úroky z omeškania. So zvyškom poistného plnenia je žalovaný v omeškaní od dňa 10.2.2019, nakoľko je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania a prešetrovanie bolo skončené oznámením o poistnom plnení zo dňa 21.1.2019. Na základe všetkých týchto skutočností žalobca žiadal zaplatiť sumu 1.654,80 € ako rozdiel vo fakturovanej sume 2.340 € a poskytnutým poistným plnením vo výške 685,20 €.
2. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica číslo konania 7UP/732/2019 zo dňa 16.7.2019 žiadal žalobu zamietnuť a priznať trovy konania. Žalovaný uviedol, že nárok neuznáva v celom rozsahu a považuje ho za nedôvodný. Faktúra ohľadom uplatňovaného nároku mu nebola doručená a uplatňovaný nárok neeviduje vo svojom účtovníctve. Žalobca neuvádza o aké zákonné ustanovenia opiera svoj nárok a teda ho nijakým spôsobom nekonkretizuje. Tento nárok nevyplýva ani zo zákona č. 381/2001 Z.z. a ani z Občianskeho zákonníka. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal existenciu pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovaného. Žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný v konaní. Z uvádzaného skutkového stavu vyplýva, že poškodený mal voči žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v neuhradených faktúrach. Poškodený bol teda dlžníkom žalobcu. Vzhľadom na tieto skutočnosti ako aj podľa § 524 OZ vyplýva, že poškodený ktorý bol dlžníkom žalobcu, nemohol so žalobcom platne uzatvoriť zmluvu o postúpení pohľadávky. Uzatvorením zmluvy o postúpení nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky poškodeného na žalobcu, nakoľko pred postúpením poškodený žalobcovu pohľadávku neuhradil a teda mu ako pohľadávka nevznikla, ale došlo k postúpeniu záväzku poškodeného. Týmto postúpením došlo medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom k postúpeniu pohľadávky žalobcu, čo je v rozpore s § 524 OZ. K úhrade faktúr nemohlo dôjsť ani na základe vzájomného zápočtu podľa zmluvy o postúpení. Ako vyplýva z obsahu zmluvy prejav vôle jej účastníkov najskôr smeroval k postúpeniu pohľadávky a následne k započítaniu vzájomných pohľadávok poškodeného a žalobcu. Ak poškodený nebol majiteľom pohľadávky voči žalovanému pred jej postúpením, tak nemohol túto pohľadávku ani postúpiť. Na základe tohto žalobca nemôže byť aktívne vecne legitimovaný v konaní. Žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššie súdu SR spisová značka 4Obo/20/2007 zo dňa 29.1.2008 o neplatnosti právneho úkonu podľa § 39 OZ. Pretože neexistoval predmet postúpenia, tak právny úkon postúpenia podľa § 39 OZ je absolútne neplatný. Ďalej žalovaný poukázal na to, že žalobca nepreukázal, že poškodený bol nútený užívať náhradné vozidlo. V čestnom prehlásení poškodený uviedol, že mal od žalobcu požičané náhradné vozidlo z dôvodu, že jeho vozidlo bolo v autoservise a prenájom náhradného vozidla bol teda nevyhnutný. Poškodený ale tento dôvod žiadnym spôsobom bližšie nešpecifikoval, a preto ide o zjavne účelové tvrdenie. Žalobca v tejto otázke neuniesol dôkazné bremeno. Zároveň moment doručenia krycieho listu autoservisu, na ktorý sa poškodený odvoláva v čestnom prehlásení je irelevantný a účelový, nakoľko autoservis nie je oprávnený zadržiavať už opravené motorové vozidlo poškodeného. Žalobcom uplatnený nárok je nedôvodný aj v časti úrokov z omeškania a žalovaný poukázal na rozhodnutie Najvyššie súdu SR spisová značka 3Cdo/145/2017 zo dňa 22.11.2018. Vzhľadom na všetky tieto skutočnosti žalovaný žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
3. Žalobca podal návrh na pokračovanie v konaní a zároveň sa vyjadril k odporu žalovaného, kde zotrval na dôvodoch podľa písomnej žaloby. Žalobca poukázal na to, že podľa § 524 OZ je predmetom postúpenia existujúca resp. aspoň podmienečne existujúca pohľadávka voči konkrétnemu dlžníkovi a súdna prax vyvodila, že je dovolené postúpiť aj budúcu pohľadávku, ktorá je určitá a identifikovateľná. Na postúpenie je spôsobilá aj pohľadávka, ktorej existencia je sporná. Ďalej žalobca poukázal na § 580 OZ o započítaní. Žalobca uviedol, že si uplatnil voči poškodenému pohľadávku spolu vo výške 2.340 € a k zániku záväzku poškodeného podľa uvedených faktúr došlo započítaním pohľadávky žalobcu z titulu nájomného za poskytnuté náhradné vozidlo oproti pohľadávke poškodeného v postavení postupcu z titulu odplatného postúpenia budúcej pohľadávky. Postúpená pohľadávka mala charakter budúcej pohľadávky, keďže jej vznik bol viazaný na ďalšie právne úkony, ktoré sú obsahom zmluvy o postúpení zo dňa 12.12.2018 a to odplatnosť postúpenia a vzájomné započítanie. Pokiaľ ide o vznik práva na náhradu škody, tak žalobca poukázal na obsah zmluvy o postúpení bod 5 a bod 1. Vzhľadom na to, že sú splnené všetky zákonné podmienky pre priznanie uplatneného práva ako práva na náhradu skutočnej škody, žiadal žalobca žalobe vyhovieť. Zároveň poukázal na komentár k Občianskemu zákonníku ako
aj na uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 17.1.2018 spisová značka 3Cob/220/2017, zo dňa 5.5.2015 spisová značka 2Cob/134/2014 a rozsudok Krajského súdu Žilina zo dňa 30.5.2019 spisová značka 9Co/300/2018. Zároveň poukázal aj na rozsudky okresných súdov Žilina, Martin, Ružomberok. Svoj nárok žalobca odôvodnil podľa § 420, 427, 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 4 ods. 1,2 a § 15 ods. 1 zákona o PZP. Žalobca sa ďalej vo vyjadrení zaoberal aj nutnosťou prenájmu náhradného vozidla a účelnej doby prenájmu a vzniku nároku na zaplatenie úrokov z omeškania.
4. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 28.1.2020 ospravedlnil neúčasť na pojednávaní a zároveň zotrval na svojom vyjadrení a žiadal žalobu zamietnuť ako nedôvodnú a priznať trovy konania.
5. Na pojednávaní 29.1.2020 žalobca zotrval na podanej žalobe, ktorej žiadal v celom rozsahu vyhovieť a priznať trovy konania.
6. Na základe dokazovania, ktoré bolo vykonané oboznámením listinných dôkazov, protokolu o prenájme náhradného vozidla, zmluvy o nájme, faktúry číslo 2018166, faktúry číslo 2018134, zmluvy o postúpení pohľadávky, oznámenia o postúpení pohľadávky, čestného prehlásenia uplatnenia náhrady škody, oznámenia o poistnom plnení, výpisu z účtu mal súd zistený nasledovný skutkový stav:
7. Podľa protokolu o prenájme náhradného vozidla číslo 111/2018 zo dňa 2.10.2018 bolo zistené, že držiteľom poškodeného vozidla je B. P., ktorému bolo zapožičané náhradné vozidlo KIA Ceed evidenčné číslo ZA XXX HF a toto prevzal dňa 2.10.2018 a vozidlo vrátil 27.11.2018.
8. Podľa zmluvy o nájme číslo 111/2018 zo dňa 2.10.2018 je prenajímateľ Náhradné vozidlo, s.r.o. a nájomca B. a predmetom je osobný automobil KIA Ceed evidenčné číslo ZA XXX HF s tým, že nájom bol od X.XX.XXXX do XX.XX.XXXX a denné nájomné 55 €, zmluvné nájomné 40 € a poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla 30 € s tým, že cena nájmu je vrátane DPH.
9. Podľa faktúry č.2018166 bolo zistené, že dodávateľ Náhradné vozidlo, s.r.o. fakturoval B. P. spolu sumu 1.110 € vrátane 20% DPH a to za prenájom náhradného vozidla od 1.11.2018 do 27.11.2018 bez DPH 900 € a poplatok bez DPH 25 €, čo je spolu 925 € a spolu s 20% DPH 185 € je celková fakturovaná suma 1.110 €. Dátum vyhotovenia faktúry 12.12.2018 a dátum splatnosti 27.12.2018.
10. Podľa faktúry č. 2018134 dodávateľ Náhradné vozidlo, s.r.o. fakturoval B. P. spolu sumu 1.230 € a to za prenájom za obdobie od 2.10.2018 do 31.10.2018 sumu 1.000 € bez DPH a poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla sumu 25 € bez DPH, čo je spolu 1.025 € a spolu s 20% DPH 205 € je celková fakturovaná suma 1.230 €. Dátum vyhotovenia faktúry 31.10.2018 a dátum splatnosti 7.11.2018.
11. Podľa zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretá podľa § 524 a nasledujúce OZ dňa 12.12.2018 medzi Náhradným vozidlom s.r.o. a B. P. ako postupcom bolo zistené, že podľa bodu 1 postupca má peňažnú pohľadávku voči Komunálnej poisťovni a.s. vo výške 2.340 € z titulu jeho nároku voči poisťovni podľa § 4 zákona č. 381/2001 Z.z. a ide o náhradu účelne vynaložených nákladov za nutné užívanie náhradného vozidla v príčinnej súvislosti so škodou zo dňa 20.9.2018. Podľa bodu 2 postupca zmluvou postupuje žalobcovi pohľadávku uvedenú v bode 1 a žalobca sa zaväzuje uhradiť za postúpenie pohľadávky odplatu podľa bodu 4 a 5. Podľa bodu 4 sa zmluvné strany dohodli, že postúpenie je odplatné a odplata je vo výške 1.230 € s DPH, ktorá zodpovedá faktúre číslo 2018134 a vo výške 1.110 € s DPH, ktorá zodpovedá faktúre číslo 2018166, ktoré boli vystavené Náhradným vozidlom, s.r.o. ako prenajímateľom postupcovi ako nájomcovi. Ďalej podľa bodu 5 sa zmluvné strany dohodli, že ich vzájomné nároky a to úhrada odplaty za postúpenie a úhrada nájomného za náhradné vozidlo sa podpisom zmluvy započítavajú a Náhradné vozidlo si bude pohľadávku podľa bodu 1 vymáhať vo vlastnom mene a na vlastný účet.
12. Podľa oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 12.12.2018 B. P. ako postupca oznámil žalovanému uzavretie zmluvy o postúpení zo dňa 12.12.2018, podľa ktorej postúpil svoju pohľadávku voči žalovanému na žalobcu.
13. Podľa čestného prehlásenia B.ík čestne prehlásil, že mal od žalobcu prenajaté náhradné vozidlo na dobu od 2.10. do 27.11.2018 z dôvodu, že jeho vozidlo po poistnej udalosti zo dňa 20.9.2018 bolo
umiestnené po oprave v autoservise až do doručenia krycieho listu. Prenájom náhradného vozidla bol nevyhnutný.
14. Podľa uplatnenia náhrady škody zo dňa 8.1.2019 bolo zistené, že žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie pohľadávky vo výške 2.340 € s DPH na základe dôvodov ako je uvedené v žalobe.
15. Podľa oznámenia o poistnom plnení zo dňa 21.1.2019 žalovaný oznámil, že bude poskytnuté žalobcovi poistné plnenie v sume 685,20 € s tým, že dňa 17.1.2019 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti a podľa vyjadrenia likvidátora bol prenájom priznaný za 17 dní od 2.10. do 18.10.2018 s tým, že v tento deň bolo vozidlo opravené. Na základe tohto bol odpočet za neprimerané náklady za náhradné vozidlo mínus 40 dní, suma mínus 1.630 € a za prevádzkové náklady a amortizáciu vozidla počas prenájmu mínus 24,80 €.
16. Podľa výpisu z účtu bolo zistené, že dňa 21.1.2019 bola zúčtovaná suma 685,20 €, kde ako platiteľ je žalovaný.
17. Podľa § 427 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.
18. Podľa § 442 ods. 1,3 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.
19. Podľa § 443 Občianskeho zákonníka, pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.
20. Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
21. Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z. z., o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, v znení účinnom do 31.12.2018, tento zákon upravuje povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „poistenie zodpovednosti“) a zriadenie Slovenskej kancelárie poisťovateľov (ďalej len „kancelária“).
22. Podľa § 4 ods. 1 citovaného zákona, poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.
23. Podľa § 4 ods. 2 písm. b) citovaného zákona, poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody vzniknuté poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.
24. Podľa § 4 ods. 4 citovaného zákona, poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.
25. Podľa § 15 ods. 1 citovaného zákona, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.
26. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
27. Na základe vykonaného dokazovania mal súd nesporne preukázané, že žaloba bola podaná dôvodne a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami a žalobca svoj nárok na zaplatenie dlžnej sumy 1.654,80 € spolu aj s úrokmi z omeškania preukázal na základe predložených listinných dôkazov a ako nesporné skutkové tvrdenia strán konania.
28. Na základe vykonaného dokazovania bolo nesporné medzi stranami, že dňa 20.9.2018 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle poškodeného B. s tým že škoda bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla, ktoré bolo poistené u žalovaného. Poškodený a žalobca uzatvorili zmluvu o nájme číslo 111/2018 zo dňa 2.10.2018 a na základe tejto žalobca poškodenému prenajal náhradné motorové vozidlo. Žalobca po ukončení doby trvania nájmu faktúrou číslo 2018134 fakturoval poškodenému sumu 1.230 € s DPH za obdobie od 2.10.2018 do 31.10.2018 a faktúrou číslo 2018166 sumu 1.110 € spolu s DPH za obdobie od 1.11.2018 do 27.11.2018. Dňa 12.12.2018 bola uzavretá zmluva o postúpení pohľadávky a podľa tejto v bode 5 sa zmluvné strany žalobca a poškodený dohodli na vzájomnom započítaní pohľadávok a to nároku na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky v sume 1.230 € a 1.110 € a nároku žalobcu na úhradu nájomného za náhradné vozidlo podľa uvedených faktúr v sume 1.110 a 1.230 €. Podľa tejto zmluvy poškodený postúpil svoju pohľadávku na náhradu účelne vynaložených nákladov v súvislosti s poistnou udalosťou, ktoré spočívajú v úhrade nájomného za náhradné vozidlo na žalobcu.
29. Žalovaný namietal tú skutočnosť, že by poškodený bol nútený užívať náhradné vozidlo, a že by nemal k dispozícii iné vozidlo a teda namietal, že nešlo o nevyhnutný prenájom. Nebolo teda preukázané, že išlo o účelne vynaložené náklady. Zároveň žalovaný namietal aj uplatnený nárok v časti úrokov z omeškania. Zároveň žalovaný namietal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu a uvádzal, že zmluva o postúpení pohľadávky uzavretá medzi žalobcom a poškodeným dňa 12.12.2018 je podľa § 39 OZ absolútne neplatný právny úkon. Zároveň uvádzal, že takýto nárok nevyplýva ani zo zákona o povinnom zmluvnom poistení a ani z Občianskeho zákonníka a na strane žalovaného nie je splnená podmienka pasívnej vecnej legitimácie.
30. Súd vychádzal z takto zisteného skutkového stavu a dospel k takému záveru, že u žalobcu je splnená podmienka aktívnej vecnej legitimácie, nakoľko došlo k platnému započítaniu vzájomných pohľadávok a následne postúpeniu pohľadávky poškodeného, ktorú má voči žalovanému na úhradu účelne vynaložených nákladov, ktoré spočívajú v úhrade nájomného za náhradné vozidlo, na žalobcu. Podľa zmluvy o postúpení bolo totiž nesporne preukázané, že došlo k započítaniu vzájomných pohľadávok a to pohľadávky poškodeného na úhradu odplaty za postúpenie a zároveň pohľadávky žalobcu na úhradu nájomného za náhradné vozidlo. Na základe tohto poškodený sa dostal do rovnakej situácie ako keby svoj dlh zaplatil, keďže účinky započítania sú rovnaké ako v prípade plnenia. Zároveň podľa tejto zmluvy došlo k postúpeniu pohľadávky žalovaného na náhradu účelne vynaložených nákladov na žalobcu. Súd teda skúmal podmienky platnosti zmluvy o postúpení a bolo preukázané, že pohľadávka, ktorá bola predmetom postúpenia je existujúca, určitá, obligačná, identifikovaná a nie je vylúčená z postúpenia a tak možno konštatovať, že na základe platne uzavretej zmluvy o postúpení zo dňa 12.12.2018 je splnená podmienka aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, ktorý vstúpil do práv poškodeného, domáhať sa zaplatenia účelne vynaložených nákladov a to náhrady za nájomné, za užívanie náhradného vozidla, od žalovaného. Súd zároveň konštatuje, že podľa zmluvy o postúpení došlo k platnému započítaniu vzájomných pohľadávok žalobcu a poškodeného, pretože obsahom tejto zmluvy je nielen postúpenie pohľadávky, ale aj vzájomné započítanie pohľadávok. Tá skutočnosť, že je postúpenie uvedené v bode 2 a započítanie v bode 5 nič nemení na tom, že ide o platné započítanie pohľadávok a postúpenie pohľadávky na žalobcu. Pri skúmaní platnosti postúpenia je totiž potrebné prihliadať na celý obsah zmluvy o postúpení a na prejavenú vôľu oboch účastníkov zmluvy, ktorý jednoznačne prejavili vôľu započítať pohľadávky a zároveň postúpiť pohľadávku poškodeného na žalobcu a teda je potrebné prejavenú vôľu účastníkov skúmať v celosti a vo všetkých vzájomných súvislostiach. Vzhľadom na takýto výklad sa súd nestotožnil s tvrdením žalovaného, že zmluva o postúpení zo dňa 12.12.2018 by bola absolútne neplatná podľa § 39 OZ.
31. Súd zároveň skúmal aj to, či náklady, ktoré sú predmetom konania boli účelne vynaložené, a v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie NS SR spisová značka 3Mcdo/3/2015 zo dňa 28.6.2016, podľa ktorého skutočnou škodou spočívajúcou v nákladoch na vypožičanie náhradného vozidla, ktoré prevyšujú náklady na prevádzku vlastného vozidla, je zodpovedný subjekt povinný nahradiť len v rozsahu v akom náklady boli vynaložené nutne a účelne na vypožičanie (nájom) náhradnej veci
zodpovedajúcej parametrom pôvodnej veci z užívania, ktorej bol žalobca vylúčený po určitú dobu. Ale aj u porovnateľného náhradného vozidla platí, že rozsah náhrady ku ktorej je zodpovedná osoba povinná je obmedzený hľadiskom účelnosti. Preto určenie skutočnej škody, za ktorú žalovaný zodpovedá je treba stanoviť vzhľadom na obvyklé ceny prenájmu obdobných vozidiel v danom mieste a čase. Výška tejto náhrady nie je totiž daná čiastkou skutočne vyplatenou (v danom prípade dohodnutou) v akejkoľvek výške, ale vo výške čiastky účelne vynaloženej. Na základe predložených dokladov súd dospel k takému záveru, že žalobca preukázal, že ide skutočne o účelne vynaložené náklady za užívanie náhradného vozidla za obdobie od 2.10.2018 do 27.11.2018, to znamená za 57 dní a celková suma nájmu náhradného vozidla bola 2.340 € a to spolu s DPH. Ako vyplynulo z čestného prehlásenia poškodeného tak tento uviedol, že motorové vozidlo, ktorého bol držiteľom v čase dopravnej nehody 20.9.2018 bolo v autoservise až do doručenia krycieho listu s tým, že autoservis odmietol vydať toto motorové vozidlo v skoršom období. Zároveň poškodený nemal možnosť použiť iné vhodné vozidlo a preto prenájom náhradného vozidla bol nevyhnutný. Ako ďalej vyplýva z oznámenia o poistnom plnení zo strany žalovaného, tak toto bolo až dňa 21.1.2019 a platba bola poukázaná vo výške 685,20 €. Na základe tohto súd konštatuje, že nájom náhradného vozidla v uvedenom období od 2.10.2018 do 27.11.2018 je primeraný a zodpovedá všetkým okolnostiam daného prípadu. Pokiaľ ide o výšku v sume 40 € a jednorazový poplatok, tak tu súd vychádzal z toho, že výšku denného nájmu žalovaný v konaní nenamietal, ale tento vo svojom vyjadrení namietal len dĺžku nájmu náhradného motorového vozidla. Na základe tohto možno konštatovať, že výška denného nájmu je nesporné skutkové tvrdenie. Súd zároveň konštatuje aj to, že jednorazový poplatok, ktorý bol taktiež účtovaný ako nevyhnutné náklady je primeraný a tak ako aj nájomné je nepochybne v príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou v dôsledku ktorej vznikla škoda na vozidle, ktoré bolo predmetom opravy a nebyť tejto poistnej udalosti, tak by ani nedošlo k vzniku týchto nákladov. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 1.654,80 €. Zároveň žalovaný bol zaviazaný zaplatiť podľa § 517 ods. 1,2 aj úroky z omeškania vo výške určenej podľa vládneho nariadenia číslo 87/1995 Z.z., čo je 5 % ročne z dlžnej sumy, a to od 10.2.2019 do zaplatenia. Pri určovaní doby omeškania súd vychádzal z toho, že podľa oznámenia o poistnom plnení zo dňa 21.1.2019 bolo zrejmé, že došlo k ukončeniu šetrenia dňa 17.1.2019, a tak vznikla povinnosť žalovanému zaplatiť celú výšku poistného plnenia, nielen krátenú a to v lehote do 15 dní. Pretože žalovaný nezaplatil, tak sa dostal odo dňa 10.2.2019 do omeškania s plnením peňažného dlhu a vznikla mu povinnosť podľa citovaného § 517 ods. 1,2 OZ zaplatiť žalobcovi aj úroky z omeškania z dlžnej sumy 1654,80 €.
32. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, keďže žaloba bola podaná dôvodne a nárok žalobcu bol aj riadne preukázaný, tak súd žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1.654,80 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.654,80 € odo dňa 10.2.2019 do zaplatenia a to všetko v lehote do 3 dní po právoplatnosti rozsudku.
33. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
34. Žalobca mal vo veci plný úspech, keďže súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a tak žalobcovi bola priznaná aj náhrada trov konania v rozsahu 100%.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.